Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: MAKA Slovakia, s.r.o., so sídlom Klčovany 246, 919 08 Boleráz, IČO: 51 708 591, zastúpeného advokátom JUDr. Ireneuszom Piotrom Giebelom, so sídlom Sladovnícka 22, 917 01 Trnava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101755253/2020 zo dňa 18.11.2020 takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.

Daňový úrad Trnava ako správca dane svojim rozhodnutím č. 101257406/2020 zo dňa 05.08.2020 podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 8.400 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2019.

2.

Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v rámci výkonu daňovej kontroly nespochybnil existenciu predmetného tovaru a nepovažoval ju za rozhodujúcu, svoje zisťovanie zameral hlavne na preukázanie dodávateľsko - odberateľského vzťahu, teda skutočnosť, či priamy dodávateľ tovar reálne dodal a priznal alebo či túto dodávku vôbec mohol uskutočniť.

3.

Poukázal na to, že vykonaným preverovaním sa nepreukázalo, že sa zdaniteľné obchody deklarované na sporných faktúrach uskutočnili tak ako je uvedené na faktúrach a že priamemu dodávateľovi - obchodnej spoločnosti GUT, s.r.o., uvedenom na faktúrach vznikla ich uskutočnením daňová povinnosť. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že daň deklarovaná na sporných faktúrach vystavených pre kontrolovaný daňový subjekt MAKA Slovakia, s.r.o. sa stala splatnou iba z titulu uvedenia na daňovom doklade (§ 69 ods. 5 zákona o DPH), nie však z titulu skutočného obsahu právneho úkonu obsiahnutého v ustanovení § 19 ods. 1 zákona o DPH.

4.

Správca dane ako prvostupňový správny orgán poukázal na to, že samotná existencia faktúry a jej zaúčtovanie v súlade so zásadami účtovníctva ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok (tovarov a služieb), nakoľko podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty môže platiteľ dane, ktorú je povinný platiť odpočítať len daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Znamená to, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložených dokladoch s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu - t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.

5.

Zdôraznil, že uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie nároku pre odpočítanie dane, čo v danom prípade hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi žalobca nepreukázal.

6.

Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 09.09.2020 odvolanie, v ktorom prakticky namietal rovnaké skutočnosti aké sú obsahom žalobného návrhu.

7.

Žalovaný svojim rozhodnutím č. 101755253/2020 zo dňa 18.11.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101257406/2020 zo dňa 05.08.2020. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmavaním námietok, ktoré vzniesol žalobca ako daňový subjekt v odvolacom správnom konaní, tak zistil, že tieto nie sú dôvodné. Poukázal na to, že pokiaľ si žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt uplatnil nárok na odpočítanie dane zo sporných faktúr od spoločnosti GUT, s.r.o., musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a deklarovaným dodávateľom.

8.

Samotná skutočnosť, že na sporných faktúrach je ako dodávateľ uvedená spoločnosť GUT, s.r.o., ešte neznamená, že táto v skutočnosti dodanie tovaru aj uskutočnila a vznikla jej v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH aj daňová povinnosť. Znamená to, že daňový subjekt nepreukázal vierohodnými dokladmi uskutočnenie dodania tovaru (prijatie deklarovaného zdaniteľného plnenia) práve dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že správca dane v napadnutom rozhodnutí netvrdil, že dodávky tovaru neboli vykonané a obchod nebol realizovaný, nebolo však preukázané, že tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom. Zdokladovaná nekontaktnosť spoločnosti GUT, s.r.o., a ďalšie zistené nezrovnalosti vyvracajú vierohodnosť dokladov a odôvodňujú pochybnosť o ich pravosti a o pravdivosti údajov v nich uvedených. Pokiaľ nie je možné riadne overiť doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukazné.

9.

Žalovaný uviedol, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. V prípade pochybností môže správca dane preverovať celý reťazec, aby náležite a čo najúplnejšie zistil všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

10.

Žalovaný ďalej konštatoval, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predložené doklady a dôkazy na preukázanie deklarovaného nákupu tovaru od dodávateľa - obchodnej spoločnosti GUT, s.r.o., daňovým subjektom nespĺňajú zákonné kritérium v dostatočnej preukaznosti, oprávnenosti nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH.

11.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že obchodná spoločnosť GUT, s.r.o., je nekontaktná, na adrese sídla sa nenachádza, za zdaňovacie obdobie január 2019 nepodala daňové priznanie k DPH, čím nepriznala uskutočnenie žiadnych zdaniteľných obchodov. Jediným konateľom spoločnosti v čase uskutočňovania obchodov bol p. B. P., občan Bulharskej republiky (so vznikom funkcie 20.11.2018), pričom zaslané predvolanie na výsluch svedka sa správcovi dane vrátilo s poznámkou „adresát neznámy.“

12.

Z obsahu odôvodnenia žalovaného ďalej vyplýva, že dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, avšak ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (viď. rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. ).

13.

Ďalšou skutočnosťou spochybňujúcou pravdivosť sporných faktúr je i nepredloženie žiadnych dokladov o ich úhrade. Spornými sú taktiež vyjadrenia daňového subjektu ohľadom prepravy, keď uviedol, že prepravu realizovala spoločnosť GUT, s.r.o., dodávkou zn. Mercedes Sprinter s ŠPZ TT-562-GA, pričom vlastníkom, resp. držiteľom tohto vozidla v období január 2019 bola spoločnosť ADJ Trading, s.r.o., avšak preverením účtovníctva bolo zistené, že v období január 2019 nebolo vykonanie prepravy tovaru deklarovaného spornými faktúrami fakturované spoločnosti GUT, s.r.o., a ani daňovému subjektu. Taktiež sa v účtovníctve spoločnosti nenachádzajú žiadne doklady, ktoré by preukazovali reálne uskutočnenie prepravy tak, ako to tvrdí žalobca.

14.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predložené doklady a dôkazy na preukázanie deklarovaného nákupu tovaru od dodávateľa - obchodnej spoločnosti GUT, s.r.o., daňovým subjektom nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti, oprávnenosti nároku na odpočítane dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH.

II. Žaloba a žalobné dôvody

15.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu, v ktorej namietal, že rozhodnutie žalovaného je nesprávne a nezákonné. Mal za to, že žalovaný nesprávne posúdil neopodstatnenosť nároku na odpočítanie dane, nakoľko tak správca dane, ako aj žalovaný neakceptovali zohľadnenie rozhodujúcich skutočností, tak, ako boli objasňované a doplnené dôkazmi počas celého daňového konania a to existujúcich dokladov, bližšie špecifikovaných v doterajších podaniach, preukazujúcich tvrdenia žalobcu. Tvrdil, že správcovi dane boli predložené všetky dôkazy, ktoré mal žalobca k dispozícii a taktiež boli objasnené všetky tvrdenia, ktoré boli potrebné pre preukázanie faktického dodania tovaru, ktorý bol predmetom daňovej kontroly.

16.

Žalobca mal za to, že skutočnosť, že obchodná spoločnosť GUT, s.r.o., v tomto čase už nespolupracuje a nepreberá úradné písomnosti, nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý predložil všetky doklady, ktorými disponoval a ktorý v čase realizácie zdaniteľného obchodu so spoločnosťou GUT s.r.o. riadne komunikoval. Tvrdil, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt dôkazné bremeno uniesol, pravdivosť údajov riadne preukázal a právo na odpočítanie dane si uplatnil zákonne v zmysle platných právnych predpisov.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

17.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, a to dňa 19.04.2021, pričom v tomto vyjadrení uviedol, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný tok tovaru tak, ako to deklaroval žalobca. Neexistujú žiadne hodnoverné dôkazy o tom, že fakturovaný tovar bol dodaný spoločnosťou GUT, s.r.o.. Dodanie tovaru sa u deklarovaného dodávateľa nepodarilo preveriť, pretože ide o nekontaktnú spoločnosť, ktorá s daňovými orgánmi nespolupracuje. Konateľ spoločnosti je pre daňové orgány taktiež nedostupný. Prvostupňový orgán vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich, že dodanie tovaru bolo uskutočnené deklarovaným dodávateľom GUT, s.r.o.. Žalobca však žiadne hodnoverné dôkazy nepredložil. Žalobca dodanie tovaru spoločnosťou GUT, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období deklaruje len spornými faktúrami. Samotné listinné dôkazy však nie sú bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené, sú len tvrdením o takýchto udalostiach. Predložením faktúr je naplnená len formálna stránka na uplatnenie odpočítania dane, tieto faktúry však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybnosti preukazuje platiteľ. Poukázal na to, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. Pokiaľ nie je možné riadne overiť doklady predložené žalobcom a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukazné. Sám o sebe takýto doklad bez ďalších dôkazov nepreukazuje, že sa deklarovaný obchod uskutočnil, resp. že sa uskutočnil tak ako je v doklade uvedené. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane zo sporných faktúr od spoločnosti GUT, s.r.o. musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a deklarovaným dodávateľom. Samotná skutočnosť, že na sporných faktúrach je ako dodávateľ uvedená spoločnosť GUT, s.r.o. ešte neznamená, že táto v skutočnosti dodanie tovaru aj uskutočnila a vznikla jej v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH aj daňová povinnosť. V danom prípade žalobca nepreukázal vierohodnými dôkazmi uskutočnenie dodania tovaru (prijatie deklarovaného zdaniteľného plnenia) práve dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach. Žalobca okrem listinných dokladov nepredložil žiadne dôkazy o splnení podmienok stanovených pre vznik práva na odpočítanie v zmysle ustanovení zákona o DPH.

18.

Vychádzajúc zo znenia ustanovení § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH NS SR judikoval, že iba doložením účtovného dokladu obsahujúceho zákonom stanovené náležitosti nie je nárok na odpočítanie dane preukázaný. Daň či nárok na odpočítanie dane nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii zdaniteľného plnenia, pretože zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočnej realizácie. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením (rozsudok NS SR sp. zn. ). Samotné listinné dôkazy nie sú bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené, sú len tvrdením o takýchto udalostiach. Predložením faktúr, resp. iných listinných dokladov je naplnená len formálna stránka na uplatnenie odpočítania dane, tieto však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybnosti preukazuje platiteľ. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

19.

Žalovaný poukazuje na záver NS SR prijatý v rozsudku sp. zn. , bod 85, v ktorom je uvedené, že judikatúra zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda, že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Žalobca dôkazy, ktoré by preukazovali, že zdaniteľný obchod deklarovaný spornými faktúrami, bol skutočne

vykonaný spoločnosťou GUT, s.r.o. nepredložil, čím neuniesol svoje zákonné dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku, a preto mu nebolo uznané uplatnené odpočítanie dane zo sporných faktúr oprávnene.

20.

V tomto smere poukázal žalovaný na rozsudku súdneho dvora číslo C-285/11 vo veci Bonik EOOD SD EU.

21.

K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril aj žalobca replikou zo dňa 09.06.2021, v ktorej uviedol, že žalobca náležite opisoval všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa vzájomnej spolupráce so spoločnosťou GUT, s. r. o., pričom žalovaný na tieto okolnosti nereflektoval. Žalovaný je tak presvedčený, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom poukazuje najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom najvyšší súd judikoval, že uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje. Žalobca je presvedčený, že žalovaný v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít prenáša neprimerane veľký rozsah dôkazného bremena na žalobcu, ktorý ho v danom prípade nemôže uniesť. Opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR . Žalobca opätovne zdôrazňuje, že skutočnosti týkajúce sa iných daňových subjektov ako žalobcu, na ktoré žalovaný poukazuje sa týkajú výlučne týchto osôb a nijako sa netýkajú žalobcu. Najvyšší súd SR už pritom skonštatoval, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Opätovne žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR .

22.

Žalobca poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-354/03, C-355/03, C-484/03, v ktorom súdny dvor vyslovil, že nárok na odpoveď nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie a nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo nasledovnými udalosťami.

23.

Žalobca netvrdí, že by v daňovom vzťahu so subjektom GUT, s. r. o. mohlo alebo malo dôjsť k daňovému podvodu. Z vyššie uvedeného rozhodnutia žalobca preukazuje v tejto súvislosti, že je presvedčený, že žalobca ako daňový subjekt preukázal všetky dôležité a faktické skutočnosti jemu známe, pričom za týmto účelom predložil všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii ako aj vyjadrenia preukazujúce opodstatnenosť nároku.

24.

K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný dňa 16.06.2021 duplikou, v ktorej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o prenášaní dôkazného bremena nad rámec ustanovený zákonom. Poukázal na záver Ústavného súdu SR -17, podľa ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti, povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.

25.

Čo sa týka rozsudku Najvyššieho súdu SR číslo 3 Sžf/1/2011 a tak žalovaný uvádza, že judikatúra v tomto smere prešla istým vývojom a ustálila sa v intenciách, že nepostačuje predložiť faktúru, či dodacie listy ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov pochybnosť o reálnom dodaní tovaru tak ako to deklaruje daňový subjekt. V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že ani rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-354/03, C-355/03 a C-484/03 nie sú pre dané aplikovateľné, pretože tieto sa vzťahovali na prípady, keď si dotknuté kontrolované subjekty uniesli svoje dôkazné bremeno, pričom na preverovanom stupni reťazca boli zákonné podmienky na uplatnenie odpočítania dane splnené, avšak iný stupeň reťazca ako ten, na ktorom sa sami podieľali, bol poznačený podvodom, o ktorom vedeli alebo mali vedieť. Znamená to, že v prípade žalobcu nebola splnená základná podmienka a skutková okolnosť, z ktorej predmetné rozsudky

vychádzali a to splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Za tohto stavu nie sú predmetné rozsudky aplikovateľné na preverovaný prípad.

IV. Relevantná právna úprava

26.

Podľa (, ) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

27.

Podľa (daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

28.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

29.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

30.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

31.

Podľa o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

32.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

33.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

34.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

V. Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci súdom

35.

Krajský súd vec prejednal v zmysle bez nariadenia pojednávania, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.04.2022 bez prítomnosti účastníkov, nakoľko ani jeden z účastníkov o nariadenie pojednávania nepožiadali a zistil, že žaloba bola podaná nedôvodne.

36.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že Daňový úrad Trnava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2019 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 101543639/2019 zo dňa 25.06.2019.

37.

O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 100776961/2020 zo dňa 16.04.2020, ktorého súčasťou bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Protokol č. 100776961/2020 zo dňa 16.04.2020, ktorého súčasťou bola výzva na vyjadrenie sa zisteniam uvedeným v protokole, bol žalobcovi doručený dňa 20.04.2020.

38.

Daňový subjekt zaslal správcovi dane dňa 11.05.2020 vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2019, v ktorom právny zástupca žalobcu v podstate iba uviedol, že trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a priložených listinných dôkazoch k veci a považoval ich za dostačujúce pre preukázanie zdaniteľných obchodov zo strany žalobcu ako daňového subjektu. Znamená to, že žalobca v tomto svojom vyjadrení neviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil žiadne nové relevantné dôkazy, ktoré by vyžadovali ďalšie dokazovanie zo strany správcu dane, tak, ako je to ustanovené v § 68 ods. 3 daňového poriadku.

39.

V rámci daňovej kontroly správca dane preveroval aj dodávateľa žalobcu, obchodnú spoločnosť GUT, s.r.o., so sídlom Buková 47, 919 10 Buková (od 11.01.2019 Zalaba 19, 937 01 Zalaba), pričom bolo zistené, že tento daňový subjekt nepodal daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2019. Okrem toho bola tejto obchodnej spoločnosti dňom 31.07.2018 zrušená registrácia na DPH v zmysle , o dani z pridanej hodnoty, nakoľko naposledy podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2018, zaslané výzvy neprevzal v odbernej lehote, opakovane nebol zastihnuteľný na adrese sídla, napriek zaslaným výzvam daňové priznanie za zdaňovacie obdobie január 2019 nepodal.

40.

Správny súd považuje za správne pokiaľ správca dane ako aj žalovaný vyhodnotili, že zdokladované zistenia nekontaktnosti dodávateľa vyvracajú vierohodnosť a preukaznosť dokladov znejúcich na ich meno a odôvodňuje pochybnosť o ich pravosti a o pravdivosti údajov v nich uvedených.

41.

Pokiaľ v danom prípade nie je možné u nekontaktnej spoločnosti overiť doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukazné. Vykonaným preverovaním sa teda nepreukázalo, že sa zdaniteľné obchody deklarované na sporných faktúrach uskutočnili tak, ako to bolo uvedené na faktúrach, a že priamemu dodávateľovi - obchodnej spoločnosti GUT, s.r.o. uvedenom na faktúrach vznikla ich uskutočnením daňová povinnosť.

42.

Daňová kontrola bola ukončená podľa ust. § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku doručením protokolu č. 100776961/2020 zo dňa 16.04.2020, ktorého súčasťou bola aj výzva na vyjadrenia sa k zisteniam uvedených v protokole v súlade § 46 ods. 8 Daňového poriadku.

43.

Zo strany správnych orgánov bolo správne konštatované, že v danom prípade nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty práva odpočítať daň, obsiahnutej v ustanovení , v zmysle ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

44.

V zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Daň deklarovaná na sporných faktúrach vystavených pre kontrolovaný daňový subjekt sa stala splatnou iba z titulu uvedenia na daňovom doklade (§ 69 ods. 5 zákona o DPH), nie však z titulu skutočného obsahu právneho úkonu obsiahnutého v ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH.

45.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že konajúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne v súlade s logickým významom. V konaní sa nedopustili žiadnych procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia a vysporiadali sa so všetkými argumentáciami žalobcu, pričom spornou otázkou medzi účastníkmi zostala najmä otázka posúdenia miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku, konkrétne či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt.

46.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane pritom znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, že podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálne právne náležitosti, ale musia sa overiť aj údaje v nej uvedené a či naozaj deklarujú predmetnú činnosť (odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 28.09.2017).

47.

Vo vzťahu k dôkaznému bremenu je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte

- žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“ (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 21.04.2020).

48.

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH, resp. na oslobodenie od tejto dane pri deklarovanom dodaní tovaru do iného členského štátu, nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , ). Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. z 31. mája 2018 okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že: „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným

obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“

49.

Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty oslobodenie od dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia zneužiteľnosti tohto práva požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na oslobodenie od dane uplatnil, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tento nárok zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na oslobodenie od dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar predal a tento bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu v prospech osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte.

50.

V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) je potrebné konštatovať, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť zaobstarať si dostatočný rozsah dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane alebo oslobodenie od dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

51.

Možno pripustiť, že zistenia správcu dane a žalovaného spočívajú aj v okolnostiach, identifikovaných a konštatovaných jasne a zrozumiteľne v odôvodneniach rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, týkajúcich sa tvrdeného odberateľa žalobcu, čo je však vzhľadom na potrebu preukazovania reálnosti dodávateľsko - odberateľských vzťahov logické a nevyhnutné. Zistené skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti poskytujú celkový obraz o reálnosti tvrdeného plnenia a bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú závery prijaté ako správcom dane, tak aj žalovaným, a súčasne odôvodňujú požiadavku správneho orgánu na predloženie ďalších dôkazov na preukázanie realizácie obchodu deklarovaným spôsobom. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods.1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si oslobodenie od dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaného zmluvného plnenia.

52.

Podľa zistenia súdu správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov a s prihliadnutím na svoju povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal vo veci náležité dokazovanie a záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na oslobodenie od dane.

53.

Ako už bolo vyššie uvedené krajský súd opätovne poukazuje na to, že predložením faktúr a ich zaúčtovaním nie je splnená požiadavka preukaznosti dodania tovaru a služieb, ktoré deklaruje žalobca pri uplatnení nároku na odpočet DPH. V danom prípade krajský súd zistil, že správca dane, ani žalovaný

vo svojich rozhodnutiach nikdy netvrdili, že sporné faktúry neboli vystavené spoločnosťou žalobcu, avšak základným dôkazom a dôvodom prečo nebol priznaný nárok žalobcu na odpočet DPH je, že nebolo preukázané, že tovar deklarovaný na faktúrach dodala skutočne spoločnosť GUT, s. r. o.

54.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný, resp. správca dane nemôže založiť neuznanie nároku na okolnostiach, ktoré sa týkajú dodávateľa žalobcu tak krajský súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného ako aj s odôvodnením druhostupňového rozhodnutia, že pokiaľ žalobca ako daňový subjekt predložil na uplatnenie nároku len sporné faktúry a nedeklaroval ich žiadnymi ďalšími dôkazmi, tak tento nárok je spochybniteľný.

55.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní neodstránil pochybnosti o reálnom uskutočnení preverovaných zdaniteľných obchodov. Neunesenie dôkazného bremena na strane daňového subjektu má za následok neuznanie jeho nároku na odpočet DPH.

56.

Podľa zistenia súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu, jeho rozhodnutie obsahuje zrozumiteľné a vecne správne hodnotiace úsudky, je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

57.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

58.

O trovách konania rozhodol súd s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

59.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.