Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoSr-1-2022.pdf
PDF · 75.21 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoSr/1/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci žalobcu Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 13Csr/1/2021-88 zo dňa 18. januára 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanému do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré po právoplatnosti rozhodnutia vydá vyšší súdny úradník (výrok II.). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozhodnutia č. RK 274/11/19 zo dňa 07.10.2020 vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských súdov. Žalobca doručil dňa 12.01.2022 súdu písomné podanie, v ktorom uviedol, že žalobu berie v celom rozsahu späť. Zároveň žiadal, aby súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle príslušných ustanovení CSP tak, aby žiadna zo strán nemala nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal návrh v celom rozsahu späť, ku ktorému späťvzatiu došlo skôr než bolo nariadené prvé pojednávanie vo veci samej, čím nebol potrebný súhlas žalovaného na späťvzatie, súd prvej inštancie v zmysle ustanovení § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca späťvzatím svojho návrhu bez odôvodnenia procesne zavinil zastavenie konania.
2. Proti tomuto uzneseniu, proti výroku II. o náhrade trov konania, podal včas odvolanie žalobca z dôvodu finančnej situácie. Zo strany exekútora boli žalobcovi určené zrážky zo mzdy, ktoré už boli trikrát strhnuté v prospech PROFI CREDIT Slovakia a aj naďalej budú vykonávané zrážky, kedy žalobcovi zostane len životné minimum. Žalobca žije s partnerkou a ich päťmesačnou dcérou v prenajatom byte, musel ukončiť spoluprácu s advokátom, keď si ho už nemohol dovoliť, preto aj stiahol všetky žaloby proti žalovanému, keď by žalobcu nemal kto zastupovať a nemá finančné prostriedky, aby sa obhajoval na súdoch. Žalobca žiadal o prehodnotenie rozhodnutia o nároku žalovaného na trovy konania, aby tieto boli zamietnuté.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP v konečnom dôsledku ako vecne správny potvrdiť.
5. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení konania odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto výrokovej časti právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozhodnutia č. RK 274/11/19 zo dňa 07.10.2020, ktoré vydal Slovenský arbitrážny súd zriadený Asociáciou Slovenských súdov. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.11.2021 žalovaný namietal zmeškanie lehoty pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako aj ďalšie okolnosti spochybňujúce skutkové tvrdenia žalobcu. Dňa 09.12.2021 Slovenský arbitrážny súd na žiadosť predložil súdu prvej inštancie rozhodcovský spis sp. zn. 274/11/19. Žalobca doručil súdu prvej inštancie dňa 12.01.2022 písomné podanie, v ktorom zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad z dôvodu späťvzatia žaloby). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (R 49/1993, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 196/09).
10. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v ustanovení § 256 ods. 1 CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP e súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Ak má byť konanie zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby, je súd povinný skúmať dôvod, pre ktorý zobral žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby správanie žalobcu, potom musí ísť výlučne o správanie tejto strany sporu, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. Rovnako to platí aj v prípade, ak je dôvodom späťvzatia žaloby správanie žalovaného.
11. Povinnosť priznať náhradu (účelne) vynaložených trov konania v plnom rozsahu úspešnému účastníkovi platí za predpokladu, že súd nevyužije možnosť rozhodnúť v súlade s ustanovením § 257 CSP (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo/129/2011 zo dňa 17. októbra 2011).
12. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania správne podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v dôsledku späťvzatia žaloby súd prvej inštancie náležite skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch stranách sporu. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ by žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, nie je možné pričítať procesné zavinenie žalovanému ale naopak žalobcovi. V predmetnom prípade písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.01.2022 žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu, ešte pred nariadením prvého pojednávania,
a teda bez zjavnej spojitosti s nejakým konaním alebo postojom žalovaného a preto nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania žalovanému. Uvedeným konaním /späťvzatím žaloby/ to bol práve žalobca, ktorý procesne zavinil zastavenie konania. Preto musí žalobca znášať náhradu trov konania žalovaného.
13. Odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa jeho nepriaznivej finančnej situácie a s tým spojeným nepriznaním náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, príp. zo sociálnych aspektov. Súd pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán, okolnosti, ktoré stranu viedli k uplatneniu nároku na súd a ich postoj v konaní. V súlade s Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 10.10.2018, sp. zn. I. ÚS 168/2018 je preto potrebné pri rozhodovaní prihliadať na základné zásady (charakter sporu a procesnú situáciu). Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP však neslúži na zmierňovanie, alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje len sama skutočnosť, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa a neboli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Žalobca žiadal nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu z dôvodu, že sú mu vykonávané zrážky zo mzdy, má iba životné minimum a žije v prenajatom byte spolu s priateľkou a ich päťmesačnou dcérou, pričom nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali nepriaznivé majetkové a sociálne pomery na strane žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že samotné tvrdenia žalobcu o nepriaznivej finančnej situácií bez ďalšieho nespôsobujú naplnenie zákonných podmienok na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania a navrhovaného nepriznania náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý tak má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli, nakoľko sa k odvolaniu žalobcu ani nevyjadril, odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).