Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/160/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Radovana Turčíka v právnej veci žalobcu: C.. P. V., bytom F. Č.. XX, XXX XX F. P., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10, 080 01 Prešov, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO , ČRZ: 142457/2018 zo dňa 12.10.2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh konania pred orgánom verejnej správy

1. Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov (žalovaný) rozhodnutím č. KaPO zo dňa 12. októbra 2018, podľa ustanovenia v spojení so o správnom konaní a s Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci, nepriznalo žalobcovi ako žiadateľovi, nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní pred súdom v právnej veci o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 457563/2018 zo dňa 08.08.2018.

2. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že dňa 10.09.2018 bol žalovanému doručený list žiadateľa/žalobcu o určenie kvalifikovaného právneho zástupcu vo veci správnej žaloby. Dňa 10.10.2018 mu bola doručená žiadosť žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci vo veci preskúmania rozhodnutia správneho orgánu

- Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 457563/2018 zo dňa 08.08.2018. Rozhodnutím zo dňa 12.10.2018 žalovaný žiadateľovi v predmetnej veci nepriznal nárok na predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že disponuje všetkými dokladmi potrebnými pre vydanie riadneho rozhodnutia. Žalovaný konštatoval, že vo veci právneho sporu, s ktorým sa žiadateľ na neho obrátil, je daná jeho pôsobnosť, keďže ide o konanie pred súdom v správnom súdnictve a zo žiadateľom/žalobcom predložených dokladov mal preukázané, že tento si dňa 30.08.2018 prevzal rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 457563/2018 zo dňa 08.08.2018, ktorým Finančné riaditeľstvo potvrdilo rozhodnutie Mesta Spišské Podhradie č. 179152018 zo dňa 26.04.2018 o vyrubení dane z nehnuteľnosti na rok 2018 žiadateľovi/žalobcovi v sume 18,10 Eur. Sám žiadateľ/žalobca v žiadosti v sekcii B.3 uviedol, že hodnota sporu predstavuje 18,10 Eur. Dňa 07.09.2018 podal žiadateľ/žalobca na poštovú prepravu správnu žalobu o neplatnosť uvedených rozhodnutí, ktorou sa domáhal, aby ich Krajský súd v Košiciach zrušil ako nezákonné. Žalovaný dôvodil, že hodnota sporu, s ktorým sa žiadateľ/žalobca na neho obrátil, je vo výške 18,10 Eur, ako suma dane z nehnuteľností na rok 2018. Hodnota sporu tak neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády

Slovenskej republiky č. , t. j. sumu 480 Eur, a preto mal žalovaný za to, že podmienka hodnoty sporu podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia nebola splnená. Žalovaný aj napriek skutočnosti, že žiadateľovi/žalobcovi bol v minulosti v obdobných právnych veciach priznávaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, po oboznámení sa s Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.11.2016, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -25 zo dňa 27.10.2015, pristúpil k zmene svojej rozhodovacej praxe. Týmto rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelárie Hlohovec, ktorá v obdobnej právnej veci, a to vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia uhradiť zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 49,23 €, nepriznala žiadateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky hodnoty sporu. Žalovaný v nadväznosti na citáciu ust. právne uzavrel, že nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa preto žalovaný s ohľadom na vyššie uvedené splnením ďalších podmienok nezaoberal.

II. Priebeh správneho súdneho konania

3. Správnou žalobou podanou na poštovú prepravu dňa 15.11.2018 a doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 19.11.2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KaPO zo dňa 12. októbra 2018 a vrátenia veci tomuto na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať mu úplnú náhradu trov konania. Okrem vymenovania zákonných dôvodov na zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy v zmysle ust. žalobca uviedol, že podmienka hodnoty sporu je vzhľadom na skutočnosť, že ide o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, kedy hodnotu sporu nie je možné vyjadriť v peniazoch, splnená.

4. Z vyjadrenia žalovaného k obsahu správnej žaloby, datovaného ku dňu 08.03.2019 vyplýva, že tento zotrval na skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Zároveň znovu vysvetlil, že aj napriek skutočnosti, že žalobcovi bol v minulosti priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v obdobných prípadoch, po oboznámení sa s Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.11.2016, žalovaný pristúpil k zmene svojej rozhodovacej praxe, na čo poukázal aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ako správny orgán je povinný rešpektovať právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a po oboznámení sa s vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prehodnotil svoj postoj k poskytovaniu právnej pomoci vo veciach, v ktorých síce ide o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, avšak jedná sa o rozhodnutia, ktorých predmetom je zaplatenie presne určenej sumy (napr. dane za konkrétny rok), nie dávky opakujúcej sa do budúcna s neurčitou dĺžkou trvania (napr. dôchodku). Na doplnenie svojej argumentácie žalovaný podotkol, že hodnota právnej služby, ktorú by v danom prípade uhradil štát ustanovenému advokátovi po priznaní právnej pomoci, je v danom prípade niekoľkokrát vyššia než suma, ktorá mala byť žalobcovi "nezákonne vyrubená". K tomu viď vyhláška MS SR č. tretia hlava plus advokátovi patrí režijný paušál za každý úkon právnej služby. Z uvedeného vyplýva, že je to najmenej 130 Eur. Efektívnosť štátom vynaložených peňažných prostriedkov je teda minimálna, pričom dávame súdu do pozornosti, že žalobca sa obracia na žalovaného s obdobnými prípadmi opakovane viackrát ročne už niekoľko rokov po sebe, pričom je úspešnosť jeho sporov minimálna. Na základe týchto skutočností žalovaný preto navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Podaním datovaným ku dňu 16.05.2019 zaujal žalobca stanovisko k vyjadreniu žalovaného k jeho správnej žalobe. V ňom zopakoval žalobné námietky a navyše reagoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave (bez uvedenia sp. zn., poznámka správneho súdu), na ktorý poukazuje žalovaný, kde sú predmetom trovy trestu odňatia slobody vo výške 49,25 Eur, čo je podľa mienky žalobcu úplne iná právna vec a s vecou preskúmavanou v tomto prípade to nijako nesúvisí.

6. O správnej žalobe žalobcu už bolo Krajským súdom v Košiciach rozhodnuté dňa 05.12.2019, Rozsudkom sp. zn. , kedy tento žalobu žalobcu zamietol a nepriznal mu právo na náhradu trov konania. V kasačnom konaní, na základe kasačnej sťažnosti žalobcu bol tento rozsudok Krajského súdu v Košiciach Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.09.2020, sp. zn.

zrušený a vec bola vrátená Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Dôvodom uvedeného postupu kasačného súdu bolo znemožnenie realizácie žalobcových procesných práv tým, že Krajský súd v Košiciach neodôvodnil, prečo neakceptoval neprítomnosť žalobcu na pojednávaní, ospravedlnenú zdravotnými dôvodmi, resp. prečo neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu v spojení s vysloveným nesúhlasom žalobcu, aby sa konalo len v prítomnosti jeho právneho zástupcu.

7. Podľa ust. , ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.

8. Zo súdneho spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 14.04.2022, bolo žalobcovi doručené dňa 25.03.2022 a žalovanému dňa 02.03.2022. Možno preto s istotou konštatovať, že minimálne desaťdňová lehota na prípravu pojednávania vyplývajúca z ust. bola tak u žalobcu, ako aj u žalovaného zachovaná.

9. Žalovaný sa pojednávania dňa 14.04.2022 nezúčastnil, pričom svoju neúčasť na ňom ospravedlnil listom zo dňa 04.04.2022 pracovnou zaneprázdnenosťou. Pokiaľ ide o žalobcu, tento sa pojednávania taktiež nezúčastnil, pričom dôvod neúčasti do začiatku pojednávania o 10.30 hod. správnemu súdu neobjasnil.

10. Preto aj keď sa pojednávania konaného dňa 14.04.2022 nezúčastnili žalobca, ani žalovaný, Krajský súd v Košiciach vec prejednal a rozhodol aj v ich neprítomnosti (ust. ), pričom rozsudok vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu dňa 14.04.2022.

11. Krajský súd v Košiciach ako správny súd, v konaní podľa ust. a nasl. () preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, ktorý tento predložil správnemu súdu a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť.

12. Predmetom administratívneho konania označeného v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku bolo rozhodovanie žalovaného o poskytnutí právnej pomoci žalobcovi v konaní pred správnym súdom vo veci správnej žaloby žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 457563/2018 zo dňa 08.08.2018.

13. Podľa ust. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, sa tento zákon vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len ""), b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, d) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa ust. má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

15. Z obsahu administratívneho spisu, ktorý mal správny súd v tejto veci k dispozícii vyplýva, že žalobca v pozícii žiadateľa adresoval žalovanému podanie s dátumom 03.09.2018 obsahom, ktorého bola jeho „žiadosť o určenie kvalifikovaného právneho zástupcu z radov advokátov vo veci správnej žaloby“. Zo

žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktorú žalobca na určenom tlačive vyplnil a doručil žalovanému dňa 10.10.2018, konkrétne z tej jej časti, ktorá sa venuje opisu okolnostiam sporu, ako aj z priloženého rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky vyplýva, že žalobca žiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 457563/2018 zo dňa 08.08.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Spišské Podhradie č. 179152018 zo dňa 26.04.2018, ktorým bola žalobcovi ako daňovému subjektu podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok 2018 v sume 18,10 Eur.

16. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo dať jednoznačnú odpoveď na otázku, či je možné termín „hodnota sporu“, od výšky ktorého sa napokon odvíja aj splnenie podmienok na rozhodovanie vo veci priznania/nepriznania právnej pomoci žalovaným, brať do úvahy aj v prípade konania o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, tak ako sa to stalo v tomto prípade.

17. Aj keď je pravda, že úlohou správneho súdu v správnom súdnictve pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení prípadne iných zásahov orgánov verejnej správy, ako aj postupu ktorý im predchádzal, je posudzovať, či orgán verejnej správy mal právomoc a príslušnosť na konanie, či si tento zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či vo veci dostatočne ustálil skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi, neznamená to, že možno všeobecne konštatovať, že hodnotu konania v správnom súdnictve nemožno nikdy vyčísliť, obzvlášť ak je to racionálne odôvodniteľné vzhľadom na skutkové okolnosti preskúmavanej veci. Základným predmetom tohto typu ,,sporu“ (konania), je ako už bolo vyššie spomenuté, preskúmavanie zákonnosti ako určitej peniazmi neoceniteľnej kategórie, jeho sekundárnym aspektom je však vyčíslené peňažné plnenie v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí, čo je v tomto prípade daň z nehnuteľností na rok 2018 vo výške 18,10 Eur. Tieto skutočnosti nie je možné vnímať izolovane, práve naopak, treba sa sústrediť na obidva tieto aspekty. Na praktickú ilustráciu uvedenej situácie správny súd uvádza, že ak by bol žalobca v konaní, v ktorom žiadal žalovaného poskytnúť mu právnu pomoc (konanie o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 457563/2018 zo dňa 08.08.2018) úspešný a toto rozhodnutie by bolo správnym súdom vyhodnotené ako nezákonné a zrušené, nespôsobilo by to žalobcovi úbytok na jeho majetku vo výške 18,10 Eur, ale ak by naopak žalobca v tomto konaní úspešný nebol, k úbytku na jeho majetku vo výške 18,10 Eur by došlo, nakoľko by k uloženiu povinnosti žalobcovi zaplatiť daň z nehnuteľností na rok 2018 vo výške 18,10 Eur došlo zákonným spôsobom. Je preto smerodajné, či žalobca bol v konečnom dôsledku výrokom rozhodnutia zaviazaný k peňažnému plneniu, alebo nie. Vyrubenú daň z nehnuteľností na rok 2018 vo výške 18,10 Eur, možno preto na účely aplikácie , považovať za hodnotu sporu. O hodnote sporu na účely posúdenia splnenia podmienok pre poskytnutie právnej pomoci tak možno podľa názoru správneho súdu hovoriť aj v konaniach pred správnym súdom. Napokon striktný formalizmus pri rozhodovaní by v žiadnom prípade neodzrkadľoval požiadavku materiálnej ochrany zákonnosti.

18. Správny súd v súvislosti s vyhodnocovaním termínu „hodnota sporu“ na účely posudzovania splnenia podmienok pre poskytnutie právnej pomoci vo veciach správneho súdnictva, poukazuje takisto na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.06.2019, z ktorého vyberá: „ v tejto súvislosti nevymedzuje pojem „Spor“. Z vymedzenia rozsahu pôsobnosti tohto zákona podľa a tiež z vymedzenia pojmu „právna pomoc“ podľa je vo všeobecnosti pod pojmom „spor“ možné rozumieť akúkoľvek právnu vec týkajúcu sa uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv. Nejde teda len o súdne sporové a nesporové konania, ale aj mimosúdne (správne) konania a rovnako tak preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve. Pojem „spor“ preto nie je možné vykladať striktne gramaticky. To platí primerane aj vo vzťahu k výkladu pojmu „hodnota sporu“. V opačnom prípade by pod tieto pojmy nebolo možné podriadiť napr. konania v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. Na základe uvedeného je potom aj prípady v rámci správneho súdnictva (o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov), v ktorých sa žiada o poskytnutie právnej pomoci, potrebné posudzovať tak, či spĺňajú podmienky stanovené v , a to aj vo vzťahu k podmienke pod písm. c/, t. j. hodnoty sporu. Samozrejme za predpokladu, že sa hodnota sporu v rámci správneho súdnictva dá vyčísliť v peniazoch.“

19. Rovnaký právny názor je taktiež vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 5.11.2019, ako aj v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.9.2021, sp. zn. , z odôvodnenia ktorého správny súd vyberá: „O hodnote sporu na účely posúdenia splnenia podmienok pre poskytnutie právnej pomoci tak možno hovoriť ai v prípade správneho súdnictva. Napriek tomu, že predmetom konania je posúdenie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré nemožno vyčísliť v peniazoch, v prípade. ak výrok rozhodnutia správneho orgánu obsahuje jasne určenú, fixnú výšku peňažného plnenia, túto možno pre účely aplikácie § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci vnímať ako hodnotu sporu“.

20. Pokiaľ ide o poznámku žalobcu, že žalovaný poukazuje na rozsudok „kde sú predmetom trovy trestu odňatia slobody vo výške 49,25 Eur“, čo je podľa mienky žalobcu úplne iná právna vec a s vecou preskúmavanou v tomto prípade to nijako nesúvisí, správny súd uvádza, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou jedná o Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , avšak aj v tomto prípade sa jednalo o správny súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy (Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže) č. GR ZVJS -48 -30/31-2013 zo dňa 16.09.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov o povinnosti navrhovateľa uhradiť zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 49,23 eur. Je preto irelevantné, či predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktorým orgán verejnej správy uložil povinnosť zaplatiť daň z nehnuteľnosti, ako v prípade žalobcu, alebo zaplatiť trovy výkonu trestu odňatia slobody, pretože rozhodujúcim kritériom pre posudzovanie nároku na poskytnutie právnej pomoci je v tomto prípade hodnota uloženej povinnosti.

21. Správny súd v súvislosti s hodnotou sporu, v ktorom sa žalobca domáhal poskytnutia právnej pomoci žalovaným, dáva do pozornosti aj prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15.03.2016, sp. zn. ) pri bagateľných sporoch, kedy Ústavný súd Slovenskej republiky takéto spory spravidla nepreskúmava, pričom uvádza, že v prípadoch, kedy sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavný súd ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu. Aplikujúc názor Ústavného súdu SR na predmetné konanie možno konštatovať, že postup a rozhodnutie žalovaného sa nevymyká ani z medzí zákonnej úpravy a ani judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky.

22. V súvislosti s námietkou žalobcu o porušení zákona pri postupe žalovaného, kedy tento vydal v jeden deň (12.10.2018) dve rozhodnutia, okrem toho napadnutého správnou žalobou aj rozhodnutie č. KaPO 4N 26528/2018-PP, ktorým žalobcovi predbežne nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci, správny súd uvádza, že žalovaný týmto rozhodnutím reagoval na žiadosť žalobcu doručenú žalovanému dňa 10.10.2018, obsahom ktorej je okrem iného aj jeho žiadosť o predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu uplynutia lehoty na podanie správnej žaloby. Žalovaný bol povinný podľa ust. aj o tejto žiadosti rozhodnúť.

23. K ďalšiemu obsahu správnej žaloby, kde žalobca už len všeobecným spôsobom spochybňuje právny názor, ako aj viaceré postupy žalovaného, správny súd uvádza, že nie na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, musí správny súd nevyhnutne odpovedať, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku, napr. Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. -40, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. -14, prípadne sp. zn. , alebo sp. zn. , Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. januára 2020).

24. Správny súd preto na záver konštatuje, že žalovaný keď nevyhovel žiadosti žalobcu na priznanie právnej pomoci, postupoval zákonným spôsobom a správne vyhodnotil nesplnenie jednej zo zákonných podmienok, potrebných na poskytnutie právnej pomoci. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

25. Správny súd zároveň rozhodol o trovách konania podľa ust. a , v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

26. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.