Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/84/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Podtatranská hydina a.s., so sídlom Slavkovská cesta 54, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 651 682, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100309965/2020 zo dňa 30.01.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave priznáva správnej žalobe žalobcu zo dňa 02.04.2020 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100309965/2020 zo dňa 30.01.2020 odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 02.04.2020 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100309965/2020 zo dňa 30.01.2020 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101861992/2019 zo dňa 02.08.2019, ktorým podľa v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 žalobcovi ako daňovému subjektu.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa (ďalej len „“). V dôvodoch svojho návrhu uviedol, že je nevyhnutne daná potreba úpravy pomerov vyplývajúcich z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážny nenapraviteľný následok. Argumentoval tým, že ako podnikateľský subjekt sa dostal do situácie, pri ktorej v rámci výkonu rozhodnutia nebude objektívne schopný plniť svoje záväzky, a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom a príslušným sociálnym alebo zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Tvrdil, že prípadným výkonom výkonu daňovej exekúcie sa stane nielen absolútne a objektívne platobne neschopným, ale pre svojich zamestnancov a dodávateľov aj nedôveryhodným subjektom pre akúkoľvek dlhšiu spoluprácu. Tvrdil, že správny súd priznaním odkladného účinku odvráti hrozbu závažnej ekonomickej, hospodárskej a finančnej škody v prípade spoločnosti ako zamestnávateľa, kedy tento v súčasnej dobe zamestnáva približne 300 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - Prešovský kraj v okrese Kežmarok. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že sa v súčasnosti nachádza v mimoriadnej ťažkej finančnej a ekonomickej situácii aj z toho dôvodu, že opatrenia, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky v súvislosti so zabránením šírenia nového koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19 mimoriadne negatívne zasiahli do príjmovej stránky žalobcu. Už pred zavedením jednotlivých reštriktívnych opatrení bola finančná situácia daňového subjektu mimoriadne napätá, pričom nepriznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe sa situácia ešte viac zhorší. Predmetné opatrenia pritom predstavujú objektívnu právnu skutočnosť,

ktorá je v celom rozsahu nezávislá od vôle alebo pričinenia žalobcu ako daňového subjektu. Krok spočívajúci v exekúcii na majetok spoločnosti by predstavoval vážne ekonomické a sociálne komplikácie aj v spôsobe života regionálneho obyvateľstva, nakoľko možno tvrdiť, že takýto zásah by mal za následok zvýšenie už teraz neprimerane vysokej miery nezamestnanosti v rámci regiónu pôsobnosti spoločnosti. Následne žalobca uviedol, že nútený výkon rozhodnutí spôsobí absolútny a nezvratný rozklad spoločnosti v dôsledku nedostatku prostriedkov, čím bude narušený a nenávratne poškodený celý systém financovania réžie, hospodárskej činnosti a plnenia si povinností spoločnosti ako zamestnávateľa v časti miezd a odvodov, čo bude reálne predstavovať iba vznik ďalších exekučných titulov a nezvratné problémy v podnikateľskej činnosti spoločnosti, obchodných vzťahoch, pracovných miestach a pod., teda úplný zánik spoločnosti, v čoho dôsledku nastane situácia, kedy množstvo partnerských obchodných spoločností, podnikateľov, stratí obchodného partnera a podstatnú časť svojho príjmu na réžiu ich prevádzky. Na preukázanie týchto tvrdení predložil správnemu súdu nasledovné dôkazy: Mesačné štatistiky o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie, Rekapituláciu miezd za podnik 11/2019, Riadnu účtovnú závierku zostavenú ku dňu 31.12.2017, 31.12.2018 a ku dňu 31.12.2019. Žalobca ďalej uviedol, že dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe je len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami (). S poukazom na uvedené má žalobca za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle , nakoľko rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, možno bez ďalšieho považovať za rozhodnutie, ktorého okamžitým výkonom by žalobcovi hrozila závažná ujma. Svoj názor žalobca oprel o rozhodnutia správnych súdov, ktoré citoval (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 04.02.2019, Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 13.06.2018, sp. zn. zo dňa 13.06.2018, sp. zn. zo dňa 12.06.2018, sp. zn. zo dňa 31.05.2018 a ďalšie). Mal za to, že v rámci zachovania právnej istoty žalobcu na rozhodovaní súdov a s poukazom na legitímne očakávania žalobcu v dôsledku už raz priznaného odkladného účinku obdobnej správnej žalobe, je tento žalobcov návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby relevantný a odôvodnený pre tento účel. Dnes je správca dane na podklade rozhodnutia žalovaného oprávnený uplatniť výkon exekučného daňového práva na žalobcovi vo výške vyrubeného rozdielu dane, pričom takýto výkon rozhodnutia bude pre žalobcu likvidačným.

3. Súd konanie uznesením č. k. -164 zo dňa 12.05.2020 prerušil podľa v znení neskorších predpisov do skončenia prejudiciálneho konania vedeného pred Súdnym dvorom Európskej únie na návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. .

4. O pokračovaní v konaní správny súd rozhodol uznesením č. k. -196 zo dňa 07.03.2022. 5. Žalobca podaním zo dňa 09.03.2022 na výzvu správneho súdu uviedol, že na návrhu na priznanie odkladného účinku trvá a svoj návrh doplnil o ďalšie skutočnosti a dôkazy. Uviedol, že prvostupňový orgán, Úrad pre hospodárske subjekty, daňové exekučné oddelenie pristúpilo k začatiu daňového exekučného konania prikázaním pohľadávky na účte v banke dňa 20.07.2021. Na základe jednotlivých krokov, správca dane zablokoval bankové účty žalobcu, čím sa absolútne ochromila jeho podnikateľská činnosť a reálna možnosť vykonávať podnikateľskú činnosť, uhrádzať svoje záväzky a najmä, uhrádzať mzdy svojim zamestnancom v treťom najzraniteľnejšom okrese, okrese Kežmarok. Závažná ujma značnej hospodárskej a finančnej škody s nenapraviteľnými následkami v prípade výkonu rozhodnutia spočíva v tom, že žalobca sa stal absolútne a objektívne platobne neschopným a pre svojich dodávateľov a zamestnancov nedôveryhodným. Správny súd priznaním odkladného účinku odvráti hrozbu závažnej ekonomickej, hospodárskej a finančnej škody v prípade spoločnosti ako zamestnávateľa, kedy tento v súčasnej dobe zamestnáva približne 350 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - okres Kežmarok v Prešovskom Kraji. Správca dane dňa 20.07.2021 realizoval daňovú exekúciu na daňový záväzok, ktorý sa prejednáva v rámci daného správneho súdne konania, a to prikázaním pohľadávky na účte v banke. Blokácia bankového účtu tak preukázateľne predstavuje krok správcu dane, ktorým realizuje výkon daňového exekučného konania, ktorý v svojimi dôsledkami vyvoláva negatívnu hospodársku škodu s negatívnymi dôsledkami pre celý región okresu Kežmarok, nakoľko žalobca predstavuje druhého najväčšieho zamestnávateľa v danom okrese. Realizáciou exekučnej činnosti navyše za situácie, kedy nie je zrejmý výsledok správneho súdneho konania, žalobca nie je objektívne schopný uhradiť

mzdy zamestnancom, v dôsledku čoho je ohrozená jeho ďalšie prevádzková činnosť. Za predpokladu, ak správny súd neprizná odkladný účinok správnej žalobe, bude možné naďalej realizovať výkon rozhodnutia, následkom čoho bude žalobca objektívne nútený rušiť svoje ďalšie prevádzky a prepúšťať svojich zamestnancov. Žalobca je teda jednoznačne toho názoru, že hrozba ekonomickej a finančnej ujmy je tu objektívne daná, v dôsledku blokácie bankových účtov aj prítomná a teda existujúca a preukázaná. V návrhu poukázal aj na aktuálnu rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave, napríklad v spis. zn. , alebo , na základe ktorých senáty v predmetných spisových značkách priznali odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku doplnil aj o dôvody, spočívajúce v aktuálnom bezprecedentnom navýšení cien energií, a to elektrickej energie a plynu. Žalobca je z tohto dôvodu nútený realizovať podstatné škrty výdavkov a hľadať dodatočné zdroje na zachovanie výroby. V prípade, ak by bol povinný uhradiť daňový záväzok bez priznania odkladného účinku správnej žaloby, za súčasného enormného navýšenia cien a poklesu objednávok v dôsledku vírusu COVID 19, uloženie predmetnej povinnosti by spôsobilo značné hospodárske škody v činnosti žalobcu. Ďalšou hrozbou pre žalobcu je aj neuhradenie záväzkov - preddavkových faktúr voči svojim dodávateľom, čo bude mať za následok zrušenie dohodnutých obchodných vzťahov. Hrozí, že odberatelia žalobcu prejdú ku konkurencii a žalobca bude nútený znižovať stavy zamestnancov, čo speje k úpadku spoločnosti. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne podľa žalobcu nevzniká rozpor s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie včasného a riadneho výberu daní, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri súčasnej situácii žalobcu nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. Skôr naopak, keďže prípadné ohrozenie alebo ukončenie podnikateľskej činnosti žalobcu nezostane z pohľadu trhu práce a politiky nezamestnanosti bez negatívnych dopadov. Úmyslom žalobcu teda v žiadnom prípade nie je vyhýbanie sa plneniu svojich prípadných daňových povinností, ale iba legitímne a odôvodnené oddialenie núteného výkonu napadnutého rozhodnutia, za súčasnej objektívne spôsobenej negatívnej finančnej situácie až do právoplatného skončenia súdneho konania, t. j. právoplatného rozhodnutia vo veci správnej žaloby.

6. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 23.03.2022, doručeným správnemu súdu taktiež dňa 23.03.2022, v rámci ktorého sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že s jeho priznaním nesúhlasí.

7. Podľa (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

8. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

9. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

10. Podľa , odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

11. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia

správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod (zákonný dôvod v zmysle ust. , t. j žalobcom žiadaný zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe) nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

12. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody s nenapraviteľnými následkami. Hrozbu takéhoto následku videl v tom, že začatím daňovej exekúcie na základe správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane žalobcovi v sume XXX.XXX,XX eura, sa žalobca vzhľadom na svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (preukázanú predloženými dôkazmi) stal absolútne a objektívne platobne neschopným, čo má výrazný dopad nielen na zamestnancov a dodávateľov žalobcu. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a/ alebo b/ ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a/ ust. (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. . Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu došlo, nakoľko žalobca svoju argumentáciu týkajúcu sa priznania odkladného účinku správnej žalobe náležite preukázal priloženými dôkazmi. Po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu. Dôvody uvedené v návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považoval správny súd za opodstatnené, pretože okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia zaväzujúceho žalobcu k zaplateniu vyrubeného rozdielu dane v sume XXX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014, hrozí žalobcovi závažná ujma (značná hospodárska i finančná škoda) spočívajúca v ohrození následkom vymáhania vyrubenej dane v daňovom exekučnom konaní, čo reálne ohrozuje jeho ďalšiu existenciu a ekonomickú činnosť, s dopadom i na jeho zamestnancov, odberateľov hotových výrobkov, ale i dodávateľov žalobcu. Podľa názoru správneho súdu priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Nedochádza k zániku pohľadávky správcu dane, ale len k odloženiu jej splnenia, a to do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa u žalobcu zároveň zabráni vzniku závažnej ujmy, hospodárskej a finančnej škody, iného vážneho nenapraviteľného následku spočívajúceho aj v prípadnej nutnosti prepúšťania zamestnancov žalobcu ako i možnému likvidačnému následku žalobcu v spojení so začatou daňovou exekúciou na základe správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, správny súd rozhodol o žiadosti žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .