Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/113/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Romana Tichého, v sporovej právnej veci žalobcu: Normbenz Slovakia s.r.o., so sídlom Vlčie hrdlo 1, 821 07 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 681 039, zastúpeného zástupcom: Noerr s.r.o., so sídlom AC Diplomat, Palisády 29/A, 811 06 Bratislava, IČO: 35 905 310, proti žalovanému: K&L CAPITAL, s.r.o., so sídlom Námestie Slovenskej republiky 18, 014 01 Bytča, IČO: 51 219 433, v konaní o určenie, že nájomný vzťah trvá, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -138 zo dňa 18. júna 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -138 zo dňa 18. júna 2021 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) prvým výrokom rozhodol tak, že určil, že nájomný vzťah založený Zmluvou o nájme čerpacej stanice zo dňa 26.08.2013 v znení dodatku č. 1 zo dňa 29.01.2019 (ďalej aj len „Zmluva“), uzatvorený medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom, trvá. Druhým výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Okresný súd mal preukázané, že dňa 26.08.2013 bola uzatvorená Zmluva o nájme čerpacej stanice medzi HP Projekt s.r.o. ako prenajímateľom a Lukoil Slovakia, s.r.o. ako nájomcom, ktorý je žalobcom. V zmysle Dodatku č. 1 zo dňa 29.01.2019 vyplýva, že prenajímateľ označený HP Projekt s.r.o. previedol vlastnícke právo na žalovaného a vstúpil tak do postavenia prenajímateľa, ktorú skutočnosť potvrdil podpísaním Dodatku č. 1. (č.l. 122 spisu). Predmet Zmluvy o nájme čerpacej stanice bol riadne špecifikovaný v článku 2 Zmluvy. V článku 8 Zmluvy je dojednaná doba nájmu a skončenie nájmu s tým, že nájom sa dojednáva na dobu 15 rokov odo dňa prevzatia.

3. S poukazom na právnu úpravu v (ďalej aj len „“), , o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej aj len „“), , , , , 13/1991 Zb. (ďalej aj len „“), , a vykonané dokazovanie, okresný súd žalobe vyhovel.

4. Okresný súd posúdil, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o nájme čerpacej stanice, pričom ide o obchodno-záväzkový vzťah, v rámci ktorého bol dohodnutý nájom nebytových priestorov,

t.j. čerpacej stanice. Okresný súd mal preukázané, že žalovaný doručil žalobcovi list zo dňa 09.06.2020 označený ako Skončenie nájmu a výzva na uvoľnenie predmetu nájmu. Z daného listu vyplýva, že žalovaný po zvážení všetkých relevantných skutočností sa rozhodol, že nemá záujem na pokračovaní zmluvného vzťahu a ukončuje ho jednostranne k 30.06.2020. Medzi uvádzané dôvody takéhoto rozhodnutia patria „najmä nasledovné skutočnosti: 1. Oznámenie, že odchádza zo slovenského trhu a z toho vyplývajúca neistota, pokiaľ ide o dĺžku trvania zmluvného vzťahu a dodržanie ďalších podmienok vyplývajúcich z existujúceho zmluvného vzťahu. 2. Neakceptácia nami navrhovaných podmienok na zmenu nájomnej zmluvy pre prípad, ak by malo dôjsť k postúpeniu práv a povinností z nájomcu na iný subjekt. 3. Počas trvania nájmu neboli dlhodobo dodržiavané štandardy na ochranu životného prostredia. Zároveň v danom liste je uvedené, že uvedené oznámenie je výsledkom dohody v rámci nových vnútorných štruktúr spoločnosti žalovaného. (l.č. 13)“.

5. Z predložených listín a z vyjadrení strán konania vyplývalo, že medzi stranami došlo k rokovaniu, v rámci ktorého žalovaný požadoval zmenu zmluvných podmienok, a to dobu nájmu, nájomné a povinnosť zloženia kaucie. Žalobca listom zo dňa 03.06.2020 oznámil žalovanému, že súhlasí s navrhovanými zmenami, avšak ohľadom povinnosti zloženia kaucie navrhol poskytnúť bankovú záruku, ktorá bude zabezpečovať platenie nájomného v zmysle nájomnej zmluvy. Žalobca uviedol, že akceptuje podmienky ako zvýšenie nájomného, predĺženie doby nájmu, ale zároveň navrhol poskytnutie bankovej záruky namiesto zloženia kaucie v hotovosti. Žalovaný však listom z 03.06.2020 oznámil žalobcovi, že trvá na splnení všetkých podmienok v celom rozsahu s účinnosťou od 01.07.2020. Žalobca listom zo dňa 17.06.2020 adresovaným žalovanému oznámil, že žalovaným tvrdenú neistotu žalovaný účelne vykonštruoval, aby mohol zdôvodniť prípadný nájom čerpacej stanice inému vlastníkovi a prevádzkovateľovi siete čerpacích staníc. Zdôraznil, že nezákonné konanie žalovaného nebude tolerovať a neplatné ukončenie platnej a účinnej nájomnej zmluvy neakceptuje.

6. Podľa čl. 8 bod 8.2 Zmluvy nájom môže skončiť pred uplynutím doby nájmu len: a) vzájomnou dohodou zmluvných strán, b) zánikom predmetu nájmu alebo zánikom prenajatej stavby, c) zánikom nájomcu, pokiaľ nemá právneho nástupcu, c) odstúpením od tejto zmluvy zo strany nájomcu, e) výpoveďou tejto zmluvy zo strany nájomcu alebo po f) odstúpením od tejto zmluvy zo strany prenajímateľa.

7. Podľa čl. 8 bod 8.5 Zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy v prípade, ak: a) niektoré z vyhlásení podľa bodu 6.3 bolo v čase uzavretia tejto zmluvy nepravdivé a/alebo b) nájomca nesplní povinnosť riadne zaplatiť platbu nájomného ani do jedného mesiaca po doručení písomného upozornenia prenajímateľa, že je so zaplatením nájomného v omeškaní.

8. Podľa bodu 6.3 Zmluvy nájomca vyhlasuje a zodpovedá, že v čase uzavretia tejto zmluvy po a) podľa jeho najlepšieho vedomia na majetok nebol vyhlásený konkurz a nebola povolená reštrukturalizácia a nebolo rozhodnuté o zrušení nájomcu s likvidáciou; b) jeho právo predmet nájmu užívať nie je ničím obmedzené.

9. Podľa bodu 11.2 Zmluvy zmluvné strany vyhlasujú, že túto zmluvu uzatvárajú slobodne a vážne, že táto nebola uzavretá za nevýhodných podmienok alebo v tiesni a na znak súhlasu ju podpisujú.

10. Okresný súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia a zmluvné dojednania konštatoval, že strany si riadne dohodli v Zmluve dôvody, pre ktoré môže prenajímateľ ukončiť predmetnú zmluvu, ako aj akým spôsobom, pričom je potrebné zdôrazniť, že Zmluva bola uzavretá na dobu určitú. Zdôraznil predmet nájmu - nájom nebytových priestorov medzi podnikateľmi. Bolo nepochybné, že žalovaný je prenajímateľom na základe predmetnej zmluvy a listom z 09.06.2020 ukončil Zmluvu k 30.06.2020. Je nesporné, že v danom liste neuviedol konkrétne, či ide o odstúpenie alebo o výpoveď, avšak v zmysle čl. 8 Zmluvy jednoznačne upravuje, ako môže nájom skončiť. Žalovaný ako prenajímateľ jednoznačne uviedol vo svojom podaní zo dňa 14.12.2020, že nájomnú zmluvu ukončil jednostranne ku koncu mesiaca jún 2020, pričom sa nejednalo o výpoveď, nesprávne označená prílohu, ale o odstúpenie od Zmluvy (č.l. 67 spisu). Žalovaný vo svojom liste z 19.06.2020 uviedol dôvody, pre ktoré ukončil Zmluvu k 30.06.2020 (č.l. 13 spisu).

11. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že z listu žalovaného z 09.06.2020 vyplývajú dôvody ukončenia: „žalobca neakceptoval navrhované podmienky na zmenu nájomnej zmluvy,

zároveň počas trvania nájmu neboli vraj dlhodobo dodržiavané štandardy na ochranu životného prostredia a zároveň oznámenie žalobcu, že odchádza zo slovenského trhu a z toho vyplývajúca neistota. - V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovaný v danom liste k dôvodom uviedol, že ide o „najmä“ uvádzané dôvody, avšak iné nešpecifikoval a ani iné z ničoho nevyplývajú, ani neboli tvrdené zo strany žalovaného žiadne ďalšie dôvody, preto súd posúdil, že žalovaný ukončil zmluvu len z dôvodov uvedených v liste z 09.06.2020.“ Keďže Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, v zmysle prenajímateľ, teda žalovaný, môže písomne zmluvu vypovedať len z dôvodov uvedených v danom zákonnom ustanovení. Žiadny dôvod pre vypovedanie zmluvy v zmysle nevyplýva, dokonca zo strany žalovaného ako prenajímateľa ani nebol tvrdený. Teda nevyplýva, ani nebolo tvrdené, že by „a) nájomca užíval nebytový priestor v rozpore so zmluvou; b) nájomca o viac ako jeden mesiac meškal s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom; c) nájomca, ktorý na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby, tieto služby neposkytuje riadne a včas; d) nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok; e) užívanie nebytového priestoru je viazané na užívanie bytu a nájomcovi bola uložená povinnosť byt vypratať; f) bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor; g) nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa; h) ide o nájom nebytového priestoru v nehnuteľnosti vydanej oprávnenej osobe podľa o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd; i) ide o nájom nebytového priestoru v nehnuteľnosti prevedenej pôvodnému vlastníkovi podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku“. Okresný súd konštatoval, že neexistuje žiadny dôvod pre vypovedanie Zmluvy zo strany prenajímateľa.

12. Žalobca v priebehu konania trval na tom, že na ukončení Zmluvy nie je žiadny dôvod zo strany žalovaného a zároveň nie je možné dať ani výpoveď. Vypovedať Zmluvu žalovaný nemohol. Mohol len odstúpiť, a to len z dôvodov uvedených v Zmluve, ale z oznámenia o ukončení vzťahu nie je zrejmé, či dal výpoveď alebo odstúpenie. V Zmluve je stanovené, za akých podmienok možno nájom skončiť a nájom nebolo možné skončiť výpoveďou zo strany prenajímateľa a dôvody odstúpenia nie sú dané pre skončenie nájomného vzťahu tak, ako tvrdil žalovaný. V bode 8.2 Zmluvy je jednoznačne uvedené, akým spôsobom možno skončiť nájom. Zmluvné strany mali v zmluvných dojednaniach zmluvy riadne dohodnuté, akým spôsobom možno ukončiť Zmluvu a aké sú dôvody pre odstúpenie od Zmluvy. Avšak ani jeden z daných dôvodov nebol preukázaný, z ničoho nevyplýva a ani jeden z dôvodov stanovený v Zmluve nie je uvedený v liste z 09.06.2020, ktorý bol adresovaný žalovaným žalobcovi. Dokonca žalovaný v danom liste, ktorým ukončil zmluvu, ani neuvádza žiadny taký dôvod ako je uvedený v článku 8 zmluvy. V zmysle zmluvných dojednaní strany si riadne dohodli, akým spôsobom možno ukončiť Zmluvu a z akých dôvodov, teda riadne dohodli, kedy je možné od Zmluvy odstúpiť a kedy vypovedať.

13. Okresný súd uviedol, že žalovaný výslovne vo svojom písomnom podaní uviedol, že zmluvu nevypovedal, ale od zmluvy odstúpil. upravuje skončenie nájmu iba výpoveďou, a to pre zmluvy na dobu určitú, aj to iba zo zákonom stanovených dôvodov. V danom prípade nejde o žiadny dôvod, ktorý by opodstatňoval ukončenie zmluvy výpoveďou. Podľa možno od zmluvy odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo zákon. Okresný súd posúdil, že nejde o výpoveď a ani nie je dôvod pre výpoveď. Zároveň posúdil, že neexistuje ani žiadny dôvod pre odstúpenie od zmluvy, teda žiadny dôvod ustanovený zmluvou, ani zákonom. Nebol teda v prvoinštančnom konaní zistený žiadny dôvod pre ukončenie nájomnej zmluvy. Žalovaný dôvod ukončenia Zmluvy nepreukázal a dôvody uvedené v jeho liste zo dňa 09.06.2020 nie sú dôvodom pre platné skončenie Zmluvy s poukazom na zmluvné ustanovenia a citované zákonné ustanovenia.

14. Záverom okresný súd zdôraznil, že v Zmluve boli riadne dohodnuté spôsoby ukončenia zmluvy a dôvody, pre ktoré mohli strany ukončiť predmetnú Zmluvu. Avšak ani jeden z dôvodov uvedených v liste z 09.06.2020 nie je dôvodom zákonným, ani dôvodom v zmysle predmetnej zmluvy o nájme. Okresný súd teda nezistil žiadny dôvod podľa zmluvy a „ani z ničoho žiadny dôvod nevyplýva pre ukončenie predmetnej zmluvy. Keďže od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon alebo zmluva, súd konštatuje, že nedošlo k žiadnemu platnému odstúpeniu od zmluvy. Žalovaný jednoznačne uviedol, že nejedná sa o výpoveď, ale zmluvu ukončil odstúpením od zmluvy, avšak s poukazom na zmluvné ustanovenia a na citované zákonné ustanovenia nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, nakoľko nebol daný dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Súd nad rámec uvádza, že nezistil ani dôvod pre vypovedanie zmluvy. Avšak žalovaný jednoznačne uviedol, že nevypovedal zmluvu, ale odstúpil od

zmluvy. Odstúpiť od zmluvy však žalovaný mohol len z dôvodov stanovených v zmluve alebo v zákone. Uvádzané dôvody v jeho liste, ktorým skončil nájomný vzťah, však nie sú dôvodmi v zmysle zmluvy, ani v zmysle zákona. Preto nemožno posúdiť skončenie nájmu ako platné, a preto nájomný vzťah naďalej trvá.“

15. Pokiaľ žalovaný predložil okresnému súdu listiny, a to faktúry, tieto listiny boli pre danú vec podľa okresného súdu irelevantné a nemali vplyv pre rozhodnutie vo veci.

16. Žalovaný navrhoval vo svojich písomných podaniach aj výsluch žalovaného a výsluch svedka p. Y., E. V. a svedka M. H. s tým, že zároveň žiadal pripojiť spis sp.zn. . Spis sp.zn. bol pripojený k predmetnej veci, pričom predmetom veci sp.zn. bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, vo veci bolo právoplatne rozhodnuté. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 10.12.2020 sp.zn. odmietol dovolanie a vec je právoplatne skončená. Žalovaný nešpecifikoval, za akým účelom má byť výsluch konateľov žalovaného a výsluch svedkov vykonaný a k akým okolnostiam sa majú vyjadrovať. Citoval a odsek 1, 2, 3 . Žalovaný bol okresným súdom vyzvaný, aby oznámil kontaktné adresy navrhovaných svedkov a zároveň mal uviesť, či ich zabezpečí sám alebo prostredníctvom súdu. V takom prípade bolo potrebné, aby uviedol v stanovenej lehote objektívnu prekážku ich nezabezpečenia. Zároveň v stanovenej lehote mal oznámiť, na preukázanie akých okolností navrhuje výsluch svedkov. Žalovaný však na výzvu okresného súdu nereagoval, a preto bolo písomne oznámené žalovanému, že z dôvodu nesplnenia výzvy súdu nie je možné rozhodnúť, ani vykonať navrhnuté dôkazy (č.l. 99 a 117 spisu). „Žalovaný neuviedol súdu k akým okolnostiam sa majú svedkovia vyjadriť, neoznámil kontaktné adresy, ani ich účasť nezabezpečil na nariadenom pojednávaní. Zároveň sa nevyjadril ani k skutočnostiam, pre ktoré žiadal výsluch konateľov žalovaného. S poukazom na uvedené súd nenariadil výsluch konateľov žalovaného, pretože súd má za to, že neboli splnené podmienky v zmysle , keďže v konaní nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by nebolo možné preukázať inak než výsluchom strany. Zároveň súd nevykonal ani výsluch svedkov, nakoľko žalovaný jednak neoznámil skutočnosti a okolnosti, ku ktorým sa majú svedkovia vyjadrovať, za akým účelom ich navrhoval predvolať, zároveň neoznámil kontaktné adresy a ani nezabezpečil ich účasť. Preto súd nevykonal dané dôkazy, a preto návrh na výsluch svedkov zamietol v zmysle , a .“

17. Okresný súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a to v zmysle v spojitosti s a s a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a opodstatnená a sú splnené všetky podmienky v zmysle , na základe čoho posúdil, že nájomný vzťah trvá, nakoľko okresný súd vyhodnotil, že skončenie nájomného vzťahu listom žalovaného z 09.06.2020 je neplatné a nedôvodné. Okresný súd posúdil, že žalovaný sa snažil ukončiť vzťah listom z 09.06.2020 podľa jeho vyjadrenia odstúpením, avšak dôvody jeho odstúpenia nie sú v zmysle zmluvy, ani v zmysle zákona, preto nemohlo dôjsť k platnému odstúpeniu. Okresný súd v tejto súvislosti uviedol, že keby malo ísť o výpoveď, jednak v zmysle zmluvy žalovaný nebol oprávnený vypovedať zmluvu a jednak nie je daný dôvod pre výpoveď v zmysle zákona. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa , , . 18. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný podľa a , , a , z dôvodu, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 19. Podľa odvolateľa okresný súd nepostupoval správne, keď odmietol vykonať žalovaným navrhované dôkazy (výsluch konateľov žalovaného, výsluch svedka p. Y. výsluch svedka p. E. V. za spoločnosť KRÁLIK SK, s.r.o., výsluch svedka p. M. H.). Okresný súd v ods. 45 napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný bol vyzvaný, aby oznámil kontaktné adresy navrhovaných svedkov a zároveň bol dotazovaný, či zabezpečí ich účasť alebo tak má urobiť okresný súd. Žalovanému ale takáto výzva okresným súdom nebola doručená. Je pravdou, že sa nezúčastnil pojednávania, o tom sa ale dozvedel až po doručení rozsudku do jeho elektronickej schránky. Dôvodom bola pravdepodobne technická chyba v elektronickej schránke. Keby o pojednávaní vedel, tak by sa pojednávania zúčastnil a minimálne štatutárni zástupcovia by sa k žalobe vyjadrili. Keby sa mohli k veci vyjadriť navrhované osoby, tak by aj okresný súd celú vec mohol vnímať inak.

20. V odvolaní žalovaný uviedol, že okresný súd v ods. 1. napadnutého rozsudku uviedol, že na základe jeho výzvy odstránil žalobca nedostatok žaloby (nežiadal už rozhodnutie o neplatnosti výpovede), a preto nebolo potrebné rozhodovať o zmene žaloby. S takýmto procesným postupom okresného súdu ale žalovaný nemohol súhlasiť. Podľa bol okresný súd povinný rozhodnúť o zmene žaloby a vydať o tom uznesenie v zmysle a a takéto rozhodnutie aj doručiť, nakoľko žalovaný nebol na pojednávaní prítomný.

21. V odvolaní tiež žalovaný uviedol, že nesúhlasí so záverom okresného súdu, ktorý tvrdí, že nedošlo k platnému ukončeniu nájomnej zmluvy. Aj sám okresný súd v ods. 18. napadnutého rozsudku uvádza, že od Zmluvy možno odstúpiť, ak nájomca napriek písomnej výstrahe užíva prenajatú vec takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu hrozí značná škoda. Žalovaný opakovane žalobcu vyzýval, aby zabezpečil dodržiavanie štandardov na ochranu životného prostredia. Bolo preukázané, že žalobca ekologické štandardy porušoval, a to takým spôsobom, že nielen jemu, ale aj žalovanému hrozili vysoké pokuty. Tvrdenia, že o ničom nevedel alebo že za to zodpovedal žalovaný, resp. pôvodný vlastník, nie sú pravdivé. Žalovaný uvedenú skutočnosť opakovane riešil a žiadal o nápravu. Súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia - sp.zn. predložil žalovaný ako dôkaz aj emailovú komunikáciu medzi R. a M. zo dňa 9.3.2017 a zo dňa 7.1.2018, ako aj Protokol o skúške zo dňa 9.4.2018 a zo dňa 15.6.2020, z ktorých je evidentné, že situácia na čerpacej stanici bola zlá. Napr. začiatkom roka 2018 bol až 832 násobne prekročený obsah ropných látok v pôde, o čom žalobca vedel a pre nápravu pravdepodobne nič neurobil. Uvedenými listinami žiadal vykonať dokazovanie ako ako listinnými dôkazmi. Súd prvej „inštancie (i) nesprávne procesné postupoval a porušil naše právo na spravodlivý proces, nevykonal nami navrhované dôkazy, resp. konanie má inú vadu, a to najmä z dôvodu, že nevykonal nami navrhované dôkazy a nerozhodol procesné správne o zmene žaloby a (ii) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ ide o posúdenie platnosti, resp. neplatnosti skončenia nájomnej zmluvy a posúdenie, či nájomná zmluva aj naďalej trvá, preto vzhľadom na uvedené žiadame, aby odvolací súd v zmysle zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne, resp. aby v zmysle , v spojení s rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie a nám priznal aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

22. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca , ktorý poukázal na list žalovaného doručený poštou, v ktorom žiadal žalobcu o uvoľnenie predmetu nájmu a odovzdanie vyprataného predmetu k 30.06.2020 (ďalej len „List o ukončení“). List o ukončení je nezákonný a neplatný kvôli nasledovnému: „a. Žalovaný nie je oprávnený ukončiť Nájomnú zmluvu výpoveďou; b. Dôvody pre ukončenie Nájomnej zmluvy uvedené v Liste o ukončení nezodpovedajú dôvodom uvedeným v Nájomnej zmluve (bod 8.5 Nájomnej zmluvy) na oprávnené odstúpenie Žalovaného od Nájomnej zmluvy. 5. Súd sa v rozsudku plnom rozsahu priklonil k argumentácii Žalobcu. C) Vyjadrenie Žalobcu k Odvolaniu K tvrdeniam ohľadne neúčasti na pojednávaní á. Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.06.2021 účastníci konania boli predvolaný riadne a včas; súd teda konal v neprítomnosti žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu. 7. Žalovaný v Odvolaní nijako bližšie nešpecifikuje svoje tvrdenia o údajnej technickej chybe v elektronickej stránke, pre ktorú vraj nevedel o pojednávaní. 8. Žalovaný mal predvolanie na pojednávanie riadne vykázané; jeho neúčasť, resp. neúčasť jeho právneho zástupcu na pojednávaní v takom prípade nie je odvolacím dôvodom a na skutočnosti, ktoré Žalovaný uvádza v Odvolaní nie je možné prihliadať. K tvrdeniu o nesprávnom procesnom postupe, resp. o tom, že konanie má inú vadu 9. Žalovaný v Odvolaní bližšie nešpecifikuje svoje tvrdenia o údajnom nesprávnom procesnom postupe, resp. o tom, že konanie má inú vadu. 10. Možno preto vychádzať len z poukazu Žalovaného na údajne chýbajúce procesne správne rozhodnutie o zmene žaloby. 11. Zmena žaloby je upravená v až , podľa ktorých sa za zmenu žaloby považuje návrh, ktorým: § sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena); § sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena); alebo § sa podstatne menia alebo dopĺňajú rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe.“

23. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že nie každá zmena žaloby je zmenou žaloby podľa . O zmenu žaloby nejde v prípade, ak žalobu vlastnou aktivitou modifikuje priamo súd (prípadne v súčinnosti so žalobcom). Konkrétne ide o odstraňovanie vád žaloby podľa , úpravu petitu žaloby s cieľom dosiahnuť jeho vykonateľnosť v exekučnom konaní, alebo situáciu, ak súd požiada stranu o doplnenie skutkových tvrdení potrebných na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností podľa . Spoločným znakom všetkých vyššie uvedených situácií je, že ide o vlastnú aktivitu súdu - či už o samostatnú (prípad pod bodom vyššie), alebo v súčinnosti so žalobcom (prípady pod bodmi a vyššie). Zmenou žaloby taktiež nie je zmena právnej kvalifikácie nároku žalobcom, keďže právna kvalifikácia nároku je vecou súdu. Preto akékoľvek podanie žalobcu, ktorým mení alebo dopĺňa svoju právnu argumentáciu bez zmeny skutkového stavu sa za zmenu žaloby nepovažuje. Ako správne okresný súd konštatoval v odseku 1. rozsudku, v danom prípade išlo iba o odstránenie nedostatku žaloby na základe uznesenia súdu, a preto okresný súd správne posúdil, že nejde o zmenu žaloby.

24. K tvrdeniu o nevykonaní navrhnutých dôkazov, žalobca vo vyjadrení poukázal na to, že žalovaný neuviedol okresnému súdu, k akým okolnostiam sa majú svedkovia vyjadriť, neoznámil kontaktné adresy, ani ich účasť nezabezpečil na nariadenom pojednávaní. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by nebolo možné preukázať inak než výsluchom. Otázka „ukončenia“ Nájomnej zmluvy Listom o ukončení je primárne otázka právna, nie skutková. Aj bez výsluchu svedkov bolo a je možné ustáliť, že „ukončenie“ bolo neplatné a nájomný vzťah naďalej trvá. Žalovaný v odvolaní nijako bližšie nešpecifikuje svoje tvrdenia o údajnom nesprávnom právnom posúdení veci. Okresný súd právne správne posúdil neplatnosť skončenia Nájomnej zmluvy, za daných okolností nemohlo dôjsť k platnému odstúpeniu. Žalovaný mal predvolanie na pojednávanie riadne vykázané; na skutočnosti, ktoré žalovaný uvádza v odvolaní nie je možné prihliadať. Listom o ukončení žalovaný podľa svojho tvrdenia ukončil nájomný vzťah. V texte žaloby o určenie, že nájomný vzťah trvá, žalobca už tieto „dôvody“ na ukončenie Zmluvy vyvrátil a v záujme efektívnosti sa odvoláva na svoju argumentáciu v danej žalobe. Žalovaný ďalej tvrdí, že List o ukončení nepredstavuje výpoveď (aj napriek tomu, že príloha k emailu zaslanému štatutárnemu zástupcovi žalobcu a týkajúca sa Listu o ukončení je nazvaná „výpoveď“), ale „odstúpenie od zmluvy, na čo sme mali nárok“. Podmienky na odstúpenie od Zmluvy zo strany žalovaného - ako sú špecifikované v bode 8.5 Nájomnej zmluvy - neboli splnené. Žalovaný preto nemal nárok na odstúpenie od Nájomnej zmluvy, a List o ukončení je teda neplatný. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že okresný súd v ods. 32. rozsudku správne konštatoval, že „možno ustáliť, že neexistuje žiadny dôvod pre vypovedanie Zmluvy. Okresný súd v odseku 34. rozsudku správne konštatoval, že „zmluvné strany mali v zmluvných dojednaniach zmluvy (pozn. Nájomnej zmluvy) riadne dohodnuté, akým spôsobom možno ukončiť zmluvu a aké sú dôvody pre odstúpenie od zmluvy ... ani jeden z daných dôvodov nebol preukázaný“. V zmysle vyššie uvedeného nemožno posúdiť skončenie nájmu ako platné, a preto nájomný vzťah naďalej trvá. Žalovaný naďalej tvrdil, že žalobca nedodržiaval štandardy na ochranu životného prostredia, čo však nie je pravda; detailné zdôvodnenie je uvedené v texte žaloby o určenie, že nájomný vzťah trvá, na ktorej znenie sa žalobca týmto odvolával.

25. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že trvá na podanom odvolaní a „ skutočnostiach v ňom uvedených trváme v celom rozsahu. Sme presvedčení, že sud prvej inštancie (i) nesprávne procesne postupoval a porušil naše právo na spravodlivý proces, nevykonal nami navrhovane dôkazy, resp. konanie má inú vadu, a to najmä z dôvodu, že nevykonal nami navrhovane dôkazy a nerozhodol procesne správne o zmene žaloby a (ii) rozhodnutie sudu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ ide o posúdenie platnosti, resp. neplatnosti skončenia nájomnej zmluvy a posúdenie, ci nájomná zmluva aj naďalej trvá.“ 26. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že „Podstatné okolnosti prípadu a naše argumenty k odvolaniu sme uviedli v našom vyjadrení zo dňa 30.08.2021. Na predmetnom vyjadrení trváme. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.09.2021 neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani nevyvrátil našu argumentáciu.“

27. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný už nevyjadril.

28. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , , na základe podaného odvolania žalovaným bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania , bol rozsudok okresného súdu potvrdený

ako vecne správne rozhodnutie podľa , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

29. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -178 zo dňa 19.4.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline.

30. Krajský súd primárne uvádza, že v odvolacom konaní mohol posudzovať napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu zadefinovaných odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 27.7.2021 (č.l. 145 spisu). Žalovaný v podanom odvolaní podľa v spojení s vymedzil kvalitatívne a kvantitatívne dôvody pre posudzovanie napadnutého rozsudku okresného súdu a len v ich medziach bolo možné krajským súdom hodnotiť závery okresného súdu.

31. Dodáva odvolací súd, že rozsah odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v písomne podanom odvolaní mohol byť posudzovaný len v rovine tých tvrdení, ktoré sa týkali posúdenia obrany žalovaného, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie vo väzbe na dôvody a rozsah uplatneného nároku žalobcu v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie podľa , keď nebol zistený dôvod na doplnenie, prípadne zopakovanie dokazovania. Tento záver krajského súdu vychádza i z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.6.2021 (č.l. 133 spisu), keď po vyjadrení zástupcu žalobcu a žalovaného okresný súd vyhlásil dokazovanie uznesením za skončené.

32. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

33. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

34. K odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd poukazuje na vyššie citovaný , ktorý je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže krajský súd sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi vyplývajúcimi z rozsudku krajského súdu. Za aplikácie nebolo potrebné ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, s ktorými sa stotožňuje a ktoré vyjadril okresný súd v napadnutom rozhodnutí, preto bolo postačujúce v rámci odvolacieho konania na ne odkázať. Uvedený postup krajského súdu bol v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 8. októbra 2009, z ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu sa neposudzujú izolovane, pretože z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , podľa ktorého pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu sa odvolací súd v zásade môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia okresného súdu, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 20.12.2017, z ktorého rovnako vyplýva, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok. Preto určujúca je spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom, čo vytvára ich organickú jednotu. Ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so závermi rozsudku okresného súdu a odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu v podstate v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

35. K zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že okresný súd vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie nevyhnutné k posúdeniu žalobcovho nároku nielen pre konanie pred okresným súdom ale aj pre konanie odvolacie bolo rozhodné a podstatné vymedzenie nároku žalobcom, skutkové tvrdenia obsiahnuté v podanej žalobe a obrana žalovaného v relevantnom štádiu prvoinštančného konania. Bolo zrejmé, že bola uzatvorená Zmluva o nájme čerpacej stanice medzi HP Projekt s.r.o. ako prenajímateľom a LUKOIL Slovakia, s.r.o., ako nájomcom. V zmysle Dodatku č. 1 zo dňa 29.1.2019 bolo dohodnuté, že prenajímateľ

označený ako HP Projekt s.r.o., previedol vlastnícke právo na žalovaného a vstúpil tak do postavenia prenajímateľa, ktorú skutočnosť potvrdil podpísaním Dodatku č. 1 (č.l. 122 spisu). Predmet Zmluvy o nájme čerpacej stanice bol riadne špecifikovaný v čl. 2 zmluvy. V čl. 8 Zmluvy bola dojednaná doba nájmu a skončenie nájmu s tým, že nájom sa dojednáva na dobu 15 rokov odo dňa prevzatia. Okresný súd posúdil, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu platnej Zmluvy o nájme čerpacej stanice, pričom išlo o obchodno-záväzkový vzťah, v rámci ktorého bol dohodnutý nájom nebytových priestorov, t.j. čerpacej stanice. Žalovaný doručil žalobcovi list zo dňa 9.6.2020 označený ako Skončenie nájmu a výzva na uvoľnenie predmetu nájmu. Z daného listu vyplýva, že žalovaný po zvážení všetkých relevantných skutočností sa rozhodol, že nemá záujem na pokračovaní zmluvného vzťahu a ukončuje ho jednostranne k 30.6.2020. Medzi dôvody svojho konania uviedol najmä skutočnosti - oznámenie, že odchádza zo slovenského trhu a z toho vyplývajúca neistota a pokiaľ ide o dĺžku trvania zmluvného vzťahu a dodržanie ďalších podmienok vyplývajúcich z existujúceho zmluvného vzťahu, neakceptácia navrhovaných podmienok na zmenu Zmluvy pre prípad, ak by malo dôjsť k postúpeniu práv a povinností z nájmu na iný subjekt. Počas trvania nájmu neboli dlhodobo dodržiavané štandardy na ochranu životného prostredia. Zároveň v liste bolo uvedené, že uvedené oznámenie je výsledkom dohody v rámci nových vnútorných štruktúr spoločnosti žalovaného.

36. V podanom odvolaní žalovaný poukázal na to, že okresný súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil ako strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, podľa žalovaného, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sa súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

37. Mal za to odvolateľ, že okresný súd nepostupoval správne, keď odmietol vykonať dôkazy, a to výsluch konateľov žalovaného, výsluch svedka p. Y., výsluch svedka p. E. V. zo spoločnosti KRALIK SK, s.r.o., a výsluch svedka p. M. H.. Okresný súd v ods. 45. napadnutého rozsudku uvádza, že žalovaný bol vyzvaný, aby označil kontaktné adresy navrhovaných svedkov a zároveň bol dotazovaný, či zabezpečí účasť svedkov na pojednávaní. Žalovanému však takáto výzva zo strany okresného súdu nebola doručená, a to podľa tvrdení v odvolaní. V súvislosti s touto argumentáciou žalovaného sa odvolací súd oboznámil s obsahom spisového materiálu, a to konkrétne s č.l. 99 spisu, z ktorého vyplýva výzva na žalovaného v znení „aby ste v lehote 5 dní oznámil súdu kontaktné adresy navrhovaných svedkov, a či ich zabezpečíte sám alebo prostredníctvom súdu. V takom prípade je potrebné súdu uviesť v stanovenej lehote objektívnu prekážku ich zabezpečenia. Zároveň v stanovenej lehote súdu oznámte, na preukázanie akých okolností navrhujete výsluch svedkov“ (č.l. 99 spisu) v spojení s doručenkou na č.l. 97 rub spisu. Zároveň z obsahu spisového materiálu vyplýva i oznámenie okresného súdu na č.l. 117 spisu, v znení „Vám oznamuje, že z dôvodu nesplnenia výzvy súdu nie je možné rozhodnúť ani vykonať navrhnuté dôkazy“ (č.l. 117 spisu) v spojení s doručenkou na č.l. 117 rub spisu. Z uvedených dôvodov nebolo možné potom stotožniť sa s odvolacou argumentáciou žalovaného, že výzva okresného súdu žalovanému doručená nebola, ak z obsahu spisového materiálu, tak ako bolo konštatované, vyplýva, že doručenie bolo riadne vykonané. Ak v tejto rovine žalovaný tvrdil technickú chybu elektronickej schránky, tak uvedené zostalo len v rovine tvrdení, bez bližšej konkretizácie a bez preukázania, prípadne označenia dôkazov v rovine tohto tvrdenia žalovaným. Ak žalovaný uviedol v odvolaní „keby sme o pojednávaní vedeli, na pojednávanie by sme sa dostavili a minimálne štatutárni zástupcovia by sa k žalobe vyjadrili. Keby sa mohli k veci vyjadriť navrhované osoby, myslíme si, že by aj súd celú vec mohol vnímať inak“ (č.l. 145 spisu), tak odvolací súd z obsahu spisového materiálu konštatuje riadne doručenie predvolania na termín pojednávania žalovanému v zmysle doručenky na č.l. 97 rub spisu. Východiskom k tomuto záveru bola nasledujúca právna úprava.

38. Podľa , , o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente, ďalej aj len „zákon o e-Governmente“), elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté. Do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných

rúk. Doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

39. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument, obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje. Podľa § 30 ods. 3 prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku prostredníctvom funkcie určenej na tento účel.

40. Podľa § 30 ods. 4 zákona o e-Governmente, elektronická doručenka sa zasiela do elektronickej schránky odosielateľa príslušnej elektronickej úradnej správy, ktorej doručenie elektronická doručenka potvrdzuje, a to aj, ak táto elektronická schránka nie je aktivovaná; to neplatí, ak odosielateľ nie je známy, alebo ak nemá zriadenú elektronickú schránku.

41. Podľa § 30 ods. 5 zákona o e-Governmente, údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená podľa ods. 3 sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.

42. Podľa § 30 ods. 6 zákona o e-Governmente, elektronická doručenka sa vytvára a potvrdzuje pri každom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa podľa ods. 2 automatizovane, keď nastane moment doručenia.

43. Podľa § 32 ods. 1, 2 zákona o e-Governmente, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. Úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15-dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.

44. Žalovaný v odvolaní namietal závery okresného súdu, ktoré boli konštatované v ods. 1. napadnutého rozsudku, v rovine odstránenia nedostatku žaloby s tým, že odvolateľ vyčítal okresnému súdu, že procesne nesprávnym postupom rozhodol o zmene žaloby. V súvislosti s touto argumentáciou žalovaného, ktorá bola spojená s poukazom na , 142 sa odvolací súd v rozsahu tejto odvolacej námietky zameral na obsah spisového materiálu vo väzbe na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu a konštatoval, že išlo o odstránenie nedostatku žaloby na základe uznesenia okresného súdu. Okresný súd konštatoval, že nešlo o zmenu žaloby. Z obsahu spisového materiálu vyplýva uznesenie okresného súdu na č.l. 42 spisu zo dňa 7. októbra 2020, ktorým bol vyzvaný žalobca, aby v lehote 10-dní od doručenia uznesenia pod následkom odmietnutia podania, odstránil vady žaloby zo dňa 31.8.2020. Žalobca do spisového materiálu doložil podanie, ktoré označil ako zmena žaloby. Má za to odvolací súd, že podania učinené voči súdu sa neposudzujú podľa ich označenia, ale posudzujú sa podľa obsahu, a to v zmysle , v zmysle ktorého, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Je zrejmé, že uvedené podanie označené ako zmena žaloby zo dňa 16.10.2020, tak ako je súčasťou č.l. 47 spisu v spojení so žalobou boli doručené žalovanému na základe pokynu zákonného sudcu zo dňa 28.10.2020. Žaloba spolu so zmenou bola doručená žalovanému podľa obsahu doručenky na č.l. 65 rub spisu dňa 27.11.2020. Za týchto okolností podľa odvolacieho súdu s poukazom na žalovaným uvádzanú zmenu žaloby, i keď by išlo o zmenu žaloby, tak bola doručená pred jej doručením žalovanému v zmysle , a preto ak by aj okresný súd konal za tejto situácie o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby, tak by postupoval správne, s dôrazom na . Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností odvolací súd na tomto mieste cituje , v zmysle ktorého, ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby, okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa .

45. Podľa od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

46. Podľa ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.

47. Podľa prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak a) nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou; b) nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom; c) nájomca, ktorý na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby, tieto služby neposkytuje riadne a včas; d) nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok; e) užívanie nebytového priestoru je viazané na užívanie bytu a nájomcovi bola uložená povinnosť byt vypratať; f) bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor; g) nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa; h) ide o nájom nebytového priestoru v nehnuteľnosti vydanej oprávnenej osobe podľa o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd; i) ide o nájom nebytového priestoru v nehnuteľnosti prevedenej pôvodnému vlastníkovi podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.

48. Žalovaný vyjadril v odvolaní nesúhlas so záverom okresného súdu, ktorý uzavrel, že nedošlo k platnému ukončeniu nájomnej zmluvy, pričom žalovaný poukazoval ods. 18. napadnutého rozsudku. V rozsahu tejto odvolacej námietky oboznámením sa s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu je zrejmé, že okresný súd vyhodnocoval úkon - list zo dňa 9.6.2020 a konštatoval, že v danom liste žalovaný neuviedol jednoznačne, či ide o odstúpenie alebo o výpoveď, avšak v zmysle čl. 8 zmluvy bolo jednoznačne dohodnuté, ako môže nájom skončiť. Žalovaný ako prenajímateľ uviedol vo svojom podaní zo dňa 14.12.2020, že nájomnú zmluvu ukončil jednostranne ku koncu júna 2020, pričom sa „nejednalo o výpoveď (nesprávne označená príloha), ale o odstúpenie od zmluvy, na čo sme mali nárok“ (č.l. 68 rub spisu). Predmetný list z 9.6.2020 je na č.l. 13 spisu a uvádza sa v ňom „nemáme záujem na pokračovaní zmluvného vzťahu a ukončujeme ho jednostranne k 60.6.2020. Medzi dôvody nášho rozhodnutia patria najmä nasledovné skutočnosti: 1. Oznámenie, že odchádzate zo slovenského trhu a z toho vyplývajúca neistota, pokiaľ ide o dĺžku trvania zmluvného vzťahu a dodržanie ďalších podmienok vyplývajúcich z existujúceho zmluvného vzťahu. 2. Neakceptácia nami navrhovaných podmienok na zmenu nájomnej zmluvy pre prípad, ak by malo dôjsť k postúpeniu práv a povinností z nájomcu na iný subjekt. 3. Počas trvania nájmu neboli dlhodobo dodržiavané štandardy na ochranu životného prostredia“ (č.l. 13 spisu). Zhoduje sa odvolací súd so závermi okresného súdu v rovine konštatovania uzatvorenia zmluvy na dobu určitú, že žiadny dôvod pre vypovedanie Zmluvy a v zmysle z listu zo dňa 9. júna 2020 zo strany žalovaného ako prenajímateľa nebol tvrdený. Podľa záverov odvolacieho súdu správne aplikoval okresný súd vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená na dobu určitú

49. Má za to odvolací súd, že tvrdenia žalovaného v odvolaní o prekročení obsahu ropných látok v pôde, nenapĺňali bez ďalšieho správne okresným súdom aplikovaný a ani dôvody, tak ako vyplývali z čl. 8 bod 8.2. Zmluvy, kedy bolo možné nájom skončiť pred uplynutím doby nájmu. Vo väzbe na čl. 8 bod 8.5.Zmluvy, kde bolo dojednané, že prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od Zmluvy, v zmysle ktorého, podľa čl. 8 bod 8.5, „Zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy v prípade, ak: a) niektoré z vyhlásení podľa bodu 6.3 bolo v čase uzavretia tejto zmluvy nepravdivé a/alebo b) nájomca nesplní povinnosť riadne zaplatiť platbu nájomného ani do jedného mesiaca po doručení písomného upozornenia prenajímateľa, že je so zaplatením nájomného v omeškaní“ a ak zdôraznil okresný súd, že zmluvné strany mali v zmluvných dojednaniach Zmluvy riadne dohodnuté, akým spôsobom možno ukončiť Zmluvu a aké sú dôvody pre odstúpenie od Zmluvy a že ani jeden z týchto dôvodov nebol preukázaný, tak odvolací súd mal za to, že takéto závery okresného súdu, vzhľadom na obsah spisového materiálu, vykonané dokazovanie, ustálený skutkový stav veci, boli vecne správne. Ak okresný súd posudzoval i odstúpenie od Zmluvy a dospel k záverom, vysloveným najmä v ods. 37., 38. napadnutého rozsudku, z ktorých vyplýva, že nebol zistený žiadny dôvod pre ukončenie nájomnej zmluvy, žalovaný dôvod ukončenia Zmluvy nepreukázal a dôvody uvedené v jeho liste zo dňa 9.6.2020 nie sú dôvodom pre skončenie nájomnej zmluvy, tak uvedené závery boli vyhodnotené odvolacím súdom ako vecne správne. Vo vzťahu k námietke žalovaného v odvolaní, keď namietal, že okresný súd nevykonal navrhované dôkazy, sa poukazuje odvolacím súdom na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, tak ako je uvádzané najmä v ods. 40., 41., 42. a 43. napadnutého rozsudku s tým, že okresný súd konštatoval, že žalovaný bol súdom vyzvaný, aby

oznámil kontaktné adresy navrhovaných svedkov, a tiež i oznámenie, či je potrebné ich zabezpečiť prostredníctvom súdu alebo ich zabezpečí sám, v relevantnej lehote sa však žalovaný nevyjadril. Žalovaný tiež neuviedol, ku akým skutočnostiam majú byť svedkovia vypočutí, neoznámil konkrétne adresy ani ich účasť na pojednávaní. Z napadnutého rozsudku okresného súdu v tejto rovine zároveň vyplýva, že okresný súd „nenariadil výsluch konateľov žalovaného, pretože súd má za to, že neboli splnené podmienky v zmysle , keďže v konaní nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by nebolo možné preukázať inak než výsluchom strany. Zároveň súd nevykonal ani výsluch svedkov, nakoľko žalovaný jednak neoznámil skutočnosti a okolnosti, ku ktorým sa majú svedkovia vyjadrovať, za akým účelom ich navrhoval predvolať, zároveň neoznámil kontaktné adresy a ani nezabezpečil ich účasť. Preto súd nevykonal dané dôkazy, a preto návrh na výsluch svedkov zamietol v zmysle , a “ (č.l. 141 rub spisu). Uvedené závery okresného súdu vzhľadom na obsah spisového materiálu a dôkazný stav veci nebolo možné vyhodnotiť ako nesprávne.

50. Pripomína odvolací súd, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R129/1999). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. K takejto vade konania podľa záverov odvolacieho súdu pred okresným súdom nedošlo.

51. Žalovanému podľa odvolacieho súdu nebolo odňaté právo osobne sa zúčastniť pojednávania, vyjadriť sa ku skutočnostiam, pričom súvislosti s týmto záverom poukazuje krajský súd na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , podľa ktorého „...výsluch účastníka konania je jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust. ".

52. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie sporu je určujúce vykonané dokazovanie a z neho vyvodené skutkové a právne závery. S tým súvisí aj odvolateľom namietané zhodnotenie dôkazného bremena v spore. V nadväznosti na uvedené je potrebné uviesť, že pod dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 24. júna 2010). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu v konaní. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 31. mája 2010). Ak podľa zistení odvolacieho súdu žalovaný v rovine svojich tvrdení neoznačil konkrétne dôkazy a ani ich neprodukoval, tak potom nie je možné konštatovať unesenie dôkazného bremena vo vzťahu k ním aplikovanej obrane.

53. Vo vzťahu k prijatým záverom okresného súdu odvolací súd uvádza, že „Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré

tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 28. februára 2011). Odvolací súd poukazuje v tejto časti na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, z ktorého vyplývajú vecne správne závery, cez úpravu v , .

54. Krajský súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzala činnosť súdu prvej inštancie, ktorá neznemožnila žalovanému ako sporovej strane realizáciu jej procesných oprávnení a ani žalovanému nebola zmarená možnosť aktívnej účasti na konaní, súčasťou ktorej je aj navrhovanie dôkazov. V konečnom dôsledku právo žalovaného na označovanie, navrhovanie dôkazov bolo žalovaným zrealizované, uplatnené, avšak je potrebné zvýrazniť, že v konečnom dôsledku je to len súd, ktorý rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, resp. nevykoná.

55. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia ( ), nezakladá dôvodnosť odvolania.

56. Ak bolo žalobe žalobcu rozsudkom okresného súdu vyhovené, tak toto rozhodnutie bolo krajským súdom potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa , keďže neboli splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie, v podrobnostiach odvolací súd odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v .

57. V závere svojho odôvodnenia krajský súd opäť poukazuje na , . Pokiaľ odvolaním žalovaného neboli zadefinované konkrétne odvolacie dôvody k závislému výroku o trovách konania, tak následne ani krajský súd nepodroboval osobitnému prieskumu tento výrok, ktorý bol ako závislý od výroku vo veci samej rovnako potvrdený.

58. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.