Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Em/1/2017

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci výkonu rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa: T. L., nar. XX. marca XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o návrhu oprávneného (otec): K.. L. L., nar. 9. septembra XXXX, bytom V. 4, Bratislava, právne zastúpený: OLEXOVA VASILISIN s.r.o. so sídlom Gorkého 6, Bratislava, proti povinnej (matka): Y.. art. E. U., nar. XX. augusta XXXX, bytom V. 4, Bratislava, právne zastúpená: JUDr. Jana Hreňová, advokátka so sídlom Koreničova 2, Bratislava, za účasti: Okresná prokuratúra Bratislava I so sídlom Kvetná 13, Bratislava, o výkon rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 10. februára 2017, č. k. -496, o zastavení konania o výkone rozhodnutia, takto

rozhodol:

I. Konanie o výkone rozhodnutia sa zastavuje, pretože výkon rozhodnutia je neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Oprávnený ako otec maloletého sa návrhom doručeným súdu dňa 24. mája 2017 domáha výkonu rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 10. februára 2017, č. k. -496 (ďalej len "exekučný titul") v časti, v ktorej súd upravil styk otca s maloletou tak, že otec (oprávnený) má právo stretávať sa s maloletou okrem sviatkov a prázdnin, ktoré sú upravené osobitne, vždy od štvrtka v párnom kalendárnom týždni od 14:00 h, kedy si otec maloletú vyzdvihne v školskom zariadení do nasledujúceho pondelka do 08:00 h, kedy otec maloletú odovzdá v školskom zariadení.

2. Okresný súd Bratislava I uznesením z 26. mája 2021, č. k. -713, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2022, č. k. -799, nariadil výkon predmetného exekučného titulu.

3. Súd viazaný tiež nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. marca 2022, č. k. -37, za účelom zistenia aktuálneho skutočného stavu veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom povinnej (výsluch oprávneného nevykonal, lebo sa nedostavil), ako aj listinami v súdnom spise (ods. 5), pričom zistil nasledovný skutočný stav veci.

4. Povinná vo výsluchu na pojednávaní dňa 9. mája 2022 uviedla, že poslednú dobu je kontakt úplne minimálny. Občas si oprávnený s dcérou zavolajú, občas jej pošle nejakú správu. H. v marci tohto roka mala XX. narodeniny a oprávnený sa ozval, že sa chce stretnúť. Stretli sa ďalší deň, ale posúvalo sa to opakovane. Doniesol jej kyticu, prišiel so svojou dcérou L.. H. sa potešila, bolo to po piatich rokoch, lebo v čase jej narodenín chodieva na F. a nebýva tu. Dostala od otca kyticu. Začal sa jej ale sťažovať a vyčítať, že ju dlho nevidel a aj iné veci jej vyčítal, kritizoval povinnú, prišla preto domov skormútená. H. sa dotklo, že ešte aj mladšia dcéra oprávneného v závere stretnutia povedala dcére, že "tvoja mama je

zlá". Mala iné očakávania z narodeninového stretnutia. Predtým sa videli v roku 2021 pred Vianocami. Celé prerušenie kontaktov vzniklo tak, že oprávnený pripravil s dcérou program, ale zavolala ju v ten istý čas aj spolužiačka na oslavu. Prosila oprávneného, aby mohla odísť na tú oslavu a potom sa vrátiť, ale nešlo to, až jej napokon povedal, že sa jej doprosovať nebude a ak ona bude chcieť, nech sa jej ozve, ale on nevie, či bude mať čas. Tieto slová si odplakala a odvtedy sa tie vzťahy dostali na bod mrazu. Mali doma nespočetne veľakrát políciu, keď s ním nechcela ísť, tak oprávnený volal policajtov. H. bola druháčka, mala z toho takú traumu, že keď videla v meste policajtov, mykalo ju. H. si to všetko pamätá. Oprávneného má rada, praje si normálny vzťah a o otca stojí. Oprávnený je pol alebo trištvrte rok na chate v C. a na L. sa zdržuje minimálne. Uviedla, že ju prekvapuje, že nevie, čo ešte má robiť, lebo všetko už vyskúšal. Vyskúšal ale len "papierové cesty", všetky možné podania, ale normálny vzťah, aby sa dieťaťu priblížil, to nie. I. sa len inštitucionálne sa snaží veci zvrátiť, nie skutočne. Pokiaľ oprávnený nemá ochotu vzťah s dcérou pestovať, tak podaniami a sťažovaním sa sa reparácie nedočká. Keď sa s dcérou stretne, tak nikdy nie sami, vždy je s ním niekto. H. má preto pocit, že nemá úprimný záujem o ňu ako osobu. Po uzavretí rodičovskej dohody v r. XXXX oprávnený odcestoval na mesiac, aj keď sa mal realizovať styk. Vrátil sa, ale opäť išiel na ďalšiu dovolenku na tri týždne. H. k nemu potom nechcela ísť. Po uzavretí rodičovskej dohody s dcérou kúpili kalendár a vyznačili si ako to bude prebiehať. Povinná mala pocit, že keď je dohoda, bude to platiť. Ale oprávnený sa tým neriadil, odcestoval na mesiac, potom na tri týždne, a keď k nemu potom odmietla dcéra ísť, tak bol prekvapený ako to, že sa neteší. Na to následne hneď podal návrh na výkon rozhodnutia. K tejto situácii, ktorá nastala po rodičovskej dohode v r. 2017, kedy oprávnený odcestoval na plánovanú a už skôr zaplatenú dovolenku uviedla, že otec si mal dať námahu a ešte pred odcestovaním dcére vysvetliť, že má plánovanú dovolenku. Následne, keď sa vrátil sa domáhal "náhradného styku", na čo mu povinná uviedla, že zákon náhradný styk nepozná. Medzi oprávneným a povinnou komunikácia neprebieha, ani keď sa stretnú vo výťahu. Povinnej to príde divné, oprávnený ani nezavolá. Otec s dcérou nekomunikoval o tom, že veci rieši po právnej stránke, lebo kvôli tomu bola dcéra viackrát v strese, že musela ísť na súd, či k znalcovi a potom sa zaťala, že nikam nepôjde. Povinnej nie je zrejmé, čo tým otec sleduje, lebo priznal, že si je vedomý, že aj tak bude dcéra u povinnej. Povinná snahe realizovať výkon rozhodnutia nerozumie aj preto, že oprávnený je väčšinu roka v zahraničí na dovolenkách. Tiež avizoval, že predáva byt na V. 4 v F., čiže v bytovom dome, kde žije aj povinná s maloletou. Neuviedol, kam sa hodlá presťahovať, čo je dôsledok žiadnej komunikácie. Uviedla, že maloletá chodí na J. sv. G. v F.. Vo štvrtok má 6 vyučovacích hodín, je v škole do pol druhej. Úprava bola dohodnutá ešte keď bola na prvom stupni. Keď išla na druhý stupeň, začala chodiť k otcovi sama o tej štrnástej hodine alebo si po ňu prišiel k povinnej. H. vie, kedy sa má realizovať styk. Naposledy sa to podľa tejto úpravy realizovalo v roku XXXX. Povinná si myslí, že by stačilo, ak by otec prestal tak strašne tlačiť, volať políciu a keby dcére prestal vyčítať veci a prestal by sa k nej chovať tak autoritatívne, čiže by sa k nej začal chovať normálne, otcovsky. Navštevovali aj psychológov v rámci realizácie výchovného opatrenia, ale často sa menili, začínali odznova. Nebolo to úspešné. Pri preberaní maloletej v škole došlo k incidentom. Niekoľkokrát tam povinná prišla z podnetu zástupkyne riaditeľky, že maloletá bola vyvolaná z družiny, ale nechcela ísť s otcom. Prebehlo to tak, že boli tam deti, aj iní rodičia. Otec, čiže oprávnený tam bol s mobilom v ruke, všetko si natáčal. C. priviedla dcéru, dcéra revala, všetci deti a rodičia a triedna sa prizerali, otec držal mobil, natáčal sa "tak povedz, na čo si tu, na čo zavadziaš, nemáš tu byť". Prišli tam aj jej kamarátky. S dcérou sa to snažila riešiť veľakrát podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Faktom je, že takéto vyhrotené scénky sa opakovali často. Aktuálne upravený styk sa nerealizoval približne v polovici kvôli tomu, že otec nebol na území republiky. Ani neoznamoval, že nepríde ani povinnej, ani dcére. Aj sa stalo, že dcéra čakala a oprávnený neprišiel. Ten režim štyri roky nefunguje. Styku sa nedožadoval, keď bol preč, ale stalo sa, že povinnú cez SMS obvinil, že mu bráni byť s dcérou, pričom bol práve na F.. Od okolo r. XXXX odmietala dcéra chodiť úplne k otcovi, bolo to obmedzené len na zmrzliny, bicykel, prespávať odmietala. On sám pre dcéru k nim nechodieval. S povinnou odmietal komunikovať akýmkoľvek spôsobom, resp. odkázal na mail. Iba s dcérou komunikoval, ale keď dcéra odmietla prísť, tak obviňoval povinnú, že k nemu dcéra nechcela k nemu ísť. Dcérin pocit, že musí, proste, nerobilo jej to dobre.

5. Zo zápisnice z pojednávania konanom na Okresnom súde Bratislava I dňa 17. januára 2022, č. k. (č. l. 812-818 spisu) je preukázané, že dňa 17. januára 2022 vyhlásil súd rozhodnutie, ktorým zmenil exekučný titul a to vo výroku II. v časti o úprave styku otca s maloletou tak, že (i) styk otca s maloletou neupravil a (ii) návrh otca zamietol. Rozhodnutie nie je právoplatné. Zo zápisnice o výsluchu maloletej vykonanom 15. novembra 2021 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. (č. l. 819-820 spisu) vyplýva, že maloletá sa s otcom stretávať chce, ale vzájomné stretnutia by preferovala na báze dobrovoľnosti a vzájomnej dohody medzi ňou a otcom. Uviedla, že

povinná jej v stretávaní sa s oprávneným nebráni. Tiež z výsluchu je preukázané, že maloletá citlivo vníma spôsob akým sa dozvedá o plánoch otca, o trávení dovoleniek, kedy jej otec oznamuje tieto veci ako hotovú vec, že kam ide s novou rodinou a očakáva sa, že a len pridá. Nemá k otcovi dôveru a citové puto do tej miery, aby bola sa otcovi schopná zveriť. Z ostatných vykonaných dôkazov neboli zistené žiadne skutkové zistenia významné pre rozhodnutie vo veci. Vykonanie ďalších dôkazov pre zistenie skutočného stavu veci nebolo potrebné. Zistené skutočnosti posúdil súd po právnej stránke nasledovne.

6. Podľa o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. ) (ďalej len "") každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie (ods. 1). Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných (ods. 2).

7. Podľa (ďalej len "") súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať.

8. Podľa všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ustanoví podrobnosti o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých.

9. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len "") súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia ( zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu ( zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.

10. Podľa vyhlášky č. pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.

11. Podľa vyhlášky č. , ak súd zistí až po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, že existujú ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1, súd nepostupuje podľa , 382 a 383 zákona a neuskutoční sa výkon rozhodnutia.

12. Aj po nariadení výkonu rozhodnutia je súd podľa v spojení s , a vyhlášky č. povinný zisťovať, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobiť rozhodnutiu. Podľa názoru súdu o takéto dôvody v danom prípade ide a pre ich existenciu je predmetné konanie o výkone rozhodnutia dôvodné zastaviť.

13. Úprava styku upravená exekučným titulom bola schválená pred viac ako X rokmi, keď mala maloletá 9 rokov, aktuálne má XX rokov. Z úradnej činnosti súdu je známe, že na návrh otca prebieha na tunajšom súde konanie pod sp. zn. v ktorom bolo rozsudkom zo 17. januára 2022 rozhodnuté o zmene úpravy styku a styk maloletej s oprávneným nebol upravený (rozhodnutie nie je právoplatné). Ide teda samo o sebe o špecifické okolnosti, kedy už súd v konaní vedenom pod sp. zn. v januári 2022 zistil skutočný stav s takým záverom, že je potrebné vykonať zmenu úpravy styku maloletej s otcom, že tento neupravil. Tieto zistenia plne korešpondujú so závermi súdu v tomto vykonávacom konaní, kedy len o pár mesiacov neskôr, v čase vydania tohto uznesenia, je takéto rozhodnutie plne dôvodné. Styk podľa uvedenej úpravy z februára 2017 sa v tejto podobe dlhodobo nerealizuje najmenej od septembra XXXX pre správanie a odriekanie styku zo strany oprávneného, čo bolo podporené aj neprítomnosťou oprávneného najmenej polovicu času, kedy sa mal styk realizovať, ale aj z dôvodu, že maloletá vyrástla a v rozsahu z exekučného titulu styk nie je možné realizovať, ani sa nerealizuje.

14. Tieto skutočnosti sú priamo relevantné pre posúdenie otázky, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré nie je možné pristúpiť k výkonu rozhodnutia v zmysle vyhlášky č. v spojení s , pretože je potrebné skúmať existenciu ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu posudzovať z hľadiska: (i) správania sa povinného pri plnení povinností, (ii) správania sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj (iii) zo správania sa a názoru maloletého. Súd danú vec posudzovať podľa uvedených kritérií.

15. V prvom rade hodnotil správanie sa oprávneného. Z výsluchu povinnej vyplynulo, že styk v zmysle aktuálnej úpravy sa nerealizuje už od r. XXXX. To znamená, že oprávnený sa dlhodobo nedostavuje do školského zariadenia v párny štvrtok o XX:XX h, aby maloletú prevzal, pričom z dokazovania vyplynulo, že sa v daný čas ani v školskom zariadení nenachádza, pretože vyučovanie má len do pol druhej. Oprávnený sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, pričom v pomernom rozložení, ako vyplynulo z výsluchu povinnej, sa styk pre neprítomnosť oprávneného nerealizoval z polovice toho rozsahu ako sa realizovať mal. Stávalo sa, že oprávnený ani neoznámil povinnej, že sa styk realizovať nebude, hoci maloletá uvedené očakávala. Nedá sa teda diviť, že za týchto okolností nemôže povinná pripravovať maloletú na styk, ktorá v súvislosti s týmto správaním oprávneného sa začala k styku stavať odmietavo, hoci bývajú s oprávneným v jednom bytovom dome. To napokon podporilo aj to, že samotný oprávnený sa počas realizácie styku správa nevhodne, keďže svoje výhrady voči povinnej ako matke prezentuje pred maloletou a maloletej, čo zvyšuje jej odmietanie, a prejavuje sa to tým, že sa naposledy ozval v súvislosti s narodeninami (marec 2022) a predtým v čase Vianoc, nakoľko sa zdržiaval v zahraničí. Za týchto okolností sa javí, že na výkone rozhodnutia má záujem oprávnený skutočne len formálne, o čom svedčí aj jeho neúčasť na pojednávaní, opäť pre pobyt v zahraničí. Skutočný záujem rodiča o dieťa je potrebné vnímať a posudzovať bezprostredne v súvislosti s každodennými skutkami rodiča, ktorými sa podieľa na živote dieťaťa, a to okrem osobnej starostlivosti (ktorú otec objektívne nemá možnosť vykonávať) aj stretávaním sa s dieťaťom, ktorému je rodič, sledujúci záujem dieťaťa, ochotný podriadiť všetko ostatné (nielen zobrať ju raz za čas na zmrzlinu a aj to len v prítomnosti ďalších osôb), ako aj zabezpečovaním každodenných materiálnych potrieb dieťaťa nevyhnutných pre jeho zdravý rast a vývoj. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v danej veci nejde o takýto prípad.

16. Oprávnený teda neprejavuje záujem o skutočné využívanie upraveného styku (odhliadnuc od záujmu, ktorý prezentuje oprávnený v procesných podaniach). Tiež sa zo správania oprávneného, ani z vykonaného dokazovania nejaví, že by sa v ostatnom období o akýkoľvek styk v zmysle exekučného titulu pokúsil. Inými slovami, oprávnený sa sám a dobrovoľne rozhodol nevyužívať styk upravený súdnym rozhodnutím. Došlo touto nečinnosťou k situácii, kedy vzťah medzi oprávneným a maloletým je veľmi obmedzený, čo je spôsobené aj fyzickou neprítomnosťou oprávneného. Aj to viedlo napokon súd k tomu, že rozhodol, že ďalší styk maloletého s oprávneným nebude upravený (vec ale nie je právoplatne skončená).

17. V druhom rade hodnotil správanie povinnej. Povinná k situácii uviedla, že v styku maloletej s oprávneným nebráni, ale aktuálne už dlhodobo styk neprebieha niekoľko rokov, čo sa snaží sanovať oprávnený namiesto záujmu o vytváranie a pestovanie vzťahu s maloletou procesnými podaniami, čo je nedostatočné. Nemožno preto vyčítať oprávnenej, že maloletú na styk nepripravuje, keď príčinou aktuálneho stavu je oprávnený. Správanie a postoj povinnej preto súd hodnotí ako neutrálny.

18. V treťom rade, súd hodnotil aj správanie maloletej. Maloletá nebola v predmetnom vykonávacom konaní vypočutá, súd vykonať jej výsluch plánoval, ale so zreteľom na zistenia vykonané počas pojednávania konaného dňa 9. mája XXXX považoval zistené skutočnosti za postačujúce pre rozhodnutie vo veci a vzhľadom na to, že výsluch maloletej bol vykonaný už v konaní vedenom pod sp. zn. len relatívne nedávno 15. novembra XXXX, považoval jej opakovaný výsluch za nadbytočný. Súd vychádzal pri hodnotení správania maloletej z obsahu spisu a výsluchu povinnej. Maloletá uviedla, že jej nevyhovuje nadiktovaný styk, otca môže stretnúť, kedy chce, jej predstava je, že keby nebola pod tlakom presne určených stretnutí, skôr by ju to motivovalo k stretávaniu, matka jej v stretávaní sa nebráni. Maloletá sa teda stavia k povinnej nútenej realizácii styku s oprávneným odmietavo, čo súd dáva do súvisí so zisteným prístupom oprávneného, ktorý naliehavým a nátlakovým spôsobom pristupoval k realizácii styku, čo v spojení s vyčítavým spôsobom od odriekaním dohodnutého styku (pre pobyty v zahraničí) vyvolali u maloletej nezáujem o styk maloletej s otcom. Za týchto okolností aj vzhľadom na vek maloletej XX rokov je nútené vykonanie styku a odobratie maloletej v školskom

zariadení nerealizovateľné proti vôli maloletej (navyše nie je možné ho ani vykonať z dôvodu, že maloletá sa v čase o XX:XX h v škole párne štvrtky už nenachádza).

19. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, a judikatúra naň sa vzťahujúca predstavujú pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice pre výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave , a tým normujú rámec, ktorý tieto orgány v konkrétnom prípade nemôžu prekročiť (napr. , ). Do rámca ústavných záruk týchto práv a slobôd treba teda zahrnúť aj záruky poskytované , tak ako ich vykladá a uplatňuje Európsky súd pre ľudské práva (napr. ). Vyššie uvedené závery (ods. 15 až 18) preto posúdil súd s poukazom na aj v kontexte .

20. Podľa ESĽP základným cieľom je, okrem potreby primárne chrániť jednotlivca pred svojvoľným konaním verejných orgánov, aj zabezpečiť pozitívne povinnosti štátu spojené s efektívnym "rešpektovaním" rodinného života. Z vyplýva pre vnútroštátne orgány záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta. Mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu rozumne požadovať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom (napr. W. proti S., rozsudok z 27. júna 2000, ods. 128).

21. Povinnosť štátnych orgánov prijať také opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorí nežijú spoločne, však nie je absolútna a porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb predstavujú dôležitý faktor. Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohli, ale ich povinnosť použiť donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená; musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva . Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča (U. proti S. republike, rozsudok z 29. 6. 2004, ods. 118; T. proti S. republike, rozsudok z 18. júla 2006, ods. 109). Skutočnosť, že rodičia nespolupracujú však nezbavuje vnútroštátne orgány povinnosti prijať všetky nevyhnutné a vhodné opatrenia (stretnutia u psychológa, asistovaný styk v špecializovanom zariadení a pod.) na to, aby boli udržané rodinné putá (napr. C. proti S. republike, rozsudok z 18. júla 2006, ods. 56).

22. Ak dieťa vyslovene styk odmieta (napr. v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča) je podľa ESĽP použitie donucovacích opatrení kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom (napr. V. proti S. republike, rozhodnutie z 28. marca 2006). ESĽP opakovane konštatoval, že v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa (napr. S. proti S. republike, rozsudok z 18. júla 2006, ods. 96).

23. Súdu sa javí, že o taký prípad ide v danej veci. Vo všeobecnosti by bolo dôvodné, aby súd účastníkov smeroval k nariadeniu výkonu rozhodnutia, ktoré by malo slúžiť umožneniu styku oprávneného s maloletou. Súd má za preukázané, že styk sa v zmysle úpravy nerealizuje od roku 2018, existuje len vo formálnej rovine, povinný sa na Slovensku zdržuje minimálne a svojim prístupom dáva najavo, že v skutočnosti o styk záujem nemá (aktuálny záujem o styk s maloletou možno badať len z využívania procesných inštitútov zo strany oprávneného alebo z občasnej komunikácie s maloletou). Za týchto okolností preto vykonanie opatrení v prospech realizácie a výkonu rozhodnutia nezakladá, v súlade s citovanou judikatúrou ESĽP, absolútnu povinnosť štátu tieto opatrenia vykonať a spolupráca zúčastnených (najmä maloletej, ktorá má už XX rokov) predstavuje dôležitý faktor. Ak teda v danom prípade je preukázané, že oprávnený po materiálnej stránke o skutočnú plnohodnotnú realizáciu styku záujem nemá, pričom maloletá vo veku XX rokov styk odmieta a odmieta najmä jeho nútenú stránku, pričom jej aktívnu spoluprácu nemožno očakávať, ide o okolnosť, ktorá štát zbavuje vyvíjať snahu alebo vynucovať účasť maloletej na opatreniach, ktoré budú viesť k obnoveniu kontaktu maloletej s oprávneným, resp. dôjde priamo k ohrozeniu jeho psychického, či fyzického zdravia (cit. rozsudok S., ods. 96).

24. Súd vychádzajúc z toho, že oprávnený pri podaní návrhu zrejme mal snahu realizovať styk, aj keď jeho nerealizovanie si zapríčinil sám trávením času v zahraničí bez možnosti pravidelne realizovať styk, pričom pre plynutie času je zrejmé, že ide už len o zotrvávanie na formálnej rovine jeho výkonu a z konania, resp. nekonania oprávneného na strane oprávneného nevyplýva žiadna skutočná snaha alebo

skutočný záujem. Trvanie, resp. zmysel konania o výkon rozhodnutia nie je v tom, aby sa povinnej ukladali pokuty alebo sa samoúčelne vykonávali úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti podľa a , ak je zrejmé, že existujú dôvody pre zastavenie konania tak ako tieto existujú v danom prípade. Tieto opatrenia totiž majú smerovať k dobrovoľnému plneniu uloženej povinnosti, nie k "potrestaniu" osoby povinnej.

25. Nadväzujúc na vyššie uvedené zistené skutočnosti týkajúce sa postoja oprávneného a postoja maloletej, v kontexte judikatúry ESĽP k , súd dospel k záveru, že je potrebné konanie o výkone rozhodnutia zastaviť podľa , pretože vyššie opísané ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré nie je dôvodné exekučný titul vykonať v zmysle vyhlášky č. zakladajú tzv. iné dôvody, pre ktoré nie je možné exekučný titul vykonať v zmysle .

26. Podľa o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon rozhodnutia zastavuje.

27. Podľa na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

28. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. O trovách konania o výkone rozhodnutia rozhodol súd podľa v spojení s a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava I do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.