Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cob-31-2020.pdf
PDF · 180.22 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, proti žalovaným: 1. S. U., nar. XX.X.XXXX, adresa M. R. F. XXX/XX, C., 2. R. U., nar. XX.X.XXXX, adresa M. R. F. XXX/XX, C., 3. mal. R. U., nar. XX.X.XXXX, adresa M. R. F. XXX/XX, C., zastúpený zákonnou zástupkyňou S. U., nar. XX.X.XXXX, adresa M. R. F. XXX/XX, C. (žalovaní 1. až 3. ako právni nástupcovia U. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX), o zaplatenie 8.113,51 eura s príslušenstvom, na odvolanie pôvodného žalovaného neb. U. U. proti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Piešťany č. k. 11Cb/74/2011-404 zo dňa 4. júla 2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 11Cb/74/2011-528 zo dňa 21. januára 2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1. až 3. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie, súd prvej inštancie výrokom I. uložil zaplatiť pôvodnému žalovanému U. U., nar. XX.XX.XXXX, adresa M. R. F. XXX/XX, C., zomrelému dňa X.X.XXXX, sumu 8.113,51 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 8.113,51 eura od 9.4.2010 do zaplatenia, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 183 ods. 1, § 274 a § 275 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil termín pojednávania, na deň 4.7.2018. Predvolanie na termín pojednávania bol riadne právnym zástupcom strán sporu doručený, právnemu zástupcovi žalobcu dňa 13.6.2018, a právnej zástupkyni pôvodného žalovaného - advokátke Mgr. Eve Bačikovej, so sídlom A. Žarnova 1, Trnava dňa 1.6.2018, spolu s poučením o možnosti rozhodnúť spor v prípade ich neprítomnosti na pojednávaní rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274, § 278 CSP. Právna zástupkyňa žalovaného podaním doručeným súdu dňa 7.6.2018 požiadala o odročenie pojednávania a o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní dňa 4.7.2018 o 14,30 hod. z dôvodu vopred naplánovanej zahraničnej dovolenky (v termíne od 4.7.2018 do 11.7.2018). Súd dňa 11.6.2018 právnej zástupkyni žalovaného oznámil (telefonicky), a dňa 12.6.2018 doručením oznámenia do elektronickej schránky, že jej žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko uvádzaný dôvod nie je dôležitým dôvodom, pre ktorý by malo byť pojednávanie odročené v zmysle ust. § 183 ods. 1 CSP. Právna zástupkyňa žalovaného uvedené zobrala na vedomie. Na pojednávanie dňa 4.7.2018 sa nedostavila. Súd pojednával v neprítomnosti právnej zástupkyne
žalovaného podľa ust. § 180 CSP. Právny zástupca žalobcu po otvorení pojednávania navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Súd vzhľadom k tomu, že právna zástupkyňa žalovaného bola na pojednávanie riadne predvolaná, na pojednávanie sa nedostavila, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila včas a vážnymi okolnosťami (pričom o skutočnosti, že vopred naplánovaná dovolenka nie je vážnym dôvodom pre ktorý by malo byť pojednávanie odročené bola súdom riadne upovedomená), rozhodol na návrh žalobcu o podanej žalobe tak, že v zmysle § 274 CSP žalobe vyhovel, nakoľko mal za to, že na uvedený postup sú splnené všetky procesné podmienky, pričom ako vyplýva z ust. § 274 CSP súd v takomto prípade obligatórne rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, pričom rozsudkom pre zmeškanie môže súd rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, nemusí ísť len o prvé pojednávanie.
3. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí osobitne poukázal na to, že Civilný sporový poriadok sprísňuje dôvody na odročenie pojednávania v záujme zrýchlenia a zhospodárnenia konania a eliminácie prieťahov v konaní. Na návrh strany môže byť pojednávanie odročené len za súčasného splnenia dvoch podmienok a to, že strana alebo jej zástupca sa nemôže dostaviť na pojednávanie a kumulatívne od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Podľa novej právnej úpravy platí zásada, že od advokáta možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Z tejto zásady existujú výnimky a to existencia dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a tiež v prípade, ak strana, ktorú advokát zastupuje trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom. Pojednávanie teda môže byť odročené z dôležitého dôvodu, za ktorý sa považuje dôvod, ktorý pre svoju povahu je spôsobilý neúčasť na pojednávaní ospravedlniť. Právna zástupkyňa žalovaného súdu dňa 11.6.2018 doručila žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu plánovanej dovolenky. Uvedený dôvod súd nepovažoval za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, nakoľko právna zástupkyňa vedela v dostatočnom časovom predstihu o svojej plánovanej dovolenke, kedy od nej bolo možné spravodlivo žiadať, aby sa dala zastúpiť iným advokátom a súčasne nepreukázala, že by žalovaný trval na jej osobnom zastúpení na nariadenom pojednávaní, naopak zo žalovaným udeleného plnomocenstva na č.l. 32 spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný súhlasil aby jeho právny zástupca za seba ustanovil zástupcu.
4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, tak, že vzhľadom na plný úspech žalobcu v konaní, mu priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Opravným uznesením č. k. 11Cb/74/2011-528 zo dňa 21.1.2020 súd prvej inštancie opravil označenie žalobcu v záhlaví rozsudku tak, že správne znie: „Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom Čulenova 6, Bratislava.“
6. Proti rozsudku pre zmeškanie podal pôvodný žalovaný U. U. prostredníctvom svojho právneho zastúpenia Mgr. Evy Bačikovej v celom jeho rozsahu odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodil, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ako ani procesné podmienky v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) CSP a tiež z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom, znemožnil žalovanému aby uskutočňoval jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Dôvodil, že právna zástupkyňa žalovaného ihneď po obdržaní predvolania na pojednávanie súdu oznámila, že sa na pojednávaní vytýčenom na deň 4.7.2018 nemôže zúčastniť z dôvodu vopred plánovanej zahraničnej dovolenky, ktorú si objednala a zaplatila dňa 21.12.2017. Preto dňa 5.6.2018 požiadala o ospravedlnenie svojej neúčasti a odročenie pojednávania, pričom o odročenie pojednávania požiadala prvýkrát a jediný raz od podania žalobného návrhu dňa 16.3.2011. Žiadosť o ospravedlnenie neúčasti a odročenie pojednávania zo strany právnej zástupkyne žalovaného preto nemožno hodnotiť ako snahu o predlžovanie konania. Právna zástupkyňa žalovaného vykonáva advokáciu samostatne a nemá žiadnych koncipientov. V konaní opakovane substitučne splnomocnila na svoje zastupovanie svojho manžela, advokáta Mgr. Jozefa Bačika, ktorý mal znalosť spisu a zúčastňoval sa na viacerých pojednávaniach v tejto veci. Na pojednávaní vytýčenom na deň 4.7.2018 sa však nemohol zúčastniť ani on, keďže išlo o rodinnú dovolenku, o čom svedčí i Zmluva o obstaraní zájazdu tvoriaca prílohu odvolania. Počas oznámenia súdu telefonickou komunikáciou zo dňa 11.6.2018 o tom, že oznámený dôvod, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania; právna zástupkyňa žalovaného súdu oznámila, že súhlasí, aby súd vo veci konal aj v jej neprítomnosti, keďže predchádzajúce pojednávanie bolo odročené na účely prípravy záverečných rečí a rozhodnutia vo veci samej, pričom žiadna zo strán súdu nepredložila žiadne nové dôkazy ani vyjadrenia. Právna zástupkyňa
v záujme hospodárnosti konania vyjadrila vôľu, aby súd konal i v jej neprítomnosti, nakoľko vzhľadom na doterajšie uplatňovanie procesných práv žalovaným boli v spise založené všetky relevantné vyjadrenia tak k právnej, ako i k vecnej stránke sporu v tom rozsahu, že súdu umožňovali rozhodnúť o veci samej meritórnym súdnym rozhodnutím. Súdny spor začatý podaním zo dňa 16.3.2011 nebol za viac ako 7 rokov ukončený, avšak nie z dôvodu prieťahov na strane žalovaného, ktorý počas celého konania vystupoval aktívne, vždy sa včas a riadne k veci vyjadril, doložil ním tvrdené dôkazy a na pojednávaniach sa zúčastňoval. Súdne pojednávania v tomto konaní boli opakovane odročené na žiadosť právneho zástupcu žalobcu a pre nespôsobilosť žalobcom ustanovených zástupcov vyjadriť sa vo veci, resp. včas predložiť dôkazy na ním tvrdené skutočnosti. Svedčia o tom zápisnice z pojednávaní, v ktorých sa súd musel opakovane domáhať predloženia listinných dôkazov zo strany žalobcu. Na pojednávaní konanom dňa 10.6.2014 súd z dôvodu nedoloženia potrebných listín a nedostatočnej prípravy právneho zástupcu žalobcu na pojednávanie rozhodol, že v prípade úspechu v konaní mu nebude za toto pojednávanie priznaný nárok na náhradu trov konania. Súdny spis v čase doručenia predvolania na pojednávanie pozostával z takmer 400 strán vyjadrení a dôkazov vo forme odborných textov. Právna zástupkyňa žalovaného sa po oznámení súdu zo dňa 11.6.2018, resp. 12.6.2018 o tom, že dôvod ospravedlnenia nepovažuje súd za dôležitý, snažila získať zastúpenie iným advokátom. Žiadny z ňou oslovených kolegov vzhľadom na čerpanie dovoleniek, rozsah súdneho spisu, ako i štádium konania, kde mali nasledovať záverečné reči, ako jeden z najzásadnejších úkonov v právnom zastúpení a fakt, že do pojednávania zostávalo 15 pracovných dní, však nebol ochotný právne zastúpenie prevziať. Úmyslom novej právnej úpravy bolo zefektívniť súdne konanie, avšak nie za cenu zníženia kvality poskytovaných právnych služieb zo strany advokátov. V zmysle dôvodovej správy rozsudok pre zmeškanie ako forma „kontumačného rozhodnutia“ predstavuje formu procesnej sankcie za pasivitu žalovaného, ktorá spočíva predovšetkým v absencii povinnosti tvrdiť, povinnosti dôkaznej a povinnosti dostaviť sa na už nariadené pojednávanie. Je pravdou, že právna zástupkyňa žalovaného o dôvodoch svojej neprítomnosti vedela včas; o nariadenom pojednávaní sa však dozvedela mesiac pred jeho konaním. Na začiatku obdobia letných dovoleniek a školských prázdnin je častým javom čerpanie dovoleniek zo strany advokátov. Je to ich právo a právna úprava žiadnym spôsobom nelimituje čas a rozsah čerpania dovoleniek advokátov a nestanovuje advokátom povinnosť prevziať substitučné zastúpenie ich kolegov počas obdobia čerpania dovolenky. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, nastala situácia, že právnym zástupcom oslovení advokáti v čase vytýčeného pojednávania buď čerpali dovolenku alebo sa na ňu pripravovali čo znamená, že boli pracovne vyťažení vlastnými záležitosťami a neboli ochotní prevziať zastúpenie, ktoré si vyžadovalo naštudovanie nadpriemerne rozsiahleho spisového materiálu. Žalobca ani po siedmich rokoch súdneho pojednávania jednoznačne nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, ktorá bola v spore žalovaným namietaná a s ktorou sa mal vysporiadať súd v rozhodnutí vo veci samej ako vyplýva zo zrušovacieho rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 21 Cob/5/2016 - 326 zo dňa 31.5.2016. Súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, avšak bez preukázania aktívnej legitimácie žalobcu k uplatneniu nároku na náhradu škody, ktorej priznanie je obsahom napadnutého rozsudku pre zmeškanie. V konaní nebol taktiež preukázaný právny základ pre priznanie žalobného nároku, a to vznik škody za strane žalobcu. Vzhľadom na okolnosti prípadu ako sú dĺžka trvania sporu, samostatný výkon advokácie právnou zástupkyňou bez zamestnávania koncipientov, dovolenkovým obdobím, majúcim za následok výrazne zníženú ochotu kolegov advokátov prevziať substitúciu a hlavne štádiom sporu, kde mali prísť na rad záverečné reči na ktorých prednesenie je potrebný detailný prehľad o predmete prejednávanej veci, obsahu spisu a príslušných hmotnoprávnych ustanovení dotýkajúcich sa predmetu sporu, možno konštatovať existenciu dôvodov na základe ktorých nemožno spravodlivo žiadať, aby sa právna zástupkyňa žalovaného nechala na pojednávaní zastúpiť. Rozhodnutie súdu vydaným rozsudkom pre zmeškanie považuje právna zástupkyňa žalovaného za zneužitie práva, kedy je potrestaná pre výkon svojho práva čerpať dovolenku, keď sa nemá ako právne brániť situácii, že sa jej subjektívne nepodarilo zabezpečiť zastúpenie iným advokátom, keďže podľa CSP od advokáta „možno vždy žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom“. Reálnosť uskutočnenia možnosti právneho zastúpenia iným advokátom a kvalitou ním poskytnutých služieb súd ani zákonodarca neskúmal. Aplikácia a výklad súdom použitých zákonných ustanovení sú voči právnej zástupkyni žalovaného s prihliadnutím na všetky okolnosti doterajšieho sedemročného súdneho konania a okolnosti, pre ktoré sa právna zástupkyňa žalovaného pojednávania nezúčastnila, neprimerane tvrdé až šikanózne. Žalovaný si svoje procesné povinnosti vždy riadne plnil, svoju neprítomnosť právna zástupkyňa včas odôvodnila vážnymi okolnosťami a preto nebol dôvod na to, aby súd formou sankcie za porušenie jej procesných povinností pristúpil k rozhodnutiu formou rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP. Aplikácii ustanovenia § 274 CSP by malo predchádzať zistenie, že strana sporu „zneužíva“, resp. si riadne neplní jej procesné povinnosti. Len po zistení a preukázaní nesplnenia si povinností zo strany žalovaného, ktoré
súd označí v odôvodnení svojho rozhodnutia, môže súd v súlade s ustanovením § 274 CSP rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Súd svojím postupom, pri ktorom neskúmal plnenie si procesných povinností žalovaným počas doterajšieho konania, reálnu možnosť právneho zastúpenia zástupkyne žalovaného, nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný súhlasil s pojednávaním a vydaním rozhodnutia vo veci samej v jeho neprítomnosti, znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie nie je vydané za zákonom predpokladaných podmienok a okolností a je taktiež v rozpore so základnými princípmi CSP.
7. Žalovaný taktiež namietal, že predmetom sporu nie je žaloba na splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a) CSP, ale rozhodnutie o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ktoré vyplýva z osobitného právneho predpisu, keďže predmetom konania je rozhodnutie o náhrade škody údajne spôsobenej žalovaným žalobcovi neoprávneným odberom elektriny v zmysle § 39 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Preto nie je splnený zákonný predpoklad pre rozhodnutie o žalobe formou rozsudku pre zmeškanie.
8. Žalovaný podal odvolanie i proti II. výroku napadnutého rozhodnutia o priznaní práva na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vzhľadom na nečinnosť žalobcu, na neplnenie jeho povinností doložiť včas pred pojednávaním všetky ním označené dôkazy, sa súd v konaní opakovane vyjadril, že trovy niektorých úkonov ako napr. pojednávania konaného dňa 10.6.2014 a pojednávania konaného dňa 30.11.2017 žalobcovi v prípade jeho úspechu v konaní neprizná, nakoľko trovy týchto úkonov sám zavinil. Preto žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.
9. Žalobca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu pôvodného žalovaného podal písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že žalovaný až do pojednávania nijakým spôsobom nepreukazoval (okrem prvotnej žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 5.7.2018 na č.l. 385), že ním tvrdený dôvod na odročenie pojednávania je skutočne dôležitým dôvodom, tak ako to vyžaduje CSP. Právny zástupca žalovaného v podstate zotrval iba na svojom tvrdení, že v čase pojednávania bude na vopred plánovanej zahraničnej dovolenke. Súdu do termínu pojednávania existenciu tohto dôvodu ďalšími dôkazmi nepreukázal, a rovnako nepreukázal, že by žalovaný odôvodnene trval na osobnom zastúpení práve týmto advokátom (§ 183 ods. 2 CSP). Právny zástupca žalovaného práveže súhlasil s tým, aby sa pojednávanie uskutočnilo aj v jeho neprítomnosti. V podstate uviedol, že rátal s tým, že na pojednávaní sa „zrejme“ meritórne rozhodne. Tvrdenie žalovaného, že súdny spor nebol za viac ako 7 rokov ukončený z dôvodov nie na strane žalovaného, nie je právne relevantné, nakoľko doterajší priebeh tohto sporu nemá žiadnu relevanciu na správnosť rozhodnutia súdu rozsudkom. Pokiaľ právny zástupca žalovaného uvádzal, že sa po oznámení súdu, že uvádzaný dôvod nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, snažil získať zastúpenie iným advokátom, a že žiadny ním oslovený kolega nebol ochotný právne zastúpenie prevziať, má žalobca za to, že žalovaný si vyššie uvedeným odporuje, keď právny zástupca žalovaného najprv uvádza, že počas oznámenia súdu telefonickou komunikáciou zo dňa 11.6.2018 o tom, že oznámený dôvod, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania; právna zástupkyňa žalovaného súdu oznámila, že súhlasí, aby súd vo veci konal aj v jej neprítomnosti, tak je pomerne ťažko uveriteľné, že právny zástupca žalovaného sa potom snažil získať zastúpenie iným advokátom. Preto nie je možné považovať argumentáciu žalovaného ohľadom snahy zabezpečiť substitučné zastúpenie na pojednávanie za presvedčivú. Ak došlo malo dôjsť k osloveniu iných advokátskych kancelárií ešte pred pojednávaním, mal právny zástupca žalovaného uvedenú skutočnosť, že sa snažil zabezpečiť substitučné zastupovanie, oznámiť súdu ešte do pojednávania. V prípade kancelárie Pacalaj, Pala a partneri, s.r.o. je navyše jej odpoveď datovaná zo dňa 20.6.2018, a teda aj túto odpoveď mal právny zástupca žalovaného doložiť súdu pred, a nie až po pojednávaní. Právny zástupca žalovaného oslovil iba dve advokátske kancelárie, hoci podľa aktuálnych údajov Slovenskej advokátskej komory je momentálne v Trnave zapísaných 92 advokátov. V meste Piešťany (kde sa nachádza konajúci súd) je advokátov 57. Právny zástupca žalovaného však oslovil iba dve advokátske kancelárie. Teda jeho postup nesvedčí o tom, že by bolo hľadanie možnosti substitučného zastúpenia dostatočne intenzívne. V zmysle ust. § 183 ods. 2 CSP, u advokáta nemožno hovoriť o tom, že by z ospravedlniteľného dôvodu mohol zmeškať pojednávanie vo veci, nakoľko od neho možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Z uvedeného existujú len dve výnimky: 1) sú tu dôvody, ktoré nastali krátko pred pojednávaním, 2) advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje,
odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom. Právny zástupca žalovaného sa o dôvodoch, pre ktoré sa nemôže pojednávania zúčastniť, dozvedel dňa 1.6.2018, kedy si prevzal predvolanie. O týchto dôvodoch tak teda vedel viac ako jeden mesiac pred pojednávaním, a teda nemožno hovoriť o tom, že by išlo o dôvody, ktoré nastali krátko pred pojednávaním. Právny zástupca žalovaného súdu nepreukázal, že by žalovaný odôvodnene trval na osobnom zastúpení práve týmto advokátom. Nemožno teda súhlasiť s názorom právneho zástupcu žalovaného, že v tejto veci nebolo možné spravodlivo žiadať, aby sa právny zástupca žalovaného nechal na pojednávaní zastúpiť. Uvedené konanie síce prebiehalo 7 rokov a súdny spis má viac ako 400 strán, avšak aj samotný právny zástupca žalovaného uvádza, že na pojednávaní mali prebiehať iba záverečné reči. Nemalo teda dochádzať k žiadnym procesne náročným úkonom, ako je napr. dokazovanie, výsluch svedkov a podobne. Oslovenie iba dvoch advokátskych kancelárií (navyše informovanie súdu o tejto skutočnosti až po pojednávaní, hoci toto oslovovanie sa malo údajne uskutočniť pred pojednávaním) nie je dostatočným dôvodom na to, aby sa právny zástupca žalovaného nemohol dať zastúpiť iným advokátom.
10. Ďalej žalobca poukázal na to, že v prípade rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP súd neskúma dôvodnosť a oprávnenosť samotnej žaloby, ako to bolo podľa doterajšej úpravy (porovnaj § 153b ods. 3 OSP). Preukazovanie aktívnej legitimácie žalobcu, resp. právneho základu je teda bezpredmetné. Právny zástupca žalovaného uvádza, že rozsudok považuje za zneužitie práva, kedy tvrdí, že je potrestaný za svoje právo čerpať dovolenku, a keď sa nemá ako brániť v situácii, kedy sa mu nepodarilo zabezpečiť substitučné zastúpenie na pojednávaní a aplikáciu zákonných ustanovení súdom tak považuje za neprimerane tvrdé, až šikanózne. Avšak právny zástupca žalovaného súdu v prípise, ktorým žiadal o odročenie pojednávania, len stroho uviedol, že sa pojednávania nemôže zúčastniť z dôvodu čerpania zahraničnej dovolenky, avšak uvedenú skutočnosť súdu ďalej nijakým spôsobom nepreukázal. Žalobca nepopiera, že právny zástupca žalovaného v skutočnosti na tejto dovolenke aj bol. Avšak o skutočnosti, že sa údajne snažil zabezpečiť substitučné zastúpenie na pojednávanie, právny zástupca súd pred konaním pojednávania neinformoval vôbec. Tvrdenie, že by právny zástupca žalovaného svoju neprítomnosť odôvodnil včas a vážnymi okolnosťami, tak nie je pravdivé. Súd totiž pri vyhlasovaní rozsudku môže vychádzať len zo skutočností, ktoré sú mu v čase vyhlasovania rozhodnutia známe, a nemôže byť „jasnovidcom“, ktorý by mal sám od seba vedieť o skutočnostiach, ktoré mu právny zástupca žalovaného neoznámil, hoci ich súdu oznámiť mal a mohol. Tvrdenie žalovaného, že aplikácia § 274 CSP o vydaní rozsudku pre zmeškanie žalovaného by mohla nastať iba v tej situácii, že strana sporu zneužíva, resp. si neplní procesné povinnosti, nemá oporu v právnej úprave. V prípade kumulatívneho naplnenia všetkých podmienok ust. § 274 CSP, súd rozsudok pre zmeškanie vydať musí. Nie je mu to teda dané na voľnú úvahu. V zmysle § 137 písm. a) CSP, sa možno žalobou domáhať splnenia povinnosti, o čo ide aj v tomto konaní, nakoľko žalobca sa žalobou domáhal splnenia povinnosti - zaplatenia žalovanej istiny spolu s príslušenstvom. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ako to vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania, a uvedená skutočnosť vyplýva aj zo zvukového záznamu z pojednávania. Žalovaný, ani právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca si predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 1.6.2018 a pojednávanie sa uskutočnilo dňa 4.7.2018. V predvolaní na pojednávanie bolo uvedené: „Ak sa na pojednávanie vo veci nedostavíte, a svoju neprítomnosť neospravedlníte včas a vážnymi okolnosťami, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie (§ 274 a § 278 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“).“ Právny zástupca žalovaného uviedol pred pojednávaním iba to, že sa nemôže pojednávania zúčastniť, nakoľko bude v tom čase na vopred plánovanej dovolenke. Táto skutočnosť teda nenastala krátko pred pojednávaním (§ 183 ods. 2 CSP), a právny zástupca žalovaného súdu ani nepreukázal, a ani netvrdil, že by žalovaný odôvodnene trval na zastúpení iba týmto advokátom (§ 183 ods. 2 CSP). Tvrdenia o snahe zabezpečenia substitučného zastúpenia na pojednávaní právny zástupca žalovaného súdu v čase pred konaním pojednávania neoznámil vôbec. Tento spor nie je sporom spotrebiteľským. Uvedené vyplýva z toho, že nárok, ktorého sa žalobca domáha, vyplýva z neoprávneného odberu elektriny v zmysle zákona o energetike, a teda nejde o nárok zo zmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Žalovaný navyše elektrinu v odbernom mieste, o ktoré ide vo veci samej, používal na účely podnikateľskej činnosti ako živnostník. O spotrebiteľský spor teda nemôže ísť za žiadnych okolností. Všetky podmienky teda boli splnené, a súd bol povinný rozsudok vydať. Žiadna povinnosť, aby súd skúmal, či strana sporu „zneužíva“ resp. si riadne neplní procesné povinnosti (a aby až po takomto zistení mohlo dôjsť k vydaniu rozsudku pre zmeškanie), neexistuje. Nie je teda pravda, že by rozsudok nebol vydaný za zákonom predpokladaných podmienok a bol by v rozpore so základnými princípmi CSP. Naopak, rozsudok bol vydaný v súlade so všetkými podmienkami, ktoré CSP ukladá, aby boli splnené kumulatívne na vydanie
takéhoto typu rozsudku. „Súčasne je potrebné zohľadniť, že záujem advokáta je v sporovom konaní až druhoradý. Primárny je záujem na hospodárnom a efektívnom prejednaní veci bez zbytočných prieťahov a záujem strany, a to nielen žalujúcej, ale aj žalovanej. Odročenie pojednávania z dôvodov na strane advokáta zabezpečuje náležitý komfort iba jeho osobe, resp. jeho podnikaniu v oblasti poskytovania právnych služieb, neguje však na druhej strane všetky vyššie uvedené princípy a legitímne záujmy a smerujúce k vyvolaniu zbytočných súdnych prieťahov. Z tohto dôvodu by mali byť dôvody na strane advokáta akceptované ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania iba vo výnimočných prípadoch (Števček, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016 s. 683).“ Rozsudkom pre zmeškanie môže súd rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne splnené všetky podmienky. Nemusí ísť len o prvé pojednávanie vo veci samej. Sú teda bez právnej relevancie všetky námietky žalovaného ohľadom doterajšieho priebehu tohto súdneho konania, nakoľko nemajú vplyv na to, že súd rozhodol správne, keď vyhodnotil splnenie všetkých zákonných okolností na vydanie rozsudku, a tento nakoniec aj vydal. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že predmetom tohto sporu nie je žaloba na splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a) CSP, ale malo by údajne ísť o konanie o nároku na usporiadanie práv a povinností, ktoré vyplývajú z osobitného právneho predpisu, keďže predmetom konania je rozhodnutie o náhrade škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. V zmysle § 137 písm. b) CSP, je možné totiž žalobou požadovať, aby sa rozhodlo o „nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu“. O uvedený prípad v tomto konaní nejde. Medzi sporovými stranami neexistujú žiadne práva a povinnosti, ktoré by bolo potrebné usporiadať meritórnym rozhodnutím súdu. O uvedený žalobný typ ide napr. v prípadoch vysporiadania podielového/bezpodielového vlastníctva. Takéto rozhodnutie má teda v zásade konštitutívny účinok, a súd ním vytvára nový právny rámec, resp. upravuje práva a povinnosti, ktoré vznikajú, zanikajú, resp. sa menia samotným rozhodnutím. V konaní, o ktoré ide vo veci samej, ide však o nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy. Žalovaný teda z hľadiska procesného posúdenia žalobného petitu nemá voči žalobcovi žiadne právo, resp. žalobca nemá voči žalovanému žiadnu povinnosť, ktoré by bolo potrebné konštitutívne usporiadať. Žalobca tvrdí, že má voči žalovanému nárok (a súčasne teda žalovaný má voči žalobcovi povinnosť), ktorý mu vznikol neoprávneným odberom elektriny, a súd môže rozsudkom v takomto spore len deklaratórne takýto nárok žalobcovi priznať (teda že nárok mal žalobca voči žalovanému od počiatku aj bez ohľadu na súdne konanie), alebo deklaratórne rozhodne, že takýto nárok žalobcovi nikdy ani neprislúchal.
11. Žalobca ešte dôvodil, že v zmysle § 356 písm. b) CSP je možné podanie odvolania proti rozsudku pre zmeškanie iba z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, a že tieto podmienky neboli splnené v čase vydania tohto rozhodnutia. Dôvody na vydanie rozsudku v čase jeho vydania splnené boli, a súd nie je v zmysle ustanovení CSP oprávnený skúmať „splnenie si procesných povinností žalovaným počas doterajšieho konania“, alebo „reálnu možnosť právneho zastúpenia zástupkyne žalovaného“. Rozsudok pre zmeškanie možno vydať aj v prípade, ak počas doterajšieho priebehu konania si žalovaný všetky procesné povinnosti riadne plnil, a v jednom prípade sa pojednávania nezúčastnil (hoci bol naň riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a závažnými okolnosťami), a žalobca navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie. K „reálnej možnosti právneho zastúpenia zástupkyne žalovaného“ je potrebné uviesť, že nezabezpečenie substitučného zastúpenia, resp. nemožnosť takéhoto zastúpenia mal preukazovať predovšetkým žalovaný, resp. právny zástupca žalovaného, a nie súd. Súd nemá v kompetencii, aby pri každej neúčasti právneho zástupcu sporovej strany zisťoval „situáciu na trhu právnych služieb, a či bolo v možnostiach absentujúceho advokáta zabezpečenie za seba adekvátnej náhrady“. K odvolaniu žalovaného proti výroku o trovách konania, k okolnosti, že sa súd počas konania opakovane vyjadril, že trovy niektorých úkonov žalobcovi v prípade jeho úspechu v konaní neprizná; žalobca poukázal na to, že II. výrok rozsudku je iba výrokom o nároku na náhradu trov konania, nie výrokom o samotnej výške trov konania. Samotnou účelnosťou vynaložených trov konania sa súd bude zaoberať až v uznesení o výške trov konania, ktoré vydá súdny úradník. Žalobca mal preto za to, že odvolanie je nedôvodné, nakoľko v čase vydania rozsudku boli všetky podmienky na jeho vydanie splnené, a teda nie je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 356 písm. b) CSP.
12. Žalovaný podal k vyjadreniu žalobcu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu že v prípade vydania rozsudku pre zmeškanie boli splnené zákonom požadované podmienky pre rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Piešťany sp. zn. 11Cb/74/2011 nie je žaloba na splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a) CSP, keďže predmetom konania nie je nesplnenie povinnosti žalovaného. Premetom konania je rozhodnutie
o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ktoré vyplýva z osobitného právneho predpisu, v zmysle § 137 písm. b) CSP, pretože predmetom konania je rozhodnutie o náhrade škody údajne spôsobenej žalovaným žalobcovi neoprávneným odberom elektriny v zmysle § 39 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Preto nie je splnený zákonný predpoklad pre rozhodnutie o žalobe formou rozsudku pre zmeškanie. Predpokladom úspechu žalobcu v konaní je preukázanie vzniku škody v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného a následne usporiadanie práv a povinností spôsobom vyplývajúcim zo vyššie označených právnych predpisov. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že v čase vydania rozsudku zo dňa 4.7.2018 nebol zo strany žalobcu preukázaný právny základ pre priznanie žalobného nároku, a to vznik škody za strane žalobcu. Naopak, z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca napriek sedem rokov trvajúcemu konaniu a dokazovaniu neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich skutkových tvrdení. V konaní nebola doposiaľ ustálená otázka aktívnej legitimácie žalobcu, s ktorou sa mal súd v zmysle zrušovacieho rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 21 Cob/5/2016 - 326 zo dňa 31.5.2016 vysporiadať v rozhodnutí vo veci samej. Súd v rozhodnutí túto povinnosť uloženú mu Krajským súdom v Trnave nesplnil. Uvedené skutočnosti v spojení s okolnosťami neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu na pojednávaní sú dôvodmi, svedčiacimi o tom, že v konaní neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Aplikáciou ustanovení § 274 CSP, pri ktorej súd nezohľadnil obsah súdneho spisu, zasiahol súd do práv žalovaného tým, že v rozpore s platným právnym poriadkom svojvoľne založil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a žalovanému svojim postupom súčasne odňal možnosť realizovať svoje procesné práva odopretím možnosti podať riadny opravný prostriedok. Zo súdneho spisu vyplýva, že právna zástupkyňa žalovaného včas, t.j. bez zbytočného odkladu po obdržaní predvolania na pojednávanie ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní, a to z dôvodu vopred plánovanej zahraničnej dovolenky. Súčasne s ospravedlnením svojej neprítomnosti požiadala o odročenie pojednávania. Nakoľko súd nepovažoval žalovaným označený dôvod na odročenie pojednávania za dôležitý, oznámil túto skutočnosť telefonicky právnej zástupkyni žalovaného. V priebehu telefonickej komunikácie súhlasila právna zástupkyňa žalovaného s tým, aby súd vec prejednal i v jej neprítomnosti a netrvala na odročení pojednávania, nakoľko zo strany žalobcu neboli predložené požadované dôkazy preukazujúce odôvodnenosť žalobného návrhu. Uvedenú skutočnosť však úradný záznam spísaný asistentkou senátu neobsahuje, napriek tomu, že právna zástupkyňa žalovaného požiadala asistentku senátu, s ktorou komunikovala o oznámenie tejto skutočnosti súdu. Právna zástupkyňa sa snažila napriek súhlasu, aby súd pojednával i v jej neprítomnosti zabezpečiť svoju prítomnosť na pojednávaní udelením substitúcie právnemu zástupcovi, ktorému v plnom rozsahu dôverovala a považovala ho za schopného hájiť záujmy žalovaného. Obrátila sa preto so žiadosťou o substitúciu na svojich kolegov. Doklady o odmietnutí zastúpenia oslovenými kolegami tvoria obsah súdneho spisu. V zmysle ustanovenia § 184 CSP „možno od advokáta vždy žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.“ Toto ustanovenie dáva možnosť nie povinnosť advokáta zabezpečiť svoje substitučné zastúpenie. Oslovený advokát nemá povinnosť vyhovieť žiadosti iného advokáta na prevzatie substitučného zastúpenia. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa nemožno stotožniť s výkladom citovaného ustanovenia žalobcom ako s povinnosťou advokáta osloviť všetkých advokátov či „92 advokátov so sídlom v Trnave“ (ako uvádza žalobca) na účely preukázania splnenia povinnosti v zmysle citovaného ustanovenia. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalovaný nemal úmysel súdne konanie predlžovať. Nebol preto dôvod sankcionovať ho pre jeho pasivitu v konaní či neplnenie jeho procesných povinností, keďže k takýmto skutočnostiam zo strany žalovaného nedošlo. Úmyslom novej právnej úpravy bolo zefektívniť súdne konanie, avšak nie za cenu porušenia základných princípov CSP a procesných práv strán, nie za cenu zneužitia práva, či za cenu zníženia kvality poskytovaných právnych služieb zo strany advokátov. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 369/2018 zo dňa 13.12.2018, ako aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/70/2018 zo dňa 31.7.2018. Dôvodil, že súd by v prípadoch, ak vo veci prebehlo opakovane pojednávanie a bolo vykonané dokazovanie, na základe ktorého nemožno považovať nárok žalobcu za nesporný a preukázaný, nemal postupovať v zmysle § 274 CSP. Súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje zmysel a účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku (napr. nález Ústavného súdu ČR z 13. marca 2013, sp. zn. IV. ÚS 1241/12, a nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, sp. zn. IV. ÚS 71/2013-36). V zmysle čl. 2 ods. 1 Základných princípov CSP „Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty“. Sudca totiž nie je len štatista, ktorý má zákony interpretovať a aplikovať formálne bez ohľadu na hľadanie spravodlivosti. Aplikácii ustanovenia § 274 CSP by malo predchádzať zistenie,
že strana sporu „zneužíva“, resp. si riadne neplní jej procesné povinnosti. Len po zistení a preukázaní nesplnenia si povinností zo strany žalovaného, ktoré súd označí v odôvodnení svojho rozhodnutia, môže súd v súlade s ustanovením 274 CSP rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Z napadnutého súdneho rozhodnutia však vyplýva, že súd sa skôr ako hľadaním spravodlivosti zaoberal otázkou ako sa čo najjednoduchšie „zbaviť“ rozsiahleho reštančného spisu. S poukazom na okolnosti týkajúce sa prejednávaného prípadu, zohľadnenie aktívnej účasti žalovaného počas celej doby súdneho konania, snahu o zabezpečenie zastúpenia na pojednávaní a skutočnosť, že právna zástupkyňa žalovaného vyslovila súhlas, aby súd pojednával i v jej neprítomnosti, neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je vydané na základe nesprávnych skutkových zistení súdu. Súd svojvoľným výkladom zákona bez prihliadnutia na konkrétne okolnosti prípadu znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie nie je vydané za zákonom predpokladaných podmienok a okolností a je taktiež v rozpore so základnými princípmi CSP. Žalovaný sa preto domáha, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný si v prípade úspechu v konaní uplatňuje nárok na náhradu trov konania.
13. Ďalšie písomné podania strán v odvolacom konaní podané neboli.
14. Nakoľko pôvodný žalovaný U. U., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa X.X.XXXX, rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 21Cob/31/2020-641 zo dňa 15.3.2022, právoplatným dňa 28.3.2022 tak, že pokračuje v konaní s právnymi nástupcami žalovaného: 1. S. U., nar. XX.X.XXXX, adresa M. R. F. XXX/XX, C., 2. R. U., nar. XX.X.XXXX, adresa M. R. F. XXX/XX, C., 3. mal. R. U., nar. XX.X.XXXX, adresa M. R. F. XXX/XX, C., zastúpený zákonnou zástupkyňou S. U..
15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 v spojení s § 365 písm. b/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 356 písm. b/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na druh napadnutého rozhodnutia, uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval procesne správne, keď o žalobe žalobcu rozhodol na pojednávaní dňa 4.7.2018 na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie v neprospech žalovaného.
17. Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
18. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
19. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
20. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
21. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení svojej právnej veci a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. V prípade, že žalovaný nerešpektuje súdom uloženú povinnosť zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní, prikročí súd za splnenia podmienok podľa § 274 CSP k vydaniu kontumačného rozsudku, ktorým vyhovie žalobe.
22. Ak sa teda procesná pasivita žalovaného v spore prejaví jeho nedostavením sa na nariadené pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, pričom bol v predvolaní o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie poučený, pričom žalovaný ani len neospravedlní svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, ustanovenie § 274 CSP ukladá súdu, v prípade, že to protistrana - žalobca navrhne, rozhodnúť o žalobe na plnenie (§ 137 písm. a/ CSP) rozsudkom pre zmeškanie. Podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku v zmysle cit. ust. § 274 CSP musia byť splnené súčasne v rovnakom čase, pričom nemusí ísť len o prvé pojednávanie vo veci samej. Za včasné ospravedlnenie neprítomnosti strany na pojednávaní sa považuje len také ospravedlnenie, ktoré je súdu doručené najneskôr do začiatku pojednávania.
23. Podľa ust. § 356 písm. b) CSP, odvolanie voči kontumačnému rozsudku nie je prípustné, okrem prípadu, že neboli na vydanie tohto rozsudku splnené podmienky. Podanie odvolania voči kontumačnému rozsudku vydanému podľa § 274 CSP teda predpokladá, že v ňom žalovaný rozporuje existenciu podmienok ustanovených v § 274 CSP. Žalovaný teda v takomto odvolaní neuvádza, resp. nenamieta existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý zmeškal pojednávanie (ako to predpokladá ust. § 277 ods. 2 CSP upravujúce návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, čo je inštitút odlišný od odvolania), ale namieta nesplnenie zákonných podmienok vo forme absencie niektorého z predpokladov stanovených v zákone pre vydanie kontumačného rozsudku. Môže ísť napr. o absenciu zákonného poučenia, alebo absenciu návrhu protistrany na vydanie kontumačného rozsudku a pod. K súbehu oboch inštitútov, t. j. odvolania proti rozsudku pre zmeškanie a návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie by pritom nemalo dochádzať, keďže ide o dve rozdielne situácie a dva rozdielne postupy obrany žalovaného. Jediným prípustným odvolacím dôvodom proti rozsudku pre zmeškanie je, že neboli splnené všetky procesné podmienky pre vydanie takéhoto rozsudku v zmysle § 274 CSP. Podmienkou pre podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 2 CSP je pritom existencia ospravedlniteľného dôvodu pre zmeškanie pojednávania na strane žalovaného (hoci inak boli procesné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného splnené).
24. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 30.3.2011 domáha voči žalovanému zaplatenia peňažnej sumy 8.113,51- eura s príslušenstvom, titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny v zmysle § 39 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ust. § 1 vyhlášky MH SR č. 154/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Vo veci súd prvej inštancie vykonával dokazovanie, pričom stanovil termín pojednávania na deň 4.7.2018, na ktorý právna zástupkyňa pôvodného žalovaného Mgr. Eva Bačiková si prevzala predvolanie dňa 1.6.2018. Predmetné predvolanie (č. l. 382 spisu) obsahovalo poučenie o tom, že ak sa predvolaný na pojednávanie nedostaví a svoju prítomnosť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, súd o žalobe rozhodne na návrh druhej strany rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 alebo § 278 CSP. Zároveň bolo v predvolaní uvedené, že pojednávanie môže byť odročené len z dôležitých dôvodov, pričom od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Písomným podaním zo dňa 5.6.2018, doručeným súdu dňa 7.6.2018, požiadala právna zástupkyňa pôvodného žalovaného o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní dňa 4.7.2018 z dôvodu vopred naplánovanej zahraničnej dovolenky s tým, že žalovaný nesúhlasí, aby súd pojednával v jej neprítomnosti, pričom požiadala o odročenie pojednávania na iný termín. K tomuto podaniu nebol doložený žiadny doklad o čerpaní dovolenky. Dňa 11.6.2018 bolo právnej zástupkyni žalovaného telefonicky oznámené, že súd jej žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko ňou uvádzaný dôvod nie je dôležitým dôvodom pre
odročenie pojednávania podľa § 183 ods. 1 CSP. O tomto oznámení, bol spísaný úradný záznam (č. l. 389), z ktorého vyplýva, že právna zástupkyňa žalovaného vzala uvedené na vedomie. Žiadne ďalšie skutočnosti z tohto úradného záznamu nevyplývajú. Zároveň bola skutočnosť, že súd žiadosti právnej zástupkyne pôvodného žalovaného o odročenie pojednávania nevyhovel pre neexistenciu dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania, oznámená právnej zástupkyni písomne prípisom zo dňa 11.6.2018 (č. l. 388 spisu). Následne sa konalo pojednávanie dňa 4.7.2018, na ktoré sa právna zástupkyňa žalovaného nedostavila a kde právny zástupca žalobcu navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Súd preto dňa 4.7.2018 na pojednávaní vydal napadnutý rozsudok pre zmeškanie.
25. Právna zástupkyňa potom k podanému odvolaniu pripojila Zmluvu o obstaraní zájazdu zo dňa 21.12.2017, podľa ktorej sa aj s manželom T. Q. zúčastnila zahraničnej dovolenky v termíne 4.7.2018-11.7.2018. Ďalej pripojila potvrdenie od Advokátskej kancelárie Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o. zo dňa 20.6.2018, podľa ktorého ich požiadala o prevzatie substitučného zastúpenia v danej právnej veci, pričom táto kancelária vzhľadom na čerpanie dovoleniek a pracovnú zaneprázdnenosť zastúpenie neprevzala. Tiež predložila potvrdenie Advokátskej kancelárie JUDr. Timoteja Minaroviča zo dňa 28.8.2018, ktorý rovnako potvrdil, že odmietol prevzatie substitučného zastúpenia v predmetnej právnej veci na pojednávanie dňa 4.7.2018.
26. Proti rozsudku pre zmeškanie podal pôvodný žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie dôvodiac, že podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie splnené neboli. Dôvodila, že pojednávania sa nemohla zúčastniť, z dôvodu plánovanej zahraničnej dovolenky, preto požiadala o odročenie daného pojednávania. Dôvodila, že advokáciu vykonáva samostatne, nemá koncipientov, pričom jej manžel - advokát Mgr. Jozef Bačik, ktorému v konaní už pred tým udelila substitučné plnomocenstvo, absolvoval uvedenú dovolenku s ňou, preto ju nemohol na danom pojednávaní zastúpiť. Vzhľadom na dovolenkové obdobie a rozsah súdneho spisu, sa jej potom nepodarilo zabezpečiť iné substitučné zastúpenie, o čom predložila doklady o odmietnutí substitučného zastúpenia. Tvrdila, že počas telefonického oznámenia zo strany súdu, že nejde o dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, súdu oznámila, že súhlasí s pojednávaním v jej neprítomnosti. Poukazovala na to, že v priebehu celého konania, predtým nedošlo k prieťahom zo strany žalovaného, že žalobca v spore nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, ani právny základ pre priznanie uplatneného nároku, a to vznik škody. Dôvodila, že aplikácia ust. § 274 CSP bola v danom prípade neprimerane tvrdá a toto by malo byť použité len v prípadoch neplnenia si procesných povinností zo strany žalovaného. Argumentovala, že predmetom konania nie je žaloba o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP, ale rozhodnutie o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ktoré vyplýva z osobitného predpisu § 39 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a vyhlášky č. 154/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, preto nie je splnený predpoklad pre rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie.
27. Ako vyplýva z ust. § 356 písm. b) CSP, odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie je prípustné len z jediného dôvodu a to, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie upravené v tomto prípade v ust. § 274 CSP. V ich zmysle sa vyžaduje, aby 1. išlo o žalobu na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP; 2. žalovaný bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie (najmenej 5 dní vopred); 3. žalovaný bol v predvolaní na pojednávaní poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie; 4. žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci; 5. žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, ktorá podmienka musí byť splnená v čase, kedy súd rozhoduje o vydaní rozsudku pre zmeškanie (súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré mu v tej dobe neboli známe) a 6. žalobca prítomný na pojednávaní, podal návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
28. V danom prípade boli podľa zistenia odvolacieho súdu na pojednávaní dňa 4.7.2018 splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Odvolací súd sa nestotožňuje s obranou žalovaného, že sa v danej veci jedná o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, teda nejde o žalobu na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia náhrady škody za neoprávnený odber elektriny žalovaným, pričom skutkovú podstatu neoprávneného odberu upravuje ust. § 39 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a výpočet výšky škody je potom upravený vyhláškou č. 154/2005 Z. z. Základným kritériom pre členenie súkromnoprávnych žalôb podľa § 137 na žalobu o splnení povinnosti (písm. a/) a žalobu o nároku na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu (písm.
b/) spočíva jednak v žalobnom návrhu, ako aj v právnom dôvode tvrdeného práva. Pri žalobe na plnenie znie žalobný návrh na zaplatenie určitej peňažnej sumy alebo na splnenie inej ako peňažnej povinnosti (napr. niečo dať, resp. vydať, vypratať, vykonať, niečoho sa zdržať, alebo niečo strpieť). Právo na plnenie vyplýva z žalobcom tvrdeného relatívneho právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý môže byť založený na rozličných právnych dôvodoch (zmluva, zodpovednosť za škodu, bezdôvodné obohatenie, iná právna skutočnosť). Právo uplatňované žalobou na plnenie, je právo už existujúce, žalobca teda žalobou na plnenie žiada vydanie rozsudku s deklaratórnymi účinkami. Žalobou na plnenie sa poskytuje ochrana právu, ktoré už bolo porušené. Žalobami na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu, sú najmä 1. žaloba vlastníka pozemku na usporiadanie vzťahov s vlastníkom neoprávnenej stavby (§ 135c OZ), 2. žaloba spoluvlastníka na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 142 OZ), žaloba na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (§ 149 OZ). Pri týchto žalobách súd nie je viazaný žalobným návrhom, ale spôsobom usporiadania právnych vzťahov koncipovaným zákonom, môže teda prisúdiť aj viac ako sa strany domáhajú, nakoľko nárok je upravený hmotným právom. Zmena právneho vzťahu nastáva až právoplatnosťou rozsudku, ktorý má v tom prípade konštitutívne účinky.
29. Z týchto základných teoretických východísk potom vyplýva, že žaloba žalobcu o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je jednoznačne žalobou na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP, nakoľko jej predmetom je splnenie peňažnej povinnosti spôsobenej protiprávnym konaním žalovaného, teda žalobou sa žalobcovi poskytuje ochrana porušeného práva s deklaratórnymi účinkami súdneho rozhodnutia, pričom vyhláška 154/2005 Z. z. upravuje iba spôsob určenia výšky spôsobenej škody. Súd žalobcovi nesmie prisúdiť viac - vyššiu náhradu škody, než akej sa v spore domáha. Nejde o usporiadanie vzájomných práv a povinností upravených hmotnoprávnou normou, ako je to napríklad v prípadoch vyporiadania bezpodielového či podielového spoluvlastníctva, kedy má rozhodnutie súdu konštitutívne účinky. Tvrdenie žalovaného, že podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené z dôvodu, že nejde o žalobu podľa § 137 písm. a) CSP je teda nesprávne.
30. Zároveň dospel odvolací súd k záveru, že boli splnené aj všetky ostatné podmienky upravené v ust. § 274 CSP (opísané ods. 27), teda právna zástupkyňa žalovaného bola riadne a včas predvolaná na pojednávanie (najmenej 5 dní vopred), keď predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené dňa 1.6.2018 (č. l. 381); 3. žalovaný bol v predvolaní na pojednávaní poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie (č. l. 382); 4. žalovaný, resp. jeho právna zástupkyňa sa nedostavila na pojednávanie vo veci; 5. a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, keď súd jej dňa 11.6.2018 telefonicky aj písomne oznámil, že ňou oznámený dôvod na odročenie pojednávania - zahraničná dovolenka nepredstavuje dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a 6. žalobca prítomný na pojednávaní, podal návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Pretože v čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, súd prvej inštancie bol povinný takýto rozsudok vydať.
31. Žalovaný sa v podanom odvolaní bránil najmä tým, že sa právnej zástupkyni žalovaného nepodarilo zohnať substitučné zastúpenie na pojednávanie a tiež tým, že v rámci telefonického hovoru zo súdu dňa 11.6.2018 uviedla, že súhlasí s tým, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Túto skutočnosť však právna zástupkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, nakoľko úradný záznam na č. l. 389 spisu žiadnu takúto skutočnosť neobsahuje. Navyše advokátka, ako odborne spôsobilá osoba, mala pri zachovaní náležitej opatrnosti po tom, čo jej súd oznámil, že dôvod čerpania dovolenky, nepovažuje za dôležitý pre odročenie pojednávania, v prípade, že skutočne súhlasila, aby súd konal v jej neprítomnosti, oznámiť túto skutočnosť súdu náležitým spôsobom, a to písomne, prípadne e-mailom, aby tak mala istotu, že súd nerozhodne rozsudkom pre zmeškanie. Advokátka žalovaného však takto nepostupovala. Dôvodnou sa potom javí argumentácia žalobcu, že sa javí nelogické, ak mala právna zástupkyňa žalovaného súhlasiť dňa 11.6.2018 s pojednávaním súdu v jej neprítomnosti, že následne zabezpečovala svoje substitučné zastúpenie na dané pojednávanie. Skutočnosť, že právna zástupkyňa súhlasila s pojednávaním dňa 4.7.2018 v jej neprítomnosti, ktorá okolnosť by potom vylučovala rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, tak súdu relevantným spôsobom preukázaná nebola.
32. Tiež nie je rozhodný argument právnej zástupkyne žalovaného, že sa jej nepodarilo zabezpečiť substitučné zastúpenie na dané pojednávanie. Právna úprava ust. § 183 ods. 2 CSP výslovne uvádza, že od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním (čo nie je daný prípad, keďže
predvolanie na pojednávanie dňa 4.7.2018 bolo právnej zástupkyni žalovaného doručené dňa 1.6.2018) a okrem prípadu, ak advokát preukáže, že strana dôvodne trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Dôvodenie právnej zástupkyne, že postup súdu bol šikanózny a popieral jej právo na dovolenku preto neobstojí, pretože sám zákonodarca výslovne považuje povinnosť zabezpečenia si substitučného zastúpenia za „spravodlivé.“ Navyše keď právna zástupkyňa žalovaného uvádza, že súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti, keď na danom pojednávaní sa už dokazovanie vykonávať nemalo, mali len odznieť záverečné reči. Právnej zástupkyni nič nebránilo, aby súdu do termínu pojednávania zaslala svoju záverečnú reč písomne, spolu s vyjadrením, že súhlasí s rozhodnutím v jej neprítomnosti. V tom prípade by súd vec pojednával v jej neprítomnosti a nemohol by rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, pričom by sa nárokom žalobcu zaoberal z vecného hľadiska a nielen z procesného podľa § 274 CSP. Zároveň by právnej zástupkyni žalovaného odpadla povinnosť zaobstarať si substitučné zastúpenie, keď sama dôvodila dovolenkovým obdobím a rozsahom spisového materiálu, ako dôvodom, pre ktorý dvaja oslovení advokáti odmietli substitučné zastúpenie prevziať. V danom prípade pritom klient v zmysle plnej moci na č. l. 32 spisu, so substitučným zastúpením v spore súhlasil. Skutočne nie je povinnosťou advokáta osloviť všetkých ostatných advokátov, aby preukázal nemožnosť svojho substitučného zastúpenia. To od právnej zástupkyne žalovaného zákon ani súd nevyžaduje, avšak pri jej tvrdení, že mali odznieť len záverečné reči, pričom svoju osobnú prítomnosť na danom pojednávaní nepovažovala za potrebnú, stačilo, ak by súdu túto skutočnosť relevantne súdu oznámila.
33. Takisto bola nedôvodná argumentácia žalovaného tým, že súd mal pred vydaním kontumačného rozsudku zohľadniť celý doterajší priebeh konania, skutočnosť, že bolo vykonané dokazovanie a že žalovaný bol v priebehu celého konania činný. Civilný sporový poriadok je totiž založený na koncentrácii konania a ostražitosti a zodpovednosti sporových strán, aby nedochádzalo k neprimeranému predlžovaniu súdnych konaní. V prípade splnenia hypotézy právnej normy ust. § 274 CSP (kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok v čase rozhodovania súdu), je súd v štádiu pojednávania v prípade že žalobca taký návrh spraví, povinný rozhodnúť o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. To je rozdiel od ust. § 273 CSP, kedy je na úvahe súdu, či pre nevyjadrenie sa žalovaného k žalobe súd rozsudok pre zmeškanie vydá, alebo nie. Vo fáze pojednávania, ak žalobca za splnenia prezumovaných podmienok (§ 274 CSP) vydanie kontumačného rozsudku navrhne, súd možnosť takejto úvahy nemá a je povinný nasledovať prejav dispozičného princípu a žalobe kontumačným rozsudkom vyhovieť. Rozsudkom pre zmeškanie pritom súd môže rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne splnené všetky podmienky. Takýto postup súdu pritom nemožno považovať za neprimerane tvrdý, či arbitrárny, pretože zákon stanovuje pre žalovaného možnosť nápravy, a to jednak brániť sa odvolaním proti rozsudku pre zmeškanie, ak procesné podmienky pre jeho vydanie neboli splnené (čo nie je tento prípad), alebo podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ak mal žalovaný ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý pojednávanie zmeškal (§ 277 CSP). Týmto sa odstraňuje striktnosť právnej úpravy v ust. § 274 CSP, ktorá súdu ukladá rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v prípade, že sú na to splnené podmienky. Takáto právna úprava je v súlade s celou koncepciou Civilného sporového poriadku, ktorá smeruje k čo najrýchlejšiemu rozhodnutiu vo veci samej a za tým účelom vyžaduje od procesných strán dôsledné plnenie si ich procesných práv a povinností. Súd však nemôže pri svojom rozhodovaní podľa § 274 CSP voľne uvažovať aj nad celým doterajším priebehom konania a prípadne ho vyhodnotiť v prospech žalovaného tak, že vzhľadom na jeho aktivitu aj za splnenia podmienok v § 274 CSP rozsudok pre zmeškanie nevydá, nakoľko mu to ustanovenie § 274 CSP neumožňuje. Preto pokiaľ žalovaný poukazoval na iné súdne rozhodnutia, či rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktoré rozhodli odlišne, tak odvolací súd má za to, že tieto reagovali na konkrétnu nespravodlivosť vzhľadom na individuálne okolnosti daného prípadu. O takýto prípad však v danej veci nejde, nakoľko stačilo, aby právna zástupkyňa žalovaného súdu písomne oznámila, že súhlasí s pojednávaním v jej neprítomnosti a použitie inštitútu rozsudku pre zmeškane by potom neprichádzalo do úvahy.
34. Takisto neobstojí tvrdenie žalovaného v odvolaní, že súd pri vydávaní rozsudku pre zmeškanie nemal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu, resp. základ tvrdeného hmotnoprávneho nároku na náhradu škody - a to jej vznik, nakoľko ust. § 274 CSP nepredpokladá, aby súd mal nárok uplatnený žalobou za daný. Navyše ust. § 356 písm. b) CSP ani nepripúšťa podanie odvolania proti rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že nárok žalobcu vo veci samej je nedôvodný, ale výlučne a len z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia. Procesnou podmienkou pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP, pritom danosť nároku žalobcu vo veci samej nie je. Iba na
okraj odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa žalovaný odvoláva na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu č. k. 21Cob/5/2016-326 zo dňa 31.5.2015, teda že z neho má vyplývať nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, resp. záver, že škoda nevznikla, nie je to správne tvrdenie, nakoľko odvolací súd v tomto zrušujúcom rozhodnutí konštatoval len toľko, že nie je dôvodné rozhodovať formou medzitýmneho rozsudku o tom, či má žalobca aktívnu legitimáciu, pretože v prípade nároku na náhradu škody je možné medzitýmny rozsudok vydať len vtedy, ak má súd preukázané splnenie všetkých predpokladov na náhradu škody, okrem výšky, pričom súd dosiaľ nerozhodol o tom, či škoda v danom prípade vôbec vznikla. Odvolací súd teda v zmysle tohto zrušujúceho rozhodnutia nemal za preukázané splnenie podmienok pre rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom, neprejudikoval, že žalobca aktívnu legitimáciu nemá, alebo že by škoda nevznikla. Samotným hmotnoprávnym nárokom žalobcu sa odvolací súd už v tomto odvolacom konaní z vecnej stránky zaoberať nemôže, nakoľko predmet jeho prieskumu je vymedzený jediným prípustným odvolacím dôvodom, ktorým je splnenie procesných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa§ 274 CSP.
35. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, osobitými odvolacími dôvodmi nenapadnutého, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
36. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že súd prvej inštancie sa v priebehu konania opakovane vyjadril, že žalobcovi trovy niektorých úkonov v prípade jeho úspechu v spore neprizná, nakoľko trovy týchto úkonov žalobca sám zavinil, tak tu je dôvodné konštatovanie žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu, že súd napadnutým výrokom II. rozhodol o len o nároku žalobcu na náhradu trov konania, pričom účelnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci a vynaložených trov konania bude predmetom skúmania súdu prvej inštancie v rámci rozhodovania o výške náhrady trov konania.
37. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným 1. až 3., ktorí sú právnymi nástupcami pôvodného žalovaného. O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).