Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-2Cpr/22/2020

Rozhodnutie

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobkyne: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, S. - H., štátna občianka Slovenskej republiky, právne zast.: advokátskou kanceláriou M Kojtalová, s. r. o., so sídlom Antona Bernoláka 51, Žilina proti žalovanému: Základná škola s materskou školou, Hurbanova 27, Martin, IČO: 30 233 844, právne zast.: Mgr. Petrom Balážom, advokátom so sídlom Volgogradská 10946/19, Martin, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.

Súd priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronicky dňa 31.07.2020 sa žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou žalovaného ako zamestnávateľa danou žalobkyni ako zamestnancovi písomným podaním zo dňa 21.04.2020 označeným ako rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodu podľa ust. je neplatné a náhrady trov tohto konania.

2. Žalobkyňa žalobu po skutkovej stránke odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.03.2020 je zamestnaná u zamestnávateľa na pracovnej pozícii : výchovno- vzdelávacia činnosť učiteľky materskej školy. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31.08.2021 bez skúšobnej doby. Dňa 23.04.2020 bolo žalobkyni ako zamestnancovi zo strany žalovaného ako zamestnávateľa doručené písomné podanie zo dňa 21.4.2020 označené ako „Rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa“, v ktorom žalovaný konštatoval, že podľa ust. rozväzuje so žalobkyňou ako zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti jej pracovného miesta, ktoré bolo zrušené v zmysle rozhodnutia o organizačnej zmene č. 3 zo dňa 20.04.2020 s tým, že nemá možnosť ponúknuť jej ani inú vhodnú prácu a že táto výpoveď bola prerokovaná s odborovou organizáciou pri Základnej škole s materskou školou v Martine, Hubranova 27, dňa 20.04.2020, zároveň konštatoval, že pracovný pomer skončí uplynutím jednomesačnej výpovednej doby k 31.05.2020. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 23.07.2020 oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával podľa pracovnej zmluvy. Žalobkyňa poukázala na relevantné ustanovenie , ako aj . Po oboznámení sa s obsahom doručeného rozviazania pracovného pomeru žalobkyňa konštatovala, že predmetná výpoveď je neplatná pre jej neurčitosť a absenciu formálnych zákonom vyžadovaných náležitostí. Na splnenie požiadavky písomnej formy výpovede síce stačí stručné skutkové uvedenie dôvodu, avšak len v prípade, ak so zreteľom na to, čo výpovedi predchádzalo, je medzi účastníkmi skutkovo nepochybné, čo je dôvodom výpovede. Keďže má žalobkyňa za to, že u zamestnávateľa neexistuje právne relevantné

a záväzné písomné rozhodnutie o organizačných zmenách, resp. nebolo prijaté také rozhodnutie vo forme a obsahu, ktoré by zakladalo uplatnenie výpovedného dôvodu podľa ust. , je zamestnávateľom uvádzaný výpovedný dôvod sporný a tento jasne, určite a zrozumiteľne ani nevyplýva z listu označeného ako „rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa zo dňa 21.04.2020. Žalovaný ako zamestnávateľ všeobecne konštatuje, že z dôvodu nadbytočnosti pracovného miesta žalobkyne, ktoré bolo zrušené v zmysle rozhodnutia o organizačnej zmene č. 3 zo dňa 20.04.2020, rozväzuje žalovaný so žalobkyňou pracovný pomer, výpoveď a uvádzaný výpovedný dôvod považuje žalobkyňa za nejasný, neurčitý, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, keďže nie je zrejmé, o aké rozhodnutie, v akej forme a s akým obsahom ide, tak aby bolo možné takýto právny úkon považovať za platný. Vzhľadom na stručný a neurčitý obsah napadnutej výpovede nie je možné relevantne posúdiť existenciu zákonom predpokladanej podmienky uplatnenia špecifikovaného výpovedného dôvodu, t.j. existenciu rozhodnutia o organizačnej zemne u zamestnávateľa, čas jeho prijatia a jeho účinnosť, kto toto rozhodnutie prijal, pričom žalobkyňa spochybňuje jeho existenciu. Z hľadiska obsahu podanej výpovede táto podľa názoru žalobkyne nespĺňa všetky zákonom vyžadované predpoklady, keďže z nej nie je možné poúdiť, v čom spočívala organizačná zmena u zamestnávateľa ako príčina nadbytočnosti zamestnanca, žalobkyňa spochybňuje nemožnosť zamestnávateľa ju zamestnať inou prácou, t.j. na strane žalovaného došlo k pochybeniu i v zmysle ust. , resp. k nesplneniu tejto hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede ponúknuť žalobkyni inú vhodnú prácu. Vzhľadom na neurčitosť právneho úkonu zamestnávateľa

- napadnutej výpovede, je nepreskúmateľné, či vôbec na strane žalovaného ako zamestnávateľa došlo k organizačnej zmene, ktorá by činila žalobkyňu ako zamestnanca pre neho nadbytočnou z hľadiska funkcie, na ktorú má uzatvorenú pracovnú zmluvu. Žalobkyňa mala za to, vychádzajúc zo skutočného stavu daného u zamestnávateľa v čase podania výpovede, že na strane žalovaného neexistovali žiadne písomné rozhodnutie o organizačných zmenách v takej forme a spĺňajúce zákonom vyžadované podmienky preukazujúce existenciu organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinnú súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca, a teda žalobkyňa má za nesporné, že v čase podania výpovede, ktorá je predmetom žaloby, neboli naplnené výpovedné dôvody podľa ust. , a teda považuje napadnutú výpoveď za neplatnú. Žalobkyňa má za to, že neexistuje základný predpoklad použitia výpovedného dôvodu podľa ust. , teda u žalovaného ako zamestnávateľa nenastala taká organizačná zmena a nebolo prijaté také rozhodnutie o organizačnej zmene, na základe ktorej by sa stala nadbytočnou, a teda následne ani neexistuje príčinná súvislosť s touto organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne ako zamestnanca. Litera zákona potvrdená opätovne i súdnou judikatúrou vyžaduje pre naplnenie formálnych a hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede, nielen písomné rozhodnutie zamestnávateľa konštatovanie o jeho existencii vo vypracovanej výpovedi, ale i splnenie podmienky, že takéto rozhodnutie zamestnávateľa je zamestnávateľom vyhlásené, či oznámené dotknutému zamestnancovi alebo je možné ho konkretizovať z výpovede o skončení pracovného pomeru. Keďže v tejto časti je výpoveď zamestnávateľa nepreskúmateľná, nejasná a neurčitá, žalobkyňa opätovne zdôrazňuje, že je nutné ju považovať za neplatný právny úkon. Vzhľadom na nejasné a neurčité skutkové odôvodnenie zamestnávateľa o jeho údajnom písomnom rozhodnutí o organizačných zmenách, potom nie je možné ani preskúmať jeho prijatie, časové súvislosti, samotnú nadbytočnosť zamestnanca. Žalobkyňa má za to, že pri uplatnení výpovede zo strany zamestnávateľa neboli splnené zákonné predpoklady vymedzujúce žalovaným ako zamestnávateľom použitý výpovedný dôvod, tieto z obsahu výpovede ako písomného prejavu vôle zamestnávateľa nevyplývajú, a preto nie je naplnená zákonná podmienka zákonom vyžadovanej písomnej formy výpovede zamestnávateľa. Žalobkyňa má za to, že zamestnávateľ si zároveň nesplnil svoju ponukovú povinnosť v zmysle ust. . Žalobkyňa rovnako spochybňuje splnenie ďalšej hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede. t.j. jej prerokovanie s odborovou organizáciou zákonom predpísaným spôsobom.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobkyne uviedol, že je pravda, že žalovaný skončil so žalobkyňou pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 23. 3. 2020 jednostranne, a to výpoveďou z organizačných dôvodov. Žalovaný však na rozdiel od žalobkyne zastáva názor, že toto skončenie bolo platné, na základe platného, určitého, zrozumiteľného a formálne a obsahovo úplného právneho úkonu - výpovede, ktorej predchádzalo písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene a prerokovanie tejto organizačnej zmeny a skončenia pomeru so žalobkyňou so zástupcami zamestnancov - Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. Žalobkyňa bola prijatá do pracovného pomeru u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23. 3. 2020, a to na pracovnú pozíciu učiteľky materskej školy. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 20. 4. 2020 o organizačnej zmene

č. 3 zo dňa 20. 4. 2020 došlo u žalovaného k zníženiu počtu zamestnancov v pracovnej pozície učiteľa materskej školy z pôvodného počtu 19 zamestnancov na nový počet 16 zamestnancov, a to s účinnosťou ku dňu 31. 5. 2020. V dôsledku tejto organizačnej zmeny sa žalobkyňa stala pre žalovaného nadbytočnou. Organizačná zmena č. 3 zo dňa 20. 4. 2020 ako aj na ňu nadväzujúca výpoveď žalobkyni z pracovného pomeru z tohto dôvodu boli ešte pred podaním výpovede prerokované Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. Žalovaný teda jednoznačne splnil všetky predpoklady a povinnosti pre platné skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou výpoveďou z organizačných dôvodov. Žalobkyňa ďalej v žalobe namieta údajnú neurčitosť výpovede čo do špecifikácie rozhodnutia o organizačnej zmene, ktoré bolo dôvodom pre skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou. Vo výpovedi je presne špecifikované, že sa jednalo o rozhodnutie o organizačnej zmene č. 3 zo dňa 20. 4. 2020, ktorým bolo pracovné miesto žalobkyne zrušené. Rozhodnutie je teda vymedzené názvom, poradovým číslom rozhodnutia žalovaného ako zamestnávateľa ako aj dátumom jeho prijatia a taktiež je vo výpovedi konkretizovaný druh organizačnej zmeny, ktorým je zrušenie pracovného miesta žalobkyne. Výpoveď je teda aj v tejto časti jednoznačná, dostatočne určitá a nesporná. Žalobkyňa uvádza v žalobe, že rozhodnutie o organizačnej zmene je možné ako právny úkon preskúmať z hľadiska jeho platnosti, čo je v rozpore so zaužívanou súdnou praxou a rozsahom preskúmavacej kompetencie súdu v pracovno- právnych sporoch. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene totiž nie je právnym úkonom a súd nie je oprávnený posudzovať jeho platnosť (napr. komentár k , vydavateľstvo C. H. Beck, Helena Barancová, str. 292) Žalobkyňa ďalej v žalobe spochybňuje platnosť výpovede z dôvodu, že jej nebolo ponúknuté iné vhodné pracovné miesto v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce. V skutočnosti žalovaný v tom čase nedisponoval žiadnym (nielen pre žalobkyňu vhodným) voľným pracovným miestom, ktoré by mohol žalobkyni ponúknuť. Preto jej žiadne pracovné miesto ani ponúknuté nebolo, čo sa konštatuje aj v samotnej výpovedi. Existenciu iného vhodného pracovného miesta u žalovaného neavizovali ani zástupcovia zamestnancov, čo by určite v rámci prerokovania organizačnej zmeny č. 3 a nadväzných výpovedí v prípade, že by takéto pracovné miesto existovalo, namietali. V zápisnici o prerokovaní výpovede žiadna takáto zmienka nie je. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný skončil so žalobkyňou pracovný pomer v súlade so zákonom a na základe skutočných, právne podložených a riadne preukázaných úkonov. Z tohto dôvodu žalovaný navrhol, aby súd po nariadení pojednávania a vykonaní dokazovania žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol ako právne neopodstatnenú a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 21.04.2020 z dôvodu podľa ust. . Po oboznámení sa s obsahom písomného vyjadrenia žalovaného ako i listinných dôkazov, ktoré žalovaný predkladá na svoju obranu, má žalobkyňa za to, že jej vznesené námietky odôvodňujúce neplatnosť podanej výpovede žalovaný svojimi tvrdeniami nevyvrátil. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia predložil rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene č. 3 zo dňa 20.04.2020, z obsahu ktorého však okrem číselného počtu zamestnancov nie je zrejmá samotná podstata organizačnej zmeny u zamestnávateľa, z akého dôvodu, okrem všeobecnej konštatácie o efektívnosti nakladania s finančnými prostriedkami, dochádza k zníženiu počtu zamestnancov na pracovnej pozícii učiteľka materskej školy, teda čo bolo skutočným dôvodom, ak vôbec taký existoval, údajnej o organizačnej zmeny, ktorej následkom by bola nadbytočnosť žalobkyne ako zamestnanca u žalovaného. Z obsahu podanej výpovede, ako i samotného rozhodnutia nevyplýva, žeby toto rozhodnutie bolo prijaté za účelom dosiahnutia zmeny úloh zamestnávateľa, technického vybavenia, zníženia stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo inej organizačnej zmeny, čo sa môže javiť ako účelový a nedôvodný postup zamestnávateľa. Podľa názoru žalobkyne pri výpovedi z pracovného pomeru podľa žalovaný nepreukázal, že by boli splnené všetky zákonné predpoklady vymedzujúce tento výpovedný dôvod, t.j. zmena úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia alebo iná organizačná zmena ako príčina nadbytočnosti zamestnanca pre zamestnávateľa, nemožnosť zamestnávateľa zamestnávať zamestnanca inou prácou, a to ani po predchádzajúcej príprave, zároveň nepreukázal, žeby boli splnené všetky ostatné hmotnoprávne predpoklady platnej výpovede podľa . Zamestnávateľ nepreukázal dôvodnosť zrušenia 3 pracovných miesť, čo evokuje, že samotné rozhodnutie smerovalo k inému cieľu, ako k zabezpečeniu efektívnosti práce, nebolo odôvodnené zmenou úloh zamestnávateľa, eventuálne inou organizačnou zmenou, nebolo preukázané, či sa zamestnanec stal nadbytočným a či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami, pričom je povinnosťou tvrdenia a dokazovania žalovaného ako zamestnávateľa, aby preukázal tieto skutočnosti,

najmä či existuje príčinná súvislosť medzi údajnou organizačnou zmenou eventuálne tvrdeným zrušením 3 pracovných miest v nadväznosti na počet a štruktúru zloženia zamestnancov a pôvodnú organizačnú štruktúru u zamestnávateľa. Z obsahu rozhodnutia o organizačnej zmene, ako i samotnej výpovede nie je zrejmé reálny a racionálny dôvod, ktorý viedol zamestnávateľa k údajnému zrušeniu 3 pracovných miest učiteľky materskej školy, a to i s ohľadom na to, že žalovaný ako zamestnávateľ uzatvoril pracovný pomer so žalobkyňou s účinnosťou odo dňa 01.04.2020. Z obsahu predložených listinných dôkazov sa nie je možné stotožniť s tvrdením žalovaného, žeby boli splnené a všetky hmotnoprávne podmienky na platnosť napadnutej výpovede. Podľa názoru žalobkyne, žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť zakotvenú v ust. . Žalovaný nepreukázal, žeby splnil hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede podľa , t.j. žeby výpoveď prerokoval s odborovou organizáciou zákonom predpísaným spôsobom. Prerokovanie v zmysle ust. predstavuje jednu zo základných hmotnoprávnych podmienok jednostranného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Uvedené ustanovenie zakotvuje teda ingerenciu zástupcu zamestnancov pri skončení pracovného pomeru, a to tak, že zamestnávateľ je povinný výpoveď zo strany zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, v opačnom prípade takúto výpoveď sankcionuje neplatnosťou. priamo nerieši, kedy je možné považovať túto hmotnoprávnu podmienku platnosti skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa za splnenú, neustanovuje formu prerokovania, uvedené je potrebné posúdiť v súlade s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorý vo viacerých svojich rozhodnutiach, najmä s ohľadom na ochranu zamestnanca ako slabšej strany, konštatoval, že účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov nastane len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skočenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede na jej prerokovanie obsahuje náležitosti podľa ust. . S poukazom na uvedené je nutné konštatovať, a to i po posúdení predloženého listinného dôkazu zo strany žalovaného označeného ako „ zápisnica č. 4/2020 z rokovania výboru ZO PŠaV na Slovensku pri ZŠ a MŠ Hurbanova ul. Martin konaného dňa 20.04.2020“ ako i definovaný program tohto rokovania, že žalovaný si svoju povinnosť v zmysle ust. vôbec nesplnil, keďže z obsahu zápisnice, ktorú žalovaný predkladá ako dôkaz je zrejmé, že odborová organizácia (ak vôbec, keďže samotná zápisnica, ako i priebeh rokovania, ktorý by mala zachytávať, vyznieva zmätočne) prerokovala s poukazom na ust. návrh na organizačnú zmenu (nedošlo k predchádzajúcemu prerokovaniu nielen konkrétnych rozhodnutí zamestnávateľa, ale ani výpovede žalobkyne, ktorá logicky mohla nasledovať až po prijatí samotného rozhodnutia zamestnávateľa). Žalovaný ako zamestnávateľ napadnutú výpoveď vopred neprerokoval s odborovou organizáciou, čo má za následok neplatnosť výpovede, ktorá je predmetom súdneho konania, na tieto skutočnosti žalovaný produkoval dôkaz, ktorý svojim obsahom neobstojí na preukázanie splnenia si povinnosti podľa ust. . Žalobkyňa vo svojej žaloba namietla, že si žalovaný nesplnil svoju ponukovú povinnosť v zmysle ust. . Vychádzajúc z ust. i z konštantnej judikatúry, ak zamestnávateľ tvrdí, že v čase výpovede nemal možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, lebo v mieste výkonu práce zamestnanca nedisponoval žiadnou voľnou prácou, je zodpovednosťou žalovaného ako zamestnávateľa, aby preukázal, že ku dňu výpovede boli všetky pracovné miesta obsadené inými zamestnancami, preukázanie reálnej existencie obsadenosti každého pracovného miesta je ťarchou žalovaného, pretože od žalobkyne nemožno spravodlivo požadovať, aby túto skutočnosť preukazovala. V rámci svojho vyjadrenia žalovaný produkuje listinný dôkaz označený ako „Štvrťročný výkaz o práci“, z hľadiska jeho obsahu a skutočností, ktoré má vykazovať k poslednému dňu sledovaného štvrťroka, tj. k 30.06.2020 sa nie je možné stotožniť s tvrdením žalovaného, žeby v čase napádaného skočenia pracovného pomeru nedisponoval žiadnymi voľnými pracovnými miestami.

5. Žalovaný vo svojej duplike prostredníctvom svojho právneho zástupcu k replike žalobkyne uviedol, že žalovaný trvá na tom, že výpoveď bola daná žalobkyni platne a predchádzali jej všetky úkony, ktoré vyžaduje . Pokiaľ ide otázku platnosti prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene, žalovaný zotrváva na tom, že predmetné rozhodnutie bolo riadne prijaté, jeho následkom sa stala žalobkyňa nadbytočnou, a preto bolo potrebné zrušiť jej pracovné miesto. Žalobkyňa namieta vo vyjadrení, že rozhodnutie údajne neobsahuje podstatu organizačnej zmeny. V prvom rade je potrebné uviesť, že rozhodnutie o organizačnej zmene nie je právny úkon. Zákon nestanovuje aké má mať podstatné náležitosti. Rozhodnutie žalovaného je dostatočne určité a konkrétne na to, aby bolo z neho jasné čo a z akých dôvodov sa ním robí. Podstatou organizačnej zmeny v tomto prípade bola tá skutočnosť, že žalovaný v dôsledku nadstavu, ktorý vznikol dňom 1. 4. 2020, disponoval viac zamestnancami na pracovnej pozícii učiteľa materskej školy ako potreboval. Preto pristúpil k zníženiu

počtu pracovných miest na tejto pozícii z 19 na 16. Táto situácia vznikla tak, že do pomeru k nemu sa dostali dňom 1. 4. 2020 noví zamestnanci. Jednalo sa o zamestnancov, ktorí mali pôvodne nahradiť odchádzajúcich starých zamestnancov. Títo noví zamestnanci boli takmer všetci (vrátane žalobkyne) prijatí do pracovného pomeru v jeden deň a to 23. 3. 2020. Následne však po zmene vedenia školy výpovede doterajších zamestnancov boli dňa 26. 3. 2020 zobraté so súhlasom žalovaného späť. Novoprijatí zamestnanci sa tak stali nadbytočnými. Vzhľadom k tomu, že zo strany bývalého vedenia boli v rozpore s dlhoročnou praxou a oprávnenými záujmami žalovaného uzatvorené pracovné pomery bez skúšobnej doby, žalovaný bol nútený pristúpiť k výpovediam. To však nemení nič na tom, že žalovaný nemal pre nich žiadnu prácu a to na žiadnej pracovnej pozícii a ani na kratší pracovný čas. Táto zmena sa dotkla aj žalobkyne, u ktorej je treba podotknúť, že nespĺňala ani kvalifikačné predpoklady na výkon tejto práce. Tá má ukončené úplné stredné vzdelanie s maturitou v odbore animátor voľného času. V zmysle vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. sú kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca v kategórii učiteľ stanovené v prílohe č. 1. Podľa prílohy č. 1 musí mať učiteľ materskej školy vyštudovaný študijný odbor učiteľstvo a pedagogické vedy v učiteľskom študijnom programe zameranom na predškolskú pedagogiku. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť zrušenia 3 pracovných miest, žalovaný predkladá súdu vyhlásenie žalovaného k počtu učiteliek v MŠ k 1. 4. 2020. Z uvedeného vyhlásenia je zrejmé, že na 193 detí evidovaných v MŠ k 1. 4. 2020 bolo potrebných 16 učiteľov. Žalovaný mal v tom čase zamestnaných 21 resp. 20 učiteľov. Preto bolo nevyhnutné pracovné miesto žalobkyne zrušiť. Na preukázanie riadneho prerokovania výpovede žalovaný predložil okrem už predloženej zápisnice zo zasadnutia odborovej organizácie zo dňa 20. 4. 2020 aj vyhotovenie výpovede opatrené pečiatkou a podpisom predsedníčky odborov s prehlásením o jej prerokovaní dňa 20. 4. 2020. Tento dôkaz potvrdzuje riadne a včasné prerokovanie výpovede žalovaným s odborovou organizáciou, ktorá u neho pôsobí. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaný nepreukázal splnenie ponukovej povinnosti, žalovaný predložil súdu organizačnú štruktúru školy platnú k 20. 4. 2020 aj k 31. 5. 2020. V uvedenej štruktúre sú zahrnuté všetky pracovné pozície vytvorené u žalovaného v tom čase. Všetky tieto pozície boli ku dňu doručenia ako aj účinnosti výpovede plne obsadené. Žalovaný nemal žiadne voľné pracovné miesto. Preto žalobkyni nemal čo ponúknuť. Tento dôkaz potvrdzuje údaje zo štatistického výkazu za II. štvrťrok o tom, že žiadne voľné pracovné miesto u žalovaného v rozhodnom období neexistovalo. Žalovaný preto opätovne navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Okresný súd Ružomberok rozsudkom sp. zn. -66 zo dňa 09.06.2021 určil, že skončenie pracovného pomeru výpovede žalovaného ako zamestnávateľa danou žalobkyni ako zamestnancovi písomným podaním zo dňa 21.04.2020 označeným ako „rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa“ z dôvodu podľa ustanovenia je neplatné a priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. -120 zo dňa 26.01.20222 rozsudok prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline vyplynulo, že na rozdiel od prvoinštančného súdu, odvolací súd zastal názor, že v danom prípade rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene napĺňalo formálne aj obsahové náležitosti, bolo vyhotovené písomne a spočívalo v znížení stavu zamestnancov z počtu 19 na 16, a to práve na pracovnej pozícií, ktorú v tom čase zastávala žalobkyňa. Objektívne jestvujúca bola aj príčinná súvislosť medzi rozhodnutím o organizačnej zmene a nadbytočnosťou žalobkyne. Z vykonaného dokazovania totiž nepochybne vyplynulo, že žalovaný zamestnával na pracovnej pozícii učiteľka materskej školy viac pedagogických zamestnancov, ako mal pracovných miest, a teda logicky organizačnou zmenou č. 3 k 31.05.2020 znížil počet zamestnancov z pôvodného počtu 19 na nový počet 16. Nekonzistentné a vzájomne odporujúce i závery prvoinštančného súdu uvedené v bode 24. odôvodnenia jeho rozhodnutia, keď v prvej vete uvedeného odseku súd konštatoval, že výpoveď žalobkyne ako zamestnanca nebola ani riadne prerokovaná odborovým zväzom a v poslednom riadku tohto odseku uzavrel, že odborová organizácia prerokovala návrh na organizačnú zmenu súčasne s výpoveďou, ktorá bola daná žalobkyni. Žalovaný v konaní predložil zápisnicu č. 4/2020 z rokovania výboru ZO PŠaV na Slovensku pri ZŠ a MŠ, Hurbanova ulica, Martin, konaného dňa 20.04.2020, Rozhodnutie o organizačnej zmene z 20.04.2020, ako i rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z 21.04.2020 adresované žalobkyni, ktoré bolo opatrené pečiatkou PŠaV na Slovensku s poznámku: „Prerokovaná so zástupcami dňa 20.04.2020“. Úlohou prvoinštančného

súdu bolo vyhodnotiť predmetné dôkazy zo strany žalovaného, a to či už jednotlivo, alebo vo vzájomných súvislostiach, v kontexte iných dôkazov, ktoré boli v konaní predložené a na ich podklade v súlade s platnou právnou úpravou a rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít ustáliť, či výpoveď daná žalovaným žalobkyni bola prerokovaná v zmysle ustanovenia alebo nie. Akékoľvek iné úvahy a závery prvoinštančného súdu z tohto pohľadu sú irelevantné a bez akéhokoľvek, či už skutkového alebo právneho podkladu.

8. V tejto súvislosti úlohou prvoinštančného súdu bude v kontexte rozhodnutí Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. , sp. zn. s prihliadnutím na žalovaným predložené listinne dôkazy vyhodnotiť, či nastali účinky splnenia hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede, vyplývajúce z ust. , prípadne doplniť dokazovanie výsluchom predsedu alebo člena odborovej organizácie k uvedeniu konkrétneho dátumu, ku ktorému došlo k opatreniu výpovede adresovanej žalobkyni razítkom ZO k uvedeniu poznámky o tom, že táto bola prerokovaná odborovým orgánom. Iba podľa tohto bude možné ustáliť, či žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo predložená výpoveď adresovaná žalobkyni obsahovali náležitosti výpovede určené v ust. , tzn. že dôvod výpovede bol skutkovo vymedzený tak, že ho nebolo možné zameniť s inými dôvodmi. Teda, či k prerokovaniu výpovede v zmysle , splneniu hmotnoprávnej podmienky jej platnosti, došlo skôr, ako nastáli právne účinky výpovede a či sa tak stalo pred týmto rozhodujúcim okamihom.

9. Nepodloženým a nepreskúmateľným je aj záver prvoinštančného súdu o tom, že z listinného dôkazu označeného ako „Štvrťročný výkaz o práci“ sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovaného, že v čase napádaného skončenia pracovného pomeru nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom. Ak súd na základe vykonaných dôkazov dospel k iným zisteniam, bolo jeho povinnosťou uviesť, akým voľným pracovným miestom žalovaný v čase skončenia pracovného pomeru výpoveďou so žalobkyňou disponoval a či toto pracovné miesto bolo vhodné a spĺňalo predpoklady v zmysle ustanovenia . V zmysle stanoviska Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Cpjf 44/77 z 24. marca 1978 uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod poradovým číslom R15/1978, ktorý je aktuálny aj v súčasnosti, inou vhodnou prácou pre zamestnanca sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno i kvalifikácií. Bude preto potrebné pokiaľ prvoinštančný súd dospel k záveru, že takouto prácou žalovaný v čase doručovania výpovede žalobkyni disponoval, uviesť, vymedziť toto pracovné miesto a zdôvodniť na podklade akých skutočností ho považoval za inú vhodnú prácu v zmysle ust. . V ďalšom konaní bude preto potrebné, aby prvoinštančný súd skutkové zistenia a právne závery zosúladil s platnou právnou úpravou, rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít tak, aby jeho rozhodnutie spĺňalo nielen atribút zákonnosti, ale bolo i riadne odôvodnené postupom podľa a zodpovedalo skutkovému stavu tak, aby korešpondoval s výsledkom vykonaného dokazovania.

10. Po doručení zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline súd opätovne vytýčil na 14.03.2022 termín pojednávania, na ktorom právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na svojich vyjadreniach, pričom navrhla v konaní vypočuť ako svedkov Mgr. X. N. a Bc. H. J. k tej skutočnosti, akým spôsobom bola naplnená hmotnoprávna podmienka skončenia pracovného pomeru, konkrétne akým spôsobom bola prerokovaná výpoveď žalobkyne.

11. Právny zástupca žalovaného považoval takéto návrhy na doplnenie dokazovania za nedôvodné, nakoľko v spise sa nachádza žiadosť žalovaného o prerokovaní výpovede ako aj zápisnica z rokovania odborovej organizácie, v zmysle ktorej obsahu je zrejmé, že výpoveď bola prerokovaná, pokiaľ sa týka textu samotnej výpovede táto obsahuje doložku o tom, že výpoveď bola prerokovaná odborovou organizáciou.

12. Na pojednávaní konanom dňa 04.04.2022 bolo vypočuté navrhnuté svedkyne. Svedkyňa Mgr. X. N. vo svojej výpovedi uviedla, že od 28.03.2020 bola poverená riadením školy, 20.04.2020 boli prijaté organizačné zmeny, musela to riešiť z hľadiska efektívnosti a šetrenia finančných prostriedkov, nakoľko boli stiahnuté výpovede predchádzajúcich zamestnancov a tým pádom mali 20 nových zamestnancov nadstav, čiže to musela riešiť. Kontaktovala odborovú organizáciu, ktorá pôsobila na škole so žiadosťou o prerokovanie organizačných zmien, ako aj konkrétne mená, ktorým budú doručované výpovede plus aj rozhodnutia o organizačnej zmene, ktorá žiadosť bola fyzicky doručená zamestnankyni odborov na pracovisku a bola zapísaná aj knihy pošty, keďže škola bola v tom čase z dôvodu pandémie zatvorená.

Nevedela uviesť, kedy bolo prijaté rozhodnutie o organizačnej zmene, okolo 20.04.2020 s tým, že 21.04.2020 prišla odpoveď z odborov, že zobrali na vedomie aj rozhodnutie o organizačnej zmene aj konkrétne mená, s ktorými bol rozviazaný pracovný pomer. Následne po tomto oznámení začala doručovať týmto zamestnancom výpovede. Svedkyňa doplnila, že to nebolo pre ňu ľahké rozhodnutie, bola to náročná doba, pričom poukázala aj na to, že žalovaná v tom čase nespĺňala potrebné kvalifikačné predpoklady v zmysle .

13. Svedkyňa Bc. H. J. vo svojej výpovedi uviedla, že pracuje ako učiteľka v materskej škole a je aj predsedníčkou odborov na tejto škole už niekoľko rokov. Ku konkrétnemu obdobiu apríla 2020 uviedla, že to bolo hektické obdobie, pokiaľ sa týka žalobkyne, prerokovali organizačnú zmenu aj výpovede zamestnancov, ona v odborovej organizácii toto prerokovala so zástupcami odborov. Doplnila, že pokiaľ niečo dostanú na vyjadrenie, resp. prerokovanie, snažia sa to prerokovať promptne, rýchlo a tak, aby neboli žiadne sklzy. Po doručení organizačnej zmeny a výpovede a žiadosti o prerokovanie výpovede to oznámila členom výboru, najskôr ich upozornila telefonicky, nakoľko však bola pandemická situácia a táto nedovoľovala, aby sa zišli osobne, tak im emailom doručila všetky dokumenty, čiže aj organizačnú zmenu aj výpoveď a následne im doručila aj zápisnicu z tohto prerokovania, aby sa k tomu vyjadrili. Všetko bolo odsúhlasené, bolo to podpísané a uznesenie spolu so zápisnicou a podpísanými dokumentmi doručili Mgr. X. N., pričom ich prax je taká, že všetky dokumenty, ktoré k nim prídu orazítkujú ich počiatkami, aby bolo zrejmé, čo bolo prerokované a následne ich vrátia späť. Tak to bolo aj v konkrétnom prípade žalobkyne, čiže prerokovali aj organizačnú zmenu aj výpoveď. Bolo to 21.04.2020 a 21.04.2020 to bolo prerokované. Svedkyňa ešte doplnila, že pokiaľ má na to odborová organizácia zo zákona 7 dní, v tom čase v škole neprebiehala prezenčná výučba, čiže ona prišla do školy len kvôli tomuto, a preto došlo aj k rýchlemu prerokovaniu tejto organizačnej zmeny a výpovede.

14. Právni zástupcovia na záver zotrvali na svojich vyjadrenia a stanoviskách. Právna zástupkyňa žalobkyne navrhla žalobe vyhovieť z dôvodov uvedených v predchádzajúcich vyjadreniach a s poukazom na doplnené dokazovanie. Právny zástupca žalovaného navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko nebolo preukázané, že by existovali nejaké dôvody neplatnosti výpovede. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktoré v tejto záležitosti dáva strane žalovaného za pravdu, že v zmysle , nie je sankcionované neprerokovanie organizačnej zmeny, resp. jeho súčasné prerokovanie s výpoveďou.

15. V rámci dokazovania sa súd ďalej opätovne oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom súc viazaný právnym názorom Krajského súdu v Žiline dospel k nasledovný skutkovým a právnym zisteniam.

16. Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, d) zamestnanec 1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, 2. prestal spĺňať požiadavky podľa , . nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo 4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil,

e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

17. Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

18. Podľa výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

19. Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

20. Podľa ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.

21. Podľa ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. 22. V prejednávanej veci nie je sporné, že zamestnávateľ doručoval jednostranné skončenie pracovného výpoveďou zo dňa 20.4.2020 žalobkyni dňa 23.4.2020. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatnila žalobkyňa na súde v lehote ustanovenej v .

23. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v . Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. V danom prípade zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer výpoveďou podľa , z dôvodu nadbytočnosti pracovného miesta žalobkyne, ktoré bolo zrušené v zmysle rozhodnutia o organizačnej zmene č. 3 zo dňa 20.4.2020 s tým, že zamestnávateľ nemá možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dojednané ako miesto výkonu práce v pracovnej zmluve, ani v mieste bydliska žalovanej, a to ani po predchádzajúcej príprave.

24. Podstatou výpovedného dôvodu uvádzaného v je existencia organizačných zmien na strane zamestnávateľa a s tým súvisiaca nadbytočnosť zamestnanca. Ide o prípady, kedy zamestnávateľ v dôsledku organizačných zmien nemá možnosť prideľovať zamestnancovi práce dohodnuté podľa pracovnej zmluvy. V praxi k takýmto situáciám najčastejšie dochádza pri investíciách do technického vybavenia zamestnávateľa za účelom zefektívnenia práce, následkom čoho je však potreba

zníženia stavu zamestnancov, resp. pri znižovaní zamestnaneckého portfólia v dôsledku negatívnej hospodárskej situácie. O organizačnej zmene musí zamestnávateľ rozhodnúť písomne.

25. Predpokladom výpovedného dôvodu nadbytočnosti je to, že v dôsledku realizácie organizačnej zmeny v dohľadnom čase, spravidla počas plynutia výpovednej doby, stratí zamestnávateľ možnosť zamestnanca zamestnávať. Rozhodnutie o výbere zamestnanca, ktorý sa má stať nadbytočným, je v plnej pôsobnosti zamestnávateľa. ( Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 1. 2009, sp. zn. : „Ak zamestnávateľ na základe svojho rozhodnutia o organizačných zmenách znižuje počet zamestnancov v rovnakom pracovnom zaradení, o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať.)

26. Pri uplatnení výpovede z organizačných dôvodov je zamestnávateľ povinný ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu podľa . Ponuka inej vhodnej práce je hmotnoprávnou podmienkou výpovede zo strany zamestnávateľa. Jej nesplnenie spôsobuje neplatnosť výpovede. Významná je tá skutočnosť, či v okamihu, kedy je zamestnancovi daná výpoveď, zamestnávateľ disponuje voľnými pracovnými miestami. Aby bola splnená ponuková povinnosť, zamestnávateľ musí mať potrebu, aby bola určitá pracovná činnosť reálne vykonávaná. Na základe uvedeného výpoveď zamestnávateľa z organizačných dôvodov bude aktuálna v prípade, ak zamestnávateľ nemá možnosť ďalej zamestnanca zamestnávať (t. j., nedisponuje žiadnym iným voľným vhodným pracovným miestom), resp. ak zamestnanec ponúknuté voľné pracovné miesto odmietol.

27. Preskúmanie výpovedného dôvodu podľa súdom sa musí sústrediť na tri základné otázky: či ide o zmenu úloh organizácie, zmenu technického vybavenia alebo iné organizačné zmeny, či sa stal pracovník nadbytočným a či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou pracovníka a organizačnými zmenami. Dokazovanie týchto skutočností zaťažuje zamestnávateľa. (Rozhodnutia NS SR z 19. apríla 2011, zo dňa 29. júna 2010.) 28. Hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie výpovede z dôvodu nadbytočnosti je splnenie tzv. ponukovej povinnosti zamestnávateľom.

29. V prípade súdneho konania týkajúceho sa neplatnosti výpovede je zamestnávateľ povinný preukazovať, že zamestnanec ponuku inej vhodnej práce odmietol. V prípade, ak zamestnávateľ takouto vhodnou prácou nedisponuje, objektívne nemá vhodnú prácu pre zamestnanca, nemôže svoju ponukovú povinnosť naplniť. V takomto prípade je potrebné, aby zamestnávateľ vo výpovedi uviedol, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca vhodnú prácu v zmysle ustanovenia , čo je aj daný prípad, keď Zamestnávateľ konštatoval, že nemá žiadne voľné miesto v organizácii, pričom nebola preukázaná existencia voľného pracovného miesta, ktoré by mohlo byť ponúknuté žalobkyni.

30. Pokiaľ žalobkyňa namietala existenciu rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozhodnutie zamestnávateľa bolo prijaté písomne, pričom zo znenia ust. nevyplýva, že by zamestnávateľ bol povinný súčasne s daním výpovede alebo ešte skôr aj toto svoje písomné rozhodnutie zamestnancovi predložiť. Uvedená námietka žalobkyne je teda nedôvodná, súd mal jednoznačne preukázané písomné rozhodnutie zamestnávateľa č. 3 z 20.4.2020 o organizačnej zmene. Predmetné rozhodnutie zamestnávateľ prijal „ ...z dôvodu efektívneho nakladania s finančnými prostriedkami podľa , zákona a pre nevyhovujúcu štruktúru kvalifikácie pedagogických zamestnancov znižuje počet zamestnancov k 31.5.2020 v pracovnej pozícii „učiteľ/ka materskej školy z pôvodného počtu 19 na nový počet 16.“

31. Ako už bolo vyššie konštatované, predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa cit. ust. je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Hmotno-právnou podmienkou platnosti skončenia pracovného pomeru z uvedeného výpovedného dôvodu je súčasne splnenie povinností vyplývajúcich pre zamestnávateľa z ustanovenia . O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu.

Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením celkového počtu zamestnancov. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ; súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať. Súd však skúma, či sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce tento výpovedný dôvod. Súd v konaní o určenie neplatnosti výpovede danej z dôvodu podľa neskúma platnosť rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene, keďže také rozhodnutie nie je právnym úkonom v zmysle ust. , ale iba skutočnosťou (faktickým úkonom), ktorá je hmotno-právnym predpokladom pre právny úkon (skončenie pracovného pomeru), zaoberá sa ním ako jedným z predpokladov, ktoré zákon ustanovuje pre platnosť výpovede, a to vzhľadom na okolnosti, ktoré boli dané v čase skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

32. V prejednávanej veci žalovaný preukázal dôvod výpovede z dôvodu podľa keď žalobkyňa sa stala v čase podania výpovede nadbytočnou, teda počet zamestnancov u žalovaného presahoval znížený počet určených pracovných miest. Žalovaným tvrdený nadstav zamestnancov vznikol v dôsledku toho, že po ujatí sa funkcie riaditeľky školy p. H.vou v januári 2020 podali viacerí učitelia výpovede z pracovného pomeru, ktoré výpovede však následne zobrali späť, avšak v tom čase riaditeľka školy pani H. so späťvzatím výpovede nesúhlasila a počas plynutia výpovedných lehôt prijala nových zamestnancov do pracovného pomeru, s dňom nástupu do práce od 1.4.2020. Dňa 25.3.2020 bola odvolaná pani H.vá z pozície riaditeľky školy a dočasne poverená a Mgr. N., poverená vedením školy ešte pred vznikom pracovného pomeru udelila súhlas so späťvzatím výpovedí zo strany zamestnancov. Ak došlo k účinnému odvolaniu výpovede, t.j. ak zamestnávateľ súhlasil so späťvzatím výpovede, pracovný pomer naďalej pokračovať za nezmenených podmienok. Pokiaľ je daná výpoveď, až do uplynutia výpovednej doby resp. do účinného odvolania výpovede sú zamestnávateľ a zamestnanec viazaní povinnosťami v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy. K účinnému späťvzatiu výpovedí došlo ešte pred vznikom pracovného pomeru žalobkyne, čím tak od 1.4.2020 vznikol v organizácii nadstav, ktorú situáciu riešilo vedenie školy rozhodnutím o organizačnej zmene č. 3 zo dňa 20.4.2020 k 31.5.2020.

33. Súd má teda za to, že boli splnené podmienky pre danie výpovede žalobkyni zo strany žalovaného z dôvodu podľa .

34. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne týkajúcu sa postupu pri prerokovaní organizačnej zmeny ako aj samotnej výpovede so zástupcami zamestnancov , súd poukazuje na ust. , v spojení s , podľa ktorého právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis V danom prípade, ak by aj išlo o takú zásadnú organizačnú zmenu, ako má na mysli cit. ust. jej prípadné neprerokovanie so zástupcami zamestnancov by nemalo za následok neplatnosť výpovede zamestnávateľa podľa cit. ust. , a to z dôvodu, že ust. výslovne nesankcionuje zamestnávateľa pre nedodržanie postupu podľa cit. ust. neplatnosťou jeho právneho úkonu -výpovede podľa ust. .

35. Žalovaný preukázal, že rozhodnutie o organizačnej zmene bolo prerokované so zástupcom ZO PSaV na Slovensku (pečiatka a podpis zástupcu na listine - Rozhodnutie o organizačnej zmene z 20.4.2020), zároveň preukázal aj prerokovanie samotnej výpovede podľa , o čom svedčí zápisnica č.4/2020 z rokovania výboru ZO PŠaV na Slovensku pri ZŠ a MŠ Hurbanova , Martin, konaného dňa 20.4.2020, z obsahu ktorej vyplýva program rokovania - prerokovanie na organizačnú zmenu výpovede zamestnancov, pričom návrh na skončenie pracovného pomeru bol na podnet Mgr. X.e N. (štatutár ZŠ a MŠ Hurbanova). Výbor - prerokoval návrh na organizačnú zmenu výpovede zamestnancov a berie na vedomie organizačnú zmenu ukončenie prac. pomeru. V bode 3 je uvedený menný zoznam zamestnancov, ktorý sa zmena týka. Zákon neupravuje samotnú formu prerokovania, podľa sa prerokovaním rozumie výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom. Je prípustné využiť akúkoľvek formu, ktorá nevzbudzuje pochybnosti o tom, že k prerokovaniu došlo a čo bolo predmetom prerokovania. Zástupcovia zamestnancov by mali mať konkrétnu vedomosť o dôvodoch skončenia pracovného

pomeru. Možno konštatovať, že výbor ZO mal dostatočnú vedomosť o organizačnej zmene (pečiatka a podpis zástupcu je na rozhodnutí č.3/2020) ako aj z toho vyplývajúcich následkov pre vymedzených zamestnancov - rozviazanie pracovného pomeru. Aj samotné rozviazanie pracovného pomeru je opatrené pečiatkou a podpisom zástupcu zamestnancov s uvedením poznámky o prerokovaní dňa 20.4.2020. Podľa názoru súdu, nie úplne presnú formuláciu obsiahnutú v zápisnici z rokovania výboru ZO nemožno pričítať na ťarchu zamestnávateľa, keď z obsahu zápisnice ako aj s ohľadom na všetky súvislosti je zrejmé, čo bolo obsahom prerokovania. Tieto skutočnosti potvrdili vo svojich svedeckých výpovediach svedkyne Mgr. X. N. a Bc. H. J..

36. V súvislosti s účasťou zástupcov zamestnancov na skončení pracovného zo strany zamestnávateľa súd teda konštatuje, že sporná výpoveď zo dňa 20.04.2020 bola dňa 20.04.2020 v súlade s cit. ust. 74 vopred prerokovaná zo zástupcami zamestnancov, čo vyplýva z predloženej zápisnice zo zasadnutia výboru ZO konaného dňa 20.04.2020.

37. Uvedeným bola naplnená aj ďalšia podmienka platnosti výpovede. Vykonanie jednotlivých úkonov v jeden deň podľa názoru súdu nie je prekážkou platnosti napadnutého úkonu. Z uvedených dôvodov majúc za preukázané naplnenie všetkých zákonných podmienok pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.