Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-40-2023.pdf
PDF · 108.74 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/40/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkýň: 1. A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/XX, D. E. F., právne zastúpená JUDr. Peter Rychnavský, PhD., advokát, Dobrianského 1651, 093 01 Vranov nad Topľou, 2. B. G. H. E. XX. XX. XXXX, I. XXX, doručovacia adresa: C. XXX/XX, D. E. F., proti žalovaným: 1. J. B. K., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, D. E. F., 2. D. K., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, D. E. F., o uloženie povinnosti, o odvolaní žalobkýň v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7C/23/2020 – 155 zo dňa 18.11.2022, jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol následovne:
„ I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaným v 1. a 2. rade sa nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam v 1. a 2. rade n e p r i z n á v a.“
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie právne vec posúdil v zmysle ust. § 3 ods. 1, § 6, § 123, § 126, § 151n ods. 1, 2, 3, § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, a ust. § 3, § 132, § 149 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ust. § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, § 10, § 15, § 16 ods. 1, § 19, § 20, § 21, § 22 ods. 1 – 6 zákona č. 67/1960 Zb., plynárenský zákon, o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov účinného ku dňu vydania stavebného povolenia, § 22 ods. 1 – 5, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1 – 3, § 26 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, 2 zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny, (ďalej len elektrizačný zákon), ďalej ust. § 47 ods. 3, § 81 ods. 1, 2, zákona o energetike č. 251/2012 Z.z. (ďalej len zákon o energetike),.
3. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalovaní súhlasia s vykonaním preloženia plynového potrubia. Žalovaní opakovane takýto súhlas prezentovali s tým, že nechcú sa podieľať na nákladoch s tým spojenými vzhľadom na zákonnú úpravu, ktorá hovorí, že v prípade potreby preloženia plynového zariadenia náklady uhrádza ten, kto toto preloženie vyvolal. Žalovaní uviedli, že udeľujú súhlas na prekládku plynového zariadenia a tým mali za to, že dôvodnosť podanej žaloby nie je ani daná, pretože potrebný súhlas, ktorý majú podľa pokynov L. majú udeliť, žalovaní opakovane prezentovali, že ho udeľujú. Žalobkyne na podanej žalobe trvali z dôvodu, že žalovaní, aj keď súhlasia s preložením
plynového potrubia, odmietajú sa podieľať na nákladoch spojenými s týmto preložením. Sporné medzi účastníkmi je, či má byť žalobe vyhovené z dôvodu, že žalobkyne žiadajú, aby náklady preloženia uhradili žalovaní.
4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie podanú žalobu súd zamietol v celom rozsahu z dôvodu, že nebola preukázaná jej dôvodnosť. Žalobkyňami neboli navrhnuté ani predložené také dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť žaloby. Žalobkyne odôvodňovali žalobu tým, že chcú na dome vykonať rekonštrukciu, postaviť stavbu na mieste nad plynovým potrubím ako aj z dôvodu ochrany vlastníckeho práva pred vážnym ohrozením svojej stavby, zdravia a života, o pripojení žalovaných, resp. ich predchodcov nemali vedomosť a súhlas na pripojenie nedali.
5. Strana, ktorá sa opiera o existenciu nároku, musí preukázať skutočnosti tento nárok zakladajúce a naopak, protistrana musí preukázať existenciu skutočností, ktoré daný nárok popierajú. Strana, ktorá nesplní bremeno tvrdenia, musí zniesť nepriaznivé následky. Pokiaľ nebudú skutočnosti vyplývajúce z bremena tvrdenia preukázané, musí byť návrh zamietnutý. Znamená to, že v prípade, ak toto bremeno poruší žalobca, návrh bude zamietnutý. Naproti tomu, ak toto bremeno poruší žalovaný, návrhu bude vyhovené. Bremeno tvrdenia sa týka skutku, a preto súd požaduje po stranách konania skutkové tvrdenia. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (§ 150 CSP). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenie má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech, pričom tvrdené skutočnosti musí strana aj preukázať právne relevantným spôsobom. Každý ma tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinností. Skutkové tvrdenia žalobcu (na čom mieni postaviť svoj nárok) sú prostriedkami procesného útoku. Skutkové tvrdenia žalovaného (na čom mieni poprieť nárok protistrany)sú prostriedkami procesnej obrany. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Je nepochybné, že povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu v zmysle čl. 8 CSP (primerane sa poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019 sp. zn. I.ÚS 246/2019).
6. Pre vyhovenie žaloby je potrebné, aby žaloba bola odôvodnená a musí byť podporená aj dôkazmi. Zdôvodnenie žaloby a to ochrana vlastníckeho práva pred vážnym ohrozením stavby, zdravia a životov a vôľa vykonať rekonštrukciu domu, v rámci ktorej L. uložila žalobkyniam nejakú povinnosť, nie je preukázané žiadnym dôkazom. V konaní boli navrhnuté dva dôkazy a to znalecké dokazovanie, ktoré malo posúdiť životnosť plynového potrubia, jeho realizáciu, a či môže spôsobovať nejaké nebezpečie. Toto dokazovanie však vykonané nebolo, pretože záloha na znalecké dokazovanie zložené nebola. Znalec podrobne odôvodnil výšku ceny znaleckého dokazovania. Ďalší navrhnutý dôkaz obhliadku na mieste samom súd zamietol z dôvodu nehospodárnosti a nadbytočnosti, ktorý by neprispel k odstráneniu spornosti, pretože obhliadkou na mieste samou sudca bez potrebného vzdelania v odvetví plynárstvo nevie posúdiť umiestnenie plynového potrubia a jeho vplyv na ohrozenie vlastníckeho práva. Práve preto z potreby odborného vzdelania v odvetví plynárstvo bolo aj navrhnuté znalecké dokazovanie.
7. Z pripojeného stavebného povolenia vyplýva, že plynová prípojka pre žalovaných, resp. pre predošlých vlastníkov nehnuteľnosti bola vykonaná na základe stavebného povolenia. Proti stavebnému povoleniu sa žalobkyňa v 1.rade bránila tým, že nemala o ňom vedomosť. Zo stavebného povolenia pre pôvodného vlastníka domu žalovaných vyplýva, že toto stavebné povolenie bolo vydané orgánom na tom oprávneným /Mestský národný výbor, odbor výstavby - správny orgán /. Stavebné povolenie je rozhodnutím správneho orgánu. Toto rozhodnutie je správnym aktom, kde platia zákonné podmienky, kto a kedy môže preskúmavať toto rozhodnutie. Súd v občianskom súdom konaní rozhodujúci o susedských sporoch nemôže posudzovať správnosť rozhodnutia správneho orgánu. Môže posudzovať iba to, či na vydanie rozhodnutia mal alebo nemal tento správny orgán na to právomoc. Mestský národný výbor, odbor výstavby právomoc na vydanie stavebného povolenia mal. Táto právomoc mu vyplývala zo stavebného zákona. Správnosť rozhodovania tohto správneho orgánu sa môže preskúmavať nie v občianskom súdnom konaní ale v správnom súdnictve. Na toto stavebné povolenie preto súd prihliadal ako na rozhodnutie vydané v súlade so zákonom, keďže nebol preukázaný opak.
8. Predmetné stavebné povolenie na plynovú prípojku sa vydalo v roku 1978, kedy platil zákon č. 67/1960 Zb., ktorý presne ustanovoval postup v plynovom hospodárstve. V tom čase platil štátny plán rozvoja národného hospodárstva v rámci plynárstva, kde sa uskutočňovala gasifikácia. Platili ustanovenia zákona, podľa ktorého súhlas dotknutej osoby, vlastníka dotknutej nehnuteľnosti nebol potrebný ( § 22 zák. č. 67/1960 Zb.), čo je daný prípad. Zákon však aj takémuto dotknutému vlastníkovi poskytoval ochranu. Vlastník dotknutej nehnuteľnosti sa mohol voči tomu brániť postupom upraveným v elektrizačnom zákone podľa§ 28 . Žalobkyne túto možnosť nevyužili. Okrem tohto je potrebné dať do pozornosti § 22 ods. 1 a ods. 5 elektrizačného zákona, podľa ktorého dochádza pri zriadení plynového potrubia k vzniku vecného bremena, ktoré prechádza s prechodom vlastníctva k nehnuteľností.
9. Zákon č. 67 /1960 Zb. bol zrušený a nahradil ho zákon o energetike č. 251/2012 Z.z.. Podľa súčasnej úpravy takého právo žalobkyniam už nepatrí. Podľa súčasnej úpravy § 81 zákona o energetike ustanovuje, že ten, kto vyvolá potrebu preloženia, musí si hradiť aj s tým spojené náklady. Súd preto nemohol uložiť žalovaným povinnosť, aby vykonali preloženie plynového potrubia, kedy by sa sami žalovaní podieľali na týchto nákladoch, pretože zákon takúto povinnosť žalovaným neukladá. Vznik práva zodpovedajúci vednému bremenu ostal zachovaný.
10. O trovách konania rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, a článku 17 CSP tak, že priznal nárok na náhradu trov konania úspešnej strane, t.j. žalovaným v 1.a 2. rade.
11. Žalobkyne v 1. a 2. rade poukázali na rozhodnutie súdu prvej inštancie, kde v bode 2. a 3. rade svojho odvolania v podstate citujú jednak predmet sporu a jednak argumenty súdu prvej inštancie týkajúce sa nedôvodnosti podanej žaloby, neunesenia dôkazného bremena a to, že dva dôkazy, ktoré navrhli žalobkyne v 1. a 2. rade neboli realizované súdom prvej inštancie. Prvý z nich z dôvodu, že žalobkyne navrhovali znalecké dokazovanie, na ktoré však zálohu nezložili, a tak sa znalecké dokazovanie nevykonalo. Druhým dôkazom mala byť obhliadka na mieste samom, ktorú súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že nedisponuje odbornými vedomosťami, ktoré by znamenali možnosť posúdenia argumentov žalobkýň. Žalobkyne považujú túto situáciu za absolútnu bezmocnosť a bezprávie na ich strane, keď vlastne musia znášať isté vecné bremeno na ich pozemku slúžiace žalovaným v 1. a 2. rade. V tejto súvislosti odcitovali článok 19 ods. 2 a 20 ods. 1 veta prvá a druhá ÚS SR. Rovnako uviedli aj § 126 ods. 1 O.z. o vlastníkovi, ktorý má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Žalobkyňa v 1. uvádza, že nikdy nebola účastníčkou žiadneho stavebného konania, proti ktorému by mohla podať opravný prostriedok, nebolo jej doručené, a teda nemala vedomosť o situácií týkajúcej sa realizácie plynovej prípojky zo strany žalovaných v 1. a 2. rade. Vlastne realizácia sa konala ešte pred kúpou týchto domov tak zo strany žalobcov v 1., 2. rade, ako aj žalovaných v 1. a 2. rade, ktorý argumentovali tým, že nemali vedomosť o takomto stave, a preto nemôžu zodpovedať za vzniknutú situáciu. Obsahom žaloby nie je to, kto akou mierou má znášať náklady súvisiace s prekládkou tohto plynovou. Žalobkyne znova zopakovali situáciu, že mienia teda rekonštruovať rodinný domu, chcú vykonať túto rekonštrukciu dôsledne, vrátane prekládky plynového potrubia, a v prípade, že zrealizujú rekonštrukciu, pri prípadnej možnej poruche by znova bolo potrebné sprístupniť nehnuteľnosť plynárom, trpieť nejaké opravu, a tým aj poškodenie alebo znehodnotenie takto vykonaných rekonštrukčných prác. Obhliadku na mieste samom navrhli žalobkyne z toho dôvodu, že chceli, aby súd prvej inštancie zistil ako sa veci na mieste samom majú, a to z vnútorného múra je kotolňa s potrebnou elektroinštaláciou, ktorá vlhne. Vplyvom vyššie uvedeného bolo toto možné zistiť na obhliadke, a z toho dôvodu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako nesprávny zrušiť respektíve zmeniť a žalobe vyhovieť.
12. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade nevyjadrili.
13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň v 1. a 2. rade nie je dôvodné. Súd prvej inštancie zistil dôsledne skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre to, aby vec tak po skutkovej ako aj právnej stránke posúdil, a na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
15. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005).
16. Nateraz z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyne žalobu podali z dôvodu rekonštrukcie domu žalobkýň. Pre rekonštrukciu potrebujú vykonať preloženie plynového potrubia. Na preloženie je potrebné naplniť podmienky, ktoré uložila distribúcia L. žalobkyniam a to súhlas žalovaných, ktorí majú pripojovací plynovod k svojmu rodinnému domu od domu žalobkýň. V stavebnom povolení vydaným pre vtedajšieho vlastníka, I., mestom D. E. F. účastníkom konania nebola žalobkyňa v 1. rade.
17. Na preukázanie dôvodnosti žaloby právny zástupca žalobkýň navrhol znalecké dokazovanie. Z dôvodu navrhnutého dokazovania súd kontaktoval znalcov v odvetví energetika - odvetvie plynárstvo, kde len piati znalci mali uzatvorené povinné poistenie zodpovednosti za škodu. Po ozrejmení predmetu znaleckého dokazovania znalec, J. H. M., uviedol, že pre vyhotovenie znaleckého posudku bude nevyhnutné konzultovať vec s viacerými súdnymi znalcami, bude potrebné vykonávať minimálne tri alebo viac výkopových sond, tzv. lopatovým systémom, na vykonanie týchto prípravných prác bude nevyhnutné prizvať ďalší subjekt, ktorý vykonáva tieto práce. Na tieto činnosti bude potrebné získať príslušné povolenia, čo uvedené spôsobí značné navýšenie ceny za podaný znalecký posudok, ktorého cena podľa odhadu sa bude pohybovať až do 5.000,- eur. Cena závisí hlavne od rozsahu príprav daného pozemku, kde je sa potrebné plynové prípojky nachádzajú. Po oboznámení výšky ceny za znalecký posudok žalobkyne zálohu na znalecké dokazovanie nezložili, a preto súd nepristúpil k vykonaniu navrhnutého znaleckého dokazovania zo strany žalobkýň.
18. Podľa odpovedi L. zo dňa 23. 07. 2021 adresovanej právnemu zástupcovi žalobkýň pripojovací plynovod pre rodinný dom č. XXX/XX E. N. C., D. E. F. bol postavený na základe stavebného povolenia č. k.: D.. XXXX-XXXX/XXXX/B. zo dňa 20.9.1978. Uvedený pripojovací plynovod je napojený na hlavný distribučný rozvod plynu a ukončený je hlavným uzáverom plynu (ďalej len „HUP“) v skrinke pri stene rodinného domu č. XXX/XX. Podľa energetického zákona 251/2012 Z.z. HUP oddeľuje distribučný plynovod od odberného plynového zariadenia (ďalej len „OPZ"). OPZ je podľa § 70 zákona povinný udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom stave. Podľa priloženej fotodokumentácie vlastníkom pripojovacieho plynovodu po HUP (potrubie na pravej strane fotografie vychádzajúce zo zeme smerom na hor po HUP, ktorý je umiestnený pod regulátorom tlaku plynu (ďalej len „RTP“) je L.
- O., A.. RTP je vo vlastníctve L., a. s. Potrubie plynu nad HUP a za RTP po prvú odbočku vedenú smerom dole do zeme, pre dom č. XXX/XX je spoločné odberné zariadenie. Potrubie plynu vedené za odbočkou dolu do zeme pre dom č. XXX/XX je vo vlastníctve odberateľa plynu r. d. P. XXX/XX na ul. C.. Potrubie plynu OPZ vedené od odbočky pre dom č. XX ku plynomeru a za plynomerom je vo vlastníctve odberateľa plynu r. d. č XXX/XX p. B.. Pôvodný vlastník p. I. H. rodinný dom č. XXX/XX vybudoval OPZ na základe stavebného povolenia č. k. D.. XXXX/XXXX zo dňa 10. 10. 1978. V čase realizácie pripojovacieho plynovodu a OPZ bolo možné napájať dvoch odberateľov na jeden pripojovací plynovod za HUP, tak ako je to zrealizované v tomto prípade.
19. Na návrh účastníkov konania boli vyžiadané originály spisov vtedajšieho B. E. D. D. odbor výstavy č. D.. XXXX-XXXX/XXXX-B., z obsahu ktorého vyplýva, že dňa 20. 09. 1978 bolo vydané stavebné povolenie pre A. B., D. E. F., N. C. XXX na plynovú prípojku pre rodinný dom. Stavebné povolenie bolo vydané za týchto podmienok:
- bude prevedená podľa odsúhlasenej projektovej dokumentácie, ktorú vypracoval „Q. D. E. F.“
- pri uskutočňovaní stavby budú dodržané platné normy ČSN a predpisy týkajúce sa bezpečnosti práce
- týmto povolením sa zároveň povoľuje previesť prekopávku cesty ul. C., podľa priloženej dokumentácie
- po prevedení prác bude terén vozovky daný na náklady stavebníčky do pôvodného stavu vrátane povrchovej úpravy vozovky a to zabetónovaním
- vedľa vlastnej plynovodnej prípojky bude ešte zvlášť osadená chránička priemer 200 mm
20. Novostavba rodinného domu, pre ktorú sa prevádza plynová prípojka, bola postavená na základe stavebného povolenia, vydaného tunajším stavebným úradom. Akékoľvek náklady vzniknuté pri stavebných prácach znáša žiadateľka. V tomto spise sa nachádza aj projektová dokumentácia.
21. Z originálu spisu vtedajšieho Mestského národného výboru č. D.. XXXX-XXXX/XXXX-B. vyplýva, že dňa 10. 10. 1978 bolo pre H. I., N. C. XXX, D. E. F. vydané stavebné povolenie pre plynovú prípojku pre rodinný dom súpis. P. XXX, D. E. F., N. C.. Stavba bola povolená za týchto podmienok:
- bude prevedená podľa odsúhlasenej projektovej dokumentácie, ktorú vypracoval - Q. D. E. F.
- pri uskutočňovaní stavby budú dodržané platné normy SN a predpisy týkajúce sa bezpečnosti práce
- novostavba rodinného domu, pre ktorý sa povoľuje previesť prípojka zemného plynu je postavená v súlade s platnými technickými normami a jej technický stav vyhovuje. Akékoľvek náklady vzniknuté pri stavebných a montážnych prácach znáša žiadateľ.
22. Z uvedeného spisu vyplýva, že uvedené rozhodnutie sa doručovalo na vedomie ONV - odbor výstavby D. E. F., D. a archív. Zároveň k tomuto stavebnému povoleniu bola priložená aj projektová dokumentácia, ktorá obsahovala aj schému rozvodov.
23. Podľa § 81 ods. 1,2 z.č.251/2012 Z.z. preložkou plynárenského zariadenia na účely tohto zákona je premiestnenie niektorých prvkov plynárenského zariadenia alebo zmena trasy. Náklady na preložku plynárenského zariadenia je povinný uhradiť ten, kto potrebu preložky vyvolal, ak sa vlastník plynárenského zariadenia a ten, kto potrebu preložky vyvolal, nedohodnú inak. Preložku plynárenského zariadenia vykonáva prevádzkovateľ siete alebo za podmienok ním určených aj iná oprávnená osoba. Vlastníctvo plynárenského zariadenia sa preložkou nemení.
24. Podľa § 153 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
25. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
26. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020 ).
27. Žalobkyne podali žalobu z dôvodu ich nevedomosti a neudelení súhlasu k pripojení plynovej prípojky od rodinného domu žalovaných cez ich pozemok a zabezpečenie potrebnej bezpečnosti prípojky. Na svoje tvrdenia predložili žalobkyne listy vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, fotografické snímky z miesta samého a odpovede na ich dotazy od L., A. a MÚ D. E. F..
28. Za zásadné v prejednávanej veci je potrebné považovať vyjadrenie spoločnosti SPP, a.s. z 23.07.2021, ktoré súhrnne dáva odpoveď na spôsob vedenia plynového potrubia, právnu úpravu v čase jeho realizácie a legitímnosť postupu vlastníkov rodinných domov č. p. XX a XX. Z pripojených spisov bývalého Mestského národného výboru vo D. E. F., vyplýva, že boli vydané stavebné povolenia na zriadenie plynovej prípojky pre rodinné domy žalobkýň a predchodcu žalovaných s konkrétnymi podmienkami a projektovou dokumentáciou. Z týchto dôkazov vyplýva, že realizácia existujúceho pripojenia bolo vykonané v súlade s právnymi predpismi platnými v tom čase ( rok 1978 ) a v súlade so stavebným povolením.
29. Jedným z najvýznamnejších štádií civilného sporového konania je dokazovanie. Prostredníctvom dokazovania konajúci súd zisťuje, či skutkový stav prezentovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu zodpovedá alebo nezodpovedá skutočnosti (v podstate ide o fázu verifikácie skutkových tvrdení). Predmetom dokazovania je teda skutok (fakty, objektívna realita) tvrdený stranami sporu, ktorý má
význam pre rozhodnutie o merite sporu. S bremenom tvrdenia je preto neodmysliteľne späté dôkazné bremeno.
30. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. Z právnej úpravy a stanoviska spoločnosti L., A. vyplýva, že preloženie plynovej prípojky sa vykonáva na náklady žiadateľov, teda žalobkýň a za súhlasného stanoviska žalovaných, ktorí svoj súhlas deklarovali opakovane.
31. Odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že žalobkyne nepreukázali dôvodnosť podanej žaloby. Inak povedané, nebolo preukázané, že : a) žalovaní v 1. a 2. rade alebo predchádzajúci majiteľ rodinného domu porušil právne predpisy pri pripojení plynovej prípojky b) existencie povinnosti pre žalovaných, aby na ich náklady bolo vykonané preloženie plynovej prípojky. Znalecké dokazovanie nebolo vykonané pre odmietnutie žalobkýň zložiť zálohu, čo má za následok, že znalecký posudok nebol vypracovaný a ohliadka na mieste samom bez odborného posúdenia námietok žalobkýň nemala vecné opodstatnenie.
32. Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. , teraz § §185 ods. 1 CSP, je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 6 Cdo 153/2011). Súd prvej inštancie tak legitímne odmietol vykonať ohliadku na mieste samom, keďže tento úkon súdu by bez ďalšieho odborného stanoviska nemal dôkaznú a výpovednú hodnotu.
33. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Toria c. Španielsko z 09.12.1994, séria A č. 303-A, str. 12, § 29). Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli bez významu.
34. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP.
35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyne nemali úspech v odvolacom konaní a žalovaným, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).