Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ek-1085-2022.pdf
PDF · 84.39 KB
Case nature
Subarea
16Ek/1085/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: dr.jur. Ferenc Mazács, advokát, so sídlom Z. T. XXX/X/XXXX, XXX XX S. G., V.: XXXXXXXX, C. C.: K. Z., T.. XX.XX.XXXX, U. H. H. XXX, XXX XX H., o vymoženie 833,78 EUR s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 14.04.2022, domáhal od povinného vymoženia 833,78 EUR s prísl., na základe exekučných titulov - 1. uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 12C/36/2020 zo dňa 02.08.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2021, vykonateľnosť dňa 21.08.2021, 2. uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 12C/31/2020 zo dňa 03.09.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2021, vykonateľnosť dňa 13.11.2021 (ďalej ako „exekučné tituly“).
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
4. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.
5. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
6. Podľa § 48 ods. 4 písm. b) Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť listina, ktorou sa preukazuje právne nástupníctvo, ak právne nástupníctvo vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra, postačí na ne odkázať.
7. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
8. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
9. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
10. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou vecnej legitimácie vyplývajúcej z odseku 2 predmetného ustanovenia, ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (oprávnenia alebo povinnosti), ktoré je predmetom konania.
11. Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že exekučný titul - uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 12C/36/2020 zo dňa 02.08.2021 bol vydaný v prospech žalovaného, ktorým je fyzická osoba: Lívia Antalová, nar. 24.06.1976, trvale bytom Hlavná 561/152, Vrakúň (ďalej len „žalovaný“), a v neprospech povinného, ktorému ako žalobcovi bola uložená povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 893,78 EUR titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovaného, ktorým v základnom konaní bol dr. jur. Ferencom Mazácsom, advokátom, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 328/4/1094.
12. Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že exekučný titul - uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 12C/31/2020 zo dňa 03.09.2021 bol vydaný v prospech žalovaného, a v neprospech povinného, ktorému ako žalobcovi bola uložená povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 595,52 EUR titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovaného, ktorým v základnom konaní bol dr. jur. Ferencom Mazácsom, advokátom, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 328/4/1094.
13. Návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 14.04.2022 podal oprávnený, ktorým je dr.jur. Ferenc Mazács, advokát, so sídlom Alžbetínske námestie 328/4/1094, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 11848014, a ktorý návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na vymoženie náhrady trov základného konania vo výške 833,78 EUR, náhrady trov základného konania vo výške 595,52 EUR, a nároku na úrok z omeškania, ktorý nebol priznaný vyššie uvedenými exekučnými titulmi. Súd v tomto bode nad rámec konštatuje, že oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na vyššie uvedený úrok z omeškania v rozpore s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže exekučné tituly nestanovujú povinnosť zaplatiť v prospech žalovaného v základnom konaní akýkoľvek úrok z omeškania.
14. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna
vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 69/2012 zo dňa 12.09.2012).
15. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010).
16. Ustanovenie § 36 ods. 1 Exekučného poriadku umožňuje vykonať exekúciu v prospech iného subjektu, než je označený v exekučnom titule iba ak sa preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu. Nemožno akceptovať prechod alebo prevod, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, pretože tento prechod alebo prevod sa mal prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena alebo zámena účastníka konania v základnom konaní) a v správnom vyriešení aktívnej vecnej legitimácie v základnom (sporovom) konaní. Pochybenie v základnom konaní spočívajúce v tom, že nebol rešpektovaný prechod práva alebo povinnosti, nemožno naprávať v exekučnom konaní prostredníctvom zmeny alebo zámeny účastníkov tohto konania (uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.06.2014, sp. zn. 26CoE/182/2014).
17. V zmysle § 263 Civilného sporového poriadku, povinnou náležitosťou uznesenia o výške náhrady trov konania je uvedenie prijímateľa náhrady trov konania, ktorým je advokát, ktorý úspešnú stranu zastupoval. Civilný sporový poriadok vychádza z konceptu tzv. prísudku, resp. platobného miesta priznanej náhrady trov konania, podľa ktorého advokát predstavuje tzv. platobné miesto náhrady trov konania. Skutočnosť, že súd v základnom (nachádzacom) konaní svojím rozhodnutím určil, že osoba povinná je povinná plniť na účet právneho zástupcu oprávneného neznamená, že nárok vyplývajúci z rozhodnutia súdu je nárokom tohto právneho zástupcu.
18. Súd preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie spolu s prílohami zistil, že v návrhu na vykonanie exekúcie je ako oprávnená osoba uvedený dr.jur. Ferenc Mazács, advokát, so sídlom Alžbetínske námestie 328/4/1094, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 11848014, ktorý v základnom konaní vedenom Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. 12C/36/2020 a sp. zn. 12C/31/2020 právne zastupoval žalovaného. Výroková časť exekučných titulov určuje povinnosť povinného nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy týchto základných konaní. Okresný súd Dunajská Streda týmito výrokmi o náhrade trov konania vymedzil subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa trovy konania poukazujú. Takýmto vymedzením subjektu prijímajúceho náhradu trov základného konania v mene žalovaného nedochádza k prevodu alebo prechodu nároku žalovaného na právneho zástupcu žalovaného (oprávneného v exekučnom konaní). Uvedená skutočnosť vyplýva aj z odôvodnenia predložených exekučných titulov.
19. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 09.05.2002, sp. zn. 16 Co 77/02, v zmysle ktorého „Ak zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania advokát na základe plnej moci, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. To však neznamená, že advokát je vecne legitimovaný v konaní o náhradu trov konania. Nárok na náhradu trov konania má účastník a určenie, že trovy konania sa platia
advokátovi predstavuje stanovenie platobného miesta. Advokát preto nemôže vlastným menom tento nárok vymáhať prostredníctvom inštitútu výkonu rozhodnutia.“
20. Súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2004, sp. zn. 4Cdo 122/03, podľa ktorého „Zástupca účastníka konania nie je aktívne legitimovaný vo vlastnom mene vymáhať náhradu trov konania priznaných exekučným titulom tomu účastníkovi, ktorého v súdnom konaní zastupoval, môže tak urobiť len ako zástupca účastníka.“
21. Súd mal za preukázané, že v návrhu na vykonanie exekúcie bol ako osoba oprávnená uvedený právny zástupca žalovaného, ktorý však, vzhľadom na uvedené, nebol oprávnený vo vlastnom mene návrhom na vykonanie exekúcie požadovať splnenie nároku priznaného exekučnými titulmi. Pri vymáhaní trov konania je v tomto prípade oprávneným žalovaný, ktorý má právo domáhať sa splnenia povinnosti ustanovenej exekučným titulom jej núteným výkonom. Súd rovnako nemal za preukázané na to určenými listinnými prostriedkami, že by po vzniku exekučných titulov došlo k prevodu alebo prechodu práv z exekučných titulov zo žalovaného na oprávneného v tomto exekučnom konaní, keďže aj z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva vyhlásenie, že oprávnený nie je právnym nástupcom osoby uvedenej v týchto exekučných tituloch.
22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, s § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd v celom rozsahu podľa § 53 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
25. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
27. Oprávnený si uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 16,50 EUR za zaplatený súdny poplatok. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď účastníkom exekučného konania je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.