Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_44Sa-15-2017.pdf
PDF · 90.28 KB
Case nature
Area
Subarea
44Sa/15/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobkyne: J. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom H. X/XX, XXX XX N., právne zastúpená: JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincová 35, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č.8, 813 63 Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. marca 2017, takto
rozhodol:
I. Súd napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.03.2017 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.
II. Súd žalobkyni priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1.
Žalobou podanou dňa 4.5.2017 na nepríslušný súd, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 5.10.2017 sa žalobkyňa domáhala prostredníctvom svojho právneho zástupcu preskúmania rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.03.2017, ktorým žalovaná ako druhostupňový správny orgán zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.decembra 2016, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok.
2.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán žiadosť zamietli s odôvodnením, že jej manžel pred smrťou nedosiahol potrebný počet odpracovaných rokov vo výške 15 rokov a dosiahol len 14 rokov a 135 dní dôchodkového poistenia. S uvedeným názorom sa žalobkyňa nestotožňuje a namieta, že jej manželovi nebola zhodnotená resp. započítaná zostatková doba 294 dní, ktorá nemala vplyv na výšku výsluhového dôchodku. Poukázala, že jej manžel poberal starobný dôchodok vypočítaný za 22 skončených rokov služby. Ďalej poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.4So 11/2009, 9So 63/2012, 9So 84/2011, 8Sd 87/2010 a 3Sd 54/2012. Uviedla, že z rozsudku 4So 11/2009 ktorý bol uverejnený aj v Zbierke rozhodnutí pod číslom 59/2011 bol vyslovený právny názor, že obdobie výkonu služby policajta ktoré pre výšku výsluhového dôchodku hodnotiť nemožno, lebo nezaložilo nárok na výsluhový dôchodok alebo nemalo vplyv na jeho výšku, treba zohľadniť vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, lebo by inak časť týchto dôb poistenia nebola hodnotená v žiadnom z týchto systémov. Vychádzajúc zo znenia § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, Najvyšší súd SR dospel k záveru, že obdobie služby policajta ktoré nezakladalo nárok na výsluhový dôchodok, malo byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia pre výšku starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Iný záver by viedol k tomu, že napriek získaniu dôb poistenia v dvoch systémoch sociálneho zabezpečenia (poistenia) by časť týchto
dôb nebola započítaná ani v jednom z týchto systémov. Rovnaký skutkový stav vznikol aj u manžela žalobkyne, doba služby 294 dní nemala vplyv na výšku výsluhového dôchodku. Preto táto doba mala byť zhodnotená vo všeobecnom systéme sociálnej poisťovne, iný záver by viedol k tomu, že napriek získaniu dôb poistenia v dvoch systémoch sociálneho zabezpečenia by časť týchto dôb nebola započítaná ani v jednom z týchto systémov. Ďalšie rozsudky na ktoré poukázal právny zástupca žalobkyne taktiež vyslovili podobný právny názor a sú aplikovateľné pre uvedený prípad.
3.
V predmetnej veci podala písomné vyjadrenie žalovaná, ktorá listom zo dňa 31.7.2017 uviedla, že nakoľko zomrelý manžel žalobkyne ku dňu smrti k 26. októbru 2014 nebol poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, ani invalidného dôchodku, ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, ani nezomrel následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, bolo potrebné zistiť, či získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Žalobkyni bola pre nárok na vdovský výsluhový dôchodok zohľadnená doba služby zomrelého manžela v rozsahu od 30. septembra 1980 do 28. septembra 1982 a od 15. júla 1988 do 30. apríla 2009. Z uvedeného dôvodu sa toto obdobie podľa vyššie uvedených ustanovení nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia. S poukazom na ustanovenie § 72 ods. 1 písm. g) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov počet rokov dôchodkového poistenia potrebných na nárok na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred jeho smrťou. Pred dňom smrti manžel žalobkyne získal od 1. septembra 1977 do 25. októbra 2014 spolu 5245 dní, t. j. 14 rokov a 135 dní obdobia dôchodkového poistenia. Vzhľadom k tomu, že zomrelý manžel nezískal ku dňu smrti potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu určenom zákonom, neboli splnené podmienky nároku na vdovský dôchodok. Čo sa týka námietky týkajúcej sa zhodnotenia doby služby zomrelého manžela v rozsahu 294 dní vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, žalovaná uviedla, že táto námietka nie je dôvodná, nakoľko zostatkové dni v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia ktoré neboli zomrelému manželovi žalobkyne zhodnotené na výsluhový dôchodok je možné zhodnotiť vo všeobecnom systéme len pre nárok na starobný dôchodok. Keďže zomrelý manžel žalobkyne ku dňu smrti k 26. októbru 2014 nebol poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, ani invalidného dôchodku, ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, ani nezomrel následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, bolo potrebné zistiť, či získal potrebný počet rokov obdobia rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Čo sa týka námietok žalobkyne poukazujúcej na rozsudky NS SR, táto námietka podľa názoru žalovanej nie je dôvodná, nakoľko právne názory uvedené najmä v rozsudku 9So 84/2011 neboli doposiaľ zovšeobecnené.
4.
Právny zástupca žalobkyne sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej, v ktorom uviedol, že žalovaný nezákonne odmieta započítať tzv. zvyškové doby t.j. ktoré presahujú celé roky a pre nárok na výsluhový dôchodok, resp. jeho alternatívu neboli započítané. Daný postup je v rozpore s ustálenou judikatúrou. Žalovaný sa snaží tvrdiť, že rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 9So 84/2011 z 29.03.2012 nebol zovšeobecnený. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé, čoho si je žalovaný vedomý, keďže na podklade právneho názoru z daného rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 9So 84/2011 z 29.03.2012 bolo opakovane na rôznych Krajských súdoch v celej SR rozhodnuté v jej neprospech, napr. sa jedná o rozsudky: rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 4So 1 1/2009, ktorý bol zverejnený v zbierke rozhodnutí pod č. 59/2011: Obdobie výkonu služby policajta, ktoré pre výšku výsluhového dôchodku hodnotiť nemožno, lebo nezaložilo nárok na výsluhový dôchodok alebo nemalo vplyv na jeho výšku však treba hodnotiť vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, lebo inak by časť týchto dôb poistenia nebola hodnotená v žiadnom z týchto systémov.
5.
Z prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č.XXX XXX XXXX X zo dňa 15. decembra 2016 súd zistil, že, že prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 74 ods. 1, § 60 ods. 3 a § 255 ods. 6 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení tak, že zamietol žiadosť žalobkyne o vdovský dôchodok, ktorú podala dňa 27. septembra 2016.
6.
Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 19. januára 2017 odvolanie.
7.
Žalovaná ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.3.2017 zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie s odôvodnením, že prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, odvolací orgán sa s jeho právnymi závermi stotožnil, nakoľko bolo preukázané, že manžel žalobkyne získal od 1.9.1977 do 25.10.2014 len 14 rokov a l35 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom podľa § 72 ods. 1 písm. g) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov bolo potrebné, aby získal pre nárok na výplatu vdovského dôchodku najmenej 15 rokov sociálneho poistenia.
8.
Krajský súd v Trnave prejednal vec bez nariadenia pojednávania dňa 6.8.2018 podľa § 107 ods. 2 SSP, pričom zistil, že žaloba je dôvodná. 9. Podľa § 74 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Podmienky nároku na vdovský dôchodok a nároku na vdovecký dôchodok (1) Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý
a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok,
b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo
c) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Podľa § 72 ods. 1 písm. g) a ods. 2 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.
(2) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
10.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že žalobkyňa J. Q. podala dňa 27.9.2016 na Sociálnu poisťovňu žiadosť o priznanie vdovského dôchodku, ktorá jej bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č.XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2016 zamietnutá.
11.
Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 19.1.2017 odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s prvostupňovým rozhodnutím, nakoľko jej manželovi nebola započítaná do obdobia dôchodkového poistenia tzv. zbytková doba 294 dní, ktorá nebola zo strany prvostupňového správneho orgánu zohľadnená, nakoľko táto doba nebola zhodnotená pre výšku výsluhového dôchodku, ktorý jej manžel poberal. Podľa jej názoru bolo potrebné vychádzať zo zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
12.
Žalovaná ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.3.2017 zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, pričom v dôvodoch uviedla len toľko, že odvolanie účastníčky považuje za nedôvodné, nakoľko jej manžel ku dňu smrti t.j. XX. V. XXXX nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu určenom v ustanovení § 72 ods. 1 písm. g) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. Ďalej v odôvodnení bolo uvedené, že námietka účastníčky ktorou poukazuje na rozsudok NS SR 9So 84/2011 nie je dôvodná, nakoľko právny názor uvedený v predmetnom rozsudku nebol doposiaľ zovšeobecnený a nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdov najvyššej inštancie v skutkovo a právne porovnateľných veciach.
13.
Krajský súd v danom prípade poukazuje na to, že odvolací správny orgán sa vôbec nevysporiadal s námietkou žalobkyne týkajúcou sa nezapočítania zostatkovej doby vo výške 294 dní, ktorá nebola manželovi žalobkyne zohľadnená pre potreby výsluhového dôchodku a nevysporiadal sa s otázkou prečo táto doba nebola zohľadnená vo všeobecnom systéme poistenia tak ako to argumentovala žalobkyňa.
14.
Krajský súd poukazuje, že dôležitou obsahovou náležitosťou rozhodnutia je okrem výroku aj jeho odôvodnenie. Odôvodnenie plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodnutia, aby prijaté rozhodnutia fyzickej a právnickej osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä tie skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a majú právny význam. Ďalej treba uviesť aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo nevykonal niektoré navrhované dôkazy a napokon ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. V danom prípade je zrejmé, že žalovaná ako druhostupňový správny orgán sa žiadnym spôsobom nevysporiadala so zásadnou námietkou žalobkyne, ktorou bola námietka nezapočítania zostatkovej doby služby 294 dní manžela žalobkyne, ktorá nebol zhodnotená pre účely výsluhového dôchodku v osobitnom systéme poistenia a prečo táto doba nebola započítaná vo všeobecnom systéme poistenia.
15.
Napriek tomu, že žalovaná sa pokúsila túto námietku zdôvodniť vo svojom vyjadrení ktoré podala dňa 31.7.2017, súd poukazuje na to, že odôvodnenie postupu žalovanej pri nezohľadnení zostatkovej doby bolo potrebné zdôvodniť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a nepostačuje, aby tieto dôvody boli vysvetľované v písomnom vyjadrení.
16.
Krajský súd teda dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej nespĺňa základné princípy rozhodnutia a to riadne odôvodnenie a preto toto rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť resp. pre nedostatok dôvodov.
17.
Správny súd ďalej poznamenáva, že v zmysle zásady iura novit curia označil v záhlaví za žalovanú Sociálnu poisťovňu ústredie a nie Generálneho riaditeľa, tak ako to označila žalobkyňa v žalobe a to z dôvodu, že žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu, ale priamo zákonom, preto správny súd nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť, čo znamená, že nevyzýva na odstránenie vád podania podľa § 59 SSP. V súvislosti s označením Generálneho riaditeľa za žalovaného je potrebné uviesť, že generálny riaditeľ je osoba ktorá stojí na čele orgánu verejnej správy a je okrem iného oprávnená rozhodovať o odvolaní podľa § 215 ods. 4 zákona č.461/2003 Z.z., avšak nedisponuje administratívnou subjektivitou. Administratívnou subjektivitou disponuje Sociálna poisťovňa, ústredie ( pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo 6/2010 z 30. septembra 2010).
18.
Hoci dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia bola jeho nepreskúmateľnosť, správny súd dáva do pozornosti žalovanej, že zdôvodnenie neprípustnosti aplikácie rozhodnutí Najvyššieho súdu SR tak ako to uviedla žalovaná vo svojom odôvodnení rozhodnutia je neakceptovateľné. Hoci ide o judikáty staršieho dáta, správny súd zastáva názor ktorý je prezentovaný v týchto rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, že pokiaľ určitá doba nie je zhodnotená v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, je potrebné túto dobu zohľadniť vo všeobecnom systéme poistenia. Žalovaná preto v ďalšom konaní musí riadne zdôvodniť svoj postup a to najmä s ohľadom na jej stanovisko, že rozhodnutia Najvyššieho súdu sú pre rozhodnutie žalovanej neakceptovateľné, prípadne toto svoje stanovisko podporiť príslušnou judikatúrou.
19.
Právny názor ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je pre orgán verejnej správy v ďalšom konaní záväzný ( § 191 ods. 6 SSP).
20.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
21.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnej žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.