Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Cb-1-2019.pdf
PDF · 166.46 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cb/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: G.. P. X., A.. XX.XX.XXXX, W. A., J.. Č.. Y. X, XXX XX, zastúpený advokátom: JUDr. Július Goga, AK so sídlom Nitra, Štefánikova ulica č. 47, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Plavé Vozokany, IČO: 00587214, 935 69 Plavé Vozokany, zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária Nyúl s.r.o., Ul. Kpt. Jaroša 738/4, 934 01 Levice, IČO: 53875303, v mene ktorej koná advokát a konateľ: Mgr. Peter Nyúl, o žalobe na vyslovenie neplatnosti uznesenia z členskej schôdze z 10.05.2019, takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1.Žalobca sa podanou žalobou domáha vyslovenia neplatnosti uznesenie členskej schôdze z 10.05.2019, kde poukazuje na to, že v zmysle stanov družstva obdržal písomnú pozvánku na členskú schôdzu Poľnohospodárskeho družstva Plavé Vozokany, konanú dňa 10.05.2019. Tejto schôdze sa riadne zúčastnil, ako to vyplýva aj z prezenčnej listiny, ktorú pred začatím schôdze podpísal. Žalovaný dňa 10.05.2019 označenú členskú schôdzu vykonal, o čom bola v zmysle zákona a stanov spísaná aj zápisnica. V žalobe poukázal na ustanovenie § 238 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa na platnosť uznesenia členskej schôdze vyžaduje jej riadne zvolanie. Ďalej odkázal na článok 16 ods. 3 stanov žalovaného, podľa ktorých členskú schôdzu zvoláva predstavenstvo družstva písomnou pozvánkou. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Levice, sp. zn. 16Cb/39/2013-454 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra, sp. zn. 15Cob123/2016 zo dňa 07.03.2017, súdy určili, že uznesenie náhradnej členskej schôdze žalovaného konaného dňa 03.05.2013 je neplatné. Podľa žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti úkonov, ktoré vykonalo nezvolané predstavenstvo družstva nemohla byť členská schôdza zvolaná neexistujúcim orgánom žalovaného. Ďalej namietal skutočnosť, že v stanovách žalovaného je dvojakým spôsobom upravený spôsob zvyšovania počtu hlasov z dôvodu vlastníctva
družstevných podielnických listov. Na túto skutočnosť poukázal ako člen družstva svojimi písomnými námietkami dňa 31.05.2019, ktoré žalovanému doručil v zákonom stanovenej lehote. V námietkach v dôsledku technickej chyby je pri označení veci nesprávne ponechaný dátum 05.05.2017, avšak z textu námietok a ich podania je nesporné, že sa jedná o členskú schôdzu konanú 10.05.2019. Neplatnosti uznesenia členskej schôdze sa domáha s odkazom na ustanovenie § 242 ObZ z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zákona, stanov a práv riadnych členov družstva tým, že členská schôdza dňa 10.05.2019 nebola riadne zvolaná. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
2. Na výzvu súdu sa žalovaný vyjadril prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, v ktorom vyjadrení uvádza, že žalobca v námietke zo dňa 31.05.2019 uvádza dva dôvody neplatnosti uznesenia členskej schôdze zo dňa 10.05.2019, a to dôvod a) neplatnosť uznesenie členskej schôdze zo dňa 05.08.2016, že členskú schôdzu zvolal neexistujúci orgán žalovaného, b) neplatnosti tej časti stanov družstva, ktorým je v rozpore so zákonom upravený dvojaký spôsob zvýšenia počtu hlasov z dôvodu vlastníctva družstevných podielnických listov, keďže podmienkou takéhoto zvýšenia hlasov je ďalší členský vklad tak, ako to upravujú stanovy družstva pred rokom 2011. Takáto zmena prijatá na schôdzi v roku 2011 je v rozpore so zákonom.
2.1. Čo sa týka námietky žalobcu pod písmenom a), žalovaný poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III ÚS/415/2014-18 zo dňa 01.07.2014, v ktorom ústavný súd sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Nitre vysloveným v rozsudku č. k. 15Cob/2015/2012-103 zo dňa 17.04.2013, podľa ktorého účinky vyhlásenia rozsudku o neplatnosti valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným spôsobia až od okamihu, kedy ju súd vysloví. Úkony vykonané orgánmi družstva zostávajú zachované, a preto aj vyhlásenie uznesenia členskej schôdze za neplatné žiadnym spôsobom nezasiahne do už vykonaných úkonov. Z týchto dôvodov výsledok iných konaní v ktorom sa rieši otázka neplatnosti uznesenia členskej schôdze žalovaného zo dňa 05.08.2016 nemá význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Ďalej poukázal aj na dôvody uvedené v uznesení Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/767/2016-123 zo dňa 23.12.2016, ktorý v podobnej veci uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 14C/104/2014-103 zo dňa 30.05.2016 o zamietnutí návrhu na prerušenie konania potvrdil. Poukázal aj na judikát R 58/2017 (uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo/47/2015 zo dňa 27.10.2016 publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR 7/2017), podľa ktorého na uznesenie prijaté na členskej schôdzi družstva je potrebné hľadieť ako na platné, až do vyslovenie rozhodnutia o jeho neplatnosti. Ďalej poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn. 16Cb/66/2018 zo dňa 25.09.2019, ktorý v obdobnej veci žalobu zamietol. Poukázal aj na to, že doteraz nebolo súdom právoplatne rozhodnuté o neplatnosti uznesenia členskej schôdze žalovaného zo dňa 05.08.2016, preto treba na uznesenie členskej schôdze hľadieť ako na platné, a z tohto dôvodu bola platne zvolaná členská schôdza žalovaného na deň 10.05.2019.
2.2.Čo sa týka námietky uvedenej pod písmenom b), žalobca túto námietku uplatnil vo vzťahu k stanovám prijatým na členskej schôdze v roku 2011. S odkazom na ustanovenie § 242 ObZ. žalovaný namieta, že žalobca túto námietku nepodal v zákonnej lehote podľa § 242 ObZ. do jedného mesiaca od konania členskej schôdze v roku 2011. Žalovaný preto žiada, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.
3.1. Na pojednávaní konanom dňa 17.07.2020, právny zástupca žalobcu poukázal na tú skutočnosť, že od roku 2013 - 2019 prebieha viacero konaní, kde strana žalobcu poukazuje na nedodržanie zákona a stanov žalovaným družstvom v súvislosti s činnosťou a vykonávaním schôdze. V niektorých prípadoch bola žaloba rozsudkom určená tak, že bola dôvodná a uznesenie členskej schôdze bolo vyhlásené za neplatné. Preto aj žaloba, ktorá je predmetnom tohto konania vychádza z takto ustáleného záveru, keď v júni 2017 Krajský súd Nitra určil, že uznesenie členskej schôdze, ktorá sa konala dňa 03.05.2013 je neplatné. Tu právny zástupca žalobcu poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Levice v konaní 16Cb/39/2013 z 16.05.2016, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu Nitra č. k. 15Cob/123/2016-488 zo 07.03.2017. Opakovane poukázal na to, že nebola právne doriešená otázka, či došlo k legitímnemu zvolaniu orgánov družstva v roku 2013 po tom, ako v roku 2017 krajský súd určil, že uznesenie členskej schôdze zo dňa 03.05.2013, ktoré mal zvolať orgán družstva, keďže bolo vyhlásené za neplatné, či vznikli tieto orgány. Žalovaná strana a aj odvolací súd sa postavil na právne stanovisko poukazujúc na citovaný nález Ústavného súdu, ktorý v otázke platnosti uznesenia vychádzajúc z konania obchodnej spoločnosti ustálil, že uznesenie prijaté na valnom zhromaždení je platné až do času, kedy bolo vyhlásené súdom za neplatné. V tomto prípade teda uznesenie z 03.05.2013 do 17.07.2017, ktorým
bolo zvolené predstavenstvo bolo platné. Právny zástupca ale poukázal na to, že obchodný zákonník v § 238 ods. 3 konkrétne určuje, že na platnosť uznesenia sa vyžaduje riadne zvolanie členskej schôdze. V prípade schôdze z 03.05.2013 súdy právoplatne určili, že nebola riadne zvolaná, a preto je uznesenie neplatné. Preto teda nemohli vzniknúť orgány, ktoré následne až do dneška vykonávali úkony, hoci neboli zvolení. Argumentácia, že to urobili v čase platnosti v tejto konkrétnej veci už platiť nemôže, pretože ide o schôdzu z 10.05.2019, teda 3 roky po tom, ako bolo rozhodnuté o neplatnosti uznesenia v roku 2013. Právny zástupca žalobcu poukázal aj na nálezy ústavného súdu z ktorých vyplýva, že zákon priamo určuje, kedy je právny úkon relatívne neplatný; a priori teda platí, že tam, kde nie je zo zákona určené, že ide o relatívny úkon platí, že ide o absolútne neplatný právny úkon. Pri absolútne neplatných právnych úkonoch tieto sú neplatné od počiatku, teda ex tunc, to znamená, že nevyvolávajú vznik, zmenu, ani zánik právnych skutočností. Pokiaľ bolo určené, že schôdza z 03.05.2013 nebola riadne zvolaná, právny zástupca vyslovil záver, že nemohlo byť prijaté platné uznesenie z dôvodov § 238 ods. 3 ObZ. a naviac, s poukazom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Poukázal aj na stanovy žalovaného ako aj na § 239 ObZ, podľa ktorého schôdzu zvoláva predstavenstvo, ktoré ale v roku 2013 nevzniklo. Je teda potrebné s konečnou platnosťou vyriešiť, že pre prípad ak bolo právoplatne určené, že schôdza nebola riadne zvolaná v roku 2013, jedná sa o absolútne neplatný právny úkon, ktorý nevyvolal vznik predstavenstva, ktoré následne zvolalo ďalšie schôdze aj pri personálnych zmenách vrátane predsedu, teda išlo stále o právne úkony, ktoré prenášali absolútnu neplatnosť na právne kroky, ktoré takto nevzniknuté orgány vykonávali. Právny zástupca žalobcu uviedol aj, že v danom prípade sa jedná o čisto právnu problematiku a de facto neprichádza do úvahy nijaké zložité dokazovanie, pretože žalobca splnil všetky podmienky, ktoré očakáva § 242 ObZ, takže zostáva len rozhodnutie, či nezrušiteľné rozhodnutie o neplatnosti uznesenia z 03.05.2013, ktoré bolo prijaté z dôvodu, že schôdza nebola riadne zvolaná, čo je kogentne určené v § 238 ods. 3 ObZ., či takéto právne úkony, ktoré vykonali následne celé roky orgány nevzniknuté u žalovaného, či spĺňajú podmienku § 239 ObZ. a stanov družstva o riadnom zvolaní členskej schôdze. Podľa právneho zástupcu žalobcu nie, a preto považuje žalobu za podanú dôvodne.
3.2. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že námietky boli doručené žalovanému dňa 05.06.2019, o čom právny zástupca žalovaného predložil aj doklad - námietky opatrené pečiatkou žalovaného s dátumom prijatia. Dátum prijatia námietok zo strany žalovaného rozporovaný nie je. Uviedol, že orgány družstva žalovaného, predstavenstvo, ktoré je zapísané aj do obchodného registra, boli ustanovené resp. zvolané na členskej schôdzi dňa 05.05.2017, čo vyplýva z výpisu obchodného registra - vznik funkcie. Žalobca spolu s ďalším členom družstva napadli uznesenie členskej schôdze žalovaného z tohto dátumu, na ktorom boli teda zvolané orgány družstva, ktoré sú doteraz kontinuálne zapísané v obchodnom registri, a tieto orgány družstva zvolané v roku 2017 zvolali aj členskú schôdzu v roku 2019, ktorá je predmetom tohto sporu. Žalobca napadol toto uznesenie a vo veci bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom 13Cb/104/2017 zo dňa 31.10.2019 tak, že žaloba bola zamietnutá, pričom voči tomuto rozhodnutiu zo strany žalobcu odvolanie nebolo, teda sa jedná o právoplatné rozhodnutie. Členská schôdza, na ktorej boli zvolané orgány, ktoré zvolávali túto členskú schôdzu je preto platná. Argumentácia žalobcu, že členská schôdza z roku 2019 nebola zvolaná orgánmi, ktoré boli platne zvolené, nemá podľa právneho zástupcu žalovaného právny základ. Poukázal na to, že čo sa týka ďalšej námietky neplatnosti uznesenia členskej schôdze, pretože sa hlasovalo na základe stanov prijatých z roku 2011 a táto zmena stanov prijatá na členskej schôdzi v roku 2011 je v rozpore so zákonom, podľa právneho zástupcu žalovaného sa touto námietkou nedá zaoberať, pretože tieto neboli namietané. Uznesenie členskej schôdze z roku 2011 sa už teraz v tomto konaní nedá namietať jeho neplatnosť, pretože v roku 2011 ani žalobca, ani nikto iný nevzniesol námietku neplatnosti tohto uznesenia a ani nebola podaná žiadna žaloba a neprebiehalo žiadne konanie o vyslovenie neplatnosti uznesenia z členskej schôdze z roku 2011. Žalobca na tomto súde viedol viacero súdnych konaní, ale prvé členské schôdze, ktoré začal napádať boli z roku 2013. Predchádzajúce nenapádal. Z tohto dôvodu preto v tomto konaní nie je možné riešiť neplatnosť uznesenia z členskej schôdze z roku 2011, pretože vo vzťahu k tejto členskej schôdze sú námietky podané po 30 dňovej lehote a nie je predmetom konania podľa petitu žaloby vyslovenie neplatnosti uznesenia z členskej schôdze z roku 2011. Právny zástupca žalovaného sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v danom prípade nebol prijatý právny názor vo veci neplatnosti tohto právneho úkonu, kde opätovne poukázal na judikát č. 58/2017, podľa ktorého uznesenie prijaté na členskej schôdze družstva je potrebné hľadieť ako na platné, až do vyslovenia rozhodnutia o ich neplatnosti. Týmto zákonodarca postavil systém napádania členskej schôdze prostredníctvom žaloby na súd v prekluzívnych lehotách, z ktorého dôvodu je možné dospieť k tomu, že právny úkon nemôže
byť absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ak sa niekto v tejto lehote nedovolá jej neplatnosti, takéto uznesenie je platné, len pre to, že sa nikto neplatnosti nedovolal.
3.3.Právny zástupca žalobcu poukázal na výsledok schôdze z 05.05.2017 s tým, že výpis z obchodného registra má čisto deklaratórny význam. Zápis deklaruje len to, čo bolo prijaté orgánmi na schôdzi, avšak žalobca namieta tú skutočnosť, že neplatnosť z 03.05.2013 vyvoláva neplatnosť všetkých úkonov vrátane personálnych súvislostí zo schôdze z 05.05.2017. Pokiaľ teda platí nemenná skutočnosť, že absolútne neplatný právny úkon nie je spôsobilý vyvolať vznik, zmenu a zánik právnych skutočností, tak toto sa zákonite musí preniesť aj do úkonov, ktoré vykonali nevzniknuté orgány až po schôdzu z 05.05.2017 a je irelevantné, že rozhodnutie Krajského súdu Nitra bolo až z júna 2017, ktorým teda došlo k potvrdeniu neplatnosti schôdze z 03.05.2013. Opakovane poukázal na ustanovenie § 238 ObZ., ktoré záväzne určuje skutočnosť, že na platnosť uznesenia sa vyžaduje riadne zvolanie schôdze, pričom bolo ustálené, že táto riadne zvolaná nebola. Týmto konaním sa žalobca snaží nastoliť cez všetky dostupné právne prostriedky vyslovenie záväzného stanoviska, či absolútne neprávny úkon umožní kreovanie orgánov družstva aj v nasledujúcich obdobiach, keďže už prvé neplatné, neumožnilo splnenie zákonnej podmienky riadne zvolanie schôdze nevzniknutými orgánmi. Zopakoval, že pokiaľ nevznikol orgán na schôdzi z 03.05.2013, nemohol takýto orgán platne zvolať ďalšiu schôdzu dňa 05.05.2017. Poukázal na český právny systém, ktorý pre takéto prípady pozná termín ničotnosti právnych úkonov a poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky č. 4US/2600/09 z 09.12.2010, podľa ktorého ak prichádza do úvahy možnosť absolútnej neplatnosti právneho úkonu, tak na túto musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.
3.4. Právny zástupca žalovaného ďalej poukázal na to, že žalobca nebol ukrátený na svojich právach. Podľa jeho názoru takéto konanie má zmysel v tom prípade, ak by bol ukrátený na svojich právach. Jedná sa o člena družstva, ktorý má len 1 hlas a nemôže ovplyvniť jedným hlasom vec, a ak by bol akceptovaný výklad zákona prezentovaný žalobcom, tak v takom prípade by došlo k tzv. „domino efektu“, to znamená, že ak jedna členská schôdza z roku 2013 je vyhlásená za neplatnú, vzťahuje sa to na všetky nasledujúce členské schôdze, čo však v danom prípade je podľa právneho zástupcu žalovaného právny omyl, čo vyplýva aj z obchodného zákonníka. Navyše, pokiaľ v tomto prípade žaloba o určenie neplatnosti členskej schôdze z 05.05.2017 bola zamietnutá, pričom sa jedná o právoplatné rozhodnutie medzi tými istými stranami sporu ako je to v tomto konaní, je potrebné výkladom acontario považovať toto uznesenie za platné, pretože v opačnom prípade by toto konanie nemalo zmysel.
3.5. Na pojednávaní konanom dňa 17.07.2020 bol vypočutý aj žalobca, ktorá vo svojej výpovedi poukázal na to, že pracoval ako agronóm na Okresnom národnom výbore Želiezovce, čo bolo v období, keď bolo posledné združstevňovanie a dotklo sa to aj obcí Kuraľany, Čaka a Plavé Vozokany. V tom období ľudia veľmi ťažko vstupovali do družstva a on bol oslovený, aby prišiel robiť agronóma práve pre Plavé Vozokany. Všetko založili, mali 1300 ha pôdy, vyznačili hranice a dosahovali veľké úspechy, napr. mali najvyššiu úrodu cukrovej repy v roku 1958, v roku 1971 dostali najvyššie štátne vyznamenanie radu práce. V roku 1990 sa snažil urobiť všetko pre to, aby družstvo malo všetko vybavenie a ľudia sa cítili dobre, keďže došlo k odčleneniu družstva Plavé Vozokany. Už v čase, keď ľudia nechceli vstúpiť do družstva sľúbil, že spraví všetko pre to, aby sa mali lepšie. V roku 1997 došlo k navýšeniu imania o 27 000 000,00 SK a na jar v roku 1997 prestal na družstve pracovať, ale chcel sa ďalej aktívne podieľať, čo však už ale nebolo potrebné. Keď videl, ako to s družstvom ide ďalej, založili združenie vlastníkov pôdy a družstevníckych podielnických listov. Ďalej poukázal na veľmi zlé praktiky, ako sa chodilo po ľuďoch, ktorí už boli na smrteľnej posteli a pýtali sa podpisy na splnomocnenia a sľubovali sa rôzne výhody, a podľa žalobcu sa majetky získavali aj podfukom. Žalobca sa chce dožiť spravodlivosti a to, že pravda vyjde najavo. Poukázal aj na to, že družstvo dalo družstevné podielové listy aj urbárnikom, čo však nemôže byť, čo bolo za 1 400 000,00 Sk a následne si ich dokúpil predseda družstva za 10 %. Žalobcu trápi celá táto situácia, lebo skladiská sú likvidované, hodnoty spálené a rozoberané. Podľa žalobcu družstvo funguje len pre pár ľudí, pretože ich záujmom nie je, aby družstvo fungovalo, ale ako čo najrýchlejšie zbohatnúť. Ďalej uviedol, že podľa jeho vedomostí má 13 hlasov a nie len 1, ako to prezentoval právny zástupca žalovaného. Potvrdil, že bol predvolaný na členskú schôdzu z 10.05.2019, a na otázku, čo sa mu nepáčilo na prijatých uzneseniach, ktoré boli prijaté na tejto schôdzi odpovedal, že od začiatku poukazoval na to, že sa nerobilo dobre, kradlo sa. Už v roku 2011 poukazoval na zlé fungovanie rozvoja a myslel si, že to družstvo pochopí. Preto v tomto období ani nedával žaloby na súd, avšak konanie družstva voči členom je neférové, a preto nemá inú možnosť ako toto zastaviť len tým, že podáva žaloby. Opakovane poukázal na to, že členská schôdza z roku 2013 bola vyhlásená za
neplatnú, a preto aj žalobca je toho názoru, že aj členské podiely sa prepisovali nesprávnym nezákonným postupom v prospech členov predstavenstva a zobralo sa takým ľuďom, ktorí tam roky robili.
4. Pred ďalším termínom pojednávania právny zástupca žalobcu poukázal na návrh na zrušenie zápisov údajov do obchodného registra podaný podľa § 299 CMP na Okresný súd v Nitre z dôvodu, že ako člen družstva má právny záujem na tom, aby bol zápis údajov týkajúci sa orgánov družstva v súlade s právnym stavom (č. l. 96 - 98). Okresný súd dotazom na Okresný súd Nitra zistil, že konanie o zrušenie zápisov údajov z obchodného registra bolo uznesením č. k. 29Exre/76/2020 -472 zo dňa 10.08.2021 spojené na spoločné konanie s konaním vedeným pod spisovou značkou 29Exre/118/2021 a ďalej bude vedené po spisovou značkou 29Exre/76/2020 (č. l. 472).
5. V ďalšom vyjadrení právneho zástupcu žalobcu (č. l. 178) bol podaný návrh na oboznámenie sa so Stanovami družstva, konkrétne so zmenou prijatou v roku 2011, keďže v nich je určené v súlade ObZ. spôsob zvyšovania hlasov za vydané DPL. Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 796/2016, ktorý rieši otázku absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Keďže občiansky zákonník používal len termín neplatnosť, platí, že pokiaľ je nejaká vada právneho úkonu sankcionovaná neplatnosťou (a nejde pritom o niektorý z prípadov relatívnej neplatnosti), ide o absolútne neplatný právny úkon. Ďalej citoval aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zna. 4 Obo 20/2007.
6.1. Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 05.11.2021 právny zástupca žalobcu opätovne zotrval na svojich argumentoch majúcich zato, že v tomto prípade sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, ktorá skutočnosť sa nedá konvalidovať. Odkázal aj na rozhodnutie veľkého senátu NSSR, ktorého číslo oznámil súdu dodatočne, z ktorého vyplýva, že pri sfalšovanom podpise konateľa na listine, ktorý tvorí podklad na zápis do registra, sa tiež jedná o neplatný právny úkon, ktorý od počiatku nevznikol a nemohol ani vyvolať žiadne právne účinky. Ak nevznikli orgány na členskej schôdzi dňa 03.05.2013, nevznikli ani následne všetky úkony, ktoré sa majú odvíjať od neexistujúceho orgánu a teda nemôžu vyvolávať vznik, zmenu ani zánik žiadnej právnej skutočnosti. Čo sa týka zmeny stanov v roku 2011, tak právny zástupca žalobcu uviedol, že zákon v § 240 obchodného zákona zakotvuje, že každý člen má 1 hlas, pokiaľ to nie je v stanovách uvedené inak. V stanovách zo schôdze v roku 2011 bolo toto zákonné pravidlo zakotvené a v stati týkajúcej sa vydania družstevných podielnických listov bolo v tom čase zakotvené, že družstvo tieto listy vydáva svojim členom a vydáva ich aj iným členom podľa kľúča, ktorým sa rozdelil podiel majetku vo finančnom vyjadrení. Tu poukázal na to, že pokiaľ člen družstva má okrem základného vkladu jeden hlas, môže mať za výšku svojho majetku v družstve aj ďalšie hlasy, ale táto skutočnosť sa musí prijať vzájomnou dohodou v písomnej podobe medzi družstvom a členom. Konkrétne žalobca má základný členský vklad v sume 995,00 Eur za čo má 1 hlas. Okrem toho má ale v družstve aj majetok, za ďalších 12 x hlasov, čiže spolu má 13 hlasov. Tých 12 hlasov by podľa zákona a stanov mohli byť cez DPL premenené len pod podmienkou, že by žalobca hodnotu svojho majetku vniesol do majetku družstva, a takto by získal v zmysle zákona 13 hlasov. Do roku 2011 to určovali týmto spôsobom a žiaden z členov neuzavrel s družstvom dohodu o premene svojho majetku tak, že ho vniesol do majetku družstva. V roku 2011 na schôdzi zrejme podľa právnej úpravy ešte pôvodného právnika JUDr. Nyúla sa doplnilo ustanovenie nie v časti, kde sa riešia DPL-ky, ale v ďalšom článku, kde sa doplnilo, že každý člen má nárok na 1 hlas za základný vklad a doplnilo sa a ďalší hlas za každých 995,00 Eur získané z DPL. Právny zástupca tu poukázal na to, že nemohli sa tieto dva prvky premeniť na platné hlasy, pretože nebol tento majetok vnesený do majetku družstva, ostal v portfólií držiteľov DPL. Ďalej poukázal na to, že tieto DPL boli skupované za 10 % ich hodnoty len niektorými členmi družstva, ktorí ich následne premenili na schôdzi na svoje hlasy a ovládli takto celé družstvo. Uviedol aj, že nech sa družstvo bude akokoľvek snažiť, neodstráni skutočnosť, že došlo k zrušeniu uznesenia, ktorým mali byť vytvorené orgány dňa 03.05.2013, ku ktorým však fakticky nedošlo, aj keď to bolo súdom skonštatované až v roku 2017. Ďalej sa výslovne vyjadril, že v tomto konaní nepodáva návrh na určenie neplatnosti stanov, len sa dovoláva toho, že na absolútnu neplatnosť stanov bolo zo zákona prihliadnuté. V danom prípade žalobca nerieši uznesenie, ktoré bolo prijaté dňa 10.05.2019, ale rieši produkt, t. j. stanovy a ich rozpor, keďže v prvej časti dovtedy platných stanov je riešením spôsob premeny DPL na hlasy a v roku 2011 prijatá zmena stanov, keď sa rozšírila v počte hlasov o nakúpené DPL.
6.2. Právny zástupca žalovaného opätovne poukázal na už citovaný judikát R 58/2017, podľa ktorého vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze nie je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže jeho neplatnosť sa skúma len v špeciálnej žalobe, z ktorého dôvodu sa jedná o relatívne neplatný právny úkon. Pokiaľ ku dňu pojednávania nebolo právoplatne určené o neplatnosti uznesenia členskej
schôdze konanej dňa 05.08.2016, je potrebné hľadieť ako na platné. Podľa právneho zástupcu žalovaného, žalobca je v právnom omyle ak si myslí, že uznesenie členskej schôdze môže byť absolútne neplatným právnym úkonom. Nie je tomu tak, prikláňa sa tomu aj NS SR aj Ústavný súd SR. Ide o relatívnu neplatnosť, ktorá sa vyvodzuje z ustanovení obchodného zákonníka, podľa ktorej sa skúma neplatnosť uznesenia len na námietku člena a len na námietku žaloby v osobitnom konaní s prekluzívnou lehotou. Čo sa týka druhého dôvodu neplatnosti, ktorý sa uvádza v námietkach žalobcu, tie sa týkajú uznesenia členskej schôdze z roku 2011, pričom podľa právneho zástupcu žalovaného, tieto nie je možné samostatne skúmať - teda nie je možné skúmať neplatnosť uznesenia a neplatnosť výsledku uznesenia, ako to nazýva právny zástupca žalobcu. Opätovne poukázal na to, že žalobca mal možnosť v roku 2011 námietkami uplatniť neplatnosť členskej schôdze o prijatí stanov a podať žalobu o neplatnosť uznesenia v prekluzívnej lehote, čo nevyužil, preto súd nemôže ako predbežnú otázku v tomto konaní skúmať platnosť uznesenia z roku 2011 o prijatí zmien stanov. Ďalej uviedol, že v čase zvolania členskej schôdze z 10.05.2019, ktorá je predmetom tohto konania, orgány žalovaného konkrétne predstavenstvo žalovaného zvolávalo členskú schôdzu tak, ako to bolo upravené v stanovách a zvolávalo ho predstavenstvo v zložení, v akom bolo zapísané do obchodného registra. Z uvedeného dôvodu, členskú schôdzu zvolal orgán, ktorý existoval v čase zvolania, ktorý bol v čase zvolania platne zvolený, preto nie je dôvod určiť neplatnosť členskej schôdze len preto, že ho nezvolával orgán podľa predstavy žalobcu. Poukázal aj na konania prebiehajúce na okresnom súde vo veci určenia neplatnosti tých ustanovení, ktoré namieta žalobca v tomto konaní, t. j. spôsob hlasovania, kde v jednom konaní vystupoval tiež Ing. P. X. ako žalobca, proti žalovanému, v merite veci bola žaloba zamietnutá. V druhom konaní vystupoval iný subjekt, asi právnická osoba, ktorá nebola členom družstva, žalovala to isté, neplatnosť v tejto časti stanov, aj tam bola žaloba zamietnutá s tým, že u tejto právnickej osoby je vec už právoplatne skončená. Právny zástupca žalovaného poukázal na jednotlivé body uznesenia z členskej schôdze z 10.05.2019 s tým, že nikto sa nezdržal hlasovania, ako ani nikto nehlasoval proti.
6.3. Ďalším podaním právny zástupca žalobcu odkázal na rozhodnutie Veľkého senátu NSSR pod spisovou značkou 1 VObdo 1/2021 z 24.06.2021z ktorého vyplýva, že registrový súd nie je oprávnený prejudiciálne posudzovať otázku neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o ktorej môže rozhodnúť len súd v civilnom sporovom konaní na základe žaloby podľa § 131 ObZ.; sfalšovaná listina nepredstavuje spôsobilý podklad pre vykonanie zápisu údajov do obchodného registra, ak sa tak stalo, je tento zápis nesprávny a ďalej, že registrový súd je oprávnený posudzovať, či listina priložená k návrhu na zápis do obchodného registra je zápisuschopná a to aj v prípade, ak na jej základe došlo k vykonaniu zápisu (č. l. 320).
7. Na pojednávaní konanom dňa 10.01.2022 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobcom spomínaný judikát sa týka takých rozhodnutí orgánov, na ktorých došlo k sfalšovaniu podpisov na listinách, resp. na ktorých bolo preukázane, že došlo k spáchaniu nejakého trestného činu. V tomto prípade sa ale o takúto situáciu nejedná a ide o skutkovo a právne iný prípad, pretože žiadne listiny predložené na zápis do obchodného registra neboli sfalšované a sú pravé a z tohto dôvodu tento judikát na tento prípad nedopadá. V danom prípade ide o relatívnu neplatnosť uznesenia členskej schôdze, na ktorú môže súd prihliadnuť len v tomto konaní na námietku žalobcu. Keďže obidva dôvody uvedené v oznámení žalobcu o neplatnosť členskej schôdze boli tunajším súdom právoplatne vyriešené, jednak platnosť stanov a jednak, či boli oprávnené orgány družstva zvolať členskú schôdzu, tak z obidvoch týchto dôvodov námietky žalobcu už nie sú opodstatnené.
8. Posledné pojednávanie bolo konané dňa 27.04.2022, pred ktorým bola súdu doručená súdu žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu, o čom predložil súdu aj potvrdenie (č. l. 328). žiadosť o odročenie pojednávania bola podaná s dlhším odkladom a súčasne právny zástupca žalobcu ospravedlnil aj svoju neúčasť na pojednávaní. Bližšie však nekonkretizoval dôvod na jeho strane, pre ktorý by sa nemohol on osobne zúčastniť pojednávania. Právny zástupca žalobcu si nesplnil svoju povinnosť podľa § 183 ods.4 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), teda neoznámil tel. kontakt, resp. e - mailovú adresu, súd preto pri následnom postupe podľa § 183 ods. 4, e - mailom oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že pojednávanie odročené nebude (č. l. 331,332). Súd oznámenie zaslal na e - mailovú adresu, z ktorej sám právny zástupca v priebehu konania kontaktoval súd (napr. č. l. 110, 115), ako aj na ktorú bol už opakovane kontaktovaný súdom. Súd v oznámení konštatoval nenaplnenie zákonných predpokladov k odročeniu pojednávania, keďže žalobca nebol na pojednávanie ani predvolaný, je riadne zastúpený advokátom, na ktorého strane neexistovala prekážka
na účasť na pojednávaní (toto právny zástupca ani netvrdil) s tým, že pre dôvody na strane žalobcu už bolo pojednávanie odročené (č.l. 61, čl. 125) a teda bolo možné od žalobcu spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť. Žalobca bol síce zastúpený právnym zástupcom, ktorý ale bez bližšieho zdôvodnenia len s odkazom na zlý zdravotný stav jeho klienta tiež ospravedlnil svoju neúčasť. Právny zástupca žalobcu neavizoval dôvody, pre ktoré by žalobca trval na svojej osobnej účasti na pojednávaní, s tým, že žalobca bol v končenom dôsledku v konaní už aj vypočutý. Na tomto pojednávaní súd preto konal v neprítomnosti tak žalobcu, jeho právneho zástupcu, ako aj žalovaného. Právny zástupca predložil 17 ks splnomocnení. V rámci záverečnej reči uviedol, že v tomto konaní ide o posúdenie výlučne právnej otázky v platnosti uznesenia členskej schôdze zo dňa 10.05.2019 na základe námietok žalobcu. Podľa názoru žalovanej strany ani jedna námietka nespôsobuje neplatnosť uznesenia členskej schôdze. Odkázal na svoje predchádzajúce písomné, ako aj ústne vyjadrenia. Uviedol, že námietka, ktorá sa týka neplatnosti uznesenia členskej schôdze z 03.05.2013 nemá právny vplyv na vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze z 10.05.2019. Medzi uvedenými dátumami od roku 2013 do 2019 došlo k viacerým zmenám orgánov družstva, členovia predstavenstva kontrolnej komisie boli viackrát odvolaní a vymenovaní a bolo rozhodujúce to, že kto bol oprávnený za žalovaného zvolať členskú schôdzu na dňa 10.05.2019 a bolo potrebné vychádzať zo stavu, ktorý bol v čase pozvania zapísaný v obchodnom registri. Podľa právneho zástupcu žalovaného členskú schôdzu zvolalo predstavenstvo zapísané v obchodnom registri ku dňu zvolania členskej schôdze, preto len z tohto dôvodu nemôže byť členská schôdza neplatná. Čo sa týka ďalšej námietky, že stanovy nesprávne upravujú spôsob hlasovania, tak k tomu uviedol, že výsledok hlasovania na členskej schôdzi, či podľa stanov, alebo v prípade ich neplatnosti, podľa ObZ by bol rovnaký, a to z toho dôvodu, že členskej schôdze sa zúčastnila nadpolovičná väčšina všetkých členov družstva a na platnosť členskej schôdze podľa ObZ bola potrebná tiež nadpolovičná väčšina všetkých členov družstva. Ak by stanovy v tejto časti boli aj neplatné, aj táto podmienka bola splnená. Poukázal aj na to, že v obidvoch prípadoch by bolo hlasovanie platné. Z týchto dôvodov navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať plnú náhradu trov konania.
9. Na pojednávaní vykonal okresný súd dokazovanie v nasledovnom rozsahu: čl. 1 - 2 žaloba, čl. 3 námietky člena družstva, čl. 4 žaloba podaná elektronicky, čl. 7 - 9 žaloba doručená písomne spolu s prílohami, čl. 19 UZN - výzva na vyjadrenie sa, čl. 24 -25 vyjadrenie žalobcu e-mailom, čl. 32 vyjadrenie žalovaného z 28.09.2019, čl. 33 - 37 zápisnica, čl. 38 - 40 prezenčná listina, čl. 42 - 43 pozvánka na členskú schôdzu, čl. 44-50 stanovy schválené na schôdzi 10.05.2019, čl. 72 vyjadrenie PZ žalovaného, čl. 73 námietky opatrené pečiatkou žalovaného, čl. 76 - 86 rozsudok OS LV 13Cb/104/2077 s doložkou ppl, čl. 87 - 94 zápisnica z pojednávania z 17.07.2020, čl. 96 oznámenie žalobcu o podaní návrhu na zrušenie zápisu údajov do OR, čl. 121 - 123 návrh na zrušenie termínu + oznámenie o stave konania vedenom na OS NR zo str. PZ žalobcu, čl. 133 oznámenie PZ žalobcu, čl. 146 vyjadrenie OS NR + UZN, čl. 155 - 161 rozsudok OS LV 16Cb/66/2018-197 s doložkou ppl., čl. 163 -167 rozsudok KS NR 15Cob/1/2020 s doložkou ppl., čl. 169 - 177 výpis z OR žalovaný, čl. 178 vyjadrenie žalobca + návrh na zrušenie zápisov údajov do OR na čl. 179-180, čl. 184 -189 rozsudok OS LV 14C/104/2014, čl. 190 - 195 rozsudok KS NR 26 Cob/8/2018 + doložka ppl., čl. 197-2014 rozsudok OS LV 13Cb/2011/2015 + doložka ppl, na čl. 205, čl. 206 - 215 rozsudok OS LV 13Cb/154/2016, čl. 216-219 rozsudok OS LV 16Cb/39/2013, čl. 210 - 222 rozsudok KS NR 16Cob/123/2016, čl. 223 - 229 zápisnica z 05.11.2021, čl. 230 vyjadrenie PZ žalobcu a žiadosť o žiadosť zrušenia pojednávania + oznámenie sp. zn. 1VObdo1/2021, čl. 235 - 247 UZN NSSR 1VObdo1/2021, čl. 252 - 259 rozsudok OS LV 13Cb/26/2014, čl. 260 - 265 rozsudok KS NR 15Cob/177/2015, čl. 274 - 282 žaloba z konania 13Cb/210/2015, čl. 283 - 284 splnomocnenia udelené U.. L. aj T. D., čl. 285 hromadný družstevný podielnicky list na meno, čl. 286 výpis z OR žalovaný, čl. 287 zápisnica z náhradnej členskej schôdze z 06.05.2011, čl. 290 UZN z náhradnej čl. schôdze z 06.05.2011, čl. 291 prípis od pána Krnáča a Fábryho, čl. 292 splnomocnenie, čl. 293 -295 zápisnica z náhradnej čl. schôdze z 11.05.2012, čl. 296 - 298 zápisnica z náhradnej čl. schôdze z 03.05.2013, čl. 299 UZN z náhradnej čl. schôdze z 03.05.2013, čl. 300-303 prezenčná listina schôdze z 03.05.2013, čl. 314 UZN z náhradnej čl. schôdze z 11.05.2012, čl. 305 - 306 zoznam členom v roku 2012, čl. 307 -310 zoznam členov z 2012, čl. 311-313 zápisnica z pojednávania z 10.01.2022, čl. 318 odpoveď žalovaného na výzvu súdu, čl. 323-324 UZN z konania 13Cb/210/2015, čl. 327 ozn. PZ žalobca ospravedlnenie neúčasti a zrušenie termínu, čl. 322 oznámenie súdu PZ žalobcu na jeho žiadosť o zrušenie termínu a doklad č. 1 predložený na dnešnom pojednávaní - 17 ks splnomocnení.
9.1. Z obsahu spisového materiálu, pripojených listín, vyjadrení žalobcu, ako aj právnych zástupcov, okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Pozvánkou predsedu predstavenstva - Ing. F. X. z 25.04.2019 (č. l. 42,43) boli pozvaní členovia družstva na výročnú členskú schôdzu konajúcu sa dňa 10.05.2019 v Kultúrnom dome v Plavých Vozokanoch so začiatkom o 9,30 hod. Takúto pozvánku obdržal aj žalobca, ktorý sa výročnej členskej schôdze aj zúčastnil, čo jednak potvrdil sám žalobca, ako aj jeho účasť vyplýva z prezenčnej listiny. Na výročnej členskej schôdzi bolo prijaté uznesenie, ktorým bola schválená: a) výročná správa o hospodárení družstva za rok 2018 a účtovná závierka družstva za rok 2018; b) správa o výsledku hospodárenia za rok 2018 a správa nezávislého audítora členom a štatutárnemu orgánu družstva Plavé Vozokany za rok 2018; c) podnikateľský plán za rok 2018 a správa audítora za rok 2018; d) návrh podnikateľského plánu družstva na rok 2019; e) účtovná závierka a hospodárenie družstva za rok 2018; f) celkový výsledok hospodárenia za rok 2018; zisk vo výške 118 349,81 Eur preúčtovanie na účet 429 000 neuhradená strata minulých rokov; g) stanovisko kontrolnej komisie k výsledku hospodárenia družstva za rok 2018 a stanovisko audítora k účtovnej závierke družstva za rok 2018; h) auditorskú spoločnosť RENAUDIT CONSULTING, s. r. o., Vajanského 3, 949 01 Nitra. Licencia SKAU č. 238, IČO: 36539121, DIČ: 2020152838; i) zmenu stanov družstva (č. l. 36 p. v.). Voči uzneseniu tejto členskej schôdze boli zo strany žalobcu podané námietky, ktoré boli doručené priamo žalovanému. Žalobca namieta dva dôvody neplatnosti uznesenia a to: že schôdza nebola riadne zvolaná pre rozpor s § 238 ods. 3 ObZ. a pre rozpor s čl. XVII ods. 1 a ods. 3 stanov družstva, keďže členskú schôdzu zvolal neexistujúci orgán družstva - predstavenstvo družstva, ktoré nevzniklo v dôsledku neplatnosti uznesenia náhradnej členskej schôdze zo dňa 03.05.2013. Druhým dôvodom mala byť neplatnosť tej časti stanov družstva, ktorými je v rozpore so zákonom upravený dvojaký spôsob zvýšenia počtu hlasov z dôvodu vlastníctva družstevných podielnických listov, keďže podmienkou takéhoto zvýšenia počtu hlasov je ďalší členský vklad tak, ako to upravujú stanovy pred r. 2011.
10. Podľa § 221 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.
11. Podľa 238 ods. 3 ObZ, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vyžaduje sa na platnosť uznesenia členskej schôdze, predstavenstva a kontrolnej komisie ich riadne zvolanie, prítomnosť nadpolovičnej väčšiny členov a súhlas väčšiny hlasov prítomných členov. Tento zákon alebo stanovy určujú, pre ktoré uznesenia je potrebný súhlas kvalifikovanej väčšiny.
12. Podľa § 239 ods. 1 ObZ., najvyšším orgánom družstva je schôdza členov družstva (ďalej len "členská schôdza").
13. Podľa § 239 ods. 2 ObZ, členská schôdza sa schádza v lehotách určených stanovami, najmenej raz za rok. Zvolanie členskej schôdze sa musí členom oznámiť spôsobom určeným stanovami.
14. Podľa § 242 ObZ, na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu môže člen podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh možno na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky, alebo od oznámenia námietky predstavenstvu.
15. Z predložených listinných dokladov vyplýva, že žalobca námietku nepodal priamo na členskej schôdzi, táto bola žalovanému oznámené písomne v zákonom stanovenej lehote, čo vyplýva z prezenčnej pečiatky žalovaného potvrdzujúceho dátum prijatia námietky dňa 05.06.2019, teda bola zachovaná lehota 1 mesiaca od konania členskej schôdze konanej dňa 10.05.2019. Samotná žaloba bola rovnako podaná na súd v lehote 1 mesiaca od oznámenia námietky predstavenstvu, žaloba bola podaná elektronicky dňa 01.07.2019 (č. l. 4) doplnená dňa 08.07.2019 (č. l. 7 a nasl.). V tomto smere medzi stranami sporu ani nebol spor o včasnosti podania námietok. Súd preto konštatuje včasnosť podania tak námietok, ako aj samotnej žaloby.
16. Okresný súd má preukázané, že žalobca, resp. aj ďalší členovia družstva podávali na súd každoročne návrhy na určenie neplatnosti uznesenia (uznesení ) prijatých na jednotlivých výročných členských schôdzach, z ktorých súd určil ako neplatné uznesenie náhradnej členskej schôdze zo dňa
03. 05. 2013 to rozsudkom č. k. 16Cb/39/2013-454 zo dňa 16.05.2016, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 15Cob/123/2016-488 zo dňa 07. 03. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 06. 2017 (č. l. 216 -222). V ostatných prípadoch boli žaloby zamietané.
17. Prvým dôvodom pre ktorý sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti uznesenia členskej schôdze zo dňa 10.05.2019 bolo, že nebola zvolaná v súlade so zákonom ako aj stanovami. Žalobca opakovane aj v tejto žalobe poukazoval na to, že pokiaľ sa na náhradnej členskej schôdzi dňa 03.05.2013 volil predseda, podpredseda, členovia predstavenstva a kontrolná komisia žalovaného, ktoré uznesenie bolo ale vyhlásené za neplatné, potom tieto orgány nikdy nevznikli a teda nemohli byť platne zvolané ani ďalšie schôdze (neexistujúcimi orgánmi, ktoré následne nemohli ani vzniknúť). Tento dôvod je opakovane uvádzaný v žalobách na určenie neplatnosti uznesení členskej schôdze z jednotlivých rokov, či už žalobcom, alebo aj inými členmi družstva - viď napr. konanie vedené okresným súdom pod spisovou značkou 13Cb/104/2017 - o žalobe žalobcu a Ing. P., ktorým bolo napadnuté uznesenie členskej schôdze z 05.05.2017, a v ktorom konaní bola žaloba zamietnutá, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.05.2020 (č. l. 76 -86). Ďalšie konanie vedené pod spisovou značkou 16Cb/66/2018 vo veci určenia neplatnosti uznesenia členskej schôdze z 04.05.2018, ktorá žaloba žalobcu bola rovnako zamietnutá. Rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom krajského súdu Nitra č. k. 15Cob/1/2020 -240 zo dňa 13.04.2021, právoplatné dňa 17.06.2021 (č. l. 155 - 167). Vo veci bolo podané dovolanie. Žalobca napadol aj uznesenie členskej schôdze konanej dňa 05.08.2016, ktorá žaloba bola rovnako zamietnutá v konaní vedenom okresným súdom pod spisovou značkou 13Cb/154/2016 0 (č.l. 206 -215). Rozsudok v danej veci ku dňu tohto rozhodnutia zatiaľ nie je právoplatný z dôvodu podaného odvolania.
18. Vo všetkých uvedených rozhodnutiach súd konštatoval relatívnu neplatnosť daného uznesenia s odkazom na rozhodnutia vyšších súdnych autorít. Aj v tomto konaní súd poukazuje na R 58/2017 podľa ktorého na uznesenia prijaté na členskej schôdzi družstva je potrebné hľadieť ako na platné až do vyslovenia rozhodnutia o ich neplatnosti súdom. Inými slovami neplatnosť uznesenia členskej schôdze družstva pôsobí až od okamihu, keď ju vysloví súd, teda bol aplikovaný tzv. princíp relatívnej neplatnosti. Predmetný názor bol vyjadrený aj v rozsudku Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 15Cob/215/2012 a bol tiež preskúmaný aj Ústavným súdom SR, ktorý v rozhodnutí pod sp. zn. III.ÚS 415/2014 nevzhliadol porušenie práva sťažovateľa. Žalobca namietal, že členská schôdza zvolaná na dňa 10.05.2019 bola zvolaná už po právoplatnom rozhodnutí o neplatnosti uznesenia náhradnej členskej schôdze zo dňa 03.05.2013 a teda v prípade tohto konania už bolo zrejmé, že bola zvolaná neexistujúcimi orgánmi. Tu súd poukazuje na rozhodnutia vo veci 16Cb/66/2018 o určenie neplatnosti členskej schôdze kde bola obdobná situácia a síce, že aj táto schôdza bola zvolaná už za právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo určené neplatné uznesenie náhradnej členskej schôdze z 03.05.2013 (ppl. dňa 29.06.2017), ako aj rozhodnuté bolo v uvedených konania po dátume právoplatnosti potvrdzujúceho rozsudku, kde tak prvostupňový súd, ako aj odvolací súd konštatuje relatívnu neplatnosť daného rozhodnutia s odkazom na rozhodnutia vyšších súdnych autorít. Tu súd osobitne poukazuje aj na odôvodnenie odvolacieho súdu, podľa ktorého: „Pokiaľ súd právoplatne neurčil neplatnosť uznesenia žalovaného prijatého na členskej schôdzi, na ktorej bolo zvolené predstavenstvo zapísané v obchodnom registri v čase zvolávania a konania členskej schôdze konanej dňa 04. 05. 2018, súd prvej inštancie nemohol dospieť k inému právnemu záveru, ako k tomu, že členská schôdza konaná dňa 04. 05. 2018 bola zvolaná existujúcim orgánom, a to v súlade s § 238 ods. 3 Obchodného zákonníka a čl. XVII. ods. 1, ods. 3 stanov žalovaného. Na uvedenom právnom závere nič nemení ani súdom vyslovená neplatnosť uznesenia náhradnej členskej schôdze zo dňa 03. 05. 2013, na ktorej boli zvolené orgány družstva, keďže na ďalších členských schôdzach boli tieto kreované nanovo (vrátane jeho predstavenstva) a príslušné uznesenia členskej schôdze neboli súdom určené za neplatné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 2Obdo/47/2015 zo dňa 27. 10. 2016, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 7/2017 ako judikát R 58/2017, v zmysle ktorého „je na uznesenia prijaté na členskej schôdzi družstva potrebné hľadieť ako na platné až do vyslovenia rozhodnutia o ich neplatnosti“.
19. Z listinných dokladov má súd preukázané, že členskú schôdzu o ktorú ide v tomto konaní zvolával G.. F. X. ako predseda predstavenstva, ktorý bol kreovaný do funkcie uznesením prijatým na členskej schôdzi konanej dňa 05.05.2017 (č. l. 175). Pokiaľ má súd preukázané, že toto uznesenie nebolo vyhlásené neplatným, viď právoplatné rozhodnutie okresného súdu v konaní vedenom pod spisovou značkou 13Cb/104/2017, členská schôdza bola preto riadne zvolaná v zmysle § 238 ods. 1 ObZ ako aj
čl. XVII ods. 1, ods. 3 stanov. Rovnako súd konštatuje, že na uvedenom nič nemení ani súdom vyslovená neplatnosť uznesenia náhradnej členskej schôdze z 03.05.2013.
20. Okresný súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu 1 Obdo /73/2018 z 13. decembra 2019, podľa ktorého z ustanovení Obchodného zákonníka nevyplýva záver, že právoplatné rozhodnutie súdu, vydané v spore o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze družstva, je záväzné pre každého, teda nielen pre sporové strany, t. j. tých ktorí v spore vystupujú ako žalobca a žalovaný (§60 CSP), prípadne tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku. Najvyšší súd v odseku 14 citovaného rozhodnutia jednoznačne poukázal na to, že na družstvo sa len podporne a primerane aplikujú ustanovenia prvej hlavy prvého dielu druhej časti ObZ, čo sú všeobecné ustanovenia o obchodných spoločnostiach, čiže § 56 - § 75 ObZ. V prípade spoločnosti s ručením obmedzením rozšírená záväznosť rozsudku o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia explicitne vyplýva z ustanovenia § 131 ods. 5 („právoplatné rozhodnutie súdu podľa ods. 1 je záväzné pre každého“) a v prípade akciovej spoločnosti z ustanovenia § 183 ObZ („o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia §131 ObZ“). V prípade družstva sú podmienky, za ktorých je možné vysloviť neplatnosť upravené v ustanovení § 242 ObZ, ktorý ale nepredstavuje ustanovenie, ktoré by bolo obdobou ustanovenia § 131 ods. 5 ObZ. Ustanovenie § 131 ods. 5 ObZ nemožno aplikovať na družstvo ani s odkazom na ustanovenie §260 Obz, pretože nejde o ustanovenie prvej hlavy prvého dielu druhej časti ObZ. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ aj bola vyslovená neplatnosť uznesenia náhradnej členskej schôdze zo dňa 03.05.2013, s prihliadnutím na vyššie uvedený právny názor a zákonnú úpravu, sa takéto rozhodnutie vzťahuje len na strany sporu, resp. ich právnych nástupcov, v danom prípade tiež žalobca a žalovaný (č. l. 216). Aj napriek skutočnosti, že žalobca síce podal návrh na zrušenie zápisu údajov do obchodného registra, ktorý sa ale týka výslovne zápisov vykonaných na základe uznesenia z náhradnej členskej schôdze zo dňa 03.05.2013, súd je toho názoru, že v danej veci nebolo potrebné čakať na výsledok uvedeného konania a to aj s prihliadnutím na vyššie uvedený právny názor najvyššieho súdu, ako aj na deklaratórny charakter zápisov v obchodnom registri, ktoré sa navyše netýkajú uznesenia členskej schôdze z 05.05.2017, na ktorej boli kreované orgány zvolávajúce členskú schôdzu zo dňa 10.05.2019.
21. Okresný súd len okrajovo uvádza, že právny zástupca žalovaného vo svojich vyjadreniach poukazoval aj na to, že v námietkach mala byť namietaná neplatnosť uznesenia členskej schôdze zo dňa 05.08.2016, keďže členskú schôdzu zvolal neexistujúci orgán, ktoré tvrdenie preukázané nebolo, pretože v námietkach žalobcu toto konštatované nie je (č.l. 75). Z uvedeného sa preto súd členskou schôdzou zo dňa 05.08.2016 ani nezaoberal.
22. Podľa § 240 ods. 1 prvá veta ObZ, pri hlasovaní má každý člen jeden hlas, pokiaľ stanovy neurčujú inak.
23. Podľa čl. XVII bod 6 stanov prijatých na členskej schôdzi dňa 06.05.2011, pri hlasovaní na členskej schôdzi má každý člen jeden hlas za každých 995,817567 Eur splateného členského vkladu a ďalší hlas za každých celých 995,817567 Eur nominálnej hodnoty družstevného podielového listu v jeho vlastníctve. Člen družstva môže písomne splnomocniť iného člena, aby ho zastupoval na členskej schôdzi vrátane práva hlasovať v jeho mene (č. l. 288 p. v.)
24. Žalobca ako druhý dôvod neplatnosti uznesenia členskej schôdze uviedol neplatnosť tej časti stanov, ktorými je v rozpore so zákonom upravený dvojaký spôsob zvýšenia počtu hlasov z dôvodu vlastníctva družstevných podielnických listov, keďže podmienkou takého zvýšenia počtu hlasov je ďalší členský vklad tak, ako to upravujú Stanovy družstva pred r. 2011.
25. V tejto časti právny zástupca žalovaného poukazoval na to, že stanovy boli zmenené uznesením v roku 2011 a ak v prekluzívnej lehote nebola podaná žaloba o určenie neplatnosti daného uznesenia, teraz už nie je možné takúto žalobu podať, ako ani nie je možné posudzovať samostatne daný „produkt“ - stanovy, ktorý bol uznesením prijatý. S týmto tvrdením právneho zástupcu žalovaného sa súd nestotožňuje a to aj s odkazom na rozhodnutie veľkého senátu vo veci 1Vobdo/1/2021, na ktoré poukazoval žalobca a ktoré predložil aj registrovému súdu a to predovšetkým bod 27. 1. odôvodnenia, z ktorého vyplýva, že „uvedené obmedzenie okruhu subjektov i časové obmedzenie však platí len pre špeciálny právny prostriedok, ktorým je žaloba podľa § 131 Obchodného zákonníka. Nič však nebráni tomu, aby sa ktokoľvek, kto osvedčí právny záujem mohol dovolať určovacou žalobou neplatnosti tých
častí spoločenskej zmluvy, ktoré sa v dôsledku uznesenia valného zhromaždenia dostali do rozporu s kogentnými ustanoveniami zákona. Opačné stanovisko by pripúšťalo, aby sa pravidlo upravujúce právne vzťahy stalo márnym uplynutím uvedenej lehoty záväzným pre každého (vrátane súdu), hoci odporuje zákonu“ - č. l. 242. Z uvedeného možno dospieť k záveru, že pokiaľ aj nebola podaná žaloba o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze (v prípade družstva), je možné sa domáhať takéhoto určenia ( za splnenia zákonných predpokladov) aj neskôr.
26. Súd má vedomosť o tom, že takéto konania sa okresnom súde aj viedli a to: konanie vedené pod spisovou značkou 13Cb/211/2015 vo veci žalobcu - Agrárna finančná, a. s., proti žalovanému, ktorá žaloba bola zamietnutá z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, keďže v tom konaní žalobca nebol členom družstva. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2019 (č. l. 197-205). Ďalej konanie vedené pod spisovou značkou 13Cb/26/2014, vo veci žalobcu, ktorá žaloba bola tiež zamietnutá rozsudkom č. k. 13Cb/26/2014 -110 zo dňa 16.04.2015 ako oneskorene podaná, po uplynutí prekluzívnej lehoty. Rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu Nitra č. k. 15Cob/177/2015-154 zo dňa 14.06.2016, právoplatné dňa 14.11.2016. Ako sa konštatuje aj v odôvodnení odvolacieho súdu, navrhovateľ mal nepochybne úmysel konať v zmysle ustanovenia § 242 Obz. Nakoľko teda zákon konkrétne rieši a dáva možnosť členovi družstva formou žaloby o neplatnosť uznesenia členskej schôdze riešiť navrhovateľom tvrdený nezákonný stav, v takom prípade je vylúčená možnosť obchádzania tohto zákonného ustanovenia (čl. 264). Na okresnom súde sa viedlo aj tretie konanie vo veci určenia neplatnosti čl. XVII ods. 6 stanov a to v konaní vedenom pod spisovou značkou 13Cb/210/2015, pôvodný žalobca - Dušan Líner, ktoré konanie bolo z dôvodu späťvzatia žaloby zastavené a to uznesením č. k. 13Cb/210/2015 -322 zo dňa 30.03.2022. Pokiaľ nebolo rozhodnuté o ne/ platnosti citovaného článku stanov samostatným rozhodnutím, je potrebné platnosť, resp. neplatnosť článku XVII ods. 6 stanov prijatých na náhradnej členskej schôdzi dňa 06.05.2011 vyriešiť ako otázku predbežnú.
27. Podľa §17g ods. 4 zákona č. 42/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, O úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách (ďalej len „zákon o úprave majetkových vzťahov“), ak družstvo vydá podielnické listy aj pre svojich členov, družstvo v stanovách ustanoví, že členovia družstva, ktorí sa stanú jeho podielnikmi, majú právo na viac hlasov pri hlasovaní na členskej schôdzi, a to úmerne výške menovitej hodnoty ich podielnických listov.
28. Podľa § 17d zákona o úprave majetkových vzťahov, podielnik má najmä právo a) podieľať sa na zisku družstva, b) prevádzať podielnický list a inak s ním nakladať, c) ponúknuť družstvu uzavretie zmluvy o spätnom prevode podielnického listu (ďalej len "odkúpenie podielnického listu"), d) byť prijatý za člena družstva, ktorého podielnický list vlastní, a to za podmienok ustanovených v § 17f. (2) Podiel podielnikov na zisku družstva sa určí obdobne ako u členov družstva. 12h) Na menovitú hodnotu podielnických listov jednotlivých podielnikov nemôže pripadnúť nižší podiel na zisku ako na menovitú hodnotu splatených členských vkladov jednotlivých členov. (3) Pri likvidácii družstva a v konkurznom konaní a v konaní o vyrovnaní 12i) má podielnik postavenie veriteľa. (4) Podielnikom nečlenom družstva, ktorí družstvu preukážu, že majú ním vydané podielnické listy v súhrnnej menovitej hodnote vo výške základného členského vkladu člena družstva určeného stanovami, je predstavenstvo družstva povinné najmenej raz ročne poskytnúť na požiadanie písomnú informáciu o stave obchodného majetku a záväzkov družstva a o výsledku hospodárenia podľa riadnej účtovnej závierky a o iných významných skutočnostiach s ohľadom na majetkovú a finančnú situáciu družstva. Túto informáciu zasiela družstvo žiadateľovi na ním uvedenú adresu.
29. Okresný súd má preukázané, že žalovaný vydal podielnické listy, ktoré sú aj súčasťou spisu - č. l. 285, ktorá skutočnosť v konečnom dôsledku ani nebola sporná. Ak citované ustanovenie § 17g ods. 4 zákona o úprave majetkových vzťahov, ukladá dokonca povinnosť družstvu, čo vyplýva z gramatického znenia slovného spojenia „v stanovách ustanoví“, zmenu stanov tak, že členovia družstva, ktorí sa stanú jeho podielnikmi, majú právo na viac hlasov pri hlasovaní na členskej schôdzi, tak potom žalovaný pri zmene stanov konal v súlade so zákonom. Súd poukazuje aj na to, že aj samotné znenie čl. XVII ods. 6 zodpovedá práve zneniu §17g ods. 4 zákona o úprave majetkových vzťahov. V tejto súvislosti právny zástupca poukázal na spôsob, že podielové listiny boli odkupované za 10% hodnoty, že ich nadobúdali konkrétne osoby, za účelom zvýšenia si počtu hlasov. V tejto otázke právny zástupca žalobcu navrhol
opätovne aj výsluch žalobcu, ktorý súd však už nepripustil, keďže žalobca vo veci už vypovedal, a to aj vo veci spôsobu nadobúdania podielových listov (č. l. 93) ale hlavne z dôvodu, že pre toto konanie nebolo podstatné zisťovanie, kto a akým spôsobom nadobudol podielnické listy, ale zisťovanie, či zvýšenie počtu hlasov jedného člena družstva s odkazom aj na jeho vlastníctvo podielnických listov (ktorých vyšší počet má v konečnom dôsledku aj sám žalobca, keďže poukazoval na 13 svojich hlasov - č. l. 93 aj 225) je alebo nie je v súlade so zákonom. Z citovanej zákonnej úpravy vyplýva, že člen družstva tak hlasuje aj titulom postavenia člena družstva a ďalšie hlasy má titulom postavenia podielnika, ktorý podiel zodpovedá určitej nominálnej hodnote, ktorej zodpovedá jeden hlas. V prípade žalovaného hodnota jedného hlasu predstavuje sumu 995,817567 Eur. Keďže zo zákonnej úpravy nevyplýva, že daná nominálna hodnota musí byť vložená do majetku družstva, tak ako to tvrdí právny zástupca žalobcu, ale je postačujúce, ak člen družstva je vlastníkom podielnického listu (listov) a už samotná táto skutočnosť spôsobuje, že má právo na viac hlasov, možno spôsob hlasovania tak, ako bol zmenený v roku 2011 považovať za súladný so zákonom. Okresný súd v danom prípade skúmal len príslušný článok stanov, ktorý vyplýval zo zápisnice zo dňa 06.05.2011, z ktorého dôvodu súd preto nežiadal kompletné stanovy z roku 2011, ktorý dôkaz požadoval zabezpečiť žalobca, keďže znenie článku, ktoré malo byť podľa žalobu neplatné, vyplývalo aj z iného listinného dokladu. Z uvedeného potom predbežne súd posúdil napadnutý článok XVII ods. 6 ako platný.
30. Pokiaľ žalobca nenamietal správnosť počtu hlasov jednotlivého člena družstva, ako ani výsledky hlasovania, súd považuje v tejto časti dôkaz - prezenčná listina z 10.05.2019, ako aj výsledky hlasovania vyplývajúce zo zápisnice za nesporné a preukazujúce prijatie uznesení tak, ako boli uvedené vyššie, teda v súlade so stanovami.
31. Tu súd okrajovo uvádza, že ak by aj boli stanovy v tejto časti neplatné (čo zistené ale nebolo), tak by v zmysle zákona mal každý člen jeden hlas a aj za tohto predpokladu by uznesenie bolo rovnako prijaté, pretože na schôdzi bolo prítomných 74 členov z 93 -teda bola dodržaná nadpolovičná väčšina (č. l. 38-40), ktorí členovia všetci - vrátane žalobcu, hlasovali za prijatie uznesení, čo vyplýva zo zápisnice - č. l. 33 - 37. V zápisnici je uvádzané pri každom návrhu hlasovanie len 71 osôb, s tým, že nikto nehlasoval proti a nikto sa ani hlasovania nezdržal. Pokiaľ súd spočítal všetky podpisy na prezenčnej listine, bola zistená prítomnosť až 74 osôb, teda ešte viac, ako je uvedené v samotnej zápisnici, z ktorého dôvodu je možné jednoznačne konštatovať splnenie zákonných podmienok na prijatie uznesenia členskej schôdze z dôvodu prítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov, ako aj prijatia uznesenia nadpolovičnou väčšinou hlasov. Tu súd ešte dotázal žalovaného na vysvetlenie poznámok pri jednotlivých podpisoch kde absentoval podpis, ale nachádzal sa tam len určitý opakujúci sa znak (spolu uvedené bolo zaznamenané rovnakým znakom pri 17 členoch, s tým, že pri členke M. S. nie je úplný podpis a absentuje aj tento iný znak), na čo právny zástupca žalovaného uviedol, že pri všetkých členoch ako aj pri členke M. S. sa jedná o podpis splnomocniteľa - terajšieho predsedu predstavenstva W.. X. O.. Na preukázanie tejto skutočnosti boli súdu predložené aj splnomocnenia v počte ks 17 (č. l. 334 -350). Rovnaký znak bol aj pri samotnom W.. X. O., ktorý bol prítomný na členskej schôdzi, z ktorého dôvodu preto bolo predložených len 17 splnomocnení. Uvedenými dokladmi žalovaný nad rámec dôkaznej povinnosti preukázal aj zastúpenie neprítomných členov, ktorú možnosť rovnako pripúšťa zákonná úprava, keďže samotný počet prítomných, resp. ich zastúpenie v konečnom dôsledku zo strany žalobcu nebol spochybňovaný, teda uvedené skutočnosti boli nesporné.
32. Pokiaľ súd pri konaní členskej schôdze Poľnohospodárskeho družstva Plavé Vozokany dňa 10.05.2019, na ktorej bolo schválené uznesenie v bodoch, ako bolo uvedené vyššie, nezistil tak rozpor s právnymi predpismi, ako ani so stanovami, súd preto žalobu žalobcu zamietol. Tu súd opakuje, že členská schôdza bola riadne zvolaná a to jednak v súlade s § 238 ods. 3 ObZ, ako aj v súlade s čl. XVII. ods. 1, ods. 3 stanov družstva, keďže bola zvolaná riadne zvoleným predstavenstvom družstva, zapísaným v Obchodnom registri, pričom súd má preukázané, že uznesenie, ktorým bolo zvolené predstavenstvo družstva zvolávajúce členskú schôdzu dňa 10.05.2019, nebolo vyhlásené za neplatné (žaloba bola právoplatne zamietnutá), a zároveň nebol zistený rozpor stanov zo zákonom, ktoré v namietanej časti nie je možné považovať za neplatné.
33. Súd opätovne poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ako aj rozhodnutia odvolacieho súdu v obdobných právnych veciach, z ktorého dôvodu, aj s odkazom aj na čl. 2 CSP, v zmysle zachovania právnej istoty, súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že týmto rozhodnutím sa konanie končí. Z rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi práve v rozsahu 100 %. O výške priznaných trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§262 ods.2 CSP).