Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-127-2021.pdf
PDF · 139.58 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/127/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Agrofarma Vadičov, s.r.o., so sídlom 023 45 Horný Vadičov 630, IČO: 45 254 737, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom, so sídlom T. T. XXX/X, XXX XX N., proti žalovanému: G.. P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U., zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Ivanou Tomkówou, advokátkou, so sídlom O. 1, XXX XX N., v konaní o povolenie obnovy konania, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/23/2020-264 zo dňa 7. mája 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/23/2020-264 zo dňa 7. mája 2021 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 38Cb/283/2014.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu na obnovu konania, obsah písomného vyjadrenia žalovaného v podaní zo dňa 14.07.2020, následné podania sporových strán, vyjadrenia strán na pojednávaní, vykonané dokazovanie a z neho zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie § 397, § 400, § 403 ods. 1 a 2, § 410, § 414, § 415 ods. 1, 2 a 3, § 416 CSP v spojení s § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 30.06.2012 a dospel k záveru o dôvodnosti podania žaloby na obnovu konania.
3. Z obsahu žaloby a písomných vyjadrení žalobcu mal okresný súd za zrejmé, že žalobca sa domáha povolenia obnovy konania, pričom dôvod tohto mimoriadneho opravného prostriedku žalobca viazal na existenciu skutočností a dôkazov, týkajúcich sa predmetu pôvodného konania, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, a ktoré môžu pre žalobcu privodiť preňho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobca žalobou na obnovu konania napadol celý rozsah pôvodného rozhodnutia
- rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 38Cb/283/2014.
4. Primárne okresný súd posudzoval včasnosť podanej žaloby v zmysle ust. § 403 ods. 1 a 2 CSP. Vo vzťahu k subjektívnej lehote na podanie žaloby skonštatoval, že žalobca nadobudol vedomosť o skutočnostiach a dôkazoch, ktoré nemohol použiť v pôvodnom konaní až v súvislosti s oboznámením sa s trestným spisom v súvisiacom trestnom konaní pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 11.11.2019 (č.l. 35 spisu). Vo vzťahu k objektívnej lehote okresný súd poukázal na obsah spisového materiálu, z ktorého nesporne vyplývalo, že rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/283/2014-59 zo dňa 24.05.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 13Cob/133/2017-158 zo dňa
22.11.2017 nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2017. Podaním žaloby na povolenie obnovy konania dňa 16.03.2020 bolo možné konštatovať zachovanie tak subjektívnej, ako aj objektívnej lehoty na povolenie obnovy konania.
5. Ďalej okresný súd posudzoval otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán v konaní a dospel k záveru, že podmienka vecnej legitimácie žalobcu je splnená a rovnako podmienka pasívnej legitimácie, keď na strane žalovaného vystupuje procesná strana pôvodného konania, ktorého sa navrhovaná obnova konania týka.
6. Okresný súd poukázal na to, že žalobca z nájomných zmlúv, ktorých obsah mu bol sprístupnený až v rámci trestného konania dňa 11.11.2019, dovodzoval presvedčenie o nedostatku oprávnenia žalovaného užívať vo väčšine parcely, ktoré deklaroval žalovaný v žiadosti adresovanej Poľnohospodárskej platobnej agentúre, a ktorú predložil žalobcovi v rámci navrhovaného kontraktačného procesu pri uzatváraní Zmluvy o spolupráci zo dňa 01.06.2013, a to vzhľadom na to, že zmluvnou stranou týchto zmlúv je podiel spoluvlastníkov, ktorý nedosahoval potrebnú väčšinu, prípadne išlo o zmluvy, ktoré neboli opatrené podpismi zmluvných strán. Žalobca v podanej žalobe konkrétne špecifikoval podľa jednotlivých pôdnych blokov rozsah pôdy, ktorú žalovaný uviedol v podanej žiadosti Poľnohospodárskej platobnej agentúre a výmeru, ktorú mohol žalovaný v súlade so zákonom reálne uviesť ako podklad pre uplatnenie nároku na dotáciu. Zo zmlúv, ktorými žalovaný disponuje, a s ktorými mal možnosť žalobca sa v súvisiacom trestnom konaní oboznámiť, mohol podľa žalobcu žalovaný vzniesť nárok na dotáciu za výmeru spoločne iba 7,46 ha, čo v prípade prekryvu s deklarovanou výmerou žalobcu predstavovalo iba 1,3%, teda bez reálnej hrozby uloženia sankcií, bližšie špecifikovaných žalobou strane žalobcu.
7. Vo vzťahu k žalovaným uvádzanej námietke platnosti neformálne uzatvorených nájomných zmlúv okresný súd poznamenal, že okrem odkazu na právnu úpravu § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z. žalovaný neuviedol žiadne ďalšie tvrdenia, z ktorých by vyplývala dôvodnosť jeho procesnej obrany. Navyše, ak nájom poľnohospodárskych pozemkov súvisel s prevádzkovaním podniku žalovaného, už zákonná úprava platná a účinná do 30.06.2013 vyžadovala písomnú formu právneho úkonu - nájomných zmlúv (§ 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z.).
8. Okresný súd posúdil, že napriek tomu, že žalovaný sa v rámci procesnej obrany bránil tvrdením o nemožnosti opierať dôvody obrany ku skutočnostiam a dôkazom vzťahujúcim sa k prípadnej neplatnosti zmluvy, z ktorej bol v súvisiacom konaní uplatňovaný peňažný nárok (žaloba na plnenie) a ďalej tvrdením o existencii ústnych zmlúv, ktorých vznik v teoretickej rovine dovodzoval z právnej úpravy § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z. v znení platnom a účinnom k 31.05.2013, v konaní existenciu takýchto nájomných zmlúv nepreukázal a na preukázanie tejto základnej medzi stranami spornej skutočnosti neoznačil kvalifikovaný dôkazný prostriedok. Žalovaný bližšie neidentifikoval právny vzťah, z ktorého mu vzniklo právo užívať poľnohospodársku pôdu, v súvislosti s ktorým žalovaný požiadal Poľnohospodársku platobnú agentúru o dotáciu a ktorý žalovaný deklaroval v Oznámení adresovanom žalobcovi dňa 15.03.2013 (č.l. 34). Teda v prípade, ak žalovaný v konaní o povolení obnovy konania poprel skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa existencie nájomných zmlúv, ktoré boli podkladom uzavretia Zmluvy o spolupráci medzi žalobcom a žalovaným dňa 01.06.2013 a ktorých stranami zmluvy predpokladaná existencia mala odraz v zmluvnej úprave práv a povinností jej účastníkov vrátane zabezpečovacích inštitútov, konkrétne v úprave zmluvnej pokuty, z ktorej žalovaný napokon uplatňoval svoje nároky v súvisiacom konaní, v prípade popretia týchto skutkových tvrdení žalovaným vznikla žalovanému procesná povinnosť v zmysle ust. § 151 ods. 2 CSP, keďže ide o skutočnosti, ktoré sa týkajú konania žalovaného, uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach a tieto preukázať, inak je popretie neúčinné. Teda, pokiaľ žalovaný s tvrdením žalobcu o neexistencii nájomných zmlúv nesúhlasil, bolo jeho procesnou povinnosťou nielen tvrdenia žalobcu poprieť, ale uviesť relevantný dôvod a tento spoľahlivo preukázať, a teda popierať kvalifikovane, nakoľko len účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. Ak žalovaný tvrdil existenciu nájomných zmlúv, ktoré mali byť podkladom Prílohy k Jednotnej žiadosti na rok 2013 pre Poľnohospodársku platobnú agentúru (ďalej tiež „PPA“), a ktorých Zoznam poľnohospodárskych pozemkov doručil žalovaný žalobcovi spolu s Oznámením zo dňa 15.05.2013 (č.l. 34 súdneho spisu), musel a mal by disponovať poznatkami k existencii a obsahu týchto nájomných zmlúv. Pokiaľ žalovaný v rámci procesnej obrany obmedzil svoje tvrdenia na konštatovanie zákonnej možnosti uzatvoriť nájomné zmluvy neformálnym spôsobom bez ich bližšej identifikácie, v kontexte žalovaným uvádzanej výmery obhospodarovaných pozemkov v prílohe k žiadosti PPA (rub č.l. 34 spisu) s presnosťou na desatinné čísla, javila sa obrana žalovaného ako tendenčná, účelová a
popretia žalovaného k tvrdeniu neexistencie žalovaným deklarovaných zmlúv, za neúčinné. Z uvedených dôvodov bolo potrebné tvrdenia žalobcu k neexistencii nájomných zmlúv (k v žalobe vymedzeným pôdnym blokom) vyhodnotiť ako tvrdenia nesporné so záverom, že pri uzatváraní Zmluvy o spolupráci žalovaný predstieral existenciu nájomných zmlúv, ktoré však v ním deklarovanom rozsahu neexistovali, čím bol žalobca uvedený zo strany žalovaného do omylu o skutočnostiach, ktoré boli pre uzavretie spornej zmluvy o spolupráci rozhodujúce.
9. Vo vzťahu k uvedenému záveru okresný súd posudzoval prípustnosť žalobcom navrhovanej obnovy konania Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/283/2014.
10. S ohľadom na vyššie uvedené východiská okresný súd hodnotil obsah Oznámenia žalovaného zo dňa 15.05.2013 (č.l. 34 spisu) vo väzbe na pripojenú Prílohu k jednotnej žiadosti na rok 2013 (rub č.l. 34 spisu), ktorá obsahuje zoznam poľnohospodárskych pozemkov - dielov, s ich výmerami, všetko v kontexte s obsahom nájomných zmlúv predložených žalobcom (č.l. 52-164 spisu) a nesporného tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe k možnosti žalovaného uplatniť nárok na dotáciu za výmeru iba 7,46 ha oproti žalovaným deklarovanej výmere 52,15 ha. Uvedené skutočnosti podľa okresného súdu svedčili o tom, že na strane žalovaného bolo predstierané uzatvorenie nájomných zmlúv, teda existencia skutočností, ktoré žalovaný v rámci konania o povolení obnovy konania nebol schopný kvalifikovane vyvrátiť. Na danosť ľsti právna úprava nevyžaduje, aby účastník, ktorý sa jej dopustil, sledoval nadobudnutie výhody alebo spôsobenie ujmy ani to, aby nadobudol výhodu alebo spôsobil ujmu. V takom prípade je omyl relevantný aj vtedy, ak mýliaci nepoznal svoj omyl, a to aj v prípade, ak sa sám v tomto vzťahu dopustil nedbanlivosti. V takom prípade podľa právnej teórie a praxe nedbanlivosť mýliaceho sa nemôže rozhodovať a druhý účastník sa jej nemôže dovolávať. Predpokladom relevancie omylu je v tomto prípade skutočnosť, že pre mýliaceho sa účastníka, ktorý urobil právny úkon, zostal omyl skrytý.
11. Okresný súd poukázal na to, že úmyselne vyvolaný omyl nemusí byť podľa právnej teórie podstatný, musí však byť splnená požiadavka, aby tento omyl bol vyvolaný druhým účastníkom ľsťou. V uvedenom kontexte vyvstala otázka vzťahu neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to pre nedostatok vážnosti vôle alebo podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. V tejto súvislosti okresný súd ešte pred otvorením pojednávania v záujme zmierlivého riešenia sporu poukázal na judikatúru Veľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31Cdo 135/2007, v ktorom rozhodnutí Veľký senát občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky dospel k záveru, že zmluva, pri ktorej uzavretí jeden z účastníkov zmluvy úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom, aby tým vyvolal u druhého účastníka omyl alebo tým využil jeho omyl, nie je neplatná podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vážnosti vôle alebo podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzavretí je dôvodom neplatnosti zmluvy podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka, ktorej sa môže úspešne dovolať len druhý účastník zmluvy (§ 40a Občianskeho zákonníka).
12. Okresný súd, prihliadajúc na predpokladané právne následky konania v omyle vyvolanom úmyselným konaním druhej zmluvnej strany, posudzoval podmienku prípustnosti obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP z pohľadu spôsobilosti zisteného podvodného konania žalovaného privodiť pre stranu žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a to vo väzbe na žalovaným prezentované uplatnenie námietky premlčania podľa § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz a v ktorej sa premlčuje aj právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka. Otázku naplnenia podmienky priaznivejšieho rozhodnutia vo veci okresný súd hodnotil aj v kontexte žalovaným prezentovanej námietky premlčania a s prihliadnutím na predmet konania, ktorého obnovu žalobca navrhuje.
13. Podľa okresného súdu z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že v rámci súvisiaceho konania sa žalovaný v procesnom postavení žalobcu domáhal voči žalovanému zaplatenia zmluvnej pokuty dojednanej v Zmluve o spolupráci zo dňa 01.06.2013, ktorej neplatnosti sa žalobca mieni v súvisiacom konaní dovolávať, a na ktorú v predmetnom konaní poukazuje. Z akcesorickej povahy zabezpečenia záväzkov vyplýva, že vedľajší, t.j. zabezpečovací záväzok nemôže platne vzniknúť bez existencie platného hlavného zabezpečovacieho záväzku, pričom podľa Občianskeho zákonníka medzi prostriedky zabezpečenia záväzkov patrí aj dohoda o zmluvnej pokute podľa § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Pre záver, či nové skutočnosti a dôkazy, t.j. neexistencia nájomných zmlúv, ktorých uzavretie žalovaný pri uzatváraní Zmluvy o spolupráci so žalobcom zo dňa 01.06.2013 úmyselne predstieral, môžu privodiť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci, postačuje, ak sa priaznivejšie rozhodnutie vo veci javí pravdepodobným, a to buď na základe samotných žalobcom uvádzaných nových skutočností a dôkazov alebo v spojení s už známymi skutočnosťami, rozhodnutiami alebo dôkazmi.
14. Na základe zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov a pri aplikácii relevantných zákonných ustanovení okresný súd dospel k záveru, že v danej veci existujú skutočnosti a dôkazy, ktoré žalobca bez vlastnej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, keďže o ich existencii nevedel a ktoré sú spôsobilé pre žalobcu privodiť preňho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, keďže otázku (ne)platnosti zmluvy o spolupráci, prípadne dôvodnosť námietky premlčania práva dovolať sa neplatnosti právneho úkonu - zmluvy, z ktorej žalovaný v súvisiacom konaní uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o povolení obnovy konania, prejedná súd v pôvodnom konaní s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo najavo v pôvodnom konaní ako aj v obnovenom konaní. Preto návrhu žalobcu vyhovel a povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Žilina.
15. Na záver okresný súd dodal, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov právnej veci uvádzaných sporovými stranami. Vo vzťahu k dôkazným návrhom, ktoré predložil žalovaný priamo na pojednávaní - Zápisnice o výsluchu svedka Q. O. zo dňa 09.07.2020 a G.. O. P. zo dňa 06.08.2020, okresný súd poznamenal, že vzhľadom na požiadavku žalobcu na poskytnutie lehoty za účelom oboznámenia sa s ich obsahom, by vykonanie týchto dôkazov bolo spojené s potrebou odročenia pojednávania, a preto na predložené dôkazné návrhy neprihliadal postupom podľa § 153 ods. 1, 2, a 3 CSP zohľadňujúc skutočnosti, ku ktorým dôkazný návrh žalovaného smeroval, a to proces uzatvárania zmluvy o spolupráci. Predložené dôkazné prostriedky nesmerovali k preukázaniu základnej medzi stranami spornej skutočnosti, a to existencie platných nájomných zmlúv uzatvorených žalovanou stranou, teda zmlúv, ktoré boli pre uskutočnenie právneho úkonu zmluvy o spolupráci pre žalobcu určujúcou skutočnosťou, keďže od tejto sa odvíjal nielen samotný vznik zmluvy, ale aj úprava práv a povinností jej účastníkov a dohodnuté sankcie za ich nedodržanie. Rovnako okresný súd konštatoval, že dôkazný návrh žalovaného „výsluch prenajímateľov poľnohospodárskej pôdy“ nemožno označiť za kvalifikovaný dôkaz, keďže spôsob, akým bol učinený, neumožnil okresnému súdu jeho reálne vykonanie. Žalovaná strana nepostupovala v súlade s ust. § 197 CSP, prítomnosť svedkov na pojednávanie nezabezpečila a súčasne ani nepožiadala súd o ich predvolanie. Uvedeným postupom si žalovaná strana nesplnila svoju povinnosť tvrdenia a ani z nej vyplývajúcu dôkaznú povinnosť, čoho procesným dôsledkom bolo pre žalovanú stranu nepriaznivé rozhodnutie súdu. Okresný súd zdôraznil, že obe procesné strany stíha povinnosť substancovať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, na ktorých strany zakladajú svoje prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, pričom dôsledkom nedodržania tejto povinnosti je neunesenie bremena tvrdenia v civilnom spore a z neho vyplývajúceho dôkazného bremena s dopadom na procesný úspech tej-ktorej procesnej strany v spore. Žalovanému v súdenej právnej veci pre úspešnosť v konaní nepostačovalo spochybnenie skutkových tvrdení žalobcu, ale bol povinný predostrieť vlastné relevantné skutkové tvrdenia týkajúce sa dôvodov procesného návrhu na povolenie obnovy konania. Okresný súd preto návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel, keďže pre záver, či nové skutočnosti, a to žalovaným predstieraná existencia nájomných zmlúv, môže privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, postačuje, ak sa tieto skutočnosti javia pravdepodobné, bez toho, že by takýto záver musel byť v konaní o povolení obnovy konania spoľahlivo preukázaný.
16. V súvislosti s rozhodovaní o trovách konania okresný súd uviedol, že o trovách tohto konania rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej, pričom v novom rozhodnutí o veci rozhodne o nároku na náhradu trov pôvodného i obnoveného konania podľa § 417 ods. 3 CSP.
17. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP. Žalovaný sa nestotožnil s rozsudkom okresného súdu, pretože mal za to, že neboli splnené podmienky potrebné na obnovu konania v zmysle § 397 CSP. Poukázal na to, že obnova konania v zmysle § 397 ods. 1 písm. a) CSP je prípustná iba v prípade, ak sa týka pôvodného predmetu konania. Predmetom konania sp.zn. 38Cb/238/2014 bolo zaplatenie zmluvnej pokuty, t.j. žaloba na plnenie, nie preukazovanie neplatnosti uzatvorenej Zmluvy o spolupráci zo dňa 01.06.2013 (ďalej len ako „zmluva“), nie je žaloba na určenie. Žalobca sa
v konaní sp.zn. 38Cb/283/2014 nedomáhal určenia neplatnosti uzatvorenej zmluvy, pričom podanou žalobou o obnovu konania sa domáha určenia neplatnosti uzatvorenej zmluvy podľa § 49a Občianskeho zákonníka. K ust. § 397 písm. b) CSP žalovaný poukázal na to, že žalobca v konaní predložil nájomné zmluvy (ako nové dôkazy), ktoré nikdy predtým od žalovaného nežiadal. Keby tak učinil, žalovaný by mu nájomné z prenajímateľnej pôdy k nahliadnutiu poskytol, prípadne potvrdenia o ich uzavretí, a to v plnom rozsahu, nie ktorý okresnému súdu predložil žalobca. Z uvedeného vyplýva, že dôkazy predložené žalobcom sú neúplné a žalobcovi mohli byť predložené už skôr, keby o ne žalovaného požiadal. Žalobca však takúto požiadavku na žalovaného nikdy nemal a nikdy o predloženie nájomných zmlúv s vlastníkmi pôdy, či potvrdenia o ich uzavretí nežiadal. Tvrdenie žalobcu, že žalovaného o predloženie nájomných zmlúv žiadal, nijako nepreukázal. Z uvedeného nebola splnená požiadavka, že nové dôkazy (nájomné zmluvy) nemohli byť predložené už v pôvodnom konaní. Aj keby žalovaný pripustil, že predmet konania je ten istý ako v pôvodnom konaní, žalobca mohol namietať relatívnu neplatnosť zmluvy o spolupráci už v pôvodnom konaní a mohol žalovaného priamo v pôvodnom konaní požiadať o predloženie uzatvorených nájomných zmlúv, čo neučinil, čím sa zbavil možnosti ich predložiť, ako relevantného dôkazu, neskôr.
18. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v konaní o obnovu konania vzniesol námietku premlčania dovolať sa relatívnej neplatnosti Zmluvy o spolupráci zo dňa 01.06.2013, a to priamo na pojednávaní, ako aj vo svojich písomných vyjadreniach, ak ide o dôvod neplatnosti podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba na dovolanie za relatívnej neplatnosti právneho úkonu uzatvorenej Zmluvy o spolupráci zo dňa 01.06.2013 uplynula dňa 01.06.2016, pričom žalobca sa prvý raz dovolával relatívnej neplatnosti svojím podaním až v konaní sp. zn. 3Up/1692/2019 vedeným na Okresnom súde Banská Bystrica, a to konkrétne podaným odporom voči platobnému rozkazu, doručeným žalovanému dňa 29.01.2019, z čoho jednoznačne vyplýva, že zo strany žalobcu nebola dodržaná 3-ročná premlčacia doba, v ktorej mohol toto právo relevantne uplatniť. So vznesenou námietkou premlčania sa okresný súd v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal napriek tomu, že strany sporu pred samotným pojednávaním oboznámil s obsahom rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31Cdo 135/2007. Z uvedeného si súd prvej inštancie musel byť vedomý právnych následkov, ktoré prejudikoval vyššie uvedeným rozhodnutím a ktoré pre žalobcu nebudú mať priaznivejší dopad, teda nebola splnená ďalšia z podmienok pre obnovu konania, že nové dôkazy, ktoré žalobca v konaní predložil, mu privodia priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Zároveň mal žalovaný za to, že okresný súd neprihliadol na základné princípy, najmä Čl. 17 CSP a svojím rozhodnutím povolil konanie, v ktorom žalobca nemôže byť úspešný vzhľadom na vznesenú námietku premlčania dovolať sa relatívnej neplatnosti Zmluvy o spolupráci zo dňa 01.06.2013. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, obnovu konania nepovolil a priznal žalovanému náhradu trov konania.
19. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 12.08.2021 (č.l. 299 - 300 spisu). K argumentácii žalovaného žalobca poukázal na to, že nárok uplatňovaný žalobou v konaní sp.zn. 38Cb/283/2014 bol odvodzovaný od Zmluvy o spolupráci zo dňa 01.06.2013, a teda jeho existencia je previazaná s existenciou uvedenej zmluvy, ktorej platnosť je potrebné posúdiť. S uvedenou námietkou, ktorú žalovaný vzniesol už v prvoinštančnom konaní, sa okresný súd náležite vysporiadal v odseku 43. odôvodnenia. Ak žalovaný namietal, že žalobca od neho nájomné zmluvy, ktoré tvoria nové dôkazy, nikdy nežiadal, pokiaľ by tak urobil, bol by mu ich predložil, a to v plnom rozsahu, tak uvedené sa nezakladá na pravde. Faktom ostáva, že žalovaný nedisponoval užívateľským právom k pozemku titulom nájomných zmlúv v rozsahu, ako deklaroval pred Pôdohospodárskou platobnou agentúrou a žalobcom, a preto predmetné zmluvy odmietal predložiť. Uvedené potvrdzuje viacero skutočností, a to, že voči žalovanému je vedené trestné konanie a bolo mu právoplatne vznesené obvinenie v súvislosti s predstieraním práva nájmu ako jednej z podmienok pre získanie dotácie. V prípade, že by žalovaný skutočne disponoval platnými nájomnými zmluvami v tvrdenom rozsahu, bol by ich vyšetrovateľovi predložil ešte pred obvinením. Ďalej osoba, ktorá sa dopustila trestného činu krádeže zelenej hmoty z parciel prenajatých žalobcovi - U. M., napriek tvrdenému postúpeniu práv a povinností z nájomných zmlúv v k.ú. T. Q. zo žalovaného na jeho syna H. M., s výnimkou doložených (väčšinou nepodpísaných) zmlúv, žiadne iné zmluvy, ktorými by sa mohol zbaviť trestného obvinenia, nepredložil. Žalovaný nepredložil zmluvy ani v tomto konaní, hoci bol okresným súdom na predloženie dôkazov vyzvaný a práve preukázanie platne uzatvorených nájomných zmlúv mohlo viesť k jeho úspechu v konaní. V rozpore s tvrdením žalovaného uvedeným v odvolaní o možnosti predloženia zmlúv v plnom rozsahu bolo tvrdenie žalovaného uvedené v jeho vyjadrení
v žalobe, kde uviedol, že „žalobca predložil v tomto konaní len časť uzatvorených nájomných zmlúv, ktoré mali písomnú formu, zvyšnú časť nájomných zmlúv ani predložiť nemohol, keďže boli uzatvorené s prenajímateľmi poľnohospodárskej pôdy nachádzajúcej sa v k.ú. Dolný Vadičov iba ústnou formou“. Neskôr na pojednávaní už tvrdil, že nájomný vzťah medzi ním a prenajímateľmi vznikol zo zákona za aplikácie § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z., pričom ani v tomto ohľade nebol schopný produkovať akýkoľvek dôkaz. Žalobca si preto dovolí tvrdiť, že žalovaný užívacím právom z nájomných zmlúv v rozsahu tvrdenom pred Pôdohospodárskou platobnou agentúrou a žalobcom (52,15 ha) nedisponoval a z toho dôvodu ich odmieta predložiť. Pokiaľ žalovaný argumentoval vznesenou námietkou premlčania dovolať sa relatívnej neplatnosti Zmluvy o spolupráci zo dňa 01.06.2013, tak je potrebné zdôrazniť to, že súd, ktorý rozhoduje o obnove konania, nerozhoduje o predmete sporu, in contreto o vnesenej námietke premlčania, ale vyhodnocuje, či predložené nové dôkazy a tvrdené skutočnosti sú spôsobilé privodiť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov k takémuto záveru dospel, keďže prezentované skutočnosti nasvedčujú, že zmluva o spolupráci bola uzatvorená za pomoci ľsti a žalovaný nebol schopný predložením dôkazov tento stav spochybniť. Okrem toho žalobca zdôraznil, že samotná vznesená námietka premlčania dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nie je rozhodujúca pre úspech žalobcu v konaní. Ak by aj odvolací súd, resp. súd rozhodujúci o merite veci - obnove konania akceptoval rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31Cdo 135/2007 o nemožnosti dovolať sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu, nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty naráža na ust. § 265 Obchodného zákonníka, vychádzajúc zo zásady, že súd nemôže priznať žalovanému nároku na zmluvnú pokutu, pokiaľ ho dosiahol nepoctivým spôsobom, čo sa v danom prípade aj stalo. Zmluvu o spolupráci by žalobca nikdy nepodpísal, ak by existovali zavádzajúce tvrdenia žalovaného. Ak žalovaný namietal, že okresný súd neprihliadol na základné princípy, najmä Čl. 17 CSP, tak žalobca mal za to, že okresný súd žiadne princípy neporušil. Konanie netrpelo žiadnou vadou a už vôbec nie porušením tohto článku, keďže okresný súd rozhodol na prvom pojednávaní, pričom správne vyhodnotil, že žalobcom predložené skutočnosti mu môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Žalovaný v podanom odvolaní ani neuviedol, v čom vidí nesprávne právne posúdenie okresného súdu, konkrétne nesprávnu aplikáciu správne zvolenej normy, t.j. § 397 CSP. Žalobca podotkol, že ku všetkým skutočnostiam sa vyjadril, pričom záverom zhrnul nasledovné: Obnovené konanie sa bude týkať pôvodného predmetu konania, a to zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorú žalobca rozporuje. Dôkazy nemohli byť predložené skôr, pretože ich žalovaný odmietol predložiť a do dispozície žalobcu sa dostali až v trestnom konaní v roku 2019. Skutočnosti a dôkazy, ktoré žalobca predložil, sú spôsobilé priniesť žalobcovi pozitívne rozhodnutie, ktoré zvráti stav odvodený z podvodného konania žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalovaného náhradou trov konania.
20. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 13.8.2021 bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu doručené žalovanému prostredníctvom právnej zástupkyne s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný v okresným súdom určenej lehote a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.
21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
22. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/127/2021-317 zo dňa 13.04.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia dňa 19.04.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline.
23. Krajský súd primárne uvádza, že v odvolacom konaní mohol posudzovať napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu zadefinovaných odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní (č.l. 283 - 286 spisu). Žalovaný v podanom odvolaní podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP vymedzil kvalitatívne a kvantitatívne dôvody pre posudzovanie napadnutého rozsudku okresného súdu a len v ich medziach bolo možné krajským súdom hodnotiť závery okresného súdu.
24. Dodáva odvolací súd, že rozsah odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní, mohol byť posudzovaný len v rovine tých tvrdení, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a rozsah obrany žalovaného v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP, keď nebol zistený dôvod na doplnenie, prípadne zopakovanie dokazovania. Tento záver krajského súdu vychádza i z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 07.05.2021 (č.l. 234 a nasl. spisu), keď po vyjadrení zástupcu žalobcu, zástupcu žalovaného, prečítaní listinných dôkazov, nepripustení dôkazov predložených žalovaným v priebehu pojednávania a pred vyhlásením uznesenia, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za skončené, bolo uvedené, že ,,ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania neboli“.
25. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
26. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
27. K odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd poukazuje na vyššie citované ust. § 387 ods. 2 CSP, ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže krajský súd sa stotožňuje so skutkovými, ako aj právnymi závermi obsiahnutými v rozsudku okresného súdu. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nebolo potrebné a ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, s ktorými sa stotožňuje a ktoré vyjadril okresný súd v napadnutom rozhodnutí, preto bolo postačujúce v rámci odvolacieho konania na ne len odkázať. Uvedený postup krajského súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, z ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, v spojení aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 180/2005, podľa ktorého pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu sa odvolací súd v zásade môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia okresného súdu, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo 190/2016 zo dňa 20.12.2017, z ktorého rovnako vyplýva, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok, preto určujúca je spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom, čo vytvára ich organickú jednotu. Ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so závermi rozsudku okresného súdu a odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu v podstate v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
28. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a len k odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd uvádza nasledovné.
29. Odvolateľom bol spochybnený záver vyslovený okresným súdom, že žaloba na obnovu konania nemôže byť úspešná preto, pretože sa netýka pôvodného konania vedeného pod sp.zn. 38Cb/238/2014, predmetom ktorého bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, t.j. žaloba na plnenie a nie preukazovanie neplatnosti uzatvorenej Zmluvy o spolupráci zo dňa 01.06.2013, teda nie žaloba na určenie. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom krajský súd uvádza, že bolo zrejmé, že žalovaný sa v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 38Cb/283/2014 (v postavení žalobcu) domáhal voči žalobcovi (v pôvodnom konaní v postavení žalovaného) zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 5.000,- Eur na tom skutkovom tvrdení, že žalobca porušil povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o spolupráci uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 01.06.2013, ktorej porušenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou. V danom pôvodnom konaní podľa obsahu spisového materiálu nebola riešená otázka platnosti či neplatnosti predmetnej zmluvy. Pokiaľ sa však žalovaný v pôvodnom konaní voči žalobcovi domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorá zmluvná pokuta predstavuje inštitút zabezpečenia záväzkov a ktorú v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka je možné dojednať len písomne, potom otázkou prejudiciálnou pre posúdenie dôvodnosti, či nedôvodnosti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty je otázka platnosti, či neplatnosti uzatvorenej zmluvy o spolupráci a v jej rámci platnosti dojednania o zmluvnej pokute. Z uvedeného preto námietka, že žaloba na obnovu konania sa netýka pôvodného konania, nebola zhodnotená ako dôvodná.
30. Ak žalovaný namietal, že žaloba na obnovu konania nemôže byť úspešná, pretože novonavrhovaný dôkaz, a to predložené nájomné zmluvy s prenajímateľmi pôdy, ktoré žalobca v konaní predložil ako nové dôkazy, nikdy od žalovaného nežiadal, tieto sú neúplné a žalobcovi už mohli byť predložené skôr, keby o ne požiadal, tak v zhode s okresným súdom i krajský súd poukazuje na žalobcom v žalobe o obnove konania vyjadrené dôvody, okolnosti predchádzajúce uzatvoreniu zmluvy o spolupráci, a to s odkazom na úpravu Nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb a súvisiace predpisy. Žalobca popísal stav, podľa ktorého si v roku 2013 uplatnil u Poľnohospodárskej platobnej agentúry nárok na dotáciu na diel pôdneho bloku podľa pripojenej špecifikácie, pričom porovnaním plochy, ktorú mal žalobca v užívaní, s porovnaním žiadosti žalovaného zistil, že dochádza k prekryvu nárokov na dotácie na výmery špecifikovaných dielov pôdnych blokov, pričom pri tomto zistení vychádzal z Oznámenia žalovaného zo dňa 15.05.2013 v spojení s prílohou k jednotnej žiadosti na rok 2013, keď práve z dôvodu predchádzania škodám, príp. postihnutia sankcií, pristúpil k uzavretiu zmluvy. Žalobca až v rámci trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Čadci ČVS: ORP-841/KM- CA-2018, záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu zistil, že doložené dôkazy, zmluvy, ktoré mal mať uzatvorené G.. P. W. s vlastníkmi pozemkov v k.ú. T. Q., osvedčili možnosť žalovaného uplatniť nárok na dotáciu za výmeru iba 7,46 hektárov oproti žalovaným v Oznámení zo dňa 15.05.2013 deklarovanej výmere 52,15 hektárov, teda tieto novozistené skutočnosti svedčili o tom, že na strane žalovaného v Oznámení zo dňa 15.05.2013, vo väzbe na prílohu k jednotnej žiadosti za rok 2013, bolo predstierané uzatvorenie nájomných zmlúv, ktoré však v tomto deklarovanom rozsahu neexistovali, čím bol žalobca uvedený do omylu o skutočnostiach, pre ktoré sa rozhodol zmluvu o spolupráci uzatvoriť.
31. V súvislosti s posúdením existencie nových dôkazov krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že inštitút žaloby na obnovu konania predstavuje výnimočné prelomenie účinkov právoplatnosti rozhodnutia, a teda aj právnej istoty strán sporu, ako aj tretích osôb. Obnovu konania možno povoliť tam, kde strana sporu nemala objektívne žiadnu vinu na tom, že nemohla uplatniť relevantné skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy. Pre účely povolenia obnovy konania sa považujú skutočnosti a dôkazy za nové, ak v dobe pôvodného konania objektívne existovali, avšak strana sporu ich nemohla bez svojej viny (pretože o nich nevedela a inak z procesného hľadiska nezavinila splnenie svojej povinnosti tvrdenia, či povinnosti dôkaznej v pôvodnom konaní použiť). Je zrejmé, že ani poznatok o tom, že strana konania o určitej skutočnosti, či o určitom dôkaze nevedela, nie je sám o sebe postačujúci k právnemu záveru, že ide novú skutočnosť, či nový dôkaz v zmysle § 397 písm. a) CSP. Skutočnosti a dôkazy sú nové v intenciách tohto ustanovenia, ak aj v dobe pôvodného konania, objektívne vzaté, tieto existovali, ale strana sporu ich nemohla bez svojej viny použiť predovšetkým preto, že o nich nevedela a ani inak z procesného hľadiska nezavinila, že nesplnila svoju povinnosť tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. Práve zodpovedanie otázky, či žalobca sa mohol pri aktivite, ktorú možno očakávať od strany sporu pri uplatňovaní jeho práv, dozvedieť o tom, kde sa dôkazný prostriedok nachádza, prípadne či taký dôkazný prostriedok existuje, bolo pre rozhodnutie súdu dôležité. Krajský súd uvádza, že nemožno žalobcove procesné zavinenie vnímať len v tom, že ho nenapadlo už v priebehu pôvodného konania sa v rámci obrany voči nároku z titulu zmluvnej pokuty brániť námietkou neplatnosti zmluvy o spolupráci v dôsledku okolností vedúcich k jej uzatvoreniu, v danom prípade omylu, resp. ľstivého konania druhej zmluvnej strany - žalovaného, pretože otázku procesného zavinenia strany sporu pri nesplnení jeho povinnosti tvrdenia, či dôkaznej povinnosti nemožno vnímať len z pohľadu subjektívneho, teda či si možnosť vykonania príslušnej procesnej aktivity uvedomil alebo nie. Boli tu údaje, ktoré mal žalobca k dispozícii nielen pri uzatvorení zmluvy, ale aj v pôvodnom konaní práve od žalovaného vo väzbe na časové súvislosti v spojení s právnou úpravou zákona č. 504/2003 Z.z.. Až informácie získané z vyšetrovacieho spisu dňa 11.11.2019 umožnili žalobcovi príslušný úsudok o tom, že bol uvedený do omylu konaním samotného žalovaného ohľadne správnosti a pravdivosti ním poskytnutých údajov, vykonať až dodatočne, keďže vyšli najavo nové skutočnosti o neexistencii nájomných zmlúv, ktorých uzavretie žalovaný pri uzatváraní zmluvy o spolupráci so žalobcom predstieral.
32. Krajský súd konštatuje, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania v štádiu konania o povolení obnovy konania vykonal dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správny skutkový a právny záver. Odvolacie dôvody žalovaného, spočívajúce v nesprávnej aplikácii, že obnovené konanie sa nebude týkať toho istého predmetu konania ako pôvodné konanie, že dôkazy mohli byť predložené aj v pôvodnom konaní a že nie je predpoklad, že by obnovené konanie prinieslo žalobcovi priaznivejší výsledok ako pôvodné konanie, zhodnotil ako nedôvodné. Naopak, okresný súd na základe zisteného skutkového stavu, a to, že tu existujú nové dôkazy osvedčujúce záver o neexistencii nájomných zmlúv,
ktorých uzavretie žalovaný pri uzatváraní zmluvy o spolupráci so žalobcom predstieral, sa javí záver ako pravdepodobný v tom, že tieto dôkazy môžu privodiť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci ako aj, že tieto dôkazy žalobca nemohol bez svojej viny použiť, pretože o nich nevedel.
33. Zvýrazňuje sa v zhode s okresným súdom to, že pre rozhodnutie o povolení obnovy konania postačuje, že sa javí pravdepodobným, že dôkazy, ktoré strana sporu bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, môžu pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci a nie je treba, aby súd v tomto smere dospel k celkom bezpečnému záveru. Otázku hodnotenia platnosti či neplatnosti zmluvy o spolupráci z omylu námietky premlčania je náležité posúdiť v obnovenom konaní, nie v konaní o obnove. V súlade so závermi okresného súdu je podmienka „javí“ ako pravdepodobným v danom prípade splnená.
34. Z týchto záverov preto krajský súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
35. S odkazom k ustanoveniu § 417 ods. 3 CSP v závislosti od rozhodnutia vo veci samej bude rozhodnuté aj o trovách v spojení s povolením obnovy konania, súvisiacich aj s predmetným odvolacím konaním.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.