Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22P-60-2021.pdf
PDF · 159.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/60/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. H. nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - I.. R. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. 1, XXX XX H. a otec - V.. D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. 1, XXX XX H., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava V, so sídlom Prokofievova 4, 851 01 Bratislava, v konaní vedenom ex offo o zmenu výchovného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje v ý c h o v n é o p a t r e n i e , ktorým sa rodičom maloletej, I.. R. H., nar. XX.XX.XXXX a V.. D. H., nar. XX.XX.XXXX u k l a d á povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodine Bratislava, Referát poradensko - psychologických služieb, Svoradova 1, 811 03 Bratislava a to v rozsahu 15 sedení po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. Rodičia sú povinní zúčastniť sa na nariadených stretnutiach, ktorých presná špecifikácia a časový rozsah budú určené odborným personálom označeného zariadenia. III. Súd bude sledovať výkon nariadeného výchovného opatrenia v 2 - mesačných intervaloch. IV. Týmto rozhodnutím sa mení uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/158/2018-249 zo dňa 28.02.2020 vo výroku II. - IV.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením tunajšieho súdu vyhláseným na pojednávaní konanom vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 22P /67/2020 v konaní o návrhu otca a kolízneho opatrovníka na predĺženie výchovného opatrenia a v konaní vedenom ex offo o nariadenie ústavnej starostlivosti začal súd z úradnej povinnosti konanie o zmenu výchovného opatrenia uloženého uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/158/2018-249 zo dňa 28.02.2020. K uvedenému súd pristúpil z dôvodu, že výchovné opatrenia nariadené maloletej H. a jej rodičom formou odborného poradenstva v Y. stredisku S., so sídlom G. č. 6, H., kam bola maloletá súčasne umiestnená na pobyt za účelom zabezpečenia úpravy rodinných výchovných pomerov maloletej, nenaplnilo svoj účel, nakoľko v konaní vedenom pod sp. zn. 22P/67/2020 bola nad maloletou nariadená ústavná starostlivosť v odlišnej inštitúcii, do ktorej bola medzičasom umiestnená. Rozsudok vyhlásený v predmetnej veci dňa 27.08.2021 doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, keď sa aktuálne koná o odvolaniach každého z rodičov.
2. Konanie vedené na tunajšom súde sp. zn. 22P/67/2020 o predĺženie výchovného opatrenia, s ktorým konaním bolo uznesením zo dňa 29.07.2020 spojené konanie začaté z úradnej povinnosti o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou H., pôvodne vedené pod sp. zn. 22P/84/2020, sa pôvodne začalo na návrh otca mal. H. doručený súdu dňa 07.05.2020 a návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny doručený súdu dňa 05.06.2020 sa. Výchovnému opatreniu, ktorého predĺženia sa pôvodne otec maloletej pôvodne domáhal, predchádzalo neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P/158/2018-114, zo dňa 20.05.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v
Bratislave, č.k. 11CoP/227/2019-169, zo dňa 28.06.2019, právoplatným dňa 17.07.2019 a vykonateľným dňa 20.05.2019, ktorým bola maloletá z dôvodu potreby diagnostiky odovzdaná do S. centra M.. T. v konaní vo veci samej, súd prvej inštancie uznesením 22P/158/2018-249 zo dňa 28.02.2020, právoplatným a vykonateľným dňa 04.05.2020, nariadil maloletej a rodičom výchovné opatrenie. Týmto uznesením bol na účely zabezpečenia odbornej pomoci a úpravy rodinných a výchovných pomerov maloletej nariadený mal. H. H. výchovné opatrenie, a to pobyt v zariadení Krízové stredisko dúcha na dobu do XX.XX.XXXX. X. uznesením súd súčasne nariadil výchovné opatrenie, ktorým rodičom maloletej uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Krízovom stredisku S. s tým, že rodičia maloletej sú povinní zúčastniť sa na nariadených stretnutiach, ktorých presná špecifikácia a rozsah budú určené odborným personálom tohto zariadenia a súd bude výkon nariadeného výchovného opatrenia sledovať v mesačných intervaloch. Zo správy Krízového strediska S. zo dňa 14.07.2020 okrem iného vyplynulo, že napriek početným individuálnym stretnutiam s rodičmi, na ktoré prichádzali pravidelne a snahe o párové poradenstvo sa nepodarilo dosiahnuť výraznejšie zmeny vo vzájomnom vzťahu a v postojoch k maloletej - matka naďalej zotrvávala v prejavovaní bezpodmienečnej lásky, bezbrehej tolerancie, bez nastoľovania akýchkoľvek hraníc. K intervenciám sa stavala kriticky a keď sa od nej vyžadovalo uplatnenie konkrétneho výchovné prístupu, neuplatnila ho a zotrvávala v obhajovaní nekorektného správania maloletej, dokonca vyžadujúc od zariadenia rôzne ústupky. Rodičom sa nepodarilo vybudovať si jednotný a dôsledný výchovný prístup s jasne vymedzenými pravidlami, z čoho pramení pocit neistoty, nedostatok bezpečia a potreba úniku maloletej z konfliktnej situácie. Maloletá konštantne prejavuje slabé vôľovo-regulačné mechanizmy a mala sklon k impulzívnemu reagovaniu, k vlastnému konaniu mala nanajvýš nekritický postoj, nedokázala zvažovať jeho dôsledky a nemala o to ani záujem. Napriek početným intervenciám jej maladaptívne správanie malo tendenciu pretrvávať. V zmysle záverov zo správy z Krízového strediska S. rodičia aj naďalej nie sú schopní zásadnej zmeny pomerov na zabezpečenie dôsledného výchovného prístupu a maloletá potrebuje byť naďalej umiestnená v režimovom zariadení s jasne vymedzenými pravidlami a zvýšenou kontrolou.
3. Dňa 28.08.2020 sa vo veci predĺženia pôvodne nariadeného výchovného opatrenia uloženého maloletej uskutočnilo prvé pojednávanie, na ktorom právna zástupkyňa matky prezentovala svoje vyjadrenie zo dňa 14.08.2020, v ktorom o.i. žiadala zrušiť nariadené výchovné opatrenie s prihliadnutím na zachovanie rodinného prostredia maloletej H., prípadne rodičom nariadil párovú terapiu alebo rodičom a maloletej iné výchovné opatrenie v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine. V prípade ak by súd napriek obsiahlej argumentácii trval na umiestnení maloletej do ústavnej starostlivosti žiadala za účelom nestranného posúdenia nevyhnutnosti takéhoto opatrenia nariadiť vo veci znalca z oblasti psychológie alebo psychiatrie na posúdenie príčin porúch správania sa maloletej Barborky a na vyhodnotenie odborných postupov, ktoré by mali viesť k náprave. Vyjadrila presvedčenie, že ani z hľadiska mal. H. vzhľadom na protiepidemiologické opatrenia a krátkosť pobytu v KC S. nie je možné definitívne vyhodnotiť splnenie účelu výchovného opatrenia.
4. Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 22P/67/2020-112 zo dňa 28.08.2020 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletú do právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V, pod sp. zn. 22P/67/2020 (ex offo konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti) do starostlivosti Y. strediska S., so sídlom G. 6, H..
5. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.08.2020, č. k. 22P/67/2020-112 svojím uznesením č. k. 20CoP/193/2020-157 zo dňa 25.11.2020 zmenil tak, že nariadil nad maloletou výchovné opatrenie, spočívajúce v pobyte v Y. stredisku S., so sídlom: G. 6, H. na dobu do XX.XX.XXXX. Nakoľko dôvody na neodkladnú úpravu pomerov pred uplynutím doby, na ktorú bolo toto neodkladné opatrenie vymedzené, súd uznesením zo dňa 15.02.2021 z úradnej povinnosti pristúpil k nariadeniu ďalšieho neodkladného opatrenia striktne v intenciách právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v rozhodnutí č. k. 20CoP/193/2020-157 zo dňa 25.11.2020, ktorým nariadil nad maloletou výchovné opatrenie, spočívajúce v pobyte v Y. stredisku S., so sídlom: G. 6, H. na dobu do 28.08.2021. Toto uznesenie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/89/2021-205 zo dňa 28.04.2021.
6. Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 15.02.2021 bolo založené na nasledujúcom skutkovom základe: Zo správy o pobyte maloletej v KC S. zo dňa 15.01.2021 bolo zistené, že maloletá nemá problém so začlenením do kolektívu, je komunikatívna, okamžite si našla kamarátku, táto však zo zariadenia odišla, čo maloletá veľmi neprežívala. Má predstavu, že pôjde domov, svoj pobyt v zariadení
chápe ako dočasný, nedokáže sama kriticky posudzovať a uvedomovať si svoje problémové správanie Počas leta sa neobjavili žiadne závažné problémy a po prázdninách došlo k presunu do školy bližšie k zariadeniu (nastúpila do 7. ročníka ZŠ F.), kde má aj kamarátky z minulosti, čo sa hneď prejavilo na jej snahe o kontakty s nimi a bolo dôvodom jej opakovaného meškania do školy a fajčenia pred vyučovaním. Nakoľko prezenčné vyučovanie trvalo krátko, nebolo možné odpozorovať dlhodobejšie jej správanie. No i táto krátka doba ukázala, že maloletá má zásadné problémy v bežnom fungovaní a skĺzava k problémovým formám správania, ktoré boli pre ňu bežné v minulosti. Je zrejmé, že riadne fungovanie je podmienené režimovým fungovaním zariadenia, kde dokáže dodržiavať pravidlá. Aj tu sa však prejavili problémy - potrebuje zvýšenú kontrolu, nakoľko nedokáže pozornosť koncentrovať na učenie a v nestráženom momente využije čas na iné aktivity (sťahovanie filmov, četovanie, Pc hry). Celkovo poľavila v školskej príprave, nechcelo sa jej napr. vypracovať úlohu. Otec pri tejto príležitosti žiadal zabezpečenie asistenta pre maloletú, ktorý by dohliadal na jej školskú prípravu. Zdravotný stav je v poriadku. Kontakt s rodinou zo strany maloletej bol často len o napĺňaní jej osobných potrieb a nie o potrebe kontaktu s matkou ako najbližšou osobou. Otec viac ako maloletú kontaktoval odborný personál s rôznymi otázkami a usmerneniami pre zamestnancov. Ťažko akceptoval, že sa mu psychologička nemôže venovať v takej miere, ako by si on predstavoval. Jeho telefonáty sú často nekonštruktívne a zahlcujúce. Pre pandémiu nebola možná ani komplexná práca na vzťahoch v rodine, nastavovaní najzákladnejší výchovných pravidiel a komunikácie, čo bolo hlavným pilierom v predchádzajúcom období. Maloletá mala umožnené stráviť vianočné sviatky v rodine. Bolo nesmierne zložité zosúladiť želanie otca a matky v termínoch, kedy by vedeli zabezpečovať starostlivosť o maloletú - otec jednoznačne odmietol byť s maloletou sám, odmietal spoločné trávenie Silvestra, lebo očakával, že nezvládne počas zákazu vychádzania maloletú udržať doma. Otec počas pobytu kontaktoval zariadenie, keďže mal obavu, že situáciu nezvládne, pričom zariadenie má za to, že situáciu s cigaretou absolútne nezvládol. Maloletá je veľmi ovplyvniteľná, nemá zvnútornené základné normy v správaní, má tendenciu návratu k negatívnym formám správania a vyhľadávať patologické kontakty z minulosti, preto potrebuje obmedzený kontakt s nevhodnými podnetmi a pobyt v režimovom zariadení. Domáce výchovné prostredie sa javí ako nevhodné, otec sa otvorene hlási k obavám z nezvládnutia maloletej, nechce prevziať svoju rodičovskú zodpovednosť, otvorene prehlasuje, že po skončení puberty je ochotný ju prijať do domácnosti. Nevyladenosť medzi rodičmi nevytvára vhodné prostredie pre návrat maloletej do domáceho prostredia. Maloletá využije každú príležitosť na opakované porušenie pravidiel. Na základe týchto skutočností potom súd prvého stupňa dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade bola preukázaná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov za použitia ust. § 37 Zákona o rodine, pričom boli jednoznačne dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v smere uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia, v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu v predmetnej veci. Z dovtedy vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej o opakované uloženie výchovného opatrenia, resp. o nariadenie ústavnej starostlivosti mal súd za jednoznačne preukázané, že u rodičov maloletej napriek nariadenému výchovnému opatreniu smerovanému nielen na úpravu rodinných a výchovných pomerov maloletej, ale aj k odbornému poradenstvu naďalej pretrvával v danom čase ich rozpor v prístupe a výchovných metódach, t.z. trvali dôvody, pre ktoré nezvládali výchovu maloletej do tej miery, že jej ďalšie zotrvanie v ich výchovnom prostredí predstavovalo pre maloletú ohrozenie z hľadiska jej zdravia a života. Maloletá v dôsledku zlyhania výchovy okrem odmietania rodičovskej autority a autority školy, ktorú dlhodobo v starostlivosti rodičov nenavštevovala, preukázateľne požívala pred nariadením výchovného opatrenia alkoholické nápoje, čo vzhľadom na jej vek a obdobie jej aktívneho fyzického a psychického vývoja bolo v absolútnom rozpore s jej najlepším záujmom a predstavovalo mimoriadne vážnu hrozbu pre jej všestranný zdravý vývin. Návrat do rodinného prostredia počas prebiehajúceho ďalšieho súdneho konania by predstavoval veľké riziko recidívy predchádzajúcich výchovných problémov /záškoláctvo, požívanie alkoholických nápojov, nevhodné správanie voči rodičom a pod./, ktoré boli eliminované práve v režimovom zariadení. Súd prvého stupňa ďalej o.i. vo svojom rozhodnutí konštatoval, že následne pred uplynutím doby nariadeného výchovného opatrenia bude potrebné zhodnotiť jeho účinnosť a to, či splnilo účel a podľa výsledkov šetrení potom zvážiť ďalší postup. Súd navyše dodal, že práve dané dočasné neodkladné opatrenie v konaní o nariadenie výchovného opatrenia, resp. nariadenia ústavnej starostlivosti, sledovalo cieľ, aby sa maloletá mohla navrátiť do domáceho prostredia. V danom prípade mal za jednoznačne preukázané, že výchova rodičov zlyhala a u maloletej sa vyskytlo nevhodné správanie, ktoré bolo nevyhnutne potrebné riešiť zásahom súdu a uložením vhodných výchovných opatrení ako maloletej, tak jej rodičom. Postup súdu spočívajúci v okamžitej úprave pomerov tam, kde zlyhala výchova v rodinnom prostredí, je práve prijatím vhodných opatrení, ktoré majú viesť k tomu, aby bolo možné maloletú vychovávať v rodinnom prostredí.
7. Citované uznesenie súdu prvého stupňa bolo zrušené rozhodnutím iného senátu odvolacieho súdu z procesných dôvodov na základe toho, že sa odvolací súd nemohol stotožniť s postupom a rozhodnutím súdu prvej inštancie, (ktorý však vychádzal z právneho názoru vysloveného v predchádzajúcom rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave). Odvolací súd v novom rozhodnutí skonštatoval, že súd prvej inštancie správne uznesením 22P/158/2018-249 zo dňa 28.02.2020, právoplatným a vykonateľným dňa 04.05.2020, nariadil maloletej a rodičom výchovné opatrenie na obdobie do 31.08.2020. a následne v konaní začatom z úradnej povinnosti o nariadenie ústavnej starostlivosti maloletej (uznesenie zo dňa 27.07.2020) právne správnym postupom podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine uznesením č.k. 22P/67/2020-112, zo dňa 28.08.2020, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletú do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej pod sp. zn. 22P/67/2020 do starostlivosti Y. strediska S., ktoré však Y. súd v H., uznesením č.k. 20CoP/193/2020-157, zo dňa 25.11.2020 zmenil tak, že nad maloletou nariadil výchovné opatrenie, spočívajúce v pobyte v Y. stredisku S. na dobu do XX.XX.XXXX. Rozhodujúci senát odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 11CoP/89/2021 mal však za to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne pokiaľ uznesením č.k. 22P/67/2020-177 zo dňa 15.02.2021, podľa § 325 ods. 1 CSP, § 365 ods.1 CMP nariadil maloletej výchovné opatrenie spočívajúce v opakujúcom sa pobyte v Krízovom stredisku S., na dobu do XX.XX.XXXX bez zhodnotenia splnenia účelu predchádzajúcich výchovných opatrení (v konaní vo veci samej), zisťovania aktuálnych pomerov v rodine, výsluchu rodičov a prípadne aj maloletej, čo pre objektívne zistenie záujmu maloletej a správnosti ďalšieho postupu súdu považoval pri východnom opatrení za nevyhnutné, keďže pred ukončením doby nariadeného výchovného opatrenia, alebo aj v prípade rozhodovania o nariadení ďalšieho výchovného opatrenia, vyplýva pre súd povinnosť vyhodnotiť jeho účinnosť (napokon tak, ako správne súd prvej inštancie postupoval v pôvodnom konaní o nariadenie výchovného opatrenia rodičom a maloletej sp.zn. 22P/158/2018). Ďalej skonštatoval, že súd prvej inštancie pri svojom ďalšom postupe vo veci samej bude konať a rozhodovať o návrhoch otca (zo dňa 07.05.2020 a zo dňa 14.01.2021) a kolízneho opatrovníka (zo dňa 10.06.2020) o predĺžení výchovného opatrenia, a o nariadenie ústavnej starostlivosti (uznesenie ex offo zo dňa 28.07.2020), v ktorom nariadil na posúdenie odbornej otázky znalecké dokazovanie, zamerané nielen na zistenie príčin správania maloletej, ktorá bola diagnostikovaná v rámci pobytu v diagnostickom centre v M. ale aj jej kompetencií rodičov. V prípade, ak dospeje k záveru o potrebe nariadiť ďalšie výchovné opatrenie, vo veci samej vykoná potrebné dokazovanie zamerané na vyhodnotenie splnenia účelu doposiaľ nariadených výchovných opatrení, pričom dôvodnosť nariadenia ďalšieho výchovného opatrenia posúdi nielen z hľadiska jeho účelnosti, ale aj z pohľadu nevyhnutnosti riešenia situácie maloletej a to všetko v kontexte vyhodnotenia jej záujmu ako aj jej práva na vyrastanie v rodinnom prostredí. Súd prvej inštancie tiež môže v zmysle § 37 ods. 3 Zákona o rodine za splnenia podmienok § 325 ods. 1 CSP, na čas do rozhodnutia vo veci samej nariadiť neodkladné opatrenie v súlade s jeho účelom, ak sa preukáže, že rodinné pomery maloletej, jej správanie alebo výchovné prostredie rodičov a ich starostlivosť budú vyžadovať v záujme jej ochrany potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
8. Po nadobudnutí právoplatnosti zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu č.k. 11CoP/89/2021-205 zo dňa 28.04.2021 sa maloletá dňa 20.05.2021 vrátila do domáceho prostredia. v ktorom zotrvala do 24.06.2021, kedy bola na základe nového neodkladného opatrenia, tentokrát vydaného podľa § 365 ods. 1 CMP v konaní sp. zn. 41PPom/12/2021 opätovne prevzatá do dočasnej starostlivosti M. centra F. I., C. 6, XXX XX F. I., do doby právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktorou je nariadenie ústavnej starostlivosti, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 22P 67/2020. T.č. sa maloletá kontinuálne nachádza v predmetnom zariadení.
9. K umiestneniu maloletej rozhodnutím vydaným v zákonnej 24 hodinovej lehote došlo na základe návrhu kolízneho opatrovníka z toho istého dňa , ktorý bol odôvodnený nezvládnutými rodičovskými a výchovnými kompetenciami a vysoko rizikovým správaním maloletej, s čím súviselo zanedbávanie povinnej školskej dochádzky, príklon k nevhodnej partii, nerešpektovanie autorít, vulgárne vyjadrovanie, zvýšené riziko ohrozenia zdravia v dôsledku užívania alkoholu, ako aj v dôsledku narušeného spánkového režimu, nedostatočne vypestovaných hygienických návykov a pod. Po poslednom šetrení, ktoré navrhovateľ ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately uskutočnil v rodine maloletej dňa 23.06.2021 kolízny opatrovník vyhodnotil, že existoval dôvod obávať sa, že zdravie a život maloletej sú vážne ohrozené. Počas šetrenia sa v domácnosti nachádzala ako maloletá, tak aj jej otec. Maloletá ležala na posteli v špinavých silónových pančuchách, vedľa nej bol položený popolník plný špakov z cigariet a špinavý riad od jedla. Otec informoval, že celú noc maloletá nebola doma, preto spí. Rodičia maloletej nezvládajú plniť úlohy, ktoré im z rodičovstva vyplývajú. Zároveň sú vo veciach výchovy
a starostlivosti o maloletú nejednotní. Kým otec vníma situáciu kriticky a v prevažnej miere si uvedomuje dôsledky dcérinho rizikového správania, matka nedokáže reálne vidieť stav vecí. Nekriticky svoju dcéru vo všetkom obhajuje, problémy si nepripúšťa, a ak aj áno, obviňuje z toho okolie. Matka je presvedčená, že hlavná je láska k dieťaťu a ostatné nie je až také dôležité. Z tohto dôvodu odmieta akúkoľvek zmenu vo svojich postojoch, resp. výchovnom prístupe. Maloletá nemá rešpekt ani k jednému z rodičov. Odkedy sa zrušení neodkladného opatrenia dňa 20.05.2021 maloletá nachádzala v domácom prostredí nebola ani raz v škole, je žiačkou 7. ročníka Základnej školy Žitavská v Bratislave. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj pretrvávajúce výchovné problémy a vysokorizikové správanie maloletej je nevyhnutné odňať maloletú zo starostlivosti rodičov. Svoje rozhodnutie o neodkladnom zverení maloletej do Reedukačného centra Zlaté Moravce súd odôvodnil tým, že maloleté dieťa (vo veku takmer 14 rokov) sa ocitlo v situácii, keď jeho matka nie je schopná zabezpečiť o neho riadnu starostlivosť (nevie jej nastaviť hranice a korigovať jej správanie) a otec nie je schopný ako jediný zabezpečovať starostlivosť o maloletú, preto bolo nevyhnutné dočasne bezodkladne upraviť pomery maloletej jej zverením do starostlivosti zariadenia, aby sa zabránilo ohrozeniu života a zdravia a priaznivého vývoja maloletého dieťaťa (túlanie po nociach, neexistentné pravidlá, neplnenie si povinnej školskej dochádzky), v ktorej situácii sa maloletá ocitla v dôsledku nezvládnutých rodičovských kompetencií. 10. Uznesením zo dňa 21.09.2020 súd v predmetnej veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých.
11. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že maloletá je z hľadiska dosiahnutého fyzického veku v štádiu puberty cca v strednej fáze, ktorá sa vo všeobecnosti považuje za obdobie kedy má dieťa tendenciu vzdorovať autoritám a viac verí skupine rovesníkov. Psychologickým vyšetrením sa zistil výraznejší podpriemerný intelektový výkon možno ale predpokladať lepší intelektový potenciál na úrovni priemeru. Maloletá je schopná realitu správne vnímať, interpretovať aj reprodukovať Jej prístup k vonkajším podnetom je konvenčný a výrazne zjednodušujúci, na pôsobiace podnety reaguje povrchne, s malým vnútorným zaangažovaním. Jej emotivita je slabšie diferencovaná, málo spontánna, neprispôsobivá, emočné prežívanie je málo komplexné. Na pozadí toho sa môžu vyskytovať impulzívne reakcie. Veľmi ťažko znáša frustráciu. Preto má zvýšenú tendenciu k okamžitému uspokojovaniu potrieb. Jej psychická (nie intelektová) výbava na zvládanie života je veľmi slabá, lebo vnútorných zdrojov má málo. V sociálnom kontakte má menší záujem o medziľudskú vzťahy. Ak v nich komunikuje, je táto jej interakcia povrchnejšia. Je viac zameraná na seba. Repertoár jej sociálnych zručností je úzky, v dôsledku čoho jej jej schopnosť presadenia sa v sociálnych kontaktoch znížená. Súvisí to s tým, že jej sebavedomie je krehké, neisté. Má sklon k nejasnému, resp. veľmi krehkému sebaobrazu a horšiemu sebahodnoteniu. Čo sa týka jej vzťahov k blízkym vzťahovým osobám, tieto veľmi intenzívne nie sú. Slovo matka je spojené s celkovo menej intenzívnymi pocitmi, pri slove otec prevláda skôr strach. Veľmi podobné postoje má aj vzhľadom na postavy konkrétnych rodičov H. Voči matke je úroveň radosti a strachu vyrovnaná, no pocity sú menej intenzívne. Voči otcovi mierne prevláda strach, no emócie sú tiež menej výrazné. Z uvedeného vyplýva oprávnený záver, že vnútorne maloletá nemá dostatočne vybudované, resp. pevné väzby na rodičovské postavy, hoci vonkajšie reakcie môžu byť iné. Nedostatky v jej správaní sa prejavili v domácom prostredí (nerešpektovanie rodičov, fajčenie, alkohol, záškoláctvo) a to v tej miere, že musela ísť do ústavnej starostlivosti. O zhoršenom prispôsobení písali aj z Diagnostického centra v M. a o neprispôsobivom a konfliktnom správaní z Y. strediska S. Za príčiny tohto stavu znalec označil práve slabšie psychické (nie intelektové) vybavenie pre život a menej vhodné výchovné prostredie (od narodenia). Nedokázal však určiť vzájomné podiely týchto faktorov. K snahe o zníženie pravdepodobnosti výskytu negatívnych prejavov, ktorá je reálnejšia než snaha o ich elimináciu, by mohol prispieť spôsob výchovy, resp. pôsobenia na maloletú - využívať princíp učenia pri dodržiavaní pravidiel, pracovať s odmenou a trestom za súčasnej psychologickej podpory. Maloletá má vedomosť o tom, že je osvojená. Určiť mieru vplyvu tohto poznania na jej správanie znalec označil za obtiažne. Na jednej strane bol obsah toho, čo maloletá hovorila, ana druhej strane jej iné prejavy. Hovorila napr. o tom, že mama je milá, vie človeku pomôcť, dala by mu aj to posledné. U otca je to isté, ale je prísnejší. Keď sa chcela porozprávať išla skôr za mamou. Na pustý ostrov by si po krátkom váhaní vzala asi mamu. Naproti tomu sú však jej testové výsledky (menej intenzívny vzťah k rodičom) a tiež jej neverbálne prejavy. Keď hovorlila, že chce ísť domov, bolo to bez akýchkoľvek emočných prejavov (výraz očí, modulácia hlasu, gestikulácia). Obdobne hovorila aj o tom, ak domov nepôjde. Uvedené potvrdzuje predchádzajúci záver znalca, že vnútorný citový vzťah k maloletej k rodičom je slabý, málo intenzívny, takže pre ňu ie je problém ho ignorovať, nebrať ho do úvahy. Každý z rodičov má odlišné predstavy o budúcnosti maloletej. Otec chce, aby dcéru vychovalo príslušné zariadenie, nakoľko sám sa necíti byť dostatočne zdatný (aj ochotný?) aby rišil doma dcérine problémy. Matka je opačného názoru. Chce mať
dcéru čo najskôr doma, aby ju mohla zahrnúť láskou, ktorú podľa nej potrebuje. Každý z rodičov je v týchto svojich postojoch pevne zakotvený a veľmi málo, resp. skoro vôbec nie je schopný ústretovejšieho postoja voči druhému rodičovi. Majú diametrálne odlišné očakávania, aj výchovné prístupy, s malou snahou o ich zblíženie či zjednotenie. Podľa popisu rodičov maloletá v domácom prostredí ich rodičovské kompetencie rešpektovala čoraz menej, až to vyvrcholilo jej odchodom do zariadenia. Nakoľko maloletá nemá podľa názoru znalca k rodičom vybudované silnejšie vnútorné citové väzby, jej vzťah k nim je povrchnejší, nemôžu pre ňu predstavovať ani autoritu, ani stabilitu. Doterajší výchovný vplyv rodičov bol vysoko pravdepodobne taký, že matka dcéru „učila“, že pravidlá netreba brať vážne (a tým pádom vlastne ani matku) a otec ju učil, že im treba vzdorovať (a vlastne aj jemu). Vzdor voči otcovi potvrdzujú vyjadrenia otca pred znalcom, že mu maloletá odvrávala, resp. ho kopla do oblasti rozkroku. Dieťa, ktoré má z rodiča strach by si toto nikdy nedovolilo. Dovolí si to vtedy, keď sa hnevá, vzdoruje. Obaja rodičia sú z hľadiska osobnostných charakteristík v zásade schopní mať vo svojej starostlivosti dieťa. Ich výchovné kompetencie sú však limitované tým, že matka nie je schopná dávať hranice, otec je málo schopný boriť sa s problémami a poskytovať emočnú oporu. V konkrétnej situácii to nie sú pre konkrétne dieťa vhodné podmienky pre jeho ďalší psychický vývin. Maloletá potrebuje jasné a jednoznačné hranice, no popri tom aj emočnú podporu a to nie sú rodičia schopní zabezpečiť vzhľadom na ich charakteristiky a charakteristiky maloletej, z čoho vyplýva pre dieťa logicky ako vhodná forma starostlivosti možnosť ústavnej starostlivosti. Každý z odlišných spôsobovo reagovania rodičov na pravidlá sú pre maloletú škodlivé v tom, že budú zhoršovať jej možnosti fungovania v živote, sú teda „hrozbou“ pre jej uchytenie sa v živote. Nakoľko bude ústavná starostlivosť z hľadiska maloletej efektívna, resp. účelná závisí jednak od kvality, resp. podmienok daného zariadenia, ako aj od kvality spolupráce medzi rodičmi maloletej a daným zariadením. Pre maloletú by nebol dobrý nesúlad medzi rodičmi a daným zariadením.
12. Na vysvetlenie svojich záverov znalec na pojednávaní súdu dňa 09.07.2021, na záveroch ktorého napriek námietkam vzneseným zo strany rodičov v plnom rozsahu zotrval uviedol, že maloletú vyšetroval tri hodiny. Čo sa týka námietok poukázal na konkrétne state v posudku od str. 20, predovšetkým na osobnostné charakteristiky maloletej, ktoré môžu byť ovplyvnené jednak geneticky a jednak zážitkami z prvého roku života. Čo sa týka slabšieho intelektu výsledky testu mohli byť ovplyvnené slabšou motiváciou, ktorá môže byť v spojitosti s Z.aloletá má vo všeobecnosti problémovú povahu. Cez psychoterapiu sa však môže naučiť s touto povahou zaobchádzať lepšie než doteraz. Podľa výsledkov testu nemá vnútorne silnú pozitívnu vzťahovú väzbu k rodičom, čo však nevylučuje, že toto navonok prezentuje odlišne. Bez svojho pričinenia má menej stabilnú povahu. Umenie rodičovstva spočíva v balansovaní na hrane medzi podporou a konfrontáciou, keďže dieťa bez dostatočnej podpory môže neskôr trpieť nedostatkom istoty, no bez dostatočnej konfrontácie nevie neskôr v živote samostatne fungovať. Toto v tomto konkrétnom rodinnom prostredí však nefunguje, keďže maloletá nevníma nutnosť dodržiavania istých princípov. Čo sa týka porúch správania do 18 rokov môžeme hovoriť o vývinových tendenciách. Neskôr sa tieto poruchy správania často prejavujú ako poruchy osobnosti. Maloletá H. má v rodinnom prostredí zmätok, keďže je konfrontovaná s dvomi svetmi. S jedným bezhraničným, ktorý pre ňu predstavuje mama a s druhým menej chápajúcim, ktorý predstavuje otec. Za momentálnej situácie pre ňu preto považoval za najvhodnejšie zostať v ústavnom zariadení. U rodičov z hľadiska ich možnej budúcej perspektívy zmeny postoja vnímal skôr trvalé osobnostné charakteristiky. Pre dieťa môže byť dobré pokiaľ má síce odlišných rodičov, avšak vníma, že sa vzájomne akceptujú. Pokiaľ je však medzi nimi rozkol a vníma, že inakosti sa netolerujú, svet dieťaťa sa štiepi na dva. Na doplňujúcu otázku súdu ohľadom uvedomovania si následkov svojho správania u maloletej znalec uviedol, že maloletá vie testovať realitu. Tak ako však konštatoval v posudku je silne zameraná na uspokojenie svojich momentálnych potrieb, pričom tlak potreby ovládne jej vôľovú zložku. Jednoznačne je usmerniteľnejšia v zariadení, kde tak ako správne poznamenal otec, môže byť motivovaná kolektívom rovesníkov. Podľa jeho názoru rodičia nie sú schopní zabezpečiť v domácom prostredí intenzívnu a hlavne efektívnu psychoterapiu. Ústavné zariadenie maloletej poskytne jednak hranice a jednak psychologické vedenie, pod ktorým dôjde k emočnému ošetreniu. V kontexte toho, že matka odôvodňovala posledné problémy maloletej práve predchádzajúcimi systémovými zlyhaniami a nedostatočnou podporou znalec podotkol, že Z. predstavuje neurobiologickú záležitosť, pričom bežne deti s takouto diagnózou chodia do školy.
13. Zo správy Y. strediska S. - centrum pre deti a rodiny, G. č. 6, H. zo dňa 03.07.2020 podanej v rámci kontroly výchovného opatrenia nariadeného v konaní sp. zn. 22P/158/2018 súd o. i. zistil, že čo sa týka spolupráce s rodinou bola spolupráca s matkou maloletou veľmi komplikovaná, napriek tomu, že sa obaja rodičia poctivo zúčastňovali na všetkých sedeniach s odborným personálom. Neprejavila najmenšiu snahu o zmenu výchovného prístupu k dcére, nebola ochotná alebo schopná ani len počúvať,
skákala sústavne do reči, nenechala personál dopovedať myšlienku, popierala fakty. H. podľa nej nemala nadváhu, nepila alkohol, neskúšala drogy, netúlala sa... Nekriticky svoju dcéru obhajovala a obviňovala všetko a všetkých, ktorí za H. situáciu môžu. Na požiadanie, aby nechala odborných pracovníkov dohovoriť, reagovala krikom a na záver ešte vzniesla obvinenie, že jej nedali slovo. Keďže žiadny problém nepripúšťala a bola presvedčená, že hlavná je láska k dieťaťu a nič iné nie je dôležité, nebolo možné dosiahnuť zmenu v jej postojoch a výchovnom prístupe. Otec mal vecnejšiu komunikáciu. S. sa H. prísľubu, že sa po návrate domov jej správanie zlepší, čom mu odmietla dať. Telefonicky maloletá kontaktovala aj stará mama z otcovej strany. Druhá stará mama pani zo strany matky jej písala listy, ktoré boli plné kritiky, obviňovania a nevhodných vyjadrení na adresu jej otca. V situácii, kedy sa snažili obnoviť rešpekt dieťaťa voči rodičom a posilniť ich autoritu, boli takéto vyjadrenia na adresu otca krajne nevhodné, preto tieto listy vrátili matke. Starej matke sa to telefonicky snažili vysvetliť, ale narazili na nepochopenie, nekritické a jednostranné videnie celej situácie, ako aj nepresné až skreslené vnímanie faktov. Atmosféru v rodine hodnotili celkovo ako veľmi zlú plnú nenávisti, krívd, obviňovaní a nesúladu. Nakoľko H. absolútne nerešpektovala rodičov a odmietala dodržiavať pravidlá, vnímali jej návrat do rodiny v danom čase za krajne ohrozujúci pre jej zdravý fyzický a psychický vývin. Rodičia neboli v tom čase schopní riešiť svoje partnerské problémy mimo dieťaťa, nemali záujem o párovú terapiu, v prístupe k dcére boli nejednotní, ich výchovné pôsobenie nemalo pravidlá a hranice. V súvisiacej psychologickej správe sa uvádzalo, že rodičom sa ani po početných odborných intervenciách nepodarilo vybudovať jednotný dôsledný výchovný prístup s jasne vymedzenými pravidlami, pričom je zrejmé, že z takéhoto protichodného rodičovského prístupu vyplýva pocit neistoty, nedostatok bezpečia a potreba úniku dieťaťa z konfliktnej situácie.
14. Z neskoršej správy tohto zariadenia zo dňa 28.07.2021 ku konaniu sp. zn. 22P/67/2020 vyplynulo, že maloletá H. stále chápala svoj pobyt v zariadení ako dočasný a jeho termín ukončenia očakávala vo februári 2021, keď sa malo rozhodovať o ďalšom riešení jej situácie. Keďže nedokázala sama kriticky posudzovať a uvedomovať si vlastné problémové správanie, nepripúšťala, že by nemala odísť do domácej starostlivosti. Navyše v tomto období prebiehalo dištančné vyučovanie, takže nemala negatívne podnety z okolia, ktoré by ju podnecovali k problémovým formám správania ak v minulosti. Bola veľmi sklamaná, že na februárovom pojednávaní bolo pojednávanie odročené a to vyvolalo zlom v jej správaní. Prestala byť motivovaná, čo sa najmarkantnejšie prejavilo na jej správaní. Poľavila v školskej príprave, zhoršila sa komunikácia, prístup k plneniu základných povinností spojených s bežnými činnosťami a fungovaním v kolektívnom zariadení, rada sa vyhla akýmkoľvek povinnostiam. Toto bolo jasným znakom toho, že jej správanie dokáže byť vysoko účelové. Pokiaľ nemá negatívne podnety z okolia, dokáže správanie korigovať podľa očakávaní v momentálnej situácii. Ešte sa čiastočne zmobilizovala pred stretnutím a vyšetrením u súdneho znalca, od ktorého si veľa sľubovala. Následne ale pochopila, že to nebude také jednoduché a rýchle a naďalej pokračovala vo svojej rezignácii. V prvom polroku 7. ročníka mala uspokojivé výsledky. Avšak bola potrebná neustála kontrola, pretože rada venovala svoju pozornosť podružným činnostiam (surfovanie na internete, hranie sa, sťahovanie hudby a pod.) Keď sa začalo prezenčné vyučovanie mala problémy s prípravou do školy. Snažila sa vyhnúť plneniu povinností. Pri priebežnom hodnotení dostala v škole aj písomné napomenutie. Hneď prvé dni obnovenej školskej dochádzky začala opakovať nevhodné správanie - fajčenie, neskoré príchody zo školy, klamstvá, ignorovanie pravidiel a autorít. V kolektíve nemala žiadnu kamarátku, ktorú by preferovala a postupne sa mierne separovala, čo však ostatné deti rešpektovali, lebo ich vzťah k nej bol recipročný. Jej kamarátstva boli založené na tom, kto ju dokázal tolerovať s jej neustálym prezentovaním zážitkov z minulosti. Keďže ostatné deti mali odmietavý postoj k jej zážitkom a právaniu, ostala vylúčená z kolektívu. S odborným personálom síce neprichádzala do priamych verbálnych konfliktov, ale svojim ignorantským prístupom dokázala vyvolávať rozladenie, pretože jej konanie bolo v konečnom dôsledku v neprospech celej skupiny. Vyhýbala sa povinnostiam, bolo potrebné neustále nabádanie a kontrola. Matka po uvoľnení epidemiologických opatrení H. pravidelne navštevovala. Ešte počas sprísnených pravidiel jej pravidelne telefonovala a nosila jej veci, ktoré od nej H. žiadala. Otcov kontakt bol sporadický, ale tiež ju navštívil aj osobne. Zo záveru správy vyplynulo, že mal. H. mala stále problémy s reguláciou svojho správania. Neustále prekvapovala svojimi úvahami o tom, že žije pre to, aby mohla nadviazať na svoj predchádzajúci život v partii s benevolentnými pravidlami. Akoby si príliš reálne uvedomovala, že jej matka vo svojej „bezhraničnej láske“ jej umožní takýto spôsob života. Určite je ešte potrebná intenzívna práca na rodičovských zručnostiach rodičov, hlavne na jednoznačnom spoločnom určovaní hraníc a ich kontrole.
15. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že cez 30 rokov pracuje ako lekárka. Lieči prevažne starých ľudí, v poslednom čase pracuje na covidovom oddelení, nemá čas, keďže zachraňuje životy. Čo sa týka výchovného opatrenia, sami s manželom navštevovali Dr. V., I.. C., taktiež Dr. D. a A. ako dar, môžu sa teda zase pozhovárať so psychológom. S manželom majú vzácny vzťah, majú sa radi za roky, čo sú spolu všetko prekonali, čo odovzdali H.. Ona sa o nich pozitívne vyjadruje, čo je aj ich zásluhou a veľmi si to cení, keďže to považuje za dôležité. Je ale prirodzené, že sa časom mení jej postoj voči okoliu aj realita vzhľadom k tomu, že prekonáva pubertu. Z ústavného zariadenia bola u rodičov na veľkonočných prázdninách, kedy s ňou nemali žiaden problém. To, že sa nechcela vrátiť do zariadenia je kvôli tomu, že ústavnú starostlivosť vníma ako represáliu a pokiaľ má konajúca sudkyňa postoj, že ústavná starostlivosť je úžasná, je tento jej postoj mylný. H. je vysoko citlivé, inteligentné a láskavé dieťa, čo je tiež ich zásluha. Ak by bola zle vychovaná, chodila by po uliciach, fetovala a mala iné problémy, ale to už nerobí. Ona to ale nikdy ani nerobila, mala problémy iba s alkoholom, drogy nikdy nebrala Chce študovať na vysokej škole, pretože celá jej rodina je vysokoškolsky vzdelaná. Uviedla, že môže chodiť na výchovné opatrenie, ale myslí si, že ich vina v tom nie je. Vina bola v tom, že H. narazila s tým, čo jej odovzdala vonku na skutočnosť, ktorá nie je taká pozitívna. V záverečnej reči uviedla, že podľa nej súd nedáva šancu dieťaťu. Kto má mať H. rád ak nie jej matka? V tomto konaní je jej vyčítané, že ju miluje a že sa jej veľmi venuje. H. mala hranice vždy, čo je zrejmé aj z toho, že z nej vyrástol citovo založený človek a toto je podľa nej základom rodičovského prístupu do života. Dobrovoľne sami s manželom navštívili viacerých psychológov, ale preto, aby manžel pochopil, že ho H. ľúbi a on jej má lásku opätovať. Napriek návštevám viacerých psychológov jej nikto konkrétne nepovedal, ako inak má pristupovať k dcére a v čom zmeniť svoj prístup. Poruchy so spánkom mala H. vždy, a teda ona ako matka nemohla iné iba jej vysvetľovať, že nemôže telefonovať a má spať. Kto ju ale vrátil späť na správnu cestu? Nesúhlasíla s tým, keď jej znalec navrhoval, aby H. napr. nedala telefón, keď sa vrátila neskoro, keď má za to, riadiac sa všetkými psychologickými príručkami, že dieťaťu v adolescencii je potrebné predovšetkým vysvetľovať. Má tiež za to, že súd znehodnocuje celú ich rodičovskú prácu, ktorú hádže na smetisko, keď konštatuje, že za H. problémami bolo ich (rodičovské) zlyhanie. Podľa nej to nebolo ich zlyhanie, ale dôsledok adolescencie a keďže dieťa bolo schopné sa vrátiť, svedčí to o tom, že ich výchova nebola nesprávna. 16. Otec maloletej vo svojej výpovedi uviedol, že jediné výchovné opatrenie, ktoré je ochotný akceptovať je podľa zákona o sociálnej kuratele, podľa ktorého by mal kurátor navštevovať pravidelne výchovné zariadenie a vyhodnocovať ho. Za celú dobu, čo je H. v ústave bola kurátorka pritom v krízovom centre iba raz a raz v M. centre v F. I.. Trval s manželkou na tom, aby sociálna kuratela urobila prípadovú konferenciu v mieste pobytu, kde by celú situáciu prebrali. Z jeho pohľadu je to jediné výchovné opatrenie, ktoré by som akceptoval, keď poukázal aj na fluktuáciu na úrade práce, čo zhoršuje spoluprácu, pričom sa nevie na úrad dopracovať ani osobne a pokiaľ sa dožaduje stretnutia, tak ho neprijmú. Inak v plnom rozsahu stojím za všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol v odvolaní proti nariadenej ústavnej starostlivosti. Podľa neho za všetkými problémami maloletej je narušené mentálne zdravie dcéry. Odvodil to od toho, že nespí. Teraz je v puberte a má vysokú emotivitu, ale aj fajčí a má podozrenie na Z., trpí vnútorným napätím, je nervózna a podráždená. Je roztržitá, podráždená, stráca veci, nevie ich nájsť. Postoj súdu vníma tak, že ich s manželkou vníma ako psychopatov, ktorí si ničia decko. Mal za to, že žiadne výchovné opatrenie nebude fungovať kým sa dcéra neuzdraví. Pripustil, že má srdečnejší vzťah s manželkou. On chcel dieťa zdravé a biele, aby sa na nich podobalo a tiež prispôsobivé, čo žiaľ nie je. Tiež je pravdou, že ich s manželkou rozhádali výchovné problémy s dcérou, keď ich začala vykazovať. Je pravdou, že každý z nich je iný, čo je ale normálne. Manželka si dcéru stále ťahala, obhajovala ju, ale nedorozumenia medzi nimi neboli také, ktoré by napáchali takú škodu, aby sa H. tak otočila a mala také závažné poruchy správania. Výchovné opatrenie teda odmietol. Najskôr je potrebné poriešiť dcéru a jej spôsobilosť, až potom nás. Už navštívili všelijakých psychológov. Pokiaľ by odvolací súd potvrdil ústavnú starostlivosť, tak asi by to už vzdal a nechá na štát, aby sa o dieťa postaral, keď aj adopcia bola z jeho pohľadu podvodná, keďže neboli informovaní o tom, že biologická matka H. bola v reedukačnom zariadení a že fajčila aj v tehotenstve. Toto sa mu potvrdilo aj teraz, keďže viem, že H. bola v kontakte s biologickou matkou, ktorá stále fajčí a fajčila aj pri ďalších deťoch. im bolo povedané, že jej biologická matka bola v detskom domove, čo je rozdiel oproti reedukačnému centru, a že otec je neznámy. Cíti sa byť teda týmto poškodený. Nemali proste na to, aby sme zvládli výchovu dieťaťa s jej predispozíciou a keby to vedel vopred je možné, že by som do toho nešiel. Pripustil, že vo výchove boli s manželkou nejednotní, ale trval na tom, že to nemá vplyv na výchovné problémy dcéry, za ktorými je jej zdravotný mentálny stav, čo odvodzoval z toho, že bola hospitalizovaná na psychiatrii, pričom z lekárskych správ vyplýva, že nemá náhľad nad svojim konaním a správaním, má mentálnu subnormu atď.. Ďalej vyčítal súdu, že v konaní o zmenu výchovného opatrenia resp. nariadenie ÚS
nenariadil psychiatrické vyšetrenie aj maloletej, ale iba rodičom. Z jeho pohľadu teda ich nezhody s manželkou nemali taký hlboký vplyv na to, aby ich dcéra sa správala tak ako vykazovala - nespala, fajčila, chodila poza školu, mala problémy s alkoholom, pričom napriek tomu, že registroval spätnú väzbu, tak zo znaleckého dokazovania ako aj predchádzajúceho výchovného nikto mu toto jeho presvedčenie zatiaľ nevyvrátil. 17. Kolízny opatrovník navrhol rodičom nariadiť výchovné opatrenie a to na M. poradensko - psychologických služieb, B. G., G. X v H., kde by rodičia mali nadviazať pravidelnú spoluprácu so psychológmi. K dispozícii bude súčasne aj sociálna kurátorka, ktorá ma na starosti maloletú a teda bude možno rodičom sprostredkovať podrobné informácie o dieťati. Máme za to, že odborná intervencia s cieľom, ktorý bol deklarovaný súdom by bola predovšetkým prínosom pre samotnú maloletú, keďže je zrejmé, že pri návrate do domáceho prostredia sa vždy vzhľadom na dvojkoľajnosť vo výchove a problémovú komunikáciu rodičov prejavili závažné výchovné problémy. Čo sa týka rozsahu výchovného opatrenia navrhli minimálne 60 intervenčných hodín, hoci by bolo optimálne, aby rodičia absolvovali poradenstvo čo najčastejšie, možno aj raz do týždňa. Konkrétnu frekvenciu je potrebné ponechať v réžii referátu vzhľadom na jeho kapacitné možnosti a tiež s možnosťou prihliadnutia na prístup, ktorý zvolia rodičia. Pokiaľ by súd zvažoval obmedziť výchovné opatrenie časovo na polroka, potrebná doba intervencie bude minimálne 30 hodín, pričom jedno stretnutie trvá 1,5 - 2 hodiny. 18. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava V, ktorá vstúpila do predmetného konania uviedla, že výchovné opatrenie by rodičia nemali vnímať ako trest, ale ponúknutú pomoc zo strany štátu za účelom zlepšenia ich rodinných pomerov a vytvorenia podmienok na zlepšenie rodinnej situácie. V žiadnom prípade nejde o trestanie rodičov ani o ich obviňovanie. V každom prípade navrhla nariadenie avizovaného výchovného opatrenia pričom zdôraznila, že jeho cieľom nie je trestať, ale pomôcť k návratu maloletej do rodinného prostredia. 19. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. 20. Náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť (§ 44 ods. 3 Zákona o rodine). 21. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
23. Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
24. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
25. Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
26. V prejednávanej veci mal súd z vykonaného dokazovania za jednoznačne preukázané, že nakoľko výchovné opatrenie uložené uznesením tunajšieho súdu č.k. 22P/158/2018-249 zo dňa 28.02.2020 nesplnilo svoj účel tak vo vzťahu k maloletej, nad ktorou zatiaľ neprávoplatne nariadil ústavnú starostlivosť, ale vychádzajú zo správa zariadenia, v ktorom sa opatrenie realizovalo, ako aj z ostatného obsiahleho dokazovania vykonaného v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 22P/67/2020 ani vo vzťahu k jej rodičom, súd v súlade s ust. § 37 ods. 8 Zákona o rodine pristúpil o opakovanom uložení výchovného opatrenia, avšak v inom zariadení, nakoľko maloletá bola medzičasom umiestnená na základe neodkladného opatrenia do Reedukačného centra F. I., v ktorom bola medzičasom meritórnym rozhodnutím nariadená aj ústavná starostlivosť. K uloženiu výchovného opatrenia súd pristúpil predovšetkým z dôvodu, že bez ohľadu na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o nariadení ústavnej starostlivosti, predstavuje táto forma náhradnej starostlivosti (rovnako ako neodkladné opatrenie nariadené uznesením sp. zn. XXPPom/XX/XXXX podľa § 365 ods. 1 CMP, ku ktorému súd pristúpil z dôvodu ohrozenia života a zdravia a priaznivého vývoja maloletého dieťaťa, kvôli túlaniu po nociach, neexistentným pravidlám, neplneniu si povinnej školskej dochádzky, v ktorej situácii sa maloletá ocitla v dôsledku nezvládnutých rodičovských kompetencií) aj s poukazom na ust. § 44 ods. 1 Zákona o rodine dočasné opatrenie nahrádzajúce osobnú starostlivosť rodičov. V danom prípade však s poukazom na predchádzajúcu rodinnú anamnézu bez dosiahnutia účelu predchádzajúceho výchovného opatrenia uloženého rodičom, ktorým by malo byť zlepšenie ich rodičovských kompetencií a predovšetkým odstránenie zásadných diskrepancií v ich individuálnych rodičovských prístupoch k maloletej, čo je pre maloletú mimoriadne mätúce a bez pevne stanovených hraníc a jednotného rodičovského vedenia skĺzava v domácom prostredí veľmi rýchlo k správaniu, ktorým dochádza k vážnemu narúšaniu jej zdravého osobnostného psycho-fyzického vývoja. Hoci je nesporné, že výchovné problémy s maloletou súvisia aj s jej osobnostnými a charakterovými špecifikami, súd zdôrazňuje, že vzhľadom na dĺžku odborného pozorovania maloletej v ústavných zariadeniach, či už vo forme výchovného opatrenia, alebo na základe neskoršej neodkladnej úpravy, ako aj vzhľadom na vyšetrenia znalca z odboru detskej psychológie v konaní vedenom pod sp. zn. 22P/67/2020, ktorý mal možnosť v prípade zistenej psychopatológie upozorniť súd na možný chorobný základ výchovných problémov s maloletou, s prihliadnutím na adaptáciu a fungovanie maloletej v režimovom zariadení s pevne stanovenými pravidlami je zrejmé, že ich primárnou príčinou je všetkými subjektmi konštatované nepriaznivé pôsobenie domáceho výchovného prostredia. Súd má teda za to, že je predovšetkým v záujme možnosti potenciálneho návrhu maloletej do domáceho prostredia do starostlivosti svojich rodičov, ktorí nesú v prvom rade zodpovednosť za zdravý vývin svojho dieťaťa, pristúpiť k opakovanému nariadeniu výchovného opatrenia, resp. k zmene predchádzajúceho výchovného opatrenia uloženého rodičom maloletej H. bez jeho konkrétneho časového vymedzenia s cieľom možnosti efektívnejšej a intenzívnejšej odbornej spolupráce s rodičmi a to práve na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kde prichádza do úvahy aj spolupráca so sociálnou kurátorkou, majúcou na starostlivosti ústavnú starostlivosť nariadenú nad maloletou, čo do budúcna umožní dosiahnutie potrebnej spätnej väzby a vzájomné prepojenie a informovanosť opatrení, ktoré majú smerovať predovšetkým k sanácií rodiny a k umožneniu návratu dieťaťa do jeho prirodzeného rodinného prostredia.
27. Súd zdôrazňuje, že k nariadeniu ústavnej starostlivosti nad maloletou pristúpil z dôvodu, že rodičia už po dlhšiu dobu vzhľadom na ich rozpor v prístupe a výchovných metódach výchovu maloletej nezvládali, pričom ponechanie maloletej v ich starostlivosti by bolo ohrozujúce z hľadiska zdravia a života maloletej. Maloletá H. dlhodobo odmieta rodičovskú autoritu a v domácom prostredí aj autoritu školy, ktorú v starostlivosti rodičov dlhodobo nenavštevovala. K náprave nedošlo ani po predchádzajúcom absolvovanom výchovnom opatrení vo forme pobytu v centre odbornej diagnostiky a následnému umiestneniu neodkladným opatrením do krízového strediska, čo sa jednoznačne prejavilo v čase po
zrušení neodkladnej úpravy a návrate do domáceho prostredia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, z ktorého musela byť maloletá novou neodkladnou úpravou vyňatá už po mesiaci ignorácie školskej dochádzky a akýchkoľvek pravidiel, čo rodičia neboli schopní u maloletej vlastnými silami dosiahnuť. Vzhľadom na predchádzajúcu rodinnú anamnézu a psychologický profil dieťaťa vyplývajúci zo znaleckého posudku, na závery ktorého súd v rozhodnutí o nariadení ústavnej starostlivosti v plnom rozsahu poukázal, súd neakceptoval argument matky, že na správanie dieťaťa v období od 20.05.2021 do 24.06.2021 nemala objektívne dosah z dôvodu hospitalizácie a ani dôvodenie sklamaním dieťaťa v dôsledku náhodného vypočutia rozhovoru otca s kolíznym opatrovníkom, v ktorom iba deklaroval svoj dlhodobý a dieťaťu známy postoj. Uvedené tvrdenia matky súd vyhodnotil ako svedčiace o jej pretrvávajúcej nedostatočnej kritičnosti k situácií a zlyhaniam tak svojim, ako aj samotného dieťaťa, z ktorého dôvodu sa nedá bez posunu v postoji matky pri návrate maloletej do domáceho prostredia očakávať žiaden pozitívny progres v správaní dieťaťa, ktorému rodičia nedokážu vymedziť zdravé hranice. Maloletá opätovne okamžite po návrate do domáceho prostredia začala fajčiť a vzhľadom na návrat k túlaniu po nociach nie je možné vylúčiť, že opätovne hrozilo riziko návratu k požívaniu alkoholických nápojov, ktoré skutočnosti vzhľadom na jej vek a obdobie jej aktívneho fyzického a psychického vývoja je v absolútnom rozpore s jej najlepším záujmom a predstavuje mimoriadne vážnu hrozbu pre jej všestranný zdravý vývin. Pokiaľ matka apeluje na citlivosť maloletej a jej citovú väzbu na matku, v prípade hlbšieho emočného prežívania by sa práve dalo predpokladať, že dieťa nebude chcieť využiť neprítomnosť matky na to, aby jej opätovne spôsobilo problémy. Tak ako konštatoval znalec sú však vzťahy dieťaťa založené ani nie na citovom prežívaní, ale na pragmatizme. Práve z tohto dôvodu v domácom prostredí využíva nastavenie matky, resp. rodičov, ktorí sa nedokážu dohodnúť vo svoj prospech. U maloletej v starostlivosti rodičov dochádzalo dlhodobo a opakovane napriek predchádzajúcim viacerým deklaráciám maloletej pod tlakom prijatých opatrení zo strany sociálnej kurately či súdu, že sa zmení k závažným výchovným problémom /záškoláctvo, požívanie alkoholických nápojov, nevhodné správanie voči rodičom a pod./ ktoré rodičia vzhľadom na ich osobné rodičovské kompetencie a tiež vzhľadom na osobnostnú výbavu maloletej nedokážu žiadnym spôsobom korigovať a dieťa zvládnuť. Hoci súd spoločne so znalcom rozhodne nespochybňoval snahu rodičov o čo najlepšiu výchovu, je zrejmé, že ich osobnostné nastavenie a schopnosti nepostačujú na výchovu dieťaťa so špecifikami maloletej, ktoré obšírne a výstižne opísal vo svojom posudku súdom ustanovený znalec, ktorý sám odporučil z hľadiska najlepšieho záujmu maloletej ústavnú starostlivosť. Súd už v meritórnom rozhodnutí o ústavnej starostlivosti zdôraznil, že v zmysle § 44 Zákona o rodine táto predstavuje dočasné opatrenie, ktoré nahrádza osobnú starostlivosť rodičov, pričom spolupráca rodičov s ústavných zariadením s cieľom dosiahnutia čo najefektívnejšej a účelnej ústavnej starostlivosti je nielen očakávaná a dôležitá, ale priam nutná. Uvedené sa týka aj poskytovania citového zázemia maloletej zo strany matky, keď však aj ďalším výchovným opatrením rodičom, konanie o ktorom súd začal opätovne z úradnej povinnosti budú mať obaja rodičia možnosť zlepšiť svoje výchovné kompetencie, čo je nevyhnutným predpokladom na možný budúci návrat maloletej do domáceho prostredia bez ďalšieho závažného ohrozenia jej zdravia a výchovy.
28. S poukazom na vyššie uvedené je cieľom nariadeného výchovného opatrenia, ku ktorému súd v záujme maloletej pristupuje týmto opatrením uloženým jej rodičom, pracovať na ich rodičovských kompetenciách, predovšetkým na budovaní ich dôsledného jednotného výchovného prístupu s jasne vymedzenými pravidlami výchovy.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
30. Súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).