Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 31 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (38)b0b/364140.dabd5b.pdf
PDF · 242.98 KB
No categories available
4Sžo/19/2011
Legal thesis Official
Najvyšší súd 4Sžo/19/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. C., bytomN., zastúpený
advokátskou kanceláriou JUDr. C. s.r.o., N., proti žalovanej: Univerzita Konštantína
Filozofa v Nitre, sídlom Tr. A. Hlinku, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č. UKF-2010-18/1344-23:191013 zo dňa 5. augusta 2010, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/115/2010-25 zo dňa 28. februára 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre
č. k. 11S/115/2010-25 zo dňa 28. februára 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením súd podľa § 250 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“) zastavil konanie vo veci preskúmania rozhodnutia rektora Univerzity Konštantína
filozofa v Nitre č. UKF-2010-18/1344-23:191013 zo dňa 5. augusta 2010, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie dekanky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína filozofa v Nitre
č. FF–OVV-2010-7/155-4:102200 z 24. júna 2010, ktorým bolo žalobcovi oznámené,
že podľa § 54 zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“) nebol prijatý
na denné štúdium doktorandského štúdia v študijnom odbore 3.1.8. teória politiky, študijný
program politológia, uskutočňovaného na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína
Filozofa v Nitre (ďalej len „doktorandské štúdium“), z dôvodu, že neboli splnené podmienky
konania. Krajský súd poznamenal, že žalobca za účastníka konania označil iba Univerzitu
Konštantína Filozofa v Nitre zastúpenú rektorom prof. RNDr. L. V. CSc., a nie rektora
priamo, ktorý v zmysle zákona rozhoduje o žiadostiach o preskúmanie rozhodnutia dekana
fakulty. V odôvodnení súd ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie nepodlieha súdnemu
prieskumu, i keď bolo rozhodované o práve žalobcu uchádzať sa o prijatie na príslušnú
vysokú školu v uvedenom študijnom odbore, avšak zo zákona vyplýva, že rozhodnutie rektora
príslušnej vysokej školy o zamietnutí sťažnosti uchádzača proti rozhodnutiu dekana
o neprijatí na doktorandské štúdium nepodlieha súdnemu prieskumu vzhľadom na
samosprávny prvok vysokej školy. Podľa názoru súdu rozhodnutie nepodlieha prieskumu
súdu v zmysle ust. § 244 a § 247 OSP, nakoľko nejde o konanie, v rámci ktorého by bolo
vydané rozhodnutie v zmysle zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, pretože zákon o vysokých školách pri vydávaní rozhodnutí o prijatí či neprijatí
študenta na doktorandské štúdium, neodkazuje na tento zákon (ust. § 108 zákona o vysokých
školách) a z koncepcie zákona o vysokých školách jednoznačne vyplýva, že o činnosti
a organizácii príslušnej vysokej školy rozhodujú orgány akademickej samosprávy a do ich
kompetencií patrí právomoc určovať počet prijímaných uchádzačov o štúdium a podobne (§
58 ods. 1 zákona o vysokých školách). Zákonný dôvod pre zastavenie konania videl súd
v neexistencii predmetu konania, súčasne rozhodol, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznáva.
Žalobca v odvolaní proti uzneseniu súdu žiadal, aby odvolací súd zrušil prvostupňové
rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
Žalobca poukázal na to, že žalovaná ako verejnoprávna inštitúcia má postavenie orgánu
verejnej správy vo veciach školstva a je jej ako právnickej osobe zverené rozhodovanie
o práve na vzdelanie zaručenom Ústavou SR. Odvolal sa na čl. 6 ods. 1 prvú vetu Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 Ústavy SR, ustanovenia piatej časti OSP
o správnom súdnictve, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR,
v ktorých konštatovali, že z preskúmania súdu nemôže byť vylúčené žiadne rozhodnutie
správneho orgánu, ktoré sa dotýka základných práv a slobôd. Podľa názoru žalobcu,
aj napriek tomu, že žalovanej je zákonom zverená samospráva v rozhodovaní a riadení
vlastnej činnosti, sú rozhodnutia vydané v medziach tejto zverenej právomoci preskúmateľné
súdom, pokiaľ sa týkajú základných práv a slobôd, pričom zdôraznil, že súd je povinný
preskúmať každé rozhodnutie spĺňajúce tieto podmienky.
K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhovala potvrdiť rozhodnutie
krajského súdu, pričom uviedla, že je v zmysle § 5 ods. 1 zákona o vysokých školách
verejnoprávna a samosprávna inštitúcia. O organizácii a činnosti verejnej vysokej školy,
ktorou je žalovaná, rozhodujú v rozsahu ustanovenom zákonom o vysokých školách orgány
akademickej samosprávy. Do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy v zmysle
§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona o vysokých školách patrí určovanie počtu prijímaných uchádzačov
o štúdium, určovanie podmienok prijatia na štúdium a rozhodovanie v prijímacom konaní.
Z uvedeného podľa žalovanej vyplýva, že verejnú vysokú školu nemožno považovať za orgán
verejnej správy, resp. správny orgán tak, ako ho chápe § 244, resp. 247 OSP. Ďalej
zdôraznila, že napadnutým rozhodnutím neboli porušené ľudské práva a základné slobody
žalobcu v zmysle čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a čl. 42 ods. 1 Ústavy SR. Žalovaná svojím postupom neporušila základné právo
žalobcu na vzdelanie. Považovala žalobcovo konanie za konanie v rozpore s § 54 ods. 5 až 7
a § 55 až 57 zákona o vysokých školách, ako aj v rozpore s § 2 ods. 4 zákona o vysokých
školách, podľa ktorého vysoké školy majú výhradné právo na poskytovanie, organizovanie
a zabezpečovanie vysokoškolského vzdelávania. Uviedla, že podľa § 2 ods. 8 zákona
o vysokých školách majú vysoké školy výhradné právo prijímať uchádzačov o vysokoškolské
vzdelávanie. Podľa žalovanej je týmito ustanoveniami naplnená dikcia § 248 písm. d/ OSP,
t. j., že rozhodnutie o prijatí, resp. neprijatí uchádzača na štúdium na vysokej škole, je takým
rozhodnutím, ktorého preskúmanie vylučuje osobitný zákon, t. j. zákon o vysokých školách.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP ďalej len
„najvyšší súd“) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v medziach žaloby a v rozsahu odvolania žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel
jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ustanovení § 250ja ods. 2 vety prvej OSP s tým, že deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk.
Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie, či postup a rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ktorým konanie o žalobe na preskúmanie rozhodnutia, ktorým druhostupňový správny
orgán potvrdil rozhodnutie správneho orgánu v prvom stupni o neprijatí žalobcu
na doktorandské štúdium, bolo zastavené, boli v súlade so zákonom.
Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších
právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach
a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom
konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia
a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť(§ 244 ods. 3 OSP).
Z obsahu priloženého spisu mal najvyšší súd preukázané, že žalobca podal
22. júla 2010 žiadosť o preskúmanie rozhodnutia dekanky Filozofickej fakulty Univerzity
Konštantína filozofa v Nitre č. FF–OVV-2010-7/155-4:102200 z 24. júna 2010, ktorým mu
bolo oznámené, že v zmysle § 54 zákona o vysokých školách nebol prijatý na predmetné
denné doktorandské štúdium. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že na predmetný
študijný program mohla dekanka fakulty prijať len vymedzený počet uchádzačov.
Rozhodnutím č. UKF-2010-18/1344-23:191013 z 5. augusta 2010 rektor Univerzity
Konštantína Filozofa v Nitre zamietol žiadosť žalobcu a potvrdil rozhodnutie dekanky
s odôvodnením, že toto rozhodnutie je v súlade s § 57 ods. 1 zákona o vysokých školách
a vnútornými predpismi fakulty a Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia postupu (§ 247 ods. 1 OSP) sa postupuje v zmysle ustanovení
druhej hlavy piatej časti OSP.
Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu
správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím
a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je
zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov
s platným právnym poriadkom v Slovenskej republike.
Podľa § 108 zákona o vysokých školách sa všeobecný predpis o správnom konaní
nevzťahuje na rozhodovanie podľa tohto zákona okrem rozhodovania o uložení pokuty podľa
§ 2a, rozhodovanie o zastavení konania podľa § 47, rozhodovanie o udelení oprávnenia podľa
§ 49a, rozhodovanie o priznaní sociálneho štipendia (§ 96 ods. 1 až 6) a rozhodovanie
o uznaní dokladov o vzdelaní na akademické účely.
Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy,
môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví
inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd (článok 46 ods. 2 Ústavy SR).
Ako vyplýva z gramatického výkladu ustanovenia § 108 zákona o vysokých školách,
toto ustanovenie vylučuje pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom konaní
na rozhodovanie, aj vo veciach prijatia študenta na štúdium na vysokej škole, avšak vylúčenie
správneho poriadku neznamená i vylúčenie týchto rozhodnutí zo súdneho prieskumu.
Podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR každé rozhodnutie orgánu verejnej správy je
preskúmateľné súdom, pokiaľ ho zákon výslovne nevylúči z preskúmania. Zákon
č. 131/2002 Z.z., v žiadnom zo svojich ustanovení nevylučuje právomoc súdu preskúmať
rozhodnutia vydané podľa tejto právnej normy. Potom nemá oporu v ust. § 108 zákona
č. 131/2002 Z.z. ani právny názor prvostupňového súdu, že súdny prieskum žalobcom
napadnutých rozhodnutí je podľa § 108 zákona č. 131/2002 Z.z. vylúčený.
Naopak v zmysle ustanovení § 244 OSP vyplýva právo žalobcu domáhať sa
prieskumu rozhodnutí a postupov týchto právnických osôb, ktorým zákon zveril rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. V danom
prípade je jednoznačné, že zákonom o vysokých školách zákonodarca zveril vysokým školám
a im príslušným orgánom kompetenciu rozhodovať aj o prijatí/neprijatí študenta na štúdium
na vysokej škole a je nepochybné, že takýmto rozhodnutím, môže byť táto fyzická ukrátená
na svojich právach, a že ide o vzťah verejnoprávny, naviac ide o realizáciu práva na vzdelanie
ako Ústavou SR garantovaného práva a preskúmanie takéhoto rozhodnutia je neprípustné
vylúčiť zo súdneho prieskumu (čl. 46 ods. 2 vety druhej Ústavy SR). Neobstojí preto ani
dôvod podľa § 248 písm. d/ OSP na vylúčenie rozhodnutia zo súdneho prieskumu.
Najvyšší súd konštatuje, že neboli splnené zákonné podmienky pre zastavenie konania
o žalobe žalobcu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia o neprijatí žalobcu
na doktorandské štúdium a je daná právomoc súdu, v danom prípade krajského súdu
na konanie a rozhodovanie v tejto veci.
Pred začatím prijímacieho konania na doktorandské štúdium vypisuje vysoká škola
alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, témy dizertačných prác,
o ktoré sa možno v rámci prijímacieho konania uchádzať (prvá veta§ 54 ods. 5 zákona
o vysokých školách).
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, môže určiť
na prijatie na štúdium jednotlivých študijných programov ďalšie podmienky s cieľom
zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi.
Určené podmienky a spôsob overovania ich splnenia musia umožňovať výber uchádzačov,
ktorí prejavia najvyššiu mieru schopností na štúdium. Vysoká škola nesmie prijatie
na štúdium podmieniť žiadnym finančným plnením okrem poplatku podľa § 92 ods. 10 (§ 57
ods. 1 zákona o vysokých školách).
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, overuje
splnenie podmienok podľa odseku 1 prijímacou skúškou, ak je určená ako súčasť overovania
schopností na štúdium. Prijímacie konanie na doktorandské štúdium obsahuje prijímaciu
skúšku vždy (§ 57 ods. 3 zákona o vysokých školách).
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zverejní
včas, najneskôr do 20. septembra v akademickom roku, ktorý predchádza akademickému
roku, v ktorom sa má štúdium začať, ak ide o bakalársky študijný program alebo študijný
program podľa § 53 ods. 3, a pri ostatných študijných programoch najneskôr dva mesiace
pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok, lehotu na podanie prihlášok
na štúdium, podmienky prijatia podľa odseku 1, termín a spôsob overovania ich splnenia,
a ak je súčasťou overovania schopností na štúdium prijímacia skúška, aj formu a rámcový
obsah skúšky a spôsob vyhodnocovania jej výsledkov. Tieto skutočnosti sa musia zverejniť
na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty a hromadným spôsobom podľa osobitného
predpisu. Rovnakým spôsobom musí vysoká škola alebo fakulta zverejniť aj informáciu
o počte uchádzačov, ktorý plánuje prijať na štúdium príslušného študijného programu.
Prijímacie konanie je proces umožňujúci uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie
určených podmienok prijatia na štúdium, stať sa študentom zvoleného študijného programu
na vybranej vysokej škole(§ 58 ods. 1 zákona o vysokých školách).
O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje fakulta, rozhoduje dekan.
O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje vysoká škola, rozhoduje rektor
(§ 58 ods. 6 zákona o vysokých školách).
Rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania sa musí vyhotoviť písomne do 30 dní
od overenia splnenia podmienok prijatia na štúdium. Musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doručiť
uchádzačovi do vlastných rúk. Uchádzačovi, ktorého miesto pobytu nie je známe, sa doručuje
vyvesením rozhodnutia na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty počas 15 dní.
Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia (§ 58 ods. 7 zákona o vysokých
školách).
Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní posúdiť, či napadnuté rozhodnutie
žalovanej ako aj prvostupňové správne rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti v zmysle
relevantných ustanovení zákona o vysokých školách ako aj vnútorných predpisov fakulty
a Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, predovšetkým či odôvodnenie prvostupňového
rozhodnutia je zrozumiteľné a má dostatočnú vypovedaciu schopnosť o dôvodoch neprijatia
žalobcu na doktorandské štúdium s prihliadnutím na splnenie/nesplnenie podmienok prijatia
na zvolený študijný program overovaný prijímacou skúškou, a to so zreteľom na medze
súdneho prieskumu stanovené podanou žalobou; súčasne súd posúdi splnenie náležitostí
žaloby, vrátane tvrdenia o ukrátení na právach žalobcu.
Najvyšší súd ďalej dodáva, že podľa § 250 ods. 4 OSP pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol
v poslednom stupni.
Podľa názoru odvolacieho súdu § 250 ods. 4 OSP má kogentný charakter a ide
o špeciálnu právnu úpravu účastníkov v konaní. Nesprávne označenie žalovaného v konaní
o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne
identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby
žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu.
Prípadné nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu preto nemôže mať samé
osebe za následok zastavenie konania pre nedostatok procesnej podmienky konania, pokiaľ
žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 249 ods. 2 OSP), t. j. najmä
označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré napáda, nakoľko správne označenie
žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia.
Z uvedeného vyplýva, že aj napriek tomu, že žalobca označil ako žalovanú len
Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre zastúpenú rektorom prof. RNDr. L. V. CSc., a nie
rektora priamo, ktorému zákon o vysokých školách zveril právomoc rozhodovať v druhom
stupni o žiadostiach o preskúmanie rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania, z označenia
napádaného rozhodnutia, nezameniteľne vyplýva označenie správneho orgánu, ktorý
rozhodoval v poslednom stupni, a s ktorým má súd ako s účastníkom konania konať.
Vysloveným právnym názorom s poukazom na § 226 OSP je prvostupňový súd,
ktorý v ďalšom konaní preskúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia, viazaný, pričom sa
vysporiada s námietkami uvedenými v žalobe, ako aj s vyjadrením žalovanej, a rozhodne
o náhrade trov konania, ktoré vznikli účastníkom v odvolacom konaní.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 13. júla 2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková