Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/200/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Valérie Žiliakovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo podielnikov Veľké Uherce, so sídlom 958 41 Veľké Uherce 3, IČO: 00 205 869, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Matej Valjent, so sídlom Jesenského 232, 958 01 Partizánske, IČO: 42 025 753, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, za účasti: 1/ URBÁR Veľké Kršteňany, p. s., v likvidácii, so sídlom 958 03 Veľké Kršteňany, IČO: 35 626 321, 2/ N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C.É. J. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Číslo spisu: -420, Číslo záznamu: 21231/2017 zo dňa 12.09.2017, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Krajský súd v Bratislave žalovanému a ďalším účastníkom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 09.11.2017 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného

- ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) Číslo spisu: -420, Číslo záznamu: 21231/2017 vydaného dňa 12.09.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ako aj prvostupňového rozhodnutia žalovaného Číslo: 1257/2017-420 zo dňa 09.05.2017 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.

2. Správny súd uznesením č. k. -82 zo dňa 15.03.2021 pribral do konania účastníkov 1/, 2/, ktorí boli účastníkmi posudzovaného administratívneho konania.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

3. Pripojený administratívny spis žalovaného okrem iných písomnosti obsahuje: podnet N. J. zo dňa 22.12.2016 adresovaný žalovanému na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. -720 zo dňa 07.09.2015 v mimo odvolacom konaní, oznámenie o začatí konania vo veci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 20.03.2017, vyjadrenie spoločenstva URBÁR veľké Kršteňany, p. s., zo dňa 02.04.2017 k oznámeniu o začatí mimo odvolacieho konania, vyjadrenie žalobcu zo dňa 06.04.2017 k oznámeniu o začatí mimo odvolacieho konania, podanie žalobcu zo dňa 12.04.2017 a predloženie písomných dôkazov. K spisu je pripojený aj spis žalovaného č. -720 obsahujúci

okrem iného aj rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov č. OÚ-TN- OOP4-2015/007959-012 z 25.05.2015, rozhodnutie žalovaného Číslo: -720 z 07.09.2015, rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, pozemkový a lesný odbor č. j. OU-PD-PLO-2014/011980 z 11.11.2014 a rozhodnutie OÚ Prievidza č. j. OU-PD-PLO-2014/011980 z 20.11.2014.

4. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaného Číslo: 1257/2017-420 zo dňa 09.05.2017 bolo rozhodnuté o zrušení rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR číslo 2573/2015-720 zo dňa 07.09.2015 ako aj rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov číslo: OÚ-TN- OOP4-2015/007959-012 zo dňa 25.05.2015.

5. Na základe žalobcom podaného rozkladu zo dňa 31.05.2017 voči v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo spisu: -420, Číslo záznamu: 21231/2017 zo dňa 12.09.2017, a to tak, že podaný rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

6. V napadnutom rozhodnutí žalovaný dôvodil, že ministerka pôdohospodárstva a rozvoja a vidieka SR (ďalej len „ministerka pôdohospodárstva“ alebo len „prvostupňový orgán“), ako príslušný správny orgán podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len , alebo Správny poriadok), rozhodnutím číslo 1257/2017-420 z 09.05.2017 (ďalej len „“), rozhodla tak, že rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), číslo 2573/2015-720 zo 07.09.2015 a rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov, Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín (ďalej len „Okresný úrad Trenčín“), čisto OÚ-TN-OOP4-2015/007959-012 z 25.05.2015 zrušila.

7. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ministerstvo v odvolacom konaní rozhodnutím číslo 2573/2015-720 zo 07.09.2015 potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Trenčín z 25.05.2015.

8. Okresný úrad Trenčín svojím rozhodnutím rozhodol tak, že v mimo odvolacom konaní zrušil rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, pozemkový a lesný odbor, Mariánska č. 6, 971 18 Prievidza (ďalej len „Okresný úrad Prievidza“), z 11.11.2014 a rovnako zrušil aj akt z 20.11.2014, ktorým okresný úrad potvrdil, že vykonal zápis zmeny údajov u spoločenstva URBÁR Veľké Kršteňany, p. s., 958 03 Veľké Kršteňany (ďalej len „spoločenstvo URBÁR Veľké Kršteňany p. s.“), v registri pozemkových spoločenstiev.

9. Ministerka pôdohospodárstva konanie na preskúmanie rozhodnutia ministerstva číslo 2573/2015-720 zo 07.09.2015 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Trenčín číslo OÚ-TN-OOP4-2015/007959-012 z 25.05.2015 mimo odvolacieho konania podľa začala na základe oznámenia o začatí správneho konania listom z 20.03.2017. K oznámeniu o začatí správneho konania sa listom z 02.04.2017 vyjadrilo spoločenstvo URBÁR Veľké Kršteňany, p. s. a listom zo 06. a 12.04.2017 sa vyjadrilo Poľnohospodárske družstvo podielnikov Veľké Uherce, 958 41 Veľké Uherce (ďalej len „Poľnohospodárske družstvo podielnikov“, resp. „žalobca“).

10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že z administratívnych spisov zistil, že 28.06.2014 sa uskutočnilo valné zhromaždenie spoločenstva URBÁR Veľké Kršteňany, p. s. a PRÍDELOVÁ p. s. Veľké Kršteňany, ktoré okrem iného volilo členov orgánov pozemkového spoločenstva. Spoločenstvo URBÁR Veľké Kršteňany, p. s. následne 09.07.2014 podalo návrh na Okresný úrad Prievidza na zapísanie zmeny údajov do registra pozemkových spoločenstiev. Okresný úrad Prievidza rozhodnutím číslo OÚ-PD-PLO 2014/011980 z 01.10.2014 rozhodol o nezapísaní navrhovanej zmeny údajov do registra pozemkových spoločenstiev u URBÁRU Veľké Kršteňany, p. s. Spoločenstvo URBÁR Veľké Kršteňany p. s. podalo proti rozhodnutiu Okresného úradu Prievidza z 01.10.2014 odvolanie. Okresný úrad Prievidza v autoremedúre zrušil svoje pôvodné rozhodnutie (o nezapísaní navrhovanej zmeny údajov do registra), a to rozhodnutím číslo OÚ-PD-PLO 2014/011980 z 11.11.2014 a následne vykonal zápis zmeny údajov u spoločenstva URBÁR Veľké Kršteňany, p. s. (Potvrdenie Okresného úradu Prievidza z 20.11.2014).

11. Okresný úrad Prievidza však medzičasom odvolanie proti svojmu rozhodnutiu z 01.10.2014 (o nezapísaní navrhovanej zmeny údajov do registra), postúpil na Okresný úrad Trenčín, ktorý v odvolacom konaní rozhodnutím číslo OU-TN-OOP4-2016/002273-017 z 23.02.2016 rozhodol tak, že vo výroku

rozhodnutia Okresného úradu Prievidza zmenil (spresnil) len paragrafové znenie o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pričom podstata výroku rozhodnutia zostala zachovaná - zamietnutie navrhovanej zmeny údajov do registra pozemkových spoločenstiev.

12. Poľnohospodárske družstvo podielnikov podalo na Okresný úrad Trenčín podnet na zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Prievidza číslo OÚ-PD-PLO 2014/011980 z 11.11.2014 v mimo odvolacom konaní. Okresný úrad Trenčín rozhodnutím číslo OÚ-TN-OOP4-2015/007959-012 z 25.05.2015 rozhodol tak, že v mimo odvolacom konaní zrušil rozhodnutie Okresného úradu Prievidza z 11.11.2014 a rovnako zrušil aj akt z 20.11.2014, ktorým okresný úrad potvrdil, že vykonal zápis zmeny údajov u spoločenstva URBÁR Veľké Kršteňany, p. s. Ministerstvo v odvolacom konaní rozhodnutím číslo 2573/2015-720 zo 07.09.2015 potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Trenčín z 25.05.2015.

13. Podnet na preskúmanie rozhodnutia ministerstva zo 07.09.2015 spolu s rozhodnutím Okresného úradu Trenčín z 25.05.2015 mimo odvolacieho konania doručil ministerstvu 27.12.2016 N. J., bytom C. J. XXX. Podstata podnetu bola vtom, že Okresný úrad Trenčín zrušil rozhodnutie Okresného úradu Prievidza v mimo odvolacom konaní, avšak len z procesných dôvodov a ministerstvo túto neprípustnosť v odvolacom konaní akceptovalo.

14. Prvostupňový orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na názor vyslovený súdmi, že zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov, aj preskúmaním mimo odvolacieho konania podľa , prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom.

15. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa prvostupňový orgán ďalej zaoberal námietkami Poľnohospodárskeho družstva podielnikov a v závere uviedol, že bol daný dôvod na základe zrušiť právoplatné rozhodnutie ministerstva číslo 2573/2015-720 zo 07.09.2015 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Trenčín číslo OU-TN-OOP4-2015/007959-012 z 25.05.2015 v mimo odvolacom konaní.

16. Proti rozhodnutiu ministerky pôdohospodárstva podalo Poľnohospodárske družstvo podielnikov v zákonom stanovenej lehote rozklad, v ktorom namietalo, že je nezákonné, nesprávne a konštatuje, že poľnohospodárske družstvo je účastníkom konania (a všetkých konaní, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia), nakoľko správny orgán aj v tomto konaní s nimi konal ako s účastníkom konania.

17. Poľnohospodárske družstvo podielnikov v rozklade tvrdí, že neboli splnené podmienky na zápis zmien údajov týkajúcich sa Pozemkového spoločenstva URBÁR Veľké Kršteňany, p. s. do registra pozemkových spoločenstiev a v ďalších bodoch rozkladu Poľnohospodárske družstvo podielnikov namieta, že správny orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci pre správne a zákonné rozhodnutie a správny orgán neprihliadol na právny inštitút dobromyseľnosti. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v rozklade žiada, aby príslušný orgán povinný rozhodnúť o rozklade, po preskúmaní dôvodov rozkladu mimo odvolacie konanie zastavil, alternatívne zrušil. K rozkladu Poľnohospodárskeho družstva podielnikov sa vyjadril N.E.Q. J. a spoločenstvo URBÁR Veľké Kršteňany, p. s.

18. Ministerka pôdohospodárstva sa stotožnila so závermi osobitnej komisie, ktorá najskôr konštatovala. Podľa , upravujúceho základné pravidlá konania, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Konanie treba viesť tak, aby posilňovalo dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia boli presvedčivé a viedli občanov a organizácie k dobrovoľnému plneniu ich povinností. Podľa správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

19. Žalovaný s poukazom na citované zákonné ustanovenia v konaní o rozklade preskúmal rozkladom v celom rozsahu, tak ako je ustanovené v , vyhodnotil dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, ako aj námietky uvedené v rozklade, pričom nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

20. Posudzujúc v intenciách podaného opravného prostriedku s prihliadnutím na vznesené námietky, žalovaný nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od argumentov a relevantných záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré vytvárali dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia.

21. Žalovaný sa preto s napadnutým rozhodnutím stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom za správne a jeho odôvodnenie doplňuje o ďalšie, na danú vec vzťahujúce sa relevantné dôvody.

22. Podľa rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie ().

23. Zákonodarca v právnej norme ustanovuje zákonné podmienky, na základe ktorých príslušný správny orgán v zmysle právnej normy môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať právoplatné rozhodnutie podriadeného správneho orgánu, či preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, pričom podkladom pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia je právny stav a skutkové okolnosti v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia () a výsledkom takéhoto konania je vydanie rozhodnutia, ktorým sa preskúmavané rozhodnutie zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo všeobecne záväzným právnym predpisom ().

24. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, pričom jediným dôvodom na jeho uplatnenie je nezákonnosť spočívajúca v porušení hmotného práva (nemožno ho použiť na preskúmanie nesprávneho, neúčelného alebo nehospodárneho rozhodnutia, ak zároveň neodporuje zákonu). Na základe výsledkov preskúmania rozhodnutia správny orgán rozhodnutie zruší alebo zmení, a to podľa okolností konkrétneho prípadu.

25. Rozhodnutie, ktoré ministerka pôdohospodárstva, ako prvostupňový orgán v mimo odvolacom konaní zrušila, je rozhodnutím, ktorým ministerstvo, ako odvolací orgán zamietol odvolanie pozemkového spoločenstva URBÁR Veľké Kršteňany, p. s. a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Trenčín z 25.05.2015.

26. Okresný úrad Trenčín svojím rozhodnutím v mimo odvolacom konaní zrušil rozhodnutie Okresného úradu Prievidza z 11.11.2014 a z 20.11.2014 z dôvodu, že Okresný úrad Prievidza nevenoval náležitú pozornosť svojej povinnosti podľa a , podľa ktorých musí rozhodnutie vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, teda i okruhu účastníkov konania.

27. Žalovaný v zhode so záverom prvostupňového orgánu v tejto súvislosti poukázal na názor vyslovený aj súdmi, že zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov, aj preskúmaním mimo odvolacieho konania podľa , prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní o mimoriadnom opravnom-prostriedku preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom.

28. V danom prípade Okresný úrad Prievidza, ako prvostupňový správny orgán nevenoval náležitú pozornosť svojej povinnosti podľa a , čo ale nezakladá oprávnenie správneho orgánu na zrušenie právoplatného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní podľa

29. Podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď v konaní podľa rozhodnutie ministerstva a rozhodnutie Okresného úradu Trenčín zrušil.

30. Poľnohospodárske družstvo podielnikov v rozklade oprelo svoju argumentáciu o to, že poľnohospodárske družstvo je účastníkom konania (a všetkých konaní, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia), že neboli splnené podmienky na zápis zmien údajov týkajúcich sa pozemkového spoločenstva URBÁR Veľké Kršteňany p. s. do registra pozemkových spoločenstiev a v súvislosti so zvolaním a konaním zhromaždenia 28.06.2014 došlo k viacerým porušeniam

31. Žalovaný poukázal na fakt, že Poľnohospodárske družstvo podielnikov v rozklade neuviedlo žiadne nové skutočnosti a len zopakovalo argumentáciu uvedenú už vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach po začatí mimo odvolacieho konania ministerkou pôdohospodárstva. Pokiaľ ide o namietanie nezákonnosti valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva, spochybňovanie právnej existencie spoločenstva ako takého a spoločnej nehnuteľnosti, ministerka pôdohospodárstva mohla (mala právomoc) v mimo odvolacom konaní preskúmať len rozhodnutie ministerstva zo 07.09.2015 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Trenčín z 25.05.2015. Neplatnosti uznesení valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva sa družstvo mohlo domáhať na príslušnom súde.

32. Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na námietky Poľnohospodárskeho družstva podielnikov týkajúce sa právoplatného nezapísania zmeny údajov do registra pozemkových spoločenstiev URBÁR Veľké Kršteňany, p. s. a zrušenia pozemkového spoločenstva URBÁR Veľké Kršteňany, p. s. a jeho následnej likvidácie od 01.03.2016. S odvolaním sa na vyššie uvedené, osobitná komisia sa opodstatnenosťou týchto námietok nezaoberala, nakoľko pre posúdenie správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia sú právne irelevantné.

33. Pokiaľ ide o námietky Poľnohospodárskeho družstva podielnikov ohľadom okruhu účastníkov konania, neprihliadania na právny inštitút dobromyseľnosti, ako aj námietky súvisiace s rozhodnutím Okresného úradu Trenčín č. OU-TN-OOP4-2016/002273-017 z 23.02.2016, osobitná komisia dospela k záveru, že prvostupňový orgán v mimo odvolacom konaní zistil dostatočne skutkový stav a pokiaľ ide o prípadné dobromyseľné nadobudnutie práv, s týmto inštitútom sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal. Nemožno preto súhlasiť s argumentom družstva, že odpoveď na túto otázku v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje.

34. Podľa názoru osobitnej komisie rozhodnutie prvostupňového orgánu malo všetky formálne a obsahové náležitosti, bolo náležíte a podrobne odôvodnené, prvostupňový orgán vychádzal z dostatočne spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, na ktorý správne aplikoval príslušné ustanovenia a

Žaloba.

35. Žalobca pokladal za nezákonné. Poukázal na to, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, uviedol, že poukazujúc na ustanovenia , , a Správneho poriadku, posudzujúc prvostupňové rozhodnutie v intenciách podaného opravného prostriedku, s prihliadnutím na vznesené námietky, nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od argumentov a relevantných záverov obsiahnutých v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktoré vytvára dostatočné východiská pre vyslovenie svojho výroku. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na fakt, že žalobca v rozklade neuviedol žiadne nové skutočnosti a len zopakoval argumentáciu uvedenú už vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach po začatí mimo odvolacieho konania ministerkou pôdohospodárstva. Žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o namietanie nezákonnosti valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva, spochybňovanie právnej existencie spoločenstva ako takého a spoločnej nehnuteľnosti, mal za to, že ministerka pôdohospodárstva mohla (mala právomoc) v mimo odvolacom konaní preskúmať len rozhodnutie ministerstva zo 07.09.2015 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Trenčín z 25.05.2015 a neplatnosti uznesení valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva sa žalobca mohol domáhať na príslušnom súde.

36. Žalobca uviedol, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bolo uvedené, že osobitná komisia posúdila zákonnosť rozhodnutia ministerstva v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, a

tiež, či zápisom navrhovanej zmeny údajov do registra pozemkových spoločenstiev mohli byť dotknuté práva členov spoločenstva (vlastníkov/spoluvlastníkov pozemkov - predovšetkým Poľnohospodárskeho družstva podielnikov Veľké Uherce), a to aj s ohľadom na druhá veta , podľa ktorého účastníkom konania o zápise zmeny údajov do registra je pozemkové spoločenstvo. Z odôvodnenia Rozhodnutia napadnutého rozkladom ďalej vyplýva, že podľa názoru osobitnej komisie Okresný úrad Trenčín zrušil akty Okresného úradu Prievidza v mimo odvolacom konaní, a tieto akty mali byť zrušené pre procesné pochybenia, resp. pre nedostatočne zistený skutkový stav veci, a to najmä preto, že správny orgán sa nezaoberal otázkou, či Poľnohospodárske družstvo podielnikov Veľké Uherce je účastníkom konania o zápise zmeny údajov do registra pozemkového spoločenstva a či týmto zápisom sú (môžu byť) práva družstva dotknuté. V tejto súvislosti osobitná komisia poukázala na názor vyslovený aj súdmi, že zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov, aj preskúmaním mimo odvolacieho konania podľa , prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom, alebo skutkovými zisteniami a okolnosťami (obnova konania).

37. Žalobca nesúhlasil a argumentmi žalovaného uvedenými v napadnutom rozhodnutí a súčasne uviedol nasledovné žalobné dôvody.

38. Tvrdenie žalovaného, že mal právomoc v mimo odvolacom konaní preskúmať len rozhodnutie ministerstva zo dňa 07.09.2015 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Trenčín z 25.05.2015 bolo správne, avšak práve toto rozhodnutie ministerstva zo dňa 07.09.2015 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Trenčín z 25.05.2015 bolo vecne správne a zákonné, nakoľko posudzovalo okrem iného aj hmotnoprávne dôvody podania Žalobcu a správne a zákonne bolo právoplatne rozhodnuté tak, že neboli splnené podmienky na zápis zmeny údajov do registra pozemkových spoločenstiev u URBÁRU Veľké Kršteňany (ďalej aj „ Pozemkové spoločenstvo“), a preto Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím zo dňa 25.05.2015 zrušil rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, pozemkového a lesného odboru č.j. OU-PD-PLO-2014/011980 zo dňa 11.11.2014, ktorým zrušil v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 Správneho poriadku svoje rozhodnutie zo dňa 01.10.2014 o nezapísaní navrhovaných zmien do registra pozemkových spoločenstiev u URBÁRU Veľké Kršteňany. Súčasne uvedeným rozhodnutím zrušil rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, pozemkového a lesného odboru č.j. OU-PD-PLO- 2014/0011980 zo dňa 20.11.2014 o zapísaní zmeny údajov do registra pozemkových spoločenstiev u URBÁRU Veľké Kršteňany dňa 14.11.2014.

39. Podrobným preštudovaním celého administratívneho spisu, vrátane administratívnych spisov konaní, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia napadnutého rozkladom možno zistiť, že v konaní na Okresnom úrade Trenčín bolo preukázané aj porušenie hmotného práva a nielen procesného práva a na základe zistených skutočností bolo vydané rozhodnutie (ide o rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov zo dňa 23.02.2016). Skutočnosť, že toto zistenie nie je uvedené v odôvodnení rozhodnutí, nie je pre posúdenie vecí, či niečo bolo alebo nebolo zistené v konaní rozhodujúca, ale rozhodujúci je skutkový stav. (V tejto súvislosti si dovoľujeme dať do pozornosti právnu vetu uvedenú v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.09.2012, z ktorého vyplýva nasledovné: „Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov, aj preskúmaním mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom (zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania) alebo skutkovými zisteniami a okolnosťami (obnova konania), a teda z uvedeného rozhodnutia nepochybne vyplýva, že rozpor s hmotným právom stačí preukázať v konaní, a nie v rozhodnutí.). Rozhodnutia Okresného úradu Prievidza zo dňa 11.11.2014 a 20.11.2014, ktoré Okresný úrad Trenčín svojím rozhodnutím zo dňa 25.05.2015 zrušil boli vydané v rozpore so zákonom a nemali byť vydané vôbec keďže neboli splnené podmienky na zápis zmeny do registra. Podľa právnych názorov súdov správny orgán v takomto prípade postupoval správne keď tieto rozhodnutia podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku zrušil. Ďalej dávame do pozorností aj skutočnosť, že Pozemkové spoločenstvo nevyužilo možnosť dať rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov zo dňa 25.05.2015, ani rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2015, preskúmať súdom a miesto toho podalo podnet na preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní, čo možno považovať minimálne za neštandardne až špekulačné konanie z jeho strany.

40. So zreteľom na právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, pozemkového a lesného odboru, č.j. OU -PD-PLO-2014/011980 zo dňa 01.10.2014 o nezapísaní navrhovaných zmien do registra pozemkových spoločenstiev u URBÁRU Veľké Kršteňany, p. s., v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov č. OU -TN- OOP4-2016/002273-017 zo dňa 23.02.2016, na právoplatnosti ktorých nič nemení rozhodnutie, je potrebné konštatovať, že na právnom stave nezapísania zmien u pozemkového spoločenstva URBÁR Veľké Kršteňany, p.s. sa de iure nemení nič. Zákonnosť predmetných rozhodnutí nebola preskúmaná v zákonnej lehote v správnom súdnictve, a preto uvedené rozhodnutia je potrebné považovať za zákonné a správne. Uvedené rozhodnutia sú vydané v súlade s hmotným právom.

41. Ohľadne konania osobitnej komisie, ktorá vyhodnotila podaný podnet a tvorí základ pre vydanie rozhodnutia, žalobca uviedol, že už samotné oznámenie o začatí konania vo veci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 20.03.2017 bolo procesne podľa Správneho poriadku nesprávne, a to z nasledovných dôvodov: a) konanie o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania - po doručení podnetu je príslušný správny orgán povinný posúdiť, či existujú dôvody na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, b) v oznámení o začatí konania chýba (absentuje) označenie právneho dôvodu, pre ktorý sa konanie začína a popis skutku, ktorý je dôvodom na začatie konania ako aj samotné dôvody na začatie konania.

42. Podľa súdnej judikatúry musí byť zistené nepochybným spôsobom pred jeho zrušením, či je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným právom. To predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, t. j. zabezpečiť potrebné skutkové zistenia a tiež stanoviská účastníkov k týmto zisteniam, ako aj orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal. Toto si osobitná komisia nevyžiadala a nezabezpečila. Ak by osobitná komisia mala stanovisko orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal (v tomto prípade Okresný úrad Trenčín), bez ďalšieho by zistila hmotnoprávne dôvody, pre ktoré nie je možné zapísať zmeny Pozemkového spoločenstva do príslušného registra.

43. Okresný úrad Trenčín v mimo odvolacom konaní zrušil dve rozhodnutia Okresného úradu Prievidza, a to z viacerých dôvodov, ale za hlavný a preukázateľný považoval nedostatočne zistený stav veci. A tento dôvod zakladá oprávnenie správneho orgánu na zrušenie právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Prievidza v mimo odvolacom konaní. Nedostatočne zistený stav veci je výsledkom porušenia zásady zákonnosti. Zásada zákonnosti má dva rozmery, hmotnoprávny a procesnoprávny. Procesnoprávny rozmer nemôže byť naplnený bez dodržania hmotnoprávneho, a to v zmysle zásady nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege, zásady materiálnej pravdy, spoľahlivo zisteného skutkového stavu bez dôvodných pochybností.

44. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že rozhodnutie sa nevysporiadalo v odôvodnení svojho rozhodnutia s dôsledkami zrušenia právoplatných rozhodnutí a to: a) právoplatné nezapísanie zmeny údajov do registra pozemkových spoločenstiev Urbár Veľké Kršteňany, p.s., (rozhodnutie zo dňa 23.2.2016) a b) zákonné zrušenie pozemkového spoločenstva Urbár Veľké Kršteňany, p.s. a jeho následná likvidácia od 01.03.2016.

45. V súvislosti s početnosťou rozhodnutí súvisiacich so zapísaním/nezapísaním zmien u pozemkového spoločenstva URBÁR Veľké Kršteňany p.s. do príslušného registra je potrebné dať do pozornosti, že na úkor posudzovania a hodnotenia hmotnoprávnych ustanovení sa bez právneho dôvodu dávala zvýšená pozornosť procesným ustanoveniam, ktoré však v konečnom dôsledku nie sú spôsobilé na zmenu právoplatných rozhodnutí. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti, že právo žalobcu byť účastníka konania bolo priznané, a to z dôvodu absencie rozhodnutia, ktoré by mu takéto právo odnímalo.

46. V súvislosti s nezapísaním zmien u pozemkového spoločenstva URBÁR Veľké Kršteňany, p.s. do príslušného registra je aj z dôvodu zákonnosti rozhodnutia napadnutého rozkladom potrebné konštatovať, že neboli splnené podmienky na zápis zmien Pozemkového spoločenstva do príslušného registra a to z nasledovných dôvodov : a) Neexistencia spoločnej nehnuteľnosti ako základnej podmienky existencie pozemkového spoločenstva. Absentuje tak základný elementárny zákonný predpoklad pre existenciu pozemkového

spoločenstva. Podľa nálezu Ústavného súdu sp. zn. -44 „Každý spoluvlastník môže mať len jeden podiel spoločnej nehnuteľností, ktorý je vyjadrený zlomkom k celku“. V danom prípade podľa zoznamu členov majú spoluvlastníci viacero rôznych podielov k rôznym pozemkom a podiel k celku nie je vyjadrený zlomkom. Podľa rozsudku Krajského súdu Žilina vlastnícke právo k podielu sa môže týkať len všetkých pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľností a nemôže nastať stav aby sa vlastníkom jednej skupiny pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľností stala osoba A a vlastníkom druhej skupiny pozemkov osoba B, pretože by tým k jednej spoločnej nehnuteľností existovalo pozemkové spoločenstvo s dvoma rozdielnymi skupinami spoluvlastníkov t. j. s dvoma rozdielnymi členskými základňami. V danom prípade existuje na základe 13 listov vlastníctva s rozdielnymi vlastníkmi až 13 skupín vlastníkov rôznych pozemkov ktorých nespája spoločná nehnuteľnosť a je tak nesporné, že pozemkové spoločenstvo neprispôsobilo a za daného stavu ani nemôže prispôsobiť svoje právne pomery v znení neskorších predpisov. (poukazujeme na zoznam členov ako príloha č. 6 návrhu na zápis zmeny údajov zo dňa 09.07.2014, v ktorom je pomer účastí ako podiel vyjadrený v percentách a príloha evidenčná karta podielnika Účastníka konania s viacerými rôznymi podielmi k rôznym pozemkom údajnej spoločnej nehnuteľností). Spoločná nehnuteľnosť je jedná nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých pozemkov a okrem zákonných výnimiek je nedeliteľná, kde v danom prípade pôvodne jedná spoločná nehnuteľnosť zapísaná v jednej PKV č. 99 bola už dávno pred konaním zhromaždenia dňa 28.06.2014 rozdelená na 13 LV a týmto zanikla. Zánikom spoločnej nehnuteľností jej rozdelením vzniklo na 13 LV zapísaným podielovým spoluvlastníkom podielové spoluvlastníctvo k zapísaným pozemkom keďže v súčasností na každom z 13 LV sú uvedené iné pozemky, iný súbor pozemkov, iná skupina vlastníkov, iný počet vlastníkov, iné spoluvlastnícke podiely a nejde tak o jednu spoločnú nehnuteľnosť. Aj keď každý z 13 LV je v KN označený poznámkou „Spoločná nehnuteľnosť podľa “ s tým, že spoločnú nehnuteľnosť tvoria LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX nejedná sa tu ani o údaj hodnoverný ani o údaj záväzný. Uvedené označenie Spoločná nehnuteľnosť a skutočnosť, že ju tvorí uvedených 15 LV sú zavádzajúce vzhľadom na iné skupiny vlastníkov, iný počet vlastníkov a iné spoluvlastnícke podiely na každom LV. Údaj „Spoločná nehnuteľnosť“ uvedený na LV nie je podľa považovaný za hodnoverný a záväzný a na LV bol zapísaný len na základe žiadostí spoločenstva v roku 2010 a 2012 po zápise ROEP v roku 2005 a predchádzajúcom rozdelení spoločnej nehnuteľností, bez overovania správností tohto údaju. To že v danom prípade nejde o hodnoverný údaj, ale presne opačne o nehodnoverný údaj svedčí fakt, že uvedené prvé 4 LV č. XXX, XXX, XXX a XXX tvoria obdobnú spornú spoločnú nehnuteľnosť pre úplne iné pozemkové spoločenstvo PRÍDELOVÁ Veľké Kršteňany, p.s. a naopak nie sú tu uvedené 2 LV č. XXX a XXX v ktorých zapísané pozemky tvorili tiež pôvodnú spoločnú nehnuteľnosť podľa PKV č. 99. Teoretický v danom prípade za súčasného právneho stavu by v zmysle na základe rozhodnutia vlastníkov mohlo existovať len 13 samostatných spoločných nehnuteľností, kde by muselo pre každú spoločnú nehnuteľnosť existovať 13 samostatných pozemkových spoločenstiev a nie jedno jediné pozemkové spoločenstvo URBÁR Veľké Kršteňany, p.s. pre 13 samostatných spoločných nehnuteľností a rozdielne skupiny vlastníkov. b) Neschválenie zmluvy o spoločenstve nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva v súlade s ustanovením Zákona o pozemkových spoločenstvách nakoľko účasť na zhromaždení konanom dňa 28.06.2014 predstavovala len 47,488 % všetkých členov, a teda nedosiahla nadpolovičnú väčšinu všetkých členov tak, ako to vyžaduje ustanovenie Zákona o pozemkových spoločenstvách. (žalobca poukazuje analogicky na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.03.2013). V dôsledku účasti len 47,488 % všetkých hlasov nemohlo zhromaždenie platne zvoliť ani členov orgánov Pozemkového spoločenstva a nemôže tak dochádzať ani k zasahovaniu do ich priznaných hmotných práv, ako sa to nesprávne uvádza v prvostupňovom rozhodnutí, keďže žiadne nezískali. c) V súvislosti so zvolaním a konaním zhromaždenia dňa 28.06.2014 došlo k viacerým porušeniam Zákona o pozemkových spoločenstvách, osobitne poukazujeme na nedodržanie zákonných lehôt pri zvolávaní zhromaždenia, pozvánka na zhromaždenie nebola doručená všetkým členom, nezákonné dodatočné úpravy prezenčnej listiny, hlasovanie členov na základe neplatného plnomocenstva, pomer účastí členov Pozemkového spoločenstva na výkone práv a povinností uvedený v zozname členov (v prílohe podaného návrhu) nie je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti podľa v podobe zlomku podľa nálezu Ústavného súdu, ale v percentách z fiktívnej spoločnej nehnuteľností a pod., pričom v podrobnostiach poukazujeme na obsah vybranej častí priloženej Žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 15.12.2014, doručená súdu 18.12.2014.

47. Skutkový stav a teda hmotnoprávne dôvody nezapísania zmien údajov do registra pozemkových spoločenstiev sú nepochybne preukázané, vyplývajú okrem iného aj z odôvodnenia rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov č. OU-TN-OOP4-2016/002273-017 zo dňa 23.02.2016, a týmito dôvodmi sú osobitne neexistencia spoločnej nehnuteľnosti ako základnej podmienky existencie pozemkového spoločenstva a neschválenie zmluvy o spoločenstve a stanov spoločenstva v súlade s ustanovením § 15 ods. 2 Zákona . Toto rozhodnutie bolo preskúmavané aj Krajskou prokuratúrou Trenčín, ktorá došla k záveru, že nie je daný zákonný dôvod na použitie právnych prostriedkov prokurátorského dozoru proti danému rozhodnutiu OÚ Trenčín.

48. Ďalej žalobca poukázal na niektoré ďalšie právne skutočnosti a argumenty a to osobitne vo vzťahu k: a/ Okruhu účastníkov konania Skutočnosť, že žalobca je účastníkom konania (a všetkých konaní, ktoré predchádzali vydaniu prvostupňového rozhodnutia) je nepochybná, nakoľko aj žalovaný v tomto konaní konal so žalobcom ako účastníkom konania. V tejto súvislosti poukázal, že žalovaný ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nespochybnil žalobcu ako účastníka konania. Vo vzťahu k otázke, či žalobca je alebo nie je účastníkom konania, je potrebné nepochybne konštatovať, že žalobca je účastníkom konania. Žalobca dal do pozornosti napríklad obsah Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.04.2012 (ako aj množstvo iných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR), podľa ktorého je každý v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom správneho konania, a to od momentu, kedy svoju účasť v tomto konaní ohlásil, až dokedy nebolo právoplatne rozhodnuté, že účastníkom konania nie je. V tejto súvislosti je potrebné doplniť, že neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie, na základe ktorého by žalobca nebol účastníkom konania. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, sekcie legislatívy, odbor legislatívy zo dňa 18.05.2015, číslo 1983/2015-410, ktoré na základe žiadosti Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov uvádza v odpovedi na otázku č. 1, že účastníkom konania o zápise zmeny údajov v registri podľa o pozemkových spoločenstvách v platnom znení (ďalej len Zákon o pozemkových spoločenstvách, resp. ) nie je výlučne pozemkové spoločenstvo, pričom poukazuje na ustanovenia Správneho poriadku a v ňom vymedzený okruh účastníkov konania. b/ Rozporu napadnutého rozhodnutia s hmotným právom Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania smeroval proti rozhodnutiu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. -720 zo dňa 07.09.2015, ktoré bolo právoplatným rozhodnutím, v nadväznosti na toto rozhodnutie však bolo vydané rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov č. OU-TN-OOP4-2016/002273-017 zo dňa 23.02.2016, ktoré okrem iného aj z hmotnoprávneho hľadiska odôvodnilo nezapísanie zmien údajov do registra pozemkových spoločenstiev podľa , pričom vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a ani napadnutého rozhodnutia, nie je uvedené toto rozhodnutie, ktoré je teda ponechané v platnosti, pričom uvedené rozhodnutie zmenilo rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, pozemkového a lesného odboru, č.j. OU-PD-PLO-2014/011980 zo dňa 01.10.2014 o nezapísaní navrhovaných zmien do registra pozemkových spoločenstiev u URBÁRU Veľké Kršteňany, p.s., a to tak, že podľa Zákona o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov nezapisuje zmeny do registra pozemkových spoločenstiev podľa , vedenom na Okresnom úrade Prievidza, pozemkový a lesný odbor, u pozemkového spoločenstva URBÁR Veľké Kršteňany, p.s. o volených členoch orgánov pozemkového spoločenstva URBÁR Veľké Kršteňany, p.s. uvedené v návrhu na zápis zmeny údajov do registra pozemkových spoločenstiev. Uvedené rozhodnutie zo dňa 23.02.2016 je teda právoplatné, a na túto skutočnosť nemá žiadny vplyv prvostupňové rozhodnutie a ani .

49. Podľa ustanovenia § 65 ods. 2 Správneho poriadku „Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.“ V podnete na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 22.12.2016 absentuje právne zdôvodnenia rozporu s konkrétnym ustanovením zákona, všeobecne záväzného právneho predpisu alebo všeobecne záväzného nariadenia. Základné odôvodnenie podnetu je postavené na otázke, či Okresný úrad Trenčín mal dostatok dôvodov na preskúmanie skoršieho rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ostatné dôvody sú len vo všeobecnej rovine, bez konkrétnej aplikácie na určitý právny predpis alebo právnu normu. Podnet neobsahuje žiadny konkrétny dôvod, z ktorého možno vyvodiť záver, že preskúmavané rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

č. -720 zo dňa 07.09.2015 je v rozpore so zákonom. Rovnako absentuje zdôvodnenie dobromyseľne nadobudnutých práv. Rovnako uvedené skutočnosti platia aj s odkazom na výrok a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia.

50. Povinnosť žalovaného zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, platí bezvýnimočne a rovnako platí aj v konaní o riadnych resp. mimoriadnych opravných prostriedkoch. Žalobca konštatoval, že žalovaný nezistil presne a úplne skutočný stav veci pre správne a zákonné rozhodnutie. Vo veci boli preukázané dôvody, pre ktoré nebolo možné zapísať zmeny Pozemkového spoločenstva v príslušnom registri.

51. Žalobca nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa podrobne k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia a to osobitne z dôvodu, že obsahuje tvrdenia nesúvisiace s predmetom konania. Rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky číslo 2573/2015-720 zo 07.09.2015 a rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov, Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín číslo OU-TN-OOP4-2015/007959-012 z 25.05.2015 nemá absolútne žiadny vplyv na skutočnosť, že Pozemkové spoločenstvo je v likvidácii, t. j. opätovné zapísanie zmien Pozemkového spoločenstva v príslušnom registri podľa Zákona o pozemkových spoločenstvách nie je možné, a to z dôvodu uplynutia zákonných lehôt.

52. Pre postup žalovaného vo veci zrušenia rozhodnutia podľa ustanovenia § 65 ods. 2 prvá veta Správneho poriadku, je základným a nevyhnutným predpokladom skutočnosť, „ak bolo rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom“, a to bez bližšieho určenia toho, či predmetné rozhodnutie musí byť v rozpore so zákonom alebo predpisom o procesnom práve alebo o hmotnom práve. Povinnosť pre žalovaného uvedená v druhej vete dbať na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté neznamená, že tieto práva nemôžu byť dotknuté vôbec za žiadnych okolností. Z uvedeného vyplýva záver, že zrušenie rozhodnutia podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku je možné aj v takom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané len v rozpore procesnými predpismi, keďže zákon to výslovne nevylučuje. Všetko tak záleží len od posúdenia individuálneho prípadu a intenzity porušenia práv účastníka konania. Správny orgán je pri jeho rozhodovaní povinný postupovať výlučne podľa zákona, svoje rozhodnutie je povinný odôvodniť, uviesť aké právne predpisy použil a na základe ktorých rozhodol, čo v danom prípade znamená povinnosť uviesť konkrétne ustanovenie zákona (právneho predpisu), ktoré bolo v predchádzajúcom konaní jednoznačne porušené a nemôže ho odôvodniť len poukázaním na „názor vyslovený aj súdmi“, tak ako to obsahuje prvostupňové rozhodnutie. Bez jednoznačného označenia konkrétneho ustanovenia zákona ktoré bolo v predchádzajúcom konaní porušené, nie je možné považovať obe preskúmavané rozhodnutia za určité a zrozumiteľné a následne za zákonné. Abstrahujúc od uvedeného, bolo paradoxne vydané výlučne len z dôvodov údajného porušenia procesného práva, konkrétne Správneho poriadku v predchádzajúcom konaní, pričom možnosť zrušenia rozhodnutia len z dôvodu porušenia procesného práva podľa jeho obsahu nepripúšťa. V tomto konaní postupovala osobitná komisia presne tak, čo sama označila za sporné v predchádzajúcom konaní, keď uviedla, že na právny inštitút dobromyseľnosti sa neprihliadlo. Právnou otázkou potom je či v terajšom konaní keď Žalovaný ruší právoplatné rozhodnutia sa na právny inštitút dobromyseľnosti už nemusí prihliadať? Odpoveď na túto otázku v odôvodnení Rozhodnutia napadnutého rozkladom absentuje. Súčasné konanie a odôvodnenie Rozhodnutia si teda vzájomné odporujú. V súvislostí s poukazovaním Žalovaného na „názor vyslovený aj súdmi“ v rozhodnutí zo dňa 09.05.2017 aj 12.09.2017 neuviedol ani jedno takéto rozhodnutie v akej súvislosti boli tieto názory súdmi vyslovené, pričom aj názory súdov sú často rozdielne a neplatia úplne absolútne a univerzálne pre každý prípad. Okrem toho, že v tejto časti sú obe rozhodnutia nepreskúmateľné, poukazujeme tu aj na Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 26.08.2015, v ktorom okrem iného je uvedené aj toto „procesné pochybenie správnych orgánov spočívajúce v tom, že so sťažovateľom nekonali od začiatku ako s účastníkom konania, nie je dostatočným dôvodom na revíziu procesu, ak to v konečnom dôsledku nebude mať vplyv na hmotnoprávny predmet konania“. V danom prípade išlo pritom presne o takýto prípad, keď v konečnom dôsledku zrušenie rozhodnutí Okresného úradu Prievidza Okresným úradom Trenčín (a to nielen z procesných dôvodov) malo vplyv na hmotnoprávny predmet konania so zmenou v právach a povinnostiach účastníkov konania a preto argumentácia žalovaného použitá v tomto smere v jeho rozhodnutiach je zavádzajúca.

53. Zapísaním navrhovanej zmeny do registra by boli dotknuté práva žalobcu vznikom samotného nezákonného stavu, keď Pozemkové spoločenstvo namiesto jeho zrušenia by ďalej existovalo, aj napriek tomu, že neprispôsobilo svoje právne pomery Zákonu o pozemkových spoločenstvách. V dôsledku toho by existovalo u žalobcu vlastníctvo fiktívneho podielu spoločnej nehnuteľností , ktorá neexistuje, existovalo by jeho povinné členstvo v nezákonnom pozemkovom spoločenstve, existovalo by jeho plnenie práv a povinností v nezákonnom pozemkovom spoločenstve, existovalo by jeho obmedzenie vlastníckeho práva na základe zákonných obmedzení pre prevod jeho podielu, keď iný právny režim je pri prevode spoluvlastníckeho podielu a iný právny režim je pri prevode podielu k spoločnej nehnuteľností, kde nemožno previesť vlastníctvo len k jednému pozemku zo skupiny pozemkov ktoré sú zapísané na LV a tvoria spoločnú nehnuteľnosť , existovalo by jeho povinné podriaďovanie sa rozhodovaniu nezákonných orgánov pozemkového spoločenstva, ručenie na majetku pozemkového spoločenstva do výšky svojho podielu, a pod.

54. Zo znenia ustanovenia § 31 ods. 5 Zákona o pozemkových spoločenstvách jednoznačne vyplýva, že spoločenstvá založené podľa doterajších predpisov sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona do 30. júna 2014 a podať návrh na zápis podľa § 25 ods. 2 Zákona, ak sú zapísané v registri. Podľa ustanovenia § 31 ods. 5 Zákona o pozemkových spoločenstvách „Spoločenstvá založené podľa doterajších predpisov sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona do júna 2014 a podať návrh na zápis podľa § 24, ak nie sú zapísané v registri, alebo návrh na zápis podľa § 25 ods. 2, ak sú zapísané v registri.“ V danom prípade spoločenstvo neprispôsobilo svoje právne pomery ustanoveniam zákona, keďže spoločná nehnuteľnosť uvedená v Zmluve o pozemkovom spoločenstve v skutočností neexistuje a takto podaný návrh na zápis zmien do registra nemohol vyvolať právne účinky, pričom ho podala aj zrejme neoprávnená osoba a to spoločenstvo ktoré bez existencie spoločnej nehnuteľností de iure neexistuje a ani nemôže existovať. Stav je podobný ako keby zákon vyžadoval, že návrh na zápis do registra môžu podať len manželia a v skutočností podá návrh po právoplatnom rozvode manželstva jeden z rozvedených manželov, ktorý nevstúpil do nového manželstva. Ak u tejto osoby manželstvo neexistuje tak táto osoba nemôže podať platný návrh v zmysle zákona a ak by aj podala takýto návrh, tento návrh nie je relevantný a nemôže byť tento návrh tejto osoby do registra zapísaný. Prípadná argumentácia Žalovaného, že Okresný úrad Prievidza nebol oprávnený po vecnej stránke skúmať prílohy predloženého návrhu neobstojí, keďže bol povinný po podaní návrhu preskúmať, či predložená zmluva spĺňa základné hmotnoprávne náležitostí vyžadované zákonom, či ju uzavrela nadpolovičná väčšina členov a iné skutočností, keďže podľa sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje správny poriadok a pri žiadnom ustanovení zákona nie je uvedená výnimka, že by sa na dané ustanovenie nevzťahoval správny poriadok.

55. Správnym výkladom ustanovenia § 31 ods. 5 Zákona o pozemkových spoločenstvách treba dospieť k záveru, obe podmienky musia byť splnené súčasne najneskôr do 30. júna 2014 a teda do 30. júna 2014 sú pozemkové spoločenstvá povinné: a) prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam Zákona a súčasne b) podať návrh na zápis zmien do registra vedeného príslušným Okresným úradom, pozemkovým a lesným odborom.

56. Uvedený záver nepochybne vychádza z legálneho výkladu ustanovenia § 31 ods. 5 Zákona o pozemkových spoločenstvách. Návrh bol však podaný na Okresný úrad v Prievidzi, pozemkový a lesný odbor až dňa 09. júla 2014, z čoho vyplýva, že neboli splnené povinnosti, ktoré pozemkovému spoločenstvu vyplývajú zo Zákona. V tomto prípade pre podanie návrhu na zápis zmeny údajov v registri v súvislostí s potrebou prispôsobenia právnych pomerov Zákonu o pozemkových spoločenstvách, platí priamo lehota uvedená v Zákone o pozemkových spoločenstvách t. j. do 30. júna 2014 a len pre ostatné návrhy na zápis zmeny údajov v registri podané počas ďalšej existencie pozemkových spoločenstiev platí lehota 60 dní odo dňa zmeny údajov podľa § 25, ods. 4 zákona. Lehota v prvom prípade do 30. júna 2014 platí výlučne len pre potrebu prispôsobenia právnych pomerov zákonu a lehota v druhom prípade do 60 dní, platí všeobecne, do budúcnosti. Uvedenému právnemu záveru svedčí aj obsah SMERNICE Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. -720 o registri pozemkových spoločenstiev, ktorá bola uverejnená vo Vestníku MPaRV SR zo dňa 30.11.2013 čiastka 27/2013 (ďalej len „Smernica“). Z článku 8 Záverečné ustanovenia bod 1 smernice jednoznačne vyplýva, že spoločenstva s právnou subjektivitou podľa doterajších predpisov sa považujú za spoločenstva podľa zákona a sú podľa § 31 ods. 5 Zákona povinné do 28. februára 2014 (zmenou Zákona do 30. júna 2014)

a/ prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam zákona, b/ podať návrh na zápis zmeny údajov do registra, ak sú zapísané v registri.

57. Z uvedeného textu Smernice jednoznačne vyplýva, že obe podmienky musia byť splnené najneskôr do 30. júna 2014 a v prípade ak neboli splnené sa aplikuje ďalší postup podľa článku 8, bodu 3 Smernice.

58. Podľa ustanovenia § 31 ods. 9 Zákona o pozemkových spoločenstvách „Ak spoločenstvo nesplní povinnosť podľa odseku 5, zmluva o spoločenstve stráca platnosť a spoločenstvo sa zrušuje. Obvodný lesný úrad zapíše spoločenstvo do registra s dodatkom "v likvidácii“ a spoločenstvo môže vykonávať len úkony smerujúce k svojmu zániku. Spoločenstvo je povinné do 1. októbra 2014 vymenovať likvidátora a oznámiť obvodnému lesnému úradu jeho meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu. Ak si spoločenstvo túto povinnosť nesplní, obvodný lesný úrad zapíše ako likvidátora jeho štatutárny orgán zapísaný v evidencii alebo registri alebo prvého z členov štatutárneho orgánu alebo, ak nie je známy štatutárny orgán, osobu, ktorá v mene spoločenstva vystupovala pred orgánmi štátnej správy.“ Ak teda pozemkové spoločenstvo nesplnilo povinnosti podľa zákona v zákonom stanovenej lehote, Okresný úrad Prievidza, pozemkový a lesný odbor má ďalej postupovať podľa ustanovenia § 31 ods. 9 Zákon a o pozemkových spoločenstvách, nakoľko zmluva o spoločenstve ex lege stratila platnosť a pozemkové spoločenstvo sa týmto zrušuje. (Povinností nemožno splniť len formálne alebo fiktívne, bez opory v platných právnych predpisoch) Okresný úrad v Prievidzi, odbor katastrálny následne zapíše pozemkové spoločenstvo do registra s dodatkom „v likvidácii“ a takéto pozemkové spoločenstvá môžu vykonávať len úkony smerujúce k svojmu zániku.

59. Súhrnne možno zhrnúť nasledovné skutočnosti, ktoré odôvodňujú a preukazujú neplatnosť Zmluvy o pozemkovom spoločenstve zo dňa 28.06.2014 a neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia Pozemkového spoločenstva konaného dňa 28.06.2014, resp. samotného zhromaždenia a to: a) absencia existencie „spoločnej nehnuteľnosti“ ako základnej podmienky existencie pozemkového spoločenstva, keďže nehnuteľností uvedené v prílohe č. 1 zmluvy o pozemkovom spoločenstve nie sú spoločnou nehnuteľnosťou v zmysle zákona, b) nezákonné dodatočné úpravy prezenčnej listiny zo zhromaždenia pozemkového spoločenstva konaného dňa 28. júna 2014, ktoré po odovzdaní návrhu na zápis zmien do registra na Okresný úrad Prievidza zvyšovali účasť na zhromaždení tak, aby bolo uznesenie schválené nadpolovičnou väčšinou, c) skutočnosť, že Zmluva o pozemkovom spoločenstve nebola schválená, nakoľko účasť na zhromaždení dňa 28. júna 2014 nedosiahla nadpolovičnú väčšinu všetkých členov tak, ako to vyžaduje Zákon o pozemkových spoločenstvách, hlasovalo len 47,488 % všetkých členov, ak by aj bola zmluva schválená nadpolovičnou väčšinou, keďže neobsahuje spoločnú nehnuteľnosť nejde o zmluvu v zmysle zákona, uvádza všetkých do omylu a je neplatná, d) množstvo účastníkov na zhromaždení konanom dňa 28. júna 2014 hlasovalo na základe neplatného plnomocenstva pričom ich hlasy boli do výsledkov hlasovania zarátané, e) návrh na zápis zmien do registra pozemkových spoločenstiev nebol podaný v lehote určenej ustanovení § 31 ods. 5 Zákona o pozemkových spoločenstvách, z ktorého jednoznačne vyplýva, že spoločenstvá založené podľa doterajších predpisov sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona do 30. júna 2014 a podať návrh na zápis podľa § 25 ods. 2 Zákon o pozemkových spoločenstvách, ak sú zapísané v registri, keďže návrh nebol podaný v súlade zo zákonom a neobsahoval predpísané prílohy (platné uznesenie zhromaždenia a platnú zmluvu o spoločenstve), konkrétne dôvody sú bližšie špecifikované v bode 32., f) porušenie zákonných lehôt pri zvolávaní zhromaždenia Pozemkového spoločenstva, ktoré sa uskutočnilo dňa 28. júna 2014 uvedených v Zákone o pozemkových spoločenstvách, nedoručenie pozvánok všetkým členom a absenciu zákonom požadovaných náležitosti pozvánky.

60. Replikou zo dňa 12.03.2018 a doplnení zo dňa 01.07.2019, žalobca upresnil označenie žalovaného

- Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, pričom poukázal na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.08.2010, žiadal pripojiť spis Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , rozkladovej komisie žalovaného a poukázal na právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Trenčín odbor opravných prostriedkov č. j. OU-TN-OOP4-2016_002273-017 zo dňa 23.02.2016.

Vyjadrenie žalovaného.

61. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 12.03.2018, pričom poukázal na skutočnosť, že v žalobe označený žalovaný - ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR nie je v konaní pasívne legitimovaným subjektom a navrhol konanie v zmysle zastaviť.

62. Uviedol, že zo samotného textu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktoré vydalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako ústredný orgán štátnej správy, na čele ktorého stojí ministerka ako jeho vedúca. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR má právnu subjektivitu a je v zmysle o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy definované ako právnická osoba. Ministerka sama osebe nie je orgánom verejnej správy v zmysle , ale osobou stojacou na čele tohto orgánu, a teda nemôže byť pasívne vecne legitimovanou v predmetnom súdnom konaní. Takýto názor potvrdil aj Najvyšší súd SR v odôvodnení uznesenia sp. zn. zo dňa 18.01.2012. Žalobca v podanej žalobe žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia ministerky , ktorá rozhodla v rámci svojich kompetencii vyplývajúcich jej z Správneho poriadku, pričom zo zákona vyplýva, že pri rozhodnutí orgánu verejnej správy, vydanom v správnom konaní je žalovaným orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni, teda Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

63. Žalovaný ďalej citujúc zákonné ustanovenia (, a ) vyjadril názor, že žalobca sa dopustil porušenia týchto zákonných ustanovení, keď v podanej žalobe neuviedol všetky zákonom stanovené náležitosti, ktoré správna žaloba má obsahovať a ktoré v žalobe absentujú. Žalovaný tiež poukázal na zmätočnosť žalobcovho podania, v ktorom nielen že neuviedol, ktoré z rozhodnutí, uvedených v jeho záverečnom návrhu žaloby žiada preskúmať správnym súdom, ale ani neuviedol žiadne relevantné dôvody a presvedčivé dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdzovali.

64. Žalovaný navrhol v prípade, ak správny súd konanie nezastaví, konanie prerušiť v zmysle , keďže preskúmaním zákonnosti jeho postupu sa zaoberá Generálna prokuratúra SR.

65. Duplikou zo dňa 19.10.2020 žalovaný reagoval na repliku žalobcu a uviedol, že týmto podaním žalobca porušil koncentračnú zásadu, v zmysle ktorej môže žalobca rozširovať a meniť žalobné dôvody len v lehote určenej na podanie žaloby v zmysle . Ďalej uviedol, že základom napadnutého rozhodnutia bolo to, že došlo k pochybeniu správnych orgánov pri preskúmavaní skutkového stavu, ktorý ich v konečnom dôsledku viedol k nesprávnym právnym záverom. Správne orgány (rozhodnutia OÚ Prievidza zo dňa 11.11.2014 a zo dňa 20.11.2014) nesprávne vyhodnotili zistený skutkový stav, keďže podľa ich názoru valné zhromaždenie konané 28.06.2014 nedodržalo , žalovaný bol povinný vo veci konať, nakoľko došlo zo strany príslušných správnych orgánov k porušeniu hmotného práva. Podľa žalovaného v danej veci nie je možná retroaktivita, na základe ktorej by žalobca spochybnil výsledok valného zhromaždenia, ktoré prebehlo cca 5 mesiacov predtým ako jemu vznikla právna legitimácia byť účastníkom takéhoto valného zhromaždenia. Záverom žalovaný upozornil, že vecou sa zaoberala generálna prokuratúra, ktorá preskúmala zákonnosť jeho postupu a keďže nezistila pochybenie, vec odložila.

Vyjadrenie účastníka 2/.

66. K veci sa vyjadril aj účastník 2/ podaním zo dňa 06.04.2021 a opísal skutkové okolnosti predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

67. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ) preskúmal v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v neprítomnosti riadne predvolaných a neospravedlnených účastníkov 1/, 2/ v súlade s a vo veci rozhodol, pričom dospel k záveru, že žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie.

68. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

69. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

70. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

71. Podľa , návrh na zápis spoločenstva do registra podáva navrhovateľ, ktorým je predseda spoločenstva.

72. Podľa , účastníkom konania o zápise spoločenstva do registra je navrhovateľ podľa a členovia spoločenstva. Účastníkom konania o zápise zrušenia spoločenstva podľa je spoločenstvo a členovia spoločenstva.

73. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

74. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

75. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

76. Podľa § 65 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Správneho poriadku, (1) Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2), (2) Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté, (3) Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

77. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu žalovaného a tiež napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia v zmysle žalobných námietok.

78. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v

priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.

79. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

80. Správny súd v prvom rade musí konštatovať, že z komplexného pohľadu na celé administratívne konanie začaté podaním návrhu spoločenstva URBÁR Veľké Kršteňany na zápis zmeny údajov v registri pozemkových spoločenstiev došlo k procesnému pochybeniu v konaní Okresného úradu Prievidza pri prvotnom rozhodovaní o danom návrhu po tom, ako okresný úrad vydal svoje rozhodnutie číslo: OÚ-PD-PLO-2014/011980 dňa 01.10.2014, ktorým nezapísal navrhovanú zmenu údajov do registra pozemkových spoločenstiev u spol. URBÁR Veľké Kršteňany, voči čomu podal navrhovateľ - spol. URBÁR Veľké Kršteňany odvolanie. Okresný úrad následne podané odvolanie jednak postúpil odvolaciemu orgánu - Okresnému úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov (tento vo veci rozhodol dňa 23.02.2016 tak, že podané odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie OÚ Prievidza z 01.10.2014 potvrdil), zároveň však OÚ Prievidza vo veci konal a podanému odvolaniu vyhovel a svoje vydané dňa 01.10.2014 v autoremedúre zrušil, a to rozhodnutím zo dňa 11.11.2014. Okresný úrad Prievidza následne dňa 20.11.2014 rozhodol o vykonaní zápisu zmien v registri pozemkových spoločenstiev a vyhovel podanému návrhu spoločenstva URBÁR Veľké Kršteňany.

81. Takto vzniknutou procesnou situáciou nastalo, že v súčasnosti existuje právoplatné rozhodnutie OÚ Prievidza zo dňa 01.10.2014 (v spojení s rozhodnutím OÚ Trenčín z 23.02.2016), ktorým neboli zapísané zmeny v registri pozemkových spoločenstiev v zmysle návrhu spol. URBÁR Veľké Kršteňany a zároveň existuje rozhodnutie OÚ Prievidza zo dňa 11.11.2014 v spojení s jeho aktom zo dňa 20.11.2014, ktorým došlo k zápisu navrhovaných zmien v tomto registri.

82. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že ešte pred rozhodnutím o odvolaní spol. URBÁR Veľké Kršteňany, Okresným úradom Trenčín dňa 23.02.2016, došlo v mimo odvolacom konaní, začatom na podnet žalobcu, k vydaniu rozhodnutia OÚ Trenčín dňa 25.05.2015, ktorým okresný úrad zrušil rozhodnutia OÚ Prievidza zo dňa 11.11.2014 a 20.11.2014, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa 07.09.2015. N.E.Q. J. podal podnet na preskúmanie oboch týchto vyššie uvedených rozhodnutí vydaných v mimo odvolacom konaní, dôsledkom čoho došlo k vydaniu preskúmavaných rozhodnutí žalovaného (prvostupňové rozhodnutie zo dňa 09.05.2017 a zo dňa 12.09.2017), ktorými došlo k zrušeniu v tomto súdnom konaní preskúmavaných rozhodnutí žalovaného (boli nimi zrušené rozhodnutia žalovaného a OÚ Trenčín vydané v prvom mimo odvolacom konaní). Správny súd uvádza, že v systéme súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy nie je súdom skutkovým, ale plní úlohu prieskumu takýchto správnych rozhodnutí, resp. zákonnosti postupu orgánov verejnej správy v administratívnom konaní. Preskúmať zákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy môže správny súd len z hľadiska v zákonnej lehote ( ) vznesených žalobných námietok.

83. Z obsahu podanej žaloby vyplývajú námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žalobca považuje za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne a tiež námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu pre posúdenie danej veci. V tejto súvislosti je treba uviesť, že správne konanie je ovládané zásadou jednotnosti tohto konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy ako aj odvolacím orgánom a potom tak treba nazerať a posudzovať v administratívnom konaní vydané rozhodnutia v oboch stupňoch (napadnuté a prvostupňové rozhodnutie) aj v danom prípade.

84. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci však nemôže byť posúdenie zákonnosti priebehu konania a hlasovania zhromaždenia členov pozemkového spoločenstva URBÁR Veľké Kršteňany p. s., a Prídelová p. s., konaného dňa 28.06.2014 (ktorú skutočnosť žalobca namietal) a ktoré predchádzalo podaniu návrhu spol. URBÁR Veľké Kršteňany na zápis zmien v registri pozemkových spoločenstiev

na OÚ Prievidza. Jedinou povinnosťou správneho súdu v tomto konaní o súdnom prieskume je posudzovať zákonnosť priebehu administratívneho konania konajúcich orgánov verejnej správy a v nich vydaných preskúmavaných rozhodnutí, t. j. v danom prípade preskúmavaných rozhodnutí žalovaného vydaných v mimo odvolacom konaní. Potom musí správny súd konštatovať, že nezistil žiadne v žalobe namietané pochybenia, spočívajúce či už v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, príp. v nedostatočne zistenom skutkovom stave pre riadne posúdenie veci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (aj prvostupňového rozhodnutia) je zrejmé, že obe tieto rozhodnutia obsahujú všetky tak formálne, ako aj obsahové zákonné náležitosti (§ 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku). Žalovaný v oboch preskúmavaných rozhodnutiach riadne opísal zistený skutkový stav - tento bol zistený v dostačujúcom rozsahu pre zodpovedné posúdenie veci. Skutkový stav vo veci vyplýva z obsahu (právneho odôvodnenia) posudzovaných rozhodnutí žalovaného a OÚ Trenčín vydaných v mimo odvolacom konaní. Podľa správneho súdu žiadne iné skutočnosti, na ktoré poukazoval v žalobe žalobca (priebeh zhromaždenia členov spoločenstiev Prídelová p. s. a URBÁR Veľké Kršteňany) nemali reálny význam pre posúdenie zákonnosti konania a posudzovaných rozhodnutí - skutkový stav. Potom treba uzavrieť, že skutkový stav, z ktorého vychádzal žalovaný bol zistený v dostatočnom rozsahu na posúdenie veci. Taktiež obe preskúmavané rozhodnutia obsahujú logickú správnu úvahu, pri aplikovaní relevantných na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov a tiež dávajú odpovede na všetky podstatné v konaní žalobcom vznesené námietky. Správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že orgány verejnej správy v mimo odvolacom konaní v súlade s ust. § 65 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku sú povinné pre posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí vychádzať z právneho stavu a skutkového stavu veci, ktorý tu bol v čase vydania týchto rozhodnutí. Inštitút preskúmania rozhodnutia v mimo odvolacom konaní je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý sa môže efektívne uplatniť iba v prípade zistenia nezákonnosti spočívajúcej v porušení predpisov hmotného práva. V danej veci boli preskúmavané rozhodnutia vydané z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia, ktoré boli predmetom mimo odvolacieho konania (žalovaného a OÚ Trenčín) nesprávne posúdili svoje zákonné možnosti zrušenia napadnutých rozhodnutí v mimo odvolacom konaní, ktoré opreli o porušenie procesných predpisov OÚ Prievidza - určenia účastníctva v konaní o zápis zmien v registri pozemkových spoločenstiev. Žalovaný správne posudzoval zákonnosť konania a rozhodnutí OÚ Trenčín a žalovaného v nimi uskutočnenom mimo odvolacom konaní a zistil, že v tomto konaní došlo k porušeniu zákona, keď konajúce orgány verejnej správy (OÚ Trenčín a žalovaný) odôvodnili svoje rozhodnutia zistením porušenia procesných ustanovení (Správneho poriadku) v konaní OÚ Prievidza posudzujúceho návrh na zápis zmien v registri pozemkových spoločenstiev. Zároveň však neuviedli, že by zistili nejaké porušenie hmotnoprávnych predpisov OÚ Prievidza v jeho konaní. Správny súd uvádza, že je názoru, že v zmysle , ktoré je v danom prípade špeciálnym ustanovením upravujúcim okruh účastníkov konania o zápis zmien do registra pozemkových spoločenstiev, nie je možné v tomto konaní uplatniť Správneho poriadku z hľadiska vymedzenia okruhu účastníkov konania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že obdobný názor vyslovil aj okresný prokurátor v Bánovciach nad Bebravou vo svojom vydanom Upozornení zo dňa 28.05.2015. Tiež nie je bez povšimnutia skutočnosť, že žalobca sa domáhal vstupu do konania pred OÚ Prievidza podaním doručením okresnému úradu v deň 11.11.2014, kedy tento rozhodol v autoremedúre o zrušení svojho rozhodnutia o zamietnutí návrhu na zmenu zápisu do registra pozemkových spoločenstiev a potom okresný úrad objektívne nemal časový priestor na prípadné rozhodnutie o návrhu účastníctva žalobcu v danom konaní, pričom návrh na vstup žalobcu do tohto konania by vzhľadom na znenie ust. musel zamietnuť.

85. Záverom musí správny súd uviesť, že v preskúmavanom správnom konaní nezistil žiadne také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Má za to, že vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko čo vyšlo v konaní najavo. obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle Správneho poriadku a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre posúdenie veci, a správne právne vyhodnotil skutkový stav veci. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že žalovaného, je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.

86. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a vo veci úspešnému žalovanému ich nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy. Účastníkom 1/, 2/ správny súd v zmysle právo na náhradu trov konania nepriznal, žiadne im nevznikli a ani si žiadne neuplatnili.

87. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).