Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-1-2014.pdf
PDF · 178.97 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci navrhovateľa R.. Y. R., W., L. L. U. N., G. Š. Y. XX, K.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 27, proti odporcovi Notárska komora Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Krasovského 13, v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky číslo konania H. X/XXXX-XX z 10.12.2013, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky č.k. H. X/ XXXX-XX z 10.12.2013 a vec s a v r a c i a odporcovi na nové konanie a rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p..
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 469,80 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Bohumila Nováka.
odôvodnenie:
V odvolaní zo dňa 13.05.2014 odvolateľ R.. Y. R., notár, so sídlom v Lučenci, podal návrh - odvolanie proti rozhodnutiu Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky pod č.k. H. X/XXXX-XX z 10.12.2013, pričom uviedol, že:
1) Napadnuté rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné pre nedostatok a zmätočnosť dôvodov, čím je v celom rozsahu nezákonné. Zmätočnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že skutok a právne dôvody uvedené v návrhu sú iné ako skutok uvedený vo výroku rozhodnutia a iné je aj právne posúdenie. Keďže v disciplinárnom konaní platia v plnom rozsahu princípy trestného procesu, platí aj zásada prísnej viazanosti Disciplinárnej komisie obsahom skutku i právneho zdôvodnenia návrhu. táto zásada je uvedená aj v čl. 13 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky, v zmysle ktorého "Senát môže rozhodnúť len o skutku, ktorý je uvedený v disciplinárnom návrhu". V návrhu na disciplinárne konanie č. I. z 25.02.2013 je ako skutok uvedené, že R.. R., ako notár, so sídlom v Lučenci, vydal osvedčenie o dedičstve spolu s faktúrou č. XXX/XXXX, v ktorej uviedol aj navýšenie odmeny o 50% v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov bez bližšieho určenia mimoriadnej obtiažnosti a časovej náročnosti úkonu a bez toho, aby jej zúčtovanie vysvetlil účastníkom. V časti petitu návrhu právneho posúdenia uvedeného skutku sa uvádza, že mal závažným spôsobom porušiť svoje povinnosti vyplývajúce z § 2 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a čl. 1 ods. 2/I.časti, čl. 4 ods. 2/III.časti, čl. 8 ods. 1, 2/III.časti Etického kódexu Notárskej komory SR. Z obsahu skutku uvedeného v návrhu sa notár mal dopustiť dvoch porušení, a to, že navýšil odmenu o 50% podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky bez bližšieho určenia mimoriadnej obtiažnosti a časovej náročnosti úkonu a bez toho, aby toto zvýšenie vysvetlil účastníkom. Vo výroku napadnutého rozhodnutia je skutok uvedený tak, že ako súdny komisár v predmetnej veci účtoval okrem odmeny a náhrady hotových výdavkov notára, ako súdneho komisára, i odmenu zvýšenú o 50% v rozpore s citovanou vyhláškou o odmenách, tým mal porušiť § 14 ods. 1 tejto vyhlášky. Z uvedeného je zjavné, že skutok uvedený v petite je úplne rozdielny so skutkom uvedeným vo výroku rozhodnutia a zároveň je v rozpore s čl. 13 ods. 2 Disciplinárneho poriadku. Taktiež právne posúdenie uvedené v disciplinárnom návrhu podľa ktorého notár mal porušiť závažným spôsobom svojej povinnosti vyplývajúce z § 2 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. a čl. 1 ods. 2/I.časti, čl. 4 ods. 2/III.časti, čl. 8 ods. 1, 2/III.časti Etického kódexu Notárskej komory SR, pričom vo výroku napadnutého rozhodnutia je úplne iné právne posúdenie, a to porušenie § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky. Ako dôkaz neustáleho menenia disciplinárneho skutku, ktorého sa notár mal dopustiť je prejav zástupcu navrhovateľa priamo na ústnom pojednávaní tým, že predniesol zmenený návrh tak, že ide o porušenie povinnosti § 13 zákona č. 323/1992 Zb. a taktiež uviedol, že účastníkov dedičského konania úmyselne uviedol notár do omylu. Predmetné tvrdenia sú však nehoráznosťou, pretože ani jeden z účastníkov konania túto skutočnosť netvrdil a neexistuje ani najmenšie podozrenie o takomto postupe notára. Takýto zjavne zmätočný postup disciplinárnej komisie je v rozpore so základnými zásadami disciplinárneho konania, a to prísnou viazanosťou návrhu, keďže disciplinárna komisia túto základnú zásadu nerešpektovala, znemožnila tým právo brániť sa notárovi, pretože sa bránil proti skutku uvedenému v návrhu a nie proti úplne inému skutku uvedenému v rozhodnutí. Týmto postupom bola odňatá možnosť konať pred disciplinárnou komisiou ako účastníkovi konania.
2) V priebehu celého disciplinárneho konania namietal, že prezident notárskej komory v tomto prípade nemal aktívnu legitimáciu na podanie disciplinárneho návrhu. na tejto námietke tak, ako je uvedená v písomnom vyjadrení v bode 5 k návrhu na začatie disciplinárneho konania v celom rozsahu zotrváva. V tejto časti je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože odpoveď na túto podstatnú námietku v dôvodoch rozhodnutia spočíva v tom, že aktívnu legitimáciu mal navrhovateľ podľa § 92 Notárskeho poriadku. Podľa názoru notára nestačí poukázať len na konkrétne právne ustanovenie, ale musí byť zodpovedaná odpoveď na podstatu jeho námietky. Táto námietka spočíva v tom, že prezident notárskej komory môže mať právo podať disciplinárny návrh len v prípadoch, ktoré spadajú do pôsobnosti notárskej komory. Nemôže teda podať disciplinárny návrh týkajúci sa rozhodovacej činnosti notára, za akú treba považovať i rozhodnutie notára o zvýšení jeho odmeny. Ako dôkaz tohto tvrdenia predkladá Oznámenie o vybavení sťažnosti Notárskou komorou Slovenskej republiky zo dňa 21.08.2013 pod sp. zn. L., ktorej predmetom bolo posúdenie postupu súdneho komisára a prezident notárskej komory uviedol: "Notárska komora SR ako stavovská organizácia nemá oprávnenie zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov a súdnych komisárov a preskúmavať právoplatne skončené dedičské konania a rozhodnutia vydané v týchto konaniach, preto z pohľadu Notárskej komory SR Vašu sťažnosť vyhodnocujeme ako neopodstatnenú". Disciplinárna komisia na uvedený dôkaz nereagovala. V súvislosti s uvedeným zdôrazňuje, že nestačí, aby prezident notárskej komory mal kompetenciu, ale táto musí byť využívaná a používaná zákonne a ústavne konformným spôsobom, teda len v rozsahu, ktorý spadá do činnosti notárskej komory. Jednoznačne nemôže zasahovať do rozhodovacej činnosti notára, ktorá je rozhodnutím súdu.
3) Absenciu dôvodov napadnutého rozhodnutia v tejto časti treba považovať za porušenie základného práva na inú ochranu podľa § 46 ods. 1, 2 Ústavy SR, keď námietky neboli zohľadnené a ani disciplinárna komisia sa nimi nezaoberala, pričom ide o podstatný podklad pre rozhodnutie.
4) Námietky uvedené v predchádzajúcej časti odvolania sa vzťahujú i na dôvody týkajúce sa na odôvodnenia trestu disciplinárneho opatrenia - peňažnej pokuty vo výške 1 000,00 Eur, keď v dôvodoch napadnutého rozhodnutia je uvedené, že pri rozhodovaní a druhu disciplinárneho opatrenia prihliada disciplinárna komisia na stupeň závažnosti previnenia. V dôvodoch však nie je uvedené, aké konkrétne skutočnosti majú preukazovať stupeň závažnosti previnenia a už vôbec nie je uvedené a disciplinárna komisia sa tým ani nezaoberala, aké sú poľahčujúce okolnosti v prospech odvolateľa, keďže doteraz sa žiadneho disciplinárneho skutku nedopustil a výkon funkcie notára vykonával poctivo a svedomito.
5) Disciplinárna komisia v dôvodoch uvádza, že odmenu notára môže zvýšiť len súd a túto odmenu teda nemôže zvýšiť notár. Tvrdí, že zvýšenie odmeny je možné len uznesením súdu. S takýmto názorom disciplinárnej komisie nemožno súhlasiť, pretože vychádzajúc z ustanovenia § 35 ods. 5 O.s.p., úkony notára podľa ods. 1 sa považujú za úkony súdu. Z toho teda vyplýva, že ak je vo vyhláške uvedený súd, rozumie sa tým notár, pretože v konaní o dedičskej dohode vôbec súd nerozhoduje a nerozhoduje ani v prípade, ak účastníci dedičského konania súhlasia s odmenou vypočítanou alebo určenou notárom podľa § 11 a 13 Vyhlášky č. 31/1993 Z.z. Taktiež z logiky veci vyplýva, že súd nemôže rozhodovať o zvýšení odmeny, pretože súd rozhoduje až v prípade, ak by s odmenou nesúhlasili účastníci konania. V tomto prípade bolo preukázané, že účastníci konania s odmenou tak, ako ju notár vypočítal a určil súhlasili a boli náležite poučení, pričom jedna účastníčka, pani Hroncová, odmenu na ňu pripadajúcu i zaplatila.
6) Úlohou disciplinárneho konania je objasniť, či sa skutok stal, či tento skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia a či ho disciplinárne obvinený spáchal, aby tak mohol byť disciplinárne obvinený spravodlivo potrestaný. Vzhľadom na túto skutočnosť možno konštatovať, že jednou z rozhodujúcich činností, ktorými sa darí napĺňať uvedený účel, je samotné dokazovanie. Dokazovanie je najvýznamnejšou procesnou činnosťou disciplinárnej komisie notárskej komory, avšak disciplinárna komisia neprihliadala na predkladané dôkazy odvolateľa, dokonca ani len ich neuvádzala v odôvodnení. Disciplinárna komisia sa neriadila zásadou voľného hodnotenia dôkazov, keďže neprihliadala na jednotlivé dôkazy, ktoré jednoznačne predložil a ktoré preukazovali správnosť a pravdivosť jeho tvrdení a neprihliadala na ne ani vo vzájomnej súvislosti, v dôsledku čoho úplne nesprávne vyhodnotila skutkový stav. Z uvedeného dôvodu odvolateľ žiadal, aby súd rozhodnutie Disciplinárnej komisie Notárskej komory SR zrušil a konanie zastavil.
Odporca sa vyjadril vo veci písomne podaním zo dňa 16.06.2014, v ktorom uviedol, že notárska komora trvá na svojom návrhu v plnom rozsahu a rozhodnutie Disciplinárnej komisie Notárskej komory SR v tejto veci považuje za zákonné a spravodlivé a navrhuje jeho potvrdenie.
Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním pripojeného spisu notárskej komory sp. zn. H. X/XXXX na č.l. 1-52 a zistil tento skutkový stav:
Podaním zo dňa 25.02.2013 prezident Notárskej komory Slovenskej republiky podal návrh za začatie disciplinárneho konania Disciplinárnej komisii NK SR v zmysle § 92 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), čl. 8 ods. 1, 2 Disciplinárneho poriadku notárskej komory proti notárovi R.. Y. R. so sídlom v Lučenci na základe uvedeného skutkového stavu:
V zmysle ktorého dňa 21.08.2012 za prítomnosti dedičov s ich súhlasom vydal Osvedčenie o dedičstve pod sp. zn. XD XXX/XXXX, H. XXX/XXXX a toto osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného uznesenie o dedičstve v ten istý deň z dôvodu, že dedičia sa vzdali práva na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve, pričom podľa vyjadrenia dotknutého notára dedičov poučil o účinkoch tohto právneho úkonu a tiež podľa vyjadrenia notára nebola zo strany dedičov namietaná výška poplatku, spôsob jeho výpočtu ani zvýšenie odmeny notára o 50%, ktoré odôvodnil mimoriadnou obtiažnosťou a časovou náročnosťou napriek tomu, že dedičia nežiadali o zrýchlené konanie a zhodne tvrdia, že obaja aktívne spolupracovali s notárom, teda v tomto prípade neboli žiadne sťažené podmienky, ktoré by oprávňovali notára k účtovaniu si zvýšenej odmeny. Obaja dedičia sa dostavili na druhý termín pojednávania dňa 21.08.2012, na ktorom súhlasili s rozdelením dedičstva a osvedčenie o dedičstve tam aj podpísali a prevzali. Podľa § 14 Vyhlášky MS SR č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov môže odmenu notára súd primerane zvýšiť najviac o 50% ak úkony notára boli mimoriadne obtiažne alebo časovo náročné.
Disciplinárny návrh poukazuje na zákonné ustanovenie § 38 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého na základe poverenia súdu je notár, ako súdny komisár, oprávnený viesť samostatne konanie o dedičstve smerujúce k vydaniu osvedčenia o dedičstve alebo k predloženiu veci súdu na vydanie uznesenia podľa § 175 z.d. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti notári svojím postavením a svojou činnosťou dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom. Notár R.. Y. R. vydal osvedčenie o dedičstve spolu s faktúrou č. 185/2012, v ktorej notár uviedol aj zvýšenie odmeny o 50% v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov bez bližšieho určenia mimoriadnej obtiažnosti a časovej náročnosti úkonu a bez toho, aby jej zaúčtovanie vysvetlil účastníkom, čím mal porušiť závažným spôsobom svoje povinnosti vyplývajúce z § 2 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov a čl. 1 ods. 2/I.časti, čl. 4 ods. 2/III.časti, čl. 8 ods. 1, 2/III.časti Etického kódexu notárskej komory, za čo prezident komory navrhuje vydať rozhodnutie v zmysle § 91 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a čl. 2 ods. 2 písm. b) Disciplinárneho poriadku a uznať R.. Y. R. vinným z disciplinárneho previnenia a uložiť mu peňažný trest vo výške 1 000,00 Eur.
Dňa 18.10.2012 bolo Notárskej komore SR Bratislava doručené podanie Y.. K. Q., F. F. F., R. X, účastníka pôvodného dedičského konania sp. zn. XD XXX/XXXX, H. XXX/XXXX na Okresnom súde Lučenec po poručiteľke R. Q., v zmysle ktorého žiadateľ uvádza, že dňa 21.08.2012 notár R.. Y. R. vydal vo veci osvedčenie o dedičstve, ktoré mu zároveň doručil krátkou cestou. Žiadateľ Y.. Q. sa vyjadril, že si chcel osvedčenie preveriť a nechcel notárovi podpísať, že sa vzdáva možnosti pokračovať v dedičskom konaní. Notár ho mal vyzvať, že v prípade, ak niečomu nerozumie, môže to s ním na mieste skonzultovať a bude mu to vysvetlené. Zároveň s osvedčením o dedičstve doručil aj faktúru č. XXX/XXXX. Priamo na mieste žiadateľ namietal zvýšenie odmeny o 50%, ale toto notár neakceptoval, ani o tom nevyhotovil žiaden záznam, tvrdil, že má na to právo. Následne dňa 03.09.2012 podal na príslušný súd námietku do konania sp. zn. XD XXX/XXXX, kde namietal zvýšenie odmeny. Okresný súd listom zo dňa 28.09.2012 oznámil, že zmena nie je možné ani v časti o odmene notára. Opätovne žiadateľ uvádza, že dedičia o výške a rozdelení dedičstva sa dohodli, s týmto súhlasili. Nesúhlasil však s faktúrou č. XXX/XXXX a časťou notárskeho osvedčenia pod bodom V. o odmene notára a svoju vôľu s nesúhlasom prejavil priamo na pojednávaní dňa 21.08.2012, čo notár neakceptoval, vytváral na neho nátlak, aby to podpísal a tvrdil, že na odmenu zvýšenú o 50% má nárok. Spoludedič, K.. L. Q., následne niekoľkokrát bola za notárom, dožadovala sa opravy prípadných chýb v písaní tak, ako je to uvedené v odstavci bodu V. zápisnice. Notár ju zavádzal, novú prerobenú faktúru jej nechcel vystavil, na zvýšenie odmeny o 50% tvrdil, že na to má právo.
Listom zo dňa 28.09.2012 Okresný súd Lučenec reaguje na prípis dediča Y.. K. Q. zo dňa 03.09.2012 s poukazom na § 185zca ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého účastník môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve podľa § 75l až 175z. Ak žiadosť nie je včas podaná, osvedčenie o dedičstve nadobudne účinky právoplatného uznesenia. Včas podanou žiadosťou osvedčenie o dedičstve stráca platnosť a súd pokračuje v konaní bez zreteľa na jeho vydanie. Podľa § 175zca ods. 5 O.s.p., účastník sa môže vzdať práva na podanie žiadosti podľa ods. 4. V tomto prípade dňom vzdania sa práva na podanie žiadosti všetkými účastníkmi nadobudne osvedčenie účinky právoplatného uznesenia o dedičstve. Z týchto dôvodov nie je možná zmena osvedčenia, a to ani v časti o odmene notára.
Dňa 29.11.2012 sa notár R.. Y. R. písomne vyjadril Notárskej komore Slovenskej republiky k sťažnosti pod sp. zn. T. XXXXX/XXXX, pričom opísal priebeh dedičského konania nasledovne:
Na notársky úrad bol doručený dedičský spis pod sp. zn. XD XXX/XXXX dňa 20.06.2012 a následne ten istý deň bol zapísaný aj do registra "Dnot", ktorý mu pridelil sp. zn. H. XXX/XXXX a zároveň v tento deň bola vykonaná lustrácia, či poručiteľka nezanechala závet.
Následne bola osoba uvedená na oznámení o úmrtí predvolaná na spísanie zápisnice o predbežnom vyšetrení na deň 28.06.2012, ktorá sa však dostavila 29.06.2012. Po vykonaní zápisnice o predbežnom vyšetrení boli vyhotovené a expedované žiadosti o poskytnutie údajov z katastra nehnuteľností adresované Správe katastra Lučenec a Správe katastra Poltár. Správa katastra Poltár doručila objednávku dňa 10.07.2012 a Správa katastra Lučenec dňa 12.07.2012.
Po spracovaní dedičského spisu bol nariadený termín pojednávania na 09.08.2012, na ktorý sa však dedičia nedostavili a na základe ich žiadosti bol stanovený následne nový termín na 21.08.2012. Pani K.. L. Q. sa dostavili pred termínom pojednávania osobne do kancelárie notárskeho úradu, pričom uviedla, že jej brat Y.. K. Q. je veľmi problematická osoba a nepredpokladá, že sa budú vedieť dohodnúť na rozdelení majetku, pretože dedičské konanie po ich otcovi trvalo veľmi dlho a nevedeli sa medzi sebou dohodnúť. Aj z uvedeného dôvodu preto žiadala notára o spresnenie súpisu aktív a pasív dedičstva. Notár následne zostavil tabuľku nehnuteľností, ktorá obsahovala katastrálne územia nehnuteľností, číslo listu vlastníctva, prislúchajúci podiel patriacich poručiteľovi v m2, jeho hodnotu v Eur, poradové číslo B na LV s vyjadreným podielom v pomere k celku. Túto tabuľku doručil aj pánovi Y.. K. Q.. Z dedičmi niekoľkokrát notár telefonoval, každému sa osobitne venoval, pretože obaja priši na konzultáciu osobitne, vyše hodiny, pripravil pre každého z dedičov zoznam listov vlastníctva. Dedičom vysvetlil, aby sa dohodli na rozdelení majetku s prihliadnutím na spoločné nehnuteľnosti podľa zákona o pozemkových spoločenstvách a zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Dňa 21.08.2012 sa osobne dostavili dedičia K.. Q. E. Y.. Q.. Samotné pojednávanie trvalo dve až tri hodiny, kde notár opätovne prešiel možnosti dedenia poľnohospodárskej pôdy tak, aby nedošlo k drobeniu poľnohospodárskych pozemkov. Dedičia na samotnom pojednávaní boli poučení tak hmotnoprávne, ako aj procesne, notár vysvetlil postup súdu po právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, o možnosti v ktorých dňoch a hodinách si môžu dať vyznačiť právoplatnosť a o postupe správy katastra. Upozornil dedičov na skutočnosť, že bude potrebné prihlásiť sa správcovi dane z nehnuteľností. Zároveň upozornil dedičov na skutočnosť, že Okresný súd v Lučenci dedičom zašle výzvu na zaplatenie súdneho poplatku. Dedičia boli poučení o účinkoch zrieknutia sa práva na podanie žiadosti o pokračovanie dedičstva, aj o tom, že v takom prípade bude osvedčenie o dedičstve právoplatné už týmto dňom. V žiadnom prípade dedičov k takémuto úkonu nenútil a ani nijakým spôsobom ich nezavádzal. Niekoľkokrát sa notár uistil, že dedičia sú si vedomí účinkov tohto úkonu a žiaden z dedičov k takémuto úkonu nemal námietky a výslovne súhlasili so zrieknutím sa práva na podanie žiadosti o pokračovanie v dedičstve. Ani jeden z dedičov na pojednávaní nenamietal ani výšku poplatku ani spôsob jeho výpočtu. Dedička K.. Q., ktorá zdedila hnuteľnosti uviedla, že by ich chcela previesť na svoje meno a nie čakať ďalších 15 dní. Dedičia v osvedčení o dedičstve súčasne splnomocnili K.. L. Q., aby ich zastupovala pred notárom v prípade, ak bude v tomto osvedčení potrebné opraviť prípadné chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti a aby za nich prevzala rovnopis opravného osvedčenia. Dedičia sa rozhodli splnomocniť práve K.. Q., pretože uviedla, že predmetné osvedčenie o dedičstve doma prekontroluje či nebude v ňom nejaký preklep. Pred samotným podpisom osvedčenia o dedičstve notár účastníkom predložil listy vlastníctva spolu s pripravenou tabuľkou, ako aj samotné osvedčenie a faktúru a celé im to ešte raz dal preštudovať. Pre ilustráciu uvádza, že samotné osvedčenie pozostáva zo 17 strán. Po skončení dedičského pojednávania K.. Q. uviedla, že neverila, že by sa s bratom dohodli a poďakovala za trpezlivosť. Pani K.. L. Q. sa dostavila na úrad až na ďalší týždeň po vydaní osvedčenia, uviedla, že faktúru neuhradia, začala na notára vyvíjať nátlak, aby samotné osvedčenie a faktúru zmenil, pretože ak to neurobí, podá na neho sťažnosť. Notár jej uviedol, že osvedčenie o dedičstvo nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2012 a následne ho dňa 22.08.2012 odovzdal Okresnému súdu v Lučenci. Uviedol, že išlo o časovo náročný úkon, úkony notára boli mimoriadne obtiažne, za čo mu dala za pravdu. Taktiež upozornil na skutočnosť, že predmetné osvedčenie o dedičstve je právoplatné a nemôže v ňom vykonať žiadne ďalšie zmeny, a to ani na jej podnet. Tvrdenie sťažovateľa Y.. K. Q. o vyvíjaní nátlaku na jeho osobu, aby sa zriekol práva podať žiadosť o pokračovanie v dedičskom konaní sa nezakladá na pravde. Účastníkov sa viackrát na túto skutočnosť opýtal tak v priebehu konania, ako aj tesne pred vytlačením osvedčenia o dedičstve, ktoré si následne prečítali a vlastnoručne podpísali. Priamo v osvedčení je uvedené, že účastníci sa zriekajú právo na podanie žiadosti o pokračovanie v dedičstve a táto formulácia je zvýraznená a umiestnená v osvedčení priamo nad podpismi účastníkov, takže ju nemohli v žiadnom prípade prehliadnuť. Pokiaľ Y.. Q. vo svojej sťažnosti uvádza, že namietal zvýšenie odmeny a notár o nevyhotovil žiaden záznam, tak záznam nebol vyhotovený z dôvodu, že žiadne takéto námietky neboli vznesené a účastníci prevzali po doručení dedičského pojednávania osvedčenie spolu s faktúrou č. XXX/XXXX. Pokiaľ sťažovať namietal, že zvýšenie odmeny môže uskutočniť len súd, poukázal notár vo svojom vyjadrení na zákonné ustanovenie § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov, v ktorom je uvedené, že odmenu určenú podľa § 11 alebo vypočítanú podľa § 13, môže súd primerane zvýšiť, najviac však o 50%, ak úkony notára boli mimoriadne obtiažne alebo časovo náročné. V tomto ustanovení však nie je uvedené akým spôsobom, prípadne v akej forme má tak súd urobiť, ani v akom štádiu konanie o dedičstve má súd o zvýšení odmeny rozhodnúť, na rozdiel od § 151a ods. 1 O.s.p.. Podľa názoru notára sa treba na vec pozrieť v širších súvislostiach vychádzajúc z ustanovenia § 38 ods. 5 O.s.p., v zmysle ktorého úkony notára sa považujú za úkony súdu. Keďže notár, ako súdny komisár, je oprávnený viesť samostatne konanie o dedičstve v zmysle § 38 ods. 1 O.s.p., taktiež je notár oprávnený, ako súdny komisár, v súlade s Vyhláškou MS SR č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov Prvý oddiel vypočítať svoju odmenu, ktorá je uvedená buď v osvedčení o dedičstve, ak sa dedičské konanie končí podľa § 175s ods. 1 písm. b) O.s.p.. Tento údaj je povinná náležitosť v zmysle § 175zca ods. 2 písm. g) O.s.p. v osvedčení o dedičstve. V zmysle § 151a ods. 1 O.s.p., kto a v akej výške platí odmenu notára a jeho hotové výdavky rozhodne súd, v konaní o dedičstve spravidla uznesením, ktorým sa konanie končí. Keďže konanie o dedičstve možno skončiť podľa § 175s ods. 1 písm. b) O.s.p. vydaním osvedčenia o dedičstve, za podmienok uvedených v § 175zca, v § 38 ods. 5 O.s.p., sa úkony notára považujú za úkony súdu, je notár, ako súdny komisár, oprávnený určiť odmenu tak, ako je to uvedené v § 151 ods. 2 O.s.p., pričom odmena bude vypočítaná v súlade s vyhláškou č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov. O tom, kto a v akej výške platí odmenu a náhradu hotových výdavkov pojednáva ustanovenie § 140 ods. 3 O.s.p.. Keďže predmetné dedičské konanie bolo skončené vydaním osvedčenia o dedičstve, v ktorom uviedol notár aj svoju odmenu s prihliadnutím na obtiažnosť konkrétneho prípadu, zároveň sa účastníci vzdali práva na podanie žiadosti o pokračovanie v dedičstve a urobili to priamo v osvedčení o dedičstve podľa § 175zca ods. 5 O.s.p., takéto osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného rozhodnutia a rovnakého právneho názoru je aj Okresný súd v Lučenci prostredníctvom zákonného sudcu R.. R. L.Ö.. Podpisom osvedčenia o dedičstve účastníci prejavili súhlas s jeho obsahom, dokonca sa vzdali práva na podanie žiadosti o pokračovanie v dedičskom konaní, k čomu neboli nijakým spôsobom nútení.
Dňa 10.12.2012 Notárska komora Slovenskej republiky oznámila sťažovateľovi Y.. K. Q., že Notárska komora SR je orgánom samosprávy notárov a vykonáva dohľad nad ich činnosťou. Každý notár pri výkone svojej činnosti postupuje nestranne a nezávisle, je viazaný len ústavou, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie, preto Notárska komora SR nemá oprávnenie zasahovať do činnosti notárov a v rámci výkonu dohľadu nad činnosťou notárov, v prípade zistenia porušenia povinnosti notára vyplývajúcich z notárskeho poriadku a príslušných predpisov závažným spôsobom má možnosť uložiť disciplinárne opatrenie, iné oprávnenie alebo kompetencie Notárske komora SR nemá. Notárska komora SR, ako stavovská organizácia, nemá oprávnenie zasahovať do dedičského konania, ktoré je súdnym konaním. Notárske komora konštatuje, že z vyjadrenia dotknutého notára zo dňa 21.08.2012 vyplýva, že za prítomnosti dedičov s ich súhlasom bolo vydané osvedčenie o dedičstve a toto osvedčenie nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve v ten istý deň z dôvodu, že sa dedičia vzdali práva na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní. Z vyjadrenia notára vyplýva, že poučil dedičov o účinkoch tohto právneho úkonu a z ich strany nebola namietaná výška poplatku ani spôsob jeho výpočtu. Napriek uvedenej skutočnosti, že osvedčenie nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve a notárska komora nemôže zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov a súdnych komisárov, pretože úkony súdnych komisárov sa považujú za úkony súdu, žiadosť o prešetrenie postupu notára bude predložená na prejednanie na najbližšie zasadnutie notárskej komory koncom januára 2013.
Z oznámenia o výsledku prešetrenia žiadosti zo dňa 05.02.013 adresovaného notárovi R.. Y. R. Notárskou komorou SR vyplýva, že prezídium komory na svojom zasadnutí 29.01.2013 preskúmalo žiadosť Y.. Q., ktorú vyhodnotila ako sťažnosť, aj napriek tomu, že osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve, keďže sa účastníci vzdali práva na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve, pričom si komora nevie predstaviť akým spôsobom mohol notár vyvíjať nátlak, aby sa takéhoto práva vzdali, i keď notárska komora nemôže zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov a súdnych komisárov, pretože úkony súdnych komisárov sa považujú za úkony súdu, prezídium komory dospelo k záveru, že postup R.. R. pri zvyšovaní odmeny nebol správny, sťažnosť vyhodnotila ako opodstatnenú a poverilo prezidenta komory na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania.
Dňa 22.01.2013 sa notár R.. Y. R. vyjadril k oznámeniu o vybavení sťažnosti, v ktorom vyslovil názor, že Notárska komora SR nie je oprávnená na rozhodovanie o sťažnostiach podaných sťažovateľmi na súdnych komisárov, pretože do okruhu činností, nad ktorou sa vykonáva dohľad nepatrí konanie o dedičstve, lebo sa nejedná o činnosť notára v zmysle § 3 ods. 1 Notárskeho poriadku. Domnieva sa, že notárska komora v rámci súdneho konania, akým je aj konanie o dedičstve, nie je orgánom verejnej správy vymedzenom v § 2 ods. 2 zákona o sťažnostiach, preto nemôže byť ani príslušná na vybavenie sťažnosti podľa § 11 ods. 1 zákona o sťažnostiach.
K návrhu na začatie disciplinárneho konania sa vyjadril písomne notár R.. Y. R. podaním zo dňa 28.06.2013. vo vyjadrení namieta, že Notárska komora SR nemá právomoc vybavovať sťažnosti občanov podľa zákona č. 9/2010 Z.z. z dôvodov a skutočností, ktoré už uviedol vo svojom predchádzajúcom podaní. Uvádza, že v disciplinárnom návrhu je uvedené, že porušil závažným spôsobom svoje povinnosti vyplývajúce z § 2 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, pričom nie je uvedené, ktorý z taxatívne vymenovaných dôvodov citovaného ustanovenia porušil, t.j., že nedbal o usporiadanie a istotu právnych vzťahov alebo svojou činnosťou nepredchádzal sporom. Už z tohto dôvodu je zrejmé, že disciplinárny návrh je nejasný a nezrozumiteľný. Ďalej z disciplinárneho návrhu vyplýva, že mal porušiť ustanovenie čl. 1 ods. 2/I.časti, čl. 4 ods. 2/III.časti a čl. 8 ods. 1, 2/III.časti Etického kódexu Notárskej komory SR. V tejto časti disciplinárny návrh považuje za zmätočný, pretože prvá časť Etického kódexu notára nemá článok 1, na ktorý návrh poukazuje, je teda logické, že takéto ustanovenie kódex neobsahuje a teda ho nemohol ani porušiť. V návrhu nie je špecifikované ktorý z uvedených taxatívne vymenovaných skutočností v čl. 4 ods. 2/III.časti Etického kódexu sa mal notár dopustiť, pretože toto ustanovenie hovorí o dávaní rady, pričom v súvislosti s notárskou odmenou žiadnu radu nedával, ale som len oznámil spôsob a dôvody výšky odmeny notára v súlade so všetkými právnymi predpismi. Túto skutočnosť, že účastníkom dedičského konania všetky potrebné súvislosti s odmenou notára vysvetlil, potvrdzuje aj Y.. Q. vo svojej žiadosti o prešetrenie postupu notára zo dňa 18.10.2012, kde uvádza, že notár ho vyzval, že ak niečomu nerozumie, má to s ním na mieste skonzultovať a bude mu to vysvetlené. Tak sa v skutočnosti i stalo, pretože vysvetlil spôsob určenia výšky odmeny, ako aj dôvody. Ak komora v tejto súvislosti v disciplinárnom návrhu dospela k inému záveru, je tento záver v úplnom rozpore so skutkovým stavovom potvrdeným samotným účastníkom konania. Ďalšie porušenie by malo spočívať v porušení čl. 8 ods. 1, 2/III.časti Etického kódexu notára, pričom nie je nikde uvedené v čom konkrétne, teda v akej činnosti či nečinnosti malo spočívať porušenie v kódexe uvedených skutočností. Navyše obe citované ustanovenia sú len odporúčaním vzhľadom na ich znenie, a nie záväzným riešením konkrétnej skutočnosti. Pokiaľ sa mu dáva za vinu porušenie ustanovení Etického kódexu notárskej komory, nemôže takáto skutočnosť byť dôvodom na vydanie disciplinárneho opatrenia, pretože disciplinárneho previnenia sa môže dopustiť len vtedy, ak by porušil konkrétnu právnu povinnosť vyplývajúcu zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Etický kódex notárskej komory nemá charakter všeobecne záväzného právneho predpisu, ale je len určitým súpisom odporúčaní pri výkone notárskej činnosti. Teda v prípade ak by nekonal v súlade s týmto kódexom nemohol by byť disciplinárne stíhaný, keďže nejde o porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu. V disciplinárnom konaní v plnom rozsahu platia zásady trestného konania, a teda disciplinárnym previnením môže byť len taká skutočnosť, ktorá je uvedená v konkrétnom všeobecne záväznom právnom predpise. Pokiaľ jeho zavinenie má spočívať v tom, že zvýšil odmenu o 50% v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov bez bližšieho určenia mimoriadnej obtiažnosti a časovej náročnosti a bez toho, aby jej zaúčtovanie vysvetlil účastníkom, takéto tvrdenie je v úplnom rozpore so skutkovým stavom, pretože zvýšenie odmeny Y.. Q. riadne vysvetlil predtým než podpísal zápisnicu o osvedčení, čo sám potvrdzuje vo svojej žiadosti o prešetrenie postupu notára pri prejednaní dedičstva. Skutkový stav uvádzaný v disciplinárnom návrhu, t.j., že bližšie neurčil mimoriadnu obtiažnosť a časovú náročnosť úkonu a zaúčtovanie nevysvetlil účastníkom konania je v úplnom rozpore so skutkovým stavom, pretože túto skutočnosť nenamietajú účastníci konania, len jeden, a to Y.. Q., pričom ide z jeho strany o zjavne účelové tvrdenie, keď potom, ako mu boli vysvetlené všetky skutočnosti týkajúce sa výšky odmeny notára, čo i potvrdil v osvedčení o dedičstve, sa následne snažil vyhnúť tejto povinnosti vznesením námietky do konania č. XD XXX/XXXX-XX, ktorého podstatou je odpustenie súdnych trov z dôvodu, že má nízky starobný dôchodok. Každý notár vykonáva svoju činnosť v dvoch oblastiach. Po prvé, ako súdny komisár vo veciach, v ktorých bol súdom poverený na vybavenie dedičskej agendy, pričom ide o činnosť verejného činiteľa, ktorý na základe zákona vykonáva časť kompetencií štátu. Po druhé, ide o vykonávanie ostatnej činnosti, ktorú vykonáva ako súkromná osoba
- podnikateľ. V časti činnosti notára, ktorú vykonáva ako verejný orgán podlieha kontrolnej činnosti len orgánom verejnej správy, t.j. ministerstvu spravodlivosti, prípadne príslušnému krajskému súdu. V časti, ktorú vykonáva ako súkromný podnikateľský subjekt podlieha táto jeho činnosť kontrole iných orgánov, ktoré majú kontrolovať a dohliadať nad činnosťou súkromných podnikateľov. V tejto súvislosti Notárska komora SR, ako súkromno-právna inštitúcia, nemôže zasahovať do činnosti notára, ktorú vykonáva ako súdny komisár. Skutkové tvrdenie uvedené v disciplinárnom návrhu vychádzajú len z tvrdení Y.. Q., ktoré bolo vyvrátené podrobným prešetrením prípadu a neboli dané žiadne dôkazy potvrdzujúce tvrdenia Y.. Q. na preukázanie svojich tvrdení, že účastníkom dedičského konania vysvetlil všetky skutočnosti týkajúce sa odmeny vrátane dôvodov zvýšenia odmeny, prikladá čestné prehlásenia F.. C. Y., ktorá pri všetkých úkonoch bola prítomná.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.12.2013 pod sp. zn. H. X/XXXX vo veci navrhovateľa R.. V. V., predsedu notárskej komory, proti disciplinárne obvinenému R.. Y. R. vyplýva, že podľa vyjadrenia zástupkyne navrhovateľa má za to, že došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov, a to konkrétne § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 31/1993 Z.z., cituje: "Odmenu určenú podľa § 11 alebo vypočítanú podľa § 13 môže súd primerane zvýšiť najviac však o 50%, ak úkony notára boli mimoriadne obtiažne alebo náročné". Má za to, že v tejto veci mal notár požiadať súd návrhom uznesenia o zvýšenie odmeny a zároveň, že svojím konaním, ktoré vyplýva z opisu pojednávania, ktoré zaslal R.. R. dňa 29.11.2012 notár vedome uviedol účastníkov do omylu keď im nevysvetlil zrozumiteľne a transparentne zaúčtovanie odmeny, dal im podpísať osvedčenie o dedičstve, pričom tvrdil, že sa uistil o účinkoch práva na podanie žiadosti o pokračovanie v dedičstve, aj o tom, že v danom prípade bude osvedčenie o dedičstve právoplatné týmto dňom. Navrhovateľ má za to, že týmto boli porušené základné ustanovenia Etického kódexu notára, a to čl. 8 ods. 1,2, ako aj úvodné ustanovenie I. časť ods. 1, 2.
Z rozhodnutia disciplinárnej komisie Notárskej komory SR č.k. H. X/XXXX-XX zo dňa 10.12.2013 vyplýva, že disciplinárne obvinený R.. Y. R. bol podľa § 91 ods. 2 písm. b) zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a o notárskej činnosti a čl. 16 ods. 1 písm. c) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR uznaný za vinného za to, že pri výkone činnosti notára, ako súdneho komisára, v dedičskej veci po poručiteľke R. Q., rodenej M., naposledy bytom Tomášovce, vedenej na Okresnom súdu Lučenec pod sp. zn. XD XXX/XXXX, H. XXX/XXXX postupoval tak, že účtoval dedičom okrem odmeny a náhrady hotových výdavkov, ako súdneho komisára i odmenu zvýšenú o 50% v rozpore s Vyhláškou MS SR č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov, čím porušil ustanovenie § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky. Disciplinárne obvinenému bolo uložené disciplinárne opatrenie peňažná pokuta vo výške 1 000,00 Eur a zároveň bol zaviazaný nahradiť vzniknuté trovy konania.
V odôvodnení vyššie uvedeného rozhodnutia konštatuje disciplinárna komisia, že z vykonaného dokazovania zistila nasledovný skutkový stav:
Disciplinárne obvinený pri výkone činnosti notára, ako súdneho komisára, v dedičskej veci po poručiteľke R. Q., vedenej pod sp. zn. XD XXX/XXXX, H. XXX/XXXX účtoval dedičom okrem odmeny a náhrady hotových výdavkov aj odmenu zvýšenú o 50%. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu navrhovateľa, túto odvodzuje od ustanovenia § 92 Notárskeho poriadku, v ktorom jednoznačne je uvedené kto môže podať návrh na začatie disciplinárneho konania, a to minister, predseda krajského súdu a prezident komory. Disciplinárna komisia mala za to, že z Notárskeho poriadku nespochybniteľne vyplýva, že notárovi možno uložiť disciplinárne opatrenie ak závažným spôsobom porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona a tiež Etického kódexu, že notár pri výkone svojej činnosti, ktorou je aj činnosť súdneho komisára je viazaný zákonmi a tiež na začatie disciplinárneho konania v tomto prípade môže podať prezident komory. Právny predpis upravuje, že zvýšiť odmenu notára môže súd, pričom v tomto prípade používa pojem "notár", keď má na mysli výslovne notára a pojem "súd", keď má na mysli výslovne súd, a preto je vylúčené, aby v tomto prípade tam, kde použil zákonodarca pojem súd mal na mysli notára. Navyše forma akou by mala byť odmena súdneho komisára - notára zvýšená prichádza iba uznesením súdu, čo len potvrdzuje, že odmenu notára môže zvýšiť len súd a pokiaľ by vzhľadom na rôznu prax disciplinárna komisia pripustila, že aj takéto uznesenia môže vypracovať súdny komisár, tak proti takému uzneseniu by muselo byť vždy prípustné odvolanie. V prípadoch kedy sa dedičské konanie končí vydaním osvedčenia o dedičstve môže notár požiadať súd o vydanie osobitného uznesenia a pripraviť súdu všetky podklady potrebné na vydanie takéhoto uznesenia a proti takémuto uzneseniu by mal mať popri dedičoch aj notár právo podať odvolanie. Zvýšenie odmeny notára pri vydávaní osvedčenia o dedičstve notárom bez rozhodnutia súdu a bez možnosti dedičov podať odvolanie je neprípustné pre rozpor s uvedenými právnymi predpismi. Disciplinárna komisia mala za to, že z notárskeho poriadku nespochybniteľne vyplýva, že notárovi možno uložiť disciplinárne opatrenie ak závažným spôsobom porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona a tiež Etického kódexu, že notár pri výkone svojej činnosti, ktorou je aj činnosť súdneho komisára je viazaný zákonmi a tiež je návrh na začatie disciplinárneho konania, v tomto prípade môže podať prezident komory. Pri rozhodovaní o druhu disciplinárneho opatrenia prihliada disciplinárna komisia na stupeň závažnosti previnenia. Stotožnila sa s návrhom navrhovateľa čo do druhu uloženia disciplinárneho opatrenia a rozhodla tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 1 O.s.p., Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Podľa § 2 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
Podľa § 151a ods. 1 O.s.p., o tom, kto a v akej výške platí odmenu notára a jeho hotové výdavky, rozhodne súd v konaní o dedičstve spravidla v uznesení, ktorým sa konanie na ňom končí.
Podľa § 151a ods. 2 O.s.p., odmenu notára a jeho hotové výdavky v konaní o dedičstve ukončenom vydaním osvedčenia o dedičstve určuje osobitný predpis.
Podľa § 175zd ods. 1 O.s.p., ak sa prejednanie dedičstva neskončilo vydaním osvedčenia o dedičstve, notár pripraví všetky potrebné podklady na vydanie uznesenia súdu a návrh na uznesenie súdu a vyúčtuje svoju odmenu a hotové výdavky. 21) Ak podklady nie sú úplné alebo návrh na uznesenie súdu nie je po vecnej stránke správny, súd môže vec vrátiť notárovi s pokynom na doplnenie konania alebo na zmenu návrhu uznesenia; pokynom súdu je notár viazaný.
Podľa § 175zd ods. 2 O.s.p., notár má právo podať odvolanie proti výroku o odmene a hotových výdavkoch.
Podľa § 38 ods. 2 O.s.p., notár v konaní podľa odseku 1 je oprávnený vydať rozhodnutia okrem rozhodnutí uvedených v osobitnom predpise. Proti rozhodnutiam notára vydaným v konaní o dedičstve je prípustné odvolanie. Včas podaným odvolaním osoby, ktorej bolo rozhodnutie určené na doručenie, sa toto rozhodnutie zrušuje a nové rozhodnutie vydá sudca; v ostatných prípadoch o odvolaní rozhodne odvolací súd.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný zákon, notár vykonáva aj ďalšie činnosti.
Podľa § 12 ods. 1 Vyhlášky č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov, základom odmeny súdneho komisára za iné úkony vykonané v konaní o dedičstve, ako sú uvedené v § 11, je všeobecná hodnota majetku 4) poručiteľa, ktorý sa stal predmetom konania o dedičstve.
Podľa § 13 citovanej vyhlášky, odmena uvedená v § 12 ods. 1 je:
z prvých 3 300 eur základu ........................ 2%,
z presahujúcej sumy
až do 16 500 eur základu .......................... 1%,
z presahujúcej sumy
až do 33 100 eur základu .......................... 0,7%,
z presahujúcej sumy
až do 99 500 eur základu .......................... 0,4%,
z presahujúcej sumy
až do 663 800 eur základu ......................... 0,2%,
najmenej 23 eur.
Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava.
Podľa § 38 ods. 1 O.s.p., na základe poverenia súdu je notár ako súdny komisár oprávnený viesť samostatne konanie o dedičstve smerujúce k vydaniu osvedčenia o dedičstve alebo k predloženiu veci súdu na vydanie uznesenia podľa § 175zd. Poverenie môže súd dodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu komisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil.
Podľa § 38 ods. 5 O.s.p., úkony notára podľa odseku 1 sa považujú za úkony súdu.
Podľa čl. 8 ods. 4, tretej časti Etického kódexu notára schváleného konferenciou notárov Notárskej komory SR dňa 05.10.2000, notár môže klientom účtovať iba takú odmenu a náhradu hotových výdavkov, ktorá je v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom o odmenách a náhradách notárov.
Podľa § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 250r O.s.p., ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
Podľa § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku, notárovi, ktorý závažným spôsobom alebo opätovne porušil svoje povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, etického kódexu notára, z uznesení komory, alebo ktorý svojím správaním závažným spôsobom naruší dôstojnosť svojho povolania, možno uložiť disciplinárne opatrenia.
Podľa § 91 ods. 2 Notárskeho poriadku, disciplinárne opatrenia sú:
a) písomné pokarhanie,
b) peňažná pokuta až do výšky 3 300 eur,
c) pozastavenie výkonu notárskeho úradu,
d) zbavenie notárskeho úradu.
Podľa § 92 Notárskeho poriadku, návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory (ďalej len "navrhovateľ") do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Notár si môže v disciplinárnom konaní zvoliť obhajcu.
Odvolanie navrhovateľa bolo podané v zákonnej 30-dňovej lehote od prevzatia rozhodnutia, preto súd v súlade s § 250m O.s.p. vo veci rozhodol na základe preskúmania napadnutého rozhodnutia odporcu. Preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia súd zistil, že Disciplinárna komisia Notárskej komory SR v odôvodnení rozhodnutia nezohľadnila a nevysporiadala sa so všetkými hľadiskami odôvodňujúcimi uznanie viny navrhovateľa a uloženie disciplinárneho opatrenia. V rozhodnutí nie je jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlená závažnosť disciplinárneho previnenia, nie sú vyhodnotené okolnosti, za ktorých by malo byť spáchané, a taktiež nie je uvedené ako disciplinárna komisia prihliadla na osobu disciplinárne obvineného, jeho osobné a majetkové pomery, ako sú zakotvené v Disciplinárnom poriadku v čl. 16 bod 3.
K namietanej aktívnej legitimácii prezidenta Notárskej komory SR je potrebné poukázať na zákonné ustanovenie § 92 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), v zmysle ktorého právo podať návrh na začatie disciplinárneho konania má, okrem iných, aj prezident komory (navrhovateľ). Predmetné zákonné ustanovenie však treba vykladať v súlade so zákonnými ustanoveniami § 90 ods. 1 v spojení s § 91 ods. 1 citovaného zákona. Prezident komory podal návrh proti notárovi R.. Y. R. v zmysle § 91 ods. 1 citovaného zákona z dôvodu, že závažným spôsobom porušil svoje povinnosti. Ustanovenie § 91 citovaného zákona obsahuje hmotnoprávnu úpravu výkonu disciplinárnej právomoci, pričom v odseku 1 sú vymedzené disciplinárne previnenia ako závažné alebo opätovné porušenie povinností vyplývajúcich z Notárskeho poriadku, Etického kódexu notárov, uznesení komory, alebo správanie závažným spôsobom narušujúce dôstojnosť povolania notára. V zmysle uvedenej hmotnoprávnej úpravy je prezident komory aktívne legitimovaný podať návrh na začatie disciplinárneho konania pre porušenie povinností notára závažným spôsobom vyplývajúcich z tohto zákona (zákon č. 323/1992 Zb.), resp. Etického kódexu notára a uznesení komory. Vo svetle vyššie uvedeného preto aktívna legitimácia prezidenta komory vo vzťahu k porušeniu iných povinností ako je uvedené v § 91 ods. 1 citovaného zákona nie je.
Notárovi R.. Y. R. je kladené za vinu porušenie povinností v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. (Občianskeho súdneho poriadku) v spojení s vykonávacou vyhláškou. Prípadné porušenie povinností notára, ako súdneho komisára, v predmetnom občianskom súdnom konaní z hľadiska procesného však nemôže byť predmetom posúdenia z hľadiska disciplinárnej zodpovednosti. Z uvedeného teda vyplýva, že vo vzťahu k prípadnému porušeniu procesných povinností notára smerujúcich k vydaniu osvedčenia o dedičstve (rozhodnutia s právnou silou uznesenia), ktorú právomoc na notára delegoval priamo štát, môže byť predmetom preskúmania jedine v riadnom, resp. mimoriadnom inštančnom konaní o riadnych, resp. mimoriadnych opravných prostriedkoch. V tejto časti preto podľa názoru jednak aktívne legitimovaný prezident komory nie je, a teda ani disciplinárna komora nemá v tejto časti právomoc o prípadnom excese notára rozhodovať.
Vo vzťahu k tvrdeniu o zvýšení odmeny je potrebné postup notára hodnotiť v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Notárskeho poriadku ako súdneho komisára a takéto jeho konanie je zachytené v právoplatnom a vykonateľnom osvedčení o dedičstve s účinkami právoplatného uznesenia. V konaní sa nepreukázalo, že notár akýmkoľvek spôsobom účastníkov konania nútil vzdať sa práva podať opravný prostriedok, svoje konanie nevysvetlil a teda, že účastníci boli uvedení tak, ako to nesprávne notárska komora uvádza úmyselne do omylu. Na predmetné tvrdenia notára Disciplinárna komisia notárskej komory žiadne dôkazy nevykonávala, najmä ak sám sťažovateľ Y.. Q. uviedol, že bol poučený a bolo mu vysvetlené. Za takéhoto skutkového stavu preto sťažovateľ mal možnosť nevzdať sa práva podať návrh na pokračovanie v dedičskom konaní a dosiahnuť účinky, že predmetné rozhodnutie sa nestalo právoplatným, čo však neučil. Preskúmavanie takéhoto rozhodnutia a postupu notára mimo riadnych opravných prostriedkov podľa názoru súdu preto v tomto štádiu konania už nie je možné, naviac prezident komory podľa názoru súdu nemá aktívnu legitimáciu vo vzťahu k podaniu návrhu na začatie disciplinárneho konania pre konanie notára, ako súdneho komisára, v občianskom súdnom konaní.
Iná procesná situácia vzniká v prípade, ak ide o porušenie povinností vyplývajúcich z Etického kódexu, na ktoré návrh na začatie disciplinárneho konania odkazoval. Vo vzťahu k porušeniam povinností vyplývajúcich z Etického kódexu aktívna legitimácia prezidenta komory v zmysle § 92 existuje a zároveň vec patrí do kompetencie prejednania disciplinárnej komisie. Rozhodnutie disciplinárnej komisie však vo vzťahu k porušeniu povinností vyplývajúcich z Etického kódexu notára však súd považuje za nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené a v tejto časti arbitrárne. Disciplinárna komisia v konaní jednostranne sa uspokojila s prevzatím tvrdením jedného z účastníkov dedičského konania, a to Y.. Q., ktorý namietal výšku určenej notárskej odmeny. Disciplinárna komisia sa však nevysporiadala s tvrdeniami samotného notára, čestného vyhlásenia pracovníka notárskeho úradu a ani samotného sťažovateľa Y.. Q., ktorý sa potvrdil, že postup notára mu bol vysvetlený a v prípade, ak by niečo nepochopil bol vyzvaný, aby to uviedol a následne by mu to notár bol vysvetlil. Taktiež ničím nie je preukázané tvrdenie, že by notár bol nútil účastníkov dedičského konania podpisu vyhlásenia o vzdaní sa práva na podanie návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva, a teda vzdania sa de facto opravného prostriedku. Je potrebné podotknúť, že osvedčenie o dedičstve je právoplatné, a teda je aj záväzné a nemeniteľné. Z vykonaného dokazovania teda nijakým spôsobom nevyplynulo, že by notár mal uviesť dedičov do omylu, resp. neposkytnúť im dostatočné vysvetlenie a tým z hľadiska etiky notára porušiť nejaké Etickým kódexom určené povinnosti. V dedičskom konaní, ktoré je zapracované ako súčasť občianskeho súdneho konania a tvorí určitý osobitný druh konania, účastníci tohto konania sa vzdali svojho práva a skutočnosť, že následne si svoj úkon prehodnotili, nemôže byť predsa pripisovaná ako zavinenie konajúcemu notárovi. Naviac v konaní nebolo preukázané, že by notár svojím konaním bol odňal možnosť podať účastníkom konania návrh na dodatočné prerokovanie dedičstva, a teda, ak s odmenou nesúhlasili, že by im bolo upreté právo osvedčenie o dedičstve vrátane rozhodnutia o odmene notára napadnúť.
Samotné rozhodnutie z hľadiska jeho odôvodnenia nielen vo vzťahu k skutkovým zisteniam a vykonanému dokazovaniu a jeho následnému odôvodneniu, čo sa týka otázky zavinenia, ale aj vo vzťahu k uloženému disciplinárnemu opatreniu súd považuje za nedostatočne odôvodnené, a teda arbitrárne. Z rozhodnutia nie je zrejmé prečo práve disciplinárna komisia, ako disciplinárne opatrenie, uložila peňažnú pokutu a keď ju už uložila, tak prečo vo výške 1 000,00 Eur, keďže rozmedzie pre uloženie pokuty je až do výšky 3 300,00 Eur. Nie je zrejmé, ktoré priťažujúce, resp. poľahčujúce okolnosti boli v konaní zohľadnené.
Taktiež nie je zrejmé z akého dôvodu považovala disciplinárna komisia konanie notára R.. Y. R. za porušenie povinností závažným spôsobom v zmysle § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku vo vzťahu k § 90 ods. 1 citovaného zákona a nevyhodnotila to len ako porušenie povinnosti vyplývajúce z notárskeho úradu.
Bez povšimnutia nie je možné nechať ani ten fakt, že skutkové a právne posúdenie konania notára R.. Y. R. tak, ako je vymedzené v návrhu na začatie disciplinárneho konania prezidentom notárskej komory, nie je identické so skutkovou vetou ani právnym odôvodnením uvedeným v rozhodnutí, teda disciplinárna komisia v tomto ohľade rozhodla čiastočne o inom skutku z iných právnych dôvodov ako to navrhovateľ disciplinárneho konania vo svojom návrhu žiadal.
Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude opätovne vyhodnotiť skutkový stav vzhľadom na tvrdenia notára a ním navrhované dôkazy a posúdiť právny stav v súlade so zisteným skutkovým stavom, čo sa premietne do vydania rozhodnutia spĺňajúceho požiadavku jeho riadneho odôvodnenia s vysporiadním sa so skutkovými okolnosťami eventuálne odôvodňujúcimi uznanie viny u navrhovateľa a v prípade takéhoto rozhodnutia taktiež odôvodnenia uloženého disciplinárneho opatrenia. Disciplinárna komisia si v prvom rade musí ujasniť predmet konania z hľadiska totožnosti skutku tak, ako je špecifikovaný v disciplinárnom návrhu a o tomto návrhu rozhodnúť. Zároveň je potrebné vysporiadať sa s otázkou aktívnej procesnej legitimácie navrhovateľa - prezidenta komory vo vzťahu k návrhu na začatie disciplinárneho konania pre skutok vykazujúci znaky porušenia procesných predpisov súdnym komisárom v občianskom súdnom konaní. Odporca doplnení dokazovanie, prípadne v rozhodnutí sa vysporiada s obsahom tvrdení navrhovateľa R.. R., ním predloženého čestného vyhlásenia pracovníčky notárskeho úradu vo vzťahu k tvrdeniam účastníka dedičského konania Y.. Q., v zmysle ktorých účastník sám uvádza, že mu okolnosti zvýšenia odmeny boli vysvetlené. Taktiež je potrebné zistiť, či a akým spôsobom bol Y.. Q. nútený vzdať sa práva podať žiadosť na pokračovanie v dedičskom konaní, nakoľko s doteraz vykonaného dokazovania uvedené tvrdenie nevyplýva. Vyššie uvedené skutočnosti budú v novom rozhodnutí náležite odôvodnené jednak vo vzťahu k eventuálnemu uznaniu viny, ako aj vo vzťahu k druhu a výške uloženého disciplinárneho opatrenia tak, aby rozhodnutie nevykazovalo znaky arbitrárnosti.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 149 ods. 3 O.s.p., ak účastníkovi, ktorý si zvolil viacerých advokátov, sa prisudzuje náhrada trov konania, patrí mu náhrada trov právneho zastúpenia len za jedného advokáta. Túto náhradu trov súd prizná na účet advokáta, ktorého účastník určí, a ak účastník advokáta neurčí, súd prizná náhradu trov na účet ktoréhokoľvek z nich.
Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ").
Podľa § 9 ods. 1 citovanej vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 11 ods. 4 citovanej vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.
Podľa § 13a ods. 1 citovanej vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,
d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny,
e) vypracovanie právneho rozboru veci,
f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu,
g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania,
h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
Podľa § 15 citovanej vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).
Podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,00 Eur a trovách právneho zastúpenia advokáta JUDr. Bohumila Nováka za štyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie Disciplinárnej komisii notárskej komory, účasť na pojednávaní Disciplinárnej komisii notárskej komory dňa 10.12.2013, účasť na pojednávaní dňa 30.06.2014) 4x po 60,07 Eur spolu s režijným paušálom 3x 7,81 Eur (rok 2013) a 1x 8,04 Eur (rok 2014), čo spolu predstavuje 271,75 Eur spolu s 20% DPH, t.j. 326,10 Eur. Advokátovi náleží taktiež náhrada hotových výdavkov na cestovnom s Banskej Bystrice do Lučenca a späť na pojednávanie dňa 30.06.2014 pri použití motorového vozidla Y. F., X. F., pri spotrebe 9,3 l/100 km, PHM 1,350 Eur/1 l a základnej náhrade 0,1256 Eur/km pri vzdialenosti 160 km, spolu s náhradou za stratu času za 2x za 2 začaté polhodiny po 14,40 Eur, teda spolu 2x 26,80 Eur, čo spolu predstavuje na hotových výdavkoch 143,70 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie podľa § 250s druhá veta v spojení s § 250j ods. 2 písm. a) a b) O.s.p. a contrario.