Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/105/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov senátu: JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci navrhovateľky: I. Z., K.. XX.XX.XXXX, I. O.: O.Z. X, O., zast. JUDr. Dušanom Mikulášom, advokátom, so sídlom: Nejedlého 29, Bratislava, proti odporcovi: Q. V., K.. XX.XX.XXXX, I. O.: O. XX, Z., o určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 07.10.2020, č.k. -165, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 07.10.2020, č.k. -165 vo výroku I a II, p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 07.10.2020, č.k. -165 vo výroku III o náhrade trov konania zrušuje a vracia vec súdu prvej inštancie v tejto zrušenej časti na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 07.10.2020, č.k. -165 rozhodol tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky od 27.9.2015 do 26.9.2017 sumou 100,- eur mesačne. Dlžné výživné za obdobie od 27.9.2015 do 26.9.2017 vo výške 2.413,33 eur súd povoľuje odporcovi zaplatiť v splátkach vo výške 150,- eur mesačne, splatných vždy do 15. dňa v príslušnom mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľke sa voči odporcovi priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100,- eur.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 28.02.2018 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu povinnosťou prispievať navrhovateľke titulom výživného na nevydatú matku od 27.09.2015 do 26.09.2017 sumou 100,- eur s tým, že dlžný príspevok za dané obdobie súd povinnému povolí zaplatiť v splátkach vo výške 50,- eur mesačne, v ktorej časti v priebehu konania návrh upravila a žiadala povoliť povinnému dlžné výživné zaplatiť v splátkach vo výške 150,- eur mesačne. Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že účastníci konania sú rodičmi maloletej J. V., nar. 27.09.2015, nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti, ich vzťahy sú dlhšie časové obdobie vážne narušené, v partnerskom živote, aj vo výchove maloletého dieťaťa sa prejavili neprekonateľné názorové rozdiely. Príjem navrhovateľky pozostáva z rodičovského príspevku, prídavkov na dieťa v celkovej výške 260,- eur, otec dieťaťa je živnostník v oblasti finančného poradenstva, jeho príjem predstavuje 700,- - 800,- eur netto. Navyše mal odporca donedávna, ak nie aj v súčasnosti, príjem z prenájmu svojho bytu a rôzne vedľajšie príjmy. Počas spolužitia účastníkov konania navrhovateľka financovala náklady povinného, ako stravu, obuv, benzín, a aj všetky výdavky spojené s prevádzkou jej motorového vozidla, ktoré využíval na pracovné účely. Odporca okrem výživného na dieťa v sume 80,- eur od júna 2017 príležitostne prispieva

nákupom oblečenia a hračiek, výživné platí na podklade neodkladného opatrenia OS BA IV zo dňa 13.07.2017 v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom na tunajšom súde je vedené konanie o úprave výkonu práv a povinností k maloletému dieťaťu, v ktorom sa navrhovateľka domáha zvýšenia výživného na maloleté dieťa. Príjmy navrhovateľky nestačia pokryť výdavky spojené s jej vlastnou výživou. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojimi dvoma maloletými deťmi a so svojimi rodičmi, má mesačné náklady na bývanie, stravu, telefón, motorové vozidlo, výživové doplnky, kozmetiku a drogériu. Odporca žiadal návrh zamietnuť, nakoľko navrhovateľka tento podala po uplynutí dvojročnej lehoty, v rámci ktorej mohla predmetný nárok na súde uplatniť. Z ust. § 74 Zákona o rodine vyplýva, že sa jedná o dva nároky, t.j. nárok na príspevok na výživu matky limitovaný na dobu dvoch rokov a nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Navrhovateľka žiada uhrádzať príspevky na výživu počas maximálne možného časového limitu poskytovania uvedeného príspevku určeného zákonodarcom, ktorý však podľa okolností konkrétneho prípadu môže byť priznaný aj po kratšiu dobu. Aplikačná prax sa vyrovnala s doterajšou absenciou ustanovenia o počiatku behu pôvodnej jednoročnej lehoty a vychádza zo záveru, že uvedená lehota môže začať najskôr bežať začiatkom tehotenstva a najneskôr pôrodom. Zákon explicitne určuje maximálny počiatok behu dvojročnej lehoty a v danom prípade je tak maximálny dátum počiatku behu dvojročnej lehoty deň pôrodu 27.09.2015, lehota teda skončila 27.09.2017.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu uviedla, že výklad zákona, ako tvrdí odporca je nesprávny, vznikol nepochopením Zákona o rodine a vytrhnutím viacerých ustanovení z kontextu a ich následným výkladom v nesprávnych súvislostiach. S poukazom na ust. § 74 Zákona o rodine, nakoľko návrh na určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke bol podaný dňa 28.02.2018, je zrejmé že bola splnená podmienka zakotvená v ods. 3 a právo navrhovateľky bolo uplatnené včas. Výklad odporcu, podľa ktorého bolo možné priznať navrhovateľke výživné len v prípade, ak by návrh podala v rámci dvojročnej doby podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, je v zrejmom logickom rozpore s ust. § 74 ods. 3. Tento výklad je navyše absurdný, podľa neho by matka dieťaťa na to, aby jej bol priznaný príspevok na úhradu počas celých dvoch rokov, musela podať návrh ešte v deň pôrodu, čo je nezmysel.

4. Odporca vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol opätovne skutočnosti uvádzané vo vyjadrení k návrhu. Zároveň tvrdenia navrhovateľky vo vzťahu k financovaniu nákladov odporcu označil za nepravdivé, podstatnú časť nákladov na celú domácnosť financoval sám odporca a navrhovateľke na výživu riadne prispieval pred tehotenstvom, počas tehotenstva a tiež po pôrode až do 19.04.2017, kedy bol nútený opustiť domácnosť z dôvodu fyzických útokov navrhovateľky na jeho osobu. Aj naďalej na výživu navrhovateľky prispieval naturálnou formou až do 31.05.2017, kedy navrhovateľka prestala s odporcom normálne komunikovať a začala ho ohovárať, urážať a klamať o jeho osobe, začala mu brániť v styku s maloletou dcérou. Odporca financoval nielen náklady navrhovateľky, ale aj náklady jej dcéry O. B. a na spoločnú maloletú dcéru okrem výživného prispieva príležitostnými darčekmi a oblečením.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami o príjmoch navrhovateľky, daňovými priznaniami povinného, oznámením sociálnej poisťovne a zistil nasledovné skutočnosti. Z partnerského vzťahu účastníkov konania, ktorí neuzatvorili manželstvo, sa narodila dňa 27.09.2015 maloletá J. V., následkom vzájomných konfliktov odporca dňa 19.04.2017 opustil spoločnú domácnosť. Právny zástupca vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľka s maloletým dieťaťom býva u svojich rodičov, ktorí jej pomáhajú znášať všetky finančné náklady. Nárok, ktorý je predmetom konania navrhovateľka uplatnila za obdobie od narodenia dieťaťa, kedy nepracovala a starala sa o dieťa. Z potvrdení o príjme súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľka mala pred narodením dieťaťa dňa XX.XX.XXXX, v priebehu roka 2015 priemerný mesačný príjem zo zamestnania 807,05 eur netto, od novembra 2015 poberala rodičovský príspevok mesačne vo výške 203,20 eur, od mája 2017 v zvýšenej sume 213,20 eur spolu s prídavkom na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne, v rovnakom rozsahu vo výške 23,52 eur poberala do februára 2016 aj prídavky na staršie maloleté dieťa. Odporca vo výpovedi uviedol, že v čase, keď s navrhovateľkou žili v spoločnej domácnosti, platil nájomné v celom rozsahu vo výške 560,- eur, podieľal sa na financovaní výživy navrhovateľky a jej staršej dcéry, financoval nákupy, na domácnosť prispieval mesačne sumou 800,- eur, navrhovateľka nemala dostatočný príjem. Spoločnú domácnosť odporca opustil 19.04.2017 z dôvodov fyzických útokov navrhovateľky. Odporca, ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia na výzvu súdu prvej inštancie potvrdenia o svojom príjme nepredložil, súd prvej inštancie preto za účelom preukázania príjmu odporcu vyžiadal daňové priznania za rozhodujúce obdobie a zistil, že v roku 2015

odporca priznal základ dane 2.388,49 eur, v roku 2016 vo výške 5.713,43 eur a v roku 2017 vo výške 3.064,13 eur, z potvrdenia sociálnej poisťovne súd zistil, že v období rokov 2015 až 2017 nebol odporca poberateľom žiadnych dávok vyplácaných sociálnou poisťovňou.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 74 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu povinnosťou prispievať na úhradu jej výživy v trvaní dvoch rokov, t.j. od pôrodu dňa 27.09.2015 do dňa 26.09.2017 a nakoľko návrhom nárok uplatnila za minulé obdobie, súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z pomerov účastníkov v tomto období. Vyhodnotením dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že pomery navrhovateľky od 27.09.2015 do 26.09.2017 odôvodňujú, aby jej povinný za dané obdobie prispieval na výživu, nakoľko z príjmu, ktorý pozostával po narodení dieťaťa z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, bolo nereálne pokryť základné existenčné potreby, tieto nepriaznivé príjmové pomery spôsobili stav odkázanosti na podporu zo strany povinného. Je nesporné, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo k zníženiu príjmov navrhovateľky, pričom odporca v písomnom vyjadrení tvrdené skutočnosti v tom smere, že na jej výživu prispieval, nepreukázal, v konaní bol nečinný, žiadne dôkazy nepredložil, jeho obrana zostala výlučne len v rovine tvrdení. E-mailová komunikácia, v ktorej sa navrhovateľka vyjadrila, že od odporcu žiadne financie nežiada, nepreukazuje dôvod pre nepriznanie nároku. Výživné vo výške 100,- eur mesačne, tak ako navrhovateľka žiadala, súd prvej inštancie považuje s poukazom na vyššie uvedený príjem odporcu za primerané vzhľadom na možnosti a schopnosti odporcu. Dlžné výživné za obdobie, za ktoré súd prvej inštancie priznal v sume 100,- eur mesačne, t.j. od 27.09.2015 do 26.09.2017 vo výške 2.413,33 eur (24 mesiacov - 4 dni v mesiaci september 2017), súd prvej inštancie uložil povinnému splácať pod stratou výhody splátok tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. a navrhovateľke voči odporcovi priznal právo na náhradu trov konania, nakoľko je názoru, že vzhľadom na postoj odporcu, ktorý počas konania odmietal nárok navrhovateľky v akomkoľvek rozsahu, je s poukazom na okolnosti prípadu spravodlivé navrhovateľke náhradu trov konania priznať. Zároveň uviedol, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ust. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Rozhodnutie je podľa neho nedôvodné, zmätočné a protiústavné. Odporca vytýka, že súd prvej inštancie porušil jeho ústavné právo na súdnu ochranu podľa Čl. 46 a Čl. 48 ods. 2 a nasl. a Čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z dôvodu, že v konaní mu bolo odopreté ústavné právo na súdnu ochranu podľa a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, a pretože súd rozhodoval v jeho neprítomnosti v rozpore s . Odporca namieta, že súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie na Slovensku, kedy boli prítomné obavy z nákazy. Súd tak sťažil odporcovi prístup k súdu, ktorý musí cestovať v čase mimoriadnej situácie cez viacero okresov, aby sa dostal na pojednávanie. Súd prvej inštancie nebral do úvahy riziko nákazy aké existovalo v čase vytýčeného pojednávania. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne iné procesné kroky, aby zabezpečil právo odporcu na prístup k súdu a právo na spravodlivý proces a odobral mu právo záverečnej reči. Odvolanie ďalej podáva z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie nesprávne poučil žalovaného o možnosti zastúpenia a jeho procesných právach a povinnostiach v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie, čím porušil právo odporcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia a čím súd prvej inštancie porušil právo odporcu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie neodôvodnil ako dospel k sume, ktorú zaviazal odporcu mesačne prispievať na výživu navrhovateľky, keď nedostatočne zistil majetkové pomery navrhovateľky a odporcu. Náklady, ktoré navrhovateľka uvádza, k nim nemá doklady, čím neosvedčila opodstatnenosť uvedených súm. Taktiež neuviedla z akých položiek pozostáva strava a nedoložila žiadne doklady. Súd prvej inštancie tak nezistil ani náklady navrhovateľky. Súd prvej inštancie ani neuviedol ako dospel k sume na náhradu trov konania navrhovateľky. Odporca namieta aj, že mu bolo odopreté právo záverečnej reči. Súd prvej inštancie neprihliadol z úradnej povinnosti na ústavný článok č. 7 a na unijné právo. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie nezistil skutočnosť kedy sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti s odporcom na adrese O. XX, O., aké boli rodinné pomery v domácnosti, aké boli náklady navrhovateľky na bývanie a výživu a z čoho tieto náklady hradila počas spolužitia s odporcom od

narodenia dcéry J. V. P. XX.XX.XXXX až do odchodu odporcu z domácnosti 19.04.2017. Súd prvej inštancie nevypočul, ani si nevyžiadal vyjadrenie majiteľa bytu na O. XX, kde navrhovateľka bývala až do 31.05.2017. Súd prvej inštancie by mal preukázané obdobie kedy bývala navrhovateľka na tejto adrese a tiež výšku nájmu za bývanie. Súd prvej inštancie by tak zistil náklady navrhovateľky a z akých zdrojov ich hradila, keď mala nedostatočný príjem počas spolužitia s odporcom. Odporca namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na základe vykonaných dôkazov a vyjadrení navrhovateľky a odporcu súd prvej inštancie nesprávne posúdil stav spoločnej domácnosti keď neuviedol, že v spoločnej domácnosti žili na adrese O. XX, O., navrhovateľka, jej dcéra O. B., spoločná dcéra s odporcom J. V. po jej narodení a odporca. V tejto domácnosti spolu žili od marca 2015 do odchodu odporcu z domácnosti dňa 19.04.2017. Navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala dňa 31.05.2017 na adresu O. X, O., k jej rodičom. Toto tvrdenie odporcu navrhovateľka v konaní nerozporovala. Na chode tejto spoločnej domácnosti sa podieľali navrhovateľka a odporca spoločne podľa svojich možností. Keďže iba nájomné predstavovalo sumu 560,- eur, je nesporné, že na chode domácnosti, a teda aj na výžive matky sa podieľal odporca väčšou mierou, keďže príjem navrhovateľky po narodení J. V. P. XX.XX.XXXX bol súdom zistený 226,72 eur. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, z čoho žila spolu s jej dvomi dcérami počas spolužitia v domácnosti s odporcom v období od 27.09.2015 až do 19.04.2017, kedy mala spolu s odporcom náklady na nájomné 560,- eur a vyživovaciu povinnosť voči jej dvom maloletým dcéram. Navrhovateľka aj odporca uvádzajú príjem odporcu 800,- eur a je nesporné, že tento jeho príjem išiel celý na chod domácnosti, výživu navrhovateľky a dvoch dcér. Súd nedostatočne zistil náklady na chod domácnosti navrhovateľky s odporcom v období po narodení dcéry od 27.09.2015 až do odchodu odporcu z domácnosti dňa 19.04.2017. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, kedy sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti zdieľanej s odporcom na adrese O. XX, O., do domácnosti rodičov navrhovateľky na adrese O. X, O., a to dňa 31.05.2017. Právny zástupca uviedol, že navrhovateľka v čase súdneho konania býva u svojich rodičov, ku ktorým sa odsťahovala dňa 31.05.2017. Navrhovateľka túto skutočnosť v konaní taktiež nerozporovala a súd prvej inštancie túto skutočnosť nesprávne posúdil a neuviedol v odôvodnení. Je to dôležitá skutočnosť preukazujúca dátum odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti s odporcom, dokedy odporca prispieval na životné náklady navrhovateľky. Navrhovateľka sa odsťahovala z adresy O. XX až dňa 31.05.2017 kedy jej pri sťahovaní odporca pomáhal a mal dcéru J. V. v starostlivosti. Za obdobie od narodenia J. P. XX.XX.XXXX až do 19.04.2017 navrhovateľka nepracovala a žila v spoločnej domácnosti s odporcom, ktorý sa v tomto období staral o platenie nájmu vo výške 560,- eur, výživu navrhovateľky spolu s jej dcérou O. B. a spoločnou dcérou J. V., keďže bola navrhovateľka na odporcu odkázaná a ten opustil domácnosť dňa 19.04.2017, a preto je nárok navrhovateľky v období od narodenia dcéry J. P. XX.XX.XXXX až do odchodu odporcu z domácnosti dňa 19.04.2017 nedôvodný. Túto skutočnosť podporuje podľa odporcu aj fakt, že si navrhovateľka uplatňuje tento nárok až od 28.02.2018, teda 2 roky a 5 mesiacov po tom, ako sa o tomto nároku mohla dozvedieť, pričom si tento nárok mohla uplatňovať už od momentu, kedy si podľa nej odporca prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči nej ako nevydatej matke, najneskôr od narodenia dcéry J. V.Á. P. XX.XX.XXXX. Navrhovateľke zjavne nič nechýbalo až do momentu, kedy odporca opustil domácnosť dňa 19.04.2017. Z tohto pohľadu sa návrh navrhovateľky za toto obdobie javí ako účelový. Odporca vo výpovedi uviedol, že v čase, keď s navrhovateľkou žili v spoločnej domácnosti, platil nájomné v celom rozsahu vo výške 560,- eur, podieľal sa na financovaní výživy navrhovateľky a jej staršej dcéry, financoval nákupy, na domácnosť prispieval mesačne sumou 800,- eur, navrhovateľka nemala dostatočný príjem. Spoločnú domácnosť odporca opustil 19.04.2017 z dôvodov fyzických útokov navrhovateľky. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil odporcove majetkové pomery, vďaka ktorým financoval výživu navrhovateľky v období od marca 2015 do 19.04.2017, kedy sám platil nájomné vo výške 560,- eur a väčšou mierou prispieval na výživu navrhovateľky, čo preukazujú aj súdom zistené príjmy navrhovateľky a jej odkázanie spolu s dcérou O. U. J. na odporcu, ktorý si zároveň svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke plnil až do jeho odchodu z domácnosti dňa 19.04.2017. Odporca tiež vlastnil 2-izbový byt v Z. a dedil po otcovej smrti, na čo súd prvej inštancie neprihliadol pri zisťovaní pomerov v spoločnej domácnosti v období od narodenia dcéry Lady až do odchodu odporcu z domácnosti. Dôkazné bremeno je na strane navrhovateľky a tá nepreukázala z čoho žila a platila nájomné v spoločnej domácnosti s odporcom na adrese O. XX, O., v období od 27.09.2015 do 19.04.2017, keď jej príjem bol podľa zistení súdu 226,72 eur. Je evidentné, že bola odkázaná na odporcu, ktorý platil nájomné a výživu navrhovateľky a jej dvoch dcér. Sama navrhovateľka si na neplnenie vyživovacej povinnosti odporcu nesťažovala a svoj návrh podala na súd až s odstupom 2 rokov a 5 mesiacov po tom, čo si odporca údajne prestal túto povinnosť plniť. Súd prvej inštancie tak dospel k nelogickému záveru, že odporca neprispieval na výživu navrhovateľky, keďže žila v spoločnej domácnosti s odporcom, nemala dostatočný príjem, sama mala vyživovaciu povinnosť

voči jej ďalšej dcére O. B. a iba nájomné bolo vo výške 560,- eur. Súd prvej inštancie tiež neprihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka si začala uplatňovať svoj návrh až dňa 28.02.2018, čo sa javí ako účelové. Súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil, ako dospel k sume 100,- eur mesačne. Súd prvej inštancie neuviedol na základe akých výpočtov prišiel k sume 100,- eur, neuviedol svoje myšlienkové pochody. Neuviedol, aké sú možnosti odporcu a aké boli a sú možnosti navrhovateľky, pretože súd nedostatočne zistil skutkový stav, rodinné a majetkové pomery účastníkov konania. K rozhodnutiu o trovách konania odporca namieta, že súd prvej inštancie neuviedol ako dospel k sume na náhradu trov konania navrhovateľky, a keďže sa jej návrh javí ako účelový, je táto náhrada trov nedôvodná. Súd by mal podľa odporcu skúmať dôvody, ktoré bránili žalobkyni uplatniť nárok ihneď po tom, ako si podľa vyjadrenia navrhovateľky, prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Odporca poukazuje na to, že navrhovateľka žiada uhrádzať príspevky počas maximálne možného časového limitu poskytovania uvedeného príspevku určeného zákonodarcom, ktorý však podľa okolností konkrétneho prípadu môže byť priznaný aj po kratšiu dobu. Aplikačná prax sa vyrovnala s doterajšou absenciou ustanovenia o počiatku behu pôvodnej jednoročnej lehoty a vychádza zo záveru, že uvedená lehota môže začať bežať najskôr začiatkom tehotenstva a najneskôr pôrodom (R 50/1985, R 1/1967). Zákon explicitne určuje maximálny počiatok behu dvojročnej lehoty. Teda v našom prípade je maximálny dátum počiatku behu dvojročnej lehoty deň pôrodu 27.09.2015. Táto lehota skončila 27.09.2017. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Žalobkyňa podala žalobu prostredníctvom svojho zástupcu dňa 28.02.2018, čo je dňom začatia súdneho konania. Navrhovateľke právo na výživné možno priznať súdom len od 28.02.2018, čo je však po 2- ročnej lehote, kedy žalobkyňa mala právo, aby odporca prispieval na výživu žalobkyne, čo sa v skutočnosti aj dialo vo finančnej i naturálnej forme. K podaniu návrhu na začatie konania je podľa odporcu aktívne legitimovaná len tehotná žena. Podľa § 77 ods. 2 práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú. Preto na základe § 77 ods. 1 druhej vety navrhuje žalobu zamietnuť v plnom rozsahu. Na základe ostatných uvedených odvolacích dôvodov navrhuje odporca zrušenie rozhodnutia v celom rozsahu a vrátenie veci na ďalšie konanie.

9. Navrhovateľka k odvolaniu uviedla, že rozsudok považuje za vecne správny, vydaný po náležitom a dôkladnom posúdení dôkazov prezentovaných oboma stranami, pričom je rovnako správny aj po právnej stránke. Odporca vo svojom odvolaní primárne uvádza, že mu malo byť odoprené ústavné právo na súdnu ochranu. K uvedenému navrhovateľka uvádza, že žalovaný sa zúčastnil prvého pojednávania vo veci, následne však na ďalšie dve pojednávania vôbec neprišiel, absolútne ich odignoroval aj napriek tomu, že bol riadne na pojednávanie predvolaný a súdom poučený. Navrhovateľka ďalej uvádza, že nárok bol uplatnený včas a riadne, navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, v ktorej žila s odporcom, dcérou z predchádzajúceho vzťahu a ich spoločnou dcérou. Uvedenú domácnosť opustila s deťmi z dôvodu, že ich spoločný život nebol ďalej možný, s odsťahovaním zo spoločnej domácnosti jej ani nepomáhal. Všetky dôkazy, o ktoré je opreté určenie príspevku na výživu nevydatej matke, sú obsiahnuté v spise, zrozumiteľné a preukazujú nárok nevydatej matky voči odporcovi.

10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil ( , ). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom.

11. Odporca v odvolaní namieta, že mu bolo odňaté právo konať pred súdom, keď súd prvej inštancie pojednával bez jeho prítomnosti a nebolo mu dané ani právo na záverečnú reč po ukončení dokazovania zo strany súdu prvej inštancie. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že rozsudok súd prvej inštancie vyhlásil na pojednávaní konanom dňa 07.10.2020, na ktoré pojednávanie bol odporca riadne predvolaný a doručenie predvolania má vykázané dňa 14.07.2020 (č.l. 155 spisu). Zároveň zo spisu vyplýva, že odporca svoju neúčasť na danom pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie, ako to vyžaduje ust. To, že bola pandémia Covid, neznamená, že súd nemohol pojednávať, nebol vydaný žiaden zákon, ktorý by súdom zakazoval počas pandémie Covid pojednávať a zároveň bola vydaná vyhláška Ministerstvom spravodlivosti, kde vo veciach podľa rodinného práva, veciach aj výživného bolo nariadené pojednávania uskutočňovať. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď pojednával aj v

neprítomnosti odporcu, a to v zmysle ust. a čl. 12 základných princípov C.m.p. Námietky odporcu o porušení práva na súdnu ochranu a odňatia práva na záverečnú reč sú neopodstatnené, nakoľko bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, nežiadal o jeho odročenie a svoju neúčasť nijako neospravedlnil. Odvolací súd konštatuje aj, že odporca bol v konaní vypočutý, a to na pojednávaní dňa 23.10.2019, mal doručený riadne aj návrh, ku ktorému dal písomné vyjadrenie, teda súd prvej inštancie poznal názor odporcu k predmetu sporu, tento mal možnosť sa k návrhu riadne vyjadriť, mal možnosť označiť a predložiť dôkazy, bol vypočutý, teda nemožno konštatovať, že by odporca mal porušené právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Odporcovi bol zo strany súdu prvej inštancie doručené aj poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach ako vyplýva z č.l. 18 spisu.

12. Čo sa týka samotného priznania príspevku súdom prvej inštancie, odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu, toto považuje za vecne a právne správne. Otec namieta, že navrhovateľka nepreukázala riadne svoje náklady a odporca tvrdí, že do 19.04.2017 žil s navrhovateľkou v jednej domácnosti a prispieval riadne na jej výživu, platil nájomné a prispieval aj na úhradu potravín a ostatných potrieb, ako matky, tak aj detí. Odvolací súd má za to, že len skutočnosť spoločného žitia v jednej domácnosti ešte nedokazuje, že odporca prispieval na výživu nevydatej matky, a to v potrebnom primeranom rozsahu. Platenie nájomného je len jednou z množstva nákladov, ktoré mala aj matka a navyše v byte, za ktorý údajne platil nájomné len odporca, žil aj on. Nebolo zo strany odporcu preukázané, v akom rozsahu sa podieľal na nákladoch na domácnosť, na stravu a podobne. Nepredložil súdu ani žiadne potvrdenie o tom, že by na účet matky, či k jej rukám poskytoval nejakú finančnú čiastku mesačne za účelom prispievania na jej výživu. Odvolací súd poukazuje aj na to, že žiadaná výška príspevku matkou vo výške 100,- eur mesačne predstavuje polovicu sumy životného minima stanovenú zákonom na jednu plnoletú osobu. Je zrejmé, že po celú dobu, za ktorú navrhovateľka žiada príspevok bola s maloletým dieťaťom na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok. Je teda zrejmé, že nemohla byť schopná v celom rozsahu hradiť jej nevyhnutné životné náklady ako bývanie, strava, ošatenie, hygiena, a to po celú dobu dvoch rokov od narodenia maloletej, keď po celý tento čas mala príjem iba rodičovský príspevok. Príjem navrhovateľky sa v porovnaní s príjmom pred narodením maloletej značne znížil. Odporca je živnostník, v produktívnom veku, schopný práce a bolo v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať navrhovateľke 100,- eur mesačne, ktorá suma je primeraná k týmto jeho možnostiam a schopnostiam, ako aj nákladom navrhovateľky, ako plnoletej osobe, kde len životné minimum na plnoletú osobu je zákonom stanovené na sumu cca 200,- eur mesačne. Odporca namieta aj, že príspevok na výživu nevydatej matke je možné priznať najskôr od podania návrhu na súd a namieta aj, že jej nárok je premlčaný. Odvolací súd aj tieto námietky odporcu vyhodnotil ako nedôvodné. Splatnosť príspevku na výživu nevydatej matke môže súd určiť buď od doby počas tehotenstva, alebo najneskôr od momentu pôrodu. Doba dvoch rokov je maximálna, súd však môže rozhodnúť aj o povinnosti poskytovať príspevok kratšie obdobie. Pri určovaní povinností podľa ust. § 74 Zákona o rodine sa neuplatňuje pravidlo dané v § 77 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého možno výživné pre plnoletú osobu priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Táto výnimka vyplýva z kogentného určenia dňa, od ktorého najneskôr treba právo na príspevok na výživu nevydatej matke priznať (najneskôr odo dňa pôrodu). Takže aj v prípade, že nevydatá matka podá návrh na určenie príspevku neskôr, nastáva splatnosť príspevku najneskôr dňom pôrodu a trvá maximálne dva roky. Čo sa týka námietky premlčania, výživné sa matke nepremlčuje. Premlčujú sa jednotlivé splátky vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Matka návrh podala v rámci tejto trojročnej premlčacej doby, keď deň pôrodu bol dňa 27.09.2015 a návrh matka podala dňa 28.02.2018.

13. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené správne rozhodol, keď vyhovel návrhu na priznanie príspevku nevydatej matke. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil (, ). 14. Čo sa týka výroku o trovách prvoinštančného konania, tento odvolací súd považuje za zmätočný a nepreskúmateľný, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto ho odvolací súd zrušil a vrátil v tejto zrušenej časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie (, ). Zmätočnosť rozhodnutia o trovách konania spočíva jednak v tom, že vo výroku priznal súd prvej inštancie trovy vo výške 100,- eur, avšak odôvodnenie nekorešponduje s týmto výrokom, keď v odôvodnení je uvedené, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník s poukazom na ust. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že v konaní o priznanie príspevku na výživu nevydatej matke platí pre trovy konania ust. C.m.p. a nasl., nakoľko ide o konanie vo veci výživného plnoletých osôb, ktoré spadá pod režim . Súd prvej inštancie sa pri priznaní trov riadne nezaoberal prečo mal za

dôvodné trovy navrhovateľke priznať, aké vzhliadol k priznaniu trov okolnosti prípadu, že bolo priznanie trov spravodlivé. Len úspech v konaní nie je sám osebe takýmto dôvodom, čo vyplýva z ust. § 53 C.m.p., kde sú presne uvedené konania, kde úspech v konaní je dôvodom k priznaniu trov, ak je to spravodlivé. Konanie o určenie príspevku nevydatej matke nie je v tomto ustanovení uvedené. Je preto potrebné, aby boli riadne zistené a odôvodnené také okolnosti prípadu, vzhľadom ku ktorým je spravodlivé priznať trovy a tieto okolnosti musia byť iné, ako iba úspech v konaní, či to, že odporca nárok navrhovateľky popieral. Vzhľadom k absencii odôvodnenia k priznaným trovám konania, ako aj vzhľadom na nesúlad medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia o trovách konania, odvolací súd zrušil výrok o trovách konania a v tejto zrušenej časti vrátil vec na opätovné rozhodnutie súdu prvej inštancie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o trovách konania prvoinštančného, aj odvolacieho, aplikujúc ust. § 52 až 58 C.m.p. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o aplikácii ust. § 55 C.m.p., je potrebné aj odôvodniť, ktoré okolnosti prípadu mali za následok, že je spravodlivé trovy konania priznať. Odvolací súd zároveň upozorňuje, že v prípade priznania trov je v zmysle ust. C.m.p. potrebné rozhodnúť nie len o nároku, ale rovno aj ich výške. Rozhodnutie o výške sa neponecháva na rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, ako je tomu v konaniach spravujúcich sa režimom . Zároveň je potrebné aj odôvodniť, ako dospel súd k priznanej výške trov, ako ich vypočítal. 15. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci B. proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. ). 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).