Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-46-2021.pdf
PDF · 98.36 KB
Case nature
Subarea
4Cob/46/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47, 811 07 Bratislava, IČO: 36 060 887, proti žalovanému: HERIX, s.r.o., Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 35 691 379, zast. Mgr. Peter Voloch, advokát, Hollého 745/34, 905 01 Senica, o zaplatenie 1.072,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cb/64/2014-144 zo dňa 01. októbra 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 37Cb/64/2014-148 zo dňa 03.11.2020, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cb/64/2014-144 zo dňa 01. októbra 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 37Cb/64/2014-148 zo dňa 03.11.2020 odmieta.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie prvým výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.072,48 eur spolu s úrokom z omeškania bližšie špecifikovaných v rozhodnutí. Druhým výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 137 písm. a), § 274, § 275, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou po zmene petitu pripustenej uznesením zo dňa 16.5.2017 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 1.072,48 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr vystavených za poskytnutie dohodnutých služieb. Súd vo veci nariadil pojednávanie na termín dňa 01.10.2020 o 10:00 hod., na ktoré sa žalovaný ani jeho zástupca nedostavili a svoju neúčasť neospravedlnili, a to napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie bolo zástupcovi žalovanému riadne a včas doručené v súlade s § 178 ods. 1 a 2 CSP. Žalovaný bol v predvolaní zároveň poučený o tom, že ak sa na pojednávanie vo veci nedostaví, a ak neospravedlní svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, súd na návrh druhej strany rozhodne rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP. Keďže žalovaný ani jeho zástupca neospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní, a ani nepožiadali o jeho odročenie, súd v zmysle § 180 CSP vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní vzhľadom na neospravedlnenú neprítomnosť žalovaného a jeho zástupcu navrhol, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP, keďže boli splnené zákonné podmienky na takéto rozhodnutie. Keďže sa žalovaný na pojednávanie dňa 01.10.2020 o 10:00 hod. nedostavil a svoju neúčasť ani neospravedlnil, hoci ho súd riadne a včas predvolal a súčasne ho v predvolaní na pojednávanie poučil o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a keďže žalobca na tomto pojednávaní navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, súd v zmysle § 274 CSP rozhodol
o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že ho podáva s poukazom na ustanovenie § 356 ods. 1 písm. b) a § 365 ods. 1 písm. a) CSP, v rozsahu všetkých výrokových častí rozsudku. Mal za to, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené procesné podmienky, čím je daný dôvod odvolania na základe § 365 ods. 1 písm. a) CSP. Žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2019-22 zo dňa 04.06.2019, v ktorom Ústavný súd SR a konštatoval, že predmetné konanie trvá už dlhší čas, a to už takmer 6 a pol roka, žaloba bola podaná dňa 16.07.2014. Žalovaný pritom nebol v konaní nečinný, naopak, podal opakované rozsiahle písomné podania, a to odpor zo dňa 16.01.2015 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 37Cb/64/2014-27 zo dňa 11.12.2014 a takisto rozsiahle písomné vyjadrenie zo dňa 26.10.2016 k žalobe žalobcu doručenej na súd dňa 16.07.2014 a k rozšíreniu žaloby doručenému na súd 16.10.2015. Súd prvej inštancie však za celý ten čas nenariadil žiadne pojednávanie, prvé pojednávanie nariadil až na termín 30.01.2020, teda až po 5 a pol roku od podania žaloby. Citované uznesenie ústavného súdu je podľa názoru odvolateľa použiteľné na prejednávanú vec. Uviedol, že žalovaný podaním zo dňa 26.01.2020 ospravedlnil svoju neúčasť aj neúčasť svojho právneho zástupcu na tomto termíne pojednávania 30.01.2020, pričom súčasne vyjadril súhlas s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu podľa § 180 CSP, a žiadal, aby súd vo veci meritórne rozhodol. Súčasne žalovaný v tomto svojom podaní zo dňa 26.01.2020 uviedol, že v predchádzajúcich písomných podaniach písomne zhrnul všetky svoje námietky, na ktorých naďalej v plnom rozsahu trvá. Naďalej zotrváva na vznesenej námietke premlčania, námietke litispendencie s ďalším konaním, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 32Cb/8/2015 o zaplatenie sumy 355,50 eur s príslušenstvom a naďalej namieta, že žalobca nikdy predmet nájmu neodovzdal žalovanému do skutočného fyzického užívania. Z ospravedlnenia z prvého pojednávania nariadeného na 30.01.2020 a súhlasu žalovaného s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti je pritom viac ako zrejmé, že žalovaný nemal záujem osobne sa zúčastniť pojednávania a požadoval, aby súd vo veci rozhodol na základe jeho rozsiahlych písomných vyjadrení. Napriek tomuto stavu, keď bola vôľa žalovaného nezúčastniť sa pojednávania viac ako zrejmá, s tým, že sa vzťahuje aj na všetky prípadné ďalšie pojednávania, súd vydal rozsudok pre zmeškanie, bez toho, že by vôbec bral do úvahy uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2019-22 zo dňa 04.06.2019. Vydanie rozsudku pre zmeškanie v tomto prípade znamená porušenie práva na spravodlivý proces, a to aj preto, že pri takomto formalistickom postupe súdu prvej inštancie bola odopretá žalovanému možnosť podať riadny opravný prostriedok - odvolanie vo veci samej - a to napriek tomu, že žalovaný počas celého konania produkoval rozsiahlu písomnú argumentáciu vo veci samej, a teda je zrejmé, že bol pripravený podať aj rozsiahle a podrobne vyargumentované odvolanie vo veci samej. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 37Cb/64/2014 zo dňa 01.10.2020 v súlade s § 389 ods. 1 písm. a), b) a /alebo c) CSP zrušil a vec v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne, pokiaľ odvolací súd posúdi, že sú splnené podmienky na zmenu napádaného rozsudku, žalovaný navrhol, aby v súlade s § 388 CSP vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní nie je možné sa stotožniť a považuje ich v celom rozsahu za nesprávne. Názor Ústavného súdu Slovenskej republiky nad rámec prejednávanej veci, vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 233/2019-22 zo dňa 04.06.2019 nie je možné aplikovať na toto konanie. V konaní nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Odpor vrátane ostatných vyjadrení nie je možné považovať za dokazovanie v pravom slova zmysle, ktoré sa vykonáva priamo na pojednávaní vo veci samej. Žalovaný sa bez ospravedlnenia nedostavil na prvé pojednávanie vo veci samej. Súd ešte počas
pojednávania vo veci samej preveroval v podateľni súdu doručenie ospravedlnenia žalovaného, avšak žiadne súdu doručené nebolo. Dlhá uplynutá doba od podania žaloby do nariadenia prvého pojednávania nie je dôvodom na nevyužite postupu podľa ustanovenia § 274 CSP. Ak mal žalovaný za to, že súd riadne dlhodobo nekoná, mal možnosť podať predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy, čo neurobil. Vzhľadom na vyššie uvedené je zjavné, že v konaní nie je naplnená ani jedna z okolností, ktoré boli, v názore nad rámec tam prejednávanej veci v citovanom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, naplnené kumulatívne. Pre úplnosť žalobca uvádza, že ústavná sťažnosť bola citovaným rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, kedy aj samotný Ústavný súd uviedol, že okolnosti tam uvedeného prípadu nenapĺňajú kritériá, na ktoré poukazuje v konaní žalovaný, kedy okolnosti tam uvedeného sú rovnaké ako v tomto konaní - žalovaný sa nedostavil na prvé pojednávanie vo veci samej bez ospravedlnenia, prebehli len písomné vyjadrenia oboch strán sporu. Uviedol, že všetky zákonom predpokladané podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného boli naplnené a súd rozhodol kontumačným rozsudkom v súlade so zákonom. Žalovaný uviedol, že sa údajne ospravedlnil podaním zo dňa 26.01.2020 z pojednávania nariadeného na deň 30.01.2020 a pre tento termín súhlasil s prejednaním veci v svojej neprítomnosti. Žalovaný neuviedol žiadne dôležité dôvody ospravedlnenia na termín 30.01.2020, pre ktoré by mohol konajúci súd takémuto ospravedlneniu vyhovieť. Žalovaný zrejme opomenul skutočnosť, že termín nariadený na deň 30.01.2020 bol zrušený a odročený na termín 01.10.2020, na ktorý bol žalovaný opätovne riadne predvolaný, nakoľko má súd vykázané doručenie predvolania. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že žalovaný termín pojednávania nariadený na deň 01.10.2020 odignoroval, žiadnym spôsobom sa na tento termín neospravedlnil, kedy vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného je v takomto prípade i spravodlivé, nakoľko práva patria iba bdelým a žalovaný sa mal správať aktívne a buď sa na nariadené pojednávanie dostaviť alebo sa z dôležitých dôvodov z pojednávania ospravedlniť. Vzhľadom na vyššie uvedené, je to práve žalovaný, ktorý si prístupom ku konaniu privodil kontumačné rozhodnutie vo veci samej a nie je na vine údajný formalistický prístup konajúceho súdu, ako sa žalovaný snaží navodiť.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, žalobca žiadal odvolací súd, aby vydal rozsudok, ktorým potvrdí rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 37Cb/64/2014 zo dňa 01.10.2020 a zároveň prizná žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v súlade s § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolaní dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.
6. Odvolací súd považuje za nesporne zistené, že na termín 01.10.2020 o 10:30 hod. bol žalovaný riadny predvolaný dňa 20.09.2020. Rovnako tak odvolací súd konštatuje, že strany konania boli poučené o možnosti vydať kontumačný rozsudok v zmysle § 274 a § 278 CSP.
7. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
8. Podľa 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
9. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
10. Podľa § 183 ods. 1, 2 druhá veta, 3, 4 prvá veta CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomení stranu, ktorá odročenie navrhla.
11. Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
12. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
13. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
14. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca, ktorý iniciuje sporové konanie a má záujem na efektívnom vedení súdneho konania, ako aj žalovaný, ktorý v prípade, ak má záujem na svojom procesnom úspechu vo veci, musí vyvíjať iniciatívu vo forme procesnej obrany. Právna úprava zakotvená v Civilnom sporovom poriadku za účelom hospodárneho a efektívneho vedenia súdneho konania postihuje pasivitu sporových strán možnosťou vydať kontumačný rozsudok, pričom vo vzťahu k pasivite žalovanej strany sporu umožňuje sankcionovať jej nečinnosť aj vo fáze nariadeného pojednávania podľa § 274 CSP. Pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v neprospech žalovaného v štádiu nariadeného pojednávania musia byť splnené procesné predpoklady podľa § 274 CSP - druh nároku podľa § 137 písm. a) CSP, nedostavenie sa žalovaného na nariadené pojednávanie v sporovej veci, hoci naň bol riadne a včas predvolaný, pričom v predvolaní bol zároveň poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania kontumačného rozsudku. K ďalším predpokladom patrí neospravedlnenie neprítomnosti včas a vážnymi okolnosťami, doručenie predvolania na pojednávanie v zákonnej lehote, účasť žalobcu na pojednávaní a jeho návrh, aby sa vo veci rozhodlo rozsudkom pre zmeškanie, ktorým súd žalobe vyhovie.
15. Prípustnosť odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je založená na princípe generálnej klauzuly, t.j. odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo je predmetom konania a akým spôsobom súd prvej inštancie meritórne rozhodol - či žalobe vyhovel celkom/sčasti, alebo ju zamietol. Z nej zákon pripúšťa 3 výnimky, výpočet ktorých je taxatívny, teda nie je možné ho rozširovať. Jednou z uvedených výnimiek je aj rozsudok pre zmeškanie (kontumačný rozsudok). Napriek tomu, že proti tomuto rozsudku odvolanie nie je v zásade možné, zákon výnimočne odvolanie pripúšťa, prípustnosť viaže len na jediný dôvod, ktorým je, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Existencia predmetného dôvodu je v prvom rade podmienkou prípustnosti odvolania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí v súlade s § 386 písm. c) CSP odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. V prípade, ak sa odvolací dôvod preukáže, stáva sa súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania.
16. V prípade žalovaným podaného odvolania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cb/64/2014 zo dňa 01. októbra 2020, je predmetom odvolacieho prieskumu zistenie, či boli splnené všetky procesné podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku v zmysle § 274 CSP. Jedná sa o splnenie procesných podmienok, existencia ktorých umožňuje súdu prvej inštancie rozhodnúť o nároku žalobcu uvedeným druhom rozhodnutia.
17. Odvolací súd po preskúmaní dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného nedospel k záveru, že by neboli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP
a zároveň v napadnutom rozsudku nezistil ani iný procesný nedostatok, ktorý by súdu prvej inštancie bránil, predmetným spôsobom rozhodnúť. V súlade s uvedeným tak odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie prostredníctvom rozsudku pre zmeškanie, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci a stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd navyše dopĺňa nasledovné:
18. K odvolacej námietke žalovaného, ktorou namietal, že súd prvej inštancie mal prihliadnuť na súhlas s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti a neprítomnosti jeho právneho zástupcu podľa § 180 CSP, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď vydal kontumačný rozsudok ako sankciu za neúčasť žalovaného na súdnom pojednávaní. Odvolací súd poukazuje na fakt, že v ospravedlnení zo dňa 26.01.2020, ktorým sa žalovaný ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní dňa 30.01.2020, neboli uvedené žiadne dôležité dôvody, pre ktoré by mal súd prvej inštancie vyhovieť ospravedlneniu. Rovnako tak má odvolací súd za to, že z ospravedlnenia nie je zrejmé, že sa vzťahuje na ďalšie (nasledujúce) pojednávania. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že súd nie je povinný vyhovieť akejkoľvek žiadosti o odročenie pojednávania, ale len takej, ktorú sporová strana odôvodní dôležitým dôvodom. Podľa 180 CSP súd má možnosť rozhodnúť, že bude konať v neprítomnosti strany, ktorá sa nedostavila na pojednávanie, predvolanie na pojednávanie má riadne a včas doručené, pričom o odročenie pojednávania nepožiadala, alebo súd ňou uvádzané dôvody na odročenie pojednávania nepovažuje za dôležité. Dôležitosť dôvodu, pre ktorý sporová strana žiada o odročenie pojednávania, posudzuje súd s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu. Hoci to zákon výslovne neustanovuje, existenciu takéhoto dôvodu, ktorý strane bráni byť prítomný na pojednávaní, musí súdu vždy preukázať, a to hodnoverným spôsobom. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), skúma súd predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej sa vyvodzuje existencia tvrdeného dôležitého dôvodu (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. augusta 2007 sp. zn. 5 Cdo 53/2007 a z 19. mája 2010 sp. zn. 5Cdo 34/2010.). Strana má nepochybne právo byť prítomná na pojednávaní a ak jej vážna prekážka bráni sa zúčastniť, má právo požiadať o jeho odročenie. Výkon týchto práv však nesmie brániť druhej sporovej strane v realizácii jej práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa žalobca obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť vychádza predovšetkým z čl. 2 ods. 1 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty a ďalej z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb (obdobne ustanovenie § 6 a § 100 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, viď. nález Ústavného súdu SR z 3. mája 2011 sp. zn. III. ÚS 69/2011).
19. Odvolací súd zhrňujúc uvedené konštatuje, že žalovaný sa na pojednávanie vytýčené na deň 01.10.2020 nedostavil, svoju neúčasť riadne neospravedlnil a v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré tak nespravil. Odvolací súd zároveň konštatuje, že uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2019-22 zo dňa 4.6.2019 nie je možné aplikovať na posudzovanú právnu vec z dôvodu, že ako vyplýva zo spisu, v konaní nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Súd prvej inštancie dôsledne skontroloval, či nebolo súdu doručené ospravedlnenie žalovaného pred pojednávaním a dlhá doba od podania žaloby do nariadenia pojednávania nebráni aplikácii ust. 274 CSP. Odvolací súd, v súlade s názorom Ústavného súdu má za to, že naplnenie zákonných podmienok podľa § 274 CSP je potrebné posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Odvolací súd nad rámec posudzovanej veci uvádza, že samotný fakt, že žaloba bola podaná v roku 2014, sám osebe nezakladá prekážku vydania kontumačného rozsudku. Ak bol žalovaný nespokojný s dĺžkou konania, mal sa obrátiť na predsedu súdu so sťažnosťou na prieťahy v konaní, čo však v danom prípade, podľa obsahu spisu, vykonané nebolo.
20. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný v podanom odvolaní nesplnenie podmienok na vydanie rozsudku podľa § 274 CSP nepreukázal, v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 písm. a) a b) CSP. Odvolanie
žalovaného tak smeruje proti rozsudku, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, preto ho odvolací súd, postupujúc podľa § 386 písm. c) CSP ako neprípustné odmietol.
21. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže odmietnutie odvolania je po procesnej stránke považované za neúspech v konaní, nárok na náhradu trov prináleží sporovej strane, ktorá odvolanie nepodala. Odvolací súd preto žalobcovi ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).