Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 15 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (23)637/367301.0d4a8c.pdf
PDF · 183.74 KB
No categories available
2MCdo/21/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna v právnej veci
navrhovateľky V. Z., bývajúcej v Ž., proti odporcovi H. a.s., so sídlom v T., o určenie
neplatnosti výpovede, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 33 C 9/2007, o
mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline zo 17. februára 2009 sp. zn. 5 Co 227/2008 a rozsudku Okresného
súdu Žilina z 10. marca 2008 č. k. 33 C 9/2007, takto
rozhodol:
Mimoriadne dovolanie z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina rozsudkom z 10. marca 2008 č. k. 33 C 9/2007–41 návrh
na určenie, že výpoveď z pracovného pomeru z 2.8.2007 je neplatná, zamietol
a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 7 603,-- Sk na účet
právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že funkcia vedúcej
finančnej účtovníčky, ktorú navrhovateľka u odporcu vykonávala, bola na základe
rozhodnutia predstavenstva odporcu zrušená z dôvodu zvýšenia efektívnosti práce znižovaním
počtu zamestnancov, čím bol daný výpovedný dôvod výpovede danej navrhovateľke
z 2.8.2007 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Boli splnené všetky podmienky
platnosti výpovede zo strany odporcu (ako zamestnávateľa), ktorými sú organizačná zmena
u zamestnávateľa (odporcu), nadbytočnosť zamestnanca (navrhovateľky), príčinná súvislosť
medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou a výpoveď bola vopred riadne prerokovaná
závodným výborom odborovej organizácie dňa 1.8.2007 (§ 74 Zákonníka práce). O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 17. februára 2009 sp. zn. 5 Co 227/2008
na odvolanie navrhovateľky rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. V plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvého stupňa a odôvodnením jeho rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach
poukázal. Zhodne s prvostupňovým súdom bol toho názoru, že predmetná výpoveď bola
riadne vopred prerokovaná so závodným výborom odborovej organizácie, čím bola splnená
aj táto podmienka platnosti výpovede v zmysle § 74 Zákonníka práce. Zo záznamu
zo zasadnutia ZV OO H. z 1.8.2007 totiž vyplýva, že žiadosť zamestnávateľa obsahovala
údaje, ktoré jednoznačne identifikujú zamestnanca, ako i vymedzený výpovedný dôvod.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako aj rozsudku okresného súdu, podal
na podnet navrhovateľky mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky.
Navrhol ich zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému súdu. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci z hľadiska splnenia podmienky platnosti výpovede podľa § 74 Zákonníka
práce (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Poukázal na to, že podstatným dôkazom vykonaným
v konaní na preukázanie jej splnenia je záznam zo zasadnutia ZV OO H. a.s. konaného
1.8.2007, keď ale bolo preukázané, že ho vyhotovil zamestnávateľ a tento predložil
podpredsedníčke závodného výboru, ktorá ho dala podpísať jednotlivým členom závodného
výboru. Podľa jeho názoru, ak nie sú vytvorené podmienky, aby sa zástupcovia zamestnancov
mohli spoločne stretnúť a formulovať svoj spoločný postoj k návrhu zamestnávateľa
v primeranom čase, takéto konanie jednoznačne nemožno považovať za prerokovanie
v zmysle citovaného ustanovenia Zákonníka práce. Prerokovaním sa rozumie taká forma
spolupráce medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom, pri ktorej sa
prejednajú všetky podstatné okruhy otázok skôr, než sa vo veci rozhodne, právo vo veci
rozhodnúť má však iba zamestnávateľ. Splnenie povinnosti zamestnávateľa prerokovať
so zástupcami zamestnancov výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru
Zákonník práce formuluje ako hmotnoprávnu podmienku výpovede alebo okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, nesplnenie ktorej v nadväznosti
na znenie ustanovenia § 17 ods. 2 Zákonníka práce, spôsobuje neplatnosť výpovede alebo
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ak teda nedošlo k riadnemu prerokovaniu
výpovede danej odporcom navrhovateľke, je výpoveď z 2.8.2007 neplatná. Namietal tiež , že
neboli v konaní vôbec skúmané ďalšie podmienky platnosti výpovede, ktorými je
nadbytočnosť zamestnanca a ponuková povinnosť zamestnávateľa, z ktorého dôvodu trpí
rozhodnutie súdov inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Súd teda v dôkaznom konaní nepostupoval v súlade
s ustanovením § 120 O.s.p. a nevykonal dôkaz, ktorý mal poslúžiť k verifikácii právne
významnej skutočnosti predstavujúcej znak skutkovej podstaty aplikovateľnej právnej normy.
Vadou v zmysle uvedeného tu je nesprávnosť nie z pohľadu vykonaného dokazovania, ale
z pohľadu postupu súdu v dôkaznom procese.
Odporca sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej
republiky nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3
O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej
republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu navrhovateľky (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. a spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.)
preskúmal rozhodnutia krajského a okresného súdu a dospel k záveru, že mimoriadne
dovolanie nie je dôvodné.
V zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané
iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je
postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom
mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne
(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Existenciu týchto vád dovolací súd nezistil.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že súdy nižších stupňov nesprávne
vec právne posúdili z hľadiska aplikácie § 74 Zákonníka práce a inú vadu konania, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívajúcu v postupe súdu v dôkaznom konaní
(§ 243f ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd
použil iný právny predpis ako mal správne použiť alebo aplikoval síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho interpretoval.
Súdy oboch nižších stupňov dospeli k zhodnému záveru, že výpoveď z pracovného
pomeru daná odporcom navrhovateľke podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce
(organizačné zmeny) je platná aj z dôvodu splnenia hmotnoprávnej podmienky jej platnosti
v zmysle § 74 Zákonníka práce, t.j. že bola vopred prerokovaná so závodným výborom
odborovej organizácie odporcu.
Podľa § 74 Zákonníka práce, platného v čase dania výpovede, výpoveď alebo
okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný
vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je
povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti
zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu
došlo.
Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán, právny úkon, ktorý
vopred neprerokoval príslušný orgán, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou
predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo
osobitný predpis (§ 17 ods. 2 Zákonníka práce ).
V citovanom ustanovení § 74 Zákonníka práce sa vymedzuje povinnosť
zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Uvedené ustanovenie určuje povinnosť
zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom výpoveď alebo
okamžité skončenie pracovného pomeru, ako hmotnoprávnu podmienku platnosti uvedených
právnych úkonov zo strany zamestnávateľa, nesplnenie ktorej v nadväznosti na ustanovenie
§ 17 ods. 2 Zákonníka práce spôsobuje ich neplatnosť (t j. neplatnosť výpovede a okamžitého
skončenia pracovného pomeru). Smeruje k ochrane zamestnanca, aby zamestnávateľ
nezneužil svoje postavenie a nedôvodne neprepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru.
Účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami
zamestnancov výpoveď v zmysle § 74 Zákonníka práce nastanú len vtedy, ak žiadosť
zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo priložený
návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahujú náležitosti výpovede určené
v § 61 ods. 2 Zákonníka práce (R 47/2007 ).
V danej veci záznam zo zasadnutia ZV OO H. a.s. konaného dňa 1.8.2007 obsahuje
všetky náležitosti výpovede v zmysle § 61 ods. 2 Zákonníka práce (dôvod výpovede
stanovený v Zákonníku práce a skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s
iným dôvodom, identifikácia zamestnanca), ktorú skutočnosť ani generálny prokurátor
Slovenskej republiky nenamietal.
Pre splnenie povinnosti vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď
(alebo okamžité skončenie pracovného pomeru) Zákonník práce neurčuje spôsob
prerokovania a neodkazuje ani na § 237 s tým, že pokiaľ rokovanie neprebehlo spôsobom tu
uvedeným, je neplatné. Konkrétna forma prerokovania medzi zamestnávateľom
a zamestnancom v zmysle § 237 Zákonníka práce závisí podľa čl. 1 a čl. 5 Smernice
2002/14/Es od dohody medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov. Napokon
Zákonník práce dáva možnosť zástupcom zamestnancom vyjadriť sa k skončeniu pracovného
pomeru, ale nedáva im možnosť zmeniť toto rozhodnutie zamestnávateľa, preto sa podľa
§ 74 za prerokovanie považuje, aj keď k nemu vôbec nedošlo (v uvedenej lehote).
Z uvedeného potom vyplýva, že iba zo skutočnosti, že členovia závodného výboru
odborovej organizácie odporcu (podpísaní na zázname z rokovania) nerokovali (o výpovedi
danej navrhovateľke) na spoločnom zasadnutí, nemožno vyvodiť nesplnenie hmotnoprávnej
podmienky platnosti výpovede. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci oboma
súdmi nižšieho stupňa, ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa tzv. inej vady konania, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že
generálny prokurátor Slovenskej republiky je viazaný rozsahom podnetu účastníka konania
(okrem prípadov uvedených v § 242 ods. 2 O.s.p.). A vady ním vytýkané spočívajúce
v neúplnosti skutkových zistení týkajúcich sa nadbytočnosti navrhovateľky a splnenia
ponukovej povinnosti odporcom pred daním výpovede, navrhovateľka v podnete nenamietala.
Preto sa nimi dovolací súd nezaoberal.
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že v tomto konaní (úspešný)
odporca návrh na náhradu trov konania nepodal (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. marca 2010
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská