Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Ek/1666/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35724803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53255739, proti povinnému: T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX E., právne zast.: JUDr. František Komka, advokát, so sídlom Hlavná č. 27, 080 01 Prešov, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.839,96 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Svätoslav Mruškovič, so sídlom Exekútorského úradu Kúpeľná 6, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 121 EX 539/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči výrokom I. a II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 18.08.2021, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 25.09.2019, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1.839,96 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre Arbitráž č.k. , vydaný dňa 22.03.2019 (ďalej len ako „exekučný titul“).

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 18.08.2021 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.) a oprávnenému (výrok II.) ani povinnému (výrok III.) nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Rozhodnutie za použitia ustanovení , ods. 3 a a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,k“) odôvodnil tým, že povinný neuviedol relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. Exekučného poriadku v spojitosti s ust. Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa po zákonnej lehote môžu namietať tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Vyšší súdny úradník mal za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručované na adresu trvalého pobytu (uvedené v registri obyvateľov) K., E.. Zásielka OA171697110SK bola uložená na pošte dňa 31.10.2019. Dňa 19.11.2019 sa predmetná zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Súdny exekútor dňa 26.02.2020 požiadal súd o zverejnenie upovedomenia o začatí exekúcie EX539/2019 v Obchodnom vestníku. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu 3 mesiacov sa nepodarilo doručiť upovedomenie o začatí exekúcie, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 40/2020 dňa 27.02.2020. Podľa Exekučného poriadku začala plynúť 30 dňová lehota. Upovedomenie sa považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v obchodnom vestníku. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia doručené dňa 29.03.2020. Od tohto dňa začala plynúť povinnému 15 dňová lehota na podanie návrhu

na zastavenie exekúcie, ktorá uplynula dňa 16.05.2020 (lehota predĺžená o COVID-19). Návrh na zastavenie exekúcie povinným, zo dňa 14.07.2021, bol doručený elektronicky dňa 14.07.2021. Teda návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný až po zákonnej 15 dňovej lehote, t. j. oneskorene. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na zastavenie bol povinným podaný oneskorene, súd bližšie neskúmal jeho dôvodnosť a ten v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Nad rámec súd poukazuje na skutočnosť, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva číslo spisu: 3956209 bola dojednaná ako samostatný dokument. Teda možno ju považovať za individuálne dojednanú. Povinný túto zmluvu podpísať nemusel, a preto nemožno prihliadnuť na argument povinného, že sa jedná o absolútne neplatnú zmluvu. V prípade, že by ju povinný nepodpísal nemal by rozhodcovský súd právomoc predmetný spor rozhodovať. V neposlednom rade treba uviesť skutočnosť, že povinný uzavrel priamo s oprávneným dohodu o uznaní záväzku číslo spisu: 3956209 zo dňa 27.01.2016.

3/ O trovách vyšší súdny úradník rozhodol tak, že oprávnený ani povinný si vo svojom návrhu neuplatnili náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, preto žiadnej zo strán trovy exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.

4/ Proti rozhodnutiu podal povinný v rozsahu výrokov I. a II. sťažnosť. Uviedol, že súd svoje rozhodnutie len stroho odôvodnil tým, že návrh na zastavenie exekúcie bol zo strany povinného podaný oneskorene. Vôbec sa pritom nevysporiadal s argumentáciou povinného, že exekučný súd je povinný skúmať rozhodcovský rozsudok i napriek tomu, že nebol podaný návrh na preskúmanie rozhodnutia rozhodcovského súdu. Táto povinnosť pritom vyplýva i zo Smernice Rady 93/13 EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmlúv v tom smere, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez osobnej účasti spotrebiteľa, musí preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Mal za to, že ak bol o určitej právnej otázke vyslovený právny názor v stanovisku Najvyššieho súdu SR, sú všetky všeobecné súdy pri svojom rozhodovaní z neho vychádzať (R NSSR sp zn. ). Obdobne to platí aj o náleze Ústavného súdu SR. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Iba platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý (uznesenie NS SR z 05.12.2012, sp. zn. ). Exekučný súd je povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení o rozhodcovskom konaní (uznesenie NSSR z 12.09.2012 sp. zn. ). Exekučný súd v prejednávanej veci vôbec neskúmal či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medzi iným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nie je exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). V exekučnom konaní je exekučný súd oprávnený preskúmať exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (, NSSR ).

5/ S poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C- 40/08 vo veci Asturcom mal za to, že úverová zmluva uzatvorená medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného má spotrebiteľský charakter, že povinnému zo strany právneho predchodcu oprávneného boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré povinný ako spotrebiteľ prijal. Pri uzatváraní úverovej zmluvy bol jednoznačne v pozícii slabšej zmluvnej strany a nemal možnosť osobitne vyjednať rozhodcovskú doložku, ktorá z povinnosti ex offo musí byť posudzovaná ako nekalá. Nekalosť rozhodcovskej doložky logicky vyplýva aj zo skutočnosti, že spotrebiteľ by si za riadnych okolností nikdy nezvolil prejednávanie sporov rozhodcovský súd, ktorý je od miesta jeho bydliska vzdialený cca 500 km, ale by súhlasil a volil si vecne a miestne príslušný všeobecný súd. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľa núti, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je v rozpore s . Keďže neplatný právny úkon v danom prípade (rozhodcovská zmluva) nemôže vyvolať zamýšľané právne účinky, je potrebné v exekučnom konaní vychádzať z toho, že právny predchodca oprávneného sa s povinným platne nedohodli na tom, že ich vzájomné spory budú riešené v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskou doložkou, ktorá vykazuje znaky neprijateľnej podmienky v zmysle a neplatného zmluvného dojednania nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť žalobu oprávneného proti povinnému vo veci sp. zn. vedenej pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii

pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava. Na základe toho je rozhodcovský rozsudok nevykonateľný exekučný titul a nie je spôsobilý byť podkladom pre exekúciu.

6/ Na záver ešte dodal, že je osobou, ktorá nemá úplne dokončenú riadnu školskú povinnosť (9 tried ZŠ), nie je tak mentálne a sociálne vyspelá, aby pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy riadne chápala jej zmysel, obsah a dôsledky, nebola účastníkom rozhodcovského konania a naviac po tom, ako jej na základe písomnej výzvy bolo zo strany samotného rozhodcovského súdu zaslaná Dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 27.01.2016, v zmysle ktorej bodu 2 a 3 mala uznať ako dlžník premlčanie pohľadávky a jej následky jednoznačne konštatuje, že podpis dlžníka, ku ktorému malo dôjsť dňa 29.01.2016 v Prešove, nie je jej vlastnoručným podpisom, nie je originálnym podpisom a tento bol uskutočnený inou jemu neznámou osobou. Toto tvrdenie je možné preveriť aj laickým pohľadom, t.j. porovnaním podpisu na dohode a jeho vlastnoručného podpisu na udelení splnomocnenia svojmu právneho zástupcovi. Je preto na oprávnenom, aby exekučnému súdu na jeho výzvu predložil originál tejto dohody o uznaní dlhu s pripojenou doručenkou o jej zaslaní povinnému k podpisu ako aj doklad o doručení tejto dohody povinným oprávnenému.

7/ Na základe vyššie uvedeného navrhol napadnuté uznesenie zmeniť, návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť a priznať povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania 100%.

8/ K sťažnosti povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím a navrhuje, aby konajúci súd toto rozhodnutie potvrdil. Povinný vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne iné skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy. Dôvody prezentované povinným, nie sú kvalifikovanými dôvodmi na zastavenie exekúcie. Súd správne konštatoval, že návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný až po zákonnej 15 dňovej lehote, t. j. oneskorene. Zároveň, aj napriek tomu, súd nad rámec poukázal na skutočnosť, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola dojednaná ako samostatný dokument a teda možno ju považovať za individuálne dojednanú. Povinný túto zmluvu podpísať nemusel, a preto nemožno prihliadnuť na argument povinného, že sa jedná o absolútne neplatnú zmluvu. V prípade, že by ju povinný nepodpísal nemal by rozhodcovský súd právomoc predmetný spor rozhodovať. Povinný taktiež neuviedol relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojitosti s ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa po zákonnej lehote môžu namietať tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty.

9/ Oprávnený ďalej k podanej sťažnosti uviedol, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente, a je tak obsahovo ako aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Listina s názvom Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy. To znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Podľa Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.07.2018, č. k. - 188 „Je potrebné si uvedomiť, ako uviedol aj rozhodcovský súd, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť absolútna, zbavujúca ho akýchkoľvek povinností plniť si svoje záväzky, a to len z titulu, že ide o spotrebiteľa. Európsky súd pre ľudské práva definuje spotrebiteľa ako osobu v rozumnej miere dobre informovanú, vnímavú a obozretnú. Z takejto dikcie je potom možné vyvodiť, že spotrebiteľ by si mal byť vedomý svojho konania, a teda reflektujúc na prejednávanú vec, ak žalobca rozhodcovskej zmluve a dohode o uznaní záväzku nerozumel, mohol ich odmietnuť podpísať. Podpísaním rozhodcovskej zmluvy však žalobca prejavil súhlas s prípadným rozhodcovským konaním, pričom uzavretie rozhodcovskej zmluvy nevylučuje ani samotný zákon.“ Povinný mal možnosť si rozhodcovskú zmluvu v pokoji prečítať, porozumieť jej obsahu a v prípade, ak mal záujem uzatvoriť zmluvu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou súhlas svojím podpisom a odovzdať oprávnenému, čo aj urobil. Ak si povinný nebol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie, mal možnosť (ako už oprávnený uviedol) sa s posúdením predmetnej zmluvy obrátiť na advokáta, resp. požiadať o pomoc Centrum právnej pomoci, alebo sa obrátiť na občianske združenia na ochranu spotrebiteľa. Oprávnený zastáva názor, že závery o nedostatku vedomosti a vôle povinného urobiť vyhlásenia obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve sú bez náležitého preskúmania vôle zmluvných strán a okolností uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy vylúčené a nepreskúmateľné.

10/ Oprávnený poukázal aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. júna 2019, sp. zn. , kde súd konštatuje, že: „Pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Pokiaľ je táto podmienka splnená, nemožno sa dovolávať bez ďalšieho neplatnosti takejto doložky. Nie je pritom rozhodujúce, či spotrebiteľ vyznačil súhlas s doložkou vedome alebo z nepozornosti.“ Ďalej na podporu svojho názoru poukázal i na ďalšie rozhodnutia súdov SR, a to Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo 17.02.2021, Uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.12.2017, sp. zn.: , Uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.01.2016, sp. zn.: , Uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 13.06.2017, sp. zn.: , Uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.08.2017, sp. zn. . Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.09.2011, vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.

11/ V zmysle SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má oprávnený právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Zastával názor, že namietaným postupom by došlo k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu.

12/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

13/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

14/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

16/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

17/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

18/ Podľa § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

19/ Po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka sudca vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná. Podstatné tvrdenia uvedené v sťažnosti sa týkali nesprávnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu, že súd mal povinnosť preskúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala byť podľa povinného neplatne dojednaná v rozpore s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa ako i nedostatočnosť odôvodnenia.

20/ Sudca sa nestotožnil s povinným v tom, že napadnuté uznesenie bolo neadekvátne odôvodnené, najmä vo vzťahu k výroku I. napadnutého uznesenia, ktorým bol návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý. Súdne rozhodnutie nemá byť pozoruhodné svojim značným rozsahom, ale ako finálny produkt intelektuálnej činnosti sudcu, resp. povereného zamestnanca súdu, má byť hodné pozornosti svojim obsahom, teda tým, čo je v ňom uvedené. Sudca po oboznámení sa s rozhodnutím konštatuje, že odôvodnenie napadnutého uznesenia, i keď nie je rozsiahle, obsahuje správne závery, pre ktoré súd nevyhovel návrhu na zastavenie exekúcie, založené na uplatnení koncentračnej zásady.

21/ Vyšší súdny úradník návrh povinného správne posúdil ako návrh podaný po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Tieto skutočnosti povinný v sťažnosti ani nerozporoval, pričom z listín nachádzajúcich sa v exekučnom spise, najmä zverejneného upovedomenia o začatí exekúcie v Obchodnom vestníku č. 40/2020 z 27.02.2020 a uplynutia lehoty 30 dní od zverejnenia (pričom v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 neplynula podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), čím došlo k doručeniu upovedomenia o začatí exekúcie povinnému podľa Exekučného poriadku dňa 04.05.2020 a návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 14.07.2021 (doručeného súdnemu exekútorovi dňa 14.07.2021), mal súd dostatočne preukázané, že návrh podal povinný takmer po vyše roku od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. V exekučných konaniach začatých od 01.04.2017 (za ktoré sa považuje i toto exekučné konanie), pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinnými, platná právna úprava zakotvila tzv. koncentračnú zásadu ( Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie, podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok ( Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. z 03.03.2020). Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii.

22/ Na rozdiel od exekučných konaní vedených podľa predpisov účinných pred 01.04.2017, kde povinný mohol kedykoľvek podať relevantný návrh na zastavenie exekúcie (na ktorý sa koncentrácia konania nevzťahovala), už zákonodarca v nových exekučných konaniach (začatých po 01.04.2017) so zreteľom na povinnosť každého správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní stanovil, že na úkony, ktoré mohol povinný použiť už pri návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (bez ohľadu na to, či ho podal), sa neprihliada. Koncentrácia exekučného konania sa vzťahuje na všetkých povinných bez rozdielu, teda i na spotrebiteľov. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). Zákonodarca takouto úpravou chcel zrýchliť poskytovanie súdnej ochrany, teda prinútil subjekty niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom budú svoju obranu či útok v konaní realizovať.

23/ Premietnutím uvedeného na prejednávanú veci, bola obrana povinného v návrhu na zastavenie exekúcie obranou, ktorú mohol uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia (ktorý však nepodal), pričom ani netvrdil, že by tvrdenia objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Je bez akýchkoľvek pochýb, že neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, na ktorú sa odvoláva, nemohla nastať po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ale musela tu byť už v čase jej uzavretia. Okrem toho tvrdenie o tom, že podpis dlžníka na Dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 27.01.2016 nie je podpisom povinného, je novým tvrdením, ktoré v návrhu na zastavenie exekúcie vôbec neuvádzal, preto naň súd rovnako s prihliadnutím na koncentračnú zásadu neprihliadal. Treba tak prisvedčiť záveru vyššieho súdneho úradníka, že tvrdenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, podanom po vyše roku od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom namietal také skutočnosti, ktoré mohol uplatniť už skôr (podaním návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku), nemôžu mať za následok zastavenie exekúcie.

24/ Vo vzťahu k výroku II., ktorým súd nepriznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, súd vyhodnotil sťažnosť povinného ako podanú neoprávnenou osobou. Uvedeným výrokom nebolo rozhodnuté v jeho neprospech. V zmysle ustanovenia môže sťažnosťou uznesenie napadnúť len ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Ustálená súdna prax považuje za nedôvodné aj tie sťažnosti, ktoré sú podané neoprávnenou osobou. Ak by však aj šlo o „preklep“ a sťažnosť by smerovala voči výroku III., nebolo by možné jej vyhovieť, nakoľko povinný nebol úspešný so svojim návrhom na zastavenie exekúcie, s ktorým uvedené trovy súvisia.

25/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia zamietol sťažnosť povinného ako nedôvodnú.

26/ O trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia, a to, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznáva. Povinný nebol v súvislosti so sťažnosťou úspešný, preto mu nárok na ne nevznikol, oprávnený si trovy sťažnostného konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).