Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11Co-188-2020.pdf
PDF · 111.08 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/188/2020
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu Bc. Y. F., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, V., t.č. v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody H. W. U., proti žalovanej Y. M., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX, S., zast. JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou, so sídlom Nerudova 6, Košice, o zaplatenie 9.079,60 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 7C/71/2017-109 zo dňa 4.9.2019 Okresného súdu Košice - okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I.) a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v 100 % miere, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením (II.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 9.079,60 € s 5,05 % úrokmi z omeškania od 12.6.2015 do zaplatenia (po späťvzatí žaloby v časti úrokov vo výške 4,55 % ročne z dlžnej sumy) na tom skutkovom základe, že žalovaná prijala na svoj účet č.: 0578340028/0900 vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. platby od Y.. Y. Q. W. určené žalobcovi za materiál a práce vykonané žalobcom na jeho rodinnom, a to sumu 1.164,70 € dňa 30.4.2015, 4.081,- € dňa 18.5.2015, 116,50 € dňa 28.5.2015, 693,09 € dňa 1.6.2015, 1.184,80 € dňa 5.6.2015 a sumu 839,49 € dňa 10.6.2015, ktoré finančné prostriedky podľa tvrdení žalobcu žalovaná minula pre vlastnú potrebu a jemu ich neodovzdala, čím mu vznikla škoda na jeho majetku.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ust. § 451 ods. 1, 2, § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 536 ods. 1 a § 538 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že žalobca nie je v danom spore aktívne vecne legitimovanou osobou, preto z tohto dôvodu žalobu zamietol. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca a žalovaná žili v družobnom pomere a na účet žalovanej MUDr. W. v období od 30.4.2015 do 10.6.2015 jednotlivými platbami poukázal finančné prostriedky v celkovej výške 9.379,58 € titulom úhrad za materiál a práce vykonané v T.. Z obsahu vyšetrovacích spisov týkajúcich sa trestných oznámení podaných žalobcom na žalovanú a v nich obsiahnutých výpovedí žalobcu a Y.. W. zistil, že zhotoviteľom diela pre Y.. W. bola spoločnosť SM&RL s.r.o., ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj uskutočňovanie stavieb a ich zmien, prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, konateľom tejto spoločnosti od 16.5.2014 je žalobca, ktorý v mene spoločnosti koná samostatne a podpisuje sa tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis. Súd poukázal na to, že pokiaľ aj MUDr. W. nevedel uviesť, či uzatvoril zmluvu so žalobcom ako fyzickou osobou alebo so spoločnosťou, za ktorú žalobca konal, žalobca však opakovane jednoznačne uviedol,
že zhotoviteľom diela v Obci Paňovce pre objednávateľa Y.. W. bola obchodná spoločnosť SM&RL s.r.o. Uvedené korešponduje s tvrdením žalobcu, že platby za materiál a vykonanie diela mali byť objednávateľom hradené na účet spoločnosti SM&RL s.r.o., ako aj s listinným dôkazom predloženým žalobcom - objednávkou zo dňa 29.4.2015, ktorou si spoločnosť SM&RL s.r.o. objednala u žalobcu ako poskytovateľa/spolupracovníka dodávku tovaru/materiálu a vykonanie prác na akcii „rekonštrukcia/ terénne úpravy na kaskádach v Obci T. u odberateľa/objednávateľa MUDr. W.. Súd prvej inštancie neuveril tvrdeniu žalobcu, že zákazku v T. vykonával ako súkromná osoba, ktoré tvrdenie vyhodnotil ako účelové aj so zreteľom na výpovede žalobcu v trestných konaniach a skutočnosti ním uvedené v podaných trestných oznámeniach, prihliadajúc i na skutočnosť, že objednávku datovanú 29.4.2015 a jej dodatok datovaný 30.4.2015 vyhotovil sám žalobca, ktorý ich podpisoval tak za spoločnosť SM&RL s.r.o. ako jej konateľ a za seba ako fyzickú osobu, v dôsledku čoho ich mohol vyhotoviť účelovo dodatočne, keďže predmetnú skutočnosť v trestných konaniach ani raz nespomenul. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nebol spoločníkom spoločnosti SM&RL s.r.o., len jej štatutárom - konateľom, súd považoval za otáznu aj platnosť právnych úkonov, ktoré žalobca v postavení konateľa tejto obchodnej spoločnosti uzatvoril „sám so sebou“. Pri rozhodovaní nevzal do úvahy ani žalobcovu námietku, ktorou poukazoval na výpoveď žalovanej pred orgánmi činnými v trestnom konaní, v ktorej uviedla, že zákazky robil žalobca súkromne, dôvodiac tým, že žalovaná nemala objektívnu vedomosť o tom, kto bol zhotoviteľom diela, keďže zmluvu o dielo neuzatvárala. Výpoveďou MUDr. W. v trestnom konaní mal preukázané, že číslo účtu, na ktoré on poukázal jednotlivé platby, mu poskytol žalobca, ktorý mu tiež povedal, že účet patrí jeho družke a poukazovanie úhrad na jej účet odôvodnil skutočnosťou, že jeho účty sú exekučne zablokované. Na podklade vykonaných dôkazov súd prvej inštancie uzavrel, že ak by aj bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaná si finančné prostriedky vložené na jej účet MUDr. W. ponechala pre svoju potrebu, bezdôvodne by sa tým obohatila na úkor spoločnosti SM&RL s.r.o. ako zhotoviteľa diela, a nie na úkor žalobcu, a preto žalobca nie je v danom spore aktívne legitimovaným subjektom. Návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom svedka MUDr. W. a žalovanej a oboznámením znaleckých posudkov týkajúcich sa obsahu telefonátov žalobcu súd zamietol z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko skutočnosti, ktoré navrhnutými dôkazmi mali byť zistené, mal vykonaným dokazovaním už nepochybne preukázané. Rovnako zamietol aj dôkazný návrh žalovanej na výsluch svedka R. F. na preukázanie pravdivosti jej tvrdenia o odovzdaní finančných prostriedkov žalobcovi, ako dôkaz irelevantný pre rozhodnutie, keďže žaloba bola zamietnutá pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu ustanovenej v § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.
4. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písmen a), b), d), e), f), g) a h) CSP a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok zmenil a sám vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za jednostranný, zaujatý, hrubo nespravodlivý, nezrozumiteľný, zmätočný, nelogický, arbitrárny a nezákonný, vynesený na základe listinných dôkazov zo spisov Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, opierajúcich sa o klamlivé a zavádzajúce tvrdenia žalovanej a zmanipulovaného svedka MUDr. W.. Namietal, že napadnutým rozsudkom a predchádzajúcim procesným postupom súdu prvej inštancie boli porušené jeho základné práva a slobody, a to právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Ústavy SR, bol porušený Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu a iných právnych ustanovení. Zdôraznil, že konanie sudkyne musí byť nielen spravodlivé, objektívne a nestranné, ale musí tak navonok aj pôsobiť bez akýchkoľvek pochybností o nestrannosti súdu, pričom mal za to, že sudkyňa vykonávala dokazovanie jednostranne, dôkazy vytrhávala z kontextu a účelovo ich používala proti jeho osobe, konala v rozpore s dobrými mravmi za účelom poškodenia jeho mena a mena spoločnosti SM&RL s.r.o. a vyslovil podozrenie, že sa dopustila trestného činu ohýbania práva a trestného činu prikrmovania, ktoré majú vstúpiť do platnosti v septembri 2020. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nesprávnym vedením konania a nevykonaním riadneho dokazovania, pokiaľ z nepochopiteľných dôvodov odmietol vykonať ďalšie ním navrhnuté dôkazy, konkrétne vypočuť kľúčového svedka MUDr. Y. W., nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne aplikoval právne predpisy, preto záver o zamietnutí žaloby považoval za predčasný.
5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobca v konaní produkoval listinné dôkazy, ktoré boli v rozpore s jeho tvrdeniami obsiahnutými v žalobe a jeho účastníckej výpovedi. V skutkovom omyle spočívajúcom v nesprávnom označení žalujúcej strany zotrváva aj v súčasnosti, nakoľko z podaného odvolania plynie, že svoj procesný neúspech pripisuje súdu a zmanipulovaným svedkom. Poukázala na to, že žalobca v žalobe ani v odvolaní neoznačil dôkaz, z ktorého by nepochybne vyplynulo, že zhotoviteľom diela na rodinnom dome MUDr. W. bol on sám ako fyzická osoba. Plne sa stotožnila so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie ako aj s právnym posúdením prejednávanej veci a uviedla, že rozhodnutie vníma ako spravodlivé, pretože finančné prostriedky, ktoré žalobca požadoval priznať, si neprivlastnila. V súvislosti s namietaným nedostatočným odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie poukázala na to, že nie je nevyhnutné, aby sa súd zaoberal každou vznesenou námietkou, pričom z odôvodnenia rozsudku jednoznačne jej vyplynul dostatok logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok považovala za dostatočne odôvodnený a zrozumiteľný, spĺňajúci atribúty zákonnosti a vecnej správnosti, preto ho navrhla ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
6. Žalobca v odvolacej replike k vyjadreniu žalovanej skonštatoval, že žalovaná vo vyjadrení neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, nepredložila nesfalšované dôkazy na podporu svojich tvrdení, predkladá iba právne bezvýznamné a účelové vyjadrenia a prezentuje polopravdy v snahe smerovať k procesnej stránke, bez vyjadrenia sa k meritu veci. Zotrvaním na svojich vyjadreniach žalovaná len zastiera fakt, že nedokáže uniesť dôkazné bremeno svojich tvrdení, preto mal žalobca za to, že niet na čo podstatné reagovať, čo by nebolo obsahom ním podaného odvolania, na ktorom zotrval.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok je vecne správny, a preto napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 27.4.2022 o 10:00 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 215/2. p., po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 378 a § 219 ods. 1, 3 CSP.
8. Žalobca svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a spor nesprávnym spôsobom posúdil po právnej stránke, uplatnil odvolacie dôvody upravené v ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. V odvolaní žalobcom formálne označené odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) a g) CSP, neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na to, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody žalobcom materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnené. Odvolací súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na záver vyplývajúci z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2019 zo dňa 5.11.2019, v zmysle ktorého odvolací dôvod nemôže spočívať len na všeobecnom vyjadrení nespokojnosti s rozhodnutím bez bližšej špecifikácie vytýkaných nesprávností v kontexte konkrétnych okolností prípadu. V zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd viazaný vymedzením odvolacích dôvodov v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Zároveň odvolací súd poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať z úradnej povinnosti, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, a to v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1269).
9. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
10. Podstata odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP spočíva v neúplnosti skutkových zistení pre nevykonanie navrhnutých dôkazov a elementárnymi predpokladmi naplnenia tohto odvolacieho dôvodu je, aby v konaní pred súdom prvej inštancie bol navrhnutý dôkaz, ktorý podľa odvolacej námietky nebol pre náležité zistenie skutkového stavu súdom vykonaný a zároveň, aby skutočnosť, ktorá má byť týmto dôkazom objektivizovaná, bola pre rozhodnutie významná. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania, je úlohou súdu.
11. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo), a to vzhľadom na to, že buď súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 a nasl. CSP.
12. K odvolaciemu dôvodu upravenému v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. právnu normu na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval a z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP a konkrétne formulovaných odvolacích námietok žalobcu (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, v úplnom súlade so zákonom a správnym spôsobom vo vzťahu k uplatnenému nároku, správne posúdil otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, starostlivo prihliadajúc na rozhodujúce skutkové tvrdenia a relevantné argumenty sporových strán (aj žalobcu) a dospel k správnym a úplným skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Spor správnym spôsobom posúdil aj po právnej stránke, aplikujúc relevantné hmotnoprávne normy, ktoré správnym spôsobom interpretoval a aplikoval na zistený skutkový stav a vyvodil zákonu zodpovedajúce závery o právach a povinnostiach sporových strán.
14. Odvolací súd sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým základom rozhodnutia, spôsobom právneho posúdenia prejednávanej veci ako aj so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie v otázke nepreukázania aktívnej legitimácie žalobcu. Zároveň odvolací súd konštatuje vecnú správnosť preskúmavaného rozsudku i jeho dôvodov, ktoré sú zákonné, zrozumiteľné, presvedčivé a aj úplné z hľadiska rozhodných tvrdení a vyjadrení strán podstatných pre rozhodnutie a všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá CSP).
15. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je v plnom súlade s požiadavkami ust. § 220 ods. 2 CSP a závermi ustálenej právnej praxe, v ktorom (odôvodnení) súd prvej inštancie jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom dal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu a dostatočným spôsobom sa vysporiadal s argumentáciou strán týkajúcou sa skutkovej a právnej stránky rozhodovanej veci (I. ÚS 236/2006, II. ÚS 383/2006, IV. ÚS 115/03, II. ÚS 251/04). Svojim postupom súd neodňal strane sporu (žalobcovi) právo konať pred súdom a nedošlo ani k porušeniu práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto odvolacie námietky žalobcu nemôžu obstáť a neumožňujú prijať záver, že by postupom súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom alebo bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces; tieto námietky odvolací súd chápe ako subjektívny prejav nespokojnosti žalobcu s výsledkom sporu, ktorá skutočnosť však neodôvodňuje prijať rozhodnutie v danom spore priaznivé v jeho prospech. Právo na spravodlivý súdny proces totiž neznamená právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, resp. právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ani Ústavný súd Slovenskej republiky nemá dôvod doň zasahovať (pozri uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04).
16. V danom spore bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že zmluvu o dielo s objednávateľom MUDr. W. uzavrel ako fyzická osoba a že je vlastníkom finančných prostriedkov objednávateľom poukázaných za vykonané práce a použitý materiál na stavbe titulom dohodnutej ceny diela na označený účet žalovanej v peňažnom ústave, ktorej bolo (malo byť) bez právneho dôvodu plnené a že žalovaná mu takto prijaté peňažné plnenie odmieta vydať. Žalobca síce v konaní túto skutočnosť tvrdil, avšak svoje tvrdenia nepreukázal, keď z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že zmluvu o dielo s objednávateľom MUDr. W. uzavrel žalobca v postavení konateľa obchodnej spoločnosti SM&RL s.r.o. a v jej mene ako zhotoviteľa diela, ktorá bola v zmluvnom vzťahu s objednávateľom a oprávnená na prijatie plnenia od objednávateľa titulom dohodnutej ceny diela. V zmysle ust. § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal a súd prvej inštancie správne uzavrel, že v danom prípade týmto oprávneným (aktívne legitimovaným) subjektom v záväzkovom vzťahu z bezdôvodného obohatenia nie je žalobca, ale je ním spoločnosť SM&RL s.r.o., na úkor ktorej k prípadnému obohateniu na strane žalovanej došlo. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom správne žalobu žalobcu zamietol pre nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie.
17. Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemení ani podané odvolanie, v ktorom žalobca opakovane uvádza skutočnosti a argumenty ním prednesené už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré súd prvej inštancie celkom správne vyhodnotil ako nedôvodné, resp. vo vzťahu k posúdeniu otázky vecnej legitimácie strán (žalobcu) ich správne považoval za právne bezvýznamné. Podľa posúdenia odvolacieho súdu skutočnosti žalobcom namietané v podanom odvolaní, neodôvodňujú prijať rozhodnutie v danom spore v jeho prospech, nakoľko je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nie je v danom spore vecne (aktívne) legitimovaným subjektom a nie je preto oprávnený na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a vymáhanie pohľadávky od žalovanej. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku aj v kontexte odvolacích námietok žalobcu odvolací súd poznamenáva, že nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu je primárnym (základným) dôvodom pre zamietnutie žaloby (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo 7/2014 z 27.2.2015). Vzhľadom na tento záver súd prvej inštancie už nemal dôvod preskúmavať žalobu po vecnej stránke, resp. posudzovať dôvodnosť uplatneného nároku z hľadiska hmotného práva. Súd preto nebol povinný v konaní vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy, ktoré smerovali k posúdeniu dôvodnosti nároku po vecnej stránke, pričom v otázke preukázania aktívnej legitimácie
žalobcu vykonanie navrhovaných dôkazov, resp. skutočnosti, ktoré nimi mali byť preukázané, neboli pre rozhodnutie právne významné a potrebné. Absencia vecnej legitimácie žalobcu v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia, totiž sama o sebe i bez ďalšieho vylučuje dôvodnosť podania žaloby, a preto činí dokazovanie, hodnotenie dôkazov i právne posudzovanie veci z pohľadu splnenia zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za vydanie bezdôvodného obohatenia (a výšky uplatneného nároku), v spore nadbytočným. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP v prejednávanej veci neboli naplnené a odvolanie podané žalobcom nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby, ako aj v súvisiacom výroku o nároku v spore úspešnej žalovanej na náhradu trov konania proti žalobcovi, ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
18. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, a preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v 100 % rozsahu s tým, že o výške prisúdenej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP), môže ho podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).