Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_34Ek-1181-2021.pdf
PDF · 88.47 KB
No categories available
34Ek/1181/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 53 255 739, proti povinnému: S. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, XXX XX A., zast. JUDr. Tibor Sásfai, advokát, Mlynárska 15, 040 01 Košice, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1123,67 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom, JUDr. Lýdiou Bujňákovou, so sídlom exekútorského úradu Pražská 4, 040 11 Košice, ktorý ju vedie pod sp. zn. 249EX 369/2021, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 34Ek/1181/2021 zo dňa 23.07.2021, takto
rozhodol:
Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 34Ek/1181/2021 zo dňa 23.07.2021 z r u š u j e v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.04.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1123,67 eur s prísl., na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2009-3446 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 10.03.2010 (ďalej ako ,,exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 23.05.2010. Súd po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 07.05.2021 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Lýdiu Bujňákovú, so sídlom exekútorského úradu Pražská 4, 040 11 Košice.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 23.07.2021 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.) a povinnému nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia (výrok II.). Rozhodnutie za použitia ustanovení § 61k ods. 1 - 5 a § 61l ods. 3 zákona č. zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), § 100, § 110 ods. 1, § 112 OZ a § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) odôvodnil tým, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Pri jeho posudzovaní zistil, že oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 9 ods. 1 ZoUNEK a teda nárok, ktorý oprávnený žiada vymôcť v tejto exekúcii bol už vymáhaný v starej exekúcii, ktorú viedol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 82108 Bratislava, pod sp. zn. EX 13426/10u. K námietke povinného, že nárok priznaný exekučným titulom je premlčaný uviedol, že samotný ZoUNEK umožňuje oprávnenému po zastavení starej exekúcie podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie a tiež uvádza, že pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. V tomto prípade sa ustanovenie § 110 ods. 1 OZ nepoužije. Stará exekúcia bola ukončená doručením upovedomenia o zastavení exekúcie Okresnému súdu Košice - okolie. Oprávnený mal možnosť v zmysle § 9 ods. 2 ZoUNEK podať opätovný návrh na
vykonanie exekúcie, pričom nárok vymáhaný v starej exekúcii sa nepremlčí skôr ako rok od skončenia starej exekúcie. Stará exekúcia bola ukončená dňa 31.07.2020 a oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie dňa 13.04.2021. Z uvedeného je zjavné, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v lehote podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK a teda do roka po zastavení starej exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podal v lehote uvedenej v ZoUNEK, nárok priznaný exekučným titulom nie je premlčaný a je spôsobilý na vymáhanie prostredníctvom exekúcie, nakoľko zo strany povinného nedošlo k dobrovoľnému splneniu pohľadávky, dospel vyšší súdny úradník k záveru, že v tomto prípade nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol. O trovách, ktoré si povinný uplatnil v návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že mu ich z dôvodu jeho neúspechu nepriznal.
3/ Proti rozhodnutiu podal povinný sťažnosť. Uviedol, že právny zástupca povinného nemal vedomosť, že ide o opakovanú exekúciu. Za nesprávny však považoval postup súdu, ak exekučný súd sa nezaoberal aj druhým dôležitým dôvodom návrhu povinného na zastavenie a to, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskom záväzkovom vzťahu a nie je zrejmé, či exekučný súd skúmal takýto exekučný titul aj z hľadiska ust. § 53 ods.3 písm. e/, f/ Exekučného poriadku. Takýto postup exekučný súd ani nezdôvodnil. Poukázal na celý rad ustálenej judikatúry (5Cdo 375/2012 z 30.04.2013, 5Cdo 291/2010 z 29.03.2011, 5Cdo 230/2011 z 18.09.2012- R 68/2013, 3Cdo 122/2011 z 09.02.2012 a 3MCdo 11/2010 z 26.09.2011 - R 47/2012), z ktorej vyplýva, že je nielen oprávnením, ale aj povinnosťou exekučného súdu v spotrebiteľských vzťahoch skúmať exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, či je daná jeho materiálna vykonateľnosť, ak nie je, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne (§ 53 odsd.3 písm. e), f) Exekučného poriadku) a ak by už poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané (§ 55 Exekučného poriadku.), exekučné konanie podľa § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku zastaviť. Prekážku veci rozsúdenej pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma či rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul je materiálne vykonateľný. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Povinný je toho názoru, že ak exekučný súd ani na základe jeho námietky v návrhu na zastavenie exekúcie nezisťoval a nezdôvodnil skúmanie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku v spotrebiteľskom vzťahu, pričom povinný ako spotrebiteľ také konanie ani potrebne neregistroval, popiera aj vedomosť o správnosti a zákonnosti údajne uzatváranej rozhodcovskej doložky a následne nezákonnosť priebehu rozhodcovského konania a v ňom vydaného exekučného titulu. Na veci nič nemení pre neznalosť nebránenie sa povinného v rozhodcovskom ale ani v predchádzajúcom starom exekučnom konaní. Takým procesným postupom súdu bolo porušené ústavné právo povinného na spravodlivé konanie. Z týchto dôvodov považuje povinný túto sťažnosť za opodstatnenú, navrhuje exekúciu zastaviť a priznať povinnému náhradu trov konania z právneho zastúpenia v plnom rozsahu.
4/ K sťažnosti povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím a navrhuje, aby konajúci súd toto rozhodnutie potvrdil, nakoľko povinný vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne iné skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy. V danom rozhodnutí sa súd dostatočne vysporiadal s tvrdeniami povinného. Dôvody prezentované povinným, nie sú kvalifikovanými dôvodmi na zastavenie exekúcie. K námietkam povinného v súvislosti s exekučným titulom poukázal na § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 - 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a skutočnosť, že právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci samej bola daná na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) pôvodného veriteľa - Tatra banka, a.s. Podľa článku 4.9.1VOP „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek prípadné spory z právnych vzťahov vyplývajúcich zo Zmluvy budú predložené na rozhodnutie Rozhodcovskému súdu...“. Rozhodcovská doložka je taktiež prítomná priamo v Zmluve. Povinný svojím vlastnoručným podpisom Zmluvy vyjadril súhlas s uzatvorením rozhodcovskej doložky. Predmetná Zmluva neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, pričom jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s ním povinný nemal možnosť oboznámiť. Podľa Uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 18CoE/152/2020 zo dňa 30.06.2021: „Vo vzťahu k záveru exekučného súdu o nedostatku písomnej formy rozhodcovskej doložky len z dôvodu jej technického zapracovania do nepodpísaných OP, odvolací
súd s poukazom na skoršie rozhodnutia, od ktorých nemá dôvod sa odkloniť (21 CoE 80/2014, 21CoE 81/2014, 21CoE 478/2014, 21CoE 488/2014, 21CoE 501/2014. 21CoE 49/2015 a iné) uvádza, že technický spôsob umiestnenia rozhodcovskej doložky do VOP, ktoré nie sú osobitne podpísané nemožno automaticky a bez ďalšieho považovať za nedostatok písomnej formy rozhodcovskej doložky. Odvolací súd všeobecný záver súdu prvej inštancie o nedostatku písomnej formy rozhodcovskej doložky len pre jej umiestnenie v nepodpísaných obchodných podmienkach nepovažuje za správny a nestotožňuje sa s ním...Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obchodné podmienky sú v európskom právnom prostredí, vrátane Slovenskej republiky, štandardnou a všeobecne akceptovateľnou súčasťou zmlúv. Dojednanie časti obsahu zmluvy v obchodných podmienkach nevylučujú ani vnútroštátne, či úniové právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa...Za takýchto okolností preto výlučne skutočnosť, že rozhodcovská doložka je obsiahnutá len v účastníkmi zmluvy osobitne nepodpísaných obchodných podmienkach ešte sama o sebe neznamená, ani nevyvoláva nedostatok jej písomnej formy...Z hľadiska skúmania platnosti takto uzavretej rozhodcovskej doložky a zachovania obligatórnej náležitosti - písomnej formy je podstatná subjektívna vedomosť druhej strany (dlžníka - povinného) o listinách (obchodných podmienkach) tvoriacich súčasť zmluvy, pričom existencia tejto vedomosti sa vyžaduje v čase rokovania, najneskôr však v čase uzavretia zmluvy, s ktorou sa spája dojednanie rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v obchodných podmienkach, tvoriacich súčasť obsahu zmluvy. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na vyššie citované rozhodnutia, v ktorých sa tejto otázke podrobne venoval.“
5/ Rozhodcovským rozsudkom, ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške 1.123,67 Eur spolu s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2010 a vykonateľnosť dňa 23.05.2010. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného (povinného) nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Podľa § 35 ZoRK má právoplatný rozhodcovský rozsudok tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Do pozornosti dal uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011 „Pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. (rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúce bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.“ Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky bola priznaná Rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 02.03.2011, sp. zn. 12Cmo/13/2010, pričom tento súd dokonca výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č. C-168/05 vo veci Elisa María J. O. proti O. J. J. SL v zmysle jeho bodov č. 36 - 39 nestanovuje povinnosť národného súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky. Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29.06.2010, sp. zn. 23Cdo/1201/2009 bolo popri pripustení rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje obsahuje rozhodcovskú doložku, ako aj to, že ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený zastáva názor, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne a nie je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, s ustanoveniami zákona č. 643/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ani s ustanoveniami Smernice Rady 93/13 EHS, pričom táto už bola predmetom skúmania súdu pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi v pôvodnom exekučnom konaní.
6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8/ Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
9/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
10/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
11/ Podľa § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
12/ Po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka sudca vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas a je dôvodná. Vyšší súdny úradník nerozhodol o celom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, čím jeho postup nebol v súlade s ustanoveniami CSP a Exekučného poriadku. Povinný totiž v návrhu na zastavenie exekúcie okrem vznesenej námietky premlčania spochybnil aj to, či vôbec súd skúmal predložený rozhodcovský rozsudok podľa § 53 ods. 3 písm. e/ a f/ Exekučného poriadku s poukazom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa. Absencia vysporiadania sa vyššieho súdneho úradníka v jeho uznesení s takými tvrdeniami povinného, ktoré bez ďalšieho nejde označiť za nepodstatné, je tak závažným nedostatkom rozhodnutia (a zásahu do procesných práv účastníka konania), ktorého intenzita zakladá (až) porušenie práva na spravodlivý súdny proces.
13/ Napadnutému uzneseniu chýba riadne odôvodnenie, čo ho robí nepreskúmateľným. Požiadavku riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia vyšší súdny úradník splní tým, že z jeho rozhodnutia bude zrejmý podstatný a výstižne interpretovaný myšlienkový postup (t.j. v podstatné úvahy), ktorý ho viedol k záveru vysloveného vo výroku (enunciáte) rozhodnutia. Vyšší súdny úradník sa preto musí v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal (v tomto prípade s tvrdeniami povinného o spôsobilosti spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom, a to i v nadväznosti na predchádzajúce exekučné konanie, tzv. starú exekúciu). Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nakoľko napadnuté uznesenie tieto požiadavky nespĺňalo, sudca ho musel podľa § 250 ods. 2 CSP, vrátane závislého výroku o trovách exekučného konania, zrušiť.
14/ Na základe uvedeného vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia opätovne rozhodne o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, pričom sa riadne vysporiada so všetkými relevantnými tvrdeniami uvádzanými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, aj s prihliadnutím na tvrdenia oprávneného. Zároveň v novom rozhodnutí rozhodne o trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, vrátane sťažnostných trov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).