Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/17/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I. J., bývajúceho v Z.,

zastúpeného JUDr. E. Z., advokátkou v N.., proti odporkyni A. J., bývajúcej v Z., zastúpenej

JUDr. I. M., advokátkou v K., o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom

súde Komárno pod sp.zn. , o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Nitre z 11. septembra 2007, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 11. septembra

2007, sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Komárno rozsudkom 26. februára 2007 č.k. - 130 zamietol

návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že je neplatný právny úkon urobený

v notárskej zápisnici N.. X. N.. X. zo dňa 16. júna 2004 a v jej dodatku č. 1 zo dňa 4. augusta

2004, spísaných na Notárskom úrade JUDr. P. J.. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporkyni

náhradu trov konania vo výške 89 444 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ naliehavý právny záujem na tomto určení odôvodnil tým, že jeho právne

postavenie je neisté. V návrhu poukázal na to, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom

notárskej zápisnice a jej dodatku nadobudol pred uzavretím manželstva s odporkyňou.

Notárskou zápisnicou a jej dodatkom sa s odporkyňou po uzavretí manželstva dohodli, že

nehnuteľností, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom budú patriť do masy bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) navrhovateľa a odporkyne. Podľa jeho názoru

uvedený právny úkon bol neplatný, pretože podľa zákona nie je možné do masy BSM pojať

majetok, ktorý vlastnil niektorý z manželov pred uzavretím manželstva. Súd prvého stupňa

v odôvodnení svojho zamietavého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ nepreukázal svoj

naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko takéto určenie by nebolo

spôsobilé odstrániť neistotu v danom právnom vzťahu. Právne postavenie navrhovateľa by

v katastri nehnuteľnosti zostalo nezmenené a nebola by uspokojivo vyriešená otázka, kto je

vlastníkom sporných nehnuteľností.

Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 11. septembra 2007,

sp.zn. , rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, že právne úkony vykonané

v notárskej zápisnici N.. X., N.. X. zo dňa 16. júna 2004 v Notárskom úrade JUDr. P. J.,

notára so sídlom v B., ktorou bol rozšírený zákonom stanovený rozsah bezpodielového

spoluvlastníctva manželov I. J. a A. J., rod. N.., a v notárskej zápisnici N.. X., N.. X. zo dňa

4. augusta 2004 v Notárskom úrade JUDr. P. J., notára so sídlom v B., v ktorej bol spísaný

dodatok č. 1 k dohode o rozšírení zákonom stanoveného rozsahu bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, podľa ktorých bol povolený vklad vlastníckeho práva Správou

katastra K. pod č. V. k nehnuteľnosti v kat.úz. L. č. X. ako parc.č. K. X. – ostatné plochy

2 2

vo výmere X. m, parc.č. K. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m, parc.č. K. X.

2

– zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m , parc.č. K. X. – zastavané plochy a nádvoria

2 2

vo výmere X. m, parc.č. K. X. – vodné plochy vo výmere X. m, parc.č. K. X. – zastavané

2

plochy a nádvoria vo výmere X. m, rozostavaná stavba postavená na parc.č. K. X. a parc.č.

K. X., sú neplatné. Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume

22 986 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ

preukázal svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, nakoľko

právny úkon sa týkal jeho výlučného majetku, nadobudnutého pred uzavretím manželstva,

ktorý sa v súvislosti s touto dohodou a jej zápisom do katastra nehnuteľností stal predmetom

BSM. Z tohto dôvodu s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa jeho postavenie stalo

neistým, keďže v katastri nehnuteľností došlo k zápisu zmeny vlastníka k predmetným

nehnuteľnostiam už na základe takejto dohody o rozšírení BSM a nie na základe

ďalších právnych úkonov týkajúcich sa konkrétnym nehnuteľností. Odvolací súd preto vec

preskúmal následne i po stránke vecnej. Všetky nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom

právneho úkonu obsiahnutého v notárskej zápisnici zo dňa 16. júna 2004 a jej dodatku, boli

výlučným vlastníctvom navrhovateľa pred uzavretím manželstva. Uzatvorenou dohodou

o rozšírení BSM došlo k zmene vlastníctva nehnuteľností, ktoré navrhovateľ vlastnil ako

výlučný vlastník už nielen pred uzavretím manželstva, ale aj pred uzatvorením dohody

o rozšírení BSM. Pri právnom posudzovaní veci, vychádzal odvolací súd z viacerých

rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, keď mal za to, že právna úprava dohody

o rozšírení BSM je úplne zhodná s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Vyslovil záver,

že na základe dohody o rozšírení BSM možno nadobudnúť do BSM iba majetok, ktorý

nadobúda jeden z manželov po uzatvorení takejto dohody, a retroaktivita nie je prípustná

ohľadne majetku, ktorý nadobudol jeden z manželov a ktorého výlučným vlastníkom bol

jeden z manželov pred uzatvorení dohody o rozšírení BSM.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa, ktorá ho

navrhla zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Z ustanovenia

vyplýva, že na základe dohody o rozšírení rozsahu BSM môžu do BSM patriť veci, ktoré

podľa boli výlučným vlastníctvom len jedného z manželov.

Toto zákonné ustanovenie rešpektuje zásadu súkromného práva tým, že účastníci na základe

slobodného rozhodnutia môžu voľne uplatniť svoje individuálne záujmy a umožňuje

manželom upraviť svoje vzájomné majetkové práva odchylne od zákonnej úpravy zakotvenej

v . V zásade upravuje

modifikáciu majetku tvoriaceho BSM a nevyplýva z neho, že táto modifikácia sa môže

vzťahovať len na majetok nadobudnutý do budúcnosti resp. že sa nemôže týkať majetku,

ktorý mal niektorý z manželov pred uzavretím manželstva. Odporkyňa bola toho názoru, že

zákonodarca predmetným ustanovením mienil odstrániť rigoróznosť predchádzajúcej úpravy,

rešpektujúc zásadu súkromného práva vyjadrenú v článku II. ods. 3 Slovenskej

republiky, podľa ktorej každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno

nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Z paragrafového znenia ustanovenia 143a

nevyplýva zákaz rozšíriť predmet BSM dohodou aj o majetok

nadobudnutý jedným z manželov pred uzavretím manželstva. Nevyplýva z neho ani výklad,

že toto ustanovenie môže pôsobiť len do budúcnosti. Jedinou podmienkou aplikácie tohto

ustanovenia je, že táto dohoda musí byť uzavretá len medzi manželmi počas trvania

manželstva a vo forme notárskej zápisnice. Ďalej uviedla, že s navrhovateľom pristúpili

k uzavretiu dohody o rozšírení predmetu BSM z dôvodu, že výstavbu nehnuteľností

tvoriacich predmet rozšírenia BSM financovali zo spoločných finančných prostriedkov. Len

z dôvodu, že pozemky na ktorých bola prevedená výstavba, tvorili vlastníctvo navrhovateľa,

boli doklady spojené so stavebným konaním vystavené na meno navrhovateľa. V čase

výstavby už žili v spoločnej domácnosti a do nehnuteľností investovali nemalé finančné

prostriedky jednak pred uzavretím manželstva ako aj po uzavretí manželstva. Určením

neplatnosti dohody o rozšírení predmetu BSM by získal navrhovateľ na jej úkor značný

finančný prospech, nakoľko okrem spoločných prostriedkov tvoriacich predmet BSM

do nehnuteľností investovala aj svoje výlučné finančné prostriedky.

K dovolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý ho žiadal zamietnuť

a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Mal za to, že právny záver, ktorý prijal

odvolací súd v dôvodoch svojho zmeňujúceho rozsudku, je správny. V dôvodoch podrobne

opisoval skutočnosti svojho spolužitia s odporkyňou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená

advokátkou ( ) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, že dovolanie odporkyne je

prípustné a dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242

ods. 1 ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , dovolací súd najskôr

pristúpil k skúmaniu vád konania, v zmysle hore uvedeného, i keď ich dovolateľka osobitne

nenamietala. Dospel k záveru, že konanie je postihnuté vadou, vyjadrenou v ustanovení § 237

písm. f/ , nakoľko postupom odvolacieho súdu bola odporkyni odňatá možnosť konať

pred súdom.

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznával.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh na určenie

neplatnosti právnych úkonov nie je dôvodný, pretože navrhovateľ nepreukázal naliehavý

právny záujem na takomto určení. Na základe tohto právneho záveru, vec neprejednával

po vecnej stránke a návrh navrhovateľa zamietol.

Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa svoj zmeňujúci rozsudok založil

na právnom názore odlišnom od právneho názoru súdu prvého stupňa, keď vychádzal z toho,

že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a v plnom rozsahu

vyhovel návrhu navrhovateľa. Určil neplatnosť v návrhu označených právnych úkonov, ktoré

tvorili obsah notárskej zápisnice N.. X., N.. X. zo dňa 16. júna 2004 a jej dodatku zo dňa

4. augusta 2004.

Dovolací súd je toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo

dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS

14/2001, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku (napr. , , a pod.). Obsahom práva

na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to

zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojím vyššie uvedeným postupom porušil

právo odporkyne na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie „nečakane“ založil

na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, v skutočnosti odporkyni odňal právo

namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. Až z rozhodnutia

odvolacieho súdu sa odporkyňa dozvedela, že odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver

zo skutočností, ktoré dosiaľ neboli súdom prvého stupňa hodnotené. K novým právnym

záverom odvolacieho súdu sa účastníci konania nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť

nové dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa sa nejavili

významnými. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného

skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti

občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.

Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil odporkyni realizáciu jej procesných práv,

lebo jej odoprel možnosť prieskumu správnosti rozhodujúcich skutkových zistení. Svojím

postupom teda odporkyni odňal možnosť konať pred súdom v zmysle

Skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami odporkyne

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 13. októbra 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková