Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24Co-72-2024.pdf
PDF · 143.2 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/72/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, adresa C. D., E. F. XXX/X, zastúpeného advokátom: JUDr. Juraj Procházka, so sídlom Lakšarská Nová Ves 403, IČO: 37 170 392, proti žalovanému: Poľovnícke združenie Trhová Hradská, so sídlom Trhová Hradská, Trstická cesta 523/2, IČO: 34 011 617, zastúpenému advokátom: JUDr. Daniel Janšo, so sídlom Banská Bystrica, Horné záhrady 2, IČO: 42 304 253 a advokátskou kanceláriou: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 10, IČO: 47 239 921, o určenie, že žalobca je členom poľovníckeho združenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C/27/2023-125 zo dňa 26.2.2024, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd v celom rozsahu vyhovel žalobe, keď vo výroku rozhodol nasledovne: I. Žalobca A. B., nar. XX.XX.XXXX je členom žalovaného. II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %. Žalovaný je povinný náhradu trov konania zaplatiť žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu s tým, že o výške trov konanie bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej osobitným uznesením.
2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo skutkového stavu ako vyplynul z vykonaného dokazovania, keď ustálil, že žalobca je fyzická osoba - občan, ktorý tvrdí, že je stále členom žalovaného. Žalovaný je poľovníckou organizáciou registrovanou pod presným názvom Poľovnícke združenie Trhová Hradská, IČO: 34 011 617, ktorá vznikla dňa 12.09.1994 ako to vyplýva z údajov v registri poľovníckych organizácií na stránke Slovenského poľovníckeho združenia. Žalobca v žalobe označil nesprávne meno žalovaného, keď vychádzal z údajov, ktoré má žalovaný uvedené vo svojich dokumentoch, ale na pojednávaní dňa 26.02.2024 vykonal opravu. Žalovaný ako poľovnícke združenie je základnou organizačnou zložkou s právnou subjektivitou ako to vyplýva zo stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, ktoré sú verejne dostupné na stránke SPZ (G.), konkrétne z čl. 26 ods. 1 a tiež zo stanov žalovaného.
3. Žalovaný dňa 26.02.2022 vyhotovil oznámenie o zániku členstva, ktoré adresoval žalobcovi. Žalovaný v ňom uvádza, že žalobcovi malo zaniknúť členstvo u žalovaného podľa čl. VII. písm. c/ stanov žalovaného, pretože neuhradil účelový príspevok vyplývajúci z výsledkov bodového systému v
stanovenej lehote a to ani napriek opakovanej žiadosti žalovaného (oznámenie o zániku členstva - č.l. 4). Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvou zo dňa 25.07.2022 vyzval žalovaného, aby mu podali informácie o tom, prečo je okrem iných, aj žalobcovi odpieraný výkon jeho členských práv a povinností v združení s tým, že nedisponuje žiadnym rozhodnutím orgánov žalovaného o odňatí, resp. obmedzení výkonu jeho práv a povinností u žalovaného a ak takéto dokumenty existujú, žiada ich zaslať (výzva z 25.07.2022 - č.l. 5).
4. Zo stanov Slovenského poľovníckeho zväzu účinných od 01.01.2019, konkrétne z čl. 32 ods. 2 písm. d/ vyplýva, že členská schôdza PZ rozhoduje o všetkých záležitostiach PZ, na prvej schôdzi v kalendárnom roku, ktorá sa spravidla označuje ako výročná členská schôdza, musí byť do programu zahrnuté schválenie výške členských príspevkov. Podľa čl. 32 ods. 3 písm. e/ stanov SPZ súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov PZ je potrebný na platnosť rozhodnutia o určení členského podielu a členských príspevkov v PZ. Podľa čl. 33 písm. g/ stanov SPZ výkonným orgánom PZ je výbor, ktorý je povinný členovi PZ písomne oznámiť zánik jeho členstva v PZ do 15 dní od uplynutia určenej lehoty (stanovy SPZ - č.l. 6 druhá strana až č.l. 9). Z časti V. čl. 8 stanov žalovaného vyplýva, že výšku členského príspevku ako aj mimoriadnych príspevkov určuje členská schôdza žalovaného. Zo stanov žalovaného a to konkrétne z časti VII., písm. c/ stanov vyplýva, že členstvo u žalovaného zaniká nezaplatením členského a účelového príspevku v stanovenej lehote. Podľa časti IX. čl. 3/ stanov žalovaného je na prijatie platného uznesenia členskej schôdze žalovaného potrebná nadpolovičná väčšina prítomných členov jej členskej schôdze. Podľa č.l. 4, písm. g/ stanov žalovaného členská schôdza rozhoduje o výške členských podielov, riadnych alebo účelových členských príspevkoch. Podľa čl. 5 písm. e/ stanov žalovaného na súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov združenia je potrebný na platnosť rozhodnutia o určení členských podielov a členských príspevkov združenia. Podľa časti XIX čl. 2 stanovy žalovaného sa môžu doplniť domácim poriadkom združenia (stanovy žalovaného z 26.09.2018).
5. Zo zápisnice zo zasadnutia členskej schôdze žalovaného zo dňa 28.01.2022 vyplýva, že v programe nie je uvedený ako bod programu určenie členských alebo účelových príspevkov. Na členskej schôdzi bolo prítomných 14 členov žalovaného. Pod bodom 5, ale v skutočnosti pod bodom 6 bolo predmetom členskej schôdze aj zverejnenie výsledkov bodového systému. V tomto bode sa uvádza, že predseda žalovaného informoval členov združenia o výsledkoch bodového systému podľa domáceho poriadku s tým, že pred členskou schôdzou telefonicky kontaktoval každého člena, aby prekonzultoval výsledky za rok 2021. V bode 10 zápisnice sa uvádza, že okrem iných aj žalobca vyhlásil, že sumu prislúchajúcu k ich výsledkom z bodového systému za rok 2021 nezaplatí. Zápisnica bola vyhotovená podľa obsahu dňa 11.02.2022 predsedom (zápisnica z členskej schôdze zo dňa 28.01.2022 - č.l. 103). Z vyjadrení oboch strán je zrejmé, že priebeh členskej schôdze, ktorá sa konala dňa 28.01.2022 bol hektický, čo je medzi stranami konania nesporné.
6. V rámci právneho posúdenia veci prvoinštančný súd uviedol, že na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a) je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b) má sídlo na území Slovenskej republiky, c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi§ 32 ods. 1, ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov. Poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie (§ 32 ods. 1, ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov). SPZ uskutočňuje svoju činnosť prostredníctvom organizačných zložiek (organizačných jednotiek), ich orgánov a jednotlivých členov (§ 1 ods. 4) stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, účinných od 01.01.2019, ďalej len „ stanov SPZ“, (verejne dostupné na G.). Organizačné zložky majú vlastnú právnu subjektivitu a konajú vo svojom mene v rozsahu určenom týmito stanovami (§ 18 ods. 1, ods. 2 písm. c/ stanov SPZ). Organizačnými zložkami sú: c/ PZ (poľovnícke združenia), (§ 18 ods. 2 písm. c/ stanov SPZ).
7. OkO/RgO SPZ, PZ a klub prijmú vlastné stanovy a interné predpisy, ktoré riešia podrobnosti neupravené týmito stanovami, v ktorých zohľadňujú vlastné podmienky, ktoré nesmú byť v rozpore s týmito stanovami (§ 4 ods. 18/ stanov SPZ). PZ (poľovnícke združenie) je základnou organizačnou zložkou s právnou subjektivitou spravidla pôsobiacou na území poľovného revíru, ktorý má v užívaní alebo na území jedného alebo viacerých OkO/RgO SPZ (§ 26 ods. 1/ stanov SPZ). Súhlas nadpolovičnej
väčšiny všetkých členov PZ je potrebný na platnosť rozhodnutia o určení členského podielu a členských príspevkov v PZ (§ 32 ods. 3 písm. e/ stanov SPZ).
8. Prvoinštančný súd pokračoval, že žalobca je fyzickou osobou, ktorá sa domáha určenia, že je členom žalovaného s tým, že jeho členstvo u žalovaného nemohlo, ani nezaniklo, pretože nenastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája zánik jeho členstva u žalovaného, pričom žalovaný tvrdí, že jeho členstvo u žalovaného malo zaniknúť nezaplatením príspevku a to dňom 26.02.2022.
9. Žalovaný je poľovníckym združením a ako taký je poľovníckou organizáciou podľa cit. ust. § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Podľa § 18 ods. 1, ods. 2 písm. c/stanov SPZ žalovaný je organizačnou zložkou s vlastnou právnou subjektivitou, ktorá koná vo vlastnom mene. Je právnickou osobou podľa ust. § 18 ods. 2 písm. a/ Občianskeho zákonníka („právnickými osobami sú: a/ združenia fyzických alebo právnických osôb“). Súčasne je subjektom, ktorý vydal oznámenie o tom, že žalobcovi zaniklo členstvo, keď nastala právna skutočnosť, pretože žalobca v stanovenej lehote nezaplatil určenú výšku účelového príspevku.
10. Konanie o určenie, že žalobca je členom žalovaného, je určovacou žalobou podľa § 137 písm. c/ CSP, pretože žalobca sa domáha určenia jeho práva byť členom žalovaného, pretože tvrdí, že toto jeho právo nezaniklo ako to tvrdí žalovaný. Pri posúdení žaloby žalobcu preto musel súd vyriešiť ako prvú otázku existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Ak by totiž žalobca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno, musel by súd bez ďalšieho žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.
11. Žalobca tvrdí, že bez určenia, že je členom žalovaného, je jeho postavenie neisté a nemôže realizovať výkon práv a povinností člena žalovaného. Všeobecne platí, že naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi - a) žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, resp. právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty); b) jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu a c) toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žalobca môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5MCdo 1/2020).
12. Žalobca tvrdí, že žalovaný popiera existenciu právneho vzťahu žalobcu k žalovaného, teda že je stále členom žalovaného. Z vyjadrenia žalovaného je nesporné, že popiera existenciu členstva žalobcu u žalovaného, lebo tvrdí, že toto členstvo zaniklo, keď došlo k právnej skutočnosti, že žalobca v stanovenej lehote nezaplatil určenú výšku účelového príspevku. V ďalšom súd ustálil, že jestvuje ohrozenie práva, právneho stavu žalobcu vo vzťahu k žalovanému, lebo žalobca nemôže realizovať výkon práv a povinností člena žalovaného, pretože žalovaný jeho členstvo u neho popiera tvrdením, že členstvo žalobcu u neho zaniklo pre nezaplatenie účelového členského príspevku. Nakoniec súd ustálil, že právne postavenie žalobcu bez požadovaného určenia je neisté, pretože bez určujúceho výroku súdu, ktorého sa žalobca domáha podľa ust. § 137 písm. c/ CSP, nie je možné odstrániť existujúci aktuálny stav právnej neistoty, v ktorom sa žalobca ocitol pokiaľ ide o jeho status člena poľovníckej organizácie (žalovaného) a s tým spojený výkon práv a povinností. Žalovaný tvrdí, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení za člena žalovaného, lebo žalobca sa môže opätovne domáhať o členstvo u žalovaného. Zodpovedá skutočnosti, že žalobca by sa mohol domáhať o členstvo u žalovaného, ale členstvo u žalovaného nie je automatické, teda, že stačí oznámenie o vstupe a stane sa členom. Stanovy žalovaného, konkrétne článok V stanov určuje, aké podmienky musí žiadateľ o členstvo u žalovaného spĺňať, pričom o členstve rozhoduje členská schôdza a vyžaduje sa súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov združenia. Postavenie žalobcu samotnou podanou žiadosťou o prijatie za člena neodstráni právny stav jeho neistoty, lebo jeho právne postavenie by nebolo automaticky vyriešené podaním žiadosti o členstvo. Z tohto pohľadu je potom argumentácia žalovaného nesprávna pokiaľ sa týka jeho tvrdenia o absencii naliehavého právneho záujmu na určení za člena. Naviac, prečo by osoba, ktorá tvrdí, že má právo byť členom a ktorá tvrdí, že členom ani neprestala byť, mala žiadať opätovne o členstvo u žalovaného, preukazovať opätovne splnenie podmienok, vyžadujúcich na členstvo u žalovaného a súčasne opätovne závisieť od rozhodnutia - hlasovania členov m žalovaného, či bude alebo nie prijatý nadpolovičnou väčšinou všetkých členov žalovaného.
13. S poukazom na uvedené je prvoinštančný súd bol názoru, že žalobca preukázal, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
14. V ďalšom musel súd prvej inštancie skúmať, či žalobca preukázal svoje tvrdenie, že nenastala taká právna skutočnosť, s ktorou sa spája zánik jeho členstva u žalovaného a či preukázal, že je preto stále členom žalovaného. Musel skúmať, či žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť účelový príspevok za rok 2021 a v akej výške, či si túto povinnosť splnil, alebo mohol splniť. Súčasne musel skúmať, či žalovaný preukázal svoje tvrdenie o tom, že nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája zánik členstva žalobcu u žalovaného, keď tvrdí, že výška účelového príspevok sa dala ľahko vypočítať, lebo bola vyjadrená v bodoch, podľa bodového systému, ktorý bol upravený v domácom poriadku, ktorý prijala a schválila členská schôdza žalovaného, pričom tento postup odobrila aj okresná organizácia.
15. Z vykonaného dokazovania bolo podľa prvoinštančného súdu jednoznačne preukázané, že podľa vyššie cit. ustanovení Stanov SPZ ako aj Stanov samotného žalovaného, orgánom kompetentným na určenie výšky členského príspevku člena žalovaného je členská schôdza žalovaného. Taktiež bolo preukázané, že na platnosť hlasovania o výške členského príspevku sa vyžaduje nadpolovičná väčšina všetkých členov žalovaného. Preukázané bolo tiež to, že interné predpisy žalovaného nemôžu byť v rozpore so stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu. Z dokazovania zároveň vyplynulo, že na členskej schôdzi žalovaného konanej dňa 28.01.2022 nedošlo k prijatiu rozhodnutia tohto (jediného na to kompetentného) orgánu žalovaného o schválení výšky členského príspevku a že sa tak malo stať nadpolovičnou väčšinou všetkých členov žalovaného. Uvedené nepochybne vyplýva zo zápisnice o tejto schôdzi. Hlasovanie o tejto otázke nie je súčasťou tejto zápisnice. Je tak nutné uzavrieť, že výška účelového členského príspevku titulom bodového hodnotenia za rok 2021 nebola riadne schválená členskou schôdzou žalovaného v súlade so znením Stanov. Pokiaľ aj Domáci poriadok žalovaného stanovuje postup vytvorenia bodového hodnotenia odlišne a to napriek tomu, že zo Stanov SPZ, ktoré sú pre žalovaného záväzné, vyplýva, že nemôže byť v rozpore so Stanovami SPZ. Domáci poriadok je interným dokumentom žalovaného zabezpečujúcim chod organizácie po technickej a hospodárskej stránke a nie dokumentom, ktorý by mal upravovať základné práva a povinnosti členov žalovaného, tieto sú vyhradené stanovám ako základnému dokumentu prijatého členmi žalovaného na členskej schôdzi. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, že takto to bolo zaužívané. Tak, ako vyžaduje plnenie povinností žalovaný od členov, tak musí aj žalovaný plniť svoje povinnosti. Ak stanovy hovoria, že o členskom príspevku sa rozhoduje na členskej schôdzi a na jeho platnosť sa vyžaduje nadpolovičná väčšina všetkých členov, nemôže tieto kompetencie preniesť na iný orgán združenia, nemôže to riešiť v rozpore so stanovami cez domáci poriadok. Neobstojí ani argumentácia, že by sa o tom ťažko rozhodovalo, lebo by bolo problematické hlasovanie, pretože ktorý člen by hlasoval o svojej povinnosti platiť príspevok, naviac, ak boli vzťahy v rámci žalovaného narušené. Ani uvedená obrana žalovaného nie je právne významná a nemá vplyv na to, že podľa stanov o členskom príspevku rozhoduje členská schôdza a na jeho platnosť je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov žalovaného.
16. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie mal za to, že žalobca preukázal svoje bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu o tom, že neprestal byť členom žalovaného, pretože preukázal svoje tvrdenie o tom, že členskou schôdzou za rok 2021 nebolo hlasované a prijaté rozhodnutie nadpolovičnou väčšinou všetkých členov o výške účelového príspevku. Pre absenciu takého rozhodnutia mu nevznikla, ani nemohla vzniknúť povinnosť platiť účelový príspevok za rok 2021, nemohol tak porušiť povinnosť člena žalovaného zaplatiť príspevok, lebo jeho výška nebola platne určená a v konečnom dôsledku nemohla nastať právna skutočnosť a to zánik členstva u žalovaného pre nezaplatenie príspevku a preto neprestal byť členom žalovaného.
17. Na druhej strane žalovaný svoje bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu tom, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť príspevok, ktorý bol platne určený bodovým systémom a keďže túto povinnosť si nesplnil, došlo k zániku jeho členstva, neuniesol ako to vyplýva z uvedeného odôvodnenia. Okrem toho žalovaný napriek výzve postupom podľa § 167 ods. 2 CSP nepredložil žiadnu inú zápisnicu z inej členskej schôdze, ktorá by obsahovala ako bod programu určenie výšky príspevku, hlasovanie členov žalovaného na danej členskej schôdzi, výsledok hlasovania členov na danej členskej schôdzi a záver, že bolo výška členského prijatá nadpolovičnou väčšinou všetkých členov žalovaného, tak ako to určujú stanovy SPZ a nakoniec aj samotné stanovy žalovaného, ktoré sú pre neho záväzné a ktorými sa musí pri svojej činnosti riadiť.
18. Žalobca v žalobe navrhol výsluch členov, ktorých menovite uviedol v žalobe s tým, že na tomto návrhu na doplnenie dokazovania netrvajú. Uviedol, že na súde prebieha niekoľko konaní o určenie,
že žalobcovia sú členmi žalovaného, pričom v nich prebehlo dokazovanie, kde boli vykonané dôkazy výsluchmi a stačilo by pripojiť tieto spisy. Právny zástupca žalovaného uviedol, že oni by radi doplnili listinné dôkazy, čo sa týka návrhu výsluch svedkov tak súhlasí so žalobcom. V tomto smere súd ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nevykonal, pretože pre rozhodnutie v danej veci nie sú potrebné. Išlo by o dokazovanie nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto konania v nadväznosti na zák. ust. § 167 ods. 2) CSP a § 153 ods. 1) a 2) CSP. Žalovaný bol vyzvaný uznesením podľa § 167 ods. 2 CSP, v rámci čoho mal možnosť vyjadriť sa a predložiť všetky listinné dôkazy včas, pričom toto právo nevyužil, nevyjadril sa, nepredložil žiadne listinné dôkazy. Domáci poriadok predložený v jazyku maďarskom súd podrobne nevyhodnocoval pre účely tohto konania, pretože by išlo o dokazovanie nad rámec potrebného dokazovania vzhľadom na odôvodnenie o tomto internom dokumente, ktorý v rozpore so stanovami upravuje čiastočne (bodový systém) otázku členského príspevku.
19. S poukazom na uvedené tak dospel prvoinštančný súd k záveru, že žalobca neprestal byť členom žalovaného, žalobca je naďalej členom žalovaného, z ktorých dôvodov súd opodstatnenej žalobe vyhovel (výrok I.).
20. Žalobe žalobcu bolo v celom rozsahu vyhovené. Z toho potom vyplýva, že žalobca bol v celom rozsahu úspešný, lebo došlo k určeniu, ktorého sa žalobou domáhal a žalovaný bol naopak neúspešný v celom rozsahu, pretože žaloba žalobcu nebola zamietnutá, ako sa toho domáhal žalovaný. Žalobca má preto právo na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu. Úspešnému žalobcovi tak bol súdom prvej inštancie priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t.j. 100,00 % (§ 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP). O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP), (výrok II).
21. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárie v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), e) a h) CSP, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, prípadne aby rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. Ako prvý odvolateľ uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP v dôsledku toho, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Argumentoval tým, že žalovaný v konaní preukázal, že postup bodového hodnotenia a určenia účelového príspevku, ktorý bol uplatnený voči žalobcovi, bol u žalovaného zavedený dlhodobo, nebol zo strany členov žalovaného žiadnym spôsobom namietaný a samotný žalobca sa na tento postup v minulosti odvolával. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva zjavne šikanózny charakter žaloby, pričom platí, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd sa touto skutočnosťou v odôvodnení napadnutého odôvodnenia nezaoberal. Nereagoval na námietku žalovaného, že postup určenia účelových príspevkov uplatnených voči žalobcovi plne zodpovedá nielen interným predpisom žalovaného, ale tiež zavedenej praxi, ktorá nebola zo strany členov žalovaného spochybnená, pričom konanie žalobcu je čisto účelové s cieľom vytlačiť konkrétne osoby z vedenia žalovaného. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že žiaden právny predpis nestanovuje povinnosť určiť výšku príspevku konkrétnou sumou, ktorú by musela členská schôdza samostatne schvaľovať. Postup určenia členského príspevku bol v minulosti schválený členskou schôdzou. Žiaden právny predpis nestanovuje, že musí byť účelový príspevok stanovený konkrétnym číslom, o ktorom sa musí hlasovať samostatným uznesením členskej schôdze, ale úplne stačí, že je jasne daný a odsúhlasený vzorec, na základe ktorého sa určuje výška príspevku. S touto argumentáciou sa prvoinštančný súd nezaoberal. Povinnosť platiť príspevok bola riadne odsúhlasená s jediným rozdielom, že výška príspevku bola určená vzorcom. Odvolateľ v tejto súvislosti pokračoval, že povinnosť vyrovnať sa s argumentmi a návrhmi procesných strán je jednou z najzložitejších súčastí základného práva na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia, pričom poukázal na rozhodnutie európskeho súdu vo veci Vetrenko v. Moldavsko, nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 331/07, IV.ÚS 296/09, II.ÚS 200/09, II.ÚS 410/06, III.ÚS 153/07, z ktorých vyplýva, že aj v prípade, ak súd vyhodnotil predmetnú argumentáciu žalovaného ako bezvýznamnú pre rozhodnutie veci, bolo jeho povinnosťou jednak takéto konštatovanie uviesť v odôvodnení rozhodnutia, jednak takéto hodnotenie vznesenej argumentácie zdôvodniť. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s vyššie označenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít a na žalovaným vznesenú argumentáciu nereagoval, čo potvrdzuje aj fakt, že súd sa tejto problematike venuje iba v troch bodoch napádaného rozhodnutia napriek tomu, že ide o argumentáciu podstatnú a relevantnú. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že napádané rozhodnutie je nepreskúmateľné.
23. V ďalšej časti odvolania žalovaný argumentoval k uplatnenému odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP, že súd nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím priamo znemožnil preukázanie kľúčových skutočností od posúdenia ktorých je napádané rozhodnutie závislé. Vzhľadom na to súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy.
24. V ostatnej časti odvolania žalovaný v rámci odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP namietal, že napádané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný sa nestotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie v otázke požiadavky na schválenie bodového hodnotenia členskou schôdzou. Podľa žalovaného súd v tejto otázke vychádzal z nesprávneho výkladu stanov žalovaného a vzájomného pomeru medzi stanovami žalovaného a domácim poriadkom, pričom najmä opomenul zohľadniť úpravu obsiahnutú v bode 2 čl. 9 stanov, podľa ktorého stanovy PZ Trhové Mýto sa môžu doplniť domácim poriadkom združenia. Skutočnosť, že žalovaný bol oprávnený upraviť domácim poriadkom postup bodového hodnotenia a že predmetná úprava obsiahnutá v domácom poriadku je pre všetkých členov žalovaného záväzná, pričom sa nevyžaduje schválenie členskou schôdzou, bola potvrdená aj priamo predsedom okresnej organizácie SPZ, ktorý uviedol, že domáci poriadok organizačných zložiek je právne záväzný vnútorným predpisom, ktorý dopĺňa, spresňuje a aplikuje znenie stanov organizačnej zložky. Pokiaľ znenie domáceho poriadku bolo riadne schválené postupom podľa stanov organizačnej zložky, je spolu s stanovami základným vnútorným predpisom. Ak Domáci poriadok stanovuje postup výpočtu hodnoty členského alebo účelového príspevku, tento je záväzný pre všetkých členov organizačnej zložky. Bodové hodnotenie s ohľadom na znenie domáceho poriadku vyhotovuje výbor spolu s kontrolórom a poľovníckym hospodárom, následne sa zverejňuje a neschvaľuje členskou schôdzou. V tejto súvislosti odvolateľ odkázal a čl. IV domáceho poriadku. Interné predpisy žalovaného stanovujú povinnosť vyhotoviť a zverejniť bodové hodnotenie, ktoré sa stáva účinným 15. dňom po jeho zverejnení. Žalovaný pritom vyhotovil bodové ohodnotenie, riadne ho zverejnil a doručil všetkým členom prítomným na členskej schôdzi dňa 28.1.2022 a neprítomným členom ho doručil osobne po skončení tejto schôdze. Žalobca obdržal bodové hodnotenie 28.1.2022. Od tohto dňa mal teda plnú vedomosť v akej výške bol povinný zaplatiť účelový príspevok, ktorú povinnosť bol povinný splniť najneskôr do začatia výročnej členskej schôdze 26.2.2022. Bodový systém nastavený u žalovaného je štandardným systémom aplikovaným v činnosti poľovníckych združení. Súd prvej inštancie pritom pri posudzovaní predmetnej veci hrubo porušil pravidlá logického myslenia. Ak by sa vyžadovalo schválenie bodového ohodnotenia členskou základňou, uplatňovanie bodového systému by sa tým prakticky znemožnilo, keďže práve pasívny členovia žalovaného by schválenie bodového systému pravidelne účelovo blokovali tak, aby predišli vzniku vlastnej povinnosti zaplatiť účelový príspevok. Súd teda dospel k nesprávnemu právnemu posúdenie veci, keď vylúčil aplikáciu domáceho poriadku na posudzovanú vec. Zo strany súdu prvej inštancie ide zároveň o nedovolenú ingerenciu do vnútorných záležitostí žalovaného, do ktorého kompetencie patrí vydávanie domácich poriadkov.
25. Žalobca odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného predložil prostredníctvom svojho advokáta písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za vecne i formálne správne, riadne a zrozumiteľne odôvodnené, pričom súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a rozhodnutie je preskúmateľné.
26. Podľa žalobcu v priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že podľa § 32 ods. 3 Stanov SPZ je súhlas nadpolovičnej väčšiny členov PZ potrebný na platnosť rozhodnutia o určení členských podielov a členských príspevkov. Podľa bodu IX. ods. 4 písm. g) stanov žalovaného členská schôdza PZ rozhoduje o stanovení výšky členských podielov riadnych alebo účelových členských podielov. Podľa bodu IX ods. 5 písm. e) stanov žalovaného súhlas nadpolovičnej väčšiny členov združenia je potrebný na platnosť rozhodnutia o určení členského podielu a členských príspevkov združení. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že žiaden právny predpis nestanovuje povinnosť určiť výšku príspevku konkrétnou sumou, účelovo tým zavádza, lebo nepozná ani svoj vlastný základný predpis. Polemika odvolateľa o tom, či musí byť účelový príspevok stanovený konkrétnym číslom sa javí ako absolútne scestná, keďže ak má akýkoľvek subjekt rozhodovať o určení výšky, nie je možné výšku akejkoľvek čiastky peňažného alebo nepeňažného plnenia určiť inak, ako číslom, v žiadnom prípade nie vzorcom na spôsob jeho výpočtu. Zo zvukovej nahrávky z pojednávania je zrejmé, že na otázku sudkyne k ďalším návrhom
procesných strán na doplnenie dokazovania, sa právny zástupca žalovaného vyjadril záporne. Ako dôkazy žalobca označil stanovy SPZ, stanovy PZ Trhové Mýto a zvukovú nahrávku z pojednávania.
27. Žalobca pokračoval, že predložené bodové hodnotenie aktivity členov žalovaného za rok 2021 vyvolalo pochybnosti väčšiny členov PZ o jeho objektívnosti. Žalovaný nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že by akokoľvek rozhodol o výške členského príspevku za rok 2021 v súlade s internými predpismi SPZ a samotného žalovaného, ani nepovažoval za potrebné doručiť listinu, na základe ktorej mali zaniknúť členské práva a povinnosti žalobcu u žalovaného doporučene do vlastných rúk a teda nepostupoval podľa stanov SPZ. Vykonaným dokazovaním podľa žalobcu bolo plne preukázané, že nebolo prijaté uznesenie členskej schôdze PZ o určení výšky členského príspevku každého jednotlivého člena za rok 2021 a lehoty na jeho zaplatenie, a teda žalobcovi nevznikla povinnosť tento príspevok uhradiť v takto určenej lehote. Takéto rozhodnutie členskej schôdze PZ nemôže byť nahradené nejakým matematickým vzorcom. Súd nepochybne postupoval v dokazovaní správne, keď si so súhlasom procesných strán prostredníctvom súdneho manažmentu zaobstaral ďalšie dôkazy, výsluchy svedkov vykonané pred rovnakým súdom v konaniach s rovnakým predmetom sporu a rovnakým žalovaným, rešpektujúc tak princíp hospodárnosti konania. Ako dôkaz k tejto časti vyjadrenia označil spis č.k. 8C/27/2023 OS DS.
28. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.
29. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku – ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), e) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).
30. Predmetom konania, vychádzajúc zo žaloby je určenie, že žalobca je členom žalovaného, v dôsledku toho, že jeho členstvo u žalovaného nezaniklo v zmysle čl. 7 písm. c) stanov žalovaného nezaplatením členského a účelového príspevku v roku 2022 v stanovenej lehote.
31. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný ako rozsahom, tak i dôvodmi uplatnenými v odvolaní, bolo posúdiť, či boli naplnené odvolacie dôvody uplatnené žalovaným popísané vyššie, najmä či žalobca je naďalej členom žalovaného, či teda ne/nastala právna skutočnosť, ktorej dôsledkom je zánik členstva žalovaného v združení, a to nezaplatenie členského a účelového príspevku v stanovenej lehote v roku 2022 v intenciách podaného odvolania.
32. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané skutočností právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne a výstižné odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie dotknutých odvolaním odchýliť, pričom nezistil naplnenie žiadneho z odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
33. Odvolateľ v podanom odvolaní okrem iných uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd vychádzal z nesprávneho
výkladu stanov žalovaného a vzájomného pomeru medzi stanovami žalovaného a domácim poriadkom, pričom opomenul zohľadniť úpravu v bode 2 čl. XIX stanov, podľa ktorého stanovy a môžu doplniť domácim poriadkom združenia, pričom podľa čl. IV bod 1 a 8 poľovnícka organizácia je povinná každoročne hodnotiť činnosť členov organizácie a zverejňovať ho a všeobecné hodnotenie členov sa stáva účinným 15. dňom po zverejnení a členské práva a povinnosti vyplývajúce z hodnotenia musia byť vysporiadané do ďalších 15 dní/najneskôr do výročnej členskej schôdze.
34. S touto otázkou sa prvoinštančný súd riadne a vyčerpávajúco vysporiadal a vec správne právne posúdil v bode 43. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, s ktorými závermi sa odvolací súd stotožňuje. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti uviedol, že domáci poriadok žalovaného stanovuje postup vytvorenia bodového hodnotenia odlišne od stanov SPZ a stanov žalovaného, podľa ktorých orgánom kompetentným na určenie výšky členského príspevku je členská schôdza žalovaného, pričom na platnosť hlasovania o výške členského príspevku sa vyžaduje nadpolovičná väčšina všetkých členov žalovaného. Interné predpisy žalovaného pritom nemôžu byť v rozpore so stanovami SPZ. Prvoinštančný súd správne uviedol, že domáci poriadok je interným dokumentom žalovaného zabezpečujúcim chod organizácie po technickej a hospodárskej stránke a nie dokumentom, ktorý by mal upravovať základné práva a povinnosti členov žalovaného, ktoré sú vyhradené stanovám ako základnému dokumentu prijatému členmi žalovaného na členskej schôdzi. Prvoinštančný súd správne dodal, že neobstojí ani argumentácia žalovaného, že takýto postup bol dlhodobo používaný, prípadne, že proti nemu nikto nenamietal a predtým ho akceptoval aj žalobca. Ak stanovy zakotvujú, že o členskom príspevku sa rozhoduje na členskej schôdzi a to nadpolovičnou väčšinou všetkých členov, nemôžu byť tieto kompetencie internou normou prenesené na iný orgán združenia, a nemôže to riešiť v rozpore so stanovami domáci poriadok. Prvoinštančný súd správne tiež dodal, že je právne bezvýznamná argumentácia žalovaného, že o členských príspevkoch by sa ťažko hlasovalo, pretože členovia nemali záujem hlasovať o svojej vlastnej povinnosti.
35. Zo stanov Slovenského poľovníckeho zväzu (v texte aj len SPZ) účinných od 1.1.2019 a to konkrétne z čl. 32 ods. 2 písm. d) stanov SPZ vyplýva, že členská schôdza PZ rozhoduje o všetkých záležitostiach PZ, na prvej schôdzi v kalendárnom roku, ktorá sa spravidla označuje ako výročná členská schôdza, musí byť do programu zahrnuté schválenie výšky členských príspevkov. Podľa čl. 32 ods. 3 písm. e) stanov SPZ súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov PZ je potrebný na platnosť rozhodnutia o určení členského podielu a členských príspevkov v PZ.
36. Z časti V. čl. 8 stanov žalovaného vyplýva, že výšku členského príspevku ako aj mimoriadnych príspevkov určuje členská schôdza žalovaného. Zo stanov žalovaného a to konkrétne z časti VII., písm. c/ stanov vyplýva, že členstvo u žalovaného zaniká nezaplatením členského a účelového príspevku v stanovenej lehote. Podľa časti IX. čl. 3/ stanov žalovaného je na prijatie platného uznesenia členskej schôdze žalovaného potrebná nadpolovičná väčšina prítomných členov jej členskej schôdze. Podľa č.l. 4 písm. g/ časti IX. stanov žalovaného členská schôdza rozhoduje o výške členských podielov, riadnych alebo účelových členských príspevkoch. Podľa čl. 5 písm. e/ tejto časti stanov žalovaného súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov združenia je potrebný na platnosť rozhodnutia o určení členských podielov a členských príspevkov združenia. Podľa časti XIX čl. 2 stanovy žalovaného sa môžu doplniť domácim poriadkom združenia (stanovy žalovaného z 26.09.2018).
37. V zmysle stanov SPZ § 4 ods. 18 OkO/RgO SPZ, PZ a klub prijmú vlastné stanovy a interné predpisy, ktoré riešia podrobnosti neupravené týmito stanovami, v ktorých zohľadňujú vlastné podmienky, ktoré nesmú byť v rozpore s týmito stanovami.
38. Z citovaných častí stanov SPZ a stanov žalovaného nesporne a jednoznačne vyplýva, že výšku členského príspevku určuje členská schôdza, schválenie jeho výšky musí byť povinne zahrnuté do programu na výročnej členskej schôdzi, pričom na platnosť rozhodnutia o určení výšky členských príspevkov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov PZ. Podľa citovaných ustanovení členská schôdza musí schváliť konkrétnu výšku členských príspevkov a nie teda iba určiť metodiku, či vzorec ich výpočtu. Domáci poriadok PZ ako interný predpis môže iba dopĺňať stanovy, teda riešiť stanovami neupravené podrobnosti, pričom nesmie byť v rozpore so stanovami SPZ a PZ. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s názorom žalovaného odvolateľa, že stačí, ak je uznesením členskej schôdze daný a odsúhlasený vzorec, na základe ktorého sa určuje výška príspevku, keďže je v rozpore s citovanými normami. Vyhotovenie, zverejnenie, prípadne doručenie bodového hodnotenia
podľa internej normy žalovaného, ktorá je v rozpore s citovanými ustanoveniami stanov PZ a stanov žalovaného a preto neúčinná, nemôže nahradiť povinnosť zakotvenú vo vyššie citovaných záväzných ustanoveniach stanov SPZ a žalovaného, aby členská schôdza schválila výšku členských príspevkov a to nadpolovičnou väčšinou všetkých členov združenia.
39. Prvoinštančný súd preto postupoval správne, ak vylúčil aplikáciu dotknutej časti domáceho poriadku žalovaného na posudzovanú vec, v dôsledku čoho sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, takže tento odvolací dôvod uplatnený žalovaným nebol naplnený.
40. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, s poukazom na závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd, bolo už potom nadbytočné a nepotrebné vykonávať akékoľvek ďalšie dôkazy navrhované žalovaným (ktoré ani v podanom odvolaní nekonkretizoval). Nedošlo teda ani k naplneniu uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, keďže neboli potrebné žiadne ďalšie navrhované dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností.
41. Odvolateľ napokon uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd bol toho názoru, že ani tento odvolací dôvod nebol v danom prípade naplnený.
42. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku je zrejmé, že prvoinštančný súd v odôvodnení vyčerpávajúco rozpísal rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesný strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy a normy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Právne závery i primerane vysvetlil. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou žalovaného. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd z týchto dôvodov dospel k záveru, že odôvodnenie preskúmavaného rozsudku spĺňa parametre zákonného odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Za tohto stavu nemožno považovať za opodstatnenú námietku odvolateľa, že rozsudok je nepreskúmateľný.
43. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že postup bodového ohodnotenia a určenia účelového príspevku bol u žalovaného zavedený dlhodobo, nebol členmi namietaný a samotný žalobca sa na tento postup v minulosti odvolával, z čoho vyvodil šikanózny charakter žaloby, žiada sa dodať, že žiadna z týchto skutočností nemôže s poukazom na vyššie uvedené legitimizovať postup žalovaného realizovaný v rozpore so stanovami SPZ a stanovami žalovaného. Prvoinštančný súd sa pritom s touto argumentáciou výslovne a správne vysporiadal v ods. 43 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku.
44. S poukazom na všetko uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, keďže v konaní nebolo preukázané, že by nastala právna skutočnosť podľa čl. 29 ods. 3 písm. f) stanov SPZ, resp. čl. VII. písm. c) stanov žalovaného teda, že by nezaplatením členských príspevkov stanovených členskou schôdzou PZ v určenej lehote zaniklo členstvo žalobcu u žalovaného, bolo dôvodné jeho žalobe vyhovieť a určiť, že žalobca je členom žalovaného. Bolo potom opodstatneným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správny, včítane, vzhľadom na spôsob rozhodnutia správneho a odvolacími dôvodmi ani osobitne nenapadnutého, výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím ust. § 387 CSP potvrdil.
45. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdení, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).