Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/16/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: PFM Nitra, IČO 42 119 952, so sídlom Štúrova 1408/11, 949 01 Nitra, zastúpený: JUDr. Jana Kubáňová, advokátka, so sídlom Cintorínska 5, 949 01 Nitra, proti žalovanému: J. Q., narodený X.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX V., zastúpený: CHMELO & PARTNERS advokátska kancelária, spol. s r.o., so sídlom Royova 9, 921 01 Piešťany, o zaplatenie 1.596,81 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. -204 zo dňa 12.10.2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -103 zo dňa 15.10.2018 výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 648,- eur zastavil, výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 648,- eur od 01.12.2015 do 19.09.2017 do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 42,26%.

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. -141 zo dňa 6.8.2019 v dôsledku podania odvolania žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -103 zo dňa 15.10.2018 v napadnutom zamietajúcom výroku III. a v závislom výroku IV. o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť, keď z odôvodnenia rozsudku nevyplývalo, z čoho súd prvej inštancie vyvodil záver o tom, že žalobca je právnickou osobou, občianskym združením a zároveň podnikateľským subjektom. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -103 zo dňa 15.10.2018 v napadnutom zamietajúcom výroku III. a v závislom výroku IV. o nároku na náhradu trov konania zrušil ( ) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ) s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok, vyhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť.

3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím súdom opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -204 zo dňa 12.10.2020 (ďalej aj „napadnutý

rozsudok“). Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 42,26 %.

4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , o združovaní občanov, , , , .

5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že strany vstúpili do rokovaní o uzavretí zámennej zmluvy týkajúcej sa pozemkov vo vlastníctve žalobcu a žalovaného, vedome teda zahájili kontraktačný proces, ktorý logicky mohol, ale nemusel vyústiť do uzavretia konkrétnej zmluvy. Žalovaný nepoprel, že k neuzavretiu zmluvy došlo z dôvodov na „ich“ strane, ako vyplynulo napr. aj z e-mailu zo dňa 22.11.2015: „...Znova podotýkam, že som sa nebránil zobrať na seba dôsledky toho, že k zrušeniu dohody došlo z našej strany...“ Z listu vlastníctva č. XXXX vyplynulo, že žalovaný je vlastníkom parcely registra „E“ s parcelným číslom 3692/12 v spoluvlastníckom podiele 7/10, ďalšími vedenými podielovými spoluvlastníkmi sú: P. Q., nar. XX.XX.XXXX v podiele 7/40-ín a X. Q., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/8-ina. Žalovaný nebol výlučným spoluvlastníkom predmetného pozemku a z mailovej komunikácie je nepochybné, že k uzavretiu zmluvy mali pristúpiť všetci podieloví spoluvlastníci predmetného pozemku, nielen žalovaný sám. Súd prvej inštancie mal za to, že dôvodom na neuzavretie zmlúv bola tá skutočnosť, že napojenie pozemku na inžinierske siete, ktorý mal po uzavretí zámennej zmluvy prislúchať žalovanému a jeho bratrancom, bolo neisté alebo problematické, čo avizoval žalovaný mailom zo dňa 15.09.2015 žalobcovi: „verím že nás pochopíte, že zlou výmenou prerobíme na bezcennej pôde bez sietí viac ako získame výmenou a zgrupením do lepšieho celku“. Je nesporné, že zmluvy boli pripravované žalobcom a pokiaľ navrhované riešenie zámeny vrátane pripojenia na inžinierske siete nepovažovala druhá strana za výhodné, nemožno konštatovať, že by išlo o neuzavretie zmluvy na strane žalovaného bez legitímneho dôvodu, ale za prirodzený vývoj kontraktačného procesu, ktorý mohol nastať. Po návrhu žalobcu na uzavretie zámennej zmluvy druhá strana (žalovaný a jeho podieloví spoluvlastníci) mali námietky, ktoré neboli odstránené ani následnými úpravami zmluvných dokumentov a k uzavretiu zmluvu nedošlo. Z komunikácie strán konania nevyplynulo, že by žalovaný žiadal žalobcu výslovne o to, aby na vlastné náklady zabezpečoval vyhotovenie zmlúv. Formu, akou žalobca pristupoval k jednaniu o podmienkach zámeny nehnuteľností, si zvolil sám žalobca, pričom musel mať vedomosť o tom, že návrh zmluvy nemusí byť prijatý druhou stranou. Nemožno preto konštatovať, že by na strane žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti tým spôsobom, že spôsobil škodu žalobcovi neuzavretím zmluvy, hoci žalobca mohol očakávať jej uzavretie. Subjektívne očakávania žalobcu v danej veci nemohol súd prvej inštancie považovať za legitímne očakávanie uzavretia zmluvy, lebo v čase vyhotovenia zmluvy neboli strany dohodnuté na konkrétnom spôsobe zámeny pozemkov. Samotná skutočnosť, že žalobca už v čase predloženia návrhu zámennej zmluvy (september 2015) dúfal, že zmluva bude uzavretá podľa jeho návrhu a pristúpil hneď k uzavretiu ďalšej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve s tretím subjektom, z ktorej mu vyplývala zmluvná pokuta za neuzavretie zmluvy do 31.12.2015 vo výške 73.377,50 eura, nič nemení na tom, že nedisponoval vyjadrením všetkých podielových spoluvlastníkov k návrhu zámennej zmluvy, pričom z ich strany mohol byť predložený odlišný návrh zmluvy, čo ostatne vyplynulo z mailu zo dňa 16.09.2015, v ktorom Ivan Košťál - predseda žalobcu konštatuje, že žalovaní majú možnosť zmluvy pripomienkovať a uviesť, ako si to predstavujú. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca uskutočňoval kroky smerujúce k uzavretiu zámennej zmluvy so žalovaným a jeho podielovými spoluvlastníkmi so zámerom nadobudnuté pozemky ďalej predať tretiemu subjektu za účelom dosiahnutia zisku, teda speňažiť ich. Pri rokovaniach so žalovaným žalobca bezpochyby vyvíjal podnikateľskú činnosť za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti zámenou so zámerom ďalej ju predať a dosiahnuť zisk, čo žalobca nespochybnil a v konaní nepreukazoval opak. Žalobca si uplatnil finančné náklady súvisiace s vypracovaním 3 ks zmlúv, ktoré boli žalovanému predložené na podpis, vo výške 1.596,81 eura v zmysle faktúry č. 201509001 od advokátky JUDr. Jany Kubáňovej za poskytnuté právne služby. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že právne služby súvisiace s vypracovaním troch zmlúv sú nákladmi obvyklými, predpokladateľnými pri uzatváraní kontraktov tohto typu. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynula pochybnosť, že by právne služby v rozsahu prepracovania zámennej zmluvy dňa 18.09.2015 a vyhotovenia zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 18.09.2015 boli skutočne vykonané v rámci poskytnutia právnych služieb advokátskou kanceláriou JUDr. Janou Kubáňovou. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.596,81 eura s príslušenstvom zamietol.

6. Súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 42,26 %. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.244,81 eura. Nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo na podklade plnenia žalovaného v rozsahu 648 eur, z procesného hľadiska čiastočné zastavenie konania zavinil žalovaný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 28,87 % (v časti konania, kde súd konanie zastavil) a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 71,13 % (v časti žaloby, ktorú súd zamietol) a tým daný prevažný čistý úspech žalovaného v rozsahu 42,26 %.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. 365 ods. 1 písm. b), f), g), h) . V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, nakoľko žalobca už dlhšie nie je výlučným vlastníkom parcely č. 3692/78 v kat. úz. X. O., rovnako žalovaný už dlhšie nie spoluvlastníkom v podiele 7/10 parcely č. 3692/12 v kat. úz. X. O., nakoľko ešte na jar 2019 bol povolený vklad vlastníckeho práva na základe Kúpnej zmluvy V 2670/2019 v prospech kupujúcich F. V. v podiele 1/2 a Mgr. V. V. v podiele 1/2. Ešte predtým u tej istej spoločnosti GEO - PRE, s.r.o a u toho istého geodeta Ing. P. V. v roku 2017 si nechal zamerať predmetnú parcelu č. 3692/12. Z vyjadrenia k funkčnému využitiu pozemku zo dňa 4.10.2017 od Mesta Nitra vyplýva, že predmetná parcela č. 3962/492 v kat. úz. X. O. sa síce nachádza v lokalite určenej na bývanie, avšak táto je súčasťou navrhovanej miestnej obslužnej komunikácie so šírkou 9 m a s návrhom územného plánu Kynke - Šúdol je nutné zosúladiť zámery dostavby a rešpektovať navrhované a jestvujúce koridory pre dopravnú a technickú infraštruktúru. Predmetná parcela č. 3692/12 po zápise GP vo vlastníctve žalovaného v 7/10 už od roku 2003 nebola územným plánom záväzne určená na žalovaným prezentované zámery IBV. Tvrdenia žalovaného, že od začiatku mali obavy o hodnotu tohto pozemku, sú jednoznačne zavádzajúce. Žalovaný síce namietal údajné jednostranne nachystané zmluvy, zároveň však potvrdil, že dňa 18.9.2015 mal žalobca pripravenú ďalšiu verziu zmlúv, a to podľa jeho pripomienok zo dňa 15.9.2015. Zmluvu o budúcej zmluve, zmluvu o zriadení vecného bremena a zámennú zmluvu si štatutár žalobcu pred ich odoslaním v prílohách e-mailov počas pár minút stačil prečítať, z čoho vyplýva jeho zodpovedný prístup, pričom je zrejmé, že tieto viacstranné zmluvy nemohol nikto stihnúť vyhotoviť, ktoré nezmyselné tvrdenia si nekriticky osvojil aj súd prvej inštancie. Spolupráca žalobcu s advokátkou JUD. Janou Kubáňovou rozhodne nebola fiktívna, ani zrealizovaná s obrovskými dátumovými nezhodami, všetky vyfakturované zmluvy advokátka vyhotovovala. Advokátka pri vypracovaní predmetných zmlúv dňa 15.9.2015 na tieto služby vystavila faktúru č. 201509001, pričom však po ďalších pripomienkach žalovaného, ktoré zaslal žalobcovi e-mailom dňa 15.9.2015, bolo potrebné zo strany advokátky zámennú zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena prepracovať, k čomu už nevystavoval ďalšiu faktúru ale prerobila pôvodnú faktúru. Napriek tomu, že žalovanému boli všetky predmetné zmluvy doručené, tento dodnes pochybuje nielen o ich autorstve, ale dokonca aj ich evidencii. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.596,81 eur s príslušenstvom.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné v celom rozsahu, nakoľko odvolaním napadnutý rozsudok je zákonný a vecne správny. Okrem toho, že žalobca v odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré sú k predmetu konania irelevantné, sú tieto skutočnosti novými skutkovými tvrdeniami žalobu. Žalobca v odvolaní polemizuje so skutkovými tvrdeniami žalovaného, ktoré žalovaný v konaní na súde prvej inštancie riade preukázal. Žalobca sa snaží spochybniť údaje z časových pečiatok programu Microsoft Office Word, pričom žalovanému nie je známa relevancia týchto tvrdení vo vzťahu k predmetu konania a vo vzťahu k napadnutému rozsudku a jeho odôvodneniu. S tvrdením žalobcu, že jeho spolupráca s advokátkou Kubáňovou nebola fiktívna, nemožno nesúhlasiť. Fiktívna faktúra JUDr. Jany Kubáňovej bola vystavená 15.9.2015 s vyčíslením právnych služieb poskytnutých o tri dni neskôr, t. j. až 18.9.2015. Žalobca to znova vysvetľuje po svojom a prezentuje to akoby ústretový krok svojej advokátky, ktorá si prepracovanie zámennej zmluvy, ani novú verziu zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 18.9.2015, už osobitne ani len neúčtovala. Žalovaný je presvedčený, že tu ide o klamstvo žalobcu. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší , pričom podľa ustanovenia , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektmi - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

12. Predmetom konania po čiastočnom zastavení konania o zaplatenie sumy 648 eur a po vyhovení žalobe v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 648 eur od 1.12.2015 do 19.9.2017 už právoplatnými výrokmi I., II. rozsudku súdu prvej inštancie č. k. -103 zo dňa 15.10.2018 ( veta prvá ) zostala požiadavka žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.596,81 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.596,81 eura od 1.12.2015 do zaplatenia. V tomto konaní sa žalobca domáha od žalovaného náhrady škody tvrdiac, že žalovaný porušil prevenčnú povinnosť podľa ustanovenia a v zmysle ustanovenia je zodpovedný za spôsobenú škodu spočívajúcu v nákladoch vynaložených žalobcom vo výške 1.596,81 eura za právne služby súvisiace s prípravou textu zmluvy o budúcej zámennej zmluve, zámennej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena. Porušenie prevenčnej povinnosti malo spočívať v skutočnosti, že k podpisu všetkých troch zmlúv nedošlo výlučne z dôvodov na strane žalovaného. Podporne žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. . Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov dokazovania napadnutým rozsudkom žalobu o zaplatenie sumy 1.596,81 eura s príslušenstvom zamietol, keď dospel k záveru, že nemožno konštatovať, že by na strane žalovaného došlo k porušeniu povinnosti tým spôsobom, že spôsobil škodu žalobcovi neuzavretím zmluvy, hoci žalobca mohol očakávať jej uzavretie. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či právne správne posúdil uplatnený nárok.

13. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia , , , .

14. Odvolací dôvod podľa ustanovenia je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

15. V zmysle ustanovenia rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

16. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na preskúmavanú vec, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalobca s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Napadnutý rozsudok nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

17. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.

18. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku ktorých dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

19. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení . Ak žalobca v odvolaní poukazuje na nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, resp. na neobjektívne zhodnotenie skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa ustanovenia viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

20. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto

skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

21. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení , pričom súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti (ako už bolo uvedené vyššie). V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie postačujúco a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

22. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

23. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

24. Vo všeobecnosti pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť súčasne splnené všetky zákonom stanovené podmienky, ktorými sú: 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávne konanie), 2. existencia škody, 3. príčinná súvislosť medzi škodou a porušením právnej povinnosti a 4. zavinenie škodcu. Zákon pre zodpovednosť za škodu vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov súčasne a ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, k vzniku zodpovednosti nedôjde.

25. Pri posudzovaní prvej podmienky (existencie protiprávneho konania) odvolací súd vychádza z úvahy, že takýmto protiprávnym konaním vedúcim k vzniku zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia je aj porušenie prevenčnej povinnosti v zmysle ustanovenia , ktoré vo všeobecnosti môže spočívať aj v zmarení kontraktačného procesu a tým aj zmarení nákladov, ktoré druhá strana vynaložila v súvislosti s týmto procesom.

26. Zároveň je ale potrebné zdôrazniť, že nie každé ukončenie procesu uzatvorenia dohody napĺňa znaky protiprávneho konania, pretože pri posudzovaní, či došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti zmarením kontraktačného procesu, nemožno opomenúť základný princíp občianskoprávnych vzťahov vyjadrený v ustanovení , a to rovnaké postavenie účastníkov zmluvného vzťahu (čo znamená, že účastníci zmluvného vzťahu právne nie sú vzájomne jeden druhému nadriadený, ani podriadený).

27. Rešpektovanie uvedeného princípu neumožňuje jednému z účastníkov právneho vzťahu, aby jednostranne druhému vnucoval svoju vôľu, ani aby si vynútil od druhého z účastníkov prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu konkrétnej zmluvy. Preto je možné považovať konkrétne konanie eventuálneho zmluvného partnera (ktoré druhá strana považuje za zmarenie kontraktačného procesu) za protiprávne konanie (t. j. za rozporné s ustanovením ), iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky. Za takéto podmienky je potrebné považovať to, že a) zmluvné strany začali rokovania o uzatvorení určitej konkrétnej zmluvy, b) tieto rokovania dospeli do takého štádia, kedy jedna zo strán kontraktačného procesu je v dôsledku správania sa druhej potencionálnej zmluvnej strany v dobrej viere, že predpokladaná zmluva bude uzatvorená, c) druhá potencionálna zmluvná strana ukončila rokovania o uzatvorení zmluvy bez toho, aby k tomu mala legitímny dôvod. Za porušenie prevenčnej povinnosti teda možno považovať iba zmarenie kontraktačného procesu bez legitímneho dôvodu v takom štádiu procesu uzatvárania dohody, kedy bola druhá strana v dobrej viere, že k uzatvoreniu dohody dôjde.

28. K druhej zákonom stanovenej podmienke pre vznik zodpovednosti za škodu (existencia škody) odvolací súd uvádza, že v prípade porušenia prevenčnej povinnosti zmarením kontraktačného procesu môže vzniknutá škoda spočívať v nákladoch vynaložených v súvislosti s rokovaním o uzatvorení zmluvy a prípravou návrhu zmluvy.

29. Tu však odvolací súd zdôrazňuje potrebu zohľadniť, že nie všetky náklady tvoria majetkovú ujmu (škodu). Pri posudzovaní existencie škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch v súvislosti s kontraktačným procesom treba brať zreteľ na obvyklé náklady spojené s prípravou takejto zmluvy, s ktorými potencionálny zmluvný partner musí počítať bez ohľadu na výsledok kontraktačného procesu (t. j. aj v prípade ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy vzhľadom na vyššie uvedený princíp rovnosti účastníkov). Tieto obvyklé náklady preto nemôžu tvoriť škodu. Prípadnú škodu môžu tvoriť iba tie náklady, ktoré nemožno považovať za bežné - obvyklé vo vzťahu k uzatváraniu konkrétnej zmluvy, teda iba tie, ktoré vznikli v dôsledku špecifických požiadaviek druhej strany (tej, ktorá zmarila uzatvorenie zmluvy, ukončila kontraktačný proces) a ktoré by inak nevznikli (keby druhá strana nemala takéto špecifické požiadavky).

30. Uvedené úvahy sú súladné so závermi, ku ktorým dospel Najvyšší súd ČR v rozhodnutiach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , aj keď nimi odvolací súd, ani súd prvej inštancie nie sú viazané, pretože rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR nepredstavujú rozhodnutia najvyšších súdnych autorít v zmysle Čl. 2 a nemožno ich ani zahrnúť pod pojem ustálenej súdnej praxe. Vzhľadom na obdobnosť právnej úpravy v Českej republike a v Slovenskej republike o tejto otázke, má odvolací súd za to, že právne názory v nich sú použiteľné podporne aj vo vzťahu k našej právnej úprave a dôvody, pre prijatie týchto záverov v nich uvedené, sú presvedčivé.

31. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie vo vzťahu k aktuálnemu vlastníctvu parciel č. 3692/78 a č. 3692/12 v katastrálnom území X. O., odvolací sú uvádza, že i napriek určitým nepresnostiam v odseku 10. napadnutého rozsudku, kde nie je uvedený dátum vyhotovenia listov vlastníctva, z ktorých súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal, je zrejmé, že sa jedná o listy vlastníctva priložené k žalobe vyhotovené dňa 10.12.2015, keď pre zistenie vlastníkov v súdenom bolo rozhodujúce obdobie, kedy malo dôjsť podľa žalobcu k vzniku škody, teda v roku 2015. Stav vlastníctva parciel č. 3692/78 a č. 3692/12 v katastrálnom území X. O. zisťovaný súdom prvej inštancie v rozhodnom období roku 2015 je tak správny a bezpredmetné vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škodu je potom tvrdenie žalobcu o zmene vlastníctva k uvedeným parcelám v roku 2019.

32. Aj argumentácia žalobcu o nesprávnosti skutkových zistení vo vzťahu k vyhotovovaniu Geometrického plánu č. 208098/2015 zo dňa 3.9.2015 (body 2., 5. odvolania) je právne irelevantná, pretože predmetom konania už nie je nárok na náhradu škody v sume 648 eur s príslušenstvom, ktorá suma 648 eur s príslušenstvom predstavuje cenu za vyhotovenie predmetného geometrického plánu spoločnosťou GEO - PRE, s.r.o..

33. Odvolací súd ďalej uvádza, že žalobca v odvolaní argumentoval tvrdeniami o funkčnom využití pozemku parcela č. 3692/492 a o nezaradením parcely č. 3692/12 územným plánom na zámery IBV, k odvolaniu priložil E-maily zo dňa 14.5.2015, zo dňa 28.9.2017, Výpisy z Listu vlastníctva č. XXXX z dňa 4.9.2017, zo dňa 29.10.2020, č. XXXX zo dňa 5.10.2020, Vyjadrenie k funkčnému využitiu pozemku zo

dňa 4.10.2017 so snímkou z mapy, Zmluvu o vinkulácii vkladu č. 1/326245083/2017 (prvú stranu), pričom takéto tvrdenia v konaní pred súdom prvej inštancie nepoužil a takéto listinné dôkazy v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil. Je nesporné, že žalobca v odvolacom konaní v rámci procesného útoku uskutočnil nové skutkové tvrdenie a predložil nové listinné dôkazy, avšak novoty v odvolacom konaní sú prípustné len zo zákonom taxatívne vymedzených dôvodov.

34. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia je treba ako prvoradé uviesť, že nepredstavuje reálnu vadu rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu a je daný len vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ustanovením , podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu prvej inštancie, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie a strana sporu ich neuplatnila, hoci len preto, že o nich nevedela, nemôžu byť v sporovom konaní relevantným odvolacím dôvodom.

35. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali totiž v priebehu konania pred súdom prvej inštancie niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a súdom prvej inštancie boli poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je preto prípustná len za splnenia zákonom taxatívne stanovených podmienok. Právo na uplatnenie prípadných novôt je pritom podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Je teda povinnosťou odvolateľa preukázať, že nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré uvádza až v odvolacom konaní, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Žalobca pritom žiadne takéto dôkazy nepredložil a ani netvrdil, že jeho prostriedky procesného útoku spočívajúce v nových skutkových tvrdeniach a v nových listinných dôkazoch z nejakých dôvodov nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Keďže zákonom predpísané predpoklady pre úspešné uplatnenie novôt v odvolacom konaní neboli splnené, odvolací súd na predmetné skutkové tvrdenie a listinné dôkazy žalobcu nemohol prihliadnuť. Vychádzal preto len z výsledkov z dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvej inštancie.

36. Pokiaľ ide o skutkové závery o nezavinení žalovaného na zmarení kontraktačného procesu, ktoré súd prvej inštancie vyvodil z vykonaného dokazovania a ktoré posúdil i podľa vyššie uvedených právnych záverov, tu považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne. V nadväznosti na vyššie uvedené je nutné konštatovať, že nesplnenie podmienok pre vznik zodpovednosti za vznik škody bolo preukázané výsluchom žalovaného, ktorého obsah výsluchu potvrdzovali aj listinné dôkazy, a to najmä e-mailová komunikácia medzi stranami, ako podrobne vysvetlil súd prvej inštancie v odsekoch 12., 13., 16. napadnutého rozsudku a ku ktorého záverom niet čo dodať. V neprospech žalobcu svedčil aj priebeh predzmluvných rokovaní medzi stranami, ako je presne uvedené v odseku 17. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, keď odmietavý postoj žalovaného k uzavretiu zámennej zmluvy pre obavy o dopojenie pozemku na inžinierske siete bolo možné očakávať, nakoľko žalobcom navrhovaná zámena pozemkov by viedla k zamedzeniu prístupu žalovaného k inžinierskym sieťam. Správe preto súd prvej inštancie konštatoval (v odseku 33. napadnutého rozsudku), že k zmareniu kontraktačného procesu nedošlo výlučne zo strany žalovaného ale pre nedosiahnutie konsenzu s navrhovaným riešením zámennej zmluvy zo strany žalobcu. Rovnako náležite súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca v rámci kontraktačného procesu nedisponoval vyjadreniami ostatných dvoch podielových spoluvlastníkov parcely č. 3692/12 k návrhu zámennej zmluvy, ktorým všetkým trom podielovým spoluvlastníkom prináleží právo disponovať s parcelou č. 3692/12, teda k uzavretiu zámennej zmluvy bol potrebný aj súhlas ostatných dvoch podielových spoluvlastníkov.

37. Napokon aj odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k pochybnostiam súdu prvej inštancie o autorstve troch zmlúv sú bezpredmetné, keďže rozhodujúcim pre zamietnutie žaloby je zistenie, že žalovaný neporušil prevenčnú povinnosť spočívajúcu v ukončení predzmluvného rokovania z jeho strany bez legitímneho dôvodu v takom štádiu rokovania, kedy bol žalobca v dobrej viere, že predchádzajúci súhlas žalovaného s jeho návrhom je vážny a dôjde medzi nimi k uzatvoreniu zámennej zmluvy. Preto je

nadbytočným zaoberať sa skutočnosťami týkajúcim sa uplatnenej výšky škody, čo sa potom vzťahuje aj na posudzovanie „obvyklosti“ vynaložených nákladov.

38. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli ku konštatovaniu súdu prvej inštancie o neopodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody v sume 1.596,81 eura s príslušenstvom, pretože žalobca splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia nepreukázal, pričom v konkrétnom preskúmavanom prípade sa súd prvej inštancie vysporiadal náležitým spôsobom s otázkou, prečo považoval nárok žalobcu z titulu náhrady škody spôsobenej mu žalovaným za nedôvodný. Odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné len konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v súdenom spore o tvrdenom porušení prevenčnej povinnosti žalovaným. Polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Ani odvolacia argumentácia žalobcu v podobe neprípustných novôt nebola spôsobilá nič zmeniť na závere, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

39. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalobcu s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. , ). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. , , ). Žalobca v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa jeho nároku na zaplatenie náhrady škody. Odvolacie námietky žalobcu ohľadne nesprávnych skutkových a právnych záverov konštatovaných súdom prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

40. Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie sú naplnené.

41. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyrovnať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

42. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalobca v odvolaní neuviedol žiadne zdôvodnenie. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku vo veci samej za vecne správny, keď žalobca žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o nároku na náhradu trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu doplnenou zásadou zodpovednosti za zavinenie, a to pri pomernom rozdelení náhrady trov konania podľa úspechu a neúspechu procesných strán, nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jeho odvolacia námietka opodstatnená.

43. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správnu právnu úpravu, dostatočne sa vyrovnal s námietkami uvádzanými stranami v konaní, preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods.

1 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení , v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

45. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).