Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/181/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobkyne: JUDr. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, 010 08 Žilina, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky, so sídlom Krasovského č. 13, 851 01 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ministerka spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 6/2011-216 zo dňa 28.06.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Notárskej komory Slovenskej republiky č. DK 6/2011-216 zo dňa 28.06.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyni súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím.

Ďalšiemu účastníkovi konania súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Na podnet spoločnosti Majetkový holding, a. s. Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej aj len „ďalší účastník“) v rámci svojich dohľadových oprávnení začalo preverovať postup žalobkyne ako poverenej súdnej komisárky v dedičskom konaní po poručiteľke Ing. A. K., týkajúci sa jej notárskej činnosti podľa o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom ku dňu začatia disciplinárneho konania (ďalej aj len „NP“ alebo „Notársky poriadok“), t. j. výkonu inej činnosti, teda činnosti notára ako súdneho komisára, pričom podľa v danom čase platného a účinného sa úkony notára, ak vedie samostatne konanie o dedičstve, považujú za úkony súdu. Z preverovania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vydania osvedčenia o dedičstve v zmysle notárskej zápisnice () zo dňa 02.11.2010 malo vyplynúť, že žalobkyňa ako notárka osvedčenie vydala napriek tomu, že neboli na to splnené predpoklady vymedzené .

2. Ministerka spravodlivosti SR následne dňa 05.10.2011 podala proti žalobkyni návrh na začatie disciplinárneho konania zo dňa 28.09.2011, pretože osvedčením o dedičstve () zo dňa 2. novembra 2010 osvedčila dohodu dedičov o vysporiadaní dedičstva medzi nimi napriek tomu, že k vydaniu tohto osvedčenia neboli splnené zákonné podmienky, keďže dedičstvo po

poručiteľke Ing. A. K., rod. U. bolo predlžené, v dôsledku ktorej skutočnosti, ak medzi dedičmi nedošlo k dohode o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov veriteľom, bolo potrebné nariadiť jeho likvidáciu.

3. Žalovaný rozhodnutím č. DK 6/2011-216 zo dňa 28.06.2016 (napadnuté rozhodnutie) uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania disciplinárneho previnenia a podľa čl. 16 ods. 2 písm. a/ v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b/ Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR (ďalej aj len „Disciplinárny poriadok“ alebo „DP NK SR“) jej uložil disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške X.XXX,- € spolu s povinnosťou nahradiť žalovanému trovy disciplinárneho konania v sume X.XXX,XX €.

4. Žalovaný rozhodnutie založil na tom základe, že žalobkyňa osvedčením o dedičstve () zo dňa 2. novembra 2010 osvedčila dohodu dedičov o vysporiadaní dedičstva medzi nimi napriek tomu, že k vydaniu tohto osvedčenia neboli splnené zákonné podmienky, keďže dedičstvo po poručiteľke Ing. A. K., rod. U. bolo predlžené, v dôsledku ktorej skutočnosti, ak medzi dedičmi nedošlo k dohode o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov veriteľom, bolo potrebné nariadiť jeho likvidáciu.

5. Pri druhu a výške trestu disciplinárna komisia vzala do úvahy stupeň závažnosti previnenia, mieru zavinenia zo strany disciplinárne obvinenej ako aj to, že predmetná dedičská vec bola znovu prejednávaná a pohľadávky veriteľov môžu byť uspokojené. Disciplinárny senát tak usúdil, že za daných okolností uloženie peňažného trestu vo výške X.XXX € je postačujúce.

II.

Žaloba

6. Včas podanou žalobou doručenou Notárskej komore Slovenskej republiky a postúpenej dňa 18.02.2019 Krajskému súdu v Žiline a následne uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. dňa 30.07.2019 postúpenou ako miestne príslušnému Krajskému súdu v Bratislave, sa žalobkyňa domáha, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. DK 6/2011-216 zo dňa 28.06.2016, ktoré považuje za nezákonné.

7. Zrušenie rozhodnutia žalobkyňa odôvodňuje primárne tým, že disciplinárna komisia nemala právomoc rozhodovať o tvrdenom disciplinárnom previnení a ministerka spravodlivosti nemala aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania pretože skutok, za ktorý bola žalobkyňa uznaná za vinnú, nie je disciplinárnym previnením a tiež z dôvodu, že rozhodnutie disciplinárnej komisie je neodôvodnené, arbitrárne a nepreskúmateľné.

8. Námietku nedostatku právomoci disciplinárnej komisie a aktívnej vecnej legitimácie ministerky žalobkyňa odôvodňuje tak, že každý notár v súlade s ustanoveniami (ďalej aj len „Notársky poriadok“ alebo „NP“) vykonáva svoju činnosť v dvoch oblastiach:

- ako súdny komisár vo veciach, v ktorých bol súdom poverený na vybavenie dedičskej agendy, pričom ide o činnosť verejného činiteľa, ktorý na základe osobitného zákona vykonáva časť kompetencií štátu (§ 3 ods. 2 NP) a

- výkon ostatnej činnosti, ktorú vykonáva ako súkromná osoba - podnikateľ na základe NP (§ 3 ods. 1 NP).

9. Žalobkyňa je toho názoru, že v nadväznosti na vyššie uvedené Notárska komora SR ako súkromnoprávna inštitúcia nemôže zasahovať do činnosti notára, ktorú vykonáva ako súdny komisár, o to viac, ak vedie disciplinárne konanie voči notárovi vo veci, ktorá ešte nebola právoplatne ukončená, čo je aj tento posudzovaný prípad, čím pôsobí tak na notárovu nestrannosť a nezávislosť, ale zároveň tým ovplyvňuje aj ďalších notárov, ktorí vec po žalobkyni vybavujú, nakoľko akýmkoľvek odchýlením sa od právneho názoru Disciplinárnej komisie Notárskej komory SR pri prejednaní danej veci je takýto notár vystavený hrozbe začatia identického disciplinárneho konania. Ďalej žalobkyňa uviedla, že v právnom štáte je neprípustné, aby Disciplinárna komisia Notárskej komory SR ako orgán súkromnoprávnej inštitúcie prostredníctvom svojho rozhodnutia pod hrozbou represie (disciplinárneho opatrenia) pôsobil na notára, ktorý sa má práve pod hrozbou disciplinárneho stíhania slobodne rozhodovať vo veci, ktorá patrí do výkonu súdnej moci.

10. Žalobkyňa argumentuje tým, že je jej kladené za vinu o.i. porušenie povinnosti podľa , a o konkurze a vyrovnaní (ďalej aj len „ZVK“ alebo „“), pričom od tohto porušenia Disciplinárna komisia Notárskej komory SR odvodzuje porušenie a NP. V nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Okresného súdu Lučenec vo veci sp. zn. zo dňa 30.06.2014, podľa ktorého „Prípadné porušenie povinnosti notára ako súdneho komisára, v predmetnom občianskom súdnom konaní z hľadiska procesného však nemôže byť predmetom posúdenia z hľadiska disciplinárnej zodpovednosti. Z uvedeného teda vyplýva, že vo vzťahu k prípadnému porušeniu procesných povinností notára smerujúcich k vydaniu osvedčenia o dedičstve (rozhodnutia s právnou silou uznesenia), ktorú právomoc na notára delegoval priamo štát, môže byť predmetom preskúmania jedine v riadnom, resp. mimoriadnom inštančnom konaní o riadnych, resp. mimoriadnych opravných prostriedkoch. V tejto časti preto podľa názoru súdu jednak aktívne legitimovaný prezident komory nie je, a teda ani disciplinárna komora nemá v tejto časti právomoc o prípadnom excese notára rozhodovať."

11. Ku skutku, ktorý je jej kladený za vinu žalobkyňa uvádza, že žalovaný v dedičskom konaní, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne skončené, prejudikoval namiesto nestranného a nezávislého súdneho komisára postup a rozhodnutie súdneho komisára tým, že vyjadril v rozhodnutí svoj právny názor ako jediný správny, napriek tomu, že nie je v zmysle SR a ani iných všeobecne záväzných právnych predpisov, oprávnený zákony vykladať. Žalovaný zároveň svojím rozhodnutím prakticky znemožnil každému notárovi, ktorý bude vec prejednávať po disciplinárne obvinenej a uznanej vinnou žalobkyni, nestranné a nezávislé posúdenie veci, čím v konečnom dôsledku pod hrozbou disciplinárneho stíhania zasiahol do výlučnej právomoci súdu, resp. súdneho komisára. V súvislosti s týmto poukazuje na vyjadrenia dedičov, ktorí si počas celého dedičského konania neboli vedomí záväzku poručiteľky voči spoločnosti Majetkový holding, a.s. a z uvedeného dôvodu tieto označili za sporné. Nakoľko pasíva dedičstva boli označené dedičmi za sporné, žalobkyňa aplikovala ustanovenia . Vzhľadom na skutočnosť, že k postúpeniu pohľadávok na spoločnosť Majetkový holding, a.s. došlo po smrti poručiteľky, kedy táto už nemala spôsobilosť na práva a povinnosti, takúto zmluvu je potrebné považovať za neplatnú, a teda spoločnosti Majetkový holding, a.s. nemalo byť ani priznané postavenie účastníka konania. Poukázala na ustanovenie , podľa ktorého: „Zrušením konkurzu zanikajú účinky vyhlásenia konkurzu uvedené v , platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu tým nie je dotknutá.“ Pohľadávku spoločnosti Majetkový holding, a. s. preto nie je možné považovať za zistenú, pretože po smrti poručiteľa bol správca v zmysle ZKV povinný podať správu o speňažovaní podstaty a predložiť ju súdu. Správca a ani súd neboli oprávnení v konkurznom konaní voči poručiteľovi vykonávať akékoľvek iné úkony a teda ani konštatovať akýkoľvek prevod alebo prechod pohľadávok na spoločnosť Majetkový holding, a. s. Prevod pohľadávky voči poručiteľovi na spoločnosť Majetkový holding, a. s. nemohol teda vyvolať žiadne právne účinky a takýmto skutkovým a právnym stavom nemohol byť súdny komisár viazaný v zmysle ZKV.

12. Žalobkyňa zároveň rozhodnutiu žalovaného vytýka jeho nepreskúmateľnosť, keď rozhodnutie žalovaného považuje za nedostatočne odôvodnené, pretože z neho nie je zrejmé, prečo žalovaný ako disciplinárne opatrenie uložil žalobkyni práve peňažnú pokutu a ani prečo vo výške X.V €. Z rozhodnutia nie je tak zrejmé, ktoré priťažujúce/poľahčujúce okolnosti boli v disciplinárnom konaní zohľadnené, z akého dôvodu považoval žalovaný konanie žalobkyne za porušenie povinnosti závažným spôsobom v zmysle § 91 ods. 1 NP vo vzťahu k § 90 ods. 1 NP a nevyhodnotil ho len ako porušenie povinnosti vyplývajúcej z notárskeho úradu.

III.

Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.07.2019 vytýkal najmä vady žaloby. Zdôraznil, že žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa , (ďalej aj len „SSP“) obsahovať aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v . V správnej žalobe sa musí uviesť aj označenie druhu žaloby, označenie žalovaného, ďalších účastníkov podľa a , ako aj deň oznámenia napadnutého rozhodnutia. Tieto náležitosti v podaní žalobkyne absentujú. Z obsahu podania žalobkyne je ďalej nesporné, že ide o odvolanie, t. j. o podanie, ktoré v čase jeho spísania a doručenia súdu zákon už nepoznal. Od 1. júla 2016 bol zákon, ktorý pripúšťal odvolanie zrušený a nahradený . Žalobkyňa neoznačila ani žalovaného a súd za žalovaného označil Disciplinárnu komisiu Notárskej

komory SR, ktorej zaslal aj výzvu na vyjadrenie. V tejto súvislosti namietal, že disciplinárna komisia nemá právnu subjektivitu a preto nemôže byť pasívne vecne legitimovaná.

IV.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka

14. Ďalší účastník konania sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.08.2019. Vo vyjadrení k námietke žalobkyne ohľadne oprávnenia ministra/ministerky spravodlivosti SR na podanie disciplinárneho návrhu voči notárke ako súdnej komisárke uviedol, že sa s názorom žalobkyne nestotožňuje. Podľa názoru žalobkyne môže podľa § 89 NP štátny dohľad nad činnosťou notárov vykonávať ministerstvo iba v zmysle činností podľa § 3 ods. 1 NP, pričom výkon súdneho komisára uskutočňuje notár podľa § 3 ods. 2 NP. V tejto súvislosti ďalší účastník konania pripomína, že ustanovenie § 89 NP sa vzťahuje na činnosť notára, ktorá podlieha preskúmaniu ministerstva (nie ministra spravodlivosti), a to vo vzťahu k podaniam, ktoré sa podľa svojho obsahu považujú za sťažnosti. Tieto podania vybavuje ministerstvo podľa ustanovení zákona o sťažnostiach. Na rozdiel od výkonu štátneho dohľadu, na ktorý je oprávnené ministerstvo, ktoré postupuje podľa ustanovení zákona o sťažnostiach, na výkon disciplinárnej právomoci, resp. disciplinárnej iniciatívy je oprávnený minister spravodlivosti, nie ministerstvo, a toto svoje oprávnenie realizuje prostredníctvom návrhu na začatie disciplinárneho konania. Oprávnenie ministra spravodlivosti na podanie disciplinárneho návrhu je výslovne uvedené v § 92 NP a rozsah jeho oprávnenia je taxatívne vymedzený v § 91 NP. Vychádzajúc z uvedeného ďalší účastník konania zastáva názor, že minister spravodlivosti bol v čase podania návrhu oprávnený iniciovať disciplinárne konanie podaním disciplinárneho návrhu voči notárovi, ktorý závažným spôsobom porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z NP. Medzi tieto povinnosti patria všetky povinnosti podľa Notárskeho poriadku, teda aj tie, ktoré sú obsiahnuté v ustanoveniach § 2 ods. 1 a § 13 NP. Záverom preto správnemu súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného potvrdil.

V.

Relevantné právne predpisy

15. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatrení orgánu verejnej správy.

17. Podľa § 2 ods. 2 NP v znení platnom a účinnom v rozhodujúcom čase, notári svojím postavením a svojou činnosťou dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom.

18. Podľa NP notár skladá do rúk ministra tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať a ostatnými zákonmi, ako aj inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a budem ich uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pri výkone notárskej činnosti a činnosti súdneho komisára budem postupovať nezávisle, nestranne a spravodlivo a budem dodržiavať povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozviem v súvislosti s notárskou činnosťou.“

19. Podľa § 14 NP výkon notárskeho úradu zaniká a) smrťou notára, b) vyhlásením notára za mŕtveho, c) odvolaním notára ministrom, d) ku dňu 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom notár dosiahne vek 67 rokov, e) vzájomným preložením notárov; výkon notárskeho úradu zaniká v notárskom úrade, z ktorého je notár preložený.

Minister odvolá notára

a) na žiadosť notára,

b) ak notár stratí štátne občianstvo členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, c) ak je notár právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, d) ak bol notár právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo za trestný čin súvisiaci s notárskou činnosťou, e) na základe právoplatného disciplinárneho rozhodnutia, ktorým sa ukladá disciplinárne opatrenie zbavenie notárskeho úradu, f) ak zanikne jeho poistenie zodpovednosti za škodu a notár ho ani po upozornení komory v určenej lehote neobnoví, g) ak si notár do troch mesiacov po zložení sľubu bez vážnych dôvodov neotvorí vo svojom sídle kanceláriu a nezačne vykonávať notársku činnosť, h) ak notár vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku nie je trvale spôsobilý riadne vykonávať notársku činnosť a vo veci na návrh komory rozhodol súd. Notár, ktorý podal žiadosť o odvolanie, alebo bol vymenovaný za notára do obvodu iného súdu prvého stupňa na základe výberového konania, je povinný vykonávať svoj doterajší notársky úrad až do dňa odvolania ministrom. Ak bol notár odvolaný podľa odseku 2 písm. a) a disciplinárne konanie vedené proti nemu bolo prerušené2cb) a zároveň spĺňa podmienky na vymenovanie za notára podľa § 11 ods. 1, môže ho minister opätovne vymenovať za notára najskôr po uplynutí troch rokov odo dňa jeho odvolania. Ak má komora za to, že notár je trvale nespôsobilý na vykonávanie notárskeho úradu pre zlý zdravotný stav, vyzve ho, aby podal žiadosť o odvolanie. Ak notár o odvolanie nepožiada najneskoršie do jedného mesiaca, podá komora na súd návrh na určenie tejto skutočnosti.

20. Podľa § 89 ods. 1 NP štátny dohľad nad činnosťou notárov podľa § 3 ods. 1 a komory vykonáva ministerstvo.

21. Podľa § 91 ods. 1 NP disciplinárnym previnením je zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitného predpisu, zavinené závažné alebo opätovné porušenie iných povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z Etického kódexu notára, z interného predpisu komory alebo uznesenia komory, správanie, ktorým sa závažným alebo opätovným spôsobom narúša dôstojnosť a vážnosť notárskej profesie a pokračovanie vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie notára, ktoré má za následok prieťahy v dedičskom konaní alebo disciplinárnom konaní, a tiež nerešpektovanie právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia.

22. Podľa § 91 ods. 2 NP za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie.

23. Podľa § 91 ods. 3 NP disciplinárne opatrenia sú: (a) písomné pokarhanie, (b) peňažná pokuta až do výšky 3 300 eur, (c) pozastavenie výkonu notárskeho úradu na dobu najmenej dvoch mesiacov a najviac 24 mesiacov, (d) zbavenie notárskeho úradu.

24. Podľa § 92 NP návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory (ďalej len "navrhovateľ") do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Notár alebo kandidát si môže v disciplinárnom konaní zvoliť obhajcu z radov advokátov alebo notárov.

25. Podľa § 93 ods. 1 NP, disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna komisia prostredníctvom svojich senátov.

26. Podľa § 93 ods. 3 NP, proti rozhodnutiu o disciplinárnom opatrení nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.

27. Podľa , ak úpadca zomrel počas konkurzu, správca podá súdu správu o speňažovaní podstaty a predloží ju súdu. Ustanovenie sa použije primerane. Predloženú správu súd preskúma primerane podľa a ; namiesto úpadcu vstupujú do konania

jeho dedičia alebo štát, ak dedičov niet. Po schválení správy súd zruší konkurz a správu postúpi súdu, ktorý prejednáva dedičstvo.

28. Podľa v znení platnom a účinnom v rozhodujúcom čase, zrušením konkurzu zanikajú účinky vyhlásenia konkurzu uvedené v , platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu tým nie je dotknutá.

29. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona.

30. Podľa čl. 2 ods. 3 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, disciplinárne konanie nemožno začať, a ak sa už začalo, nemožno v ňom pokračovať, ak disciplinárne obvinený už nie je notárom alebo notárskym kandidátom.

31. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. b/ Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR disciplinárnymi opatreniami sú: peňažná pokuta až do výšky 3 300 €.

32. Podľa čl. 8 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, disciplinárne konanie sa začína na návrh. Návrh na začatie disciplinárneho konania (ďalej len „disciplinárny návrh“) podáva navrhovateľ v písomnej forme a adresuje ho predsedovi disciplinárnej komisie na adresu sídla komory.

33. Podľa čl. 8 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister spravodlivosti SR alebo prezident komory do jedného roka odo dňa, kedy sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Vo veciach súvisiacich s činnosťou notára ako súdneho komisára návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať za tých istých podmienok aj predseda príslušného krajského súdu.

34. Podľa čl. 16 ods. 1 písm. c/ Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, senát rozhodnutím uzná disciplinárne obvineného za vinného, ak sú splnené podmienky.

35. Podľa čl. 16 ods. 2 písm. a/ Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, senát rozhodnutím uzná disciplinárne obvineného za vinného, ak bolo nepochybne preukázané, že sa stal skutok, ktorý je predmetom disciplinárneho návrhu, že ho spáchal disciplinárne obvinený a že tento skutok je disciplinárnym previnením a uloží mu disciplinárne opatrenie podľa čl. 3 tohto disciplinárneho poriadku: v prípade uloženia disciplinárneho opatrenia pozastavenia výkonu notárskeho úradu rozhodne aj na aké obdobie ho pozastavuje a uvedie aj jeho začiatok a koniec, v prípade, že disciplinárne obvinený porušil svoju povinnosť (čl. 2 ods. 2 písm. a/ tohto disciplinárneho poriadku) niečo vykonať v určenej lehote, rozhodne aj o náhradnej lehote; v prípade uloženia disciplinárneho opatrenia peňažnej pokuty rozhodne aj v akej lehote má byť peňažná pokuta zaplatená, ktorá však nemôže byť dlhšia ako 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

36. Podľa čl. 17 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, písomné vyhotovenie rozhodnutia vypracuje predseda senátu, uvedie v ňom, v akom zložení senát rozhodoval, označenie navrhovateľa, disciplinárne obvineného a jeho obhajcu, ak ho mal, označenie prejednávanej veci, znenie výroku s opísaním skutku a právnou kvalifikáciou disciplinárneho previnenia a uvedením disciplinárneho opatrenia; ak sa ukladá, výrok o trovách konania, ak ich znáša disciplinárne obvinený, odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku a dátum a miesto vyhlásenia.

37. Podľa čl. 23 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR, v prípade, že vo veci bolo vydané rozhodnutie, ktorým disciplinárne obvinený bol uznaný za vinného, trovy konania, ktoré vznikli komore, znáša disciplinárne obvinený.

38. Podľa § 93 ods. 3 NP v znení účinnom do 30.06.2016 ten, komu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa odseku 1, môže podať proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie opravný prostriedok do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia; opravný prostriedok môže podať aj navrhovateľ. Opravný prostriedok sa podáva komore. O opravnom prostriedku rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má notár sídlo.

39. Podľa § 93 ods. 3 NP v znení účinnom od 01.07.2016, proti rozhodnutiu o disciplinárnom opatrení nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.

40. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

41. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

42. Podľa o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), rozhodnutie orgánu verejnej správy, proti ktorému bol pred 1. júlom 2016 prípustný opravný prostriedok podľa až 250sa , je po 1. júli 2016 možné preskúmať správnou žalobou v rozsahu a za podmienok daných .

43. Podľa , ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, v neskončených konaniach začatých pred 1. júlom 2016, v ktorých o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach rozhoduje orgán verejnej správy, sa od 1. júla 2016 postupuje podľa právnych predpisov účinných po 1. júli 2016.

44. Podľa , ak bol proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému pred 1. júlom 2016 podaný po 1. júli 2016 včas opravný prostriedok podľa až 250sa , považuje sa tento za včas podaný riadny opravný prostriedok, ak je jeho podanie podľa právnych predpisov účinných po 1. júli 2016 prípustné; ak podanie riadneho opravného prostriedku nie je prípustné, považuje sa za včas podanú správnu žalobu. Tým nie sú dotknuté povinnosti podľa .

VI.

Posúdenie veci správnym súdom

45. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa a preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rámci žalobných dôvodov ( ) ako aj so zreteľom na , a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

46. Predmetom posúdenia súdom v danej veci bolo rozhodnutie Disciplinárnej komisie Notárskej komory SR č. DK 6/2011-2016 zo dňa 28.06.2016, ktorým bola žalobkyňa v súvislosti s vydaním osvedčenia o dedičstve () zo dňa 02.11.2010 po poručiteľke Ing. A. K. uznaná za vinnú, pretože porušila svoje povinnosti vyplývajúce z , Notárskeho poriadku, , a a a podľa čl. 16 ods. 2 písm. a/ v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b/ DP NK SR jej bola uložená pokuta vo výške X.XXX,-eur.

47. Žalobkyňa žalobné body vymedzila nedostatkom aktívnej legitimácie ministra/ministerky spravodlivosti na podanie návrhu na začatie disciplinárneho stíhania notára ako súdneho komisára pri rozhodovaní o dedičstve a tým aj nedostatku právomoci Disciplinárnej komisie Notárskej komory SR prejednávať a vyvodzovať v súvislosti s činnosťou súdneho komisára disciplinárnu zodpovednosť za spôsob rozhodnutia o dedičstve. Zároveň napadnutému rozhodnutiu vytýka jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

48. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia správny súd uzavrel, že žalovaný sa dostatočne nezaoberal aktívnou vecnou legitimáciou ministra/ministerky spravodlivosti SR na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania žalobkyne, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezohľadnil a nevysporiadal sa so všetkými hľadiskami odôvodňujúcimi uznanie viny žalobkyne a uloženie disciplinárneho opatrenia, keď jasným a zrozumiteľným spôsobom nevysvetlil závažnosť

posudzovaného disciplinárneho previnenia, nevyhodnotil okolnosti, za ktorých toto malo byť spáchané a neuviedol ako disciplinárna komisia v súlade s čl. 16 bod 3 Disciplinárneho poriadku prihliadla na osobu disciplinárne obvinenej a jej osobné a majetkové pomery.

49. Zo zistení súdu vyplynulo, že žalobkyňa bola Okresným súdom Žilina poverená, aby ako súdna komisárka prejednala dedičskú vec po poručiteľke Ing. A. K., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, vedenú pod sp. zn. , . Pôvodné dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn. D 251/2003, a bolo zastavené pre nemajetnosť, pretože dedičia pôvodne vyhlásili, že poručiteľka nezanechala žiaden majetok. Nové dedičské konanie sa začalo na základe uznesenia KS Banská Bystrica č. k. 27-24 K 68/97- 496, právoplatného dňa 15.12.2006, ktorým bol zrušený konkurz voči úpadcovi Ing. A. K. z dôvodu, že došlo k úmrtiu úpadcu. Po právoplatnosti bolo toto uznesenie postúpené dedičskému súdu s tým, aby si veritelia uplatnili svoje pohľadávky v dedičskom konaní. V novom konaní dedičia Ing. A. K. a A. P., neuznali pohľadávky veriteľov tak, ako boli ustálené v konkurznom konaní v prieskumnom konaní na súde. Podľa obsahu osvedčenia o dedičstve ako dôvod neuznania dedičia uviedli, že „sa im javia ako sporné a preto nežiadajú, aby tieto boli radené do pasív dedičstva...“ Z osvedčenia o dedičstve nie je zrejmé, či sa malo jednať o spornosť skutkovú alebo právnu a nie je ani zrejmé, či sa súdna komisárka bližšie touto otázkou zaoberala. Vzhľadom na toto vyhlásenie dedičov neboli do dedičstva zaradené žiadne pasíva. Predmetom vyporiadania medzi dedičmi sa stal len výťažok zo speňaženia majetku úpadcu, ktoré bolo vykonané ešte v konkurznom konaní. Výťažkom bola získaná suma XXX.XXX,XX €, ktorú si dedičia medzi sebou rozdelili. Obaja dedičia sa súčasne vzdali práva na podanie žiadosti o pokračovanie v dedičskom konaní, preto osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť v deň pojednávania dňa 02.11.2010. Následne došlo k presunu zdedených peňažných súm na účty dedičov.

50. Skutočnosť, že konkurzné konanie trpelo určitými procesnými chybami potvrdzuje uznesenie NS SR, ktorým bolo rozhodnutie zrušené a vec vrátená na odstránenie vád a na ďalšie pokračovanie v konaní. V pôvodnom dedičskom konaní v roku 2003 dedičia boli uzrozumení s tým, že poručiteľka nezanechala žiaden majetok práve z dôvodu vyhláseného konkurzu. Relevantný zoznam veriteľov s vyčíslením ich pohľadávok bol vytvorený v rámci zápisnice zo súdneho prieskumu pohľadávok. Pravosť a výška pohľadávky Majetkového holdingu, a.s. bola uznaná na prieskumnom pojednávaní dňa 03.06.1999 v plnom rozsahu aj s právom na oddelené uspokojenie z titulu jej zabezpečenia záložným právom. Obaja dedičia písomne vyhlásili, že sa zriekajú osobnej účasti na prieskumnom konaní na KS Banská Bystrica dňa 05.03.2004.

51. Počas disciplinárneho konania disciplinárny senát priebežne zisťoval stav dedičského konania po poručiteľke Ing. A. K.. Dožiadaniami OS v Žiline bolo zistené, že KS v Žiline uložil OS Žilina vykonať šetrenie, či bola spoločnosti Majetkový holding a.s. uznaná pohľadávka v konkurznom konaní, teda či je vedená v zozname pohľadávok a je možné ju kvalifikovať ako pohľadávku zistenú. Po takto vykonanom šetrení OS Žilina určil, že vyznačenie právoplatnosti na osvedčení o dedičstve bolo predčasné a osvedčenie nenadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom na to bolo pokračované v dedičskom konaní už aj za účasti veriteľov. Súčasne došlo k zmene poverenia súdneho komisára. Žalobkyňa bola vylúčená z úkonov v predmetnej dedičskej veci a jej vybavením bola poverená notárka JUDr. B. J. ako súdna komisárka. Prostredníctvom nej potom disciplinárny senát zisťoval aktuálny stav vybavovania dedičskej veci.

52. Zo zistení súdu ďalej vyplynulo, že vo veci bolo vydané uznesenie o určení všeobecnej ceny majetku, výške dlhov a čistej hodnote dedičstva. Do pasív dedičstva boli zaradené pohľadávky veriteľov, ktoré boli nahlasované aj v konkurznom konaní. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie dedičia žalobkyne Ing. A. K. a A. P.. Dedičia svoje odvolanie odôvodnili tým, že vydané rozhodnutie je nepreskúmateľné a nevykonateľné, pretože sa nerozhodlo o tom, kto sa stal nadobúdateľom dedičstva po poručiteľke alebo komu predĺžené dedičstvo pripadá. Na rozdiel od pôvodného konania však nespochybnili pohľadávky veriteľov. KS Žilina uznesenie OS Žilina o určení všeobecnej ceny majetku, výške dlhov a čistej hodnote dedičstva potvrdil. K dohode dedičov o prenechaní predĺženého dedičstva veriteľom na úhradu dlhov nedošlo, preto bolo vydané uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva. KS Žilina toto uznesenie potvrdil a v čase vydania disciplinárneho rozhodnutia sa dedičský spis nachádzal na OS Žilina, ktorý mal rozhodnúť už len o rozvrhu výťažku speňaženého majetku.

53. V rámci dokazovania boli oboznámené aj ďalšie písomnosti nachádzajúce sa v disciplinárnom spise, ako napr. vyjadrenie žalobkyne, vyjadrenie dedičov, vyjadrenie sťažovateľa Majetkový holding, a. s., doložené rozhodnutia súdov, zápisnice a iné listiny z konkurzného konania, vyžiadané správy zo súdov a poverenej súdnej komisárky. Na poslednom pojednávaní konanom v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu bolo doplnené dokazovanie vypočutím zástupkyne navrhovateľky. Tá na otázku, či použitie iného procesného postupu v tomto prípade môže napĺňať znaky závažného porušenia povinností súdnej komisárky a môže mať za následok jej disciplinárne stíhanie uviedla, že previnenie žalobkyne vidí v tom, že v danej veci nepostupovala nestranne, pretože sa snažila v prvom rade chrániť záujmy dedičov a nijakým spôsobom sa nesnažila o usporiadanie právnych vzťahov medzi dedičmi a veriteľmi v tom, aby sa veritelia dostali k zaplateniu svojich pohľadávok.

54. Po vykonaní dokazovania disciplinárny senát uzavrel, že konanie žalobkyne v tejto záležitosti nebolo úmyselné, no zvolený procesný postup vzbudzuje pochybnosti o nestrannom prístupe súdnej komisárky ku všetkým účastníkom dedičského konania, a preto uznal žalobkyňu za vinnú zo skutku uvedeného v návrhu na disciplinárne stíhanie.

55. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočne nezaoberal v danom prípade aktívnou vecnou legitimáciou ministerky spravodlivosti SR na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania žalobkyne, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezohľadnil a nevysporiadal sa so všetkými hľadiskami odôvodňujúcimi uznanie viny žalobkyne a uloženie disciplinárneho opatrenia, keď jasným a zrozumiteľným spôsobom nevysvetlil závažnosť disciplinárneho previnenia, nevyhodnotil okolnosti, za ktorých toto malo byť spáchané a neuviedol ako disciplinárna komisia v súlade s čl. 16 bod 3 Disciplinárneho poriadku prihliadla na osobu disciplinárne obvinenej a jej osobné a majetkové pomery.

56. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t. j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v relevantných intenciách posúdi aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

57. Na tomto mieste správny súd považuje za potrebné pripomenúť, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) má podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v a nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní.

58. Správny súd dáva tiež do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa tretej časti druhej hlavy ( a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

59. Súd po dôslednom oboznámení sa s kompletným spisovým materiálom žalovaného preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a vyhodnotil jednotlivé žalobné námietky, ako aj obranu žalovaného a argumentáciu ďalšieho účastníka konania a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je treba zrušiť.

60. Žalobkyňa v 1. rade namietala právomoc disciplinárnej komisie a aktívnu legitimáciu ministerky spravodlivosti SR na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania žalobkyne. Správny súd v

tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 92 Notárskeho poriadku, podľa ktorého návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory (ďalej len "navrhovateľ"), a to do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Z hľadiska systematického výkladu je potrebné predmetné zákonné ustanovenie vykladať vo vzájomnej súvislosti s ustanoveniami § 90 ods. 1 v spojení s § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku. Ministerka spravodlivosti SR podala proti žalobkyni návrh na začatie disciplinárneho konania v zmysle § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku z dôvodu, že zavineným závažným spôsobom mala porušiť svoje povinnosti. Ustanovenie § 91 citovaného zákona obsahuje hmotnoprávnu úpravu výkonu disciplinárnej právomoci, pričom v odseku 1 sú vymedzené disciplinárne previnenia ako závažné alebo opätovné porušenie povinností vyplývajúcich z Notárskeho poriadku, Etického kódexu notárov, interného predpisu komory a uznesení komory, alebo správanie závažným spôsobom narušujúce dôstojnosť povolania notára. V zmysle uvedenej hmotnoprávnej úpravy je minister/ministerka spravodlivosti aktívne legitimovaný podať návrh na začatie disciplinárneho konania pre porušenie povinností notára závažným spôsobom vyplývajúcich zo , resp. Etického kódexu notára a uznesení komory. Aktívna vecná legitimácia ministra/ministerky spravodlivosti vo vzťahu k porušeniu iných povinností ako je uvedené v Notárskeho poriadku nie je daná.

61. V posudzovanej veci ministerka spravodlivosti iniciovala disciplinárne stíhanie žalobkyne vo vzťahu k jej konaniu a rozhodovaniu v dedičskej veci po poručiteľke Ing. A. K., rod. U., pretože osvedčením o dedičstve () zo dňa 02.11.2010 osvedčila dohodu dedičov o vysporiadaní dedičstva medzi nimi napriek tomu, že k vydaniu osvedčenia nemali byť splnené zákonné podmienky, pretože dedičstvo po poručiteľke malo byť predĺžené. Teda ministerka spravodlivosti iniciovala začatie disciplinárneho konania vo vzťahu k žalobkyni v postavení súdnej komisárky.

62. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia, sa musí stotožniť s námietkami žalobkyne, že Notárska komora SR ako súkromnoprávna inštitúcia nemôže zasahovať do činnosti notára, ktorú vykonáva ako súdny komisár a je neprípustné, aby Disciplinárna komisia Notárskej komory SR ako orgán súkromnoprávnej inštitúcie prostredníctvom svojho rozhodnutia pod hrozbou represie pôsobila na notára, ktorý má pod hrozbou disciplinárneho stíhania slobodne rozhodovať vo veci, ktorá patrí do výkonu súdnej moci.

63. Žalobkyni je kladené za vinu porušenie povinností podľa a a , pričom od tohto porušenia Disciplinárna komisia Notárskej komory SR odvodzuje porušenie a NP.

64. Na tomto mieste správny súd pripomína, že právomoc rozhodovať v dedičskom konaní na základe poverenia súdom na notára delegoval priamo štát a takéto konanie notára je treba považovať za konanie a rozhodovanie súdu prvej inštancie. Porušenie procesných povinností notára smerujúcich k vydaniu osvedčenia o dedičstve môže byť predmetom preskúmania iba v riadnom inštančnom konaní o opravných prostriedkoch, a nie z hľadiska disciplinárnej zodpovednosti žalobkyne. V posudzovanej veci, ako správne poukázala žalobkyňa, odvolávajúc sa aj na právny názor k danej problematike v poukázanom rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. zo dňa 30.06.2014, nie je daná právomoc disciplinárnej komisie na rozhodnutie o disciplinárnej zodpovednosti žalobkyne pre porušenie procesných povinností vyplývajúcich z a a nie je v tomto prípade daná ani aktívna legitimácia ministra/ministerky spravodlivosti na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania. Prípadné porušenia povinnosti notára ako súdneho komisára je oprávnený posudzovať v rámci opravného prostriedku len súd. Argumentáciu ďalšieho účastníka konania vyjadrenú v podaní zo dňa 05.08.2019 správny súd považuje preto za nedôvodnú a je toho názoru, že minister v danom prípade prekročil rozsah svojej právomoci vymedzený v NP, keďže prípadné závažné porušenie povinností, ktoré je žalobkyni kladené za vinu, nevyplýva z Notárskeho poriadku, Etického kódexu, interného predpisu ani uznesenia komory, ale z procesných predpisov, v danom čase platného a Uvedený nedostatok právomoci ministra spravodlivosti a Disciplinárnej komisie Notárskej komory SR zakladá nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.

65. Odhliadnuc od primárnej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, správny súd musí tiež prisvedčiť námietke žalobkyne, že žalobou napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z rozhodnutia žalovaného i podľa názoru súdu nie je zrejmé, ako žalovaný vzal do úvahy mieru zavinenia

žalobkyne a prečo spáchanie tvrdeného disciplinárneho deliktu považoval za závažné, keď v odôvodnení len bez ďalšieho uviedol, že na neho prihliadol. Z napadnutého rozhodnutia nie je ani zrejmé, ako konkrétne žalovaný postupoval pri ukladaní disciplinárneho opatrenia, teda ako prihliadol na osobu žalobkyne, jej osobné a majetkové pomery, aké/ktoré priťažujúce/poľahčujúce okolnosti zohľadnil, prečo uložil ako disciplinárne opatrenie práve pokutu X.000,-eur, teda pokutu na hornej hranici zákonného rozpätia (3.300 eur) a nie iné miernejšie disciplinárne opatrenie vyplývajúce z ust. § 93 ods. 3 NP a čl. 3 ods. 1 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR. Žalovaný nevysvetlil ani, prečo na dosiahnutie účelu disciplinárneho konania nepostačovalo uloženie pokuty v nižšej sadzbe, resp. uloženie miernejšieho disciplinárneho opatrenia. Súd z uvedených dôvodov i tejto námietke žalobkyne vyhovel a žalobu uznal dôvodnou.

66. Sud bol povinný sa zaoberať aj námietkou žalovaného smerujúcou k neprípustnosti podania žalobkyne označeného ako odvolanie proti „rozhodnutiu Disciplinárnej komisie Notárskej komory SR DK 6/2011-216 zo dňa 28.06.2016“ zo dňa 03.10.2016 vzhľadom na zmenu procesného kódexu, ktoré žalovaný uviedol vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.07.2019. Správny súd poukazujúc na ust. Notárskeho poriadku v znení do 30.06.2016 a v znení od 01.07.2016 v spojení s , , tieto vyhodnotil ako nedôvodné.

67. Žalobou napadnuté rozhodnutie Disciplinárnej komisie Notárskej komory SR bolo vydané dňa 28.06.2016, t.j. ešte za účinnosti . Dňa 03.10.2016 žalobkyňa podala proti napadnutému rozhodnutie odvolanie. Správne konanie preto nebolo ku dňu 01.07.2016 právoplatne skončené a vzhľadom na právne predpisy účinné k tomuto dňu sa postupuje podľa predpisov účinných odo dňa 01.07.2016. I keď podľa Notárskeho poriadku účinného odo dňa 01.07.2016 nie je možné podať proti rozhodnutiu o disciplinárnom opatrení opravný prostriedok, už podaný opravný prostriedok (odvolanie) sa podľa považuje za včas podanú správnu žalobu. Žalovaný v tejto súvislosti namietal, že podanie žalobkyne nespĺňa náležitosti správnej žaloby, pretože neobsahuje označenie druhu žaloby, označenie žalovaného, ďalších účastníkov konania a deň oznámenia napadnutého rozhodnutia. S tým súd musí súhlasiť. Zároveň ale súd dodáva, že sa nejedná o také vady žaloby, pre ktoré by správny súd nemohol pokračovať v konaní, a ktoré by nebolo možné zistiť z administratívneho spisu žalovaného a z napadnutého rozhodnutia. K námietke nesprávneho označenia žalovaného dáva správny súd do pozornosti napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. podľa ktorého: „Ak súd prvého stupňa dôsledne nerešpektoval kogentné ustanovenie a konal s nepríslušným správnym orgánom, pričom mal v súlade so zásadou iura novit curia, z úradnej povinnosti správne identifikovať žalovaného, ktorý ako príslušný správny orgán žalobou napadnuté rozhodnutie vydal, dopustil sa závažného procesného pochybenia.“ Rovnaký právny názor uviedol Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. : „Nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby.“ Z uvedeného je teda zrejmé, že správny súd nie je viazaný označením žalovaného v žalobe a je povinný v závislosti od predmetu prieskumu vymedzeného žalobcom sám žalovaného určiť.

68. S poukazom na vyššie uvedené dôvody Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je postihnuté vadou podľa a , teda vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto ho zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd vo veci rozhodol verejným vyhlásením rozsudku dňa 17.05.2022 vzhľadom na splnenie zákonom predpokladaných podmienok pre tento postup ( ). Žalovaný je vysloveným právnym názorom súdu podľa viazaný. Súd zároveň vo vzťahu k ďalšiemu konaniu po vrátení veci súdom upriamuje pozornosť žalovaného na skutočnosť, že z jeho zistení v priebehu preskúmavacieho konania vyplynulo, že žalobkyňa rozhodnutím MS SR č. zo dňa 21.09.2020, právoplatného dňa 07.10.2020, bola odvolaná z funkcie notára, a teda činnosť notára už nevykonáva. V tejto súvislosti preto súd dáva do povšimnutia žalovanému čl. 2 ods. 3 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR a zánik disciplinárnej zodpovednosti žalobkyne v dôsledku zániku funkcie notára.

69. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s tak, že vzhľadom na úspech žalobkyne v konaní jej súd priznal nárok na náhradu dôvodne a účelne vynaložených trov konania, pričom podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Ďalšiemu

účastníkovi správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa , pretože ho nevyzval na splnenie takých povinností, ktoré by mu spôsobili vznik trov konania.

70. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle . zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.