Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Sa-13-2022.pdf
PDF · 94.91 KB
Case nature
Subarea
15Sa/13/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: V.. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX W., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o žalobe na obnovu konania vedeného pred Krajským súdom v Žiline č.k. 27Sa/6/2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu na obnovu konania zo dňa 25.03.2022 o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podanie, ktoré bolo v elektronickej forme odoslané krajskému súdu s predmetom návrhu na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 27Sa/6/2021, odôvodnil žalobca tým, že nápravu nie je možné dosiahnuť inak, ako podaním žaloby na obnovu konania. Poukázal na to, že v plnom rozsahu napáda právoplatné uznesenie krajského súdu zo dňa 22.06.2021. Napadnuté uznesenie mu bolo doručené dňa 28.07.2021 a právoplatnosť nadobudlo dňa 15.03.2022, kedy mu bolo doručené uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2022. V žalobe citoval článok 19 Dohovoru č. 128, ktorý je aplikovaný do systému zákonom č. 416/1991. Občan, ktorý splnil zákonom dané podmienky na priznanie a vyplácanie starobného dôchodku, ak požiada žiadosťou o jeho vyplácanie, starobný dôchodok sa mu musí vyplácať do konca života. Každé rozhodnutie orgánu verejnej správy - v danom prípade rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 04.02.2021, ktorým bol porušený tento článok Dohovoru č. 128 je podľa žalobcu nezákonné a mal byť zrušený správnym súdom. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Každý, kto tvrdí, že jeho práva boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Má právo žalobca na rovnaké zaobchádzanie v sociálnej oblasti. Bol porušený jeden z princípov právnej štátu princíp právnej istoty. Pre takéto porušenie vedome podanie tejto žaloby nezdôvodňuje ustanoveniami Správneho súdneho poriadku, ale vyššími právnymi predpismi. Podanou správnou žalobou sa domáha na správnom súde súdnej ochrany jeho práva a práva na starobný dôchodok s argumentáciou, že „Správny súd v Žiline (konkrétne, ešte stále „adeptka“ na členstvo v elitnej mafiánskej justičnej skupine - sudkyňa V.. Z.), v danej mojej veci, uznesením zo dňa 22.06.2021 moju správnu žalobu odmietla - (bez nariadenia verejného konania), hoci vedela, ak nie, tak mala vedieť, že rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 04.02.2021 došlo v oblasti sociálneho zabezpečenia, zo strany GR ZVJS k hrubému porušeniu článku 19 Dohovoru č. 128, ktoré Slovenská republika ratifikovala a zaviazala sa ju dodržiavať. Odmietnutie mojej správnej žaloby „sudkyňa ešte stále „adeptka“ odôvodnila nie z titulu toho, že som správnou žalobou žiadal preskúmať v zmysle ust. § 6 ods. 1, ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 „zákonnosť rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 04.02.2021, ale odmietla z titulu toho, že ani na základe zaslanej výzvy som sa nedal naviesť na nezákonnosť, a to aby som žiadal preskúmať zákonnosť odvolacieho rozhodnutia. Takýto počin ešte stále „adeptky sudkyne“, teda navádzanie na nezákonnosť zo strany súdu, sa nedá inak nazvať ako najväčšie svinstvo a hnus v justícií, čoho sa
môže sudca dopustiť. I napriek tomuto najväčšiemu justičnému svinstvu a hnusu „ ešte stále adeptky“ sudkyne som podanie kasačnej sťažnosti zdôvodnil tým konaním a rozhodnutím „ešte stále adeptky“, boli porušené moje základne procesné práva, a to právo na verejné konanie za mojej prítomnosti garantované článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv, Listinou základných ľudských práv, Ústavou SR ako aj zákonom č. 162/2015. Hoci kasačný súd bol viazaný dôvodmi podanej kasačnej sťažnosti, obsahom kasačnej sťažnosti ako aj petitom návrhu, tak justičný mafiánsky zločinecký senát NSS, v danej mojej veci, v ktorom nechýbala ani hyena v talári - V.. W., moju kasačnú sťažnosť zamietol z titulu toho, že som sa nedal zo strany ešte „adeptky“ sudkyne správneho súdu naviesť na žiadnym zákonom nezdôvodnené najväčšie justičné svinstvo, hnus a hyenizmus, a to na protiprávnosť - nezákonnosť. A preto, že rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 04.02.2021 bol:
- hrubo porušený článok 19 Dohovoru č. 129 a toto rozhodnutie nebolo správnym súdom zrušené,
- nebolo rešpektované právoplatné a vykonateľné rozsudky NS SR, v danej mojej vec zo dňa 31.10.2012 a zo dňa 30.04.2014, ktorými bolo uložené GR ZVJS priznať mi už vzniknutý nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 132 ods. 1 písm. a) v tom čase účinného zákona č. 100/1988 a že právoplatným uznesením krajského súdu došlo k :
- hrubému porušeniu mojich procesných práva a to práva na verejné konanie za mojej účasti a za
- vedomé navádzanie správneho súdu na nezákonnosť. Tým, že správny súd svojím uznesením zo dňa 22.6.2021 už 6x zamietol moju správnu žalobu zo dňa 01.03.2021, ktorou som žiadal o súdnu ochranu pre porušenie mojich základných ľudských práv, tak vedome konal v rozpore s Ústavou SR. Podľa článku 46 ods. 2 ústavy ...„kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“ Tým, že správny súd napadnutým uznesením zo dňa 22.06.2021 zamietol moju správnu žalobu zo dňa 01.03.2021, tak vedome konal v rozpore aj so všeobecne záväzným rozhodnutím Ústavného súdu SR (napr. rozhodnutia ústavného súdu vo veciach sp. zn. III. ÚS 43/03, I. ÚS 3/01, I. ÚS 37/95) v zmysle ktorého ...požiadavka zakotvená v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR nemôže byť závislá ani od toho, v akom type (druhu) správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu..., tak v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 podávam túto žalobu na obnovu konania vo veci právoplatného uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 27Sa/6/2021- 41 zo dňa 22.06.2021 a navrhujem správnemu súdu rozsudkom povoliť obnovu konania vo veci uvedeného právoplatného uznesenia krajského súdu. Záverom dávam do vedomia správnemu súdu, že v zmysle ust. § 481 zákona č. 162/2015 je správny súd viazaný rozsahom žaloby, ako aj dôvodmi žaloby na obnovu konania. Na základe týchto dôkazov navrhujem správnemu súdu rozsudkom povoliť konanie vo veci už vzniknutého nároku na starobný dôchodok s odvolaním sa aj na článok 19 Dohovoru č. 128. Keďže nepredpokladám, že sa elitné mafiánske justične zločinecké sudkyne v danej mojej veci - W.. G. a V.. O. a adeptka na členstvo v justičnej, mafiánskej a zločineckej sekte v danej mojej veci V.. Z. nemajú svedomie postaviť sa na odpor voči debilovi, ktorý túto nezákonnosť a nespravodlivosť v danej mojej veci režíruje, tak žiadam „účinný elekt. systém“, ktorý tieto podania prideľuje na konania a rozhodovania tak, aby v danej veci z tohto vyčlenenia vylúčil tieto tri elitne mafiánske justične zločinecké sudkyne z pridelenie tohto môjho podania.“
2. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 27Sa/6/2021 vyplýva, že sa žalobca v tomto konaní domáhal rozhodnutia správneho súdu, ktorým by došlo k zrušeniu rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia (ďalej len „GR ZVJS“) číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2021 zo dňa 04.02.2021 a vrátenia veci na nové konanie. Žalobca uviedol, že žiadosťou zo dňa 07.01.2021 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 22.09.2003 podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, na ktorý mu vznikol nárok dňom 14.10.1999. Žalobca vyslovene uviedol, že označuje ako žalovaného Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej ministerstvo spravodlivosti), avšak správnou žalobou žiada o preskúmanie rozhodnutia GR ZVJS číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2021 zo dňa 04.02.2021, keďže ním malo byť porušené jeho právo na starobný dôchodok. Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca kasačnú sťažnosť. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, potom čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti, že táto smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, kasačná sťažnosť mala predpísané náležitosti. Preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu z dôvodov, v rozsahu uvedenej v kasačnej sťažnosti a konštatoval, že kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že neodstránenie vady žaloby sťažovateľom predstavuje taký nedostatok, pre ktorý
nie je možné v konaní pokračovať. K uvedenému kasačný súd konštatoval, že konanie pred správnym súdom možno začať len na základe žaloby. Aj napriek povinnosti správneho súdu posudzovať správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach neformálne, z čoho vyplýva, že v týchto konaniach žalobca ako fyzická osoba naplnila všetky náležitosti správnej žaloby, avšak v uvedenom prípade je nutné poukázať na skutočnosť, že podanie sťažovateľa je natoľko nezrozumiteľné, že z neho nie je zrejmé čoho sa týka, resp. čo ním sťažovateľ sleduje. Kasačný súd najmä poukázal na to, že sťažovateľ označil ako žalovaného ministerstvo spravodlivosti, ale ako rozhodnutie, ktorého nápravy sa domáha označil rozhodnutie GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2021 zo dňa 04. 02. 2021, z toho dôvodu, je žaloba sťažovateľa nezrozumiteľná, keďže predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktoré v konečnom dôsledku nevydal sám žalovaný. Skutočnosť, že sťažovateľ odmietol svoje podanie opraviť, a to aj napriek viacerým poučeniam zo strany správneho súdu, predstavuje taký nedostatok, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať. Kasačný súd rovnako ako správny súd poukázal tiež na to, že sťažovateľ bol opakovane poučený okrem tohto súdneho konania aj v obdobných súdnych konaniach (sp. zn. 24Sa/48/2019, sp. zn. 28Sa/20/2019), ktorých súčasťou bol aj informatívny výsluch v zmysle § 60 SSP. Záverom možno zhrnúť, že zo strany správneho súdu bolo poskytnuté sťažovateľovi vyčerpateľné poučenie o konkrétnych nedostatkoch jeho podania, napriek tomu však nedošlo k ich odstráneniu. Kasačný súd súčasne upriamil pozornosť na to, že konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej konanie súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je možné začať len na základe žaloby, a súčasne je na samom žalobcovi, aby určil predmet súdneho prieskumu. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého uznesenia, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku uznesenia. Skutočnosť, že sťažovateľ podal žalobu voči prvostupňovému rozhodnutiu a za žalovaného označil druhostupňový správny orgán predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, spočívajúci v nezrozumiteľnosti podanej žaloby, keď o nevyhnutnosti zhody žalovaného subjektu a rozhodnutia vydaného žalovaným subjektom správny súd sťažovateľa poučil. Za stavu, že sťažovateľ aj napriek poučeniu v predmetnom uznesení trval na tom, že žalovaným je ministerstvo spravodlivosti a predmetom prieskumu je rozhodnutie GR ZVJS, správny súd rozhodol v danej veci v súlade so zákonom, keď žalobu odmietol. Kasačný súd záverom upriamil pozornosť žalobcu na to, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 8. marca 2017). Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľa proti uzneseniu správneho súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
3. Podľa § 472 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako SSP): Žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
4. Podľa § 480 ods. 1, 2 SSP: Na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona. Žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu na obnovu konania krajský súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.
5. Podľa § 481 ods. 2 SSP: Dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi.
6. Podľa § 483 ods. 1 písm. e), ods. 2 SSP: Správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak po e) je zjavne nedôvodná. Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.
7. K inštitútu obnovy konania vo všeobecnej rovine správny súd uvádza, že ide o právny prostriedok, ktorý je svojou povahou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý umožňuje, domáhať sa preskúmania právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ide teda o prostriedok spôsobilý zasiahnuť do právnej istoty strán, ktorých vec už bola právoplatne skončená a práve z tohto dôvodu je potrebné pre jeho efektívne uplatnenie splniť prísne zákonom stanovené podmienky prípustnosti, zahŕňajúce i naplnenie niektorého z dôvodov obnovy konania. Vychádzajúc z úpravy podľa § 472 SSP je nevyhnutné zdôrazniť, že táto právna úprava vymedzuje tri situácie, len za ktorých je možné napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania je podľa § 472 SSP prípustná len vtedy,
- ak napadnuté rozhodnutie je dôsledkom trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,
- ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením,
- ak rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Na základe oboznámenia sa s predloženou žalobu na obnovu konania správny súd konštatuje, že žalobca v žalobe na obnovu konania netvrdil žiaden z uvedených dôvodov obnovy konania. Žalobca v žalobe na obnovu konania uviedol, že v rámci správneho konania boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom na ochranu ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv a Ústavou SR a tiež, že napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia Ústavného súdu. Tieto rozhodnutia Ústavného súdu žalobca špecifikoval odkazom napr. na sp. zn. III. ÚS 43/03, I. ÚS 3/01, I. ÚS 37/95. Vzhľadom na to, že sa žalobca domáha obnovy konania, ktoré bolo konaním vo veciach sociálnych, správny súd postupoval podľa § 481 ods. 2 SSP, nie súc viazaný dôvodmi žaloby na obnovu konania a skúmal, či sú alebo nie sú dané dôvody na obnovu konania v zmysle úpravy § 472 písm. a), b), c) SSP. I v tomto smere súd primárne vychádzal z obsahu predloženej žaloby na obnovu konania a konštatuje, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu konania či už podľa § 472 písm. a) SSP (teda právoplatne odsudzujúci rozsudok svedčiaci o tom, že bolo v neprospech žalobcu rozhodnuté v dôsledku trestného činu sudcu iného účastníka konania, alebo osoby zúčastnenej na konaní), alebo podľa § 472 písm. b) SSP (teda rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého tento rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, alebo podľa § 472 písm. c) SSP (teda rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov záväzné o tom, že rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím týchto inštitúcií). Dôvody vymedzené ako dôvody prípustnosti obnovy konania podľa § 472 písm. a), b), c) SSP žalobca teda vo svojej žalobe jednak netvrdil a ani o ich existencii žiaden dôkaz nepredložil. Zároveň správnemu súdu nie je ani známy žiaden dôvod na obnovu konania v zmysle úpravy § 472 písm. a), b) c) SSP. Žalobcom uvádzané dôvody obnovy konania tak, ako vyplývajú z predloženej žaloby na obnovu konania, nie sú dôvodmi, ktoré procesná úprava podľa Správneho súdneho poriadku vymedzuje ako dôvody obnovy konania. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd zdôrazňuje, že dôvody, pre ktoré je možné žalobou na obnovu konania napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, sú v úprave § 472 písm. a), b) a c) SSP vymedzené taxatívne. Z iných ako v ustanovení podľa § 472 písm. a), b), c) SSP vymedzených dôvodov nie je možné žalobou na obnovu konania napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu. V nadväznosti na to správny súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania skonštatoval, že je túto žalobu
potrebné odmietnuť podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP, teda ako žalobu zjavne nedôvodnú. Zjavná nedôvodnosť žaloby na obnovu konania v prejednávanej veci vyplýva z obsahu samotnej žaloby, nakoľko táto neobsahuje dôvody na jej podanie v zmysle úpravy § 472 SSP a tvrdenia, ktorými žalobca svoju žalobu na obnovu konania odôvodnil, nenapĺňajú žiadnu zo skutkových podstát prípustnosti obnovy konania podľa § 472 písm. a), b), c) SSP a zároveň ani správny súd sám s poukazom na úpravu § 481 ods. 2 SSP žiaden relevantný dôvod na obnovu konania nezistil. V nadväznosti na úpravu podľa § 483 ods. 2 SSP správny súd pri závere o zjavnej nedôvodnosti predloženej žaloby na obnovu konania a rozhodnutí o jej odmietnutí podľa § 483 ods. 1, písm. e) SSP nedoručoval ostatným účastníkom konania
- žalovanému túto žalobu na vyjadrenie. O predloženej žalobe na obnovu konania rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania, nakoľko nariadenie pojednávania Správny súdny poriadok ukladá len pre niektoré prípady prejednania veci samej, pričom v ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP). Rozhodnutie o odmietnutí žaloby podľa § 483 písm. e) SSP je rozhodnutím procesnej povahy, a teda z povahy veci nebol správny súdom vzhliadnutý dôvod pre nariadenie pojednávania.
8. Podľa § 170 písm. a) SSP: Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak po a) žaloba bola odmietnutá.
Podľa § 480 SSP: Na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona.
9. O náhrade trov konania o žalobe na povolenie obnovy konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP v spojení s § 480 SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.