Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/19/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. C., bytomN., zastúpený

advokátskou kanceláriou JUDr. C. s.r.o., N., proti žalovanej: Univerzita Konštantína

Filozofa v Nitre, sídlom Tr. A. Hlinku, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovanej č. UKF-2010-18/1344-23:191013 zo dňa 5. augusta 2010, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. -25 zo dňa 28. februára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre

č. k. -25 zo dňa 28. februára 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením súd podľa (ďalej

len „OSP“) zastavil konanie vo veci preskúmania rozhodnutia rektora Univerzity Konštantína

filozofa v Nitre č. UKF-2010-18/1344-23:191013 zo dňa 5. augusta 2010, ktorým bolo

potvrdené rozhodnutie dekanky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína filozofa v Nitre

č. FF–OVV-2010-7/155-4:102200 z 24. júna 2010, ktorým bolo žalobcovi oznámené,

že podľa o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“) nebol prijatý

na denné štúdium doktorandského štúdia v študijnom odbore 3.1.8. teória politiky, študijný

2

program politológia, uskutočňovaného na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína

Filozofa v Nitre (ďalej len „doktorandské štúdium“), z dôvodu, že neboli splnené podmienky

konania. Krajský súd poznamenal, že žalobca za účastníka konania označil iba Univerzitu

Konštantína Filozofa v Nitre zastúpenú rektorom prof. RNDr. L. V. CSc., a nie rektora

priamo, ktorý v zmysle zákona rozhoduje o žiadostiach o preskúmanie rozhodnutia dekana

fakulty. V odôvodnení súd ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie nepodlieha súdnemu

prieskumu, i keď bolo rozhodované o práve žalobcu uchádzať sa o prijatie na príslušnú

vysokú školu v uvedenom študijnom odbore, avšak zo zákona vyplýva, že rozhodnutie rektora

príslušnej vysokej školy o zamietnutí sťažnosti uchádzača proti rozhodnutiu dekana

o neprijatí na doktorandské štúdium nepodlieha súdnemu prieskumu vzhľadom na

samosprávny prvok vysokej školy. Podľa názoru súdu rozhodnutie nepodlieha prieskumu

súdu v zmysle ust. a , nakoľko nejde o konanie, v rámci ktorého by bolo

vydané rozhodnutie v zmysle o správnom konaní v znení neskorších

predpisov, pretože zákon o vysokých školách pri vydávaní rozhodnutí o prijatí či neprijatí

študenta na doktorandské štúdium, neodkazuje na tento zákon (ust. § 108 zákona o vysokých

školách) a z koncepcie zákona o vysokých školách jednoznačne vyplýva, že o činnosti

a organizácii príslušnej vysokej školy rozhodujú orgány akademickej samosprávy a do ich

kompetencií patrí právomoc určovať počet prijímaných uchádzačov o štúdium a podobne (§

58 ods. 1 zákona o vysokých školách). Zákonný dôvod pre zastavenie konania videl súd

v neexistencii predmetu konania, súčasne rozhodol, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov

konania nepriznáva.

Žalobca v odvolaní proti uzneseniu súdu žiadal, aby odvolací súd zrušil prvostupňové

rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

Žalobca poukázal na to, že žalovaná ako verejnoprávna inštitúcia má postavenie orgánu

verejnej správy vo veciach školstva a je jej ako právnickej osobe zverené rozhodovanie

o práve na vzdelanie zaručenom SR. Odvolal sa na prvú vetu Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, SR, ustanovenia piatej časti

o správnom súdnictve, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR,

v ktorých konštatovali, že z preskúmania súdu nemôže byť vylúčené žiadne rozhodnutie

správneho orgánu, ktoré sa dotýka základných práv a slobôd. Podľa názoru žalobcu,

aj napriek tomu, že žalovanej je zákonom zverená samospráva v rozhodovaní a riadení

vlastnej činnosti, sú rozhodnutia vydané v medziach tejto zverenej právomoci preskúmateľné

3

súdom, pokiaľ sa týkajú základných práv a slobôd, pričom zdôraznil, že súd je povinný

preskúmať každé rozhodnutie spĺňajúce tieto podmienky.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhovala potvrdiť rozhodnutie

krajského súdu, pričom uviedla, že je v zmysle § 5 ods. 1 zákona o vysokých školách

verejnoprávna a samosprávna inštitúcia. O organizácii a činnosti verejnej vysokej školy,

ktorou je žalovaná, rozhodujú v rozsahu ustanovenom zákonom o vysokých školách orgány

akademickej samosprávy. Do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy v zmysle

§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona o vysokých školách patrí určovanie počtu prijímaných uchádzačov

o štúdium, určovanie podmienok prijatia na štúdium a rozhodovanie v prijímacom konaní.

Z uvedeného podľa žalovanej vyplýva, že verejnú vysokú školu nemožno považovať za orgán

verejnej správy, resp. správny orgán tak, ako ho chápe , resp. 247 . Ďalej

zdôraznila, že napadnutým rozhodnutím neboli porušené ľudské práva a základné slobody

žalobcu v zmysle čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a SR. Žalovaná svojím postupom neporušila základné právo

žalobcu na vzdelanie. Považovala žalobcovo konanie za konanie v rozpore s § 54 ods. 5 až 7

a § 55 až 57 zákona o vysokých školách, ako aj v rozpore s § 2 ods. 4 zákona o vysokých

školách, podľa ktorého vysoké školy majú výhradné právo na poskytovanie, organizovanie

a zabezpečovanie vysokoškolského vzdelávania. Uviedla, že podľa § 2 ods. 8 zákona

o vysokých školách majú vysoké školy výhradné právo prijímať uchádzačov o vysokoškolské

vzdelávanie. Podľa žalovanej je týmito ustanoveniami naplnená dikcia ,

t. j., že rozhodnutie o prijatí, resp. neprijatí uchádzača na štúdium na vysokej škole, je takým

rozhodnutím, ktorého preskúmanie vylučuje osobitný zákon, t. j. zákon o vysokých školách.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ďalej len

„najvyšší súd“) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo v medziach žaloby a v rozsahu odvolania žalobcu ( ) a dospel

jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovení vety prvej s tým, že deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk.

Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie, či postup a rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ktorým konanie o žalobe na preskúmanie rozhodnutia, ktorým druhostupňový správny

4

orgán potvrdil rozhodnutie správneho orgánu v prvom stupni o neprijatí žalobcu

na doktorandské štúdium, bolo zastavené, boli v súlade so zákonom.

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov

štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších

právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach

a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom

konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia

a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť( ).

Z obsahu priloženého spisu mal najvyšší súd preukázané, že žalobca podal

22. júla 2010 žiadosť o preskúmanie rozhodnutia dekanky Filozofickej fakulty Univerzity

Konštantína filozofa v Nitre č. FF–OVV-2010-7/155-4:102200 z 24. júna 2010, ktorým mu

bolo oznámené, že v zmysle § 54 zákona o vysokých školách nebol prijatý na predmetné

denné doktorandské štúdium. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že na predmetný

študijný program mohla dekanka fakulty prijať len vymedzený počet uchádzačov.

Rozhodnutím č. UKF-2010-18/1344-23:191013 z 5. augusta 2010 rektor Univerzity

Konštantína Filozofa v Nitre zamietol žiadosť žalobcu a potvrdil rozhodnutie dekanky

s odôvodnením, že toto rozhodnutie je v súlade s § 57 ods. 1 zákona o vysokých školách

a vnútornými predpismi fakulty a Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia postupu ( ) sa postupuje v zmysle ustanovení

druhej hlavy piatej časti .

Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu

správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím

5

a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je

zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov

s platným právnym poriadkom v Slovenskej republike.

Podľa § 108 zákona o vysokých školách sa všeobecný predpis o správnom konaní

nevzťahuje na rozhodovanie podľa tohto zákona okrem rozhodovania o uložení pokuty podľa

§ 2a, rozhodovanie o zastavení konania podľa § 47, rozhodovanie o udelení oprávnenia podľa

§ 49a, rozhodovanie o priznaní sociálneho štipendia (§ 96 ods. 1 až 6) a rozhodovanie

o uznaní dokladov o vzdelaní na akademické účely.

Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy,

môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví

inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa

základných práv a slobôd ( SR).

Ako vyplýva z gramatického výkladu ustanovenia § 108 zákona o vysokých školách,

toto ustanovenie vylučuje pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom konaní

na rozhodovanie, aj vo veciach prijatia študenta na štúdium na vysokej škole, avšak vylúčenie

správneho poriadku neznamená i vylúčenie týchto rozhodnutí zo súdneho prieskumu.

Podľa článku 46 ods. 2 SR každé rozhodnutie orgánu verejnej správy je

preskúmateľné súdom, pokiaľ ho zákon výslovne nevylúči z preskúmania. Zákon

č. , v žiadnom zo svojich ustanovení nevylučuje právomoc súdu preskúmať

rozhodnutia vydané podľa tejto právnej normy. Potom nemá oporu v ust. § 108 zákona

č. ani právny názor prvostupňového súdu, že súdny prieskum žalobcom

napadnutých rozhodnutí je podľa vylúčený.

Naopak v zmysle ustanovení vyplýva právo žalobcu domáhať sa

prieskumu rozhodnutí a postupov týchto právnických osôb, ktorým zákon zveril rozhodovanie

o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. V danom

prípade je jednoznačné, že zákonom o vysokých školách zákonodarca zveril vysokým školám

a im príslušným orgánom kompetenciu rozhodovať aj o prijatí/neprijatí študenta na štúdium

na vysokej škole a je nepochybné, že takýmto rozhodnutím, môže byť táto fyzická ukrátená

na svojich právach, a že ide o vzťah verejnoprávny, naviac ide o realizáciu práva na vzdelanie

ako SR garantovaného práva a preskúmanie takéhoto rozhodnutia je neprípustné

6

vylúčiť zo súdneho prieskumu ( vety druhej SR). Neobstojí preto ani

dôvod podľa na vylúčenie rozhodnutia zo súdneho prieskumu.

Najvyšší súd konštatuje, že neboli splnené zákonné podmienky pre zastavenie konania

o žalobe žalobcu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia o neprijatí žalobcu

na doktorandské štúdium a je daná právomoc súdu, v danom prípade krajského súdu

na konanie a rozhodovanie v tejto veci.

Pred začatím prijímacieho konania na doktorandské štúdium vypisuje vysoká škola

alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, témy dizertačných prác,

o ktoré sa možno v rámci prijímacieho konania uchádzať (prvá veta§ 54 ods. 5 zákona

o vysokých školách).

Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, môže určiť

na prijatie na štúdium jednotlivých študijných programov ďalšie podmienky s cieľom

zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi.

Určené podmienky a spôsob overovania ich splnenia musia umožňovať výber uchádzačov,

ktorí prejavia najvyššiu mieru schopností na štúdium. Vysoká škola nesmie prijatie

na štúdium podmieniť žiadnym finančným plnením okrem poplatku podľa § 92 ods. 10 (§ 57

ods. 1 zákona o vysokých školách).

Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, overuje

splnenie podmienok podľa odseku 1 prijímacou skúškou, ak je určená ako súčasť overovania

schopností na štúdium. Prijímacie konanie na doktorandské štúdium obsahuje prijímaciu

skúšku vždy (§ 57 ods. 3 zákona o vysokých školách).

Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zverejní

včas, najneskôr do 20. septembra v akademickom roku, ktorý predchádza akademickému

roku, v ktorom sa má štúdium začať, ak ide o bakalársky študijný program alebo študijný

program podľa § 53 ods. 3, a pri ostatných študijných programoch najneskôr dva mesiace

pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok, lehotu na podanie prihlášok

na štúdium, podmienky prijatia podľa odseku 1, termín a spôsob overovania ich splnenia,

a ak je súčasťou overovania schopností na štúdium prijímacia skúška, aj formu a rámcový

obsah skúšky a spôsob vyhodnocovania jej výsledkov. Tieto skutočnosti sa musia zverejniť

na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty a hromadným spôsobom podľa osobitného

predpisu. Rovnakým spôsobom musí vysoká škola alebo fakulta zverejniť aj informáciu

7

o počte uchádzačov, ktorý plánuje prijať na štúdium príslušného študijného programu.

Prijímacie konanie je proces umožňujúci uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie

určených podmienok prijatia na štúdium, stať sa študentom zvoleného študijného programu

na vybranej vysokej škole(§ 58 ods. 1 zákona o vysokých školách).

O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje fakulta, rozhoduje dekan.

O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje vysoká škola, rozhoduje rektor

(§ 58 ods. 6 zákona o vysokých školách).

Rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania sa musí vyhotoviť písomne do 30 dní

od overenia splnenia podmienok prijatia na štúdium. Musí obsahovať výrok, odôvodnenie

a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doručiť

uchádzačovi do vlastných rúk. Uchádzačovi, ktorého miesto pobytu nie je známe, sa doručuje

vyvesením rozhodnutia na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty počas 15 dní.

Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia (§ 58 ods. 7 zákona o vysokých

školách).

Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní posúdiť, či napadnuté rozhodnutie

žalovanej ako aj prvostupňové správne rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti v zmysle

relevantných ustanovení zákona o vysokých školách ako aj vnútorných predpisov fakulty

a Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, predovšetkým či odôvodnenie prvostupňového

rozhodnutia je zrozumiteľné a má dostatočnú vypovedaciu schopnosť o dôvodoch neprijatia

žalobcu na doktorandské štúdium s prihliadnutím na splnenie/nesplnenie podmienok prijatia

na zvolený študijný program overovaný prijímacou skúškou, a to so zreteľom na medze

súdneho prieskumu stanovené podanou žalobou; súčasne súd posúdi splnenie náležitostí

žaloby, vrátane tvrdenia o ukrátení na právach žalobcu.

Najvyšší súd ďalej dodáva, že podľa pri rozhodnutí správneho

orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol

v poslednom stupni.

Podľa názoru odvolacieho súdu má kogentný charakter a ide

o špeciálnu právnu úpravu účastníkov v konaní. Nesprávne označenie žalovaného v konaní

o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne

8

identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby

žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu.

Prípadné nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu preto nemôže mať samé

osebe za následok zastavenie konania pre nedostatok procesnej podmienky konania, pokiaľ

žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti ( ), t. j. najmä

označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré napáda, nakoľko správne označenie

žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia.

Z uvedeného vyplýva, že aj napriek tomu, že žalobca označil ako žalovanú len

Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre zastúpenú rektorom prof. RNDr. L. V. CSc., a nie

rektora priamo, ktorému zákon o vysokých školách zveril právomoc rozhodovať v druhom

stupni o žiadostiach o preskúmanie rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania, z označenia

napádaného rozhodnutia, nezameniteľne vyplýva označenie správneho orgánu, ktorý

rozhodoval v poslednom stupni, a s ktorým má súd ako s účastníkom konania konať.

Vysloveným právnym názorom s poukazom na je prvostupňový súd,

ktorý v ďalšom konaní preskúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia, viazaný, pričom sa

vysporiada s námietkami uvedenými v žalobe, ako aj s vyjadrením žalovanej, a rozhodne

o náhrade trov konania, ktoré vznikli účastníkom v odvolacom konaní.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 13. júla 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková