Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-39-2022.pdf
PDF · 95.93 KB
Case nature
Subarea
4Cob/39/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: K. O., X.. XX.X.XXXX, L. L. XXXX/XX, XXX XX M. D., zast. E.. R. Č., M.., X.. X.XX.XXXX, L. H. X, XXX XX J., proti žalovanému: KP recovery, k. s., Štefanovičova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 46 404 503, zn. správcu: S 1568, správca úpadcu SUCHÉ MIESTO s.r.o., Detvianska 7516/3, 831 06 Bratislava, IČO: 36 357 359, o zaplatenie istiny 4.987,37 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/110/2011-149 zo dňa 7.3.2012, o späťvzatí žaloby, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave pripúšťa späťvzatie žaloby v súlade s ust. § 47 ZKR, rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/110/2011-149 zo dňa 7.3.2012 zrušuje a konanie o zaplatenie istiny 4.987,37 eur zastavuje.
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým meritórnym rozhodnutím súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.939,88 eur istiny do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Tretím výrokom zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 293,02 eur titulom náhrady trov konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2, § 365, § 369 ods. 1, § 300, § 301, § 302 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 544 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou zo dňa 7.12.2010 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť mu istinu 4.987,37 eur z titulu zmluvnej pokuty.
Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi právnymi predchodcami účastníkov konania bola uzavretá v písomnej forme platná zmluva o dielo, ktorá obsahovala platnú písomnú dohodu o voľbe práva Obchodného zákonníka. Predmetná zmluva o dielo bola zmenená a doplnená dvoma písomnými dodatkami, z ktorých posledný, t.j. dodatok č. 2 obsahoval novú dohodu zmluvných strán o termíne odovzdania a prevzatia diela (30.9.2009) a o celkovej cene diela (94.997,60 eur bez DPH). Rovnako mal z vykonaného dokazovania za nesporné, že k odovzdaniu a prevzatiu diela došlo až dňa 14.1.2010, t.j. s omeškaním 105 dní. Súd akceptoval námietku žalovaného týkajúcu sa jedného dňa zodpovedajúceho omeškaniu žalobcu s úhradou splátky (omeškanie jeden deň - splatnosť faktúry dňa 3.8.2009 a úhrada dňa 4.8.2009), a to s poukazom na článok IV., ods. 4.2 zmluvy o dielo, v zmysle ktorého sa termín dokončenia výstavby domu predlžuje o taký počet dní, koľko dní bol v omeškaní počas výstavby objednávateľ.
Súd však neakceptoval námietku žalovaného týkajúcu sa 33 dní, počas ktorých boli vykazované nepriaznivé klimatické podmienky. Táto námietka žalovaného nebola súdom akceptovaná pokiaľ ide o dni spadajúce do obdobia do 30.9.2009, počas ktorých by bolo možné aplikovať ustanovenia článku VI., ods. 6.3, písm. a) zmluvy o dielo z dôvodu, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že využil svoje zmluvné oprávnenie pozastaviť proces realizácie diela a nepredložil súdu ani žiadny dôkaz o splnení oznamovacej povinnosti v zmysle článku VI., ods. 6.4 zmluvy o dielo. Pokiaľ išlo o dni, počas ktorých boli vykazované nízke teploty a tieto dni spadajú až do obdobia po 30.9.2009, súd túto námietku žalovaného neakceptoval jednak z dôvodov uvádzaných vyššie a jednak z dôvodu, že obdobie po dohodnutom termíne odovzdania a prevzatia diela už vôbec nespadá pod dikciu článku VI., ods. 6.3 zmluvy o dielo. Rovnako súd neakceptoval návrh žalovaného na zníženie zmluvnej pokuty v súvislosti s použitím iného výpočtového základu zmluvnej pokuty, nakoľko dohodu o zmluvnej pokute obsiahnutú v článku IV., ods. 4.3 zmluvy o dielo súd považoval za platnú, zodpovedajúcu prejavu vôle strán a významu zabezpečovanej povinnosti, keďže považoval za nesporné, že dielo bolo odovzdávané ako celok, t.j. nie po častiach, v dôsledku čoho bol žalovaný v omeškaní s odovzdaním diela ako celku v hodnote zodpovedajúcej celkovej cene diela v zmysle článku III., ods. 3.1 zmluvy o dielo. Súd akceptoval obranu žalovaného v rozsahu jedného dňa omeškania, v dôsledku čoho dospel k záveru, že uplatňovanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty je skutkovo a právne opodstatnené v rozsahu 104 dní, pričom zmluvná pokuta 0,05% denne z ceny diela 94.997,60 EUR predstavuje sumu 47,4988 EUR za jeden deň omeškania, t.j. zmluvná pokuta za 104 dní omeškania predstavuje sumu 4.939,8752 eur (zaokrúhlene 4.939,88 eur). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 4.939,88 eur, a v zostávajúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd uviedol, že prevažný úspech vo veci mal žalobca, ktorému v priebehu konania vznikli trovy konania predstavujúce zo zaplateného súdneho poplatku sumu 299,- eur. Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), v zmysle ktorého od 99 %-ného úspechu žalobcu odpočítal 1 %-ný úspech žalovaného, v dôsledku čoho súd priznal žalobcovi nárok na náhradu 98 % vzniknutých trov konania v sume 293,02 eur.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov, že v rozsudku došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) OSP, a to konkrétne súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, zároveň súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Požiadal odvolací súd, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 7.3.2012 sp. zn. 24Cb/110/2011 zmenil tak, že žalovaný je povinný žalobcovi uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 854,98 eur. Zmluvné strany sú povinné uhradiť náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
4. Prípisom zo dňa 26.09.2013 odvolací súd vrátil spis súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o odvolaní, pretože uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.07.2013 sp. zn. 6R/2/2013 bol na majetok žalovaného SUCHÉ MIESTO s.r.o., Obchodná 14, Bratislava, IČO: 36 357 359 vyhlásený konkurz, čím došlo zo zákona k prerušeniu konania v súlade s ust. § 47 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Spis mal byť predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní až po skončení konkurzného konania.
5. Výzvou zo dňa 02.02.2022 súd prvej inštancie vyzval správcu úpadcu, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy podal návrh na pokračovanie v konaní v súlade s ust. § 47 ods. 4 ZKR. Záverom uviedol, že v prípade, ak výzve súdu v stanovenej lehote nevyhovie, súd bude v konaní pokračovať so žalovaným (dlžníkom), ak tento navrhne pokračovanie v konaní v určenej lehote. Rovnaká výzva bola zaslaná aj priamo žalovanému dňa 09.02.2022.
6. Správca úpadcu sa vyjadril podaním zo dňa 01.03.2022, v ktorom uviedol, že nepodáva návrh na pokračovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 24Cb/110/2011. Žalovaný sa k výzve na pokračovanie v konaní nevyjadril.
7. Spis bol následne predložený dňa 21.03.2022 odvolaciemu súdu.
8. Odvolací súd má zo spisu riadne preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.07.2013 č.k. 6R/2/2013-300, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.2013, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka SUCHÉ MIESTO s.r.o. so sídlom Obchodná 4, 811 06 Bratislava.
9. Podľa § 44 ods. 1 ZKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
10. Podľa § 47 ods. l ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
11. Podľa § 47 ods. 4 ZKR účinného od 01.01.2020 v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
12. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020 § 206j ZKR, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
13. Novelizované znenie § 47 ods. 4 ZKR, ktoré nadobudlo účinnosť od 01.01.2020, sa podľa intertemporálneho ustanovenia § 206j ZKR použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 01.01.2020 k ich prerušeniu. Žalovaný ako dlžník a ani správca dlžníka na výzvu súdu návrh na pokračovanie v konaní nepodali.
14. Účelom zmeny právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 01.01.2020 je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka, alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j ZKR uvedeným spôsobom účinným od 01.01.2020 riešiť tie súdne konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 01.01.2020.
15. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZKR, o ktorom odvolací súd rozhodne procesným postupom podľa § 370 CSP. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 ZKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby, patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Ako bolo uvedené vyššie, zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci alebo zastavením konania.
16. Nielen podľa znenia ust. § 47 ods. 4 ZKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu udáva: ,,Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený.“
17. Zo znenia ust. § 47 ods. 4 ZKR, ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní.
18. Podľa § 370 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
19. Späťvzatím žaloby sa podľa Civilného sporového poriadku rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. V danom prípade bol tento úkon žalobcu od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZKR, preto sa na ďalší postup v konaní pred odvolacím súdom na to, aby mohol odvolací súd konanie podľa § 47 ods. 4 ZKR v spojení s § 370 CSP zastaviť, späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje.
20. Odvolací súd nemá možnosť úvahy, či späťvzatie žaloby pripustí alebo nie, pretože účinky späťvzatia žaloby nastávajú priamo zo zákona v zmysle ust. § 47 ods. 4 ZKR. Dôsledkom zo zákona vzniknutých účinkov späťvzatia žaloby podľa ust. § 47 ods. 4 ZKR je procesný postup odvolacieho súdu, keď tento nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali zo zákona a odvolací súd je povinný procesným spôsobom reagovať na účinky späťvzatia žaloby tak, že v zmysle § 370 ods. 2 CSP je povinný rozhodnúť o zrušení napadnutého rozhodnutia a o zastavení konania.
21. Odvolací súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZKR, pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila v zmysle ust. § 370 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto protistranu nevyzýval na súhlas so späťvzatím žaloby.
22. Dôsledkom aplikácie ust. § 47 ods. 4 ZKR je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v ktorého dôsledku vzniká odvolaciemu súdu (keďže k tomuto účinku došlo po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie) povinnosť konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie § 370
CSP, ktoré bude analogicky v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia podľa § 47 ods. 4 ZKR.
23. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
24. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
25. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).
26. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).
27. Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. augusta 2017).
28. Odvolací súd preto podľa § 370 ods. 1 CSP rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby, účinky ktorého nastali v zmysle § 47 ods. 4 ZKR a rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil podľa § 370 ods. 2 CSP.
29. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
32. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného zákon o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka (hoci procesne na strane žalovaného) na pokračovaní v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch inštanciách na základe už vydaného súdneho rozhodnutia možné ustáliť procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože by tak šlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá, ako ani jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom, ako už bolo uvedené, súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257 CSP, pretože mal za to,
že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).