Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoPr/8/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobkyne: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, S. - H., štátna občianka Slovenskej republiky, právne zast.: advokátskou kanceláriou M Kojtalová, s. r. o., so sídlom Antona Bernoláka 51, Žilina, proti žalovanému: Základná škola s materskou školou, Hurbanova 27, Martin, IČO: 30 233 844, právne zast.: Mgr. Petrom Balážom, advokátom so sídlom Ul. I. XXXXX/XX, S., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -66 zo dňa 09.06.2021, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou žalovaného ako zamestnávateľa danou žalobkyni ako zamestnancovi písomným podaním zo dňa 21.04.2020, označeným ako „Rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa“ z dôvodu podľa ustanovenia , je neplatné. Zároveň priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania so zohľadnením platnej právnej úpravy na vec sa vzťahujúcej uviedol, že v uvedenom spore síce zamestnávateľ prijal rozhodnutie o organizačnej zmene č. 3 k 31.05.2020 z dôvodu efektívneho nakladania s finančnými prostriedkami podľa , pre nevyhovujúcu štruktúru kvalifikácie pedagogických zamestnancov, a znížil počet zamestnancov k 31.05.2020 na pracovnej pozícii učiteľka materskej školy z pôvodného počtu 19 na nový počet 16, avšak nepovažoval za zrejmé, z akého dôvodu uzatvoril so žalobkyňou dňa 23.03.2020 pracovnú zmluvu, keď následne o krátky čas, ani nie po uplynutí 2 mesiacov, prijal rozhodnutie o organizačnej zmene. Pokiaľ i uviedol, že predchádzajúce vedenie školy zneužilo svoje postavenie a posledný deň prijalo nových zamestnancov, ani táto skutočnosť nemôže byť na ujmu zamestnancovi, ktorý v dobrej viere uzatvoril pracovnú zmluvu. Po ujasnení týchto skutočností zastal názor, že na strane zamestnávateľa ako žalovaného neexistovalo písomné rozhodnutie o organizačnej zmene v takej forme, ktorá by spĺňala zákonom vyžadované podmienky preukazujúce existenciu organizačnej zmeny - nadbytočnosť zamestnanca a príčinnú súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. V čase podania výpovede neboli naplnené výpovedné dôvody podľa . Vytkol žalovanému, že žalobkyňa ako zamestnanec nebola oboznámená s rozhodnutím zamestnávateľa č. 3 o organizačnej zmene, aby sa s ním mohla oboznámiť, a teda pri uplatnení výpovede zo strany zamestnávateľa neboli splnené zákonné predpoklady vymedzené žalovaným ako zamestnávateľom použitý výpovedný dôvod. Ďalej zistil, že výpoveď žalobkyne ako zamestnanca nebola ani riadne prerokovaná odborovým zväzom, uvedené nepreukazuje ani Zápisnica č. 4/2020 z rokovania tohto výboru. Rokovanie sa konalo formou emailovej komunikácie. Zo zápisnice nie je zrejmé, s akým výsledkom výbor prerokoval návrh na

organizačnú zmenu. Na nariadenom rokovaní bola prerokovaná aj organizačná zmena, aj výpoveď žalobkyne bez uvedenia konkrétnych stanovísk odborového orgánu. Žalovaný ako zamestnávateľ nepreukázal dôvodnosť zrušenia troch pracovných miest, pričom súd má za to, že samotné rozhodnutie zamestnávateľa smerovalo k inému cieľu, teda nebolo riadne preukázané, či sa žalobkyňa ako zamestnanec stala nadbytočnou a či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. Konštatoval, že odborová organizácia prerokovala návrh na organizačnú zmenu súčasne s výpoveďou, ktorá bola daná žalobkyni. Za ďalší dôvod vyhovenia žaloby súd označil skutočnosť, že žalovaný si nesplnil svoju ponukovú povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia , nepreukázal, že ku dňu výpovede boli všetky pracovné miesta obsadené inými zamestnancami. Pokiaľ i predložil listinný dôkaz označený ako „Štvrťročný výkaz o práci“, z hľadiska jeho obsahu a skutočností, ktoré mal vykazovať, sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovaného, že v čase napádaného skončenia pracovného pomeru nedisponoval žiadnymi voľnými pracovnými miestami. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie a úspech žalobkyne v spore.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Vytýkal, že súd si v konaní v podstate len osvojil tvrdenia žalobkyne, ktorá rovnako ako súd svoje závery neoprela o fakty a skutočný obsah listín, ale len o neexistujúce povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa bez opory v zákone alebo judikatúre. Tento nedostatok je vadou podľa . Pokiaľ i konštatoval, že na strane žalovaného neexistovalo písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, svoje rozhodnutie bližšie nezdôvodnil, neuviedol, aké formálne nedostatky rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene má a ktoré mu vyčítal. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, či súd považoval rozhodnutie o organizačnej zmene č. 3 za neexistentné, t. j. také, ktoré nebolo prijaté vôbec, respektíve či nevidel medzi ním a nadbytočnosťou žalobkyne príčinnú súvislosť, alebo našiel ešte inú odlišnú vadu. Z predloženého prepočtu úväzkov učiteľov MŠ podľa počtu detí a rozhodnutia o organizačnej zmene, z ktorých jasne vyplýva, aké mal žalovaný potreby, čo do počtu učiteľov a aký mal skutočný stav zamestnancov. Nepochopil preto závery súdu v tom smere, že neexistovalo písomné rozhodnutie o organizačnej zmene v takej forme, ktorá by spĺňala zákonom požadované podmienky preukazujúce existenciu organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinnú súvislosť medzi nimi. Za podstatný považoval fakt, že žalovaný nemal pre žalobkyňu v čase výpovede prácu, pretože v jej vykonávaní nakoniec pokračoval pôvodný zamestnanec. Napriek tomu súd konštatoval, že žalovaný je povinný zamestnávať aj zamestnancov, pre ktorých nemá prácu a ktorí sú nadbytoční a nemá právo vybrať si, ktorého zamestnanca si ponechá a ktorého nie. Bez akýchkoľvek podkladov súd v bode 24. odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie o organizačnej zmene smerovalo k inému cieľu. Neuviedol však, k akému a ani to, na základe čoho k takémuto záveru dospel. Žalovaný počas celého konania tvrdil a preukázal, že jediným dôvodom skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou a ďalšími 12 zamestnancami na pozícii učiteliek MŠ bol vzniknutý stav, kedy mal viac učiteľov, ako potreboval. Žiadne iné motívy tak, ako naznačil súd, žalovaný nemal. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku a jednotlivých jeho záverov sťažuje možnosť strany sporu brániť sa proti nemu podaním odvolania reagujúceho na konkrétne tvrdenia a argumenty. Ide aj o porušenie práva na spravodlivý proces a vadu podľa . Závery súdu vyhodnocujúce obsah jednotlivých listín v príkrom rozpore s ich obsahom je zase vadou podľa . Predložením štvrťročného výkazu o priemernom počte voľných pracovných miest u zamestnávateľa žalovaný rozptýlil všetky pochybnosti o tom, že by mal disponovať akýmkoľvek (nielen pre žalobkyňu voľným pracovným miestom), žalobkyňa v rámci konania neuvádzala, že by mala vedomosť o nejakom voľnom pracovnom mieste u zamestnávateľa, ktoré by jej žalovaný neponúkol a nijako inak nevyvrátila dôkaz o neexistencii takéhoto miesta. Súd si dotvoril právo, stanovil pre výpoveď ďalšiu obsahovú náležitosť, ktorú zákon neukladá. Argumentoval, že je potrebné chrániť zamestnanca, ktorý uzatvoril pracovnú zmluvu v dobrej viere. Žalobkyňa neuzatvárala pracovnú zmluvu v dobrej viere, rovnako ani žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru nepodala v dobrej viere. Podľa dôkazov predložených žalovaným nebola na výkon práce, ktorú si dohodla s bývalým vedením, kvalifikovaná a túto prácu vykonávať ani nemohla. Napriek tomu sa domáhala prideľovania práce a na pojednávaní uviedla, že chce pracovné miesto, o ktoré prišla. Sama vo výsluchu na súde potvrdila, že žalovanému nedokladovala svoju bezúhonnosť, nakoľko to od nej nikto nežiadal. Podľa v znení neskorších predpisov však sama iniciatívne mala požiadať okresný úrad v sídle kraja o odpis z registra trestov, čo zjavne neurobila. Už samotné uzatvorenie pracovnej zmluvy bez kvalifikácie, preukázania bezúhonnosti a bez skúšobnej doby možno vnímať ako nepoctivé konanie. Podanie žaloby vykazuje znaky šikanózneho výkonu práva, ktorý v zmysle nepožíva súdnu ochranu. Záver súdu, že

žalobkyňa nebola oboznámená s rozhodnutím o organizačnej zmene, nie je ničím podložený, pričom ani zákon nestanovuje pre platnosť výpovede povinnosť zamestnávateľa oboznámiť zamestnanca s rozhodnutím o organizačnej zmene. Záver súdu je vadný podľa . Súd v bode 24. rozsudku uviedol, že výpoveď žalobkyne nebola riadne prerokovaná odborovým orgánom. V rozpore s obsahom dôkazu zápisnice zo zasadnutia skonštatoval niečo iné, ako z nej vyplýva, čím naplnil odvolací dôvod podľa . Zákon nestanovuje ako podmienku platnosti výpovede povinnosť zamestnávateľa samostatne na osobitných zasadnutiach prerokovať s odbormi organizačnú zmenu a samostatne výpoveď danú zamestnancovi z dôvodu nadbytočnosti vyvolanej touto organizačnou zmenou. O tom, že výpoveď žalobkyne prerokovaná odborovým orgánom bola, svedčí obsah zápisnice zo zasadnutia ZO PŠaV na Slovensku zo dňa 21.04.2020, ako aj výpoveď žalovaného opatrená pečiatkou odborovej organizácie s informáciou o jej prerokovaní. Pokiaľ súdu nebolo zrejmé, s akým výsledkom bola prerokovaná organizačná zmena z uznesenia č. 4 bod 1.1 2020, je zrejmé, že túto zmenu výbor zobral na vedomie spolu s ukončením pracovného pomeru. V odvolacom návrhu žiadal rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť, žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania na oboch stupňoch vo výške 100 %.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť, priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Argumentácia žalovaného v rámci podaného odvolania nemôže zhojiť nezákonný postup zamestnávateľa voči žalobkyni, ktorý ukončil pracovný pomer výpoveďou nespĺňajúcou hmotnoprávne ani formálne zákonom vyžadované náležitosti. Žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa v čase podania výpovede sa stala nadbytočnou na základe tvrdeného rozhodnutia a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi údajným písomným rozhodnutím zamestnávateľa a nadbytočnosťou žalobkyne ako zamestnanca. Produkoval skutkové tvrdenia, ktoré by mali odôvodňovať uplatnený výpovedný dôvod, ktorý však z obsahu napadnutej výpovede nevyplýva. Sám žalovaný inak skutkovo odôvodnil výpoveď v samotnom napadnutom písomnom rozviazaní pracovného pomeru, inak vymedzil organizačné dôvody v rozhodnutí zamestnávateľa o organizačných zmenách a iné skutkové tvrdenia produkoval na vytýčenom termíne pojednávania. Za správny považuje záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť podľa ustanovenia zo dňa 21.04.2020 je zrejmé, že podľa bodu 3. zástupca zamestnancov prerokoval „Návrh na organizačnú zmenu a výpovede zamestnancov špecifikovaných v bode 3.1 zápisnice“, zároveň v totožnom bode bol konštatovaný návrh na skončenie pracovného pomeru na podnet Mgr. N.. Zástupca zamestnancov podľa bodu 4. zápisnice prerokoval a zobral na vedomie informácie o organizačnej zmene a sám žalovaný potvrdil, že odborová organizácia prerokovala na totožnom zasadnutí organizačnú zmenu aj samotnú výpoveď danú žalobkyni. Zamestnávateľ nemohol prerokovať výpoveď žalobkyne ako zamestnanca v čase, kedy zamestnávateľ ešte o organizačnej zmene nerozhodol, a teda ani predložená zápisnica zo strany žalovaného nemôže preukazovať splnenie podmienky podľa ustanovenia .

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne považoval za potrebné uviesť, že riadne preukázal nadbytočnosť žalobkyne, a to okrem iných dôkazov aj prepočtom pracovných miest na pozícii učiteľa materskej školy v čase uplatnenia výpovede. Pokiaľ i namieta formálne náležitosti výpovede, neuvádza, v čom konkrétne nemala spĺňať zákonné náležitosti, v čom by mal byť rozpor v skutkových tvrdeniach ohľadom dôvodov výpovede. V danom prípade nastal nesúlad medzi skutočným počtom pracovných miest a potrebou zamestnávateľa. V tejto rovine bolo potrebné nadbytočné pracovné miesto zrušiť. To presne sa v danom prípade udialo. Organizačná zmena bola prerokovaná v súlade so zákonom. Navyše, žalovaný nenesie zodpovednosť za to, akou formou bola prerokovaná. Predložil dôkazy, z ktorých vyplýva, že bola prerokovaná organizačná zmena, nie jej návrh. Uvedené platí aj o výpovedi opatrenej pečiatkou o jej prerokovaní. Ani prerokovanie výpovede a organizačnej zmeny na jednom zasadnutí nie je dôvodom neplatnosti výpovede. Žalobkyňa sa vo vyjadrení vyhla zaujatiu stanoviska k jej nepoctivému zámeru docieliť obnovenie záväzku, ktorý sama nie je schopná plniť. Nie je totiž odborne vzdelaná na to, aby mohla učiť deti v materskej škole.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na predchádzajúcich vyjadreniach o tom, že skutkové tvrdenia žalovaného prezentované v priebehu konania, najmä na pojednávaní 09.06.2021, nevyplývajú z obsahu rozhodnutia o organizačnej zmene, a teda neboli splnené podmienky uplatnenia výpovedného dôvodu podľa . Poukázala na v súvislosti s ustanovením , ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a postup odborového orgánu pri prejednaní organizačnej zmeny a výpovede. Uviedla, že zmätočne

produkované skutkové tvrdenia a listinné dôkazy nepreukázali splnenie zákonnej povinnosti na strane zamestnávateľa pre platnosť napadnutej výpovede.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (, ) postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (, v súvislosti s ustanovením ).

7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd síce vykonal dostatočné dokazovanie, avšak ním ustálené skutkové zistenia a najmä ich právne zdôvodnenie nedáva dostatočný podklad pre vyslovenie správnosti ním prijatých právnych analýz a záverov.

8. Z vykonaného dokazovania totiž nesporne vyplynulo, že v čase rozhodovania žalovaného o organizačnej zmene, rozviazania pracovného pomeru so žalobkyňou výpoveďou podľa , zamestnával viac učiteľov, ako reálne potreboval. V priebehu konania uvedené podložil potvrdením o počte pracovných miest učiteľov MŠ k 01.04.2020, doložil aké mal počty detí v MŠ, koľko učiteľov v zmysle zákona potreboval a koľko učiteľov v tom čase zamestnával. V čase prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene mal preukázateľne podľa predložených dôkazov o 3 učiteľky materskej školy viac, ako potreboval, a to prepočtom úväzkov učiteľov MŠ podľa počtu detí. Z tohto je zrejmé, že žalovaný reálne potreboval 16 učiteľov a z rozhodnutia o organizačnej zmene je zrejmé, že ich v tom čase zamestnával 19. Na riešenie situácie prijal rozhodnutie o organizačnej zmene č. 3, ktorým znížil počet zamestnancov na pozícii učiteľa materskej školy z pôvodného počtu 19 na nový počet 16. Rozhodnutie o organizačnej zmene č. 3 prijal k 31.05.2020 s odôvodnením efektívneho nakladania s finančnými prostriedkami podľa , a pre nevyhovujúcu štruktúru kvalifikácie pedagogických zamestnancov. K uvedenému dňu znížil počet zamestnancov na pracovnej pozícii učiteľka materskej školy z pôvodného počtu 19 na nový počet 16. Akékoľvek úvahy prvoinštančného súdu o dôvodoch uzatvorenia pracovného pomeru so žalobkyňou ostali bez právnej relevancie a vzhľadom na dokazovaním zistený skutkový stav absolútne nie je možné súhlasiť so záverom o tom, že zamestnávateľ nepreukázal dôvodnosť zrušenia troch pracovných miest a samotné rozhodnutie o organizačnej zmene smerovalo k inému cieľu. Prvoinštančným súdom takto konštatovaný záver vyznieva vzhľadom na predložené listinné dôkazy, ako i vyjadrenia strán sporu, nielen ako prekvapivé, ale i vyfabulované nakoľko ani žalobkyňa sama netvrdila a nepredkladala dôkazy o tom, že by žalovaný tvrdenou nadbytočnosťou zastieral iný dôvod (aký), pre ktorý by v konečnom dôsledku v skutočnosti so žalobkyňou mienil pracovný pomer skončiť.

9. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 01. mája 2009 uverejneného v časopise Zo súdnej praxe pod publikačným číslom 28/2009 je zrejmé, že v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa súd neskúma platnosť rozhodnutia zamestnávateľa v organizačnej zmene z dôvodu, že také rozhodnutie nie je právnym úkonom v zmysle , ale iba skutočnosťou, ktorá je hmotnoprávnym predpokladom pre samotný právny úkon.

10. Výpoveď z dôvodu organizačných zmien je možné dať zamestnancovi len ak je v čase podania výpovede nadbytočný a teda počet zamestnancov je vyšší ako počet pracovných miest.

11. Na rozdiel od prvoinštančného súdu, odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade rozhodnutie žalovaného v organizačnej zmene napĺňalo formálne aj obsahové náležitosti, bolo vyhotovené písomne a spočívalo v znížení stavu zamestnancov z počtu 19 na 16, a to práve na pracovnej pozícií, ktorú v tom čase zastávala žalobkyňa. Objektívne jestvujúca bola aj príčinná súvislosť medzi rozhodnutím o organizačnej zmene a nadbytočnosťou žalobkyne.

12. Z vykonaného dokazovania totiž nepochybne vyplynulo, že žalovaný zamestnával na pracovnej pozícii učiteľka materskej školy viac pedagogických zamestnancov, ako mal pracovných miest, a teda logicky organizačnou zmenou č. 3 k 31.05.2020 znížil počet zamestnancov z pôvodného počtu 19 na nový počet 16.

13. Nekonzistentné a vzájomne odporujúce i závery prvoinštančného súdu uvedené v bode 24. odôvodnenia jeho rozhodnutia, keď v prvej vete uvedeného odseku súd konštatoval, že výpoveď žalobkyne ako zamestnanca nebola ani riadne prerokovaná odborovým zväzom a v poslednom riadku

tohto odseku uzavrel, že odborová organizácia prerokovala návrh na organizačnú zmenu súčasne s výpoveďou, ktorá bola daná žalobkyni.

14. Žalovaný v konaní predložil zápisnicu č. 4/2020 z rokovania výboru ZO PŠaV na Slovensku pri ZŠ a MŠ, Hurbanova ulica, Martin, konaného dňa 20.04.2020, Rozhodnutie o organizačnej zmene z 20.04.2020, ako i rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z 21.04.2020 adresované žalobkyni, ktoré bolo opatrené pečiatkou PŠaV na Slovensku s poznámku: „Prerokovaná so zástupcami dňa 20.04.2020“. Úlohou prvoinštančného súdu bolo vyhodnotiť predmetné dôkazy zo strany žalovaného, a to či už jednotlivo, alebo vo vzájomných súvislostiach, v kontexte iných dôkazov, ktoré boli v konaní predložené a na ich podklade v súlade s platnou právnou úpravou a rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít ustáliť, či výpoveď daná žalovaným žalobkyni bola prerokovaná v zmysle ustanovenia alebo nie. Akékoľvek iné úvahy a závery prvoinštančného súdu z tohto pohľadu sú irelevantné a bez akéhokoľvek, či už skutkového alebo právneho podkladu.

15. V tejto súvislosti úlohou prvoinštančného súdu bude v kontexte rozhodnutí Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. , sp. zn. s prihliadnutím na žalovaným predložené listinne dôkazy vyhodnotiť, či nastali účinky splnenia hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede, vyplývajúce z ust. , prípadne doplniť dokazovanie výsluchom predsedu alebo člena odborovej organizácie k uvedeniu konkrétneho dátumu, ku ktorému došlo k opatreniu výpovede adresovanej žalobkyni razítkom ZO k uvedeniu poznámky o tom, že táto bola prerokovaná odborovým orgánom. Iba podľa tohto bude možné ustáliť, či žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo predložená výpoveď adresovaná žalobkyni obsahovali náležitosti výpovede určené v ust. , tzn. že dôvod výpovede bol skutkovo vymedzený tak, že ho nebolo možné zameniť s inými dôvodmi. Teda, či k prerokovaniu výpovede v zmysle , splneniu hmotnoprávnej podmienky jej platnosti, došlo skôr, ako nastáli právne účinky výpovede a či sa tak stalo pred týmto rozhodujúcim okamihom.

16. Nepodloženým a nepreskúmateľným je aj záver prvoinštančného súdu o tom, že z listinného dôkazu označeného ako „Štvrťročný výkaz o práci“ sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovaného, že v čase napádaného skončenia pracovného pomeru nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom. Ak súd na základe vykonaných dôkazov dospel k iným zisteniam, bolo jeho povinnosťou uviesť, akým voľným pracovným miestom žalovaný v čase skončenia pracovného pomeru výpoveďou so žalobkyňou disponoval a či toto pracovné miesto bolo vhodné a spĺňalo predpoklady v zmysle ustanovenia . V zmysle stanoviska Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Cpjf 44/77 z 24. marca 1978 uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod poradovým číslom R15/1978, ktorý je aktuálny aj v súčasnosti, inou vhodnou prácou pre zamestnanca sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno i kvalifikácií. Bude preto potrebné pokiaľ prvoinštančný súd dospel k záveru, že takouto prácou žalovaný v čase doručovania výpovede žalobkyni disponoval, uviesť, vymedziť toto pracovné miesto a zdôvodniť na podklade akých skutočností ho považoval za inú vhodnú prácu v zmysle ust. .

17. V ďalšom konaní bude preto potrebné, aby prvoinštančný súd skutkové zistenia a právne závery zosúladil s platnou právnou úpravou, rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít tak, aby jeho rozhodnutie spĺňalo nielen atribút zákonnosti, ale bolo i riadne odôvodnené postupom podľa a zodpovedalo skutkovému stavu tak, aby korešpondoval s výsledkom vykonaného dokazovania.

18. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )