Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoCsp/51/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členiek senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: innogy Slovensko s.r.o., IČO: 44 291 809, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 13, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, právne zastúpeného: JUDr. Marek Hrouda, advokát, IČO: 35 571 195, so sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX (Obecný úrad), XXX XX D., adresa na doručovanie P. X, F. (byt p. P.), o zaplatenie 1.008,56 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -97 zo dňa 21.10.2021, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch II., III. a IV.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol takto: ,,I. Konanie zastavuje v časti prevyšujúcej zaplatenie sumy 995,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy ? 912,54 € od 25.06.2021 až do zaplatenia, ? 83,02 € od 25.06.2021 až do zaplatenia. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 481,02 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy ? 398,00 € od 25.06.2021 až do zaplatenia, ? 83,02 € od 27.09.2021 až do zaplatenia, a to v mesačných splátkach vo výške 100 € splatných vždy do 25.dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť a to tak, že pri omeškaní čo len časti jednej splátky stáva sa zročným celé dlžné plnenie. III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. IV. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1.008,56 eura spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 925,54 eura od 25.06.2021 až do zaplatenia a rovnako zo sumy 83,02 eura od 25.06.2020 až do zaplatenia. Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom - odberateľom bola uzatvorená platná zmluva o dodávke plynu. Listom zo dňa 29.12.2017 (č.l. 59) žalobca oznámil žalovanému rozpis preddavkových platieb tak, že tieto predstavovali sumu 199 eur a mali byť zaplatené dňa 31.01.2018, 28.02.2018, 31.03.2018, 30.04.2018 a 31.05.2018. Preddavkové platby boli žalovaným uhradené v sume 0 eur.

Mal za preukázané, že doba splatnosti záväzku žalovaného bola dohodnutá tak, že tento je mesačne ku poslednému dňu v kalendárnom mesiaci platiť preddavkovú platbu vo výške 199,- eur. Počnúc nasledujúcim dňom po uvedenej splatnosti sa žalovaný s úhradou preddavku dostal do omeškania. Pokiaľ ide o vyúčtovaciu faktúru, táto podľa súdu mohla ako výzva podľa spôsobiť iba splatnosť nedoplatku spočívajúceho v rozdiele medzi spotrebovaným plynom a všetkými plne zaplatenými preddavkami za príslušné fakturačné obdobie (nedoplatok v užšom zmysle). Bol toho názoru, že to, že vyúčtovacia faktúra môže spôsobiť splatnosť iba tzv. nedoplatku v užšom zmysle, teda rozdielu medzi spotrebovaným množstvom plynu a plne zaplatenou cenou preddavkov vyplýva aj z toho, že ak by splatnosť nedoplatku spočívajúceho aj v neuhradení preddavkových platieb mala byť stanovená vyúčtovacou faktúrou, nemohlo by pre nezaplatenie preddavkových platieb dôjsť k obmedzeniu alebo prerušeniu dodávky plynu, keďže to by sa mohlo diať až na základe splatnosti nedoplatku vyplývajúcej z vyúčtovacej faktúry. Uvedené vyplýva z OP, článku IV. ods. 17 (v súlade s zákona o energetike). Uzavrel, že v prejednávanej veci je premlčaná platba preddavku - splatná dňa 31.01.2018 vo výške 199,- eur, kde premlčacia doba uplynula 31.01.2021 a po pripočítaní 76 dní jej spočívania podľa zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, ktorý spočívanie upravil v § písm. a) od 27.03.2020 do 30.04.2020 a od 19.01.2021 do 28.02.2021, posledným dňom na zaplatenie bol deň 18.04.2021, čo bola nedeľa, teda sa posledný deň premlčacej doby preniesol na deň 19.04.2021, pričom žaloba bola podaná až dňa 26.06.2021; - splatná dňa 28.02.2018 vo výške 199,- eur, kde premlčacia doba mala skončiť 28.02.2021 a po pripočítaní 76 dní dňa 16.05.2021, čo bola nedeľa, preto posledný deň lehoty sa posunul na deň 17.05.2021, pričom žaloba bola podaná dňa 26.06.2021; - splatná dňa 31.03.2018 vo výške 199,- eur, kde premlčacia doba mala skončiť dňa 31.03.2021 a po pripočítaní 76 dní dňa 15.06.2021, pričom žaloba bola podaná dňa 26.06.2021. Z týchto dôvodov priznal sumu vo výške 2 x 199,- eur a rovnako aj sumu 82,46 eura (správne má byť 83,02 eura), ktorý vyplýva z OP, článku V. ods. 2.11. - odberateľ plynu je povinný uhradiť dodávateľovi plynu spolu s cenou za združenú dodávku plynu podľa zmluvy a týchto OP aj ďalšie, s predmetom zmluvy súvisiace platby, resp. poplatky, ak svojim konaním resp. nekonaním, spôsobili vzniku alebo potrebu uskutočnenia ďalších úkonom zo strany dodávateľa plynu alebo PDS a tieto sú spoplatňované podľa príslušného cenníka služieb dodávateľa plynu alebo PDS. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, vychádzal z veta prvá a , ako aj z Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Výška s úrokov z omeškania je tak 5 % ročne. Zároveň uviedol, že priznanými preddavkami (2 x 199,- eur) sa žalovaný dostal do omeškania dňa 01.05.2018 a 01.06.2018. Keďže však žalobca požadoval úroky z omeškania odo dňa 25.06.2021, priznal ich súd od tohto dňa. Pokiaľ ide o sumu 83,02 eura, žalobca doručenie faktúry nepreukázal, a preto súd priznal úroky z omeškania v zmysle od 2. dňa po doručení žaloby žalovanému (žaloba doručená dňa 25.09.2021, plniť sa malo 26.09.2021 a od nasledujúceho dňa nastalo omeškanie). Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného mu umožnil dlžnú sumu zaplatiť v splátkach 100,- eur mesačne, čo predstavuje jej splatenie za dobu 5 mesiacov, ktorú považuje súd za hospodársky únosnú aj pre žalobcu. O trovách konania rozhodol podľa .

2. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že je rozpor medzi výrokovou časťou rozsudku (výrok II.) a odôvodnením. Zatiaľ, čo vo výroku II. súd uvádza, že priznáva žalobcovi sumu 481,02 eura, z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že priznáva sumu vo výške 480,46 eura. Zároveň namietal, že pri sume 83,02 eura nepriznal úroky z omeškania tak, ako ich žiadal žalobca v žalobe, t.j. od 25.6.2021, ale až od 27.09.2021, keďže nepreukázal doručenie faktúry vyúčtovanej na sumu 83,02 eura, a preto nepriznal úroky z omeškania ako ich žalobca žiadal, ale priznal ich až od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému (žaloba doručená 25.09.2021, plniť sa malo 26.09.2021 a od nasledujúceho dňa nastalo omeškanie). Poukázal na bežne vykonávanú prax pri odosielaní faktúr nielen v rámci jeho spoločnosti, že sa faktúry zasielajú ako obyčajné listovné zásielky a nie doporučene. Zároveň namietal, že súd prvej inštancie sa riadil vlastnými úvahami bez toho, aby zohľadňoval podstatu a účel preddavkových platieb a postavenie preddavkových platieb vo vzťahu k vyúčtovacej faktúre. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie nemal posudzovať premlčanie jednotlivých preddavkových platieb, ale splatných faktúr, t.j. faktúry č. XXXXXXXXXX (splatná 30.06.2018) a faktúry č. XXXXXXXXXX

(splatná 30.06.2018). Keďže obe faktúry boli splatné dňa 30.06.2018 a žaloba bola na súd doručená dňa 26.06.2021, nárok nie je premlčaný. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predmetný rozsudok je podľa názoru žalobcu navyše nepreskúmateľný, nakoľko výroková a odôvodňujúca časť rozhodnutia sa rozchádzajú. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvostupňového a aj odvolacieho konania, resp. navrhol rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody žalobcu nie sú opodstatnené.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie je podľa názoru odvolacieho súdu vo výrokoch II., III. a v súvisiacom výroku o trovách konania IV. vecne správny. Súd prvej inštancie zistil dostatočne skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje ( ).

5. Pokiaľ žalobca namieta nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd v tejto súvislosti udáva, že je nepochybné, že právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (). Uvedené však neznamená právo na to, aby sa súd stotožnil s očakávaniami a výkladom práva strany sporu, právo na spravodlivý proces nemožno chápať ako právo na úspech v konaní.

6. Pokiaľ ide o odôvodnenie výroku II. napadnutého rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi z faktúry (č.l. 11 spisu), ktorá bola splatná dňa 30.06.2018 spolu sumu 398,- eur (2 x 199,- eur) a z faktúry (č.l. 13 spisu), taktiež splatnej ku dňu 30.06.2018 požadovanú sumu 83,02 eura. Teda uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 481,02 eura. Odvolací súd poznamenáva, že v bode 8.2. napadnutého rozhodnutia došlo k zrejmej nesprávnosti v písaní, nakoľko je tam uvedená suma 82,46 eura, pričom správne mala byť 83,02 eura. Táto skutočnosť však na veci nič nemení, nakoľko rozhodnutie je v napadnutom výroku II. vecne správne.

7. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti výroku III., odvolací súd je toho názoru, že dostatočne, určito a zrozumiteľne vysvetlil, prečo nárok žalobcu považoval za premlčaný. Súd prvej inštancie v súlade s ust. dostatočne uviedol, ako aplikoval príslušné ustanovenie zákona na zistený skutkový stav veci a akými úvahami sa pritom spravoval. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí.

8. Ako to vyplýva z výslovnej dikcie ust. , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

9. Premlčacia doba je teda ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Jej uplynutím dochádza k právnym účinkom premlčania. Ustanovená všeobecná premlčacia doba má objektívnu povahu, ktorá platí vo všetkých prípadoch, pokiaľ zákon pre jednotlivé práva neustanovuje osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Objektívnou skutočnosťou ustanovenou zákonom pre začiatok plynutia premlčacej doby je „keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz“. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, kedy sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde. Nie je pritom rozhodujúce, z akého dôvodu, či už subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil. Možnosť dôvodne podať návrh na súde vo väčšine prípadov nastáva zročnosťou (splatnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením.

10. Ak medzi stranami zmluvy niet inej dohody, splatnosť kúpnej ceny (za dodaný plyn) by mala nastať nasledujúci deň po odovzdaní tovaru. Vzhľadom však na komplikovanosť takejto platby sa z technických dôvodov odpočet poskytnutého plnenia vykonáva vo väčších časových obdobiach, za ktoré sa vykonáva vyúčtovanie. Naproti tomu odberateľ energie hradí, resp. má hradiť pravidelné preddavky za odobratý tovar. Vyúčtovanie dodávky zemného plynu a distribučných služieb odberateľovi, malo byť realizované dodávateľom v cenách platných v dobe dodávky zemného plynu najmenej raz ročne (ďalej len „zúčtovacie obdobie“), a to vystavením faktúry s náležitosťami podľa príslušných právnych predpisov.

11. Odvolací súd je toho názoru, že pre plynutie premlčacej doby nie je rozhodné, kedy dodávateľ, t.j. žalobca vystavil vyúčtovaciu faktúru, resp. určil jej splatnosť ako celku. Podstatné je, kedy si mohol svoje právo uplatniť na súde prvýkrát, t.j. v danom prípade v deň splatnosti prvej preddavkovej platby splatnej ku dňu 31.01.2018.

12. Je potrebné zdôrazniť, že plynutie premlčacej doby predsa nemôže byť na svojvôli dodávateľa, ktorý by podľa vlastného rozhodnutia potom mohol vystaviť faktúru hocikedy, v extrémnom prípade po uplynutí 5, resp. 10 alebo viac rokov od uplynutia zúčtovacieho obdobia. Pre plynutie premlčacej doby preto nie je rozhodné, kedy dodávateľ plynu faktúru vystavil, alebo určil jej splatnosť, ale podstatné je, kedy si mohol svoje právo uplatniť na súde prvýkrát, t.j. v danom prípade v deň splatnosti prvej preddavkovej platby.

13. Odvolateľ vychádza z názoru, že plynutie premlčacej doby nastalo splatnosťou vystavených faktúr (v oboch prípadoch ku dňu 30.06.2018) tak, ako tento časový moment určil žalobca v postavení dodávateľa služby. S takýmto názorom sa však stotožniť nemožno. Žalobca, resp. jeho právny predchodca mohol uskutočniť vyúčtovanie hocikedy po dodaní a samozrejme aj odpočte plnenia. Plynutie premlčacej doby má totiž objektívny charakter a nemôže byť závislé na rozhodnutí dodávateľa, kedy sa rozhodne vystaviť faktúru a určiť jej splatnosť.

14. Pokiaľ ide o vyúčtovanú sumu 925,54 eura, ide o plnenie za obdobie od 01.01.2018 do 10.05.2018. Žalobca toto obdobie rozčlenil, a to na obdobie do 31.01.2018, do 28.02.2018, do 31.03.2018, do 30.04.2018 a do 31.05.2018, podľa toho, ku ktorému obdobiu bol urobený odpočet meracieho zariadenia. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 8.1., je aj odvolací súd toho názoru, že sú premlčané platby preddavku splatné dňa 31.01.2018 vo výške 199,- eur; dňa 28.02.2018 vo výške 199,- eur a dňa 31.03.2018 vo výške 199,- eur.

15. Z týchto dôvodov je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol.

16. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ).

17. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Ústavný súd v zmysle svojej judikatúry považuje za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (napr. sp. zn. , sp. zn. ). V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj ústavného súdu platí, že judikatúra síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303

- B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , -30). Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení strán, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť uplatneného nároku. Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý proces garantuje každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku. Napadnutý rozsudok okresného súdu uvedené východiská napĺňa preto nevyhnutným záverom bol postup podľa a to potvrdenie vecne správneho verdiktu súdu prvej inštancie.

18. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., III. a IV. ako vecne správny potvrdil (, ).

20. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle v spojení s . Žalovanému však z obsahu spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, a preto mu ich náhrada nebola priznaná.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).