Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_B4-23Pc-4-2018.pdf
PDF · 70.22 KB
Case nature
Area
Subarea
B4-23Pc/4/2018
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci oprávnenej z vyživovacej povinnosti: I., zast. JUDr. Dušanom Mikulášom, advokátom, so sídlom: Nejedlého 29, Bratislava, proti povinnému z vyživovacej povinnosti: Q., o určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, takto
rozhodol:
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trovy konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 28.02.2018 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu povinnosťou prispievať navrhovateľke titulom výživného na nevydatú matku od 27.09.2015 do 26.09.2017 sumou 100,- eur s tým, že dlžný príspevok za dané obdobie súd povinnému povolí zaplatiť v splátkach vo výške 50,- eur mesačne, v ktorej časti v priebehu konania návrh upravila a žiadala povoliť povinnému dlžné výživné zaplatiť v splátkach vo výške 150,- eur mesačne.
2. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 07.10.2020, č.k. 23Pc/4/2018-165 rozhodol tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky od 27.9.2015 do 26.9.2017 sumou 100,- eur mesačne. Dlžné výživné za obdobie od 27.9.2015 do 26.9.2017 vo výške 2.413,33 eur súd povoľuje odporcovi zaplatiť v splátkach vo výške 150,- eur mesačne, splatných vždy do 15. dňa v príslušnom mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľke sa voči odporcovi priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100,- eur.
3. Proti predmetnému rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie bolo Okresným súdom Bratislava IV postúpené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Krajský súd v Bratislave svojím rozsudkom č. k. 20CoP/105/2021-221 zo dňa 18.05.2022 rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v napadnutých výrokoch I. a II. potvrdil a výrok III. o náhrade trov konania zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Krajský súdu v Bratislave vo svojom rozhodnutí uviedol, že výrok o trovách prvoinštančného konania, odvolací súd považuje za zmätočný a nepreskúmateľný, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto ho odvolací súd zrušil a vrátil v tejto zrušenej časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 389 ods. 1, písm. b/ C.s.p.). Zmätočnosť rozhodnutia o trovách konania spočíva jednak v tom, že vo výroku priznal súd prvej inštancie trovy vo výške 100,- eur, avšak odôvodnenie nekorešponduje s týmto výrokom, keď v odôvodnení je uvedené, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník s poukazom na ust. § 262 C.s.p. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že v konaní o priznanie príspevku na výživu nevydatej matke platí pre trovy konania ust. § 52 C.m.p. a nasl., nakoľko ide o konanie vo veci výživného plnoletých osôb, ktoré spadá pod režim Civilného mimosporového poriadku. Súd prvej inštancie sa pri priznaní trov riadne nezaoberal prečo mal za dôvodné trovy navrhovateľke priznať, aké vzhliadol k priznaniu trov okolnosti
prípadu, že bolo priznanie trov spravodlivé. Len úspech v konaní nie je sám osebe takýmto dôvodom, čo vyplýva z ust. § 53 C.m.p., kde sú presne uvedené konania, kde úspech v konaní je dôvodom k priznaniu trov, ak je to spravodlivé. Konanie o určenie príspevku nevydatej matke nie je v tomto ustanovení uvedené. Je preto potrebné, aby boli riadne zistené a odôvodnené také okolnosti prípadu, vzhľadom ku ktorým je spravodlivé priznať trovy a tieto okolnosti musia byť iné, ako iba úspech v konaní, či to, že odporca nárok navrhovateľky popieral. Vzhľadom k absencii odôvodnenia k priznaným trovám konania, ako aj vzhľadom na nesúlad medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia o trovách konania, odvolací súd zrušil výrok o trovách konania a v tejto zrušenej časti vrátil vec na opätovné rozhodnutie súdu prvej inštancie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o trovách konania prvoinštančného, aj odvolacieho, aplikujúc ust. § 52 až 58 C.m.p. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o aplikácii ust. § 55 C.m.p., je potrebné aj odôvodniť, ktoré okolnosti prípadu mali za následok, že je spravodlivé trovy konania priznať. Odvolací súd zároveň upozorňuje, že v prípade priznania trov je v zmysle ust. § 58 C.m.p. potrebné rozhodnúť nie len o nároku, ale rovno aj ich výške. Rozhodnutie o výške sa neponecháva na rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, ako je tomu v konaniach spravujúcich sa režimom Civilného sporového poriadku. Zároveň je potrebné aj odôvodniť, ako dospel súd k priznanej výške trov, ako ich vypočítal.
5. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „civilný mimosporový poriadok“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 54 Civilného mimosporového poriadku, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.
7. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku,súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
8. Podľa § 56 Civilného mimosporového poriadku, povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť prokurátorovi a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím.
9. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
10. Podľa § 58 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 58 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, o nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania štátu môže súd rozhodnúť samostatným uznesením aj po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
12. V danom prípade súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil, pokiaľ neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie nároku na náhradu trov konania. Súd vedený aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/105/2021-221 zo dňa 18.05.2022 a odôvodnením tohto rozhodnutia ustálil, že v tomto konaní nenastali také okolnosti, ktoré by odôvodňovali iný postup ako je postup podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, teda výnimočné priznanie trov konania. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli dôvodom pre priznanie nároku na náhradu trov konania. Samotná skutočnosť, že povinný z vyživovacej povinnosti nesúhlasil s uplatneným nárokom oprávnenej z vyživovacej povinnosti, respektíve, že sám toto výživné neplnil, nie je samo o sebe skutočnosťou, prečo by mal vzniknúť oprávnenej z vyživovacej povinnosti nárok na náhradu trov konania.
13. S ohľadom na uvedené skutočnosti, dospel súd jednoznačne k záveru, že v danom prípade by nebolo spravodlivé, aby bolo prelomené všeobecné pravidlo mimosporových konaní, kde si každý účastník spravidla znáša svoje trovy konania sám, a teda aby bola oprávnenej na výživné priznaná plná náhrada trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.