Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21CoE-478-2014.pdf
PDF · 99.14 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/478/2014
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti povinnému: T.. L. U., B.. XX.XX.XXXX, X. J. XXX/X, XXX XX X., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Patriciusom Baďurom, Exekútorský úrad so sídlom Štefana Rosívala 2, Bratislava, pod sp. zn. EX 406/2010, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške istiny 2.751,40 Eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 16Er/2241/2010-58 zo dňa 21.10.2014, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 16Er/2241/2010-58 zo dňa 21.10.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konajúci vyšším súdnym úradníkom opätovne zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (po zrušení pôvodného uznesenia 16Er/2241/2010-19 odvolacím súdom č. k. 21CoE/77/2012-42), pričom dôvody opätovného zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ustálil na inom právnom posúdení než v prvom zrušenom uznesení.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, sp. zn. RK-334/09-EK zo dňa 12.01.2010, nie je spôsobilým exekučným titulom pre nedostatok písomnej formy vyžadovanej zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej „ZoRK“), keďže rozhodcovská doložka zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu bola dojednaná len v účastníkmi nepodpísaných obchodných podmienkach. Súd prvého stupňa s poukazom na § 273 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej „ObZ“) síce konštatoval možnosť určenia časti obsahu zmluvy aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, avšak mal za to, že vzhľadom na osobitný charakter a dôsledky rozhodcovskej doložky nie je možné považovať rozhodcovskú doložku za časť zmluvy, ktorú možno určiť odkazom v obchodných podmienkach. Na základe uvedeného mal za to, že pre dodržanie písomnej formy ako základnej podmienky platnosti rozhodcovskej doložky, a tým aj právomoci rozhodcovského súdu je nevyhnutné, aby bola rozhodcovská doložka podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Podľa právneho záveru súdu prvého stupňa, pre platnosť rozhodcovskej doložky nepostačuje, ak účastníci zmluvy podpíšu na znak súhlasu len zmluvu, pričom všeobecné obchodné podmienky, do ktorých je inkorporovaná rozhodcovská doložka, sú len prílohou zmluvy, resp. stranou č. 2 zmluvy a neobsahujú podpis zmluvných strán. To isté platí aj v prípade, ak v rámci podpísanej časti zmluvy je uvedený bod, že účastníci súhlasia aj so znením všeobecných obchodných podmienok. Exekučný súd nie je viazaný tým, ako posúdil svoju právomoc rozhodcovský súd.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že v bode 18.2.1 zmluvných dojednaní (ďalej aj „VOP") oprávneného (v čase uzavretia zmluvy vystupujúci pod obchodným menom PROFIREAL Slovakia, s.r.o.) viažucich sa k zmluve o revolvingovom úvere účastníkov je uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanovenia tejto zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy, budú s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. Gustáv Rét, Mgr. Michal Krnáč, JUDr. Marianna Mochnáčová, JUDr. Ján Smetana. Napriek uvedenej skutočnosti však vo veci konal a rozhodcovským rozsudkom rozhodol rozhodca JUDr. Erik Končok, t. j. subjekt odlišný od rozhodcov uvedených v bode 18.2.1 VOP. Z uvedeného je zrejmé, že právomoc rozhodcu JUDr. Erika Končoka nevyplývala ani z VOP oprávneného, čo rovnako spôsobuje nevykonateľnosť predloženého exekučného titulu.
Voči predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie oprávnený vytýkajúc súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Napadnuté uznesenie navrhol zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa. Oprávnený dôvodil tým, že právomoc rozhodcovského súdu založená v predmetnej veci rozhodcovskou doložkou je daná. Dojednanie rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach nachádzajúcich sa na druhej strane účastníkmi podpísanej zmluvy a tvoriacich tak jej neoddeliteľnú súčasť, spĺňa podmienky obligatórnej písomnej formy vyžadovanej ZoRK. To, že zmluvné dojednania sú súčasťou zmluvy vyplýva z čl. 12, ako aj z čl. 19 bod 19.12. obchodných podmienok zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000072380, podľa ktorého „zmluvné strany prehlasujú, že túto zmluvu o revolvingovom úvere uzatvárajú na základe svojej slobodnej vôle, nie pod nátlakom, v tiesni, ani za inak nevýhodných podmienok. Na dôkaz súhlasu so všetkými ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere pripájajú zmluvné strany svoje podpisy. Žiadny zákon vrátane ZoRK nevyžaduje osobitné podpisovanie každej strany zmluvy. ZoRK vyžaduje podpísaný dokument s rozhodcovskou doložkou. S poukazom na výkladové pravidlá podľa § 35 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka mal oprávnený za to, že podpis zmluvy je prejavením súhlasu so všetkými jej ustanoveniami. Oprávnený sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa ani v jeho konštatovaní o nedostatku oprávnenia rozhodcu JUDr. Erika Končoka na prejednanie a rozhodnutie vo veci. Poukázal na čl. 18 bod 18.2.1. zmluvných dojednaní, v zmysle ktorého v prípade nemožnosti dojednaných rozhodcov prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ. Táto situácia nastala, nakoľko rozhodcovia Reta, Krnáč a Smetana, písomne oznámili neprijatie funkcie rozhodcu a rozhodkyňa Mochnáčová bola dňa 16.02.2007 vymenovaná do funkcie sudkyne Ústavného súdu SR, v dôsledku čoho nemohla funkciu rozhodcu prijať. V súlade s obchodnými podmienkami tak oprávnený (veriteľ) určil náhradného rozhodcu Končoka, ktorý bol príslušný vo veci konať a rozhodnúť. Na preukázanie svojich tvrdení oprávnený k odvolaniu priložil písomné oznámenie Mgr. Michala Krnáča (v 2 vyhotoveniach) o odmietnutí funkcie rozhodcu a písomné vyhlásenie JUDr. Jána Smetanu o neprijatí funkcie rozhodcu.
Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku - ďalej len „EP“). Podaním odvolania tak v zmysle § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvého stupňa sú splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), v rozsahu podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, oboznámil sa s procesným postupom súdu prvého stupňa, ako aj dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
Podstatnou otázkou, ktorou sa odvolací súd zaoberal bolo, či dojednanie rozhodcovskej doložky v osobitne nepodpísaných obchodných podmienkach rešpektuje zákonom vyžadovanú podmienku písomnej zmluvy a či súdu prvého stupňa predložený rozhodcovský rozsudok má z tohto hľadiska charakter riadneho exekučného titulu.
Exekučné konanie je integrálnou súčasťou súdnej moci. Predstavuje prirodzenú právnu základňu umožňujúcu realizáciu práva úspešného účastníka súdneho alebo iného konania na vymoženie priznaného mu práva alebo plnenia. Esenciálnou a neopomenuteľnou podmienkou exekučného konania je dispozícia vykonateľným exekučným titulom. Oprávnený (veriteľ) disponujúci exekučnými titulom očakáva poskytnutie súdnej ochrany smerujúcej k naplneniu účelu exekučného titulu v prípadoch, kedy povinný (dlžník) uloženú mu povinnosť nesplní dobrovoľne.
Odopretie vykonania exekučného titulu jeho realizáciou v exekúcii, preto musí byť založené na závažných, zákonom predpokladaných okolnostiach vylučujúcich spôsobilosť rozhodnutia, alebo iného titulu upraveného § 41 EP byť podkladom na vykonanie exekúcie. Existenciu týchto okolností musí súd vždy dôsledne skúmať a svoje rozhodnutie o ich existencii v súlade so zákonom riadne a presvedčivo odôvodniť.
Zistenie naplnenia podmienok na výkon exekúcie je v zmysle § 44 EP jedným zo základných oprávnení a povinností exekučného súdu.
Z obsahu spisu vyplýva, že exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, sp. zn. RK-334/09-EK zo dňa 12.01.2010.
Právny vzťah oprávneného a povinného bol založený Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8000072380 zo dňa 26.04.2007 a vzhľadom na jeho hmotnoprávny obsah a charakter účastníkov (zmluvných strán) ide o vzťah spotrebiteľský.
Exekučné konanie účastníkov začalo dňa 21.07.2010 doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi.
Podľa § 243d ods. 2 EP, prechodných a záverečných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (spotrebiteľské rozhodcovské spory), ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Z hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v prejednávanej právnej veci, sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do 31.12.2014.
Spôsobilosť rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom je odvodená v prvom rade od právomoci rozhodcovského súdu na konanie a vydanie rozhodnutia o spornom práve účastníkov. V prípade neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky je rozsudok vydaný rozhodcovským súdom nulitným aktom a nie je spôsobilým exekučným titulom. Skúmanie platnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky nie je preskúmavaním rozhodcovského konania, ale predstavuje skúmanie formálnej podmienky vykonateľnosti rozhodnutia (z hľadiska legitimity orgánu, ktorý rozhodnutie vydal).
Podľa § 41 ods. 2, písm. d/ EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisii a zmierov nimi schválených.
Podľa § 4 ods. 1 ZoRK, v znení k 26.04.2007 (ku dňu podpisu zmluvy o úvere), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, v cit. znení, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení 4), ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Súd prvého stupňa dospel k záveru o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu pre neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu absencie jej písomnej formy,
ktorý videl v tom, že rozhodcovská doložka uvedená v zmluvnými stranami osobitne podpísaných obchodných podmienkach, nespĺňa náležitosti písomnej formy vyžadovanej § 4 ods. 2 ZoRK.
Nedostatok písomnej formy rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa dovodil výlučne len z tej skutočnosti, že obchodné podmienky tvoriace súčasť zmluvy účastníkov nie sú osobitne podpísané zmluvnými stranami. Tento právny záver súdu prvého stupňa neobstojí, odvolací súd sa s ním nestotožňuje a je nutné ho označiť za neodôvodnene zužujúci výklad zákona.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obchodné podmienky sú v európskom právnom prostredí, vrátane Slovenskej republiky, štandardnou a všeobecne akceptovateľnou súčasťou zmlúv. Dojednanie časti obsahu zmluvy v obchodných podmienkach nevylučujú ani vnútroštátne, či úniové právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
Za takýchto okolností preto výlučne skutočnosť, že rozhodcovská doložka je obsiahnutá len v účastníkmi zmluvy osobitne nepodpísaných obchodných podmienkach ešte sama o sebe neznamená, ani nevyvoláva nedostatok písomnej formy rozhodcovskej doložky.
Podľa § 4 ods. 1 ZoRK, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy účastníkov (26.04.2007), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Účastníci právneho vzťahu teda môžu uzavrieť buď osobitnú (samostatnú) rozhodcovskú zmluvu, alebo majú možnosť dojednať si rozhodcovskú doložku, ktorá je len technicky vložená do inej zmluvy.
Ustanovenie § 4 ods. 2, druhá veta ZoRK v cit. znení, umožňuje uzavretie rozhodcovskej doložky aj vo „vzájomne vymeniteľných listoch“, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa dôvodovej správy k ZoRK, podstatnej pre teleologický (zákonodarcom sledovaný) účel a cieľ zákona, sa inkorporácia rozhodcovskej doložky do prílohy zmluvy nevylučuje. Dôvodová správa uvádza: „rozhodcovská zmluva môže byť obsiahnutá aj v inom, nezmluvnom dokumente“.
Pokiaľ je z obsahu samotnej, účastníkmi riadne podpísanej zmluvy, zrejmé, že povinný bol oboznámený s obsahom obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy, tieto mu boli doručené a vyjadril s nimi súhlas, potom je písomná forma rozhodcovskej doložky v zmysle § 4 ZoRK nesporne zachovaná.
Z hľadiska skúmania platnosti takto uzavretej rozhodcovskej doložky a zachovania obligatórnej náležitosti jej písomnej formy, je tak podstatná subjektívna vedomosť druhej strany (dlžníka - povinného) o listinách (obchodných podmienkach) tvoriacich súčasť zmluvy, pričom existencia tejto vedomosti sa vyžaduje v čase rokovania najneskôr však v čase uzavretia zmluvy, s ktorou sa spája dojednanie rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v obchodných podmienok tvoriacich súčasť obsahu zmluvy.
Kritérium subjektívnej vedomosti spotrebiteľa (ako slabšej zmluvnej strany), existujúce najneskôr v čase uzavretia zmluvy o tom, že zmluva v texte alebo v obchodných podmienkach obsahuje aj rozhodcovskú doložku a jeho nesporná vedomosť o založení právomoci rozhodcovského súdu, je podstatné a rozhodujúce pre zistenie, či podpisom zmluvy spotrebiteľ vyjadril svoju vôľu s takouto doložkou súhlasiť (samozrejme pri súčasnom zachovaní práva na podanie žaloby na súde) alebo, či bola len súčasťou dodávateľom jednostranne predložených podmienok, sledujúcich záujem a výhodnejšiu pozíciu dodávateľa, ktorý nemal skutočný záujem spotrebiteľa o existencii spotrebiteľskej doložky oboznámiť.
Z tohto hľadiska je preto ďalej podstatné aj to, akú formu majú nepodpísané obchodné podmienky deklarované dodávateľom ako „nedeliteľná súčasť zmluvy“ t. j., či v čase predloženia zmluvy spotrebiteľovi skutočne boli jej súčasťou, a to ako plynule pokračujúca súčasť textu, resp. či boli so zmluvou pevne spojené, alebo či boli spotrebiteľovi inak preukázateľne a bez pochybností odovzdané. Len tak je možné dospieť k nespornému záveru o tom, že znenie obchodných podmienok predložených súdu zo strany oprávneného (dodávateľa) je skutočne znením, ktoré oprávnený deklaruje ako znenie, s ktorým povinný vyjadril pri podpise zmluvy súhlas a vôľu toto znenie vrátane rozhodcovskej doložky prijať
a byť ňou viazaný. Inak je v pochybnostiach vadu podpisu obchodných podmienok potrebné vykladať v prospech spotrebiteľa.
Odvolací súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že nedostatok podpisu nie je možné a správne paušálne exekučným súdom hodnotiť ako vadu písomnej formy rozhodcovskej doložky, ale je potrebné existenciu jej obligatórnej formy v každom prípade individuálne skúmať, a to v závislosti od osobitostí kauzy, ktorá vyplýva práve zo zmluvy a formy obchodných podmienok v jednotlivých spotrebiteľských záväzkových vzťahoch.
Z obsahu Zmluvy o úvere č. 80000723380, bod 8 a 12, založenej v spise súdu prvého stupňa, má odvolací súd preukázané písomné vyhlásenie povinného, že sa oboznámil so zmluvnými dojednaniami, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. S obsahom zmluvy (bod 12) vyplýva aj prejav vôle jej účastníkov, že podpisom zmluvy zmluvu uzatvárajú, pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania uvedené na zadnej strane zmluvy, účastníci zmluvy si zmluvu prečítali, je prejavom ich slobodnej vôle, obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju podpisujú.
Odvolací súd má tak nesporný dôkaz o tom, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, tvoriace obsahovú súčasť zmluvy, ako priamo pokračujúca súčasť jej textu uvedená na zadnej strane zmluvy, obsahujúce dojednanie rozhodcovskej doložky, boli povinnému v čase uzavretia zmluvy bez pochýb známe, vedel o nich, mal možnosť sa s nimi oboznámiť a vyslovil súhlas s ich znením.
Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 EP pri rešpektovaní osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí (osobitosti kauzy) a v súlade so zásadou proporcionality povinný dôsledne skúmať súlad exekučného titulu so zákonom, vrátane otázky, či rozhodcovská doložka zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci, predstavuje takú kolíziu dvoch alebo viacerých subjektívnych práv (vymožiteľnosť práva oprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynúteným dosiahnutím zmluvnej dohody), aby právo tento spor riešilo spôsobom chránenia slabšieho práva s nevyhnutným obmedzením práva silnejšieho.
Odvolací súd s poukazom na svoju vyššie uvedenú argumentáciu v prejednávanej veci tento rozpor
- kolíziu práva dodávateľa a práva spotrebiteľa v uzavretí rozhodcovskej doložky, jej umiestnením v obchodných podmienkach, nevzhliadol. Rozhodcovská doložka uzavretá účastníkmi konania, podľa názoru odvolacieho súdu, spĺňa podmienku písomnej formy vyžadovanú § 4 ods. 4, ods. 2 ZoRK v znení k 26.04.2007, nakoľko je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami.
Je nutné stotožniť sa s argumentáciou odvolateľa, že ZoRK, ani iný právny predpis, či ustálené pravidlá uzatvárania zmlúv, nevyžadujú podpis každej strany zmluvy.
Odvolaciemu súdu je známe rozhodnutie Najvyššieho SR č. k. 2Cdo 245/2010, v ktorom najvyšší súd riešil otázku platnosti písomnej formy rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v obchodných podmienkach, avšak odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vo veci riešenej najvyšším súdom, ktorej výsledkom je zmienené rozhodnutie, išlo o odlišnú kauzu. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré Najvyšší súd SR, ako súd dovolací v predmetnej veci skúmal, neboli pevne spojené so zmluvou a bolo sporné, či znenie predložené exekučnému súdu bolo identické so znením obsahujúcim rozhodcovskú doložku, s ktorým mala povinná vyjadriť súhlas, a či je teda tento prejav vôle jasný a nesporný.
Naproti tomu v prejednávanej právnej veci boli obchodné podmienky ucelenou a nedeliteľnou súčasťou zmluvy, nakoľko sa nachádzali na jej zadnej strane. Vedomosť povinného o ich znení a obsahu v čase uzavretia zmluvy, vrátane dohody o právomoci rozhodcovského súdu (so zachovaním a rešpektovaním práva na konanie pred všeobecným súdom), ako aj ich nezameniteľnosť, je preto zrejmá.
Pokiaľ ide o právne posúdenie veci a skutkové zistenia súdu prvého stupňa o nevykonateľnosti exekučného titulu vo vzťahu k prejednaniu a vydaniu exekučného titulu rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, ktorého právomoc na vydanie exekučného titulu podľa záveru prvostupňového súdu nevyplývala z VOP oprávneného, súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ním zistený skutkový stav je nedostatočný a pre strohosť dôvodov a absenciu podstatných úvah, ktorými sa prvostupňový súd riadil, považuje odvolací súd v tejto časti rozhodnutie za nepreskúmateľné.
Povinnosť súdu riadne odôvodniť uznesenie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu jeho rozhodnutia, a preto musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Jeho účelom je totiž preukázať správnosť rozhodnutia a súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Nedostatok dôvodov alebo ich nezrozumiteľnosť je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať.
Z obsahu čl. 18, bod 18.1. vyplýva dohoda účastníkov zmluvy o tom, že v prípade, ak postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov (pozn. súdu rozumej rozhodcov uvedených v texte VOP) nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ. Rozhodcovská doložka teda obsahuje mechanizmus voľby iného než vopred konkrétne určeného rozhodcu, ak nastane situácia, že ani jeden z určených rozhodcov nebude môcť funkciu rozhodcu prevziať.
Skutkové zistenia o nemožnosti určenia iného rozhodcu pre absenciu práva (možnosti) takéhoto určenia vo VOP, z obsahu obchodných podmienok nevyplývajú a podstatné úvahy súdu akými dospel k tomuto záveru, z odôvodnenia rozhodnutia nie sú zrejmé.
Podmienka určenia iného rozhodcu však bola limitovaná nemožnosťou žiadneho z vopred dohodnutých rozhodcov prevziať funkciu rozhodcu.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený preukázal splnenie tejto podmienky len u troch z vopred dohodnutých rozhodcov, a to v prípade Mgr. Michala Krnáča a JUDr. Jána Smetanu, vo vzťahu ku ktorým predložil listinné dôkazy - písomné oznámenie o neprijatí funkcie rozhodcu a v prípade JUDr. Marianny Mochnáčovej, ktorá bola dňa 16.02.2007 menovaná do funkcie sudkyne Ústavného súdu SR. Vo vzťahu k rozhodcovi JUDr. Gustávovi Retovi, nemožnosť prevzatia funkcie rozhodcu, ako podmienka pre určenie iného rozhodcu oprávneným, preukázaná nebola a takýto dôkaz v spise založený nie je.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní pri skúmaní dôvodnosti vydania poverenia v zmysle § 44 ods. 2 EP bude predovšetkým doplniť dokazovanie zistením splnenia podmienky umožňujúcej určenie iného než vopred dojednaného rozhodcu. Za týmto účelom vyzve oprávneného na predloženie dôkazu svedčiaceho o nemožnosti JUDr. Gustáva Reta prevziať funkciu rozhodcu.
Súd prvého stupňa ďalej vzhľadom na dohodu účastníkov, že v prípade nemožnosti prevzatia funkcie vopred dohodnutými rozhodcami určí náhradného rozhodcu výlučne veriteľ, posúdi platnosť rozhodcovskej doložky aj z hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9, tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.