Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-13-2021.pdf
PDF · 165.95 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobcu Pierre Baguette, s.r.o., Veľkoúľanská 1716/9, Sládkovičovo, zastúpeného spoločnosťou PricewaterhouseCoopers Legal, s.r.o., Karadžičova 2, Bratislava – Staré Mesto, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102009598/2020 zo dňa 18.12.2020, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodného obchodného mena Fekollini, s.r.o.) sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa 18.12.2020, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101056565/2020 zo dňa 18.6.2020 vyrubujúce mu rozdiel dane v sume 32 952,12 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018 na základe neuznania odpočítania dane z dodávateľských faktúr spoločnosti Iuventas, s.r.o. a AKROM, s.r.o. s predmetom plnenia výroba sendvičov a bagiet.
2. Uvádzal, že z dôvodu zabezpečenia plynulosti výroby a pre účely naplnenia odbytu, ktorý výrazne prevažuje nad výrobnými možnosťami spoločnosti Fekollini prostredníctvom vlastných zamestnancov, si žalobca objednal u dodávateľov: Iuventas s.r.o. - poskytnutie služieb – výrobu bagiet a sendvičov a ich balenie v súlade s článkom II. ods. 1 Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.07.2018 s poskytovateľom Iuventas s.r.o. Miesto poskytovania týchto služieb bolo v priestoroch žalobcu v Sládkovičove na zariadeniach žalobcu. Personálne zabezpečenie dodania služby pre žalobcu a pre výkon služieb zabezpečoval dodávateľ, pričom dodávateľ bol zodpovedný za dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov ohľadom zamestnávania a výkonu objednanej práce; AKROM s.r.o. - poskytnutie služieb – výrobu bagiet a sendvičov a ich balenie a ďalších manuálnych a technických činností súvisiacich s výrobou a prípravou bagiet a sendvičov v súlade s článkom I. ods. 1 Rámcová zmluva o dielo zo dňa 15.09.2018 so zhotoviteľom AKROM, s.r.o. Miesto poskytovania týchto služieb bolo v priestoroch žalobcu v Sládkovičove na zariadeniach žalobcu. Personálne zabezpečenie dodania služieb zabezpečoval dodávateľ, pričom dodávateľ bol zodpovedný za dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov ohľadom zamestnávania a výkonu objednanej práce (čl. I. ods. 3.). Na základe objednávok dodávatelia dodali žalobcovi v mesiaci november 2018 služby v priestoroch žalobcu prostredníctvom ich personálnych kapacít. Na základe počtu vyrobených kusov bagiet a sendvičov bola vypočítaná odmena za dodané služby (predmet uvedených faktúr). Tieto faktúry boli zo strany žalobcu dodávateľom riadne uhradené a DPH bola dodávateľmi riadne odvedená. Žalobca bližšie špecifikoval
priebeh poskytovania služieb počas výkonu daňovej kontroly – predložil správcovi dane okrem faktúr aj ďalšie podporné doklady - dodací list, objednávka, odovzdávací protokol a ďalšie doklady; a tiež podrobný prehľad dochádzky za jednotlivé spoločnosti s identifikáciou osôb, ktoré vykonávali predmetné služby u žalobcu v mene dodávateľa.
3. Žalobca má za to, že nezákonnosť rozhodnutia žalovaného spočíva v nedostatočnom zistení skutkového stavu veci v dôsledku nevykonania navrhovaných dôkazov, najmä výsluchov svedkov k priebehu realizácie dodávok. Žalobca preukázal dodanie služieb od dodávateľov najmä nasledovnými dôkazmi: objednávky, faktúry, rámcové zmluvy, výpisy z bankových účtov, preberacie protokoly, záznam výkonov, podrobný prehľad dochádzky pracovníkov od dodávateľov služieb spolu s ich identifikáciou a úhrady za dodané služby1. Správca dane okrem iného tiež skonštatoval, že DPH bola dodávateľmi žalobcu odvedená, t. j. uvedený fakt len podporuje faktické dodanie služieb deklarovanými dodávateľmi žalobcu. Žalovaný a správca dane oponovali, že predložené dôkazy nie sú dostatočné. Najmä na str. 18 Rozhodnutia žalovaného žalovaný sumarizuje, že prehľad dochádzky pracovníkov od dodávateľov služieb nie je opečiatkovaný a podpísaný dodávateľmi, nie je predložený zoznam zamestnancov podpísaný dodávateľom, ani jeden z dodávateľov nepredložil správcovi dane dôkazy preukazujúce tvrdenia žalobcu o dodávkach služieb od dodávateľov, že dodávatelia neboli registrovaní ako zamestnávatelia, atď. Okrem vyššie uvedeného, žalobca však navrhoval vykonanie nasledovných dôkazov – vypočutie svedkov A. B. (konateľa Iuventas, s.r.o.), zamestnankyňu žalobcu pani C., pána A. A. splnomocneného zástupcu AKROM, s.r.o., vypočutie konateľky Iuvenstas s.r.o. p. D., vypočutie ďalších svedkov, napr. pracovníkov od dodávateľov Iuventas, s.r.o. alebo AKROM, s.r.o., miestnu obhliadku v priestoroch žalobcu a pod. Správca dane a žalovaný však odmietli vykonať čo i len jeden z navrhovaných dôkazov, a to napriek tomu, že podľa názoru žalobcu ide v prípade spochybnenia dodania služieb deklarovanými dodávateľmi o dôkazné bremeno správcu dane (správca dane bol povinný preukázať, že dodania služieb od deklarovaných dodávateľov sú preukázateľne spochybnené, t. j. že dodávky nemohli vykonať dodávatelia uvedení vo faktúrach).
4. Podľa žalobcu v jeho neprospech nemôže byť posudzovaná nekontaktnosť dodávateľov a pokiaľ správca dane chcel ich plnenia spochybniť, bol povinný pochybnosti preukázať dôkazmi rovnakej sily, ako boli dôkazy predložené žalobcom.
5. Žalobca bez vykonania ďalších ním navrhovaných dôkazov nebol objektívne schopný preukázať v rozsahu vyžadovanom správcom dane/ žalovaným dodanie služieb deklarovanými dodávateľmi, nakoľko žalovaný uzavrel, že také preukázanie je možné len za aktívnej súčinnosti samotných dodávateľov služieb. Žalovaný tak na jednej strane požaduje od žalobcu preukázanie dodávok služieb deklarovanými dodávateľmi, a na strane druhej konštatuje, že také preukázanie je možné len zo strany dodávateľov a nie zo strany žalobcu ako daňového subjektu.
6. Žalobca tiež namietal, že správca dane nevykonal a nevyhodnotil riadne výpočet produkcie bagiet žalobcom. Žalobca k tomuto navrhoval vypočuť zamestnankyňu žalobcu pani C.. Správca dane a žalovaný na str. 14 predposledný odsek Rozhodnutia žalovaného len stroho konštatujú, že výpočet produkcie realizovanej u žalobcu nebol správcom dane nikdy spochybnený. V tomto ohľade je zjavnou nezákonnosťou ak správca dane a žalovaný odmietli priznať odpočítanie DPH žalobcovi, keď na jednej strane nespochybňujú dodanie služby (nespochybňujú výpočet produkcie bagiet) avšak na druhej strane spochybňujú osobu dodávateľa, čo však zaťažuje dôkazným bremenom správcu dane a žalovaného, pričom sami toto ich dôkazné bremeno neuniesli. V tomto ohľade trpí Rozhodnutie žalovaného vážnymi nedostatkami v zisťovaní skutkového stavu a vadami nezákonnosti.
7. Podľa žalobcu mu správne orgány nezákonne odňali právo na odpočítanie DPH tým, že nezákonne na neho presunuli dôkazné bremeno ohľadom spochybnenia dodávateľských subjektov, pričom z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že samotné dodanie služieb nebolo spochybnené a že právo na odpočet dane nebolo priznané z dôvodu spochybnenia dodania tovaru deklarovanými dodávateľmi.
8. V tejto súvislosti žalobca namietal, že podľa odbornej literatúry je váha dôkazného bremena zaťažujúca správcu dane dokonca vyššia, ako je to u dôkazného bremena daňového subjektu, a že odopretie práva na odpočet DPH pri neunesení dôkazného bremena daňovými orgánmi je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, konkrétne s rozsudkom vo veci C-430/19, a že v zmysle judikatúry SD
EÚ mu právo na odpočet pri konštatovaní, že nevedel ani nemohol vedieť o potenciálnom podvode zo strany dodávateľov a že konal v dobrej viere, patrí.
9. Do pozornosti súdu žalobca dával konštatovanie žalovaného na str. 20 tretí odsek Rozhodnutia žalovaného, kde žalovaný uvádza, že správca dane skúmal, či služby podľa predložených sporných faktúr dodali deklarovaní dodávatelia a či títo dodávatelia boli schopní predmetné služby realizovať. Ďalej konštatuje, že preukázanie reálneho dodania deklarovaných služieb a ich pridruženie k osobe dodávateľa je prakticky možné iba v prípade, ak samotný dodávateľ vie formálne a vecne potvrdiť, že službu skutočne dodal. Uvedeným konštatovaním vlastne žalovaný priznal neunesenie dôkazného bremena na vlastnej strane – nakoľko nepreukázal skutočnými dôkazmi, že dodanie služieb nemohli urobiť žalobcom označení a vo faktúrach uvedení dodávatelia.
10. Poukazoval aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3 Sžf 1/2011, 8 Sžf 5/2012, 6 Sžf 10/2012), v ktorých bolo vyslovené, že na daňovom subjekte neleží dôkazné bremeno v absolútnom rozsahu. Žalovaní i DÚ pochybili, ak pričítali žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, ale dôkazné bremeno iného daňového subjektu, resp. správcu dane (napr. nepredloženie daňovej a účtovnej evidencie, daňových dokladov zo strany dodávateľov AKROM, s.r.o. a Iuventas, s.r.o. – viď str. 8 a 9 Rozhodnutia žalovaného). Uvedeným postupom žalovaný a DÚ nezákonne presunuli na žalobcu dôkazné bremeno, ktoré mu nepatrilo.
11. Poukazoval aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011, v ktorom Najvyšší súd SR dospel k záveru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia (v našom prípade napr. rámcové zmluvy, odovzdávacie protokoly a tiež výpočet produkcie bagiet v zmysle dodávok služieb od dodávateľov AKROM s.r.o. a Iuventas s.r.o., výpisy z bankových účtov), faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa (v našom prípade napr. faktúry, odovzdávacie protokoly a prehľad o dochádzke pracovníkov dodávateľov služieb), vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu, účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania. V danom prípade správca dane (podobne ako je tomu i v našom prípade) pričítal žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno.
12. Podľa žalobcu nezákonnosť rozhodnutia žalovaného spočíva aj v nesprávnom skutkovom a právnom posúdení platnosti plnomocenstva uvedeného dodávateľom AKROM, s.r.o. A. A. a v spochybnení totožnosti konateľa tejto spoločnosti E. F. a následnom spochybnení obchodných transakcií vykonaných s týmto dodávateľom. V tejto súvislosti namietal, že plnomocenstvo pre A. A. bolo konateľom dodávateľa AKROM, s.r.o. udelené až 16.10.2018, pričom menovaný je doposiaľ ako konateľ spoločnosti zapísaný v obchodnom registri so vznikom funkcie k dátumu 22.8.2018, a preto nebol dôvod spochybňovať správnosť a platnosť uvedeného plnomocenstva. Odmietnutie vypočutia svedka A. s odôvodnením, že spoločnosť AKROM, s.r.o. zastupoval na základe plnomocenstva udeleného osobou, ktorej existencia nebola podľa preverovania správcu dane reálna, preto žalobca považuje za inú vadu konania.
13. Vylúčenie z účasti na výsluchu svedka A. a odňatie práva klásť tomuto svedkovi otázky žalobca súčasne považuje za nesprávne právne posúdenie veci a odklon od ustálenej judikatúry s následkom nezákonnosti rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s písm. g) SSP.
14. Správca dane svedeckú výpoveď získal z daňovej kontroly u spoločnosti AKROM, s.r.o. a nezákonne ju použil aj na získanie skutkových a právnych záverov pre prípad žalobcu, ktorého na právach ukrátil znemožnením klásť svedkovi pri výsluchu otázky.
15. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf 28/2011, podľa ktorého, ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných osôb, ktoré sú jej známe, ide o výsluch svedka.
16. Podľa žalovaného nezákonnosť rozhodnutia žalovaného spočíva aj v porušení zásady neutrality v režime DPH a v tom, že žalovaný a správca dane nesprávne vyhodnotili nesplnenie podmienok pre odpočet DPH, keď nesprávne konštatovali, že k vzniku daňovej povinnosti nedošlo u dodávateľov žalobcu Iuventas, s.r.o. a AKROM, s.r.o.
17. Podľa žalobcu daňové orgány prekročili zákonný rámec, keď vyhodnotili § 49 v spojení z § 19 ods. 2 zákona o DPH ako nenaplnené, pričom uvedené nezákonné konanie zvýraznil i neunesením vlastného dôkazného bremena a jeho nezákonným presunutím na žalobcu. Rovnako správca dani ani žalovaný nepopreli, že by zo strany dodávateľov Iuventas, s.r.o. a AKROM, s.r.o. nebola odvedená DPH za uskutočnené dodávky služieb pre žalobcu. V prípade odvedenia DPH dodávateľmi a odmietnutia priznania práva na odpočet DPH žalobcovi ide pritom o jasný príklad nezákonnosti v podobe uplatnenia dvojitého zdanenia v rozpore so zásadou neutrality DPH.
18. Pre zamietnutie nároku na odpočet DPH je preto výnimkou z uplatnenia základnej zásady. Pre zamietnutie nároku na odpočet DPH je nevyhnutnou povinnosťou daňového orgánu predložiť dostatočne objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že daňový subjekt vedel, alebo mal vedieť, že predmetné plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa, alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca (rozsudok v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid, bod 49). Správca dane musí preukázať tzv. „zlú vieru“ na strane daňového subjektu, nielen nedostačujúco tvrdiť, alebo sa domnievať, že daňový subjekt nekonal s dostatočnou obozretnosťou a starostlivosťou. Daňový subjekt musí dôverovať v legalitu uskutočnených (obchodných) operácii a nie každú operáciu mať a priori za podozrivú (rozsudok C-384/04 - Federation of Technological Industries a i.). Správca dane v Rozhodnutí DÚ a ani žalovaný v Rozhodnutí žalovaného nijaké takéto objektívne skutočnosti nepreukázal, nakoľko jeho hmotnoprávne argumenty jednotlivo, ani vo vzájomných súvislostiach nepreukazujú účasť žalobcu/ daňového subjektu na podvode. Ide len o domnienky správcu dane, ktoré vystaval na nedodržaní odbornej starostlivosti daňovým subjektom, pričom nepreukázal žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by preukazovali účasť daňového subjektu na podvode s DPH.
19. Žalobca je toho názoru, že žalovaný a správca dane od neho vyžaduje overovania dodávateľov, ktoré mu neprináležia (rozsudok ECJ C-277/14 PPUH Stehcemp, bod 50) a zároveň žalobca nemá v zmysle legislatívy povinnosti v takom rozsahu, v akom to deklarovali žalovaný a správca dane. Žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce z legislatívy splnil, dodávateľov si overoval v miere, v akej je to možné od neho rozumne vyžadovať a v akej je to v bežnej obchodnej praxi obvyklé. Týmto konaním žalobca konal s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k svojím dodávateľom a nemožno mu klásť za vinu, že jeho dodávatelia, povinnosti vyplývajúce z legislatívy splnené nemali. Zisťovanie informácie o dodávateľovi, na ktoré poukazoval správca dane možno chápať už ako komplexné alebo hĺbkové preskúmanie obchodného partnera, ktoré podľa európskej judikatúry už prináleží správnym orgánom (správcovi dane) a nie daňovým subjektom (C-101/16 SC Paper Consult SRL, bod 51). V zmysle európskej a slovenskej judikatúry sú daňové subjekty povinné konať s náležitou odbornou starostlivosťou pri realizácii zdaniteľných obchodov vrátane výberu svojich obchodných partnerov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Sžf/58/2016 bod 58 alebo rozsudok ECJ C-101/16 SC Paper Consult SRL bod 52). Pod konaním s odbornou starostlivosťou sa rozumie povinnosť daňového subjektu si zistiť a overiť všetky „dostupné informácie“ týkajúce sa príslušného zdaniteľného obchodu resp. obchodného partnera (najmä cez verejne prístupné registre ako napr. obchodný, živnostenský register, zoznamy dlžníkov a úpadcov, mediálne správy a pod.), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že tieto obchody nebudú viesť k jeho účasti na podvode s DPH. Spoločnosti Iuventas, s.r.o. a AKROM, s.r.o. si žalobca preveril vo všetkých v tom čase verejne prístupných registroch, napr. v obchodnom registri na základe identifikačného čísla, overil si daňové registre t. j. daňové identifikačné číslo spoločne s identifikačným číslom DPH, zoznamy dlžníkov, úpadcov vrátane historických údajov a relevantné mediálne správy.
20. Poukazoval na to, že podľa platnej legislatívy prijímateľ služieb nemá možnosť si preverovať registráciu svojho obchodného partnera (t. j. dodávateľa) v súvislosti s tým, či osoby, prostredníctvom ktorých poskytuje služby, sú u neho v riadnom pracovnom pomere (resp. obdobnom pracovnom alebo inom vzťahu) a či si dodávateľ splnil svoje zákonné povinnosti v súvislosti so zamestnávaním zamestnancov alebo ohlasovaním práce cudzincov. Kontrola plnenia si zákonných povinností jednotlivých podnikateľov prislúcha jednotlivým kontrolným orgánom štátu a nie je možné túto
povinnosť preniesť na odberateľa v rámci dodávateľsko - odberateľského reťazca. Žalobca zachoval obozretný prístup pri vzniku zdaniteľných obchodov a pri výbere svojich obchodných partnerov, tým že zohľadnil všetky dostupné informácie týkajúce sa týchto zdaniteľných obchodov. Keďže k poskytnutiu služieb reálne došlo (čo potvrdil žalovaný aj správca dane), žalobca nemal osobitné indície pri jednotlivých dodávateľov smerujúce k podozreniu o existencii nezrovnalostí, alebo podvode. Rovnako u žalobcu neexistovali žiadne okolnosti, ktoré by vytvárali pochybnosti o jeho dodávateľoch. Nakoľko sa poskytovanie služieb dodávateľmi uskutočňovalo priamo v priestoroch žalobcu, viedol žalobca evidenciu dochádzky, čím vedel preukázať konkrétne mená osôb alokovaných dodávateľom na poskytovanie služieb a tiež počet kusov vyrobených bagiet/sendvičov konkrétnych pracovníkov. Je teda už úlohou príslušných orgánov, aby tieto informácie využili na zabezpečenie plnenia si svojich zákonných povinností od zodpovedných osôb. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca konal v dobrej viere a dostatočne naplnil obsah konania s náležitou odbornou starostlivosťou.
21. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
22. Uvádzal, že výsledky daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ďalších konaní v súvislosti so spornými faktúrami sú v odôvodnení žalovaného rozhodnutia podrobne popísané. Dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie dane bola skutočnosť, že na základe predložených daňových dokladov a dôkazov nebolo preukázané, že deklarované služby boli reálne prijaté od deklarovaných dodávateľov v zmysle sporných faktúr. Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľov a tým ani vznik práva na odpočítanie dane u žalobcu. Žalobca nedisponoval relevantnými dôkazmi, ktoré by preukazovali nadobudnutie služieb od dodávateľa Iuventas, s.r.o. a nadobudnutie služieb od dodávateľa AKROM, s.r.o. v zmyslesporných faktúr, z ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane v zdaňovacom období november 2018, čím porušil ustanovenia § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Deklarovaní dodávatelia nemali personálne možnosti na vykonanie deklarovaných plnení, nemajú v predmete činnosti uvedenom v Obchodnom registri SR vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, deklarovaní dodávatelia nie sú vedení ako agentúry dočasného zamestnávania v zozname Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny - spoločnosť Iuventas s.r.o. ani spoločnosť AKROM s.r.o. sa nenachádza v zozname subjektov, ktorým bolo vydané Povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania podľa § 72a ods. 4 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zverejnenom na webovej adrese G., nepreukázalo sa ani vykonanie služby subdodávateľským spôsobom, pri preverovaní deklarovaných zdaniteľných obchodov deklarovaní dodávatelia so správcom dane nespolupracovali, neposkytli žiadnu potrebnú súčinnosť, na sídle spoločnosti sa nezdržiavali, z dôvodu neplnenia si povinnosti voči správcovi dane dlhodobého charakteru bola obom dodávateľom zrušená registrácia DPH v roku 2019.
23. Námietky žalobcu, uvádzané v správnej žalobe, žalovaný považuje za námietky smerujúce len k splneniu formálnych podmienok na predloženie listinných dôkazov, čo však pri uplatnení práva na odpočítanie dane nie je postačujúce, pretože formálna deklarácia predložených dokladov musí mať aj povahu faktu, teda, že predmet fakturácie skutočne dodal dodávateľ deklarovaný na sporných faktúrach. V procese správy daní, ako aj v samotnom daňovom konaní, nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, čo znamená, že daňový subjekt je povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení, v tomto prípade oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane hodnovernými dôkaznými prostriedkami. Daňové doklady – faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a iné listinné doklady, sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť a ich vierohodnosť a kompletnosť preukazuje daňový subjekt. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný nezákonne na žalobcu preniesli dôkazné bremeno. Ústavný súd SR v Uznesení III. ÚS 401/09-17 judikoval, že „daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.
Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej“. Základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane u príjemcu tovaru alebo služby je vznik daňovej povinnosti u dodávateľa tohto tovaru alebo služby. V riešenom prípade bola táto skutočnosť správcom dane spochybnená.
24. Z predložených uzatvorených rámcových zmlúv vyplýva, že služby budú poskytované zamestnancami poskytovateľa, resp. inými osobami - tretími osobami, s ktorými má poskytovateľ uzatvorenú potrebnú zmluvu (Rámcová zmluva Iuventas); zhotoviteľ bude činnosť vykonávať prostredníctvom svojich zamestnancov (Rámcová zmluva AKROM). Z uzatvorených rámcových zmlúv ďalej vyplýva, že poskytovateľ poskytne objednávateľovi všetku potrebnú súčinnosť a/alebo dokumentáciu pre plnenie si zákonných povinností objednávateľa voči orgánom verejnej správy, najmä v prípade využívania cudzincov na strane poskytovateľa a pod., a uvedené zabezpečí poskytovateľ aj na strane svojich subdodávateľov (Rámcová zmluva Iuventas). Za dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce vo vzťahu k svojim zamestnancom, ktorí vykonávajú dielo, zodpovedá zhotoviteľ, pričom sa zaväzuje poskytnúť objednávateľovi na vyžiadanie objednávateľa všetky potrebné písomné dokumenty na kontrolu dodržiavania predpisov na úseku nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce (Rámcová zmluva AKROM). Prvostupňový orgán ani žalovaný nevyžadoval kontrolu plnenia si zákonných povinností jednotlivých dodávateľov od žalobcu, ktorá prislúcha jednotlivým kontrolným orgánom štátu tak, ako mylne uvádza. Je zrejmé, že žalobca nemá oprávnenia, ktoré zo zákona prináležia kontrolným orgánom, avšak v priebehu daňovej kontroly správca dane nepožadoval od žalobcu žiadne dôkazy, ku ktorým by nemal oprávnenie, t. j. nevyžadoval od žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu úkony a dôkazy, ktoré nie je schopný zabezpečiť z dôvodu svojho postavenia. Z predloženého administratívneho spisu ani z vyjadrení žalobcu nevyplýva, že mu boli zo strany či už poskytovateľa (Iuventas, s.r.o.), alebo zhotoviteľa (AKROM, s.r.o.) predložené uvedené písomné dokumenty preukazujúce plnenie zákonných povinností, alebo si ich od nich žiadal daňový subjekt tak, ako si zmluvne dohodli. Žalovaný dáva do pozornosti, že žalobca nad rámec svojich zmluvných povinností viedol evidenciu dochádzky cudzích osôb vo svojich prevádzkach tým spôsobom, že im pridelil osobné číslo, zaradenie do príslušnej pracovnej zmeny, sledoval ich odpracovaný pracovný čas v rámci prideleného pracovného zaradenia a vykazoval tzv. uznaný čas, t. j. zabezpečoval celkové vyhodnotenie dochádzky daných osôb, o čom predložil dochádzkové karty za november 2018 – „Dochádzka – denné dáta“ za jednotlivé osoby – príslušníkov iných štátov. Na dochádzkových kartách sú vykazované aj počty stravných lístkov. Z predloženej dochádzky je zrejmé, že žalobca operatívne prideľoval tieto osoby podľa prevádzkovej potreby na príslušné pracovné pozície, t. j. zabezpečoval riadiacu činnosť v rámci objednanej „výroby bagiet a sendvičov a ich balenia“. Žalobca nepredložil ako dôkazy „oznámenie o pláne výroby určenom objednávateľov – žalobcom na každý pracovný deň“, ktoré mal doručovať poskytovateľovi služby (čl. III. ods. 5 Rámovej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.07.2018 uzatvorenej s dodávateľom Iuventas, s.r.o.), z čoho je zrejmé, že sám reguloval uvedený výrobný proces, na ktorý nepotreboval dodanie služby takého charakteru, ako je deklarované spornou faktúrou, ale potreboval službu iného charakteru – a to prenájom pracovnej sily. Žalobca disponoval potrebným materiálnym a technickým vybavením k vyhotoveniu požadovanej produkcie, chýbala mu však potrebná pracovná sila, ako uviedol vo svojich vyjadreniach k protokolu i v Zápisnici č. 100952568/2020 zo dňa 28.05.2020 (tvrdenie žalobcu, že potreboval dodať hotovú pracovnú silu). Rovnako nezodpovedá objektívnej skutočnosti ani realizácia plnenia, ktoré je deklarované v Rámcovej zmluve o dielo zo dňa 15.09.2018 uzatvorenej s dodávateľom AKROM, s.r.o. Podľa čl. I. ods. 1 tejto zmluvy, predmetom zmluvy je záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa – žalobcu dielo v rozsahu výroby bagiet a sendvičov a ich balení a ďalších manuálnych a technických činností súvisiacich s výrobou a prípravou bagiet a sendvičov, s tým, že všetky tieto činnosti budú vykonávané v prevádzkach objednávateľa. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal vykonávať vyššie uvedené činnosti podľa jednotlivých objednávok objednávateľa, podľa zadania a manuálov objednávateľa určených na vykonanie diela, za súčasného dodržania projektových noriem, technologických postupov, záväzných technologických požiadaviek objednávateľa, platných právnych, prevádzkových a bezpečnostných predpisov. Daňovou kontrolou bolo preukázané, že dielo nebolo vykonané tým spôsobom, že by dodávateľ zabezpečil realizáciu celého technologického procesu vo vlastnej réžii, a to vlastnými zamestnancami, ako je deklarované v čl. IV ods. 3, ktorý zakotvuje povinnosť vykonať dielo výlučne prostredníctvom svojich zamestnancov. Vo vzťahu
k zmluvne uzatvoreným právam a povinnostiam zmluvných strán a nepredložením, resp. nevyžiadaním si písomných dokumentov preukazujúcich plnenie zákonných povinností dodávateľov, žalobca podcenil riadnu starostlivosť a opatrenia v súvislosti s okolnosťami dodania zdaniteľných obchodov. Navyše v situácii, keď žalobca, tým, že je/bol zverejnený v zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, sám pozná problematiku zamestnávania, povinnosti a úlohy, ktoré v tejto súvislosti pre zamestnávateľa vyplývajú z platnej legislatívy, bez ohľadu na skutočnosť, že k porušeniu týchto povinností daňovým subjektom došlo v roku 2014. O to dôslednejšie mal žalobca konať a trvať na zmluvných dojednaniach. Žalobca taktiež nepreukázal, aké kroky vykonal, aby preveril spoľahlivosť svojich obchodných partnerov, nepredložil prvostupňovému orgánu o tom žiadne dôkazy. K vzniku obchodnej spolupráce žalobca len uviedol, že bol oslovený dodávateľmi a rozhodujúcim kritériom na výber obchodného partnera bolo rýchle zahájenie spolupráce. Zodpovedá obvyklému postupu primerane zodpovedného podnikateľa, konajúceho s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby v prípade, kedy plánuje realizovať uskutočnenie zdaniteľného obchodu s neznámym dodávateľom, resp. neznámou osobou, ktorá má vystupovať za dodávateľa, vyžadoval minimálne dodržiavanie práv a povinností zmluvne uzatvorených. Prvostupňový orgán skúmal, či služby podľa predložených sporných faktúr dodali deklarovaní dodávatelia, a či títo dodávatelia boli schopní predmetné služby realizovať. Preukázanie reálneho dodania deklarovaných služieb a ich pridruženie k osobe dodávateľa je prakticky možná iba v prípade, ak samotný dodávateľ vie formálne a vecne potvrdiť, že službu skutočne dodal. Zákon o DPH v § 2 ods. 1 písm. b) vymedzuje, čo je predmetom dane. Podľa tohto ustanovenia je predmetom dane dodanie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Z daného dôvodu nie je možné považovať za dodanie služby také plnenie, v ktorom absentuje dôkazný prostriedok o vykonaní osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Tiež nemožno tvrdiť, že v zmysle § 19 ods. 2 daňového poriadku vznikla dodávateľom daňová povinnosť zo zdaniteľných obchodov. Právo odpočítania dane je možné iba v prípade, keď vznikla daňová povinnosť. V takejto dôkaznej situácii skutočnosť, že nie je preukázané, že služby vykonal vystaviteľ faktúry, môže a má viesť prvostupňový orgán k nepriznaniu práva na odpočítanie dane. Tvrdenou a nepreukázanou skutočnosťou je dodanie služieb dodávateľmi Iuventas, s.r.o. a AKROM, s.r.o. V nadväznosti na námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho skutkového a právneho posúdenia ohľadne platnosti plnomocenstva udeleného dodávateľom AKROM, s.r.o. pánovi A. A. a ohľadne spochybnenia totožnosti pána E. F., žalovaný zdôrazňuje zistenia týkajúce sa dodávateľa AKROM, s.r.o. v nadväznosti sa osoby oprávnené konať za tohto dodávateľa. Vykonaním dokazovaním bola existencia osoby E. F. spochybnená. Žalobca spolu so zmluvou uzatvorenou s dodávateľom AKROM, s.r.o. predložil Plnomocenstvo zo dňa 16.8.2018, ktorým spoločnosť AKROM, s.r.o., konajúca prostredníctvom pána E. F., konateľa, splnomocňuje pána A. A., na zastupovanie pred všetkými štátnymi a justičnými inštitúciami v Slovenskej republike, ako aj pred všetkými tretími osobami, pričom nie je oprávnený udeliť substitučné plnomocenstvo tretím osobám. Podľa výpisu z Obchodného registra SR vznik funkcie konateľa pre osobu E. F. je uvedený s dátumom 22.8.2018, preto nemohol splnomocniť p. A. A. ako konateľ spoločnosti AKROM s.r.o. už dňa 16.8.2018. Dojednávanie predmetného obchodu uskutočňované osobou A. A., t.j. konanie pred podpisom zmluvného vzťahu nebolo konaním oprávnenou osobou prihliadnuc na plnú moc podpísanú neoprávnenou osobou E. F., ktorý ku dňu udelenia plnej moci 16.8.2018 nebol konateľom. H. E. F., resp. F., F., F. (preverené boli rôzne priezviská uvedené na dostupných listinách) s dátumom narodenia XX.X.XXXX neprechádza chorvátskymi databázami Ministerstva vnútra. Previerkou rodného čísla, bydliska (platné do 27.1.2017) a čísla cestovného pasu (platný do 18.5.2017) bolo zistené, že tieto sa viažu/viazali k inému chorvátskemu občanovi, t. j. ide o falzifikát cestovného dokladu. A. A. nevedel uviesť žiadne konkrétne informácie k zdaniteľným obchodom uskutočneným s daňovým subjektom, k spoločnosti AKROM s.r.o., ktorá ho mala splnomocniť na jej zastupovanie sa nevedel vyjadriť, svoje tvrdenia nepreukázal jednoznačným dôkazom (dokladmi, zmluvami, písomnosťami, účtovnými knihami, evidenciami DPH, dokladmi o platbách, ani žiadnymi inými dôkazmi preukazujúcimi uskutočnenie zdaniteľných obchodov za preverované zdaňovacie obdobie). Daňový subjekt počas daného konania argumentoval tým, že bol oslovený pánom A. a plnomocenstvom udeleným pre A. A.. Podľa tvrdení žalobcu bolo plnomocenstvo podpísané k dátumu osvedčenia pravosti podpisu, t. j. dňa 16.10.2018. Na základe tohto svojho tvrdenia však potom už vôbec nie je jasné, s kým komunikoval pred uzatvorením zmluvného vzťahu 15.9.2018. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že hmotnoprávne argumenty žalovaného a prvostupňového orgánu jednotlivo, ani vo vzájomných súvislostiach nepreukazujú účasť žalobcu na podvode, ktorú opiera o vybrané rozsudky ESD, žalovaný uvádza, že ESD v týchto rozsudkoch skonštatoval, že sa týkajú podvodného konania na inom stupni reťazca, tzn., že ide o situáciu, keď v preverovanom stupni
reťazca sú formálne podmienky splnené, avšak kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že na inom stupni je uskutočnené podvodné konanie. V prípade žalobcu bol preverovaným stupňom žalobca, u ktorého neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie odpočítania dane v zmysle vnútroštátneho právneho predpisu - zákona o DPH. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že žalobca je povinný preukázať existenciu práva alebo povinnosti, resp. skutku, ktorý tvrdí, čo v predmetnej daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní nepreukázal a spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti o tom, že zdaniteľné obchody sa uskutočnil tak, ako deklaruje predloženými dokladmi neodstránil.
25. Okrem iného žalovaný uvádza, že na žiadnom mieste napadnutého rozhodnutia ani žalovaného rozhodnutia nie je zmienka o účasti alebo vedomosti daňového subjektu o podvodnom konaní a takéto skutočnosti neboli dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr. Tvrdenie žalobcu o tom, že bolo porušené jeho právo stanovené v § 25 ods. 4 daňového poriadku tým, že nebol prítomný pri výsluchu svedka A. A. je nedôvodné. Zápisnicu z ústneho pojednávania č. 102514923/2019 zo dňa 7.11.2019 so svedkom A. A. prvostupňový orgán získal nahliadnutím do iného daňového spisu
- daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa, o čom spísal Úradný záznam č. 100378604/2020 zo dňa 6.2.2020. O vypočutie tohto svedka prvostupňový orgán nepožiadal iného miestne príslušného správcu dane prostredníctvom dožiadania ako si mylne zamenil žalobca. Daňový poriadok v § 24 ods. 4 daňového poriadku stanovuje, že ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Dôkazom môžu byť rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Prvostupňový orgán použil dôkaz, ktorý bol získaný v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zápisnice z výsluchov osôb vykonaných v iných konaniach môžu byť v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku použité ako dôkaz pri správe daní. Z predloženého spisového materiálu je teda zrejmé, že nebolo neporušené právo žalobcu stanovené v § 25 ods. 4 daňového poriadku. K námietkam týkajúcich sa nevykonania navrhnutých dôkazov žalovaný uvádza, že povinnosťou správcu dane pri dokazovaní je zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie a najpresnejšie. Správca dane nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Po poskytnutí/navrhnutí dôkazov zo strany daňového subjektu dochádza k ich zhodnoteniu v ich súvislostiach. Správca dane nie je povinný vykonať každý navrhovaný dôkaz, musí tak urobiť vtedy, ak je to v danej veci opodstatnené, ak dôkaz, ktorým majú byť preukázané skutočnosti, je pre dosiahnutie účelu daňovej kontroly rozhodujúci alebo právne významný. S nevykonaním navrhnutého dôkazu sa musí správca dane vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia, čo v danej veci prvostupňový orgán aj urobil. Prvostupňový orgán v odvolaní napadnutom rozhodnutí uviedol, že ďalšie dokazovanie – vypočutie zamestnancov žalobcu, by neprinieslo potrebné zistenia vo vzťahu k zdaniteľným obchodom, ktoré mali byť vykonané deklarovanými dodávateľmi. Vykonanie miestneho zisťovania u žalobcu za účelom osvedčenia, že výrobky spoločnosti nie je možné vyrobiť bez ľudí, nie je dôvodné, pretože by nepreukázalo, že „dodaní pracovníci práce zrealizovali“ v zdaňovacom období november 2018. Návrh žalobcu o opätovné vypočutie bývalého konateľa dodávateľa Iuventas, s.r.o. A. B., ktorý odmietol vypovedať v rámci daňovej kontroly, s prihliadnutím na zistenia prvostupňového orgánu, ktoré preukázali, že dodávateľ Iuventas, s.r.o. nebol v novembri 2018 zamestnávateľom, by bol bezpredmetný. Žalovaný tiež dopĺňa, že A. B., konateľ dodávateľa Iuventa, s.r.o. v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov, pred správcom dane odmietol vypovedať. Napriek skutočnosti, že štatutárnym orgánom tohto dodávateľa bol A. B., žalobca za dodávateľa konal výlučne s pani C. I., pričom mu nie je známa jej pracovná pozícia, ani od nej nevyžadoval žiadne splnomocnenie na zastupovanie dodávateľa. Rovnako za nepreukazné a bezpredmetné by bolo vypočutie A. A., ktorý zastupoval dodávateľa AKROM, s.r.o. na základe plnomocenstva udeleného osobou, ktorej existencia nebola reálna. K námietke žalobcu týkajúcej sa nevypočutia svedka J. D. – konateľka dodávateľa Iuventas, s.r.o. od 18.2.2019, prvostupňový orgán uviedol (citoval) vyjadrenie súdu uvedené rozsudku NS SR 8Sžf/2/2013: „Bolo by irelevantné vypočúvať terajších konateľov firiem, o ktorých sporné zákazky sa jednalo, nakoľko o vtedajšej činnosti nemohli mať žiadne relevantné informácie. Tie mali len pôvodní konatelia spoločností, ktorí boli konateľmi v čase, kedy malo dôjsť podľa daňových dokladov k uskutočneniu zdaniteľných plnení.“ V predmetnom rozsudku Najvyšší súd tiež uvádza, že správca dane nespochybnil reálnosť uskutočnených zdaniteľných plnení, ale napadol uskutočnenie zdaniteľných plnení predmetnými dodávateľmi, pričom pre možnosť uplatnenia si odpočtu DPH zo zdaniteľných plnení nie je podstatné len ich reálne uskutočnenie a daňový doklad od dodávateľa, resp. dodávateľov, ale
aby k uskutočneniu dodávky tovaru a služieb aj reálne došlo od dodávateľov, ktorí sú ako dodávatelia uvedení na daňových dokladoch. K návrhu žalobcu, ktorým žiadal o vypočutie zamestnanca spoločnosti p. C. ohľadom matematiky produkcie na zamestnanca, prvostupňový orgán uviedol, že má za to, že dané vypočutie by nemalo prínos k preukázaniu skutočného prijatia služieb od deklarovaných dodávateľov. Výpočet produkcie realizovanej akýmikoľvek zamestnancami nebol prvostupňovým orgánom nikdy spochybnený.
26. K vyjadreniu žalovaného žalobca podal stanovisko zo dňa 12.7.2021, v ktorom zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe.
27. Podľa jeho názoru žalovaný nereagoval na jeho žalobné námietky, ale iba parafrázoval svoje tvrdenia z rozhodnutia.
28. Namietal, okrem iného, že žalovaný nevysvetlil, prečo správca dane nevyužil možnosť predviesť predvolaného svedka pána B., konateľa dodávateľa Iuventas, s.r.o. Správca dane a žalovaný tiež zavádzajú a uvádzajú nesprávne závery, že uvedený svedok odmietol pred správcom dane vypovedať ako svedok, pričom uvedený svedok len odoprel prevzatie zásielky s predvolaním na vypočutie. Uvedené nekonanie Správcu dane a žalovaného je zarážajúce najmä v kontexte toho, že žalovaný dáva uvedenú nekontaktnosť pána B., (dodávateľa Iuventas, s.r.o.) za vinu žalobcovi, i keď ide o dôkazné bremeno Správcu dane a žalovaného, ktorí mohli a mali predvolať resp. predviesť p. B. na výsluch.
29. Namietal tiež, že aj výsluch súčasnej konateľky mohol byť prospešný k objasneniu otázok ohľadne dodávok plnení dodávateľa Iuventas, s.r.o., keďže aj následný konateľ má mať informácie o minulých obchodoch, osobitne ak išlo o dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) Správcu dane resp. žalovaného.
30. Pokiaľ si žalovaný kladie otázku, kto za dodávateľa komunikoval so žalobcom pred vystavením plnomocenstva zo dňa 16.10.2018, nakoľko zmluva (so spoločnosťou AKROM, s.r.o.) bola uzavretá dňa 15.9.2018, túto otázku podľa žalobcu správne orgány mali vyriešiť výsluchom svedka A., nakoľko ide o dôkazné bremeno daňových orgánov, ktoré neúspešne spochybňovali dodanie dodávateľa AKROM, s.r.o.
31. Žalobca má za to, že snaha žalovaného vylúčiť aplikáciu rozhodnutí ESD na posudzovaný prípad je viac ako očividná. Poukazovanie na skutočnosť, že žalovaný v Rozhodnutí žalovaného explicitne nepoužíva termín „účasť či vedomosť o podvodnom konaní“ ešte neznamená, že to obsahovo z Rozhodnutia žalovaného nevyplýva, najmä ak žalovaný dáva žalobcovi za vinu nekontaktnosť dodávateľa, či falzifikát dokladu totožnosti konateľa jedného z dodávateľovi (p. F.), o ktorom žalobca nemohol vedieť, ani tieto skutočnosti nemohol ovplyvniť. Uvedené konštatovania žalovaného preto vyznievajú oportunisticky, s cieľom vymaniť sa z dosahu relevantnej judikatúry ESD. V prípade, ak žalovaný hovorí o „nesplnení hmotnoprávnych podmienok“, myslí tým skutočnosť, že sa nepreukázal vznik daňovej povinnosti u dodávateľov žalobcu Iuventas, s.r.o. a AKROM, s.r.o. = ergo nemohlo (podľa žalovaného) vzniknúť právo žalobcu na odpočet DPH. Žalovaný však vôbec nereaguje na námietku žalobcu, že Správca dane ani žalovaný nepopreli, že by zo strany dodávateľov Iuventas, s.r.o. a AKROM, s.r.o. nebola odvedená DPH za uskutočnené dodávky služieb pre žalobcu. V prípade, ak Iuventas, s.r.o. a AKROM, s.r.o. riadne odviedli DPH (čo máme za nesporné tvrdenie, keďže ho žalovaný účinne nepoprel), ide o jasný dôkaz uloženia dvojitého zdanenia a teda o porušenie zásady neutrality DPH.
32. Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
33. Žalobca v konaní namietal, že ani skutočnosť, že tvrdení dodávatelia nemali podľa zistení správcu dane zamestnancov, nepreukazuje, že dodávky nemohli realizovať prostredníctvom subdodávateľov alebo na základe zmluvných vzťahov so živnostníkmi, pričom povinnosť zabezpečovať poskytnutie služby osobne vyplýva iba zo zmluvy so spoločnosťou AKROM, s.r.o. a v prípade jej nedodržania ide iba o porušenie zmluvnej povinnosti bez vplyvu na predmet tohto konania.
34. Poukazoval na to, že žalovaný odmietol vykonať prakticky všetky navrhnuté dôkazy, hoci namietal, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno. Má za to, že bolo možné opätovne predvolať a pokúsiť sa o výsluch svedka B. k novým skutočnostiam, aj keď tento odmietol vo veci vypovedať.
35. Žalobca zotrval aj na svojich tvrdeniach týkajúcich sa výsluchu svedka A., ktorý mohol ozrejmiť ďalšie okolnosti týkajúce sa jeho vzťahu so spoločnosťou AKROM, s.r.o. a s realizáciou zákazky, a za relevantnú považuje aj výpoveď terajšieho konateľa Iuventas, s.r.o., ktorý vie zistiť a povedať, či sa doklady o predmetnom obchode nachádzajú v účtovníctve spoločnosti Mamiča musela existovať, nakoľko jeho podpis na plnomocenstve bol overený, a nie je relevantné, či A. splnomocnil platne alebo neplatne, keď jeho úkony boli spoločnosťou schválené a najmä dodávky žalobcovi boli realizované.
36. Podľa žalobcu sa záznam o odvedení dane dodávateľmi uvádza na strane 2 rozhodnutia žalovaného a v prípade, ak by daň odvedená nebola, daňový orgán by to zdôraznil.
37. Žalovaný poukazoval na svoje písomné vyjadrenie vo veci, s tým, že sa v ňom dostatočne zaoberal všetkými námietkami žalobcu. odvedenie dane tvrdenými dodávateľmi nevie potvrdiť, má za to, že to ani nie je z hľadiska daňovej povinnosti dôležité.
38. Podľa § 2 SSP (zákon č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok), (ods. 1) - v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(ods. 2) - každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 24 daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní), (ods. 1) - Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(ods. 2) - Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(ods. 3) - Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
(ods. 4) - Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
(ods. 5) - Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.
(ods. 6) - Na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne.
Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, sk vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
39. Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 18.12.2020 ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie správcu dane – Daňového úradu Trnava zo dňa 18.6.2020, ktorým žalobcovi bol vyrubený rozdiel dane 32 952,12 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018 na základe neuznania odpočítania dane z dodávateľských faktúr spoločností Iuventas, s.r.o. a AKROM, s.r.o. s predmetom plnenia výroba sendvičov a bagiet.
40. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty odpočítanie dane nenastáva ex lege, zo zákona, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca v záujme zabránenia jeho zneužívaniu požaduje, aby platiteľ, ktorý si nárok na odpočet dane uplatnil, preukázal naplnenie podmienok, ktoré zákon pre priznanie odpočítania dane stanovil.
41. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby reálne dodané práve osobou uvedenou na faktúrach, teda, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a daň z pridanej hodnoty bola voči nemu uplatnená práve jej platiteľom uvedeným na faktúrach.
42. Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty, ako to v obsahu svojho rozhodnutia konštatoval aj správca dane, odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky, v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine preukázania existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale v rovine preukázania, že sa bez rozumných pochybností deklarovaným spôsobom uskutočnili.
43. Na druhej strane súčasne možno konštatovať, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu, ktorý preto ako platiteľ dane má možnosť zaobstarať si dostatočný rozsah dôkazov na zabezpečenie preukázania zdaniteľného plnenia správcovi dane a minimalizáciu rizika, že mu v budúcnosti právo na odpočítanie dane (alebo oslobodenie od dane) nebude priznané.
44. V danom prípade sa súd stotožnil so záverom vo veci konajúcich a rozhodujúcich správnych orgánov, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal obstaranie tovaru od platiteľov dane z pridanej hodnoty uvedených na predložených faktúrach a že tak nebolo možné za splnenú považovať základnú podmienku úspešného uplatnenia odpočítania dane podľa § 49 ods.1 zákona o dani z pridanej hodnoty – vznik daňovej povinnosti. V tejto súvislosti opodstatnenie nemá ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, že dodávatelia prijatú daň odviedli do štátneho rozpočtu. Potvrdenie o odvedení dane daňovými orgánmi sa v obsahu ich rozhodnutí nenachádza (stanovisko na strane 2 rozhodnutia žalovaného, na ktoré poukazoval žalobca, je iba tlmočením jeho vlastných formulácií), zo zistení daňových orgánov týkajúcich sa neplnenia daňových povinností tvrdenými dodávateľmi, ktoré viedlo k následnému zrušeniu ich registrácie pre daň, nie je dôvodné splnenie tejto daňovej povinnosti predpokladať, pričom v konečnom dôsledku by ani odvedenie dane nemalo za následok dôvodnosť prijatia jednoznačného záveru o tom, že im táto daňová povinnosť aj reálne vznikla.
45. V rozpore s názorom žalobcu prijatie záveru o nenaplnení podmienok priznania odpočítania dane nie je dôsledkom neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k právnym vzťahom, či okolnostiam týkajúcim sa dodávateľov žalobcu, ktoré by na neho bolo nezákonne prenesené správnym orgánom, ale neunesenia dôkazného bremena vyplývajúceho daňovému subjektu priamo z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého je povinný preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a)), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b)), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c)).
46. Správny orgán z vlastnej iniciatívy vykonal zisťovania vo vzťahu k tvrdeným dodávateľom žalobcu Iuventas, s.r.o. a AKROM, s.r.o., ktorí napriek výzvam správcu dane nepredložili žiadne doklady týkajúce sa sporných obchodov a ktorí podľa výsledku zisťovania v čase tvrdenej realizácie sporných obchodov nemali zamestnancov, resp. v prípade spoločnosti Iuventas, s.r.o. táto zamestnávala iba 3 osoby, ktoré sa ale podľa žalobcom predložených záznamov a jeho tvrdení nepodieľali na sporných plneniach. Naviac nebol zistený akýkoľvek právny vzťah tvrdených dodávateľských spoločností k osobám (prevažne s bydliskom v Macedónsku, Srbsku, Chorvátsku a na Ukrajine), ktoré podľa predložených záznamov mali fakturované práce reálne vykonávať.
47. Tieto objektívne zistenia o tvrdených dodávateľoch žalobcu podporujú pochybnosti správcu dane o priebehu sporných obchodov deklarovaným spôsobom vyplývajúce už zo žalobcom tvrdených okolností týkajúcich sa spôsobu nadviazania obchodných kontraktov (na základe oslovenia tretími osobami, bez zverejnenia požiadavky žalobcu), jednania nie so štatutárnymi zástupcami dodávateľov, ale v prípade spoločnosti Iuventas s osobou identifikovanou iba menom a priezviskom (C. I.) bez dokladovaného právneho vzťahu k tvrdenému dodávateľovi, a v prípade spoločnosti AKROM s osobou (A. A.), ktorá sa mala preukázať sporným plnomocenstvom vystaveným osobou, ktorá síce je zapísaná v obchodnom registri ako konateľ splnomocňujúcej spoločnosti, ale jej reálna existencia nebola ani v spolupráci so štátnymi orgánmi jej tvrdeného pôvodu preukázaná. V tejto súvislosti, pokiaľ žalobca akcentoval na skutočnosť, že podpis konateľa na plnej moci bol overený až dňa 16.10.2018, teda v čase výkonu jeho konateľskej funkcie, a plnomocenstvo teda nebolo udelené 16.8.2018, ako to tvrdil správca dane, je potrebné konštatovať nezrovnalosť s obsahom rámcovej zmluvy žalobcu s dodávateľom zo dňa 15.9.2018, v ktorej je A. A. uvedený ako zhotoviteľom ( AKROM s.r.o. )poverená kontaktná osoba. Otázka, s kým žalobca o kontrakte konal pred dátumom 16.10.2018, logicky, nie je otázkou pre svedka A., ako sa domnieval žalobca, ale práve pre kontrolovaný daňový subjekt preukazujúci reálnosť deklarovaného plnenia, ktorý ale v tomto smere neposkytol žiadne zrozumiteľné vysvetlenie. Nie nevýznamnou nezrovnalosťou je aj nesúlad označenia štatutárneho orgánu „ zhotoviteľa“ na rámcovej zmluve o dielo zo dňa 15.9.2018 menom E. F. nesúladným s menom konateľa dodávateľskej spoločnosti podľa zápisu v obchodnom registri – F..
48. Samotná skutočnosť, že daňový orgán v rámci konania v daňovej veci žalobcu vyhodnocoval výpoveď A. A. z daňového konania týkajúceho sa daňového subjektu AKROM, s.r,o. a menovaného nevypočul ako svedka v tomto konaní za účasti žalobcu, nie je dôvodom pre záver o nezákonnosti postupu správneho orgánu, či nezákonnosti vykonaného dôkazu. Dôkazným prostriedkom v danom prípade bola zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 7.11.2019, teda listinný dôkaz, s obsahom ktorého bol žalobca oboznámený a ku ktorému mal možnosť sa vyjadriť.
49. Zjavne nedôvodnou vo vzťahu k rozsahu vykonaného dokazovania je aj námietka žalobcu týkajúca sa nevykonania dôkazu výsluchom vtedajšieho konateľa spoločnosti Iuventas, s.r.o. A. B., ktorý na ústnom pojednávaní daňového orgánu konanom dňa 11.6.2019 vo veci odmietol vypovedať. Žiadosť žalobcu o jeho opätovné predvolanie sa pritom neúčelnou javí byť nie len v súvislosti s týmto odmietnutím výpovede, ale aj so skutočnosťou, že žalobca sám sa pôvodného termínu výsluchu svedka napriek jeho včasného upovedomenia o tomto úkone bez oznámenia dôležitého dôvodu nezúčastnil.
50. Správne orgány oboch stupňov v súlade so zásadami logiky ozrejmili aj dôvody nevykonania ďalších žalobcom navrhovaných dôkazov (výsluch terajšej konateľky Iuventas, s.r.o. s bydliskom v USA, výsluch zamestnankyne žalobcu C. k otázkam výpočtov produkcie žalobcu, vykonanie miestnej ohliadky) , ktoré aj podľa súdu nemajú spôsobilosť priniesť odpovede na zásadné otázky konania týkajúce sa primárne identity dodávateľských subjektov.
51. Za nedostatku poznatkov o reálnych dodávateľoch žalobcu nemožno ani usudzovať o podvodnom konaní konkrétneho dodávateľa alebo subdodávateľa, rovnako ako o možnej účasti žalobcu na tomto nekalom konaní alebo o jeho vedomosti o ňom. Na prejednávaný prípad preto ani nemožno vzťahovať judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky či Súdneho dvora Európskej únie, ktorou žalobca argumentoval a ktorá sa týka odpočítania dane v obchodnom reťazci poznačenom podvodom, kedy
dôkazné bremeno na preukázanie účasti daňového subjektu na protiprávnom konaní spojenom s nedovolaným daňovým únikom zaťažuje správcu dane.
52. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, mal súd za to, že vo veci vykonané dokazovanie poskytuje dostatočný podklad pre závery prijaté daňovými orgánmi a že z neho vyplývajúce pochybnosti o priebehu obchodov žalobcom deklarovaným spôsobom odôvodňujú záver o nenaplnení zákonných podmienok odpočítania dane. Nakoľko súd v konaní správnych orgánov vo veci nezistil také žalobcom namietané pochybenia, ktoré by mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a ktoré by preto odôvodňovali jeho navrhované zrušenie súdom, podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
53. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému správnemu orgánu trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP ani nevznikli.
54. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.