Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-275-2016.pdf
PDF · 162.98 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/275/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobkyne: S. X., XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, zastúpená: Fons iuris s.r.o., IČO: 47240318, Kominárska 2, 4, Bratislava proti žalovanej: H. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, O., zastúpená: KADUC & PARTNERS s. r. o., IČO: 50290762, Trojičné námestie 4, Trnava, o vrátenie daru, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 20.09.2016, doručenou súdu dňa 20.10.2016, domáha určenia, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností a to rodinného domu súp. č. X nachádzajúceho sa na parc. č. XXX/X, pozemkov parcely registra "S." parc. č. XXX/. orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X. vinice o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, nachádzajúce sa v obci X.,. kat. úz. X., okres O., zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom O., katastrálnym odborom (ďalej len "nehnuteľnosti").
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 12.06.1990 žalobkyňa darovala žalovanej nehnuteľnosti formou darovacej zmluvy. Správanie žalovanej k žalobkyni sa po zápise vkladu vlastníckeho práva z darovacej zmluvy dramaticky zmenilo. Dôvodom na vrátenie daru je absolútne nerešpektovanie vecného bremena, podľa ktorého je žalovaná povinná strpieť bývanie v predmetnej nehnuteľnosti a to v zadnej izbe a v kuchyni rodinného domu. Taktiež si žalovaná neplní povinnosť vykonávať všestrannú starostlivosť a opateru, pranie, upratovanie, varenie, ktorá je zahrnutá v darovacej zmluve a je predmetom vecného bremena v prospech žalobkyne ako darkyne a zaväzuje žalovanú ako obdarovanú. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie daru dňa 18.10.2013, na túto výzvu žalovaná nereagovala. Žalobkyňa sa preto obrátila na súd a žiada, aby jej boli nehnuteľnosti vrátené a aby sa stala ich výlučnou vlastníčkou.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobu žiada zamietnuť v celom rozsahu. Zo žaloby jednoznačne nevyplýva, čoho sa žalobkyňa domáha, keď žaloba je kvalifikovaná ako žaloba o vrátenie daru a v petite žaloby sa žalobkyňa domáha určenia, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. V žalobe absentuje pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Darovacou zmluvou zo dňa 12.06.1990 darovala žalobkyňa žalovanej nehnuteľnosti. Súčasne v darovacej zmluve bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalobkyne a to doživotné bývanie a užívanie. Žalovaná popiera nárok žalobkyne v celom rozsahu, popiera, že by sa správanie žalovanej k žalobkyni po zápise vkladu z darovacej zmluvy dramaticky zmenilo, popiera dôvod na vrátenie daru, že absolútne nerešpektuje vecné bremeno, z ktorého je povinná strpieť bývanie žalobkyne v nehnuteľnosti a to v zadnej izbe
a kuchyni rodinného domu. Žalovaná nikdy nebránila žalobkyni vo výkone práv z vecného bremena, žalobkyňa doposiaľ býva v dome sama a užíva celý tento dom, nielen v časti, ktorá je uvedená v darovacej zmluve. Taktiež užíva aj ostatné nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom daru. Nerešpektovanie vecného bremena sa nezakladá na pravde. Vo výzve na vrátenie daru a aj v žalobe absentujú relevantné skutočnosti, ktoré by mohli byť hodnotené ako správanie sa žalovanej voči žalobkyni v rozpore s dobrými mravmi. Porušenie dobrých mravov je až porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie a to či už fyzickým násilím, alebo hrubými urážkami, k čomu v danom prípade zo strany žalovanej voči žalobkyni nikdy nedochádza. Žalovaná si svoje povinnosti z vecného bremena riadne plní, od počiatku až doposiaľ umožnila žalobkyni bývanie v rodinnom dome a to neobmedzene napriek tomu, že v notárskej zápisnici je uvedená len možnosť užívania časti rodinného domu. Žalobkyňa absolútne nerušene užíva predmetné nehnuteľnosti v celom rozsahu. Práve zo strany žalobkyne jej bolo už od roku 2006 bránené vykonávať vlastnícke právo a to nielen v rodinnom dome, v ktorom žalobkyňa býva, ale aj k ostatným nehnuteľnostiam. Žalobkyňa svojím správaním výrazne prekročila rámec svojich oprávnení, svoje postavenie zneužíva a zasahuje neprimerane do vlastníckeho práva žalovanej. Žalovaná aj po prvých konfliktoch od roku 2005 žalobkyňu navštevovala, starala sa o ňu tak, ako predchádzajúce roky, avšak táto jej zamedzila vôbec prístup k nehnuteľnostiam a nevyhovela ani jej výzve o kľúče od brány, aby mala prístup do dvora. Navyše žalobkyňa vymenila spolu s ostatnými kľúčmi aj visiace zámky od veľkej brány a zadnej brány, aby sa do nehnuteľnosti nijakým spôsobom žalovaná nedostala. Žalovaná navštevovala žalobkyňu spolu s manželom a dcérou, chodila za žalobkyňou ako mamou kedykoľvek, avšak táto napriek búchaniu, keďže nemala zvonček na dome, neotvárala. Žalovaná mala snahu sa o nehnuteľnosť starať a predísť vzniku škôd ako aj sa starať o žalobkyňu ako o matku podľa zaopatrovacieho záväzku. Žalobkyňa sa však k žalovanej a jej manželovi správa útočne, presadzovala si, že nechce, aby sa o ňu starali a len chce, aby jej žalovaná vrátila dom a že ju do smrti nechce vidieť. Podľa žalovanej bola žalobkyňa manipulovaná príbuznými. Zaopatrovací záväzok si žalovaná vždy plnila a chcela jednoznačne, riadne a svedomito plniť tak, ako sa dohodli. Od roku 2008 však žalobkyňa prejavuje nevôľu a neochotu poskytovať primeranú nevyhnutnú mieru súčinnosti k tomu, aby si žalovaná mohla svoj osobný záväzok ja naďalej plniť. V priebehu roka 2010 žalobkyňa žalovanej oznámila, že už viac nechce, aby sa o ňu starala a vtedy prišiel mladší brat žalovanej a doručil žalovanej dňa 12.07.2010 "Žiadosť žalobkyni o vrátenie daru" datovanú dňa 7.7.2010. V tom čase už prebiehala medzi sporovými stranami korešpondencia ohľadne vrátenia daru a to výzva na vrátenie daru - posledný pokus o zmier zo dňa 3.6.2009, odpoveď na výzvu na vrátenie daru zo dňa 10.6.2009, Žiadosť darcu o vrátenie daru o dňa 7.7.2010, list zo dňa 27.07.2010. Napriek skutočnosti, že žalovaná bola ochotná a pripravená aj naďalej svoj zaopatrovací záväzok riadne plniť, v súvislosti s takýmto postojom sa výlučne pričinením žalobkyne stalo plnenie si zaopatrovacieho záväzku žalovanej voči žalobkyni objektívne nemožné. Správanie sa žalobkyne voči žalovanej je nepriateľské, osočujúce, vyvoláva úmyselné konflikty a odmieta akékoľvek plnenie zo strany žalovanej. Žalovaná popiera, že by sa ona ako obdarovaná voči žalobkyni ako darcovi správala tak, že by tým hrubo porušila dobré mravy. Žalovaná opakovane vyzývala žalobkyňu, aby upustila od takej formy správania sa voči nej, ktoré objektívne znemožňuje poskytovať jej starostlivosť o ňu. Neexistuje žiaden dôvod na vrátenie daru. Uvedené správanie žalovanej bolo vyprovokované samotnou žalobkyňou. Samotná žalobkyňa sa správa v rozpore s dobrými mravmi a takomto prípade sa žalobkyňa nemôže úspešne domáhať vrátenia daru. V danom prípade ide o spoločensky nežiadúcu komunikáciu zo strany žalobkyne voči žalovanej a možno ju charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalobkyne a nie žalovanej. Po celé obdobie od roku 2005 mala žalovaná snahu komunikovať so žalobkyňou, viackrát ju navštívila, telefonicky kontaktovala, avšak žalobkyňa prijala žalovanú až v roku 2013 a to dňa 22.10.2013, kedy žalovaná navštívila žalobkyňu ako matku aj s dcérou a vnúčatami, čomu sa žalobkyňa veľmi potešila. Následne žalobkyňa ako matka zaslala dcéra ako obdarovanej ďalšiu výzvu na vrátenie daru datovanú dňa 18.10.2013. S ohľadom na celý vývoj situácie a skutočnosti, ktoré sa žalovaná dozvedela až následne po tom, čo začali vznikať prvé konflikty medzi sporovými stranami, žalovaná nadobudla presvedčenie, že práve postup žalobkyne je premyslený zámerným konaním, pričom sa snaží vytvoriť zdanlivo stav, keď je oprávnená postupovať podľa § 630 OZ. Žalovaná nesúhlasí s tým, že sú dané dôvody na domáhanie sa vrátenia daru zo strany darcu. Postup žalobkyne považuje žalovaná za nekorektný a konanie žalobkyne za absolútne neprijateľnú snahu o zneužitie inštitútu § 630 OZ. Zo žaloby nie sú preukázané žiadne dôvody na vrátenie daru. Ak súd bude mať za to, že došlo k hrubému porušenou dobrých mravov, žalovaná namieta premlčanie práva uplatneného nároku na vrátenie daru, ktorá lehota začína plynúť od okamihu, kedy chovanie obdarovaného naplnilo znaky uvedené v § 630 OZ. Žalobkyňa prvýkrát vyzvala žalovanú na vrátenie daru listom zo dňa 3.6.2009. Žaloba na uplatnenie práva a to určenie vlastníckeho práva bola podaná na Okresný súd Trnava až dňa 20.10.2016.
4. Žalobkyňa v replike uviedla, že argumentácia žalovanej o nesprávne formulovanom žalobnom petite nemá oporu ani v zákone, ani v rozhodovacej činnosti súdov a poukázala na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 491/2015-37 zo dňa 18.5.2016. Okrem toho žaloba o vrátenie daru musí spĺňať náležitosti pre zápis do katastra nehnuteľností v časti výroku súdu, čo by v prípade tvrdenom žalovanou nebolo splnené. Žalobkyňa odkázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/4/2008 zo dňa 24.4.2008, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 127/2010 z 13. mája 2010. Zmenu zápisu vlastníckeho práva je možné príslušným Okresným úradom, katastrálnym odborom vykonať len v prípade, ak existuje dohoda účastníkov. V prípade, že nedôjde k takémuto úkonu, je jedinou možnosťou navrátenia vlastníckeho práva uplatnením práva na jeho určenie na základe určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP. Rovnako neobstoja ani tvrdenia žalovanej v súvislosti s § 132 CSP. Žaloba plne spĺňa požadované nároky na žalobu, je jasná, zrozumiteľná a obsahuje pravdivé a úplne opísanie predmetných skutočností. Rovnako zistenie skutkového stavu sa zabezpečuje na základe dokazovania, ktoré bolo rovnako v žalobe navrhované. Samotná žalovaná vo svojom podaní priznáva, že došlo k nezhodám a konfliktom. Intenzita v zmysle porušenia mravov podľa § 630 OZ však nastala až v roku 2013 po zaslaní výzvy na vrátenie daru zo dňa 18.10.2013, ako uvádza samotná žalovaná a teda premlčacia lehota v zmysle OZ je zachovaná pre podanie žaloby. V prípade listín, ktoré dokladá žalovaná - ako pokus o vrátenie daru, je potrebné skonštatovať, že predložené listiny boli do spisu doložené len ako prvé strany, pričom absentuje na predmetných listinách podpis.
5. Žalobkyňa v replike ďalej uviedla, že vyjadrenie žalovanej považuje za účelové a odmieta ho v plnom rozsahu. Nie je pravdou, že by sa žalovaná o žalobkyňu akýmkoľvek spôsobom starala. Sama žalovaná si neskôr vo vyjadrení odporuje keď tvrdí, že pomoc neposkytuje, pričom trvá na tom, že žalobkyňa akúkoľvek pomoc odmieta. Za účelové pokladá žalobkyňa aj tvrdenie o návšteve dňa 22.3.2013, teda jeden deň pred zaslaním výzvy na vrátenie daru. Rovnako účelové je tvrdenie žalovanej, že oslovovala žalobkyňu s pomocou a že by bola odmietnutá a že ju žalobkyňa do nehnuteľnosti nechce pustiť. Žalobkyňa platí poplatky a náklady v súvislosti s bývaním a dala vymeniť kľučku a aj celý zámok z dôvodu zlomenia kľúča v zámke dverí, avšak sama žalovaná odmietla prevziať nový kľúč a to napriek tomu, že žalobkyňa jej kľúč dávala. Žalobkyňa sa domnieva, že to bolo preto, aby sa nemusela starať a pomáhať žalobkyni tak, ako sa zaviazala v notárskej zápisnici pri darovaní. Sústavne a opakovane však žalovaná ani jednu z týchto skutočností nedodržiava a nedodržiavala ani v čase, keď jej bola adresovaná výzva na vrátenie daru. Žalovaná prišla s návrhom, že žalobkyni vybaví dlhodobý pobyt v domove pre seniorov v P., s čím žalobkyňa nesúhlasila. Žalovaná nepotrebuje žalobkyňu ako matku, len jej majetok. V danom prípade bola jednoznačne prekročená intenzita a porušenie dobrých mravov a to z dôvodu nestarania sa o žalobkyňu a to napriek tomu, že sa žalovaná na starostlivosť zaviazala v notárskej zápisnici a teda v darovacej zmluve. Žalovaná sa nestarala a nestará o žalobkyňu, ba dokonca zasahovala do súkromných vecí žalobkyne, pričom hľadala najmä financie. Žalobkyňa mala odložené finančné prostriedky aj pre svojich synov, žalovaná bez vedomosti žalobkyne finančné prostriedky na vkladných knižkách vložila na svoj účet/ vkladné knižky a nechcela ich žalobkyni vydať. Žalovaná začala brať veci a odnášať ich nevedno kam. Žalovaná účelovo tvrdí, že žalobkyňa sa starostlivosti nedomáhala, resp. ju odmietala. Žalobkyňa uhrádza všetky náklady na nehnuteľnosť vrátane zabezpečenia údržby, tým zabezpečuje starostlivosť o nehnuteľnosť miesto vlastníčky žalovanej. Žalovaná nešpecifikovala, ako mohla žalobkyňa brániť vo výkone vlastníckeho práva žalovanej. Žalobkyňa odmieta tvrdenia žalovanej o manipulácii príbuznými a že odmieta starostlivosť žalovanej ako aj o tom, že by sa sama z vlastnej iniciatívy zaujímala a ponúkala pomoc. Žalovaná absolútne nemá záujem o žalobkyňu ani o poskytnutie starostlivosti. Za nehorázne považuje žalobkyňa konštatovanie, že sa žalobkyňa mala správať voči žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, pričom sama také konanie nešpecifikuje. Žalobkyňa odmieta, že nárok je premlčaný, nakoľko aj podľa vyjadrenia žalovanej sa o žalobkyňu nestará sústavne, dlhodobo, teda aj v roku 2013 bola starostlivosť o žalobkyňu nevyhnutná. Rovnako ak počíta žalobkyňa premlčanie od momentu, keby sa právo malo uplatniť po prvý raz, dôležitá je výzva z októbra 2013, ktorá bola zasielaná dňa 23.10.2018 s tým, že v predmetnej výzve na vrátenie daru bola lehota na vrátenie daru 5 dní od doručenia výzvy a keďže žaloba bola podaná 20.10.2016, znamená, že lehota je zachovaná, nakoľko najskôr sa mohla počítať od 29.10.2013.
6. Žalovaná v duplike uviedla, že popiera, že by jej vyjadrenie bolo účelové, žalovaná riadne opísala skutkový stav, ktorý sa týka vzťahu žalobkyne a žalovanej. Správanie žalovanej k žalobkyni sa po uzavretí darovacej zmluvy vôbec nezmenilo. Žalovaná aj naďalej komunikovala so žalobkyňou tak, ako predtým matka a dcéra. Žalovaná postrehla, že žalobkyňa po uzavretí darovacej zmluvy, zrejme po
manipulácii príbuznými, začala žalovanej robiť napriek, ohovárala ju, hrubo sa k nej správala a sťažovala jej návštevy. Žalobkyňa nepravdivo uvádza, že žalovaná jej neumožňuje bývanie v rodinnom dome. Žalobkyňa užíva celý rodinný dom, nie iba zadnú izbu, užíva aj priľahlé nehnuteľnosti a berie si úžitky zo záhrady. Žalovaná nikdy nebránila žalobkyni výkonu práv z vecného bremena. Žalovaná nesúhlasí, že by bola naplnená podmienka intenzity porušenia dobrých mravov z dôvodu nestarania sa o žalobkyňu. Samo o sebe nestaranie sa nie je v rozpore s dobrými mravmi a naviac nie v takom prípade, kedy žalobkyňa odmieta prijať žalovanú v dome za účelom zabezpečovania starostlivosti. Žalobkyňa všetkými spôsobmi zabraňuje jej návštevám, žalobkyňa osočovala žalovanú telefonicky, vyjadrovala sa urážlivo voči žalovanej až tak, že žalovaná mala dôvodný strach o seba, keď mala navštíviť žalobkyňu. Akonáhle žalovaná oznámila žalobkyni, že ide k nej za účelom pomôcť jej, postarať sa o ňu, žalobkyňa unikla z domu k susedom, pred ktorými svoju dcéru ohovárala. Práve žalobkyňa je tá, ktorá sa nespráva k žalovanej ako matka k dcére, neprijíma ju, ignorovala ju a robila všetko preto, aby dokázala sebe a ostatným, že žalovaná sa o ňu nestará. Tieto vyjadrenia boli vykonštruované len za účelom založenia dôvodov aplikácie § 630 OZ. Žalobkyňa nepreukázala takú intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov. Ide o subjektívny pocit žalobkyne, ktorá sa stavia vo vzťahu k žalovanej útočne a svojím správaním a konaním všemožne zabraňuje svoje dcére, aby jej mohla poskytnúť pomoc a starostlivosť a stavia sa so pocitu ukrivdenej matky, ku ktorej sa vlastná dcéra má správať v rozpore s dobrými mravmi a to ešte hrubo, len aby vyvolala o naplnení dôvodov pre vrátenie daru.
7. Žalovaná ďalej uviedla, že o neposkytnutie pomoci ide najmä vtedy, keď žalobkyňa ako darca je odkázaná na pomoc v chorobe a starobe a keď žalovaná ako obdarovaná by túto pomoc neposkytla, hoci o tejto odkázanosti žalobkyne vedela a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti by jej pomoc mohla poskytnúť. Žalobkyňa sa žalovanej účelovo vyhýba v snahe preukázať súdu, že na jednej strane pomoc potrebuje a na druhej strane ju žalovaná neposkytuje. Nie je pravdou, že žalovaná o žalobkyňu neprejavuje skutočný záujem, avšak tento jej bol vždy konaním žalobkyne zmarený. Je nevyhnutné skúmať, či žalobkyňa mala sama záujem sa so žalovanou stýkať a udržiavať s ňou bežné príbuzenské vzťahy. Vrátenie daru neprichádza do úvahy, keď žalobkyňa ako darca o tento blízky príbuzenský vzťah nestojí, tento stav jej jej ľahostajný a k takémuto vzťahu prispela samotná žalobkyňa. Žalobkyňa sama zamedzovala poskytovanie pomoci žalovanej, takýto stav spôsobila výlučne sama žalobkyňa, keď reálne možnosti poskytovať pomoc a prejavovať opravdivý záujem o ňu žalovanej bránila. Žalobkyňa neprejavovala záujem o zachovanie kontaktu so žalovanou, stránila sa stretnutiam so žalovanou a týmto podstatnou mierou prispela k zhoršovaniu a ochladnutiu vzťahov so žalovanou. Žalobkyňa prispela k rozvratu príbuzenských vzťahov medzi súrodencami, ktorých dokázala manipulovať a vyvolať v nich pocit ukrivdenej matky, ku ktorej sa vlastná dcéra má správať v rozpore s dobrými mravmi. Právo na vrátenie daru považuje žalovaná za premlčané, keďže nebolo uplatnené v zákonnej 3 ročnej premlčacej lehote. Výzva na vrátenie daru bola zaslaná bývalým právnym zástupcom žalobkyne žalovanej dňa 3.6.2009, o čom žalovaná predkladá dôkaz "Výzva na vrátenie daru - posledný pokus o zmier" zo dňa 3.6.2009. Ďalšia výzva na vrátenie daru bola datovaná zo dňa 18.10.2013, avšak žaloba o vrátenie daru bola podaná osobne na súde dňa 20.10.2016, t.j. po uplynutí troch rokov, odkedy boli podľa názoru žalobkyne naplnené dôvody pre vrátenie daru, ktoré podľa nej vznikli pred týmito výzvami.
8. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej uviedla, že žalovaná po tom, čo jej bola darovaná nehnuteľnosť, prestala komunikovať so žalobkyňou a prestala sa o ňu akokoľvek starať. Darkyňa s správala k obdarovanej tak, že jej nevenovala veľkú pozornosť, jej zdravotný stav sa zhoršoval, namiesto potrebnej opatery žalobkyňa nezískala nič, ak by ju neprišiel navštíviť jej vnuk - syn žalovanej, nikto by nevedel, že žalobkyňa odpadla a nikto doteraz nevie, koľko dní takto sama ležala sama v dome. Namiesto starostlivosti o žalobkyňu nechala žalovaná napospas osudu jej vlastnú mamu. Žalovaná má uloženú investíciu vo forme nehnuteľnosti v k.ú. X.. Všetky investície vkladané do nehnuteľnosti financuje žalobkyňa. Pomáhajú jej syn, ktorý je po druhom infarkte, nevesta, ktorej zomrel muž ako aj syn žalovanej a všetci vedia potvrdiť zmenu správania žalovanej. Žalobkyni sa k starobe pridružila aj choroba onkologického charakteru, podstúpila operáciu, ktorá mala trvalé následky. Súčasťou liečby a prevencie je pravidelná hygiena a starostlivosť, ktorej sa žalobkyňa u žalovanej nedovolala. Žalobkyňa býva sama v dome, platí všetky náklady spojené s prenájmom ako aj nevyhnutné opravy, ktoré musí sama realizovať. Dom potrebuje mnohé opravy, na viacerých miestach zateká, všetko financuje žalobkyňa z vlastného dôchodku a zhodnocuje tak dom žalovanej. Pri sanačných prácach jej pomáhajú aj susedia. V danom prípade celkom jasne bola prekročená intenzita porušenia dobrých mravov práve z dôvodu nestarania sa o žalobkyňu. S približujúcim pojednávaním sa správanie žalovanej radikálne mení, začína občas
žalobkyňu navštevovať a dokonca jej prinesie aj jedlo. Záujem o darkyňu sa zväčšuje. Žalobkyňa vie prostredníctvom svedkov preukázať aj to, že jej bola odcudzená vkladná knižka.
9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní doplnil, že sa pridržiava podanej žaloby aj následných vyjadrení a má za to, že sú naplnené dôvody na vrátenie daru, ktorý žalobkyňa darovala žalovanej na základe darovacej zmluvy, resp. notárskej zápisnice č. B.. Žalovaná sa preukázateľne nestará a nezabezpečuje starostlivosť v zmysle podmienok, na ktoré sa zaviazala v notárskej zápisnici ako aj sa nespráva spôsobom, ktorý by bol zlučiteľný s darovaním a s tým súvisiacim vlastníctvom k nehnuteľnosti. Odmieta domnienky žalovanej o snahe rodinných príslušníkov získať nehnuteľnosti, nakoľko na základe tejto žaloby sa k nehnuteľnostiam nedostanú. Predmetný nárok si môžu uplatniť aj v rámci dedičského konania, aby sa započítalo to, čo bolo darované zo strany žalobkyne žalovanej. K predloženým dokladom uviedol, že v prípade platieb má za to, že žalovaná je vlastníčkou, ktorej aj príslušné úrady stanovujú povinnosť uhradiť daň, rovnako aj poistenie je v záujme žalovanej, vyplýva to z jej základných vlastníckych práv a povinností k nehnuteľnosti. Nič to nemení na tom, že ostatné platby, aj čo sa týka rekonštrukcie, znášala žalobkyňa. Čo sa týka zoznamu lekárov, tento doklad nepovažuje za relevantný dôkaz, je to len spísanie mien lekárov, diagnóza tu je spomenutá asi len dvakrát. Vzhľadom na výpoveď svedkov je evidentné, že žalovaná nechodí pravidelne navštevovať žalobkyňu, nestará sa o nehnuteľnosť, ktorej je sama vlastníčkou. Nestará sa o žalobkyňu ani iným spôsobom ako sa zaviazala jednak v notárskej zápisnici a ak o jej to aj vyplýva z bežných etických pravidiel a morálnych princípov. Napriek tomu, že žalobkyňa darovala nehnuteľnosti, v ktorých žije celý život a ktoré vybudovala, žalovanej, pričom iné nehnuteľnosti nemá, žalovaná mala povinnosť sa o žalobkyňu postarať. Žalobkyňa takúto pomoc očakávala od žalovanej, napriek tomu prevážili finančné prostriedky a snaha o získanie týchto finančných prostriedkov zo strany žalovanej, pričom pomoc žiadnym spôsobom žalobkyni neposkytla a neposkytuje. Skutočnosť, že by žalobkyňa odmietala pomoc a takéto tvrdenia žalovanej, považuje za účelové. Žalovaná sa pokúšala v poslednom čase účelovo navštíviť žalobkyňu, pričom pokiaľ žalobkyňa bola doma, resp. počula, že žalovaná prišla, nemala problém ju pustiť do nehnuteľnosti, dokonca žalovaná raz upratala kúpeľňu žalobkyni, čiže akékoľvek tvrdenia v súvislosti s tým, že by nebolo umožnené vstúpiť do nehnuteľnosti pozrieť žalobkyňu alebo pomôcť jej zo strany žalovanej, sa nezakladajú na pravde a sú účelové. Žalobkyňa odkazuje na ustálenú judikatúru súdov, kde v prípade neposkytovania starostlivosti a nezáujmu zo strany obdarovaného je dôvod na vrátenie daru. Intenzita porušenia dobrých mravov je naplnená pre vrátenie daru v predmetnej veci, najmä v tom, že žalovaná dlhodobo neposkytuje pomoc a ani sa nezaujíma o žalobkyňu, čo potvrdila aj sama vo svojej výpovedi. Aj ostatní svedkovia potvrdili skutočnosti, že žiadna starostlivosť zo strany žalovanej od roku 2007, resp. od roku 2004 poskytovaná nie je. Rovnako žalovanej v predmetnej veci ide o nehnuteľnosť a zvlášť v tomto období, keď sama žalovaná potvrdila, že bol nejaký záujem zo strany kupcu alebo developera, pričom predtým sa snažila osloviť vnuka aj s predajom nehnuteľnosti spolu so žalobkyňou, čo vyplýva zo svedeckých výpovedí.
10. Právny zástupca žalobkyne titulom záverečnej reči uviedol, že má za to, že sú naplnené dôvody pre vrátenie daru zo strany žalovanej žalobkyni. V danom období nedochádzalo k poskytovaniu opatery, starostlivosti, zdravotnej pomoci, resp. pomoci v súvislosti so zdravotným stavom žalobkyne a ani iným spôsobom žalovaná neprejavovala o žalobkyňu záujem. Z vyjadrení žalovanej vyplýva, že v súčasnosti nemá problém dostať sa do predmetnej nehnuteľnosti, žalobkyňu navštíviť, žalobkyni niečo priniesť, upratať alebo jej pomôcť iným spôsobom. Rovnako za účelové považuje vyjadrenia žalovanej, že mala snahu pomáhať žalobkyni, ale bránili tomu rodinní príslušníci žalobkyne. Nie je problém kedykoľvek žalobkyni zavolať, navštíviť ju vtedy, ak tam nie sú iní rodinní príslušníci, rovnako nevidí problém v tom, aby žalovaná sa žalobkyne opýtala, ako sa má, opýtala sa na ňu niekoho z rodiny, prípadne susedov. Nie je problém vziať žalobkyňu k lekárovi, opýtať sa na jej zdravotný stav, vypýtať si kľúč od nehnuteľnosti, dostať sa do nehnuteľnosti, aby sa vykonali opravy, úpravy, prípadne zabezpečiť základnú starostlivosť o nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom je žalovaná. Z vykonaného dokazovania rovnako vyplýva, že žalovaná poskytovala starostlivosť do roku 2007, kedy jej to zrejme vyhovovalo aj po iných stránkach, teda keď mala z toho nejaký prospech. Následne po roku 2007 až do výzvy a do podania žaloby nebol zo strany žalovanej žiadny záujem a v rámci súdneho konania navštívila žalovaná žalobkyňu niekoľkokrát avšak v termínoch, ktoré boli plus mínus dva týždne pred termínom pojednávania, čo považuje za účelové. Z vykonaného dokazovania rovnako vyplýva aj intenzita návštev, keď dlhodobo a napriek veku a aj zdravotnému stavu žalobkyne, ktorý je postupom času a vekom čím ďalej tým horší, k starostlivosti zo strany žalovanej nedochádza, a to po všetkých stránkach. Žalobkyňa žiada žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.
11. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní doplnil, že zo žaloby nevyplýva, čoho sa žalobkyňa domáha, nie sú presne určené dôvody, tie, ktoré sú uvedené v žalobe, sú absolútne nepravdivé. Vo výzve na vrátenie daru, ako aj v žalobe absentujú relevantné skutočnosti, ktoré by mohli byť hodnotené ako správanie sa žalovanej voči žalobkyni v rozpore s dobrými mravmi. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne i porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušenie či už fyzickým násilím alebo hrubými urážkami, k čomu v danom prípade zo strany žalovanej voči žalobkyni nikdy nedochádzalo. Práve žalobkyňa svojím správaním výrazne prekročila rámec svojich oprávnení, svoje postavenie zneužíva a zasahuje neprimerane do vlastníckeho práva žalovanej. Žalovaná prejavovala žalobkyni úctu, chcela jej poskytnúť starostlivosť, opateru, ktorú aj v čase po uzavretí darovacej zmluvy poskytovala a to práve, keď bola chorá. Prvé konflikty začali až v roku 2006, žalovaná nesúhlasí, že by bola naplnená podmienky intenzity čo do porušenia dobrých mravov, popiera, že dobré mravy neboli porušené a nekonala v rozpore s týmito. Nestaranie sa samo o sebe nie je v rozpore s dobrými mravmi a naviac nie v takom prípade, kedy žalobkyňa odmietala prijať žalovanú v dome a v tom jej aj zabránila zabezpečiť starostlivosť akéhokoľvek druhu. Žalobkyňa osočovala žalovanú telefonicky, vyjadrovala sa urážlivo voči žalovanej, zabraňovala jej návštevám a akonáhle žalovaná žalobkyni oznámila, že ju ide navštíviť, prípadne jej pomôcť, žalobkyňa unikala z domu susedom a práve žalobkyňa bola a je tá, ktorá sa nesprávala k žalovanej ako matka k dcére, neprijímala ju, ignorovala ju a robila všetko preto, aby dokázala sebe a ostatným, že žalovaná s o ňu nestará, čo nakoniec uviedla aj ako dôvod žaloby, čo žalovaná považuje za účelové. Nemožno takéto správanie žalovanej hodnotiť ako správanie v rozpore s dobrými mravmi, keď samotná žalobkyňa nevyvíjala žiadnu súčinnosť k tomu, aby sa udržali vzájomné vzťahy korešpondujúce so správaním v súlade s dobrými mravmi. Žalovaná nemôže spravodlivo znášať dôsledky vrátenia daru, keď žalobkyňa ako darca zamedzovala poskytovaniu starostlivosti, pomoci, prejavu lásky a najmä preto, že údajne si neplní povinnosť z vecného bremena, takže v tomto konkrétnom prípade nemôžu byť a neboli splnené podmienky vrátenia daru. Taktiež žalovaná vznáša námietku premlčania, keď prvýkrát výzva na vrátenie daru a to posledný pokus o zmier bol datovaný 3.6.2009 a od tohto dátumu, a to aj napriek poučeniu žalobkyni predchádzajúcou právnou zástupkyňou, nevyvíjala žiadnu súčinnosť súvisiacu s ozdravením vzťahov medzi matkou a dcérou, práve opačne, zamedzovala prístupu na nehnuteľnosti, ktoré sú stále vo vlastníctve žalovanej. Predložené doklady preukazujú, že žalovaná sa o žalobkyňu starala, uhrádzala aj náklady v súvislosti s predmetnou nehnuteľnosťou. Žalovaná sa obáva, či žalobkyňa dokáže rozpoznať meritum sporu a aj s ohľadom na jej vek XX rokov sa žalovanej zdá, že celý spor je motivovaný snahou príbuzných získať majetok. V lokalite X. sa plánuje výstavba domov a pozemok, na ktorom sa nachádza predmetný dom by bol vhodný na rozparcelovanie. Žalovaná má záujem sa starať aj mala záujem sa v minulosti starať, avšak bolo jej to znemožnené konaním blízkych a ľudí v okolí samotnej žalobkyne. Vždy, keď sa žalovaná pokúsila o starostlivosť, spôsobilo to konflikty v rodine, čo žalobkyňa nepochybne neznášala dobre. Aj z toho dôvodu musela tajiť niektoré skutočnosti.
12. Právny zástupca žalovanej titulom záverečnej uviedol, že dáva do pozornosti dve roviny. Prvá je motivácia k podaniu žaloby. Podľa názoru žalovanej je celé toto súdne konanie len vyvrcholením už tak eskalovaných zlých vzťahov v rámci rodiny, predovšetkým G. U. a jeho blízkych, pritom žalovaná sa nevie zbaviť dojmu, že z prednesov právneho zástupcu žalobkyne sa tu zastupujú práve oni a nie samotná žalobkyňa. Žalovaná sa nevie zbaviť dojmu, že jediným účelom je získanie potenciálnych stavebných pozemkov pre blízkych žalobkyne aj napriek tomu, že žalobkyňa dobrovoľne, bez nátlaku nehnuteľnosť darovala. Vzhľadom na tieto skutočnosti je žalovaná presvedčená, že súd bude mať náročnú úlohu vyhodnotiť, ktorých zo svedkov žalobkyne možno považovať za nestranných. Žalovaná si nie je istá, či žalobkyňa vo veku XX rokov je ešte objektívne schopná posúdiť meritum sporu a či skutočne chápe aké súdne konanie iniciovala. Otázna je aj spôsobilosť žalobkyne na právne úkony vzhľadom na to, že si na pojednávaní protirečila s predošlou komunikáciou. Konsekvencie takéhoto zastupovania necháme v tejto chvíli otvorené. Žalovaná nikdy hrubo neporušila dobré mravy voči žalobkyni ani voči jej blízkym. Žalovaná sa starala o žalobkyňu intenzívne a očividne - bolo to vidieť aj voči verejnosti, až do času, kedy jej to bolo samotnou žalobkyňou a jej blízkymi znemožnené. Žalovaná sa dostane do nehnuteľnosti iba vtedy, ak v blízkosti žalobkyne nie sú jej blízki, ktorí jej znemožňujú vstup do nehnuteľnosti. Žalovaná nemá kľúče od nehnuteľnosti a ani jej nikdy ponúknuté neboli. Žalovaná nevie v tomto konaní identifikovať, v ktorom momente malo dôjsť k hrubému narušeniu dobrých mravov. Z celého konania je zrejmé, čo potvrdili aj niektorí svedkovia, že ak existovala intenzita narušenia dobrých mravov tak, aby bolo možné žiadať vrátenie daru, táto intenzita existovala už v roku 2007. V tom období a aj niekoľko rokov po tom sa žalobkyňa vrátenia daru súdnou cestou nedomáhala. Stalo sa tak až o
takmer 10 rokov, kedy podala žalobu o vrátenie daru. Z uvedených dôvodov žalovaná žiada, aby súd žalobu zamietol a žalovanej boli nahradené súdne trovy konania v rozsahu 100 %.
13. Žalobkyňa ako dôkazy označila a predložila podací lístok a Notársku zápisnicu. Žalobkyňa ako dôkazy označila list vlastníctva č. XXX, výzvu na vrátenie daru zo dňa 18.10.2013, ktoré ale súdu nepredložila. Žalobkyňa navrhla výsluch strán sporu a svedkov G. U., L. X., X. X., G. O..
14. Žalovaná ako dôkazy označila a predložila Výzvu na vrátenie daru - posledný pokus o zmier zo dňa 3.6.2009, Odpoveď na výzvu na vrátenie daru zo dňa 10.6.2009, Žiadosť darcu o vrátenie daru zo dňa 7.7.2010, List zo dňa 27.7.2010, Výzvu na vrátenie daru zo dňa 18.10.2013 a navrhla výsluch strán sporu a výsluch svedkov Y. U. a H. J.. U. Y. U. zomrel pred tým, ako stihol byť v konaní vypočutý.
15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej, svedkov H. J., G. U., L. X., X. X., G. O., oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to podacím lístkom, Notárskou zápisnicou č. NZ XXX/XX, N XXX/XX, Výzvou na vrátenie daru - posledný pokus o zmier zo dňa 3.6.2009, Odpoveďou na výzvu na vrátenie daru zo dňa 10.6.2009, Žiadosťou darcu o vrátenie daru zo dňa 7.7.2010, Listom zo dňa 27.7.2010, Výzvou na vrátenie daru zo dňa 18.10.2013, potvrdením žalobkyne o prevzatí sumy 100.000,- Sk, splnomocnením zo dňa 22.3.2001, zoznamom lekárov, rozhodnutím obce X. o vyrubení miestnej dane, potvrdenkami obec X., poštovými podacími lístkami, pokladničným dokladom, objednávkou, potvrdenkou, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
16. Žalobkyňa je matkou žalovanej. Žalobkyňa ako darkyňa a žalovaná ako obdarovaná uzavreli dňa 25.05.1990 darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena a to formou notárskej zápisnice napísanej na Štátnom notárstve v O. pred notárkou Y.. U. I.. NZ XXX/XX, N XXX/XX, na základe ktorej žalobkyňa darovala žalovanej nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území X., evidované na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X zast. plocha o výmere XXX m2, dom č. X a dvor, parc. č. XXX/X vinice o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXXX m2. Obdarovaná zriadila v prospech darkyne vecné bremeno spočívajúce v povinnosti obdarovanej strpieť doživotné bývanie v rodinnom dome č. X a to v zadnej izbe a kuchyni o rozmeroch X x X m2, okrem toho je povinná konať všestrannú opateru a starostlivosť
- pranie, upratovanie, varenie a vystrojenie primeraného pohrebu. Právne účinky zmluvy nastali dňom jej registrácie na štátnom notárstve 12.06.1990. Uvedené mal súd preukázané z predloženej notárskej zápisnice (č.l. 33) a zároveň to nebolo medzi stranami sporné.
17. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalobkyňa po uzavretí darovacej zmluvy naďalej bývala v celej nehnuteľnosti sama a žalovaná vykonávala starostlivosť o žalobkyňu do roku 2007. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že žalovaná ukladala finančné prostriedky žalobkyne z predaja plodov na svoj termínovaný účet, dňa 24.04.2007 žalovaná odovzdala žalobkyni nasporenú sumu 100.000,-Sk, prevzatie ktorej žalobkyňa potvrdila svojím podpisom na obálke (č.l. 83), pri prevzatí bol prítomný aj svedok G. U.. Po prevzatí peňazí žalobkyňa vymenila zámky na dome a bráne, žalovaná nemá kľúče od týchto zámkov a žalovaná prestala vykonávať osobnú starostlivosť o žalobkyňu. Žalovaná do roku 2007 navštevovala so žalobkyňou aj odborných lekárov a chodila žalobkyni dávať predpisovať kolostomické pomôcky, čo potvrdia obvodná lekárka T.. K. na zozname lekárov (č.l. 93).
18. Listom zo dňa 3.6.2009 žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie daru z dôvodu, že žalovaná si neplní povinnosť starať sa o žalobkyňu minimálne druhý rok (č.l. 15).
19. Žalovaná dňa 10.06.2009 zaslala žalobkyni odpoveď na výzvu na vrátenie daru v ktorej uviedla, že až do Veľkej noci 2007 sa žalovaná o žalobkyňu denno denne starala, 24.04.2007 žalovaná odovzdala žalobkyni vkladnú knižku s nasporenými peniazmi, po prevzatí ktorých žalobkyňa radikálne zmenila svoj postoj k žalovanej a do očí jej povedala, že nepotrebuje opateru, ale chce dom, žalobkyňa vymenila zámky na verande, bráne aj bránke, žalovaná žiadala o sprístupnenie nehnuteľnosti, avšak žalobkyňa ju do domu viac nechcela pustiť, pričom podľa žalovanej je žalobkyňa ovplyvňovaná ďalšími svojimi deťmi, ktoré konajú účelovo v snahe zabezpečiť darované nehnuteľnosti ako predmet budúceho dedičstva (č.l. 16).
20. Listom zo dňa 7.7.2010 žalobkyňa opätovne požiadala žalovanú o vrátenie daru z dôvodu, že žalovaná dlhodobo od apríla 2006 nevykonáva všestrannú starostlivosť a opateru o žalobkyňu, na ktorú sa v darovacej zmluve zaviazala (č.l. 18).
21. Právna zástupkyňa žalovanej Y.. J. W. listom zo dňa 27.7.2020 oznámila žalobkyni, že žalovaná si plní povinnosť z vecného bremena a nenarušuje jej bývanie v dome. Povinnosť poskytovať všestrannú starostlivosť a opateru nie je súčasťou vecného bremena. Na spoločnom stretnutí v sídle advokátskej kancelárie Y.. J. W. bolo preukázané, že žalobkyňa osobne odmieta a zamedzuje plnenie morálnych povinností, že vymenila zámky od domu a žalovaná nemá právo vstupu so svojej nehnuteľnosti. Návštevám a osobnej starostlivosti zamedzila sama žalobkyňa, toto konanie je účelové v snahe získať darované nehnuteľnosti, k čomu je vedená blízkymi, ktorí majú o darované nehnuteľnosti eminentný záujem (č.l. 20).
22. Listom zo dňa 18.10.2013 žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie daru - nehnuteľností a to formou zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností do 5 dní od doručenia výzvy z dôvodu, že správanie žalovanej k žalobkyni ako darcovi sa postupom času dramaticky mení, dôvodom je aj absolútneho nerešpektovania vecného bremena, podľa ktorého je žalovaná povinná strpieť bývanie v predmetnej nehnuteľnosti a to v zadnej izbe a v kuchyni rodinného domu XxX. Okrem toho je žalovaná povinná vykonávať všestrannú starostlivosť a opateru - pranie , upratovanie, varenie ako aj vystrojenie primeraného pohrebu. Správanie žalovanej sa k žalobkyni ako darcovi veľmi zmenilo aj napriek tomu, čo podpísala v dohode (č.l. 22). Podľa podacieho lístka žalobkyňa výzvu podala na poštovú prepravu dňa 23.10.2013. (č.l. 32). Žalovaná nepoprela, že by jej táto výzva nebola doručená a zároveň ju sama v konaní predložila ako dôkaz.
23. Z potvrdenie obce X. súd zistil, že žalovaná zaplatila miestnu daň za roky 2008 až 2011, 2015, 2018 (č.l. 86-90), z poštových podacích lístkov vyplýva, že žalovaná zaplatila Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s. poistku za stavbu v rokoch 2002 až 2019 (č.l. 88-89). Uvedené skutočnosti mal súd preukázané z označených listinných dôkazov.
24. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalovaná nerešpektuje vecné bremeno spočívajúce v povinnosti strpieť bývanie žalobkyne v nehnuteľnosti a to v zadnej izbe a kuchyni rodinného domu. Žalobkyňa bližšie nešpecifikovala, akým konaním žalovaná túto povinnosť porušuje, kedy sa tak malo stať, nevyplynulo to ani z výsluchov žalobkyne, žalovanej ani žiadneho zo svedkov a ani zo žiadneho listinného dôkazu.
25. Žalovaná toto skutkové tvrdenie účinne poprela a uviedla vlastné skutkové tvrdenia, že žalovaná nikdy nebránila žalobkyni vo výkone tohto práva, od počiatku až doposiaľ umožnila žalobkyni bývanie v rodinnom dome a to neobmedzene napriek tomu, že v notárskej zápisnici je uvedená len možnosť užívania časti rodinného domu, žalobkyňa užíva aj ostatné nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom daru, žalovaná žalobkyňu v užívaní nehnuteľnosti nijako neruší, keď nemá ani kľúče od nehnuteľnosti, tieto má žalobkyňa. Žalovaná potvrdeniami a podacími lístkami preukázala, že platí miestnu daň z nehnuteľnosti a uhrádza poistné za poistenie nehnuteľnosti. Žalovaná potvrdila, že platby za energie neplatí, nakoľko nehnuteľnosť neužíva a k takejto povinnosti sa ani nezaviazala. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno keď nepreukázala, že žalovaná nerešpektuje vecné bremeno spočívajúce v povinnosti žalovanej strpieť bývanie žalobkyne v nehnuteľnosti.
26. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že žalovaná si neplní povinnosť poskytovať všestrannú starostlivosť a opateru o žalobkyňu, ku ktorej sa zaviazala v darovacej zmluve. Z výsluchu žalovanej a svedkov mal súd preukázané, že od roku 2007 žalovaná neposkytuje žalobkyni pravidelnú starostlivosť, túto žalobkyni poskytujú syn žalovanej G. U. s manželkou a syn žalobkyne L. X.. Žalovaná navštevuje žalobkyňu len pár krát do roka, vtedy jej prinesie jedlo.
27. Žalovaná sa bránila tým, že žalobkyňa jej starostlivosť odmieta a že jej oznámila, že už viac nechce, aby sa o ňu starala. Bolo to v roku 2010 a vtedy prišiel mladší brat žalovanej a doručil jej dňa 12.07.2010 "Žiadosť žalobkyni o vrátenie daru" datovanú dňa 7.7.2010. Na preukázanie svojho tvrdenia žalovaná predložila list svojej vtedajšej právnej zástupkyne Y.. J. W. zo dňa 27.7.2010, v ktorom oznámila žalobkyni, že žalovaná si plní povinnosť z vecného bremena, nenarušuje jej bývanie v dome, pričom na spoločnom stretnutí v sídle jej advokátskej kancelárie bolo preukázané, že žalobkyňa osobne odmieta a zamedzuje plnenie morálnych povinností, že vymenila zámky od domu a žalovaná nemá právo vstupu so svojej nehnuteľnosti, že návštevám a osobnej starostlivosti zamedzila sama žalobkyňa, toto konanie je účelové v snahe získať darované nehnuteľnosti, k čomu je vedení blízkymi, ktorí majú o darované nehnuteľnosti eminentný záujem (č.l. 20). Žalovaná aj v liste zo dňa 10.06.2009 zaslanom
žalobkyni uviedla, že dňa 24.04.2007 žalovaná odovzdala žalobkyni vkladnú knižku s nasporenými peniazmi, po prevzatí ktorých žalobkyňa radikálne zmenila svoj postoj k žalovanej a do očí jej povedala, že nepotrebuje opateru, ale chce dom a vymenila zámky (č.l. 16).
28. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že žalovaná jej doniesla šišky a pomaranče a zároveň uviedla, že načo jej to doniesla, keď žalobkyňa to nepotrebuje, lebo vnuk jej všetko donesie, on ju opatruje.
29. Žalobkyňa žiadnym dôkazom nepreukázala, že by žalovanú žiadala o poskytovanie starostlivosti, z výsluchu svedkov navrhnutých žalobkyňou bolo preukázané, že túto jej pravidelne poskytujú G. U. s manželkou a syn žalobkyne L. X., na ktorých sa žalobkyňa obracia aj keď niečo potrebuje, žalobkyňa nežiada žalovanú ani o pomoc, práve naopak, žalovaná preukázala, že žalobkyňa nechce, aby sa o ňu žalovaná starala.
30. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa viac krát vymenila zámky na nehnuteľnosti a žalovaná nemá kľúče od nehnuteľnosti. Žalovaná tvrdila, že keď ide navštíviť žalobkyňu, musí búchať na bránu a niekedy jej žalobkyňa neotvorí. Keď sa žalovaná ohlásila dopredu telefonicky, žalobkyňa privolala syna alebo vnuka, s ktorými má žalovaná veľmi zlé vzťahy, čo nebolo sporné. Žalobkyňa tvrdila, že žalovanej nové kľúče dávala, ale žalovaná ich odmietla prevziať. Žiadny zo žalobkyňou navrhnutých svedkov však nepotvrdil, že by pri takomto ponúkaní kľúčov bol osobne, mala im to povedať žalobkyňa. Žalovaná toto skutkové tvrdenie poprela a uviedla vlastné skutkové tvrdenie, že kľúče od nehnuteľnosti jej nikdy ponúknuté neboli a ani na výzvu jej ich žalobkyňa nedala. Uvedené potvrdila svedkyňa H. J., ktorá doplnila, že žalovaná si pýtala kľúče od žalobkyne, ktorá na túto otázku buď nereagovala, alebo povedala, že druhé kľúče nemá. Toto nepriamo potvrdila aj samotná žalobkyňa pri svojom výsluchu keď uviedla, že vymenila zámky na dome preto, aby nikto nechodil, keď nemá kto robiť. Svedok X. X. potvrdil, že žalobkyňa nechcela, aby žalovaná mala kľúče, lebo chodila po skriniach a hľadala veci. Žalobkyňa teda nepreukázala, že žalovanej kľúče ponúkala a táto ich odmietla.
31. Z výsluchu žalovanej a svedkov G. U. a L. X. mal súd preukázané, že vzťahy medzi žalovanou a G. U. a L. X. sú veľmi zlé, došlo medzi nimi k slovným útokom, vôbec spolu nekomunikujú.
32. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
33. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
34. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpis.
35. Nakoľko žaloba podaná žalobkyňou je určovacou žalobou a základnou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení, súd najskôr skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom právnom určení. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti vzťahu účastníkov konania, či sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi, prípadne či predchádza vzniku ďalších sporov. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorých je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k týmto osobám nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
36. K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 OZ <. dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému (R 88/1998), t. j. obligačné účinky odvolania darovania nastávajú doručením prejavu vôle darcu obdarovanému a zmluvný vzťah založený darovaním zaniká. Týmto momentom sa obnoví vlastnícke právo darcu a obdarovaný sa týmto momentom stáva neoprávneným držiteľom veci.
37. V prípade, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a obdarovaný odmieta darcovi nehnuteľnosť dobrovoľne vydať a prepísať v katastri nehnuteľností, darca sa musí potom domáhať na súde žalobou o určenie vlastníckeho práva k daru podľa § 80 písm. c/ OSP, pretože až určovací výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu k daru príslušnou správou do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie súdu priamo nezakladá vznik vlastníckeho práva darcu, ale je len právnym titulom pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností, ktorý sa vykoná záznamom podľa § 34 katastrálneho zákona. (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/107/2013 zo dňa 19.06.2013).
38. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila, že na určení, že je vlastníčkou nehnuteľnosti, má naliehavý právny záujem, nakoľko žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie daru, ako vlastník nehnuteľností je v katastri nehnuteľností stále zapísaná žalovaná, preto právne postavenie žalobkyne je za tejto situácie neisté a bez požadovaného určenia by jej právo mohlo byť ohrozené a zároveň rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalobkyňa osvedčila naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníčkou nehnuteľností.
39. V konaní o určenie, že vlastníčkou nehnuteľností je žalobkyňa, súd ako predbežnú otázku skúmal, či sú splnené podmienky podľa§ 630 Občianskeho zákonníka, za ktorých sa možno domáhať vrátenia daru.
40. Podmienkou úspešného uplatnenia práva na vrátenie daru je jednostranný právny úkon darcu na vrátenie daru a kvalifikované správanie sa obdarovaného, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Podľa platnej judikatúry a právnej teórie, právo na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou, pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod. Za právne relevantné možno považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo, pričom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997).
41. Z hľadiska obsahových náležitostí by odvolanie darovania malo obsahovať okrem prejavu vôle darcu o požiadavke vrátenia daru aj určenie, čo darca považuje za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným.
42. Z výzvy na vrátenie daru zo dňa 18.10.2013 mal súd preukázané, že táto obsahuje dôvod vrátenia daru len ako všeobecné konštatovanie, že "správanie žalovanej k žalobkyni ako darcovi sa postupom času dramaticky mení a že dôvodom je aj absolútneho nerešpektovania vecného bremena, podľa ktorého je žalovaná povinná strpieť bývanie v predmetnej nehnuteľnosti a to v zadnej izbe a v kuchyni rodinného domu XxX" bez konkretizácie skutkov a ich časového vymedzenia. Vo výzve je ďalej konštatované, že okrem toho je žalovaná povinná vykonávať všestrannú starostlivosť a opateru - pranie, upratovanie, varenie ako aj vystrojenie primeraného pohrebu, ale nie je jednoznačne uvedené, že to žalovaná nerobí.
43. Rovnakou formou sa žalobkyňa domáha svojich práv aj v žalobe, v ktorej na rozdiel od výzvy na vrátenie daru z 18.10.2013 doplnila, že žalovaná si neplní povinnosť vykonávať všestrannú starostlivosť a opateru, pranie, upratovanie, varenie.
44. Ako bolo vyššie uvedené, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno keď nepreukázala, že žalovaná nerešpektuje vecné bremeno spočívajúce v povinnosti žalovanej strpieť bývanie žalobkyne v nehnuteľnosti. Žalobkyňa býva v celom rodinnom dome a užíva aj ostatné nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom daru, žalovaná žalobkyňu v užívaní nehnuteľnosti nijako neruší, keď nemá ani kľúče od nehnuteľnosti.
45. Podľa § 151n ods. 1,3 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe (1). Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania (3).
46. K tvrdeniu žalobkyne, že povinnosť žalovanej vykonávať o žalobkyňu starostlivosť a opateru, je vecným bremenom, súd uvádza, že tento zaopatrovací záväzok žalovanej vecným bremenom nie je. Právny inštitút vecného bremena je upravený v § 151n až 151p OZ Občianskeho zákonníka. Podľa § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená je možné zriadiť len k nehnuteľným veciam. Pokiaľ ide o vecné bremeno patriace určitej osobe, najčastejšie sa jedná o právo doživotného užívania konkrétnej nehnuteľnosti. Vecné bremeno sa zapisuje na liste vlastníctva, čím je chránená tak osoba oprávnená z vecného bremena a zároveň je o takejto situácii informovaný aj prípadný budúci vlastník danej nehnuteľnosti. Vecné bremeno teda zaťažuje vlastníka nehnuteľnosti, ktorého obmedzujú vo výkone jeho vlastníckeho práva. Navyše žalobkyňa ako oprávnená z vecného bremena je povinná v zmysle § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy nehnuteľnosti, keďže nebolo preukázané, že by sa strany dohodli inak.
47. Súd ďalej posudzoval, či neposkytovanie starostlivosti a opatery žalovanou žalobkyni naplnilo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov. Súd mal z výsluchu žalovanej a svedkov preukázané (a zároveň to bolo nesporné), že od roku 2007 žalovaná neposkytuje žalobkyni pravidelnú starostlivosť a opateru, túto vykonávajú syn žalovanej G. U. s manželkou a syn žalobkyne L. X.. Žalovaná preukázala, že žalobkyňa sa v roku 2007 a aj v roku 2010 vyjadrila, že nechce, aby sa o ňu žalovaná starala, vymenila kľúče od nehnuteľnosti, žalovanej ich nedala, žalovaná sa viackrát k žalobkyni nedostala, na búchanie na bránu jej žalobkyňa neotvorila a keď sa žalovaná vopred telefonicky ohlásila, žalobkyňa zavolala syna alebo vnuka, s ktorými má žalovaná značne narušené vzťahy Žalobkyňa nežiada žalovanú o starostlivosť, ani o pomoc, s touto si navzájom ani netelefonujú. Žalovaná navštevuje žalobkyňu len pár krát do roka, vtedy jej prinesie jedlo a porozprávajú sa, ale len pokiaľ u žalobkyne nie je prítomný G. U. alebo L. X.
48. Pri posudzovaní správania sa obdarované treba vziať do úvahy a hodnotiť i spávanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu. Ide o tzv. princíp vzájomnosti. Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania sa obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa berie na zreteľ aj správanie darcu za účelom posúdenia, či práve jeho správanie nie je v rozpore s dobrými mravmi a či tým sám nevyvolal nevhodné správanie obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo ním vyvolanú reakciu obdarovaného, aj keby bola nevhodná, by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.
49. Konanie žalovanej v danej situácii hodnotil súd i podľa princípu vzájomnosti, čo znamená, že vzal do úvahy aj správanie žalobkyne, ktoré podľa jeho názoru bolo tiež príčinou správania sa žalovanej, ktoré súd hodnotí ako nevhodné, keďže žalovaná ako dcéra žalobkyne tejto neposkytuje pravidelnú starostlivosť, avšak vzhľadom na to, že žalobkyňa opateru žalovanej odmietla a vybrala si na to iné osoby a žalovaná žalobkyňu príležitostne navštevuje, hoci len pár krát do roka, nemožno ho považovať za hrubé porušenie dobrých mravov ako to predpokladá ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka, ktoré by zakladalo právo domáhať sa vrátenia daru. Súd dodáva, že aj v zmysle ustálenej judikatúry nestaranie sa samo o sebe nie je v rozpore s dobrými mravmi.
50. Žalovaná ďalej vzniesla námietku premlčania.
51. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <.). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (1). Premlčujú sa všetky majetkové
práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 <. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka (2).
52. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
53. Právo na vrátenie daru ako majetkové právo sa premlčuje vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej dobe. Právo na vrátenie daru je potrebné uplatniť do troch rokov od skutku, ktorým sa hrubo do dobrých mravov zasiahlo. Pri dlhotrvajúcom závadnom konaní plynie premlčacia doba odo dňa, keď obdarovaný od tohto upustil.
54. Žalobkyňa za dôvod na vrátenie daru označila nerešpektovania vecného bremena žalovanou a neplnenie si povinnosti vykonávať všestrannú starostlivosť a opateru, ktoré konanie podľa vyjadrení žalobkyne trvá od uzavretia darovacej zmluvy doposiaľ, toto konanie nemalo charakter jednorazového skutku, ale ide o konanie sústavné a pokračujúce, preto premlčacia doba na uplatnenie práva na vrátenie daru neuplynula a žaloba bola podaná včas.
55. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nepreukázala, že žalovaná sa k nej správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy, nedošlo k zániku darovacieho vzťahu, preto súd žalobu o určenie, že vlastníckou nehnuteľností je žalobkyňa, ako nedôvodnú zamietol.
56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel pri riešení prejudiciálnej otázky, či žalobkyni vzniklo právo na vrátenie daru podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka k názoru, že toto právo jej nevzniklo. Konanie žalovanej vymedzené pre posúdenie porušenia dobrých mravov vo vzťahu k žalobkyni podľa názoru súdu nevykazujú znaky hrubého porušenia dobrých mravov, ale je len správaním nevhodným, ktorá nezakladá právo darcu na vrátenie daru. Keďže neboli splnené podmienky vrátenia daru a k zániku darovacieho vzťahu nedošlo, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
57. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
58. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
59. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.