Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-38-2021.pdf
PDF · 90.75 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/38/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci žalobkyne: neb. S. X., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom X. X, X., zastúpená: Fons iuris s.r.o., IČO: 47 240 318, Kominárska 2, 4, Bratislava, proti žalovanej: H. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, O., zastúpená: KADUC & PARTNERS s. r. o., IČO: 50 290 762, Trojičné námestie 4, Trnava, o vrátenie daru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 8. októbra 2020, č. k. 21C/275/2016-135, o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami žalobkyne a o späťvzatí žaloby, takto
rozhodol:
I. Súd pokračuje v konaní na strane žalobkyne s dedičmi nebohej žalobkyne S. X., zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom X. X, X. a to žalobcom 1/: L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. B. L. XXX, U. nad L., žalobcom 2/: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, O. a žalobkyňou 3/: J. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, X..
II. Späťvzatie žaloby sa p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a konanie sa z a s t a v u j e .
III. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanej právo na náhradu trov konania.
2. Takéto svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne poukazom na § 628 ods. 1 a § 630 OZ (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho zmien a doplnení); vecne potom tak, že nakoľko žaloba podaná žalobkyňou je určovacou žalobou a základnou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení, ktorú súd mal za preukázanú, nakoľko ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorých je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k týmto osobám nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V ďalšom uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala, že žalovaná nerešpektuje vecné bremeno spočívajúce v povinnosti žalovanej strpieť bývanie žalobkyne v nehnuteľnosti. Žalobkyňa býva v celom rodinnom dome a užíva aj ostatné nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom daru, žalovaná žalobkyňu v užívaní nehnuteľnosti nijako neruší, keď nemá ani kľúče od nehnuteľnosti.
3. Pri posudzovaní správania sa obdarovanej, konanie žalovanej v danej situácii hodnotil súd i podľa princípu vzájomnosti, čo znamená, že vzal do úvahy aj správanie žalobkyne, ktoré podľa jeho názoru bolo tiež príčinou správania sa žalovanej, ktoré súd hodnotí ako nevhodné, keďže žalovaná ako dcéra žalobkyne tejto neposkytuje pravidelnú starostlivosť, avšak vzhľadom na to, že žalobkyňa opateru žalovanej odmietla a vybrala si na to iné osoby a žalovaná žalobkyňu príležitostne navštevuje, hoci
len pár krát do roka, nemožno ho považovať za hrubé porušenie dobrých mravov ako to predpokladá ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka, ktoré by zakladalo právo domáhať sa vrátenia daru. Súd dodal, že aj v zmysle ustálenej judikatúry, nestaranie sa samo o sebe nie je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nepreukázala, že žalovaná sa k nej správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy, nedošlo k zániku darovacieho vzťahu, preto súd žalobu o určenie, že vlastníčkou nehnuteľností je žalobkyňa, ako nedôvodnú zamietol.
4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
5. Proti uvedenému rozsudku podala riadne a včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe, alternatívne s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b, d), f), h) CSP. Uviedla, že súd nesprávne právne posúdil vec, keď rozhodol v rozpore s § 630 ods. 1 OZ, respektíve v rozpore so zákonnými ustanoveniami a ustálenou judikatúrou, v prípade posúdenia toho, či je dôvod na vrátenie daru, rovnako, či došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov.
6. Počas odvolacieho konania žalobkyňa zomrela, pričom súdny komisár poverený prejednaním dedičského konania po zomrelej žalobkyni, označil ako dedičov I. dedičskej skupiny po nebohej poručiteľke dcéru H. U. (toho času žalovaná), syna L. X., nar. XX.XX.XXXX, vnukov X. X., nar. XX.XX.XXXX a J. X., nar. XX.XX.XXXX.
7. Právni nástupcovia žalobkyne, na dotaz súdu, či na podanej žalobe ich právnej predchodkyne podanej na Okresnom súde Trnava vo veci vrátenia daru trvajú, zhodne uviedli, že nemajú záujem pokračovať v súdnom konaní ako nástupcovia žalobkyne a ani nijak inak.
8. Žalovaná na výzvu súdu uviedla, že súhlasí so zastavením konania a žiada priznať plnú náhradu trov konania.
9. Na výzvu súdu zo dňa 21.02.2022, aby sa vyjadrila k možnému použitiu právneho predpisu, ktorý pri doterajšom rozhodovaní veci nebol použitý a to k ust. § 257 CSP uviedla, že si je vedomá skutočnosti, že v zmysle právnej teórie a praxe sa môže na prvý pohľad jednať o dôvod hodný osobitného zreteľa, avšak pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je potrebné vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
10. Podľa názoru žalovanej bolo súdne konanie iba vyvrcholením zlých vzťahov v rámci rodiny, predovšetkým G. U. a jeho blízkych. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že samotnú žiadosť žalobkyne o vrátenie daru doručil žalovanej jej mladší brat (a nie samotná žalobkyňa). Navyše žalovaná mala počas celého tohto súdneho sporu dojem, že v konaní vystupujú ako žalobcovia práve dedičia žalobkyne a nie samotná žalobkyňa.
11. Žalovaná je názoru, že predmetný spor bol vyvolaný práve samotnými právnymi nástupcami žalobkyne a nie samotnou žalobkyňou a preto by nebolo spravodlivé, aby žalovanej, ktorá bola týmto donútená brániť svoje práva, nebola priznaná náhrada trov konania a naopak dedičom žalobkyne, ktorí iniciovali súdne konanie bola povinnosť náhrady trov konania odpustená.
12. Keďže v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe (napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 5Cdo 67/2010) je potrebné prihliadnuť na pomery oboch (resp. všetkých) účastníkov súdneho sporu, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho, koho majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá, žalovanej sa nejaví ako spravodlivé, morálne a opodstatnené riešenie v tejto veci využitie predmetného ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku.
13. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Podľa § 63 ods. 3 CSP, ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.
14. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Vzhľadom na to, že žalobkyňa zomrela počas odvolacieho konania, teda skôr, ako sa konanie vo veci právoplatne skončilo, odvolací súd podľa povahy sporu posúdil, že môže v konaní pokračovať. Preto odvolací súd rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi nebohej žalobkyne na strane žalobkyne, ktorých označil súdny komisár poverený prejednaním dedičského konania po zomrelej žalobkyni.
16. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. V zmysle ods. 2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Podľa ods. 3 ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
17. Odvolací súd prejednal vec podľa citovaného ustanovenia § 370 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a vzhľadom na to, že žalobcovia 1/ až 3/ nemajú záujem pokračovať v konaní, žalobu voči žalovanej zobrali späť v lehote, kedy rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudol právoplatnosť, žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila, odvolací súd späťvzatie žaloby žalobcami 1/ až 3/ voči žalovanej pripustil, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.
18. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
19. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
20. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu) (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 196/09).
24. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v ust. § 256 ods. 1 CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Ak má byť konanie zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby, je súd povinný skúmať dôvod, pre ktorý zobral žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby správanie žalobcu, potom musí ísť výlučne o správanie tejto strany sporu, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. Rovnako to platí aj v prípade, ak je dôvodom späťvzatia žaloby správanie žalovaného.
25. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Dôsledkom je neuloženie povinnosti náhrady trov konania strane, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením. Ide o prípady, kedy náhradová povinnosť sa javí ako neprimeraná tvrdosť, preto posúdenie súdu musí vždy vychádzať z posúdenia okolností konkrétnej veci, pričom významné sú okolnosti vedúce žalobcov k súdnemu uplatneniu nároku, postoj strán v konaní, a v kontexte uvedeného sa prihliada aj k majetkovým, sociálnym a osobným pomerom strán konania.
26. Z procesného hľadiska je možné konštatovať, že k späťvzatiu žaloby neprišlo pre správanie sa žalovanej, teda žalovaná nezapríčinila zastavenie konania a s ohľadom na túto skutočnosť by jej priználežal nárok na náhradu trov konania. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a zohladniac všetky okolnosti, odvolací súd však vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, pre ktoré je možné žalovanej náhradu trov konania výnimočne nepriznať. Účelom tohto moderačného práva je zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania v prípadoch neprimeraného postihu náhradou trov konania voči zodpovednému subjektu.
27. Dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade boli vzhliadnuté v povahe a okolnostiach sporu, ako aj v dôvodoch vedúcich napokon k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie a k zastaveniu konania. Zastavenie konania nemožno dať na ťarchu ani jednej strane, keď na strane žalovanej už z dôvodov uvedených vyššie a žalobcovia 1/ až 3/ sa stali stranou sporu nie z vlastnej vôle. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovanej, že predmetný spor bol vyvolaný právnymi nástupcami žalobkyne a nie žalobkyňou samou. Uvedené tvrdenie žalovanej je iba v stave jej úvah, avšak nemožno ho považovať za preukázané. Hoci vzťahy medzi dedičmi nebohej žalobkyne a žalovanou nie sú ideálne, náhradová povinnosť žalobcov 1/ až 3/ voči žalovanej sa javila ako neprimeraná tvrdosť.
28. Z uvedených dôvodov žalovanej vo vzťahu k žalobcom 1/ až 3/ odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 257 CSP, s prihliadnutím na okolnosti prípadu a z dôvodov hodných osobitného zreteľa nedošlo k priznaniu náhrady trov žalovanej.
29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).