Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_48Sa-3-2021.pdf
PDF · 134.92 KB
Case nature
Area
Subarea
48Sa/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX C. X/XX, XXX XX D., právne zastúpenej advokátom JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokát Klincová 35, 821 08 Bratislava P.O.BOX 86, 810 05 Bratislava 15, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.01.2021, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
Na základe žiadosti žalobkyne o vdovský dôchodok žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2016 túto žiadosť zamietla. Žalobkyňa podala odvolanie, ktoré generálny riaditeľ žalovanej zamietol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.03.2017. Žalobkyňa podala žalobu na Krajský súd v Trnave, ktorý žalobe vyhovel rozsudkom sp. zn. 44Sa 15/2017 a rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.03.2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Generálny riaditeľ žalovanej v ďalšom konaní vydal rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.01.2021, ktorým potvrdil opätovne prvostupňové rozhodnutie. Žalobkyňa uvedené rozhodnutie napadla správnou žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave tak, že žalobe vyhovel a rozsudkom sp. zn. 20Sa 24/2018 rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.11.2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná podala proti uvedenému rozsudku kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „NS SR“) zamietol rozsudkom sp. zn. 7Sk 42/2019 zo dňa 26.08.2020. V ďalšom konaní generálny riaditeľ žalovanej vydal rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.01.2021, ktorým potvrdil opätovne prvostupňové rozhodnutie žalovanej. Kasačný súd v rozsudku sp. zn. 7Sk 42/2019 zo dňa 26.08.2020 uviedol, že pri posudzovaní nároku žalobkyne vo veci vdovského dôchodku po zomrelom manželovi žalovaná nevenovala náležitú pozornosť, či zomrelý manžel žalobkyne ku dňu smrti získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu Sociálna poisťovňa nijako nezdôvodnila, ako dospela k určeniu doby dôchodkového poistenia zomrelého manžela žalobkyne v rozsahu 5 245 dní, t. j. 14 rokov a 135 dní, pričom nie je ani zrejmé, či do obdobia zohľadnila alebo nezohľadnila aj zostatkovú dobu v rozsahu 294 dní.
Žalovaná v napadnutom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.01.2021 dospela k záveru, že zomrelý manžel žalobkyne ku dňu smrti, k XX. E. XXXX, nebol poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku a ani invalidného dôchodku, ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok a ani nezomrel následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a preto bolo potrebné zistiť, či získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, čo nesplnil. Žalovaná okrem zisteného obdobia dôchodkového poistenia pre nárok na invalidný dôchodok za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia podľa osobného listu dôchodkového poistenia zomrelého manžela žalobkyne, pri posudzovaní uplatneného nároku žalobkyne vychádzala aj z ustanovenia § 60 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení, príp. „ZSP“), podľa ktorého obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. Žalovaná taktiež vychádzala aj z ustanovenia § 255 ods. 6 zákona o sociálnom, v zmysle ktorého obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) a obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ktoré boli získané do 31. decembra 2003, ak boli zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. Zároveň výrok rozhodnutia druhého stupňa žalovaná dôvodila poukazom na skutočnosť, že žalobkyni bol rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky priznaný vdovský výsluhový dôchodok z osobitného systému podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), čo je taktiež dôvod, pre ktorý nie je možné priznať vdovský dôchodok zo všeobecného systému podľa zákona č. 461/2003 Z. z. duplicitne, ako dôchodkovú dávku za tú istú sociálnu udalosť (t. j. smrť manžela).
Rozsah a dôvody žaloby
Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej včas správnu žalobu, ktorou navrhla, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.01.2021 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania, na prejednanie veci nariadenie pojednávania nežiadala.
Namietala nesprávne právne posúdenie veci žalovanou vo vzťahu k posúdeniu potrebného počtu odpracovaných rokov zomrelým manželom žalobkyne, keď dospela k záveru, že dosiahol len 14 rokov a 135 dôchodkového poistenia. s uvedeným názorom sa žalobkyňa nestotožnila a namietla, že jej manželovi nebola započítaná tzv. zostatková doba 294 dní služby, ktorá nemala vplyv na výšku výsluhového dôchodku, dodajúc, že manžel žalobkyne poberal starobný dôchodok vypočítaný za 22 skončených rokov služby. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa citovala z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p. SRLZ-42937-1/SZ-2009 o výsluhovom dôchodku manžela žalobkyne, že ,,Pre výpočet výsluhového dôchodku bola menovanému podľa § 58 zákona zhodnotená doba trvania služobného pomeru 22 skončených rokov. Za túto dobu mu patrí výsluhový dôchodok vo výške 46% základu určeného podľa § 60 zákona (za 15 skončených rokov 30% základu a za ďalších 7 skončených rokov 16% základu).“ V tejto súvislosti žalobkyňa dôvodila, že tzv. zostatková doba služby, 294 dní služby manžela žalobkyne nebola nikde zhodnotená a mala by sa preto započítať vo všeobecnom systéme. Uvedený názor žalobkyňa podporila poukazom na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4So 11/2009, ktorý bol zverejnený v zbierke rozhodnutí pod č. 59/2011: „Obdobie výkonu služby policajta, ktoré pre výšku výsluhového dôchodku hodnotiť nemožno, lebo nezaložilo nárok na výsluhový dôchodok alebo nemalo vplyv na jeho výšku však treba hodnotiť vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, lebo inak by časť týchto dôb poistenia nebola hodnotená v žiadnom z týchto systémov. Vychádzajúc zo znenia § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení odvolací súd dospel k záveru, že obdobie výkonu služby policajta od 1. júla 1986 do 30. septembra 1986 ako obdobie nezakladajúce nárok na výsluhový dôchodok malo byť hodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia pre výšku starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Iný záver by viedol k
tomu, že napriek získaniu dôb poistenia v dvoch systémoch sociálneho zabezpečenia (poistenia) by časť týchto dôb nebola započítaná ani v jednom z týchto systémov.“ Žalobkyňa mala za to, že rovnaký skutkový stav ako v uvedenom judikáte vznikol u manžela žalobkyne. Doba služby 294 dní nemala vplyv na výšku výsluhového dôchodku. Preto táto doba služby musí byť zhodnotená vo všeobecnom dôchodkovom systéme sociálnej poisťovne. Iný záver by viedol k tomu, že napriek získaniu dôb poistenia v dvoch systémoch sociálneho zabezpečenia (poistenia) by časť týchto dôb nebola započítaná ani v jednom z týchto systémov. V tejto súvislosti dala do pozornosti totožný právny názor, ktorý je súčasťou ustálenej judikatúry, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So 63/2012, sp. zn. 9So 84/2011, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Sd 87/2010, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Sd 54/2012, z ktorých citovala. Žalobkyňa zároveň poukázala na právne závery vyplývajúce zo skorších rozsudkov správnych súdov v tejto veci, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/15/2017, v zmysle ktorého: „Hoci dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia bola jeho nepreskúmateľnosť, správny súd dáva do pozornosti žalovanej, že zdôvodnenie neprípustnosti aplikácie rozhodnutí Najvyššieho súdu SR tak ako to uviedla žalovaná vo svojom odôvodnení rozhodnutia je neakceptovateľné. Hoci ide o judikáty staršieho dáta, správny súd zastáva názor ktorý je prezentovaný v týchto rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, že pokiaľ určitá doba nie je zhodnotená v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, je potrebné túto dobu zohľadniť vo všeobecnom systéme poistenia. Žalovaná preto v ďalšom konaní musí riadne zdôvodniť svoj postup a to najmä s ohľadom na jej stanovisko, že rozhodnutia Najvyššieho súdu sú pre rozhodnutie žalovanej neakceptovateľné, prípadne toto svoje stanovisko podporiť príslušnou literatúrou.“ Žalobkyňa namietala, že žalovaná v ďalšom druhostupňovom rozhodnutí opäť odignorovala ustálenú judikatúru ako aj citovaný názor správneho súdu v tejto veci, kedy žalovaná na str. 3 napadnutého rozhodnutia uviedla,“ Námietka účastníčky konania, ktorou poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu č. 9So 84/2011 z 29.marca 2012, podľa ktorého ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, nie je dôvodná nakoľko právny názor uvedený v predmetnom rozsudku nebol doposiaľ zovšeobecnený. Žalobkyňa dala do pozornosti, že žalovaná aj v najnovšom, v poradí treťom rozhodnutí, po dvoch predošlých zrušených rozhodnutiach polemizuje o právne záväzných názoroch súdu. Na stranách 3 a 4 napadnutého rozhodnutia opätovne uvádza svoju pomýlenú konštrukciu o tom, že názor Krajského súdu v Trnave a Najvyššieho súdu SR v tejto veci neboli zovšeobecnené, ignorujúc pritom fakt, že právny názor súdov v konkrétnej veci je záväzný. Namiesto toho žalovaná odkazuje na nesúvisiaci nález ústavného súdu a cituje z neho všeobecné floskuly o „prísnosti“ a „podmienkach zmäkčenia“, ktoré sú podľa žalovanej prevratnou myšlienkou, pre ktorú nevyhovela právnemu názoru Najvyššieho súdu SR. S poukazom na viazanosť správnych orgánov názorom správneho súdu a na ustanovenia § 5 ods. 10 v spojení s § 191 ods. 6 a § 80 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) navrhla, aby správny súd uložil žalovanej pokutu vo výške 2 000 Eur za nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku v tejto veci.
Vyjadrenia žalovanej a žalobkyne
Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nariadenie pojednávania na prejednanie veci nežiadala. Uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov napadnutého rozhodnutia a citujúc ustanovenie § 74 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z., upravujúce podmienky nároku na vdovský dôchodok, uviedla, že zomrelý manžel ku dňu smrti nebol poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku a ani invalidného dôchodku, ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok a ani nezomrel následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a preto bolo potrebné zistiť, či získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Žalovaná zo zisteného skutkového stavu zopakovala, že pred dňom smrti manžel žalobkyne získal vo všeobecnom systéme od 1 septembra 1977 do 25. októbra 2014 spolu 5 245 dní, t. j. 14 rokov a 135 dní dôchodkového poistenia. V tejto súvislosti žalovaná dôvodila, že vzhľadom k tomu, že zomrelý manžel žalobkyne ku dňu smrti, k XX. E. XXXX, nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia v rozsahu určenom zákonom, neboli splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok zomrelého manžela a z uvedeného dôvodu nevznikol ani žalobkyni nárok na vdovský dôchodok.
K poukazu žalobkyne na právne závery rozsudkov najvyššieho súdu sp. zn. 4So/11/2009, sp. zn. 9So/63/2012, sp. zn. 9So/84/2011 a rozsudkov krajských súdov sp. zn. 8Sd/87/2010 a sp. zn. 3Sd/51/2012 žalovaná uviedla, že v prípade žalobkyne nejde o priamy nárok žalobkyne vo vzťahu k posúdeniu a zhodnoteniu nárokov jej zomrelého manžela z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ako o tom pojednávajú vyššie uvedené rozsudky, a uvedené zostatkové dni získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré neboli zomrelému manželovi žalobkyne zhodnotené na výsluhový dôchodok, je možné zhodnotiť vo všeobecnom systéme len pre nárok na starobný dôchodok, nie však na nárok na vdovský dôchodok, ako to požaduje žalobkyňa. Zároveň žalovaná dodala, že nie je pravdou, že v napadnutom rozhodnutí k poukazovanému rozsudku sp. zn. 9So/84/2011 uviedla, že tam vyslovený právny názor najvyššieho súdu nepovažuje za zovšeobecnený, pričom toto tvrdenie je len časťou textu z odôvodnenia žalovanej k danej otázke. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovanej zotrvala na rozsahu a dôvodoch správnej žaloby. Žalovaná na obsah vyjadrenia žalobkyne duplikou v lehote stanovenej správnym súdom nereagovala.
Relevantná právna úprava
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Podľa § 60 ods. 1 vety prvej zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 60 ods. 3 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. Podľa § 74 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý
a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo c) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 6 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) a obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ktoré boli získané do 31. decembra 2003, ak boli zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) - Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
Krajský súd v Trnave preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
Medzi účastníkmi je spornou otázka započítania, resp. nezohľadnenia zostatkovej doby 294 dní služby v Policajnom zbore zomrelého manžela žalobkyne žalovanou pre účely posúdenia vzniku nároku žalobkyne na vdovský dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení po zomrelom manželovi. Žalovaná ustálila, že pre účely posúdenia splnenia podmienok na vznik nároku žalobkyne na vdovský dôchodok je relevantné vyhodnotiť skutkovú otázku, či zomrelý manžel žalobkyne ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok (zákonná podmienka podľa § 74 ods. 1 písm. b/ in fine ZSP), keďže zo zisteného skutkového stavu sa existencia žiadnej zo zvyšných podmienok vzniku nároku na vdovský dôchodok v zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 ZSP nepotvrdila. V tomto ohľade nie je právny záver žalovanej medzi stranami sporný. Pre účely vyhodnotenia otázky vo vzťahu k počtu rokov dôchodkového poistenia potrebných na nárok na invalidný dôchodok zomrelého manžela žalobkyne ku dňu jeho smrti je podstatné zistenie počtu rokov jeho dôchodkového poistenia, ktorý by mal v jeho prípade dosiahnuť najmenej 15 rokov (§ 72 ods. 1 písm. g/ ZSP). V prejednávanom prípade žalobkyňa namieta, že pre účely posúdenia celkovej doby dôchodkového poistenia jej zomrelého manžela podľa zákona o sociálnom poistení, teda vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, nebola pre účely jeho nároku na invalidný dôchodok žalovanou zhodnotená, resp. nebola započítaná doba dôchodkového poistenia takzvanej zostatkovej doby 294 dní výkonu služby príslušníka v Policajnom zbore, ktoré podľa tvrdenia žalobkyne neboli nikde zohľadnené, a preto mala byť táto zostatková doba započítaná vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Obsahom administratívneho spisu má správny súd preukázané, že: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Oznámením údajov na účely konania o dôchodkovej dávke žalobkyne, č. SPOU-OSZ-42.937-14/2014-VZ zo dňa 30.12.2014, žalovanej potvrdilo, že poistencovi (F. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX) bol priznaný od 01.05.2009 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhový dôchodok, na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba služobného pomeru dôchodku v rozsahu od 30.09.1980 do 28.09.1982 v II. kategórii funkcií (ZVS), od 15.07.1988 do 31.12.1999 v II. kategórii funkcií (za druh činnosti ako príslušník PZ) a od 01.01.2000 do 30.04.2009
v III. kategórii funkcií (za druh činnosti ako príslušník PZ), pričom na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 22 rokov a 294 dní.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-42.937-11/2014-VZ zo dňa 14.11.2014, bol žalobkyni od 26.10.2014 priznaný vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 písm. c), § 49 a § 50 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý bol v súlade s § 49 citovaného zákona vypočítaný ako 60 % výsluhového dôchodku, na ktorý mal nárok policajt ku dňu úmrtia, teda ktorého výsluhového dôchodku bol zomrelý manžel žalobkyne ku dňu 26.10.2014 poberateľom. Berúc do úvahy obsah Oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU- OSZ-42.937-14/2014-VZ zo dňa 30.12.2014 a rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-42.937-11/2014-VZ zo dňa 14.11.2014, nemožno prisvedčiť skutkovému tvrdeniu žalobkyne v tom zmysle, že „Tzv. zostatková doba služby 294 dní služby manžela žalobkyne nebola nikde zhodnotená ...“
Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovanej vyplýva, že pri posudzovaní existencie zákonných podmienok nároku na invalidný dôchodok zomrelého manžela žalobkyne postupovala podľa ustanovení § 60 ods. 1 a 3 v spojení s § 255 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, ktoré aplikovala na zistený skutkový stav. S prihliadnutím na relevantnú skutkovú okolnosť, že zomrelému manželovi žalobkyne bol od 01.05.2009 rozhodnutím príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia v osobitnom poistnom systéme priznaný výsluhový dôchodok, nebolo možné na tento skutkový stav aplikovať pri určení doby dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku na invalidný dôchodok obdobie dôchodkového poistenia aj obdobie výkonu služby policajta podľa ustanovení § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, resp. podľa § 255 ods. 5 citovaného zákona, v zmysle ktorých sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta len v prípade, ak toto obdobie policajt nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákona č. 328/22002 Z. z.) a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu; podľa § 255 ods. 5 ZSP toto pravidlo platí obdobne za obdobie výkonu služby policajta získané do 31. decembra 2003. V prípade zomrelého manžela žalobkyne bolo namieste pre účely posúdenia jeho nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení aplikovať na vyhodnotenie celej doby jeho dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. (t. j. 22 rokov a 294 dní) ustanovenie § 60 ods. 3 v spojení s § 255 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, teda 22 rokov a 294 dní jeho služobného pomeru v Policajnom zbore, zohľadnených pre účely skôr priznanej výsluhovej dávky dôchodkového zabezpečenia (výsluhového dôchodku, od ktorého sumy sa odvíja aj výpočet vdovského výsluhového dôchodku žalobkyne podľa zákona č. 328/2002 Z. z.) bolo možné vyhodnotiť ako obdobie výkonu služby policajta zhodnotené na jeho nárok na výsluhový dôchodok (de facto aj na vdovský výsluhový dôchodok žalobkyne), a teda v súlade s ustanoveniami § 60 ods. 3 v spojení s § 255 ods. 6 zákona o sociálnom poistení toto obdobie nebolo možné vyhodnotiť, príp. započítať ako obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (podľa zákona o sociálnom poistení), použiteľné pre účely posúdenia vzniku nároku na invalidný dôchodok zomrelého manžela žalobkyne. Sociálna poisťovňa je právnickou osobou zriadenou zákonom o sociálnom poistení (§ 120 ZSP) ako verejnoprávna inštitúcia vykonávajúca sociálne poistenie. Rovnako ako na iné štátne orgány sa i na Sociálnu poisťovňu pri spravovaní verejných peňažných prostriedkov sociálneho poistenia, ako aj pri konaní podľa zákona o sociálnom poistení, pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, vzťahuje povinnosť dôsledného dodržiavania zásady legality ako základného princípu právneho štátu, zakotveného v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Teda žalovaná, súc viazaná imperatívom konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (korešpondujúcim s povinnosťou žalovanej podľa § 209 ods. 1 ZSP vydávať rozhodnutia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi), musela pri vyhodnotení relevantného skutkového stavu aplikovať príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení, vzťahujúce sa na určenie doby dôchodkového poistenia zohľadňovanej pre účely vyhodnotenia podmienok vzniku nároku na predmetnú pozostalostnú dávku sociálneho poistenia (v danom prípade vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia). Ako už správny súd vyššie uviedol, obdobie výkonu služby policajta zhodnotené na nárok na výsluhový dôchodok zomrelého manžela žalobkyne (v roku 2009) podľa zákona č. 328/2002 Z. z., v danom prípade 22 rokov a 294 dní, je ustanoveniami § 60 ods. 3 a § 255 ods. 6 zákona o sociálnom poistení
explicitne vylúčené z doby dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení pre účely dávok dôchodkového poistenia (do ktorých patria aj pozostalostné dávky) vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. V opačnom prípade by dochádzalo k nespravodlivému duplicitnému zohľadneniu tej istej doby dôchodkového zabezpečenia (už raz zohľadnenej pri priznaní nároku dôchodkového zabezpečenia v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) pri priznaní dôchodkovej dávky zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Za daných okolností prípadu možno prisvedčiť správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej vo vzťahu k aplikácii ustanovení § 60 ods. 3, § 72 ods. 1 písm. g), § 74 ods. 1, § 255 ods. 6 zákona o sociálnom poistení na zistený skutkový stav. Pokiaľ ide o právne závery vyplývajúce z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a z rozsudkov krajských súdov, na ktoré poukazovala žalobkyňa na podporu svojej argumentácie, tieto na daný prípad nie sú aplikovateľné. Vo všetkých príkladmo poukazovaných prípadoch išlo o otázku zohľadnenia dôb dôchodkového poistenia získaných v dvoch rôznych dôchodkových systémoch pre účely posúdenia vzniku nároku na starobný dôchodok alebo výsluhový dôchodok poistencov sociálneho poistenia (podľa zákona o sociálnom poistení), teda meritum vecí netvorila právna otázka skúmania podmienok na vznik nároku na invalidný dôchodok pri zohľadnení doby sociálneho zabezpečenia získanej a nezohľadnenej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia podľa zákona č. 328/202 Z. z. V tomto smere žalovaná správne poukázala na právne závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/2017-52 z 13. februára 2019, ako aj na skutočnosť, že zomrelý manžel žalobkyne získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, a preto nemá na účely nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení postavenie chránenej osoby v zmysle čl. 57 ods. 1 písm. a) Dohovoru č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia (zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 461/1991 Zb.), a teda nemá nárok ani na invalidný dôchodok podľa čl. 57 ods. 2 a 4 tohto Dohovoru. V súvislosti s právnou otázkou započítania doby dôchodkového zabezpečenia, získanej a zároveň nezohľadnenej na nárok dôchodkovej dávky v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z., pre účely určenia doby dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení v súvislosti s posúdením podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, správny súd dáva do pozornosti právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/110/2015 zo dňa 24. apríla 2019: „ Pokiaľ krajský súd pri posudzovaní súladu rozhodnutí odporkyne vychádzal z právneho názoru najvyššieho súdu, vysloveného v rozsudku sp. zn. 7So/138/2011, odvolací súd uvádza, že v tam prejednávanej veci bolo predmetom preskúmania rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok. Aj z neskoršej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že prihliadnutie na doby služby je možné len v prípade starobného dôchodku, a to krátením teoretickej sumy starobného dôchodku v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Keďže však Československá socialistická republika prijala záväzky podľa Dohovoru č. 128 len v časti, týkajúcej sa starobných dôchodkov, taký postup pri invalidných dôchodkoch aplikovať nemožno. .... Odvolací súd poukazuje na to, že čo sa týka nároku na invalidný dôchodok, v zmysle § 1 ods. 3 v spojení s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa tento zákon vzťahuje len na policajtov, ktorí dobu služby policajta nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Zákonom o sociálnom poistení sú chránené len určité skupiny zamestnancov, resp. skupiny ekonomicky činného obyvateľstva, nie sú však chránené všetky ekonomicky činné osoby, teda za určených podmienok nie sú chránené aj osoby spadajúce pod osobitný systém sociálneho zabezpečenia (§ 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení). Keďže navrhovateľ získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nemá na účely nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení postavenie chránenej osoby v zmysle čl. 57 ods. 1 písm. a/ Dohovoru č. 102 a teda nemá nárok ani na krátený invalidný dôchodok podľa čl. 57 ods. 2 a 4 tohto Dohovoru. ..... Vzhľadom na uvedené dôvody a citovaný nález Ústavného súdu (sp. zn. PL. ÚS 16/2017-52 z 13. februára 2019 – poznámka správneho súdu) odvolací súd pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku na invalidný dôchodok vychádzal z ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých v konaní o nároku na invalidný dôchodok podľa tohto zákona nemožno prihliadať na doby, ktoré boli navrhovateľovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. ....“
Pre úplnosť správny súd považuje za potrebné dodať, že v súvislosti s vydaním rozsudku sp. zn. 9So/110/2015 zo dňa 24. apríla 2019 najvyšší súd pri posudzovaní zákonnej úpravy nároku na invalidný dôchodok mal za to, že ustanovenia § 60 ods. 2 a 3 a § 255 ods. 5 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nie sú v súlade s čl. 12 ods. 2, čl. 39 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, a preto podľa § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v spojení s § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postúpil Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade predmetných ustanovení zákona o sociálnom poistení s Ústavou Slovenskej republiky.
Nálezom sp. zn. PL. ÚS 16/2017-52 zo dňa 13.02.2019 vyššie uvedenému návrhu najvyššieho súdu nevyhovel. V dôvodoch nálezu ústavný súd k predmetnej právnej otázke okrem iného uviedol: „.... posudzovanie nároku na vznik invalidného dôchodku sa systémovo posudzuje podľa právnej úpravy, t. j. iného systému, ako je sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov vrátane potrebnej doby zamestnania ako jednej z podmienok pre vznik nároku naň. Možnosť vzniku nároku na invalidný dôchodok zo systému „všeobecného“ sociálneho poistenia osobám, ktoré boli účastníkmi systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, môže fakticky/reálne nastať až po tom, ako policajt alebo vojak ukončil svoj služobný pomer, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a rozhodol sa ďalej pracovať ako zamestnanec participujúc obligatórne na sociálnom postení podľa zákona o sociálnom poistení. Z dôvodu, že ide o osoby začlenené do samostatného systému sociálneho zabezpečenia rešpektujúc osobitnú náročnosť ich práce a verejný záujem na zabezpečení výkonu týchto služieb ktoré sa po skončení ich služobného pomeru zamestnali v rámci iných pracovnoprávnych vzťahov zakladajúcich ich účasť na sociálnom poistení, kde však platia iné pravidlá, môžu sa im tieto iné pravidlá zdať, vzhľadom na čas, kedy do týchto nových vzťahov vstúpili, prísne. Zdanie prísnosti môže u nich evokovať aj zdanie protiústavnosti. Podľa názoru ústavného súdu by ale riešenie, ktoré by v rámci sociálneho poistenia bez ďalšieho favorizovalo určitú skupinu subjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia - odpustiac alebo znížiac bez ďalšieho všeobecne ustanovenú potrebnú dobu účasti na sociálnom poistení pre vznik nároku na invalidný dôchodok - by bolo vo vzťahu k ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia nesystémové a nespravodlivé. Ak by malo ísť o „zmäkčenie“ podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, teda o „zvýhodnenie“ osôb poberajúcich výsluhový dôchodok bez toho, aby sa toto „zmäkčenie“ eliminovalo iným riešením, prípadne participáciou štátu, potom by vyvstala aj otázka ústavnosti takéhoto riešenia. ... ... nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon o sociálnom poistení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravujú dva samostatné vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Nemožno však argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému, a to len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z iného systému, ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb zamestnania pre nich náročné na splnenie a z ich pohľadu prísne až nespravodlivé. Vzhľadom na uvedené je v prvom rade vecou zákonodarcu, ako sa vyrovná s vecnou stránkou problému. Vychádzajúc z uvedených východísk možno v závere zhrnúť, že navrhovateľom napadnuté ustanovenia zákona o sociálnom poistení, nie sú podľa názoru ústavného súdu v konflikte s čl. 39 ods. 1 ústavy ani s čl. 55 ods. 1 ústavy. ...“
Pokiaľ ide o samotný výpočet percentuálneho navýšenia výsluhového dôchodku za dobu služby presahujúcu zákonom stanovené roky služby podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z., v zmysle ktorého za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3% základu zisteného podľa § 60, pre tento účel nezhodnotená doba 294 dní služby zomrelého manžela žalobkyne sa neposudzuje ako doba dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Túto skutkovú okolnosť, vyplývajúcu z aplikácie ustanovenia § 39 zákona č. 328/2002 Z. z., žalovaná v napadnutom rozhodnutí vyhodnotila správne ako skutočnosť právne irelevantnú pre účely posudzovania podmienok vzniku nároku zomrelého manžela žalobkyne na invalidný dôchodok za použitia ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, teda že nešlo o dobu dôchodkového zabezpečenia, ktorá by nebola zhodnotená pri uznaní nároku zomrelého manžela žalobkyne na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
Vo vzťahu k tejto právnej skutočnosti správny súd dopĺňa, že zohľadňovanie len skončených rokov trvania služobného pomeru pre účely percentuálneho zvyšovania výmery výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. nemožno zamieňať s dobou dôchodkového zabezpečenia toho ktorého poistenca (činného v službe napr. Policajného zboru) v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov pre účely určenia nároku na výsluhový dôchodok príslušníkov týchto ozbrojených zborov (podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. – v čase priznania výsluhového dôchodku zomrelému manželovi žalobkyne v roku 2009 policajtovi vznikol nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov), resp. nemožno kritériá podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. zamieňať s dobou dôchodkového poistenia pri jej zohľadňovaní pre účely posúdenia podmienok vzniku nároku na niektorú z dôchodkových dávok podľa zákona o sociálnom poistení (podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení). Nejde o totožné hodnotiace kritériá, pretože každé vstupuje do posudzovania celkom odlišných nárokov. Preto nezohľadnenie počtu dní z neskončeného roku trvania služobného pomeru pre účely zvyšovania výmery výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, na posúdenie ktorej je vo vzťahu k výsluhovému alebo starobnému dôchodku relevantná doba dôchodkového zabezpečenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ktorá nezaložila nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
Rovnako nemožno zamieňať zákonom určený spôsob zvyšovania výmery výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. so zákonnými kritériami na určenie základu na výpočet výsluhovej dávky (napr. výsluhového dôchodku) podľa § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. (t. j. so spôsobom, podľa ktorého sa základ na výpočet výsluhových dávok sociálneho zabezpečenia zisťuje z priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru u policajta podľa odseku 2 – čo je v prospech čo najpriaznivejšieho výpočtu čo do výšky sumy).
Uvedený právny záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 382/2018-19 z 20. júna 2018, v ktorom ústavný súd k obdobnej otázke percentuálneho zvýšenia výmery výsluhového dôchodku uviedol: „Skutočnosť, že podľa § 39 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov v znení účinnom v rozhodnom čase (zákon č. 328/2002 Z. z. – poznámka správneho súdu) sa už nepriznáva ďalšie percentuálne zvýšenie výmery výsluhového dôchodku za dobu služby presahujúcu 30 rokov, nemožno zamieňať so skutočnosťou hodnotenia celkovej výmery doby trvania služobného pomeru ako základu pre jeho výpočet podľa § 60 zákona o sociálnom zabezpečení vojakov.“
Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovanej nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobkyne, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP).
O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnej žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v rámci správneho súdnictva žalovanému orgánu verejnej správy náhrada trov konania v zásade neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP) Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).