Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14S-23-2021.pdf
PDF · 134.02 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavla Lacza a sudcov: JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: MAKA PLUS, s. r. o., so sídlom Klčovany 246, 919 08 Boleráz, IČO: 52 087 522, právne zastúpený: JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, advokát, so sídlom Sladovnícka 22, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100210711/2021 zo dňa 05.02.2021, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trnava, pobočka Skalica svojim rozhodnutím číslo 100644965/2020 zo dňa 29.10.2020 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrúbil žalobcovi rozdiel dane v sume 2.010 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2019.
2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v rámci výkonu daňovej kontroly nespochybnil samotnú existenciu tovaru a nepovažuje ju za rozhodujúcu, ale svoje zisťovanie zameral hlavne na preukázanie dodávateľsko-odberateľského vzťahu, a to či dodávateľ spoločnosť PKK-stav, s. r. o. reálne tovar dodala a priznala alebo či tieto dodávky vôbec mohla uskutočniť. Daň deklarovaná na sporných faktúrach vystavených pre kontrolovaný daňový subjekt MAKA PLUS, s. r. o. sa stala splatnou iba z titulu uvedenia na daňovom doklade (§ 69 ods. 5 zákona o DPH), nie však z titulu skutočného obsahu právneho úkonu obsiahnutého v ustanovení v § 19 ods. 1 zákona o DPH.
3. Daňový subjekt predložením faktúry a svojou výpoveďou iba tvrdil uskutočnenie obchodu tak ako ho deklaroval pri uplatnení nároku na odpočet DPH, avšak žiadnymi inými dôkazmi nepreukázal, že skutočne došlo k dodaniu tovaru dodávateľom vystaveným na faktúre. Tým daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v konaní spočívalo na ňom, pretože pri daňovom konaní sa uplatňuje zásada prejednávacia a nie vyhľadávacia. Nepreukázal, že na základe vystavených faktúr bolo dodanie tovaru reálne uskutočnené spoločnosťou PKK-stav, s. r. o.
4. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 4.12.2020 odvolanie, v ktorom prakticky namietal rovnaké skutočnosti aké sú obsahom žalobného návrhu.
5. Žalovaný, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, svojim rozhodnutím číslo 100210711/2021 zo dňa 5.2.2021 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Skalica, číslo 101644965/2020 zo dňa 29.10.2020. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmaním námietok, ktoré vzniesol daňový subjekt v odvolaní zistil, že tieto nie sú dôvodné. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami a snažil sa presne zistiť skutkový stav, s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnuté podklady a dôkazy na rozhodnutie. Správca dane spochybnil dôveryhodnosť predložených dokladov a bolo povinnosťou daňového subjektu preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako to deklaruje. Takýto spôsob vedenia dokazovania vyplýva z toho, že na strane daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, pretože daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré sú povinne uvádzané v daňovom priznaní.
6. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.
7. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podl'a faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
8. Dokazovanie zo strany, správcu dane slúži mi následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. 9. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, d'alej len "NS SR", sp. zn. 5Sžf/63/2011).
10. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok stanovených pre vznik práva na odpočítanie dane, pretože správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly spochybnil skutočnosť, že sporný tovar daňovému subjektu dodala spoločnosť PKK-stav, s.r.o.
11. Spoločnosť PKK-stav, s.r.o. je nekontaktná, na adrese sídla sa nenachádza, za zdaňovacie obdobie jún 2019 nepodala daňové priznanie k DPH, čím nepriznala uskutočnenie žiadnych zdaniteľných obchodov. Jediným konateľom spoločnosti v čase uskutočňovania obchodov bol p. A. K., občan M. (so vznikom funkcie 01.03.2019), pričom zaslané predvolanie na výsluch svedka sa správcovi dane vrátilo späť. Spoločnosti bola zrušená registrácia k DPH ku dňu 31.08.2019.
12. Samotný daňový subjekt k deklarovaným zdaniteľným obchodom poskytol len všeobecné a nejasné tvrdenia, podľa ktorých spoluprácu iniciovala spoločnosť PKK-stav, s.r.o. písomná zmluva o spolupráci neexistuje; úhrady sa realizovali pri jednotlivých dodávkach tovaru v hotovosti; peniaze prevzali šoféri spoločnosti PKK-stav, s.r.o. pri dodávke tovaru; osoby, ktoré ich odovzdali boli zodpovední pracovníci daňového subjektu; prepravu tovaru realizovala spoločnosť PKK-stav, s.r.o., pričom bola zahrnutá v cene tovaru a zabezpečoval ju zamestnanec spoločnosti PKK-stav, s.r.o. dodávkami (Mercedes Sprinter, Fiat Ducato); samotná vykládka bola realizovaná v prevádzke daňového subjektu (1. mája 54, 031 01 Liptovský Mikuláš); osobu, ktorá tovar odovzdala daňový subjekt identifikovať nevedel, za daňový subjekt boli pri prevzatí tovaru jeho zamestnanci. Daňový subjekt taktiež nepredložil doklady o úhrade sporných faktúr. Žiadne bližšie informácie ani doklady preukazujúce uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných obchodov daňový subjekt nepredložil.
13. Žalovaný nesúhlasí s názorom daňového subjektu, že nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa bola pripísaná na jeho ťarchu a že správca dane nesprávne posúdil neopodstatnenosť nároku na odpočítanie dane, keď spochybnil uskutočnenie zdanitel'ného obchodu, ku ktorému podľa daňového subjektu existujú doklady preukazujúce jeho tvrdenia.
14. Práve naopak, daňový subjekt dodanie tovaru spoločnosťou PKK-stav, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období deklaruje len spornými faktúrami, ktoré samotné nie sú postačujúce pre priznanie práva na odpočítanie dane.
15. Samotné listinné dôkazy však nie sú bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené, sú len tvrdením o takýchto udalostiach. Predložením faktúr je naplnená len formálna stránka na uplatnenie odpočítania dane, tieto faktúry však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybnosti preukazuje platitel'. Technicky je možné vyhotoviť akýkol'vek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to' či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade.
16. V prípade pochybností môže správca dane preverovať celý reťazec, aby náležite a čo najúplnejšie zistil všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžf/24/2012).
17. Pokiaľ nie je možné riadne overiť doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukazné. Sám o sebe takýto doklad nepreukazuje, že sa deklarovaný obchod uskutočnil, resp. že sa uskutočnil tak, ako je v doklade uvedené.
18. Pokiaľ si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil nárok na odpočítanie dane zo sporných faktúr cd spoločnosti PKK-stav, s.r.o., musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a deklarovaným dodávateľom. Samotná skutočnosť, že na sporných faktúrach je ako dodávateľ uvedená spoločnosť PKK-stav, s.r.o. ešte neznamená, že táto v skutočnosti dodanie tovaru aj uskutočnila a vznikla jej v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH aj daňová povinnosť. Daňový subjekt nepreukázal vierohodnými dokladmi uskutočnenie dodania tovaru (prijatie deklarovaného zdaniteľného plnenia) práve dodávateľom uvedeným na sporných. faktúrach. Správca dane v napadnutom rozhodnutí netvrdil, že dodávky tovaru neboli vykonané a obchod nebol realizovaný, nebolo však preukázané, že tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom.
19. V zmysle vyššie citovaných ustanovení daňového. poriadku s poukazom na judikatúru NS SR dôkazné bremeno leží na daňovom subjekte. Správca dane poskytol daňovému subjektu dostatočný časový priestor v priebehu daňovej kontroly a následne vo vyrubovacom konaní mi preukazovanie jeho tvrdení a zároveň vykonal dokazovanie, pri ktorom použil len také prostriedky, ktorými čo najmenej zaťažoval daňový subjekt, pričom však tieto použité prostriedky zameral na to, aby správne vyrubil a vybral daň.
20. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predložené doklady a dôkazy na preukázanie deklarovaného nákupu tovaru od dodávateľa PKK-stav, s.r.o. daňovým subjektom nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti oprávnenosti nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH.
II. Žaloba a žalobné dôvody
21. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobcu, v ktorej namietal, že rozhodnutie žalovaného je nesprávne, nezákonné. Rovnako má žalobca za to, že žalovaný nesprávne posúdil neopodstatnenosť nároku na odpočítanie dane, keď spochybnil uskutočnenie zdaniteľného obchodu, ku ktorému existujú a boli predložené dôkazy, pričom poukazuje na to, že daňový subjekt priamo, ani prostredníctvom právneho zástupcu nebol vyzvaný na predloženie ďalších konkrétnych dôkazov. Žalobca je presvedčený, že v priebehu administratívneho konania splnil a vyčerpal všetky prostriedky a možnosti, ktoré mal a mohol mať za účelom preukázania opodstatnenosti uplatneného nároku. Uvedené skutočnosti však žalovaný vo svojom rozhodnutí nezohľadnil, neprihliadol ani na vyjadrenia a k odpovediam daňového subjektu na dopytovanie správcu dane, a teda ku všetkým informáciám a taktiež ani predloženým dôkazom, ktoré mal v čase rozhodnutia k dispozícii. Žalobca má za to, že skutočnosť, že spoločnosť PKK-stav, s. r. o. v tomto čase už nespolupracuje a nepreberá úradné písomnosti, nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý predložil všetky doklady, ktorými disponuje a ktorý v čase realizácie zdaniteľného obchodu so spoločnosťou PKK-stav riadne komunikoval. Zároveň
je žalobca presvedčený, že žalovaný v rozpore s ustálenou rozhodovacou judikatúrou neprimerane preniesol rozsah dôkazného bremena na žalobcu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf 1/2011 z 15.3.2011.
22. Skutočnosti týkajúce sa iných daňových subjektov ako žalobcu, na ktoré žalovaný poukazuje sa týkajú výlučne týchto osôb, nijako sa netýkajú žalobcu. Najvyšší súd SR už pritom skonštatoval, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal, s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku na strane správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno (Rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Sžf 10/2012).
23. Žalobca je toho názoru, že ako kontrolovaný daňový subjekt preukázal pravdivosť údajov, ktorými si uplatnil nárok na odpočítanie dane. Preukázal okrem existencie faktúry aj ďalšie doklady a aj skutočnú existenciu tovaru, aj to, že tovar bol reálne dodaný spôsobom, akým deklaroval a teda, že daňový subjekt MAKA PLUS, s. r. o. si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 2.010 eur v súlade s § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, na ktorú poukázal prvostupňový správny orgán, a ktorú zohľadnil aj odvolací orgán, a to, že spoločnosť PKK-stav, s. r. o. nespolupracuje, nepreberá úradné písomnosti nemôže byť na ťarchu žalobcu.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
24. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, a to dňa 3.5.2021, pričom v tomto vyjadrení uviedol, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný tok tovaru tak, ako to deklaroval žalobca. Neexistujú žiadne hodnoverné dôkazy o tom, že fakturovaný tovar bol dodaný spoločnosťou PKK-stav, s.r.o. Dodanie tovaru sa u deklarovaného dodávateľa nepodarilo preveriť, pretože ide o nekontaktnú spoločnosť, ktorá s daňovými orgánmi nespolupracuje. Konateľ spoločnosti je pre daňové orgány taktiež nedostupný. Prvostupňový orgán vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich, že dodanie tovaru bolo uskutočnené deklarovaným dodávateľom PKK-stav, s.r.o. Žalobca však žiadne hodnoverné dôkazy nepredložil. Žalobca dodanie tovaru spoločnosťou PKK-stav, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období deklaruje len spornými faktúrami. Samotné listinné dôkazy však nie sú bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené, sú len tvrdením o takýchto udalostiach. Predložením faktúr je naplnená len formálna stránka na uplatnenie odpočítania dane, tieto faktúry však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybnosti preukazuje platiteľ. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. Pokiaľ nie je možné riadne overiť doklady predložené žalobcom a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukazné. Sám o sebe takýto doklad bez ďalších dôkazov nepreukazuje, že sa deklarovaný obchod uskutočnil, resp. že sa uskutočnil tak, ako je v doklade uvedené. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane zo sporných faktúr od spoločnosti PKK-stav, s.r.o., musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a deklarovaným dodávateľom. Samotná skutočnosť, že na sporných faktúrach je ako dodávateľ uvedená spoločnosť PKK-stav, s.r.o. ešte neznamená, že táto v skutočnosti dodanie tovaru aj uskutočnila a vznikla jej v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH aj daňová povinnosť. V danom prípade žalobca nepreukázal vierohodnými dôkazmi uskutočnenie dodania tovaru (prijatie deklarovaného zdaniteľného plnenia) práve dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach. Žalobca okrem listinných dokladov nepredložil žiadne dôkazy o splnení podmienok stanovených pre vznik práva na odpočítanie v zmysle ustanovení zákona o DPH.
25. Vychádzajúc zo znenia ustanovení § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH NS SR judikoval, že iba doložením účtovného dokladu obsahujúceho zákonom stanovené náležitosti nie je nárok na odpočítanie dane preukázaný. Daň či nárok na odpočítanie dane nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii zdaniteľného plnenia, pretože zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočnej realizácie. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením (rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžf/10/2012). Samotné listinné dôkazy nie sú bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené, sú len tvrdením o takýchto udalostiach. Predložením faktúr, resp. iných listinných dokladov je naplnená
len formálna stránka na uplatnenie odpočítania dane, tieto však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybnosti preukazuje platiteľ. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
26. Žalovaný poukazuje na záver NS SR prijatý v rozsudku sp. zn. 8 Sžfk/11/2020, bod 85, v ktorom je uvedené, že judikatúra zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda, že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Žalobca dôkazy, ktoré by preukazovali, že zdaniteľný obchod deklarovaný spornými faktúrami, bol skutočne vykonaný spoločnosťou PKK-stav, s.r.o. nepredložil, čím neuniesol svoje zákonné dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku, a preto mu nebolo uznané uplatnené odpočítanie dane zo sporných faktúr oprávnene.
27. V tomto smere poukázal žalovaný na rozsudku súdneho dvora číslo C-285/11 vo veci Bonik EOOD SD EU.
28. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril aj žalobca replikou zo dňa 2.7.2021, v ktorej uviedol, že žalobca náležite opisoval všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa vzájomnej spolupráce so spoločnosťou PKK-stav, s. r. o., pričom žalovaný na tieto okolnosti nereflektoval. Žalovaný je tak presvedčený, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom poukazuje najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 63/2015, v ktorom najvyšší súd judikoval, že uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje. Žalobca je presvedčený, že žalovaný v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít prenáša neprimerane veľký rozsah dôkazného bremena na žalobcu, ktorý ho v danom prípade nemôže uniesť. Opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf 1/2011. Žalobca opätovne zdôrazňuje, že skutočnosti týkajúce sa iných daňových subjektov ako žalobcu, na ktoré žalovaný poukazuje sa týkajú výlučne týchto osôb a nijako sa netýkajú žalobcu. Najvyšší súd SR už pritom skonštatoval, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Opätovne žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Sžf 10/2012.
29. Žalobca poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-354/03, C-355/03, C-484/03, v ktorom súdny dvor vyslovil, že nárok na odpoveď nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie a nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo nasledovnými udalosťami.
30. Žalobca netvrdí, že by v daňovom vzťahu so subjektom PKK-stav, s. r. o. mohlo alebo malo dôjsť k daňovému podvodu. Z vyššie uvedeného rozhodnutia žalobca preukazuje v tejto súvislosti, že je presvedčený, že žalobca ako daňový subjekt preukázal všetky dôležité a faktické skutočnosti jemu známe, pričom za týmto účelom predložil všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii ako aj vyjadrenia preukazujúce opodstatnenosť nároku.
31. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný dňa 9.7.2021 duplikou, v ktorej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o prenášaní dôkazného bremena nad rámec ustanovený zákonom. Poukázal na záver Ústavného súdu SR III. US 401/09-17, podľa ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti, povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
32. Čo sa týka rozsudku Najvyššieho súdu SR číslo 3Sžf 1/2011 a 8Sžfk 11/2020 tak žalovaný uvádza, že judikatúra v tomto smere prešla istým vývojom a ustálila sa v intenciách, že nepostačuje predložiť faktúru, či dodacie listy ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov pochybnosť o reálnom dodaní tovaru tak ako to deklaruje daňový subjekt.
IV. Relevantná právna úprava
33. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (správny súdny poriadok, SSP) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
34. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
35. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
36. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
37. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
38. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
39. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
40. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
41. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
V. Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci súdom
42. Krajský súd vec prejednal v zmysle § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.5.2022 bez prítomnosti účastníkov, nakoľko ani jeden z účastníkov o nariadenie pojednávania nepožiadali a zistil, že žaloba nie je dôvodná.
43. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že Daňový úrad Trnava, pobočka Skalica začal dňa 29.10.2019 daňovú kontrolu u žalobcu, pričom oznámenie o začatí daňovej kontroly bolo žalobcovi doručené 14.7.2019, v ktorom zároveň vyzval aj žalobcu na predloženie dokladov do 8 dní od začatia kontroly. Doklady boli predložené splnomocneným zástupcom daňového subjektu správcovi dane 28.10.2019.
44. Daňový subjekt, t. j. žalobca podal za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2019 riadne daňové priznanie 24.7.2019, v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť 228,85 eur. Dodatočné daňové priznanie podané nebolo.
45. Správca dane v priebehu daňovej kontroly zisťoval a preveroval bližšie skutočnosti okrem iných najmä k faktúram od dodávateľa od spoločnosti PKK-stav, s. r. o. so sídlom Buková 47 za dodanie tovaru za obnosené šatstvo, pri ktorom si kontrolovaný daňový subjekt MAKA PLUS, s. r. o. v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2019 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry číslo 1020190075 zo dňa 6.6.2019 v celkovej sume 3.600 eur z toho DPH 600 eur, faktúre číslo 1020190079 zo dňa 13.6.2019 v celkovej sume 3.600 eur z toho DPH 600 eur a faktúru číslo 1020190083 zo dňa 20.6.2019 v celkovej sume 4.800,60 eur z toho DPH 800,10 eur.
46. V rámci daňovej kontroly správca dane preveroval aj dodávateľa žalobcu, spoločnosť PKK-stav, s. r. o. Pričom zistil, že na adrese sídla spoločnosti zapísanú v Obchodnom registri sa nachádza starý, neobývaný a neudržiavaný rodinný dom, na ktorom nebolo označené sídlo spoločnosti PKK-stav, s. r. o. Podľa Obchodného registra má na uvedenej adrese sídlo ďalších 8 spoločností. V čase výkonu miestneho zisťovania nebol za spoločnosť nikto zastihnutý a žiadne doklady neboli predložené. Z informačného systému daňovej správy správca dane zistil, že daňový subjekt PKK-stav, s. r. o. nepodal za zdaňovacie obdobie jún 2019 daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty, registrácia na DPH bola ukončená tejto spoločnosti k 31.8.2019, nakoľko opakovane nepodával daňové priznania na dani z pridanej hodnoty, so správcom dane nekomunikoval, poštové zásielky si nepreberal a tieto sa vracali s oznámením „adresát neznámy“.
47. Daňová kontrola bola ukončená 13.7.2020 doručením protokolu spolu s výzvou číslo 101135265/2020 zo dňa 7.7.2020.
48. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že konajúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne v súlade s logickým významom. V konaní sa nedopustili žiadnych procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia a vysporiadali sa so všetkými argumentáciami žalobcu, pričom spornou otázkou medzi účastníkmi zostala najmä otázka posúdenia miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku, konkrétne či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt.
49. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane pritom znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, že podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálne právne náležitosti, ale musia sa overiť aj údaje v nej uvedené a či naozaj deklarujú predmetnú činnosť (odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 8Sžf 40/2015 zo dňa 28.9.2017).
50. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“ (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. 9 Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020).
51. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH, resp. na oslobodenie od tejto dane pri deklarovanom dodaní tovaru do iného členského štátu, nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017, 4 Sžfk/38/2017, 1 Sžfk/1/2017, 6 Sžfk/43/2017, 1 Sžfk/82/2016). Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. 5 Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že: „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“
52. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty oslobodenie od dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia zneužiteľnosti tohto práva požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na oslobodenie od dane uplatnil, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tento nárok zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na oslobodenie od dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar predal a tento bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu v prospech osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte.
53. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) je potrebné konštatovať, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť zaobstarať si dostatočný rozsah dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane alebo oslobodenie od dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
54. Možno pripustiť, že zistenia správcu dane a žalovaného spočívajú aj v okolnostiach, identifikovaných a konštatovaných jasne a zrozumiteľne v odôvodneniach rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, týkajúcich sa tvrdeného odberateľa žalobcu, čo je však vzhľadom na potrebu preukazovania reálnosti dodávateľsko - odberateľských vzťahov logické a nevyhnutné. Zistené skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti poskytujú celkový obraz o reálnosti tvrdeného plnenia a bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú závery prijaté ako správcom dane, tak aj žalovaným, a súčasne odôvodňujú požiadavku správneho orgánu na predloženie ďalších dôkazov na preukázanie realizácie obchodu deklarovaným spôsobom. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods.1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si oslobodenie od dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaného zmluvného plnenia.
55. Podľa zistenia súdu správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov a s prihliadnutím na svoju povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli
zistené čo najúplnejšie, vykonal vo veci náležité dokazovanie a záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na oslobodenie od dane.
56. Ako už bolo vyššie uvedené krajský súd opätovne poukazuje na to, že predložením faktúr a ich zaúčtovaním nie je splnená požiadavka preukaznosti dodania tovaru a služieb, ktoré deklaruje žalobca pri uplatnení nároku na odpočet DPH. V danom prípade krajský súd zistil, že správca dane, ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nikdy netvrdili, že sporné faktúry neboli vystavené spoločnosťou žalobcu, avšak základným dôkazom a dôvodom prečo nebol priznaný nárok žalobcu na odpočet DPH je, že nebolo preukázané, že tovar deklarovaný na faktúrach dodala skutočne spoločnosť PKK-stav, s. r. o.
57. Správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti tak, že dodávateľskou spoločnosťou PKK-stav, s. r. o. nebolo preukázané dodanie tovaru pre žalobcu aj napriek tomu, že správca dane žiadal o predloženie dokladov deklarujúcich uskutočnené zdaniteľné plnenie, ale písomnosť doručovaná na adresu spoločnosti PKK-stav, s. r. o. sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Ďalej bolo zistené, že spoločnosť PKK-stav nepodávala daňové priznanie a nepodala ho ani za zdaňovacie obdobie jún 2019, ďalej bolo zistené, že spoločnosť PKK-stav, s. r. o. mala jediného konateľa, ktorým bol občan maďarskej republiky, ktorého sa nepodarilo predvolať na výsluch. Z interných zdrojov bolo zistené, že spoločnosť PKK-stav, s. r. o. v podaných daňových priznaniach na DPH v zdaňovacom období január, február a júl 2019 a v zdaňovacom období január - december 2018 nemala žiadne prijaté faktúry, uskutočňovala len predaj tovaru pre rôznych odberateľov. Podľa predloženej knihy záväzkov neboli predmetné faktúry vôbec uhradené, pričom splnomocnený zástupca vo vyjadrení k výzve na predloženie dôkazov uviedol, že úhrady faktúr sa uskutočňujú pri jednotlivých dodávkach väčšinou v hotovosti. Ďalej správca dane zistil, že doprava bola zabezpečená na základe ústnych objednávok, pričom bola zabezpečená šoférom, ktorý mal byť zamestnaný v spoločnosti PKK-stav, s. r. o., a to motorovými vozidlami Mercedes Sprinter a Fiat Ducato, avšak nebolo uvedené konkrétne meno vodiča ani evidenčné čísla týchto vozidiel. Spoločnosť PKK-stav nemala žiadnych zamestnancov, nebola platiteľom dane zo závislej činnosti, ani nebola registrovaná na dani z motorových vozidiel.
58. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný, resp. správca dane nemôže založiť neuznanie nároku na okolnostiach, ktoré sa týkajú dodávateľa žalobcu tak krajský súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného ako aj s odôvodnením druhostupňového rozhodnutia, že pokiaľ žalobca ako daňový subjekt predložil na uplatnenie nároku len sporné faktúry a nedeklaroval ich žiadnymi ďalšími dôkazmi, tak tento nárok je spochybniteľný.
59. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní neodstránil pochybnosti o reálnom uskutočnení preverovaných zdaniteľných obchodov. Neunesenie dôkazného bremena na strane daňového subjektu má za následok neuznanie jeho nároku na odpočet DPH.
60. Podľa zistenia súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu, jeho rozhodnutie obsahuje zrozumiteľné a vecne správne hodnotiace úsudky, je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
61. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
62. O trovách konania rozhodol súd s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli.
63. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.