Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/23/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcov: X/ V. Č., K.. XX.X.XXXX, G. XXX, B. J., X/ V. Č., K.. X.X.XXXX, G. XXX, B. J., X/ Q. Č., G. XXX, B. J., všetci zastúpení D. H. W..Y..R.., Y. XX, O., proti žalovanej: P. S., K.. X.X.XXXX, G. XXX, B. J., zastúpenej advokátkou X.. A. O., G. XXB, Q., o určenie práva prechodu a prejazdu, na odvolanie žalobcov 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. -184, zo dňa 12.4.2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa právna predchodkyňa žalobcov 1/ až 3/ U. Č. domáhala určenia, že má právo prechodu a prejazdu cez pozemok v katastrálnom území B. J., zapísaný na liste vlastníctva katastra nehnuteľností (ďalej len „LV“) č. XXX ako par. č. XXX/XX (ďalej len „pozemok žalovaného“) podľa pripojeného geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného Y. Š. - F., overeného Katastrálnym úradom v O., Správou katastra Q. dňa X.X.XXXX pod č. XXX/XX, ktorý bude tvoriť súčasť rozsudku a uloženia povinnosti právnemu predchodcovi žalovanej Q. S. strpieť vedenie inžinierskych sietí cez jeho pozemok na časti určenej geometrickým plánom a umožniť jej ich opravu a údržbu. Pôvodná žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že jej právny predchodca Š. S. Q.. a právny predchodca žalovanej Q. S. na pozemku v katastrálnom území B. J. zapísanom na LV č. XXX ako parc. č. XXX/XX a na pozemku žalovaného postavili v roku 1971 dvojdom, ktorý sa mal pôvodne postaviť tak, aby obidva byty mali samostatný vchod. Pred samotnou stavbou sa však bratia Š. S. Q.. a Q. S. dohodli a stavbu dvojdomu posunuli tak, že prístup k obom bytom bol len zo strany žalovaného. Na takomto umiestnení stavby sa dohodli preto, aby bol vytvorený spoločný vchod na pozemky za stavbou aj pre prejazd autom, keďže dva samostatné vchody k domom by boli úzke a posunutím stavby na hranicu pozemkov vznikol dostatočne široký priestor pre vchod pešo aj vozom. Po kolaudácii stavby v roku 1979 sa prechádzalo k časti dvojdomu postaveného Š. S. Q.. cez pozemok právneho predchodcu žalovanej, iný prístup k domu nebol a nie je možný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola presvedčená, že vydržala, resp. jej právni predchodcovia, právo zodpovedajúce vecnému bremenu. K návrhu, aby bol žalovaný povinný strpieť vedenie inžinierskych sieti cez svoj pozemok uviedla, že pôvodné prípojky do domu súp. č. XXX v kat. úz. B. J. zapísanom na LV č. XXX, a to elektriny, vody, neskôr k verejnej kanalizácii boli vedené tiež cez pozemok pôvodného žalovaného a takto doposiaľ aj existujú.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že právni nástupcovia pôvodnej žalobkyne U. Č., žalobcovia 1/ až 3/ sú spoluvlastníci rodinného domu vo B. J. so súp. č. XXX postaveného na pozemku

parc. č. XXX/XX o výmere 292 m2 zapísanom na LV č. XXXX katastrálneho územia B. J., nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX katastrálneho územia B. J. parc. č. XXX/XX o výmere 292 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX, parc. č. XXX/XXX, parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX. Právny predchodca žalovanej Q. S. bol vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území B. J. zapísanej na LV č. XXX ako parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 352 m2 so stavbou rodinného domu so súp. č. XXX (v čase rozhodovania odvolacieho súdu je jej vlastníčkou žalovaná). Rodinný dom v čase rozhodovania úsdu prvej inštancie patriaci právnemu predchodcovi žalovanej Q. S. a rodinný dom žalobcov súp. č. XXX sú rodinné domy, ktoré boli postavené ako dvojdom. Vstup do rodinného domu žalobcov súp. č. XXX je cez schodisko od obecnej cesty a takto sa aj do rodinného domu bežne vstupuje. Zo zadnej strany dvojdomu je upravený dvor a záhrada. Parcela č. XXX/XX a parcela č. XXX/ XX sú oddelené plotom postaveným približne v roku 2009. Parcela č. XXX/XXX, parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX tvoria dvor hospodárskej budovy. Na pozemku parc. č. XXX/XXX je postavená ďalšia budova bez súpisného čísla vo vlastníctve žalobcov. Hospodárska budova tvorí súvislý celok so stavbou rodinného domu žalobcov súp. č. XXX. Rodinný dom žalobcov je využívaný na bývanie a je napojený na žumpu, ktorá je na hranici pozemkov strán sporu. Právny predchodca žalovanej Q. S. nadobudol pozemok parc. č. XXX/XX darom od svojho otca Š. S. zmluvou o darovaní (registrovaná Štátnym notárstvom v Senici 23.9.1970 pod sp. zn. N315/70, Nz328/70), v ktorej sa zaviazal umožniť otcovi prechádzať po darovanom pozemku a prístup na pozemok parc. č. XXX/XX, z ktorého bol darovaný pozemok vytvorený a na ktorom mal otec rodinný dom, v ktorom býval, a to pešo i povozom.

3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobe vychádzal z ustanovení , a , z ktorých vyplýva, že pre vydržanie práva zodpovedajúce vecnému bremenu je potrebné splniť nasledovné podmienky: a) subjekt práva vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu toto právo patrí; b) právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa vykonáva nepretržite po dobu 10 rokov; c) do 10 ročnej doby sa započíta aj doba, po ktorú právny predchodca držiteľa práva vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podstatným podľa súdu prvej inštancie bolo to, či žalobcovia, so zreteľom na všetky okolnosti, boli dobromyseľní v tom, že im požadované právo patrí. Dobromyseľnosť spočíva nielen v presvedčení, že im takéto právo patrí, ale aj v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že právo mohlo držiteľovi (žalobcom) patriť. Z toho potom vyplýva, že nestačí len subjektívne presvedčenie žalobcov o tom, že im právo patrí a ani to, že prípadne toto právo niekedy bolo v minulosti využívané. Podstatné je, či existovali konkrétne okolnosti, z ktorých bolo možné vyvodiť presvedčenie žalobcov o dobromyseľnosti, že im predmetné právo patrí. Podľa súdu žalobcovia nepredložili v konaní relevantný a hodnoverný doklad o tom, že uzatvorili zmluvu so žalovaným, z ktorej by bolo možné vyvodiť vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; právna predchodkyňa žalobcov vedela, a túto vedomosť majú aj žalobcovia, že neexistuje žiadna zmluva ani dohoda o vecnom bremene uzavretá ich právnou predchodkyňou alebo nimi s právnym predchodcom žalovanej, ktorá by sa týkala pozemku ktorá by sa týkala predmetného pozemku. Naviac, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia a ani ich právna predchodkyňa už niekoľko rokov cez pozemok žalovaného neprechádzali aj preto, že právny predchodca žalovanej Q. S. im v tom bránil, a po jeho oplotení zo všetkých strán žalobcovia naň vstup nemajú. Žalobcovia využívajú v súčasnosti a aj v minulosti využívali prístup k nehnuteľnostiam vo svojom vlastníctve, cez iné svoje nehnuteľnosti. Žalobu zamietol s poukazom na ustanovenia a , a , , , a a a . O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia veta prvá a pôvodnému žalovanému priznal náhradu trov 714,14 eura.

4. Proti rozsudku podali žalobcovia 1/ až 3/ odvolanie a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť pre nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci, žalobe vyhovieť v celom rozsahu a určiť, že na pozemku v katastrálnom území B. J. parc. č. XXX/XX o výmere 352 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria zapísanom na LV č. XXX viazne vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu a v práve vedenia inžinierskych sietí cez pozemok parc. č. XXX/XX v prospech vlastníka domu súp. č. XXX postaveného na pozemku v katastrálnom území B. J. parc. č. XXX/XX zapísanom na LV č. XXXX a domu súp. č. XXX postavenom na pozemku v katastrálnom území B. J. parc. č. XXX/XXX zapísanom na LV č. XXX v časti šírky prechodu a prejazdu v rozsahu podľa geometrického plánu č. XX/XXXX vypracovaného F. - Y. Š. dňa X.X.XXXX, úradne overeného Katastrálnym úradom v O., Správou katastra Q. dňa X.X.XXXX pod č. XXX/XX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

5. Žalobcovia vzhľadom na umiestnenie ich rodinných domov súp. č. XXX a súp. č. XXX a pozemku žalovaného považovali za nepochybné, že medzi právnym predchodcom žalovanej a právnym predchodcom majiteľa pozemku parc. č. XXX/XX a ich rodinného domu súp. č. XXX bola uzavretá dohoda o tom, že po pozemku právneho predchodcu žalovanej sa bude k predmetnému rodinnému domu prechádzať tak pešo ako aj vozom (autom). Umiestnenie týchto domov na predmetných pozemkoch jednoznačne preukazuje uzavretie tejto dohody, inak by nemalo zmysel pre ich právneho predchodcu postaviť svoj dom na hranici pozemku tak, že by nemal k svojmu domu žiaden prístup. Táto dohoda bola síce len ústna, ale ide o nepochybný právny titul, na základe ktorého došlo k vstupu ich právneho predchodcu a neskôr aj ich samotných do oprávneného výkonu tohto práva a následne aj k vydržaniu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, t.j. práva prechodu a prejazdu v prospech ich rodinného domu. Ďalej uviedli, že zákonom určená vydržacia lehota pre U. S., matku právnej predchodkyne žalobcov, začala plynúť 11.3.1986, t.j. dňom smrti jej manžela Š. S. W.., ktorá toto právo prechodu odvodzovala od darovacej zmluvy, v ktorej sa pôvodne žalovaný zaviazal ako svoju osobnú povinnosť poskytnúť vlastníkovi parc. č. XXX/XX Š. S. W.., ktorý mal na tejto parcele postavený rodinný dom súp. č. XXX (teraz rodinný dom žalobcov súp. č. XXX), právo prechodu a prístupu na tento pozemok a to pešo i vozom. Mali za to, že záväzok žalovaného vyjadrený v notárskej zápisnici o darovaní pozemku je bezpochyby právnym titulom, od ktorého právny nástupcovia Š. S. W.. odvodzovali svoje právo prechodu a prejazdu cez predmetný pozemok žalovaného k ich rodinnému domu súp. č. XXX. Postupným darovaním a dedením tejto nehnuteľnosti vstúpili oprávnene do výkonu tohto práva prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného. Počas života Š. S. W.., a aj po jeho smrti XX.X.XXXX, jeho manželka U. S., matka právneho predchodcu pôvodného žalovaného Q. S. a právnej predchodkyne žalobcov, využívali právo prechodu cez pozemok pôvodného žalovaného. Ten po smrti Š. S. W.. žiadnym spôsobom nebránil svojej v prechode cez svoj pozemok a ani jej neoznámil, že toto právo prechodu, zodpovedajúce vecnému bremenu, v prospech užívania pozemku parc. č. XXX/ XX, na ktorom je postavený ich rodinný dom, sa nemôže využívať. Po smrti otca, v čase, keď vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi ešte neboli narušené, sa s vedomím a vôľou pôvodného žalovaného právo prechodu riadne a nepretržite využívalo. Konanie pôvodného žalovaného v roku 2008, kedy sa vzťahy v rodine zhoršili, spočívajúce v obmedzovaní prechodu cez pozemok žalovaného považovali za účelové, s cieľom sťažiť obvyklý spôsob prístupu a užívania nehnuteľností, aj napriek tomu, že konkludentný súhlas pôvodného žalovaného o práve prechodu a prejazdu k rodinnému domu žalobcov existoval už niekoľko desiatok rokov. V tejto súvislosti poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 28.2.2001 sp. zn. . Vyjadrili nesúhlas s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nemohlo dôjsť k vydržaniu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, nakoľko neboli splnené podmienky vydržania. Súd prvej inštancie sa podľa nich nedostatočne vysporiadal so skutkovými okolnosťami, nakoľko boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Nesúhlasili ani s konštatovaním súdu prvej inštancie, že vecné bremeno by muselo byť v rozsudku presne vymedzené a preto by bolo potrebné vymedziť časť parcely, cez ktorú by mala viesť trasa prechodu a uviedli, že predložený geometrický plán je dostatočne určitý a je z neho zrejmé, ktorá časť pozemku žalovaného je zaťažená vecným bremenom.

6. K návrhu na uloženie povinnosti žalovanému strpieť vedenie inžinierskych sietí uviedli, že prístup na pozemok, na ktorom je postavený ich rodinný dom súp. č. XXX bol vždy cez pozemok žalovaného. Pôvodné prípojky do tohto domu (voda, plyn) boli vedené tiež cez túto parcelu a existujú tam doposiaľ. Na tomto pozemku sa nachádza vodovodná šachta, na ktorú sú pripojené všetky tri domy, ich dva rodinné domy a rodinný dom žalovaného. V roku 2000 bol ich rodinný dom súp. č. XXX a rodinný dom pôvodného žalovaného napojený na obecnú kanalizáciu z hlavnej ulice, pričom na pozemku pôvodného žalovaného sa nachádza odbočka na napojenie kanalizácie aj k ich rodinnému domu súp. č. XXX, ale napojenie nebolo nikdy zrealizované pre nedostatok finančných prostriedkov matky pôvodného žalovaného. Stavebným úradom Obecného úradu B.S. J. boli vyzvaní, aby do 30.6.2016 rodinný dom súp. č. XXX napojili na obecnú kanalizáciu, v čom im pôvodný žalovaný bránil. Iné technické riešenie napojenia tohto domu na obecnú kanalizáciu nie možné, nakoľko obecná ulica z opačnej strany domu je vyššie ako dom (prevýšenie 11 schodíkov).

7. Pôvodný žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, dôsledne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Po vykonaní dokazovania podľa neho vyplynulo, že pôvodná žalobkyňa a ani jej právni nástupcovia nikdy neboli dobromyseľní, že im právo prechodu a prejazdu cez jeho pozemok zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Toto právo právni predchodcovia pôvodnej žalobkyne

nikdy reálne nevyužívali a nepreukázali ani titul, na základe ktorého vstúpili do držby, a boli ako pri vstupe, tak po celú vydržaciu dobu, dobromyseľní. Minimálne od roku 2002 sa právo prechodu cez jeho pozemok nevykonávalo, nakoľko pozemky žalobcov a jeho boli od seba oddelené a zo všetkých strán oplotené. Osobné dojednanie medzi ním a otcom Š. S. W.. v zmluve o darovaní pozemku a poskytnutí práva prechodu a prístupu na jeho pozemok nemôže byť bez ďalších dojednaní právnym titulom pre vydržanie práva prechodu a prejazdu žalobcov, resp. ich právnych predchodcov. Podľa neho súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobcovia 1/ až 3/ neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé osvedčiť existenciu takého domnelého právneho titulu, z ktorého žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia mohli objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že im prináleží právo prechodu a prejazdu v prospech stavby rodinného domu žalobcov súp. č. XXX a v akom rozsahu.

8. Žalobcovia 1/ až 3/ v stanovisku k vyjadreniu pôvodného žalovaného k odvolaniu uviedli, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že minimálne od roku 2002 sa právo prechodu cez pozemok žalovaného nevykonávalo, nakoľko až v roku 2008 (v dobe, kedy sa vzťahy v rodine zhoršili) začal pôvodný žalovaný toto právo obmedzovať, hoci do tej doby k ich rodinným domom nerušene prechádzali cez jeho pozemok. V ďalšom vo vyjadrení zopakovali tvrdenia uvedené v odvolaní.

9. Odvolací súd rozsudkom z 25.10.2028 č.k. -2017-228 napadnutý rozsudok prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR 15.12.2020 uznesením sp. zn. tak, že rozsudok odvolacieho súdu z 25.10.2018 sp. zn. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že nedodržal procesný postup v zmysle ustanovenia , čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Po vrátení veci odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) opätovne preskúmal napadnutý rozsudok, po smrti pôvodného žalovaného Q. S. v konaní v zmysle ustanovení a a pokračoval s dedičkou po ňom a novou vlastníčkou predmetného pozemku P. S. a prejednal odvolanie žalobcov 1/ až 3/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny ( ). V zmysle ustanovenia upovedomil žalobcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami. Rozsudok verejne vyhlásil 28.4.2022 ( ).

11. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ).

12. Podľa ustanovenia oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

13. Podľa ustanovenia vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

14. Podľa ustanovenia vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

15. Podľa ustanovenia písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

16. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcov v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych skutkových zistení), s ktorými sa treba v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní vysporiadať ( ) odvolací súd uvádza, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu, k čomu poukazuje na vyhodnotenie skutkových a právnych okolností

vedúcich k zamietnutiu žaloby o určenie vecného bremena súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie žaloby, ako aj k tvrdeniam žalovaného uvádzaných na svoju obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žalobcami uplatňovaného nároku voči žalovanému na určenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného a jeho povinnosti strpieť vedenie inžinierskych sietí cez predmetný pozemok, a umožniť ich opravu a údržbu, ktorého sa žalobcovia v podstatnej časti domáhali z dôvodu vydržania.

17. Súd prvej inštancie spoľahlivým spôsobom zistil, že neboli naplnené základné predpoklady pre vydržanie vecného práva k nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia v spojení s jeho ustanovením a závery, na základe ktorých žalobu zamietol aj riadne odôvodnil.

18. V danom spore sa žalobcovia podľa odôvodnenia žaloby (jednoznačne vyjadrené v odvolaní) domáhali určenia, že na pozemku patriacom po smrti pôvodného žalovaného Michala Kovára žalovanej viazne vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu a v práve vedenia inžinierskych sietí v prospech vlastníka domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. XXX/XX zapísanom na LV katastra nehnuteľností č. XXXX a domu súp. č. XXX postavenom na pozemku parc. č. XXX/ XXX zapísanom na LV katastra nehnuteľností č. XXX pre v rozsahu podľa priloženého geometrického plánu, ktoré mali nadobudnúť vydržaním. Predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi stanovenými pre vydržanie vlastníckeho práva. Vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu patrí k originálnym spôsobom nadobudnutia tohto vecného práva a pojmovo predstavuje jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej držby oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Podmienkou vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je oprávnená držba trvajúca po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba (vo všeobecnosti) predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu právo patrí, a že je v tejto dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti; uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera v prípade práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočíva v presvedčení držiteľa, že na základe určitého titulu bolo zriadené vecné právo (vecné bremeno) a že v takto založenom právnom vzťahu je oprávnený vykonávať právo, ktoré tvorí obsah tohto vzťahu. Dobrá viera predstavuje aj v prípade práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vnútorný, psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna dobrá viera; oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere „so zreteľom na všetky okolnosti“. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí byť daná už pri vzniku držby a potom po celý priebeh vydržacej doby. Vecné bremená patria medzi vecné práva k cudzej veci (iura in re aliena). Obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť alebo robiť alebo sa niečoho zdržať. Samo takéto obmedzenie vlastníka nehnuteľnej veci nie je ale určujúcim znakom inštitútu vecného bremena, lebo predmetné obmedzenie (niečo trpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať) môže vyplývať aj z iného dôvodu, napríklad obligačného. Vo všeobecnosti môže byť obsahom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu aj právo prechádzať cez určitý pozemok, avšak sama skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napríklad prechádza cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Faktické prechádzanie cez pozemok sa v praxi môže uskutočňovať na základe rôznych právnych titulov (napríklad zmluvy o prenájme) ale aj bez právneho titulu (uznesenie NS SR zo 16.10.2018 sp. zn. ).

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že predpokladom prijatia záveru súdu o vydržaní musí byť medziiným zistenie, že počas vydržacej doby držiteľ skutočne „bol“ (teda nie iba „mohol byť“) so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ). Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska toho, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ku ktorým právo vo forme vecného bremena nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus); ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej

predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za oprávneného z vecného bremena. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol, teda či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Inými slovami, z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vecného bremena k veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu (prípadne aj len domnelého) nadobudnutia práva z vecného bremena.

20. Zmluvou o darovaní spísanou do notárskej zápisnice, ktorou sa pôvodný žalovaný Q. S. zaviazal umožniť otcovi Š. S. W.. prechod a prejazd cez pozemok nadobudnutý od neho darom, či ústna dohoda, ktorá vyplýva z umiestnenia stavieb na dotknutých pozemkoch, ani podľa odvolacieho súdu nie sú objektívne takými právnymi titulmi, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o dobromyseľnosti žalobcov, prípadne ich právnych predchodcov, keďže predmetné dohody objektívne nemohli viesť k nadobudnutiu práva vecného bremena. Právo vecného bremena zriadené notárskou zápisnicou o darovaní pozemku len vo forme in personam, patrilo Š. S.Y. W.. (osobné vecné bremeno); uvedené jednoznačne vyplývalo zo znenia predmetnej notárskej zápisnice, v zmysle ktorej sa žalovaný ako vlastník novoutvoreného stavebného pozemku zaviazal ako svoju osobnú povinnosť umožniť vlastníkovi pozemku parc. č. XXX/ XX, ktorý mal na ňom postavený dom súp. č. XXX (teraz rodinný dom žalobcov súp. č. XXX) prechod a prístup na tento pozemok, a to pešo i povozom (oprávnený subjekt z vecného bremena bol výslovne označený ako Š. S., t.j. nie každý vlastník predmetnej nehnuteľnosti). Na doplnenie je treba uviesť, že pri osobných vecných bremenách je oprávnený subjekt určený individuálne a právo z takéhoto vecného bremena môže patriť len určitej fyzickej alebo právnickej osobe. Vecné bremená tohto typu sú časovo obmedzené a neprechádzajú na právneho nástupcu oprávnenej osoby; uvedený záver vychádza zo znenia ustanovenia , podľa ktorého ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom. Z tohto teda vyplýva, že po smrti otca pôvodného žalovaného predmetné právo z vecného bremena zaniklo a neprešlo na jeho pozostalú manželku U.J. S., a nemožno uvažovať ani o tom, že následne prešlo na jej právnych nástupcov, t.j. právnu predchodkyňu žalobcov a ďalej na žalobcov. Pokiaľ žalobcovia odvodzovali svoju dobromyseľnosť, resp. dobromyseľnosť ich právnej predchodkyne (príp. U. S.) od notárskej zápisnice o darovaní pozemku pôvodnému žalovanému jeho otcom, nemohli byť objektívne presvedčení, že im patrí právo vecného bremena (toto bolo zriadené ako osobné právo Š. S. W..) a teda nebol splnený základný predpoklad pre vydržanie vecného bremena podľa ustanovenia v spojení s jeho ustanovením , t.j. nebola splnená táto podmienka oprávnenosti držby.

21. Odvolací súd ďalej posudzoval dobromyseľnosť žalobcov, resp. právnej predchodkyne žalobcov odvodzovanej od ústnej dohody o vecnom bremene (podľa ich argumentácie išlo o vecné bremeno in rem, kde bola panujúca nehnuteľnosť parc. č. XXX/XX a na nej postavený rodinný dom žalobcov súp. č. XXX a vecné bremeno viazlo na pozemku žalovanej), čomu mali svedčiť skutkové okolnosti veci, najmä že by sa nestavala nehnuteľnosť, ku ktorej nie je prístup z obecnej cesty pešo ani vozom (autom). Pri posudzovaní tohto odvolací súd vychádzal zo zákonnej úpravy, že vecné bremeno, ktoré má vzniknúť dohodou môže vzniknúť jedine písomnou zmluvou, nikdy nie ústnou dohodou ( v spojení s jeho ). Zákon pre zmluvu o zriadení vecného bremena vyžaduje obligátorne písomnú formu, keďže ide o právny úkon týkajúci sa nehnuteľnosti a vecné bremeno zriadené na základe zmluvy vznikne až vkladom do katastra nehnuteľností; vklad do katastra nehnuteľností predstavuje právny spôsob (modus) vzniku vecného bremena. Z uvedeného vyplýva, že vydržanie vecného bremena len na základe ústnej dohody o jeho zriadení nemôže založiť dobrú vieru držiteľa, že mu také vecné právo patrí; ústna dohoda nestačí na vznik vecného bremena, ak zákon pre vznik takéhoto práva obligátorne vyžaduje písomnú formu (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 21.8.2000 sp. zn. a rozsudok z 26.5.2002 sp. zn. ). Vychádzajúc z uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru, že právna predchodkyňa žalobcov a ani žalobcovia samotní nemohli byť dobromyseľní v presvedčení, že vydržali právo vecného bremena, už len s ohľadom na to, že právo, ktoré mal súd určiť, odvodzujú od ústnej zmluvy.

22. Žalobe podľa odvolacieho súdu nebolo možné vyhovieť ani v časti, ktorou žalobcovia žiadali o určenie, že na parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 352 m2, zapísanej na LV č. XXX viazne vecné bremeno v práve vedenia inžinierskych sietí cez tento pozemok v prospech vlastníka domov súp. č. XXX a súp. č. XXX len na základe toho, že tieto siete sú vedené cez tento pozemok, keďže žiadna zo žalobcami tvrdených skutkových okolností nesvedčila tomu, že by vo vykonávaní tohto práva boli dobromyseľní.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s jeho ustanoveniami , , ods.1 a ods. 3 tak, že žalovanej priznal proti žalobcom 1/ až 3/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( C. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( C. ).