Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Cob-32-2020.pdf
PDF · 161.12 KB
Case nature
Subarea
21Cob/32/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, proti žalovaným: 1. S. U., nar. XX.X.XXXX, adresa M. R. F. XXX/XX, C., 2. R. U., nar. XX.X.XXXX, adresa M. R. F. XXX/XX, C., 3. mal. R. U., nar. XX.X.XXXX, adresa M. R. F. XXX/XX, C., zastúpený zákonnou zástupkyňou S. U., nar. XX.X.XXXX, adresa M. R. F. XXX/XX, C. (žalovaní 1. až 3. ako právni nástupcovia U. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX), o zaplatenie 8.113,51 eura s príslušenstvom, na odvolanie pôvodného žalovaného neb. U. U. proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 11Cb/74/2011-449 zo dňa 30.11.2018, v spojení s opravným uznesením č. k. 11Cb/74/2011-528 zo dňa 21. januára 2020 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1. až 3. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh pôvodného žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 4.7.2018, č. k. 11Cb/74/2011-404.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikujúc ust. § 183 ods. 1, § 184 ods. 4, § 274, § 277 ods. 2, 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že nebola splnená podmienka existencie ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý žalovaný zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Dôvod, ktorý uvádzala právna zástupkyňa žalovaného a ktorým ospravedlňovala svoju neúčasť na pojednávaní, a to vopred plánovaná dovolenka, nie je podľa súdu prvej inštancie dôležitým dôvodom, pre ktorý by malo byť pojednávanie odročené v zmysle § 183 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v tomto prípade bol žalovaný zastúpený advokátom, od ktorého možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom, z čoho existujú výnimky, a to existencia dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a tiež v prípade, ak strana, ktorú advokát zastupuje, trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom. Žiadny z týchto dôvodov však právna zástupkyňa žalovaného nepreukázala. Právna zástupkyňa, keď už mala vedomosť, že súd ňou uvádzaný dôvod nepovažuje za dôležitý pre odročenie pojednávania, sa tohto mala zúčastniť a v prípade, že sa tak nestalo, bolo jej povinnosťou dať sa zastúpiť iným advokátom. Súd zobral na vedomie predložené odpovede iných advokátov na žiadosť právnej zástupkyne žalovaného o jej zastúpenie, tieto však podľa súdu nemôžu byť považované za dostatočnú snahu právneho zástupcu dať sa zastúpiť. Ak ide podľa právnej zástupkyne žalovaného o zložitý spor, bolo jej povinnosťou už v predstihu zabezpečiť svoje prípadné zastúpenie, nakoľko termín pojednávania mohol byť vytýčený kedykoľvek (ide navyše o reštančnú vec), hoci letné
mesiace sú dovolenkovým obdobím. Nakoľko teda súd prvej inštancie dôvody pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie nezistil, návrh zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu, podal pôvodný žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhovie. Dôvodil, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Zároveň súd nesprávnym procesným postupom, znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Uviedol, že právna zástupkyňa žalovaného súdu spolu s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie predložila doklady o tom, že dôvod jej neprítomnosti je ospravedlniteľný a že sa jej napriek všetkému možnému úsiliu nepodarilo zabezpečiť zastúpenie žalovaného na tomto pojednávaní. Úradný záznam spísaný asistentkou senátu dňa 11.6.2018 nezachytáva celý obsah komunikácie súdu s právnou zástupkyňou žalovaného. Po telefonickom oznámení súdu, že žiadosti o odročenie pojednávania súd nevyhovuje, požiadala právna zástupkyňa žalovaného o oznámenie, či boli v konaní zo strany žalobcu doložené nové skutkové tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie. Nakoľko zo strany žalobcu od posledného pojednávania, ktoré bolo odročené na účely predloženia dôkazov zo strany žalobcu a prípravu záverečných rečí, neboli predložené požadované dôkazy preukazujúce odôvodnenosť žalobného návrhu; oznámila právna zástupkyňa žalovaného, že v takomto prípade súhlasí, aby súd konal i v jej neprítomnosti. Uvedenú skutočnosť však úradný záznam spísaný asistentkou senátu neobsahuje, napriek tomu, že ju právna zástupkyňa žalovaného požiadala o oznámenie tejto skutočnosti súdu. Súdny spis v čase doručenia predvolania na pojednávanie pozostával z takmer 400 strán vyjadrení a dôkazov vo forme odborných textov. Právna zástupkyňa žalovaného sa po oznámení súdu zo dňa 11.6.2018, resp. 12.6.2018 o tom, že dôvod ospravedlnenia nepovažuje súd za dôležitý, snažila získať zastúpenie iným advokátom. Žiadny z ňou oslovených kolegov vzhľadom na čerpanie dovoleniek, rozsah súdneho spisu, ako i štádium konania, kde mali nasledovať záverečné reči, ako jeden z najzásadnejších úkonov v právnom zastúpení a fakt, že do pojednávania zostávalo 15 pracovných dní však nebol ochotný právne zastúpenie prevziať. O týchto skutočnostiach predložila právna zástupkyňa žalovaného dôkazy spolu s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
5. Žalovaný poukazoval na to, že úmyslom novej právnej úpravy bolo zefektívniť súdne konanie, avšak nie za cenu zníženia kvality poskytovaných právnych služieb zo strany advokátov. V zmysle dôvodovej správy rozsudok pre zmeškanie ako forma „kontumačného rozhodnutia“ predstavuje formu procesnej sankcie za pasivitu žalovaného, ktorá spočíva predovšetkým v absencii povinnosti tvrdiť, povinnosti dôkaznej a povinnosti dostaviť sa na už nariadené pojednávanie. Je pravdou, že právna zástupkyňa žalovaného o dôvodoch svojej neprítomnosti vedela včas; o nariadenom pojednávaní sa však dozvedela mesiac pred jeho konaním. Na začiatku obdobia letných dovoleniek a školských prázdnin je častým javom čerpanie dovoleniek zo strany advokátov. Je to ich právo a právna úprava žiadnym spôsobom nelimituje čas a rozsah čerpania dovoleniek advokátov a nestanovuje advokátom povinnosť prevziať substitučné zastúpenie ich kolegov počas obdobia čerpania dovolenky. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, nastala situácia, že právnou zástupkyňou oslovení advokáti v čase vytýčeného pojednávania buď čerpali dovolenku alebo sa na ňu pripravovali čo znamená, že boli pracovne vyťažení vlastnými záležitosťami a neboli ochotní prevziať zastúpenie, ktoré si vyžadovalo naštudovanie nadpriemerne rozsiahleho spisového materiálu. Súd vykladá ustanovenie § 183 ods. 2 CSP, podľa ktorého „od advokáta možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom“, nesprávne ako povinnosť advokáta ustanoviť za seba substitúta. Uvedeným výkladom ustanovenia § 183 ods. 2 CSP spojení s okolnosťou, keď oslovení kolegovia odmietli prevziať substitúciu, stavia súd právnu zástupkyňu žalovaného do absurdnej situácie, kedy by táto bola zrejme povinná ďalej žiadať kolegov o prevzatie substitúcie (zrejme všetkých advokátov zapísaných v zozname) bez ohľadu na to, či bola presvedčená o schopnosti a záujme substitúta riadne zastupovať záujmy žalovaného vzhľadom na situáciu, že išlo o osem rokov trvajúci spor, rozsah spisového materiálu potrebný naštudovať a štádium konania, kde mali nasledovať záverečné reči účastníkov. Záver súdu, že si mala právna zástupkyňa zabezpečiť právne zastúpenie vo veci (zrejme v čase dojednania dovolenky) pred znalosťou o termíne konania pojednávania je absurdný. Len ťažko možno bez znalosti termínu pojednávania zabezpečiť zastúpenie iným advokátom tak, aby bola vylúčená kolízia termínov pojednávaní, dohodnutých stretnutí s klientami či čerpania dovolenky ďalšieho právneho zástupcu. Zo zákona je zrejmé, že náhradu nákladov takéhoto právneho zastúpenia nemožno v konaní priznať. Substitučné zastúpenie iným advokátom je v zmysle § 16 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii možné len v prípade súhlasu klienta.
Touto skutočnosťou sa súd vôbec nezaoberal. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť treba považovať takéto odôvodnenie súdneho rozhodnutia za arbitrárne.
6. Ďalej žalovaný dôvodil, že si svoje procesné povinnosti vždy riadne plnil, svoju neprítomnosť právna zástupkyňa včas odôvodnila vážnymi okolnosťami, a preto nebol dôvod na to, aby súd formou sankcie za porušenie jej procesných povinností pristúpil k rozhodnutiu formou rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP. Aplikácii ustanovenia § 274 CSP by malo predchádzať zistenie, že strana sporu „zneužíva“, resp. si riadne neplní jej procesné povinnosti. Len po zistení a preukázaní nesplnenia si povinností zo strany žalovaného, ktoré súd označí v odôvodnení svojho rozhodnutia, môže súd v súlade s ustanovením § 274 CSP rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Súd svojím postupom, pri ktorom neskúmal plnenie si procesných povinností žalovaným počas doterajšieho konania a reálnu možnosť zastúpenia zástupkyne žalovaného, nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný súhlasil s pojednávaním a vydaním rozhodnutia vo veci samej v jeho neprítomnosti; znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalovaného, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP. Predmetom konania nie je žaloba na splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a) CSP, keďže nešlo o nesplnenie povinnosti zo zmluvného vzťahu ale rozhodnutie o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ktoré vyplýva z osobitného právneho predpisu, v zmysle § 137 písm. b) CSP, pretože predmetom konania je rozhodnutie o náhrade škody údajne spôsobenej žalovaným žalobcovi neoprávneným odberom elektriny v zmysle § 39 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, nie je splnený zákonný predpoklad pre rozhodnutie o žalobe formou rozsudku pre zmeškanie. V konaní nebola doposiaľ ustálená otázka aktívnej legitimácie žalobcu, s ktorou sa mal súd v zmysle zrušovacieho rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 21 Cob/5/2016 - 326 zo dňa 31.5.2016 vysporiadať v rozhodnutí vo veci samej. Súd v rozhodnutí túto povinnosť uloženú mu Krajským súdom v Trnave nesplnil. V konaní nebol taktiež preukázaný právny základ pre priznanie žalobného nároku, a to vznik škody za strane žalobcu. Naopak z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Uvedené skutočnosti sú ďalšími okolnosťami, pre ktoré by súd podľa odbornej literatúry nemal pristúpiť k vydaniu rozsudku pre zmeškanie. S poukazom na okolnosti týkajúce prejednávaného prípadu, zohľadnenie aktívnej účasti žalovaného počas celej doby súdneho konania, snahu o zabezpečenie zastúpenia na pojednávaní a skutočnosť, že právna zástupkyňa žalovaného vyslovila súhlas, aby súd pojednával i v jej neprítomnosti, neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je vydané na základe nesprávnych skutkových zistení súdu. Súd svojvoľným výkladom zákona bez prihliadnutia na konkrétne okolnosti prípadu znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie nie je vydané za zákonom predpokladaných podmienok a okolností a je taktiež v rozpore so základnými princípmi CSP.
7. Žalobca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu pôvodného žalovaného sa písomne vyjadril. Poukázal na to, že žalovaný až do pojednávania nijakým spôsobom nepreukazoval (okrem prvotnej žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 5.7.2018 na č.l. 385), že ním tvrdený dôvod na odročenie pojednávania je skutočne aj dôležitým dôvodom, tak ako to vyžaduje CSP. Právny zástupca žalovaného v podstate zotrval iba na svojom tvrdení, že v čase pojednávania bude na vopred plánovanej zahraničnej dovolenke. Do termínu pojednávania existenciu tohto dôvodu ďalšími dôkazmi nepreukázal, a rovnako nepreukázal, a dokonca to ani netvrdil, že by žalovaný odôvodnene trval na osobnom zastúpení práve týmto advokátom (§ 183 ods. 2 CSP). Právny zástupca žalovaného práveže súhlasil s tým, aby sa pojednávanie uskutočnilo aj v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného v podstate uviedol, že rátal s tým, že na pojednávaní sa „zrejme“ meritórne rozhodne. Skutočnosti uvádzané žalovaným, že súdny spor nebol za viac ako 7 rokov ukončený, avšak nie z dôvodov na strane žalovaného, ale z dôvodov na strane žalobcu a pre nemožnosť predloženia dôkazov na žalobcom tvrdené skutočnosti, nie je v tomto smere právne relevantné, nakoľko zmyslom inštitútu návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je to, že žalovaný by mal výlučne tvrdiť a preukázať, že pojednávanie zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu. Nad rámec uvedeného je tiež potrebné poukázať na to, že predošlé pojednávania, ktoré žalovaný uvádza, sa uskutočňovali ešte podľa účinnosti starej právnej úpravy OSP, ktorá riešila dôvody odročovania pojednávania odlišným spôsobom ako CSP. Inými slovami, doterajší priebeh tohto sporu nemá žiadnu relevanciu na správnosť rozhodnutia súdu
rozsudkom. Právny zástupca žalovaného uvádza, že sa po oznámení súdu, že žalovaným uvádzaný dôvod nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, snažil získať zastúpenie iným advokátom, a že žiadny ním oslovený kolega však nebol ochotný právne zastúpenie prevziať, pričom ako dôkaz uvádzaných skutočností žalovaný prikladá ako prílohu k návrhu listy od dvoch advokátskych kancelárií. Žalobca má za to, že žalovaný si vyššie uvedeným sám navzájom rozporuje vlastné tvrdenia. Právny zástupca žalovaného totiž najprv uvádza: „Počas oznámenia súdu telefonickou komunikáciou zo dňa 11.6.2018 o tom, že oznámený dôvod, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania; právna zástupkyňa žalovaného súdu oznámila, že súhlasí, aby súd vo veci konal aj v jej neprítomnosti, keďže predchádzajúce pojednávanie bolo odročené na účely prípravy záverečných rečí a rozhodnutia vo veci samej, pričom žiadna zo strán súdu nepredložila žiadne nové dôkazy ani vyjadrenia.“ Ak teda právny zástupca žalovaného najprv súdu uviedol, že súhlasí s tým, aby sa pojednávanie uskutočnilo aj bez jeho prítomnosti, tak je pomerne ťažko uveriteľné, že právny zástupca žalovaného tvrdí, že sa snažil získať zastúpenie iným advokátom. Dôležité v tomto smere je predovšetkým to, že do termínu pojednávania, resp. do odchodu právneho zástupcu žalovaného na dovolenku (čo bol rovnaký deň), právny zástupca žalovaného súd neinformoval o tom, že sa snažil zabezpečiť substitučné zastúpenie, resp. že ním oslovení advokáti odmietli prevziať substitučné zastupovanie v tejto veci. Prvý krát sa o tom, že sa údajne právny zástupca žalovaného snažil zabezpečiť právne zastúpenie svojho klienta na pojednávanie, zmienil až v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Preto nie je možné považovať argumentáciu žalovaného ohľadom snahy zabezpečiť substitučné zastúpenie na pojednávanie za presvedčivú. Žalovaný až so samotným návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie predložil ako dôkaz potvrdenie z advokátskej kancelárie JUDr. Timoteja Minaroviča a odpoveď na žiadosť o prevzatie substitučného právneho zastúpenia z advokátskej kancelárie Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o. Ak došlo k osloveniu týchto kancelárií ešte pred pojednávaním, mal právny zástupca žalovaného uvedenú skutočnosť, že sa snažil zabezpečiť substitučné zastupovanie, oznámiť súdu ešte do pojednávania. V prípade kancelárie Pacalaj, Pala a partneri, s.r.o. je navyše jej odpoveď datovaná zo dňa 20.06.2018, a teda aj túto odpoveď mal právny zástupca žalovaného doložiť súdu pred, a nie až po pojednávaní. Právny zástupca žalovaného oslovil iba dve advokátske kancelárie, hoci podľa aktuálnych údajov Slovenskej advokátskej komory je momentálne v Trnave (kde pôsobí právny zástupca žalovaného a aj obe oslovené kancelárie) zapísaných 92 advokátov. V meste Piešťany (kde sa nachádza konajúci súd, a ktoré je neďaleko Trnavy) je advokátov 57. Právny zástupca žalovaného však oslovil iba dve advokátske kancelárie. Žalobca má za to, že uvedený postup nesvedčí o tom, že by bolo hľadanie možnosti substitučného zastúpenia také intenzívne, že by žalovanému nezostávalo nič iné, len byť na pojednávaní nezastúpený. „Dôležitosť dôvodov, ktorými účastník odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania, ako aj včasnosť ich uplatnenia (§ 101 ods. 2, § 119 ods. 1, 2 O. s. p.) posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu, a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania“ - ( Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 19/2014 z 29. júla 2015, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 24/2016). V uvedenej veci je potrebné tiež poukázať na samotnú právnu úpravu dôvodu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Podľa § 277 ods. 2 CSP: „Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.“ S uvedeným úzko súvisí aj § 183 ods. 2 CSP: „Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.“ U advokáta teda nemožno hovoriť o tom, že by z ospravedlniteľného dôvodu mohol zmeškať pojednávanie vo veci, nakoľko od neho možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Z uvedeného existujú len dve výnimky: 1) sú tu dôvody, ktoré nastali krátko pred pojednávaním, 2) advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom. Právny zástupca žalovaného sa o dôvodoch, pre ktoré sa nemôže pojednávania zúčastniť, dozvedel dňa 1.6.2018, kedy si prevzal predvolanie. O týchto dôvodoch tak teda vedel viac ako jeden mesiac pred pojednávaním, a teda nemožno hovoriť o tom, že by išlo o dôvody, ktoré nastali krátko pred pojednávaním. „Pôjde predovšetkým o situácie, ak objektívna prekážka na strane zástupcu strany sporu, ktorá je advokátom, nastala deň predchádzajúci alebo v deň termínu pojednávania, t.j. v takom krátkom časovom okamihu, že nebolo možné, aby si advokát na základe substitučného plnomocenstva ustanovil zástupcu (Števček, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016 s. 684).“ Právny zástupca žalovaného súdu nepreukázal, že by žalovaný odôvodnene
trval na osobnom zastúpení práve týmto advokátom. Právny zástupca žalovaného uvedené dokonca ani netvrdil. Právny zástupca sa dokonca nechával v konaní zastupovať Mgr. Jozefom Bačikom, advokátom, ako substitučným právnym zástupcom. Preto neexistuje taký ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý právny zástupca žalovaného pojednávanie zmeškal. Ak argumentuje právny zástupca žalovaného tým, že v predmetnej veci sa snažil zabezpečiť substitučné zastúpenie iným advokátom, k uvedenému je potrebné zopakovať to, že jednak toto tvrdenie tvrdí žalovaný až v samotnom návrhu (čo samotné môže evokovať účelovosť takéhoto tvrdenia), pričom tak mohol a mal urobiť ešte pred pojednávaním, a jednak boli oslovené iba dve advokátske kancelárie, čo nepovažuje žalobca za hodnoverné preukázanie toho, že nebolo možné zabezpečenie substitučného zastúpenia iným advokátom. Nemožno teda súhlasiť s názorom právneho zástupcu žalovaného, že v tejto veci nebolo možné spravodlivo žiadať, aby sa právny zástupca žalovaného nechal na pojednávaní zastúpiť. Uvedené konanie síce prebiehalo 7 rokov a súdny spis má viac ako 400 strán, avšak aj samotný právny zástupca žalovaného uvádza, že na pojednávaní mali prebiehať iba záverečné reči. Nemalo teda dochádzať k žiadnym procesne náročným úkonom, ako je napr. dokazovanie, výsluch svedkov a podobne. Oslovenie iba dvoch advokátskych kancelárií nie je dostatočným dôvodom na to, aby sa právny zástupca žalovaného nemohol dať zastúpiť iným advokátom. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, avšak bez preukázania aktívnej legitimácie žalobcu k uplatneniu nároku na náhradu škody a že v konaní nebol taktiež preukázaný právny základ pre priznanie žalobného nároku a to vznik škody za strane žalobcu, tak žalobca uvádza, že v prípade rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP súd neskúma dôvodnosť a oprávnenosť samotnej žaloby, ako to bolo podľa doterajšej úpravy (porovnaj § 153b ods. 3 OSP). Preukazovanie aktívnej legitimácie žalobcu, resp. právneho základu žaloby je teda bezpredmetné. Pokiaľ právny zástupca žalovaného uvádza, že rozsudok považuje za zneužitie práva, kedy tvrdí, že je potrestaný za svoje právo čerpať dovolenku, a keď sa nemá ako brániť v situácií, kedy sa mu nepodarilo zabezpečiť substitučné zastúpenie na pojednávaní, tak žalobca nepopiera, že právny zástupca žalovaného v skutočnosti na tejto dovolenke aj bol, avšak o skutočnosti, že sa údajne právny zástupca žalovaného snažil zabezpečiť substitučné zastúpenie na pojednávanie, právny zástupca súd pred konaním pojednávania neinformoval vôbec. Tvrdenie, že by právny zástupca žalovaného svoju neprítomnosť odôvodnil včas a vážnymi okolnosťami, tak nie je pravdivé. Súd totiž pri vyhlasovaní rozsudku môže vychádzať len zo skutočností, ktoré sú mu v čase vyhlasovania rozhodnutia známe, a nemôže byť „jasnovidcom“, ktorý by mal sám od seba vedieť o skutočnostiach, ktoré mu právny zástupca žalovaného neoznámil, hoci ich súdu oznámiť mal a mohol. Tvrdenie žalovaného, že aplikácia § 274 CSP o vydaní rozsudku pre zmeškanie žalovaného by mohla nastať iba v tej situácii, že strana sporu zneužíva, resp. si neplní procesné povinnosti, nemá oporu v právnej úprave. Podľa § 274 CSP súd rozhodne na pojednávaní vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v prípade, ak sú splnené všetky uvedené skutočnosti: a) ide o žalobu podľa § 137 písm. a), t.j. ide o žalobu na plnenie povinnosti, b) žalobca dal návrh na vydanie takéhoto rozhodnutia, c) žalovaný (resp. jeho zástupca) sa nedostavil na pojednávanie, d) žalovaný (resp. jeho zástupca) boli na pojednávanie riadne a včas predvolaný, e) v predvolaní bol žalovaný (resp. jeho zástupca) poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, f) žalovaný (resp. jeho zástupca) neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, g) nejde o spotrebiteľský spor, v ktorom je vylúčené vydanie rozsudku pre zmeškanie v neprospech spotrebiteľa. V prípade kumulatívneho naplnenia všetkých vyššie uvedených podmienok súd rozsudok pre zmeškanie vydať musí. Nie je mu to teda dané na voľnú úvahu. V zmysle § 137 písm. a) CSP sa možno žalobou domáhať splnenia povinnosti, o čo ide aj v tomto konaní, nakoľko žalobca sa žalobou domáhal splnenia povinnosti - zaplatenia žalovanej istiny spolu s príslušenstvom, táto podmienka je teda splnená. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ako to vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania, a uvedená skutočnosť vyplýva aj zo zvukového záznamu z pojednávania. Žalovaný, ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca si predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 1.6.2018 a pojednávanie sa uskutočnilo dňa 4.7.2018. V predvolaní na pojednávanie, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného, bolo uvedené poučenie v zmysle § 274 CSP. Právny zástupca žalovaného uviedol pred pojednávaním iba to, že sa nemôže pojednávania zúčastniť, nakoľko bude v tom čase na vopred plánovanej dovolenke. Táto skutočnosť teda nenastala krátko pred pojednávaním (§ 183 ods. 2 CSP) a právny zástupca žalovaného súdu ani nepreukázal a ani netvrdil, že by žalovaný odôvodnene trval na zastúpení iba týmto advokátom (§ 183 ods. 2 CSP). Tvrdenia o snahe zabezpečenia substitučného zastúpenia na pojednávaní právny zástupca žalovaného súdu v čase pred konaním pojednávania neoznámil vôbec. Tento spor nie je sporom spotrebiteľským, nakoľko nárok, ktorého sa žalobca domáha, vyplýva z neoprávneného odberu elektriny v zmysle zákona o energetike, a teda nejde o nárok zo zmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Žalovaný navyše elektrinu v odbernom mieste, o ktoré ide vo veci
samej, používal na účely podnikateľskej činnosti ako živnostník. O spotrebiteľský spor teda nemôže ísť za žiadnych okolností. Všetky vyššie uvedené podmienky teda boli splnené, a súd bol povinný rozsudok vydať, čo sa aj stalo. Žiadna povinnosť, aby súd skúmal, či strana sporu „zneužíva“ resp. si riadne neplní procesné povinnosti (a aby až po takomto zistení mohlo dôjsť k vydaniu rozsudku pre zmeškanie), neexistuje. Nie je teda pravda, že by rozsudok nebol vydaný za zákonom predpokladaných podmienok a bol by v rozpore so základnými princípmi CSP. Naopak, rozsudok bol vydaný v súlade so všetkými podmienkami, ktoré CSP ukladá, aby boli splnené kumulatívne na vydanie takéhoto typu rozsudku. „Súčasne je potrebné zohľadniť, že záujem advokáta je v sporovom konaní až druhoradý. Primárny je záujem na hospodárnom a efektívnom prejednaní veci bez zbytočných prieťahov a záujem strany, a to nielen žalujúcej, ale aj žalovanej. Odročenie pojednávania z dôvodov na strane advokáta zabezpečuje náležitý komfort iba jeho osobe, resp. jeho podnikaniu v oblasti poskytovania právnych služieb, neguje však na druhej strane všetky vyššie uvedené princípy a legitímne záujmy a smerujúce k vyvolaniu zbytočných súdnych prieťahov. Z tohto dôvodu by mali byť dôvody na strane advokáta akceptované ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania iba vo výnimočných prípadoch (Števček, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016 s. 683).“ „Kontumačný rozsudok podľa § 274 prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú súčasne splnené podmienky normované jeho hypotézou. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne, v rovnakom čase, čo však neznamená, že musia počas konania nastať iba v jeden určitý moment. Rozsudkom pre zmeškanie tak súd môže rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne splnené všetky podmienky. Nemusí ísť len o prvé pojednávanie vo veci samej.“ Sú teda bez právnej relevancie všetky námietky žalovaného ohľadom doterajšieho priebehu tohto súdneho konania, nakoľko nemajú vplyv na to, že súd rozhodol správne, keď vyhodnotil splnenie všetkých zákonných okolností na vydanie rozsudku, a tento nakoniec aj vydal. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že predmetom tohto sporu nie je žaloba na splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a) CSP, ale malo by údajne ísť o konanie o nároku na usporiadanie práv a povinností, ktoré vyplývajú z osobitného právneho predpisu, keďže predmetom konania je rozhodnutie o náhrade škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. V zmysle § 137 písm. b) CSP je možné totiž žalobou požadovať, aby sa rozhodlo o „nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu“. O uvedený prípad v tomto konaní nejde. Medzi sporovými stranami neexistujú žiadne práva a povinnosti, ktoré by bolo potrebné usporiadať meritórnym rozhodnutím súdu. O uvedený žalobný typ ide napr. v prípadoch vysporiadania podielového/bezpodielového vlastníctva. Takéto rozhodnutie má teda v zásade konštitutívny účinok, a súd ním vytvára nový právny rámec, resp. upravuje práva a povinnosti, ktoré vznikajú, zanikajú, resp. sa menia samotným rozhodnutím. V konaní, o ktoré ide vo veci samej, ide o nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy. Žalovaný teda z hľadiska procesného posúdenia žalobného petitu nemá voči žalobcovi žiadne právo, resp. žalobca nemá voči žalovanému žiadnu povinnosť, ktoré by bolo potrebné konštitutívne usporiadať. Žalobca tvrdí, že má voči žalovanému nárok, ktorý mu vznikol neoprávneným odberom elektriny, a súd môže rozsudkom v takomto spore len deklaratórne takýto nárok žalobcovi priznať (teda že nárok mal žalobca voči žalovanému od počiatku aj bez ohľadu na súdne konanie), alebo deklaratórne rozhodne, že takýto nárok žalobcovi nikdy ani neprislúchal.
8. Žalovaný podal k vyjadreniu žalobcu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu že v prípade vydania rozsudku pre zmeškanie boli splnené zákonom požadované podmienky pre rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Piešťany sp. zn. 11Cb/74/2011 nie je žaloba na splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a) CSP, keďže predmetom konania nie je nesplnenie povinnosti žalovaného. Premetom konania je rozhodnutie o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ktoré vyplýva z osobitného právneho predpisu, v zmysle § 137 písm. b) CSP, pretože predmetom konania je rozhodnutie o náhrade škody údajne spôsobenej žalovaným žalobcovi neoprávneným odberom elektriny v zmysle § 39 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Preto nie je splnený zákonný predpoklad pre rozhodnutie o žalobe formou rozsudku pre zmeškanie. Predpokladom úspechu žalobcu v konaní je preukázanie vzniku škody v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného a následne usporiadanie práv a povinností spôsobom vyplývajúcim z vyššie označených právnych predpisov. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že v čase vydania rozsudku zo dňa 4.7.2018 nebol zo strany žalobcu preukázaný právny základ pre priznanie žalobného nároku, a to vznik škody za strane žalobcu. Naopak, z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca napriek sedem rokov trvajúcemu konaniu a dokazovaniu neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich skutkových tvrdení. V konaní nebola doposiaľ ustálená otázka aktívnej legitimácie žalobcu, s ktorou sa mal súd v zmysle zrušovacieho rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.
21 Cob/5/2016 - 326 zo dňa 31.5.2016 vysporiadať v rozhodnutí vo veci samej. Súd v rozhodnutí túto povinnosť uloženú mu Krajským súdom v Trnave nesplnil. Uvedené skutočnosti v spojení s okolnosťami neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu na pojednávaní sú dôvodmi, svedčiacimi o tom, že v konaní neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Aplikáciou ustanovení § 274 CSP, pri ktorej súd nezohľadnil obsah súdneho spisu, zasiahol súd do práv žalovaného tým, že v rozpore s platným právnym poriadkom svojvoľne založil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a žalovanému svojim postupom súčasne odňal možnosť realizovať svoje procesné práva odopretím možnosti podať riadny opravný prostriedok. Zo súdneho spisu vyplýva, že právna zástupkyňa žalovaného včas, t.j. bez zbytočného odkladu po obdržaní predvolania na pojednávanie ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní, a to z dôvodu vopred plánovanej zahraničnej dovolenky. Súčasne s ospravedlnením svojej neprítomnosti požiadala o odročenie pojednávania. Nakoľko súd nepovažoval žalovaným označený dôvod na odročenie pojednávania za dôležitý, oznámil túto skutočnosť telefonicky právnej zástupkyni žalovaného. V priebehu telefonickej komunikácie súhlasila právna zástupkyňa žalovaného s tým, aby súd vec prejednal i v jej neprítomnosti a netrvala na odročení pojednávania, nakoľko zo strany žalobcu neboli predložené požadované dôkazy preukazujúce odôvodnenosť žalobného návrhu. Uvedenú skutočnosť však úradný záznam spísaný asistentkou senátu neobsahuje, napriek tomu, že právna zástupkyňa žalovaného požiadala asistentku senátu, s ktorou komunikovala o oznámenie tejto skutočnosti súdu. Právna zástupkyňa sa snažila napriek súhlasu, aby súd pojednával i v jej neprítomnosti zabezpečiť svoju prítomnosť na pojednávaní udelením substitúcie právnemu zástupcovi, ktorému v plnom rozsahu dôverovala a považovala ho za schopného hájiť záujmy žalovaného. Obrátila sa preto so žiadosťou o substitúciu na svojich kolegov. Doklady o odmietnutí zastúpenia oslovenými kolegami tvoria obsah súdneho spisu. V zmysle ustanovenia § 184 CSP „možno od advokáta vždy žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.“ Toto ustanovenie dáva možnosť nie povinnosť advokáta zabezpečiť svoje substitučné zastúpenie. Oslovený advokát nemá povinnosť vyhovieť žiadosti iného advokáta na prevzatie substitučného zastúpenia. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa nemožno stotožniť s výkladom citovaného ustanovenia žalobcom ako s povinnosťou advokáta osloviť všetkých advokátov či „92 advokátov so sídlom v Trnave“ (ako uvádza žalobca) na účely preukázania splnenia povinnosti v zmysle citovaného ustanovenia. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalovaný nemal úmysel súdne konanie predlžovať. Nebol preto dôvod sankcionovať ho pre jeho pasivitu v konaní či neplnenie jeho procesných povinností, keďže k takýmto skutočnostiam zo strany žalovaného nedošlo. Úmyslom novej právnej úpravy bolo zefektívniť súdne konanie, avšak nie za cenu porušenia základných princípov CSP a procesných práv strán, nie za cenu zneužitia práva, či za cenu zníženia kvality poskytovaných právnych služieb zo strany advokátov. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 369/2018 zo dňa 13.12.2018, ako aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/70/2018 zo dňa 31.7.2018. Dôvodil, že súd by v prípadoch, ak vo veci prebehlo opakovane pojednávanie a bolo vykonané dokazovanie, na základe ktorého nemožno považovať nárok žalobcu za nesporný a preukázaný, nemal postupovať v zmysle § 274 CSP. Súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje zmysel a účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku (napr. nález Ústavného súdu ČR z 13. marca 2013, sp. zn. IV. ÚS 1241/12, a nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, sp. zn. IV. ÚS 71/2013-36). V zmysle čl. 2 ods. 1 Základných princípov CSP „Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty“. Sudca totiž nie je len štatista, ktorý má zákony interpretovať a aplikovať formálne bez ohľadu na hľadanie spravodlivosti. Aplikácii ustanovenia § 274 CSP by malo predchádzať zistenie, že strana sporu „zneužíva“, resp. si riadne neplní jej procesné povinnosti. Len po zistení a preukázaní nesplnenia si povinností zo strany žalovaného, ktoré súd označí v odôvodnení svojho rozhodnutia, môže súd v súlade s ustanovením 274 CSP rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Z napadnutého súdneho rozhodnutia však vyplýva, že súd sa skôr ako hľadaním spravodlivosti zaoberal otázkou, ako sa čo najjednoduchšie „zbaviť“ rozsiahleho reštančného spisu. S poukazom na okolnosti týkajúce sa prejednávaného prípadu, zohľadnenie aktívnej účasti žalovaného počas celej doby súdneho konania, snahu o zabezpečenie zastúpenia na pojednávaní a skutočnosť, že právna zástupkyňa žalovaného vyslovila súhlas, aby súd pojednával i v jej neprítomnosti, neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je vydané na základe nesprávnych skutkových zistení súdu. Súd svojvoľným výkladom zákona bez prihliadnutia na konkrétne okolnosti prípadu znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Napadnuté
rozhodnutie nie je vydané za zákonom predpokladaných podmienok a okolností a je taktiež v rozpore so základnými princípmi CSP.
9. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.
10. Opravným uznesením č. k. 11Cb/74/2011-528 zo dňa 21.1.2020 súd prvej inštancie opravil označenie žalobcu v záhlaví napadnutého uznesenia tak, že správne znie: „Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom Čulenova 6, Bratislava.“ Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.2.2020.
11. Nakoľko pôvodný žalovaný U. U., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa X.X.XXXX, rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 21Cob/31/2020-642 zo dňa 15.3.2022, právoplatným dňa 28.3.2022 tak, že pokračuje v konaní s právnymi nástupcami žalovaného: 1. S. U., nar. XX.X.XXXX, adresa M. R. F. XXX/XX, C., 2. R. U., nar. XX.X.XXXX, adresa M. R. F. XXX/XX, C., 3. mal. R. U., nar. XX.X.XXXX, adresa M. R. F. XXX/XX, C., zastúpený zákonnou zástupkyňou S. U..
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 357 písm. h/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné, preto je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom obsah preskúmavaného rozhodnutia, jeho odôvodnenie a uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh pôvodného žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.
14. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
15. Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
16. Podľa § 183 ods. 1 až 4 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (ods. 1). Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu (ods. 2). Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať (ods. 3). Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania (ods. 4).
17. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení svojej právnej veci a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. V prípade, že žalovaný nerešpektuje súdom uloženú povinnosť zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní, prikročí súd za splnenia podmienok podľa § 277 CSP k vydaniu kontumačného rozsudku.
18. Kontumačný rozsudok môže byť zrušený iba v prípade, že žalovaný požiada o jeho zrušenie, ak pojednávanie preukázateľne zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu.
19. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že vo veci súd prvej inštancie vykonával dokazovanie, pričom stanovil termín pojednávania na deň 4.7.2018, na ktorý právna zástupkyňa pôvodného žalovaného Mgr. Eva Bačiková si prevzala predvolanie dňa 1.6.2018. Predmetné predvolanie (č. l. 382 spisu) obsahovalo poučenie o tom, že ak sa predvolaný na pojednávanie nedostaví a svoju prítomnosť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, súd o žalobe rozhodne na návrh druhej strany rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 alebo § 278 CSP. Zároveň bolo v predvolaní uvedené, že pojednávanie môže byť odročené len z dôležitých dôvodov, pričom od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Písomným podaním zo dňa 5.6.2018, doručeným súdu dňa 7.6.2018, požiadala právna zástupkyňa pôvodného žalovaného o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní dňa 4.7.2018 z dôvodu vopred naplánovanej zahraničnej dovolenky s tým, že žalovaný nesúhlasí, aby súd pojednával v jej neprítomnosti, pričom požiadala o odročenie pojednávania na iný termín. K tomuto podaniu nebol doložený žiadny doklad o čerpaní dovolenky. Dňa 11.6.2018 bolo právnej zástupkyni žalovaného telefonicky oznámené, že súd jej žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko ňou uvádzaný dôvod nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania podľa § 183 ods. 1 CSP. O tomto oznámení, bol spísaný úradný záznam (č. l. 389), z ktorého vyplýva, že právna zástupkyňa žalovaného vzala uvedené na vedomie. Žiadne ďalšie skutočnosti z tohto úradného záznamu nevyplývajú. Zároveň bola skutočnosť, že súd žiadosti právnej zástupkyne pôvodného žalovaného o odročenie pojednávania nevyhovel pre neexistenciu dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania, oznámená právnej zástupkyni písomne prípisom zo dňa 11.6.2018 (č. l. 388 spisu). Následne sa konalo pojednávanie dňa 4.7.2018, na ktoré sa právna zástupkyňa žalovaného nedostavila a kde právny zástupca žalobcu navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Súd preto dňa 4.7.2018 na pojednávaní vydal napadnutý rozsudok pre zmeškanie. Právna zástupkyňa k podanému odvolaniu pripojila Zmluvu o obstaraní zájazdu zo dňa 21.12.2017, podľa ktorej sa aj s manželom Mgr. T. Q. zúčastnila zahraničnej dovolenky v termíne 4.7.2018-11.7.2018. Ďalej pripojila potvrdenie od Advokátskej kancelárie Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o. zo dňa 20.6.2018, podľa ktorého ich požiadala o prevzatie substitučného zastúpenia v danej právnej veci, pričom táto kancelária pre čerpanie dovoleniek a pracovnú zaneprázdnenosť zastúpenie neprevzala. Tiež predložila potvrdenie Advokátskej kancelárie JUDr. Timoteja Minaroviča zo dňa 28.8.2018, ktorý rovnako potvrdil, že odmietol prevzatie substitučného zastúpenia v predmetnej právnej veci na pojednávanie dňa 4.7.2018.
20. Pokiaľ ide o posúdenie existencie ospravedlniteľného dôvodu, ktorý jediný je dôvodom pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 2 CSP, tak odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v tomto prípade správne uzavrel, že takéto dôvody na strane žalovaného dané neboli. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie, požiadala právna zástupkyňa pôvodného žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu plánovanej zahraničnej dovolenky, avšak bolo jej oznámené, že to nie je možné považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania podľa § 183 ods. 1 CSP. S týmto názorom súdu prvej inštancie sa plne zhoduje aj odvolací súd, nakoľko CSP pre takýto prípad v ust. § 183 ods. 2 výslovne upravuje, že od advokáta možno vždy spravodlivo požadovať, aby sa nechal zastúpiť iným advokátom. V danom prípade pritom nešlo o žiadnu z dvoch výnimiek, teda, že by sa právna zástupkyňa žalovaného o dôvodoch odročenia pojednávania dozvedela krátko pred termínom pojednávania, nakoľko zájazd objednávala 21.12.2017, predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené dňa 1.6.2018 a pojednávanie sa malo konať dňa 4.7.2018. Tiež nejde o prípad, že by jej klient trval na osobnom zastúpení týmto advokátom, nakoľko s možnosťou substitučného zastúpenia súhlasil už
v plnomocenstve 14.6.2012 (č. l. 32), pričom aj v priebehu konania bolo substitučné plnomocenstvo udelené Mgr. Jozefovi Bačikovi.
21. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného dôvodila, že sa jej do termínu pojednávania nepodarilo zabezpečiť substitučné zastúpenie, tak táto jej obrana neobstojí, nakoľko jednak túto okolnosť nedala vedieť konajúcemu súdu v čase, kedy jej oznámil, že zahraničnú dovolenku nepovažuje za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a tiež z dôvodu, že právna zástupkyňa sa tiež bránila tým, že súhlasila s pojednávaním vo veci v jej neprítomnosti, čo mala oznámiť v rámci telefonického hovoru zamestnankyni súdu. Túto skutočnosť však právna zástupkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, nakoľko úradný záznam na č. l. 389 spisu žiadnu takúto skutočnosť neobsahuje. Navyše advokátka, ako odborne spôsobilá osoba, mala pri zachovaní náležitej opatrnosti po tom, čo jej súd oznámil, že dôvod čerpania dovolenky, nepovažuje za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, v prípade, že skutočne súhlasila, aby súd konal v jej neprítomnosti, oznámiť túto skutočnosť súdu náležitým spôsobom, a to písomne, prípadne aspoň e-mailom, aby tak mala istotu, že súd nerozhodne rozsudkom pre zmeškanie. Advokátka žalovaného však takto nepostupovala. Dôvodnou sa potom javí argumentácia žalobcu, že je nelogické, ak mala právna zástupkyňa žalovaného súhlasiť dňa 11.6.2018 s pojednávaním súdu v jej neprítomnosti, že následne zabezpečovala svoje substitučné zastúpenie na dané pojednávanie. Skutočnosť, že právna zástupkyňa súhlasila s pojednávaním dňa 4.7.2018 v jej neprítomnosti, ktorá okolnosť by potom vylučovala rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, tak súdu relevantným spôsobom preukázaná nebola.
22. Právna zástupkyňa žalovaného dôvodila, že na danom poslednom pojednávaní sa už dokazovanie vykonávať nemalo, mali len odznieť záverečné reči. Právnej zástupkyni preto nič nebránilo, aby súdu do termínu pojednávania zaslala svoju záverečnú reč písomne, spolu s vyjadrením, že súhlasí s rozhodnutím v jej neprítomnosti. V tom prípade by súd vec pojednával v jej neprítomnosti a nemohol by rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, pričom by sa nárokom žalobcu zaoberal z vecného hľadiska a nielen z procesného podľa § 274 CSP. Zároveň by právnej zástupkyni žalovaného odpadla povinnosť zaobstarať si substitučné zastúpenie, keď sama dôvodila dovolenkovým obdobím a rozsahom spisového materiálu, ako dôvodom, pre ktorý dvaja oslovení advokáti odmietli substitučné zastúpenie prevziať. Skutočne nie je povinnosťou advokáta osloviť všetkých ostatných advokátov, aby preukázal nemožnosť svojho substitučného zastúpenia. To od právnej zástupkyne žalovaného zákon ani súd nevyžaduje, avšak pri jej tvrdení, že mali odznieť len záverečné reči, pričom svoju osobnú prítomnosť na danom pojednávaní nepovažovala za potrebnú, stačilo, ak by súdu túto skutočnosť relevantne oznámila, prípadne zaslala svoju záverečnú reč písomne.
23. Vážnosť okolností, ktorými právny zástupca sporovej strany ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní musí byť takej intenzity a závažnosti, ktoré mu znemožňujú účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov. V danom prípade, advokátka odôvodňoval svoju žiadosť o odročenie pojednávania plánovanou zahraničnou dovolenkou. Podľa § 183 ods. 2 CSP platí, že od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. V tomto prípade právna zástupkyňa žalovaného ani netvrdila, že by žalovaný odôvodnene trval na jej osobnom zastúpení. Skutočnosť, že dve advokátske kancelárie prevzatie substitučného zastúpenia odmietli, nepreukazuje jeho nemožnosť. Navyše túto skutočnosť právna zástupkyňa súdu pred pojednávaním ani neoznámila.
24. Na základe takto zistených skutočností má odvolací súd za to, že v tomto prípade vážne dôvody, pre ktoré pôvodný žalovaný, resp. jeho právna zástupkyňa zmeškala pojednávanie dňa 4.7.2018 dané neboli. Súd prvej inštancie tak otázku existencie ospravedlniteľného dôvodu na strane žalovaného vyhodnotil správne.
25. Navyše odvolaciemu súdu sa na tomto mieste žiada zdôrazniť, že je potrebné dôsledne odlišovať jednak odvolanie voči kontumačnému rozsudku podľa ust. § 356 písm. b) CSP, ktoré je prípustné len z jediného dôvodu, že neboli na vydanie tohto rozsudku splnené podmienky a jednak možnosť podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa ust. § 277 ods. 2 CSP, a to pre existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý žalovaný zmeškal pojednávane vo veci. K súbehu oboch inštitútov, t. j. odvolania proti rozsudku pre zmeškanie a návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie by pritom nemalo dochádzať, keďže ide o dve rozdielne situácie a dva rozdielne postupy obrany žalovaného.
Ako bolo uvedené, jediným prípustným odvolacím dôvodom proti rozsudku pre zmeškanie je, že neboli splnené všetky procesné podmienky pre vydanie takéhoto rozsudku v zmysle § 274 CSP. Podmienkou pre podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 2 CSP je pritom existencia ospravedlniteľného dôvodu pre zmeškanie pojednávania na strane žalovaného (hoci inak boli procesné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného splnené). Podanie odvolania voči kontumačnému rozsudku vydanému podľa § 274 CSP teda predpokladá, že v ňom žalovaný rozporuje existenciu podmienok ustanovených v § 274 CSP. Môže ísť napr. o absenciu zákonného poučenia, alebo absenciu návrhu protistrany na vydanie kontumačného rozsudku a pod. Naopak ust. § 277 ods. 2 CSP upravujúce návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, predpokladá existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý žalovaný zmeškal pojednávanie (teda nenamieta splnenie zákonných podmienok vo forme absencie niektorého z predpokladov stanovených v zákone pre vydanie kontumačného rozsudku), ale tvrdí, že má ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý pojednávanie zmeškal.
26. Žalovaný v predmetnej právnej veci podal tiež odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie podľa § 356 písm. b) CSP. Toto odvolanie je predmetom samostatného rozhodovania odvolacieho súdu, v rámci ktorého odvolací súd preskúma splnenie procesných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP.
27. Je potom celkom bez významu, pokiaľ žalovaný aj v tomto svojom odvolaní voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, opakuje rovnaké odvolacie dôvody, ako tie, ktoré uvádza v odvolaní voči rozsudku pre zmeškanie a ktoré sa týkajú nesplnenia procesných podmienok pre vydanie takéhoto rozsudku podľa § 274 CSP, spočívajúcich v tvrdení, že do termínu tohto pojednávania si žalovaný riadne plnil svoje procesné povinnosti, že nešlo o žalobu podľa § 137 písm. a) CSP, ale o žalobu podľa § 137 písm. b) CSP, teda o rozhodnutie o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ktoré vyplýva z osobitného predpisu (čo nie je správny záver, nakoľko sa jednoznačne jedná o žalobu podľa § 137 písm. a/ CSP, pozn. odvolacieho súdu) a že súd nemal v čase svojho rozhodovania ustálenú otázku aktívnej legitimácie žalobcu, resp. danosť hmotnoprávneho nároku žalobcu na náhradu škody (čo navyše súd pri rozhodovaní podľa § 274 CSP ani neskúma, pozn. odvol. súdu), nakoľko žiadne z týchto tvrdení nepredstavuje ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý žalovaný zmeškal pojednávanie dňa 4.7.2018, čo je jediný dôvod pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 2 CSP.
28. V podanom odvolaní žalovaný uvádzal len dva podľa neho ospravedlniteľné dôvody pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie, a to plánovaná zahraničná dovolenka jeho právnej zástupkyne, ako i že sa jej nepodarilo zohnať substitúta. Tvrdená, avšak nepreukázaná skutočnosť, že mala súhlasiť s pojednávaním a rozhodnutím v jej neprítomnosti, by potom bola dôvodom pre podanie odvolania voči rozsudku pre zmeškanie podľa § 356 písm. b) CSP, pre nesplnenie procesných podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Ako bolo vyhodnotené vyššie, zahraničná dovolenka a nezohnanie substitútov v danej veci ako ospravedlniteľný dôvod pre zmeškanie pojednávania žalovaným neobstojí, pretože jednak v zmysle zákona od advokáta možno vždy žiadať, aby sa nechal zastúpiť a oslovenie len dvoch advokátskych kancelárií nemožnosť substitúcie nepreukazuje, navyše, keď právnej zástupkyni stačilo preukázateľne súdu oznámiť, že súhlasí s prejednaním veci v jej neprítomnosti, s čím mala podľa jej vlastných tvrdení súhlasiť a tým by jednoducho zvrátila možnosť rozhodnutia vo veci rozsudkom pre zmeškanie.
29. Odvolací súd po zohľadnení uvedených východísk teda dospel k záveru, že pôvodný žalovaný nepreukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu na jeho strane pre zmeškanie pojednávania, v dôsledku čoho bolo dôvodné, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
30. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným 1. až 3, právnym nástupcom pôvodného žalovaného. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).