Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-30S/174/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej a členov senátu Mgr. Mariána Štulajtera a JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej PhD., LL.M. (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E. – C., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s. r. o., so sídlom Lehockého 4, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 757 276, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Lakeside park 2, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2022/028447-002 zo dňa 24.05.2022, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Dňa 02.05.2018 orgán štátneho stavebného dohľadu vykonal na pozemku parc. č. 2968/4 C-KN, k. ú. F. G. H. (ďalej len „parc. č. 2968/4“) štátny stavebný dohľad (ďalej len „ŠSD“). Pri výkone ŠSD bolo zistené, že na pozemku parc. č. 2968/4 jeho vlastník, t.j. žalobca, bytom F. G. H., A. I. XXXX/X (ďalej aj „stavebník“), bez predchádzajúceho povolenia podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) už vykonal terénne úpravy a na tomto pozemku, bez predchádzajúceho povolenia podľa a nasl. , začal s realizáciou stavebných prác na stavbe „oporný múr a oplotenie." Orgán ŠSD výzvou č. zo dňa 04.05.2018, doručenou stavebníkovi dňa 22.05.2018, s okamžitou platnosťou zastavil nepovolenú stavebnú činnosť na vyššie uvedených stavbách. Obec Teplička nad Váhom ako príslušný podľa a 1 o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) Rozhodnutím č. zo dňa 25.05.2018 z úradnej povinnosti oznámil stavebníkovi začatie konania podľa ust. , vo veci nepovolenej stavby „oporný múr a oplotenie pozemku" a terénne úpravy (v danom čase zrealizované v rozsahu vyrovnania terénu a návozu makadamu, ktorý je zhutnený) na pozemku parc. č. 2968/4. Rozhodnutie prevzal žalobca dňa 28.05.2018.

2. Žalobca predložil dňa 16.08.2018 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „oporný múr a oplotenie pozemku“. Orgán ŠSD dňa 27.09. 2018 zistil, že na parc. č. 2968/4 žalobca ako stavebník pokračuje v stavebných prácach tým, že realizoval výkopové práce pre stavbu „oplotenie“. Zápisnicu z miestneho zisťovania žalobca odmietol podpísať. Na základe

zistených skutočností orgán ŠSD opätovnou výzvou č. zo dňa 27.09.2018 vyzval žalobcu, aby s okamžitou platnosťou zastavil všetku stavebnú činnosť na pozemku parc. č. 2968/4, ako aj na rozostavanej stavbe „oporný múr, oplotenie“ a terénnych úpravách. Výzvu žalobca prevzal dňa 03.10.2018.

3. Dňa 24.06.2021 poverený zamestnanec stavebného úradu opätovne vykonal ŠSD a zistil, že na parc. č. 2968/4 žalobca na plochu pozemku do toho času spevnenú len makadamovým podsypom uložil zámkovú dlažbu a na takto upravený podklad umiestnil „kontajner - 2 x (rozmer cca 12,2 m x 2,4 m), kontajner (rozmer cca 6,0 m x 2,4 m), sklad a záhradnú chatku“. Na základe týchto zistených skutočností predmet konania rozšíril aj o tieto nepovolené stavby. Pri výkone ŠSD stavebník zápisnicu odmietol podpísať. Z dôvodu zmeny v skutkových zisteniach týkajúcich sa predmetu konania, rozhodnutím č. /JH zo dňa 22.07.2021 v súlade s vyzval žalobcu na preukázanie súladu nepovolených stavieb s platným Územným plánom obce Teplička nad Váhom, ktorý bol schválený Uznesením č. 36/2017 - Obecným zastupiteľstvom dňa 23.05.2017 a to v lehote do 60 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Rozhodnutie žalobca prevzal dňa 05.08.2021. Na výzvu reagoval žalobca listom zo dňa 19.08. 2021 s tým, že zaslal „Žiadosť – Ohlasovaciu povinnosť“. Zároveň uviedol, že na parc. č. 2968/4 nemá žiadnu stavbu na pevných základoch a dlažba je uložená na brizolite.

4. Dňa 27.08.2021 žalobca doručil ohlásenie drobnej stavby „záhradný domček“ drevenej konštrukcie, rozmer (3,3 x 4,8 m) na parc. č. 2968/4, ktoré predložil bez grafickej prílohy, situácie osadenia stavby a jednoduchého technického opisu stavby. Na základe výzvy stavebného úradu č. /JH zo dňa 09.09.2021 žalobca dňa 06.10.2021 predložil situačný výkres v dvoch vyhotoveniach s vyznačením veľkosti stavby, jej umiestnením na pozemku vrátane odstupu od hranice susedného pozemku a jednoduchý technický opis stavby, uvedený v sprievodnom liste. listom č. /JH zo dňa 18.10.2021 upozornil žalobcu, že ohlásenie stavby považuje za bezpredmetné, nakoľko žalobcom ohlásená drobná stavba „záhradný domček“ bola predmetom už začatého konania o nepovolenej stavbe ( v spojení s ).

5. vyzval v rámci rozhodnutia č. /JH zo dňa 22.07. 2021 žalobcu, aby v stanovenej lehote do 60 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia o prerušení konania preukázal, že súbor stavieb „oporný múr, oplotenie, 3 ks kontajnerov, sklad, záhradná chatka“ a ich umiestnenie nie je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania, a to s platnou územnoplánovacou dokumentáciou „Územným plánom obce Teplička nad Váhom“ schváleným Uznesením č. 36/2017 Obecným zastupiteľstvom dňa 23.05.2017, ktorého záväzné časti boli vyhlásené Všeobecne záväzným nariadením č. 4/2017 zo dňa 23. 05. 2017 a ktoré nadobudlo účinnosť dňa 08.06.2017. Do predloženia požadovaného dokladu konanie vo veci nepovoleného súboru stavieb zistených v rámci ŠSD vykonaného dňa 02.05.2018 a dňa 24.06.2021 podľa o správnom konaní (ďalej len „“) prerušil. Rozhodnutie č. /JH zo dňa 22.07.2021 žalobca prevzal dňa 05.08.2021, lehota na predloženie požadovaných podkladov uplynula márne dňa 04.10.2021.

6. Oznámením č. /JH zo dňa 04.11.2021 upovedomil žalobcu o pokračovaní konania o nepovolených stavbách podľa , , Stavebného zákona v spojení s Správneho poriadku (ďalej len „oznámenie zo dňa 04.11.2021“). V tomto oznámení zo dňa 04.112021 súčasne žalobcu v súlade s Správneho poriadku vyzval, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k spôsobu jeho zistenia, k podkladom pre rozhodnutie, prípadne ešte navrhol ich doplnenie, a za tým účelom podľa nariadil ústne pojednávanie dňa 01.12.2021 o 10:00 hod. Žalobca poštovú zásielku s oznámením zo dňa 04.112021 neprevzal v odbernej lehote a na ústne pojednávanie sa nedostavil.

7. Obec Teplička nad Váhom ako príslušný orgán verejnej správy prvého stupňa dňa 27.12.2021 vydal Rozhodnutie č. /JH (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“), ktorým žalobcovi ako stavebníkovi podľa v spojení s a nariadil odstránenie nepovolenej stavby, a to konkrétne odstránenie: 1. „oplotenia" z pozemku parc. č. 2968/4 postaveného pozdĺž spoločnej hranice s pozemkami parc. č. 3170/2, 2968/3, 3217/2, 2970/6 C-KN, k.ú. F. G. H.; 2. „3 ks kontajnerov" umiestnených na spevnej

ploche na pozemku parc. č. 2968/4; 3. „skladu" umiestneného na spevnenej ploche na pozemku parc. č. 2968/4; 4. „záhradnej chatky" umiestnenej na spevnenej ploche na pozemku parc. č. 2968/4; vrátane celej spevnenej plochy zo zámkovej dlažby z pozemku parc. č. 2968/4. Pre odstránenie stavieb a spevnených plôch podľa , a určil nasledovné podmienky: 1. Stavby a materiál zo spevnených plôch budú odstránené v lehote do 90 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Odborný dozor nad búracími prácami žalobca ako stavebník zabezpečí prostredníctvom oprávnenej osoby podľa a nasl. , ktorú je povinný oznámiť pred začatím prác. 2. Stavby budú odstraňované ich postupným rozobratím alebo ich odvezením z pozemku a búranisko zabezpečené proti prístupu nepovolaných osôb. 3. Náklady na odstránenie stavby znáša v zmysle veta prvá vlastník nepovolených stavieb. 4. Stavebník je povinný stavebný odpad, ktorý nie je možné alebo účelné využiť na jeho ďalšie využitie, recykláciu alebo iné zhodnotenie, podľa príslušného ustanovenia o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) odviezť na skládku k tomuto účelu určenú. Stavebník ako pôvodca odpadu zodpovedá za nakladanie s odpadmi podľa a plní aj ďalšie povinnosti podľa - povinnosti držiteľa odpadu (napr. vedenie a uchovávanie evidencie o druhoch a množstve odpadov v zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti, s ktorými sa bude nakladať pri realizácii predmetnej stavby, ako aj o ich zhodnotení a zneškodnení; ohlasovanie ustanovených údajov z evidencie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva v zmysle vyššie citovanej vyhlášky a pod.). 5. Odvážanou suťou nesmú byť znečistené verejné komunikácie, počas prác udržiavať čistotu na komunikáciách a verejných priestranstvách a práce zabezpečiť bez porušenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vlastník odstraňovanej stavby je povinný zabezpečiť pri vyvážaní stavebného odpadu čistenie motorových vozidiel pred výjazdom z búraniska. 6. Pozemok po odstránení stavieb a materiálu zo spevnených plôch bude spätne zazelenený napr. trávnatým porastom. 7. Pri uskutočňovaní búracích prác budú dodržiavané predpisy týkajúce sa bezpečnosti práce a technických zariadení a dbané o ochranu zdravia osôb vykonávajúcich búracie práce. 8. Stavebník počas búracích prác je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov a aby búracími prácami na týchto pozemkoch nevnikli škody, ktorým by bolo možné inak zabrániť. V prípade ak v dôsledku búracích prác dôjde k takým škodám, ktoré nie je možné odstrániť, stavebník je povinný poskytnúť vlastníkovi takto poškodeného pozemku náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

8. V odôvodnení svojho rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa popísal priebeh administratívneho konania a skonštatoval, že nepovolené úpravy terénu spočívajú vo výrube opadavých drevín, v zarovnaní terénu do výšky nivelety existujúcej cesty, zhutnenia celej plochy, návoz kameniva/ brizolitu, keď uvedené je zrejmé zo spisového materiálu Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina zo dňa 06. 04.2017 i spisového materiálu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia Policajného zboru Žilina, miesta stavby zo dňa 22. 05.2018. dňa 24.06.2021 zistil, že takto spevnenú plochu upravil žalobca uložením zámkovej dlažby cca na 2/3 pozemku, na ktorú umiestnil stavby, a to „3 ks kontajnery“, „sklad“ a „záhradná chatka“. Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej poukazoval na príslušné ustanovenia (, , , , , , , , , , ). V ďalšom poukazoval na Územný plán obce Teplička nad Váhom, keď v zmysle neho je daná lokalita a predmetný pozemok (parc. č. 2968/4) vedený ako plocha: Z2 - plochy zelene - izolačná zeleň, brehové porasty, nelesná drevinná vegetácia. Prípustné funkcie sú: vysoká a nízka zeleň založená a udržiavaná podľa jej špecifickej funkcie. Neprípustné funkcie sú: iné ako prípustné. Poukázal i na doplňujúce ustanovenia v znení: „Na plochách existujúcej a navrhovanej zelene uskutočniť pasport existujúcich drevín. Pre každú navrhovanú alebo revitalizovanú plochu zelene zabezpečiť vypracovanie odbornej dokumentácie a pravidelnú údržbu.“ Na základe zistených skutočností zo ŠSD mal orgán verejnej správy prvého stupňa za nepochybne ozrejmený záver, že žalobca ako stavebník bez predchádzajúceho povolenia na pozemku parc. č. 2968/4 na celej ploche pozemku, za účelom jeho vyrovnania vykonal rozsiahle terénne úpravy, ktoré si vyžadovali aj realizáciu oporného múra. Takto vyrovnaný pozemok na ploche cca 500 m2 následne spevnil pomocou zámkovej dlažby. Na takto upravený podklad umiestnil stavby - „3 ks kontajnery, sklad, záhradná chatka,“ a celý areál oplotil. Keďže umiestnenie stavieb „3 ks kontajnery, sklad, záhradná chatka,“ si preukázateľne vyžiadalo úpravu podkladu, bez ohľadu na ich stavebnotechnické vyhotovenie, ide o stavby v zmysle ich definície v , na uskutočnenie ktorých sa vyžadovalo povolenie podľa a nasl. . Nakoľko žalobca tieto stavby uskutočnil nielen bez predchádzajúceho povolenia

stavebného úradu, ale tieto umiestnil aj v tej časti územia obce, na ktorej to územný plán obce v jeho záväzných častiach vylučuje, boli naplnené zákonné dôvody, aby z úradnej povinnosti nariadil ich odstránenie podľa v spojení s a Stavebného zákona, pričom stavba „oporný múr“ bude predmetom samostatného rozhodnutia stavebného úradu v zmysle .

9. Žalobca podal proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa odvolanie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, v ktorom požadoval napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa v celom rozsahu ako nezákonné zrušiť. V rámci siedmych odvolacích bodov namietal: 1. nezákonnosť, arbitrárnosť, neodbornosť, zaujatosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia; 2. nesprávny procesný postup orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorý bez doručenia oznámenia zo dňa 04.11.2021 nariadil žalobcovi ústne pojednávanie na deň 01.12.2021 a následne rozhodol bez možnosti žalobcu ako stavebníka zákonným spôsobom sa vyjadriť k prejednávanej veci; 3. absenciu zdôvodnenia prečo sa v prípade kontajnera, skladu a záhradnej chatky nejedná o hnuteľné veci, keďže nemajú žiadne pevné spojenie so zemou, ale o nepovolené stavby s tým, že nebolo uvedené aké nepovolené stavby v členení podľa až sa majú odstrániť; 4. nesúlad územného plánu obce ponímajúcom parc. č. 2968/4 ako „Z2 – plochy zelene“ s právnym stavom, keďže parc. č. 2968/4 je na LV č. XXXX evidovaná ako orná pôda; 5. absenciu porušení ustanovení , keďže oplotenie pozemku parc. č. 2968/4 bolo vykonané ešte právnym predchodcom žalobcu ako stavebníka p. C. J., keď obec Teplička nad Váhom k ohláseniu drobnej stavby „oplotenie pozemku parc. č. 2968/4“ nemala námietky (list. čj.: , zo dňa 11.12.2015); 6. poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v zmysle ktorého futbalové tréningové ihrisko, ktoré síce vzniklo ako výsledok určitej stavebnej činnosti, nie je vecou v právnom zmysle; 7. nesprávne právne posúdenie „3 ks kontajnerov, skladu a záhradnej chatky“ a zámkovej dlažby ako nehnuteľnosti, keď tieto sú hnuteľnými vecami, nespojenými so zemou pevným základom, nezhotovenými zo stavebných výrobkov. Ide o veci privezené, voľné položené na pozemku.

10. Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu Rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2022/028447-002 zo dňa 24.05.2022 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. Žalovaný zhrnul podstatný priebeh administratívneho konania a odvolania žalobcu. Žalovaný poukazoval na „ex offo“ konanie podľa v prípade zistenia existencie stavby postavenej bez oprávnenia (stavebného povolenia), resp. bez oznámenia k ohláseniu drobnej stavby. V tomto konaní sa následne zisťuje, či zrealizované stavebné práce na rozostavanej stavbe alebo už dokončenej stavbe je možné dodatočne povoliť ( ), keď dôkazné bremeno v tomto smere leží na zriaďovateľovi stavby. Ak stavebník v lehote určenej vo výzve nepredloží doklady preukazujúce súlad nepovolených stavieb s verejnými záujmami najmä s územnoplánovacími podkladmi, v súlade s v spojení s je povinný nariadiť ich odstránenie. Žalovaný tiež poukazoval na to, že zabezpečenými dôkazmi bolo nespochybniteľné, že na pozemku parc. č. 2968/4 došlo k úprave podkladu, nakoľko osadeniu odstraňovaných objektov, vrátane záhradnej chatky (domčeka) bez ohľadu na ich stavebnotechnické riešenie (oceľový alebo plechový sklad, drevenú konštrukciu), čas ich trvania a účel ich užívania alebo či ide o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec v zmysle príslušných ustanovení , predchádzali rozsiahle terénne úpravy, ktoré si vyžiadali nielen rozsiahly výrub rastúcich drevín na tomto pozemku, ale aj vybudovanie nových oporných múrov a pred osadením objektov vyrovnanie pozemku formou navážky štrkodrvy rôznej frakcie a zeminy a spevnenie jeho povrchu zámkovou dlažbou ukladanou pravdepodobne do štrkového lôžka (brizolitu), a to na jeho pomerne veľkej ploche cca 500 m2 z jeho celkovej výmery 736 m2. Odstraňované objekty neboli teda položené priamo voľne na teréne pozemku, ale položené až na upravenom podklade. Vo vzťahu k „záhradnej chatke“ žalovaný poukázal v rozhodnutí na to, že sa žalobca snažil o jej dodatočnú legalizáciu, keď uvedené dosvedčuje, že ide o stavbu. Podľa žalovaného posudzované objekty bolo a je potrebné považovať za stavby v zmysle , keď v konaní s poukazom na obsah správneho spisu, podania odvolateľa (ohlásené drobné stavby), najmä však na fotodokumentáciu, ktorej vyhotoveniu odvolateľ bránil, ale aj ostatnú súčasť správneho spisu bolo jednoznačne preukázané, že posudzované objekty sú stavbami, ktorých osadenie vzhľadom na stav pôvodného pozemku predchádzali rozsiahle terénne úpravy, vrátane odstránenia rastúcich drevín a úpravy povrchu pozemku jeho spevnením zámkovou dlažbou. S odkazom na v spojení s žalovaný ďalej dôvodil, že dodatočne možno povoliť len takú stavbu, ktorá nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, keď z územného

plánu obce Teplička nad Váhom vyplynulo, že predmetné územie je označené ako plocha Z2 - plochy zelene - izolačná zeleň, brehové porasty, nelesná drevinná vegetácia, na ktorom je prípustná len vysoká zeleň založená a udržiavaná podľa jej špecifickej funkcie a iné ako tieto sú neprípustné. Vedomosť žalobcu o vylúčení stavebnej činnosti na uvedenom pozemku žalovaný odvodzoval od toho, že žalobca žiadal o zmenu územného plánu s odôvodnením zámerom ohľadom vybudovania školiaceho centra. Napriek tejto vedomosti žalobca z pozemku bez predchádzajúceho súhlasu dotknutého orgánu na ochranu prírody a krajiny najskôr vyrúbaním odstránil veľké množstvo opadavých drevín a to aj z brehu priľahlého vodného toku, na tomto pozemku následne vykonal rozsiahle terénne úpravy, ktoré si vyžiadali aj vybudovanie oporných múrov s výškou telesa cca 2,0 m, ktoré umiestnil pozdĺž brehu vodného toku a v roku 2018 začal aj s budovaním oplotenia tohto pozemku pozostávajúceho s betónovej podmurovky, nosných oceľových stĺpikov kotvených do hlavy oporných múrov a pravdepodobne do základových pätiek a z nenosnej výplne z vlnitého plechu, a to po celom obvode spevnenej plochy, čím vytvoril tzv. uzatvorený areál so vstupnou bránou, na pozemok ktorého po jeho vyrovnaní a spevnení zámkovou dlažbou osadil odstraňované objekty. Ďalej žalovaný tiež uviedol, že pôvodné oplotenie právneho predchodcu v zmysle „Oznámenia k ohláseniu drobnej stavby“ č. zo dňa 11.12.2015 malo pozostávať z oceľových stĺpikov a poplastovaného pletiva s výškou 2 m. Žalobca nadobudol pozemok parc. č. 2968/4 na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad katastrálny úrad povolil rozhodnutím č. V 246/2017 dňa 13.2.2017 - 1053/17. Pravdepodobne na začiatku roku 2017 začal žalobca s výrubom drevín z pozemku a aj s vykonávaním terénnych úprav a s realizáciou oporných múrov (podľa foto z mája 2018 boli tieto už vo vysokom štádiu ich rozostavanosti). Podľa fotodokumentácie založenej v spise v mesiaci máj 2018 pozemok nebol oplotený. Fotodokumentácia zo septembra 2018 však už zachytáva zrealizované oceľové (betónové) nosné stĺpiky oplotenia, ktoré boli zakotvené do hlavy oporných múrov a zachytáva aj po obvode pozemku vykopané jamy a to aj na mieste s asfaltovým povrchom priľahlej cesty, ktorý bol odstránený, ako prípravu pre osadenie ďalších stĺpikov oplotenia. S prihliadnutím na nové ohlásenie, ktoré žalobca podal dňa 24.01.2018, ako aj na spôsob stavebného riešenia, ktoré je diametrálne a to nielen konštrukčne, ale aj materiálovo odlišné, neobstojí tvrdenie, že s realizáciou stavebných prác na oplotení začal právny predchodca žalobcu p. C. J.. K procesnému postupu pri doručovaní žalovaný uviedol, že žalobca si na obálke, v ktorej v priebehu celého konania doručoval svoje písomnosti uvádzal adresu ul. Kostelného 1251/9 Teplička nad Váhom a na tejto adrese sa preukázateľne zdržiaval, osobne dňa 18.01.2022, t.j., viac ako mesiac po tom, čo na doručovanej adrese podľa tvrdenia jeho splnomocneného zástupcu už nemal bývať a zdržiavať sa. Prevzal si osobne od poštovej doručovateľky aj meritórne rozhodnutie. Neprevzatie oznámenia zo dňa 04.11.2021 preto žalovaný vyhodnotil ako účelové konanie zo strany žalobcu a ako jeho nečinnosť, ktorou si sám zmaril právo oboznámiť sa s podkladmi a zisteniami stavebného úradu pred vydaním rozhodnutia odhliadnuc, že aj v prípade jeho uplatnenia s prihliadnutím na rozpor nepovolených stavieb s územným plánom obce, by táto skutočnosť nebola spôsobilá ovplyvniť výsledok rozhodnutia stavebného úradu o odstránení stavieb. Žalovaný mal potom za dostatočne preukázané, že pre nariadenie odstránenia objektov boli splnené všetky zákonné predpoklady podľa .

Žaloba

11. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a žiadal, aby ho správny súd zrušil. V správnej žalobe poukázal v bode I. na vecnú a miestnu príslušnosť súdu, lehotu na podanie správnej žaloby, ako i na právo na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a na právo vlastniť majetok ( , a (ďalej len „“)). Zároveň navrhol súdu, aby správnej žalobe podľa priznal odkladný účinok.

12. V bode II. správnej žaloby (Skutkový stav) žalobca poukázal na svoje vlastníctvo pozemku parc. č. 2968/4 a na to, že na základe ohlásenia obci Teplička nad Váhom oplotil pozemok, spevnil povrch svojho pozemku makadamom a položil naň 3 ks hnuteľných vecí (lodných kontajnerov a zmontovanú drevenú záhradnú chatku) bez ich spojenia so zemským povrchom. Spomenul vydanie rozhodnutia orgánom verejnej správy prvého stupňa o odstránení nepovolených stavieb, vrátane určených podmienok zo strany stavebného úradu. V ďalšom v rámci bodu II. žaloby skopíroval znenie svojho odvolania proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa.

13. V bode III. správnej žaloby (Právny stav) žalobca namietal, že orgán verejnej správy prvého stupňa nezistil riadne a spoľahlivo skutkový stav tak, ako to vyžaduje a Správneho poriadku. Ďalej bol žalobca toho názoru, že orgán verejnej správy prvého stupňa riadne nekonal v zmysle príslušných ustanovení a že požadoval a požaduje od žalobcu šikanóznym spôsobom právne úkony, ktoré žalobca nie je povinný v zmysle robiť a vykonať. Za cieľ rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa považoval znemožnenie riadneho a nerušeného užívania pozemku žalobcom a tiež spôsobenie značnej finančnej škody žalobcovi vzhľadom na to, že má navrátiť pozemok do stavu, v ktorom sa nachádzal pred tým ako ho nadobudol, kedy tento bol zanedbaný a zarastený náletovými drevinami. Rozhodnutie žalovaného ako i orgánu verejnej správy prvého stupňa považoval žalobca za neurčité a nepreskúmateľné, pretože v nich nie je nezameniteľne opísané, čo má žalobca konať a čo nie.

14. Žalobca tiež poukazoval na to, že „má stavby na pozemku odstrániť ich postupným rozobratím (sú ako jedna hnuteľná vec) alebo ich odvezením z pozemku a búranisko zabezpečiť proti prístupu nepovolaných osôb“, keď z uvedeného je zrejmé, že orgány verejnej správy týmto potvrdili, že žalobcove „stavby“ nie sú pevne spojené so zemským povrchom, ale sú na ňom len voľne položené ako akékoľvek iné hnuteľné veci, ktoré sa môžu kedykoľvek premiestniť kdekoľvek inde. Zároveň žalobca mal za to, že z rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa v rámci podmienok stanovených pre odstránenie stavieb a spevnených plôch nevyplýva, čo je tzv. „búranisko“ a ako má byť zabezpečené búranisko. Žalobca ďalej uvádzal v žalobe, že žalovaný sa v rozhodnutí riadne nezaoberal tým, že orgán verejnej správy prvého stupňa nekonal so žalobcom riadne v zmysle a tiež v zmysle Správneho poriadku. Orgán verejnej správy prvého stupňa nedoručoval žalobcovi svoje písomné podania, na ktoré poukázal žalobca v odvolaní, čím došlo k porušeniu jeho práv a oprávnených záujmov. V tomto smere poukazoval na to, že orgán verejnej správy prvého stupňa vedie register svojich obyvateľov tak, ako aj každá iná obec alebo mestská štvrť. S odkazom na Správneho poriadku žalobca uvádzal, že orgán verejnej správy prvého stupňa nedoručoval svoje písomné podania na adresu trvalého pobytu žalobcu, čím porušoval viaceré právne predpisy Slovenskej republiky, ktorými je viazaný. Orgán verejnej správy prvého stupňa a ani žalovaný v priebehu celého trvania stavebných konaní nekonali tiež s inými dotknutými osobami v zmysle - vlastníkmi susedných pozemkov a prípadných susedných stavieb, čím porušili platné právne predpisy Slovenskej republiky a nemožno sa tak dozvedieť, čo je naozaj vo verejnom záujme v predmetnej lokalite obce Teplička nad Váhom.

15. V ďalšom považoval žalobca výklad a interpretáciu ustanovení ohľadom stavieb a ohlásenia v zmysle za svojvoľný, keď poukazoval na . Z dôvodu neuvedenia z akej právnej úpravy vychádzali orgány verenej správy pri voľnej interpretácii a výklade ustanovení považoval ich rozhodnutia za nezákonné a nepreskúmateľné. Poukazoval na odpoveď Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 11.07.2006 a dňa 15.11.2016, keď z týchto odpovedí vyplývajú úplne odlišné závery ohľadom „stavieb“ žalobcu, než uvádza žalovaný a orgán verenej správy prvého stupňa v rozhodnutiach. Konanie orgánov verenej správy označil za nezákonné a šikanózne. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu čo je stavbou poukázal na nutnosť vychádzať z ako „lex generalis“, kde je stavba podľa definovaná ako nehnuteľnosť, keď lodný kontajner, sklad a záhradná chatka sú hnuteľné veci bez napojenia na inžinierske siete.

16. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a aby uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zopakoval s poukazom na , že stavba (objekt) bez ohľadu na to, či ide o stavbu ako hotový výrobok dovezený a osadený na takto upravený povrch, o stavbu dovezenú a zmontovanú na takomto povrchu, bez ohľadu na to z akých materiálov je konštrukcia zhotovená (oceľová, plechová, drevená, murovaná konštrukcia) a bez ohľadu na čas jej trvania (dočasná alebo trvalá) ako aj jej účel užívania (bytová alebo nebytová stavba/ nemusí byť vždy len pevne spojená so zemou, a to spôsobmi uvedenými pod písmenami a) až e) , ale postačuje, aby pred jej osadením došlo k úprave podkladu. Na

podporu svojho záveru o tom, že žalobcove objekty, ktorých odstránenie bolo nariadenú sú stavbami žalovaný poukázal na Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. -72 zo dňa 22. júna 2016 v spojení s Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. januára 2018 a tiež na Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. -49 zo dňa 06. apríla 2016 v spojení s Rozsudkom NS SR sp. zn. . Žalovaný mal za to, že vykonaným inšpekčným dohľadom v spojení so zabezpečenými dôkazmi (fotodokumentácia zo ŠSD a fotodokumentácia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina vo veci ohláseného podnetu v spojení s nelegálnym výrubom drevín) bolo dostatočne preukázané, že k úprave podkladu pozemku parc. č. 2968/4 došlo pred osadením stavieb. Z porovnania fotodokumentácie z rôznych časových období (jún 2014, máj a september 2018) vyplynulo, že vyrovnaniu pozemku predchádzali pomerne rozsiahle zemné úpravy (výrub rastúcich drevín, vybudovanie nových oporných múrov, úprava formou navážky štrkodrvy rôznej frakcie a spevnenie povrchu pozemku zámkovou dlažbou ukladanou pravdepodobne do štrkového lôžka (brizolitu)). Odstraňované objekty neboli teda položené priamo voľne na teréne pozemku, ale položené až na takto upravenom podklade.

18. Vo vzťahu k žalobnému tvrdeniu, že oplotenie a terénne úpravy pozemku vykonal právny predchodca žalobcu p. K. C. J. na základe opatrenia obce označeného ako „Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby“ č. zo dňa 11.12.2015 žalovaný zotrval na svojej argumentácií, že toto neobstojí s prihliadnutím na nové ohlásenie, ktoré žalobca podal dňa 24.01.2018 ako aj na spôsob stavebnotechnického riešenia, ktoré je diametrálne konštrukčne, ako i materiálovo odlišné od toho v zmysle oznámenia C. J. z roku 2015. Žalovaný sa tiež ohradil vo vyjadrení k žalobe, že z výrokovej časti rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa žalobcom tvrdené uloženie povinnosti uviesť pozemok do stavu, v ktorom sa nachádzal predtým ako ho nadobudol do vlastníctva, t.j. do jeho pôvodného „zanedbaného stavu s náletovými drevinami“ nevyplýva. Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa žalovaný považoval z hľadiska rozsahu uloženej povinnosti za dostatočne zrozumiteľné, jasné a aj vykonateľné. Žalovaný tiež na margo rozporu evidencie parc. č. 2968/4 na LV č. XXXX ako ornej pôdy s tým, že v územnom pláne obce je pozemok uvedený ako „Z2 – plochy zelene“ poukázal na to, čo ustanovuje územný plán obce ( ) a to bez väzby na spôsob, akým sú pozemky v riešenom území v katastri nehnuteľnosti evidované druhovo alebo podľa spôsobu ich užívania. Žalovaný zdôraznil vedomosť žalobcu o vylúčení akejkoľvek stavebnej činnosti na dotknutom pozemku poukazom na to, že žalobca adresoval dňa 24.01.2018 obci Teplička nad Váhom žiadosť ohľadom zmeny územného plánu. Tvrdenie o rozpore územného plánu obce s právnym stavom vzhľadom na evidenciu parc. č. 2968/4 ako ornej pôdy označil žalovaný za účelové. Žalobca nepreukázal v konaní o dodatočnom povolení stavby, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s územným plánom obce a teda verejnými záujmami chránenými týmto lokálnym zákonom. Na podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal opätovne na Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. -72 zo dňa 22. júna 2016 v spojení s Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 24. januára 2018. Žalovaný vyjadrenie žalobcu o vedomosti orgánu verejnej správy prvého stupňa od 04.11.2021 o tom, že žalobca nežije v obci Teplička nad Váhom považoval za neopodstatnené. Na obálke, v ktorej žalobca v priebehu celého konania doručoval svoje písomnosti uvádzal adresu ul. Kostelného 1251/9 Teplička nad Váhom a na tejto adrese sa preukázateľne zdržiaval, prevzal si tu aj meritórne rozhodnutie. Žalobca neoznámil zmenu svojho trvalého pobytu, resp. že by žiadal o doručovanie úradných zásielok na novú adresu.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Replika žalobcu

20. Žalobca sa v replike zo dňa 25.112022 pridržiaval svojej argumentácie v správnej žalobe. Tvrdil, že , ani žiadny iný zákon, nedefinuje čo je úprava podkladu. Žalovaný si sám definuje, čo znamená úprava podkladu. Podľa žalovaného je to napr. formou výkopov, zasypaním priekop alebo priehlbín, zavážok, násypov, vyštrkovaním alebo s použitím iných výrobkov napr. zámkovou dlažbou, spevnenie svahov a pod., keď tento výklad považuje žalobca za nezákonný. Ohľadom poukazovania žalovaného na judikatúru vo vyjadrení k žalobe žalobca poukazoval na mnohé korupčné kauzy sudcov, ktorí rozhodovali tak, ako boli motivovaní, keď jediným možným spôsobom ako má súd konať je podľa . Žalovaný podľa žalobcu nikde neuviedol zákonnú definíciu „zemných úprav“, ktorá je uvedená v

a nevysvetlil pri použití tohto pojmu, akým spôsobom žalobca porušil pri údajných terénnych úpravách pozemku a nedokázal, že údajné terénne úpravy vykonal žalobca. Fotografie zo spisu považoval žalobca za nezákonné, ktoré si mohol žalovaný upraviť podľa toho, ako mu to vyhovuje. Žalobca tvrdil, že nevykonával na svojom pozemku žiadnu stavebnú činnosť, nepostavil žiadnu stavbu v zmysle . Žalobca zaslal dňa 24.01.2018 obci Teplička nad Váhom „Ohlásenie stavebných úprav“, keď týmto ohlásením chcel vybudovať nové oplotenie z betónových stĺpov tvaru H, do ktorých sa nasunú betónové platne, čo dokazuje projektová dokumentácia zaslaná obci. V replike tiež žalobca uviedol, že vyčistením pozemku ani právny predchodca žalobcu ani žalobca neporušili žiadne ustanovenia ani iného zákona.

21. Žalovaný dupliku nepodal.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

22. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

23. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 19.10.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.11.2022, bol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnutý.

24. Dňom 1. apríla 2024 v zmysle a nasl. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov prešli kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „“). V dôsledku uvedenej legislatívnej úpravy odo dňa 1. apríla 2024 došlo k prechodu právomoci Odboru výstavby a bytovej politiky, Oddelenia štátnej stavebnej správy Okresného Žilina na . Podľa ust. namiesto orgánu verejnej správy podľa odsekov 1 a 2 je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odsekov 1 a 2.file_0.jpg

file_1.wmf

Odo dňa 1. apríla 2024 je v zmysle vyššie uvedených skutočností v konaní sp. zn. vedenom Správnym súdom v Banskej Bystrici na strane žalovaného vedený .

25. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s bez nariadenia pojednávania, pretože ústne pojednávanie žiaden z účastníkov konania nenavrhol a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa . Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 30. mája 2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 6. júna 2024 ( ).

26. Podľa , (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak.

29. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

30. Podľa konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

31. Podľa vždy v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa; stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou.

32. Podľa nariadi vlastníkovi stavby odstránenie b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného podľa pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami,

33. Podľa Stavebného zákon ak zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa a podkladov predložených v stavebnom konaní.

34. Podľa ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, nariadi odstránenie stavby.

35. Podľa ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, nariadi odstránenie stavby.

36. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi ( ). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle .

37. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako príslušného stavebného o nariadení odstránenia nepovolených stavieb. Uvedené zistil orgán verejnej správy prvého stupňa v rámci štátneho stavebného dohľadu. Žalobca v správnej žalobe všeobecne namietal nespoľahlivé zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. Všeobecne uplatnené námietky, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v rámci žalobných bodov správnej žaloby, neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný. Žalobca nijako nekonkretizuje v správnej žalobe čo mali orgány verejnej správy vykonať za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu a ani to, čo zakladá nespoľahlivosť skutkových zistení. Správny súd predmetnú žalobnú námietku považuje za všeobecnú, neumožňujúcu súdny prieskum, ak žalobca neuviedol konkrétne aké kroky či úkony mal vykonať za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu.

38. Podľa žalobcu orgány verejnej správy nekonali v zmysle príslušných ustanovení , keď tieto požadovali a požadujú šikanóznym spôsobom od žalobcu úkony, ktoré žalobca nie je povinný vykonať. Správny súd aj predmetné žalobné námietky považuje za všeobecné, neumožňujúce súdny prieskum, ak žalobca neuviedol konkrétne v súlade s ktorými ustanoveniami orgány verejnej správy nekonali a aký dopad to malo na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalobca rovnako v žalobe neidentifikoval právne úkony, ktoré mali orgány verejnej správy od žalobcu šikanóznym spôsobom požadovať vykonať. Tiež skutočnosť, že žalobca s napadnutým rozhodnutím žalovaného a ani rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa nesúhlasí a má za to, že ich cieľom je spôsobiť mu finančnú škodu v dôsledku návratu pozemku parc. č. 2968/4 do pôvodného stavu, nespôsobuje sama o sebe nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Žalobca vzniesol i námietku neurčitosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, nakoľko v nich nie je nezameniteľne opísané, čo má žalobca konať a čo nie. Predmetná námietka žalobcu je tak isto nedôvodná. Vo výroku rozhodnutia orgánu verenej správy prvého stupňa sú jasne vymedzené nepovolené stavby ich pomenovaním „oplotenie“, „3ks kontajnerov“, „sklad“, „záhradná chatka“, „spevnená plocha zo zámkovej dlažby“ ako aj ich umiestnením. Z výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa je rovnako zrejmý aj adresát, a to stavebník (t.j. žalobca), ktorému nariadil povinnosť zrealizovať odstránenie nepovolených stavieb. V danom prípade potom správny súd konštatuje, že je zrejmé, že sa jedná o nariadenie (uloženie povinnosti) zrealizovať asanačné stavebné práce žalobcom ako stavebníkom vo vzťahu k jasne nezameniteľným spôsobom identifikovaným nepovoleným stavbám, a to za osobitných podmienok, ktoré orgán verejnej správy prvého stupňa správne zhrnul do výroku rozhodnutia pod body 1. až 8. Pri výklade jazykovej formulácie „nariaďuje odstránenie nepovolenej stavby“ podľa v spojení s a nie sú v zásade možné žiadne iné zmysluplné alternatívy konania, než postup smerujúci k ich asanácií za určených podmienok umožňujúcich zákonné a bezpečné odstránenie nepovolených stavieb. Správny súd sa nestotožňuje s ničím nepodloženou argumentáciou žalobcu, že rozhodnutie žalovaného má za cieľ znemožniť žalobcovi riadne a nerušené užívanie jeho pozemku, resp. spôsobenie finančnej škody. V prvom rade je to žalobca, ktorý založil svojím konaním protiprávny a negatívny jav v podobe realizácie stavebných prác bez povolenia zo strany stavebného . Následné ustanovenie postupov a začatie konania ex offo pri riešení nepovolených stavieb je potom vecou verejného záujmu.

39. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením objektov, vo vzťahu ku ktorým mu bolo zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa nariadené ich odstránenie ako stavieb, keď argumentoval tým, že sa nejedná o nehnuteľnosti, ale o hnuteľné veci. Za okolnosť, ktorou malo dôjsť k potvrdeniu, že žalobcove „stavby“ nie sú pevne spojené so zemským povrchom, ale sú na ňom len voľne položené ako akékoľvek iné hnuteľné veci, ktoré sa môžu kedykoľvek premiestniť kdekoľvek inde, žalobca považoval to, že vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa sa uvádza, že „žalobca má stavby na pozemku odstrániť ich postupným rozobratím (sú ako jedna hnuteľná vec) alebo ich odvezením z pozemku a búranisko zabezpečené proti prístupu nepovolaných osôb“. Predmetná žalobná námietka je nedôvodná. Správny súd v tomto smere poukazuje na body 16. – 20. Rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. augusta 2022: „16. Z princípu jednotnosti a bezrozpornosti právneho poriadku vyplýva, že použitie určitého pojmu a výklad jeho obsahu by mal

byť vo viacerých právnych predpisoch rovnaký. Obmedzenosť jazykových prostriedkov však v určitých prípadoch môže viesť k tomu, že určitý pojem môže mať viacero odlišných normatívnych významov. Typickým príkladom je aj pojem „stavba“. Stavba má totiž v slovenskom právnom poriadku dva odlišné i keď komplementárne prepojené významy. V tomto smere možno rozoznávať občianskoprávnu a stavebnotechnickú stavbu. 17. Podstatou vymedzenia stavby v občianskoprávnom (súkromnoprávnom) význame je jej definovanie ako nehnuteľnej veci. V zmysle a (občianskoprávna) stavba musí byť spojená so zemou pevným základom, pričom nie je súčasťou pozemku. Pevné spojenie so zemou pritom zákonodarca v bližšie nevymedzuje. 18. V stavebnotechnickom význame je stavba vymedzená ako výsledok stavebnej činnosti, pričom jej legálna definícia je obsiahnutá v , podľa ktorého stavbou je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevné spojenie so zemou je pritom zákonodarcom bližšie vymedzené v druhej vete . 19. Z porovnania občianskoprávneho a stavebnotechnického vymedzenia stavby je zrejmé, že to stavebnotechnické je významovo širšie, pretože stavbou spadajúcou pod toto vymedzenie je aj stavba, ktorá síce nie je pevne spojená so zemou, ale ktorej osadenie vyžaduje úpravu terénu. 20. To následne znamená, že každá občianskoprávna stavba je súčasne aj stavbou stavebnotechnickou a tiež, že stavebnotechnickou stavbou môže byť aj taká stavba, ktorá je z pohľadu hnuteľnou vecou.“

40. Správny súd uvádza, že podstatou vymedzenia stavby v občianskoprávnom (súkromnoprávnom) význame je jej definovanie ako nehnuteľnej veci v zmysle a , avšak je oprávnený rozhodnúť o nariadení odstránenia aj takej stavebnotechnickej stavby, ktorá z občianskoprávneho pohľadu má povahu hnuteľnej veci. Vo vzťahu k presvedčeniu k tvrdeniu žalobcu, že „oplotenie, 3 ks kontajnerov, sklad, záhradná chatka a spevnená plocha zo zámkovej dlažby“ nie sú stavby, správny súd uvádza, že toto je nesprávne. Správny súd pritom poukazuje na právne závery obsiahnuté v Rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. januára 2024, ktoré sú aplikovateľné i na prejednávaný prípad. Správny súd poukazuje na body 20. až 24. predmetného rozsudku: „20. Po preskúmaní administratívneho a súdneho spisu vrátane fotodokumentácie disponujúcej primeranou výpovednou hodnotou zastáva kasačný súd názor, že spevnenú plochu s dlažbou osadenou do štrkovo- pieskového lôžka na parc. č. XXX ako aj drevené schodisko je možné (a dokonca nutné) považovať za stavbu podľa . Uvedené objekty zodpovedajú kritériám ich klasifikácie ako stavby v zmysle , keďže ide o stavebné konštrukcie postavené stavebnými prácami, zo stavebných výrobkov, ktoré síce nie sú pevne spojené so zemou, ale ich osadenie vyžadovalo úpravu podkladu. Pokiaľ ide o posledné z definičných kritérií stavby, ktoré je upravené alternatívne, Najvyšší súd Slovenskej republiky si už dávnejšie všimol (viď rozsudok sp. zn. zo dňa 31.05.2018), že v žiadnom zo svojich ustanovení bližšie legálne neupravuje (nešpecifikuje), čo treba rozumieť pod slovným spojením „úprava podkladu“ a preto na účely uvedené slovné spojenie vyložil tak, že „sa jedná o prispôsobenie podkladu bez ohľadu na rozsah tak, aby čo najviac funkčne a technicky zodpovedal následnému umiestneniu stavby. Konkrétne môže ísť o zarovnanie, zhutnenie, vyštrkovanie podkladu, spevnenie svahov a podobne, všetko bez ohľadu na rozsah prác.“ 21. Úpravou podkladu je teda podľa kasačného súdu potrebné rozumieť akékoľvek cielené spracovanie (pretvorenie) zemského povrchu z jeho pôvodného stavu, aký tu bez zásahu človeka vznikol geologickou činnosťou, pôsobením prírodných síl, vegetácie a poveternostných podmienok, do stavu a podoby zamýšľaných človekom. Môže ísť o odkrytie a/alebo presun určitej časti či vrstvy zemského povrchu, vyhĺbenie základov, odstránenie prírodných nerovností, spevnenie mechanickým pôsobením, vysypanie (alebo podsypanie) dodatočnou vrstvou hliny, piesku, štrku alebo iného sypkého stavebne využiteľného materiálu za účelom vyrovnania alebo vyspádovania povrchu. 22. Kasačný súd tiež dáva do pozornosti, že právna norma nestanovuje, že subjekt, ktorý upravuje podklad, musí byť zároveň totožný so subjektom, ktorý následne na upravený podklad stavbu osádza, k čomu sa v podobnom duchu skôr vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v už citovanom rozsudku sp. zn. zo dňa 31.05.2018 v tom smere, že na osadenie stavby je možné využiť už v minulosti zrealizovanú úpravu podkladu. Opačný výklad by znamenal obchádzanie zákona, nakoľko by umožňoval, aby stavebník využil pri umiestnení stavby už skôr upravený podklad a tým sa vyhol povinnosti buď stavbu ohlásiť, alebo iniciovať postup smerujúci k vydaniu stavebného povolenia (pozri rozsudok sp. zn. zo dňa 28.04.2020). 23. K názorom sťažovateľky, ktorá na podporu svojej argumentácie prízvukovala odnímateľnosť, resp. rozoberateľnosť dreveného schodiska, kasačný súd dopĺňa, že uvedené vlastnosti stavby nie sú v zmysle vyššie vyslovených záverov podstatné. Naopak pre zdôraznenie významu úpravy

podkladu ako jedného z definičných kritérií stavby možno pripomenúť, že sťažovateľkou zhotovené schodisko ani nebolo možné osadiť bez akejkoľvek špecifickej úpravy podkladu, nakoľko by takýmto iba letmým uložením na neupravený zemský povrch mohlo dôjsť v konečnom dôsledku aj k ohrozeniu používateľov tohto schodiska alebo hoci aj okoloidúcich osôb. 24. Kasačný súd z pozície obiter dictum dopĺňa, že spevnenú plochu s dlažbou osadenou do štrkovo-pieskového lôžka na parc. č. XXX a drevené schodisko je možné považovať za stavbu nielen z pohľadu výsledku, ale aj z hľadiska procesu výstavby (stavebnej činnosti), a to ako výsledok plánovanej a organizovanej stavebnej činnosti, s cieľom dosiahnuť nadobudnutie nového alebo zhodnotenie už vlastneného majetku, z technického hľadiska ako rezultát vzájomne na seba nadväzujúcich stavebných prác, vrátane montážnych prác, podľa predchádzajúceho formálne stanoveného projektu alebo neformálneho konceptu za účelom vytvorenia ľudskými zmyslami postrehnuteľného stavebného diela.“

41. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že prvotne bol realizovaný ŠSD K. B. L. za orgán ŠSD dňa 02.05.2018, keď bolo zistené, že žalobca realizuje stavebnú činnosť bez povolenia stavebného . Skutkový stav bol popísaný tak, že na stavbe „Oplotenie pozemku parc. č. 2968/4 CKN“ bolo už zrealizované: oporné múry gabiónové na dvoch stranách pozemku, terén upravený do roviny, vrchná vrstva makadam“. Žalobca bol zároveň zo strany orgánu ŠSD vyzvaný, aby bezodkladne zastavil práce na stavbe (Záznam č. ). Keďže záznam žalobca nepodpísal, bol vyzvaný zo strany orgánu ŠSD aj písomnou výzvou č. zo dňa 04. 05. 2018, ktorú prevzal dňa 22. 05. 2018, aby s okamžitou platnosťou zastavil všetku stavebnú činnosť. Súčasťou administratívneho spisu je aj fotodokumentácia dotknutého pozemku parc. č. 2968/4, a to z júna roku 2014 zachytávajúca pozemok parc. č. 2968/4 v pôvodnom stave bez zásahov zo strany žalobcu, ako i fotodokumentácia z mája a z 27. 09. 2018 zachytávajúca úpravy daného pozemku. V tomto smere správny súd poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31. mája 2018, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky uzavrel, že „Stavebný zákon v dotknutom (pozn.: rozumej ) ani inom ustanovení bližšie legálne nešpecifikuje, čo treba rozumieť pod slovným spojením „úprava podkladu“. Uvedené možno na účely vyložiť tak, že sa jedná o prispôsobenie podkladu bez ohľadu na rozsah tak, aby čo najviac funkčne a technicky zodpovedal následnému umiestneniu stavby. Konkrétne môže ísť o zarovnanie, zhutnenie, vyštrkovanie podkladu, spevnenie svahov a podobne, všetko bez ohľadu na rozsah prác.“ Súčasťou administratívneho spisu je aj fotodokumentácia z marca roku 2017 v rámci odpovede Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Žilina, prešetrujúceho podnet vzťahujúci sa na nelegálny výrub drevín z pozemku parc. č. 2968/4, ktorá zachytáva pozemok parc. č. 2968/4 po nelegálnom výrube drevín. Rovnako je súčasťou administratívneho spisu aj 8 fotografií Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru poriadkovej polície zo dňa 22. 05.2018 k realizácií stavby bez povolenia na parc. č. 2968/4, z ktorej je zrejmé, že na dotknutej ploche sa nenachádzajú žiadne dreviny, plocha je spevnená, v rovine, sú na nej položené kontajnery a pohybujú sa po nej pracovníci. Obsahom priestupkového spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, odboru poriadkovej polície sa stalo i podanie vysvetlenia zo strany K. B. L., ktorá okrem iného uviedla i to, že žalobca prevzal výzvu na zastavenie všetkej stavebnej činnosti dňa 22.05.2018, pričom na základe upozornenia občanov bol dňa 22.05.2018 vykonaný pracovníkmi ŠSD ďalší ŠSD, keďže na parc. č. 2968/4 dochádzalo k vykonávaniu stavebných prác, keď na predmetnej parcele sa nachádzal návoz zhutneného makadamu, na ktorom boli umiestnené dva veľkoobjemné uzamykateľné prepravné kontajnery a pracovníci, ktorí vykonávali oplotenie danej parcely. Z ohliadky na mieste zo dňa 22.05.2018 sa v administratívnom spise nachádza i písomný zápis, z ktorého vyplýva, že v čase obhliadky bol pozemok spevnený zhutnením makadamom, nachádzajú sa tu dva kontajnery a pracovníci vŕtajú jamy na oplotenie. V administratívnom spise sa nachádzajú aj fotografie z výkonu ŠSD zo dňa 24.06.2021, ktoré zachytávajú parc. č. 2968/4 ako uzatvorený areál, po celom obvode je zrealizované oplotenie z vlnitého plechu, pričom pozemok je spevnený, vyložený zámkovou dlažbou a osadené sú na ňom objekty, a to 3 ks oceľových kontajnerov, plechový sklad, drevená záhradná chatka zastrešená sedlovou strechou (Záznam č. /JH).

42. Správny súd konštatuje, že všetko (vyššie uvedený postup žalobcu) nasvedčuje tomu, že žalobca cielene pretváral parc. č. 2968/4 z jej pôvodného stavu do stavu a podoby umožňujúcej následné umiestnenie nepovolených stavieb, a to už krátko po jeho kúpe na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím č. V 246/2017 dňa 13. 02. 2017 - 1053/17, keď následne zrealizoval výrub 31 ks listnatých opadavých drevín z parc. č. 2968/4 (fotodokumentácia z marca 2017) s tým, že fotografie z mája roku 2018 preukazujú vykonanie ďalších úprav parc. č. 2968/4, a to napr. vyrovnanie, zhutnenie terénu, spevnenie svahov prostredníctvom realizácie gabiónových múrov a následne fotografie zo

septembra 2018 už zachytávajú aj osadenie oceľových stĺpikov do gabiónových múrov za účelom realizácie oplotenia parc. č. 2968/4 a fotografie z júna z roku 2021 zachytávajú vytvorenie uzatvoreného areálu. Na takto upravený podklad parc. č. 2968/4 umiestnil žalobca zámkovú dlažbu, oplotenie, kontajnery, sklad a záhradnú chatku. Správny súd mal vzhľadom na uvedené skutočnosti za preukázané naplnenie definičného kritéria stavieb v zmysle stavebných konštrukcií s vymedzenou účelovou funkciou, postavených stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorých osadenie vyžaduje úpravu podkladu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na judikatórne závery vyslovené v Rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. augusta 2022, sp. zn. zo dňa 30. januára 2024 a sp. zn. zo dňa 31. mája 2018. Posúdenie zámkovej dlažby, oplotenia, kontajnerov, skladu a záhradnej chatky ako stavieb zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa ako i žalovaného v zmysle bolo nepochybne správne vzhľadom na preukázané prispôsobovanie parc. č. 2968/4 tak, aby táto funkčne a technicky zodpovedala ich následnému umiestneniu (parc. č. 2968/4 bola zbavená drevín, vyrovnaná, realizovali sa navážky zhutneného makadamu, vybudované boli oporné gabiónové múry, povrch bol upravený pomocou položenia zámkovej dlažby, parc. č. 2968/4 bola oplotená po celom obvode, keď oceľové /betónové/ nosné stĺpiky oplotenia boli zakotvené do hlavy oporných múrov, a parc. č. 2968/4 bola z pôvodného stavu s drevinami a zeleňou pretvorená na uzatvorený areál tak, ako to dokumentujú fotografie zo ŠSD zo dňa 24.06.2021). Neobstojí ani žalobcova argumentácia v tom smere, že predmetné objekty sú voľne položené a kedykoľvek môžu byť premiestnené, keďže uvedené vlastnosti stavieb nie sú podstatné, nakoľko oplotenie, kontajnery, sklad, záhradnú chatku či zámkovú dlažbu nebolo možné osadiť bez akejkoľvek špecifickej úpravy podkladu, pričom vykonanie týchto úprav nebolo v administratívnom konaní ani sporné. Stavby „oplotenie, 3 ks kontajnerov, sklad, záhradná chatka, spevnená plocha zo zámkovej dlažby“ sa potom mohli stať podľa správneho súdu predmetom rozhodnutia o nariadení ich odstránenia vydaného podľa a a . Tvrdenia žalobcu o tom, že nepovolené stavby sú hnuteľnými vecami sú v rozpore aj s jeho faktickým konaním, keď žalobca napr. písomnosťou doručenou na Obecný Teplička nad Váhom dňa 27. 08. 2021 ohlasoval podľa drobnú stavbu, a to záhradný domček drevenej konštrukcie, rozmer 3,3 m x 4,8 m. Žalobca by logicky na takéto konanie v zmysle nemal žiaden racionálny dôvod pokiaľ by mal v skutočnosti za to, že ide o voľne položenú hnuteľnú vec. Pre úplnosť správny súd uvádza, že i poukaz žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. považuje vzhľadom na novšiu uvádzanú judikatúru za prekonaný a aj za nepriliehavý, nakoľko je zrejmé, že predmetný záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o tom, že nemal považovať škvárové tréningové ihrisko za stavbu, bol vyslovený z hľadiska občianskoprávneho vnímania stavby. Neoznačenie škvárového tréningového ihriska za stavbu v žalobcom poukazovanom rozhodnutí vydanom v občianskoprávnom konaní (kde je predmetom úprava súkromnoprávnych vzťahov jeho účastníkov), nemalo žiaden právny význam pre rozhodnutie o zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Otázka právnej charakteristiky škvárového tréningového ihriska musela vychádzať z noriem súkromného práva (), ktorý nemožno aplikovať na oblasť verejného práva, ktoré obsahuje v vlastnú definíciu stavby.

43. Správny súd má za to, že v danom prípade boli stavby: oplotenie, kontajnery, sklad, záhradná chatka či celá spevnená plocha zo zámkovej dlažby opodstatnene identifikované ako nelegálne s tým, že potencionálne legalizovanie stavieb by prichádzalo do úvahy iba vtedy, keď by tieto stavby neboli v rozpore s verejným záujmom. Súlad s verejným záujmom žalobca nepreukázal, keď stavby, o ktorých odstránenie v zmysle rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa ide, sú v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Z Územného plánu obce Teplička nad Váhom, schváleným obecným zastupiteľstvom vyplynulo, že územie, v ktorom žalobca vybudoval oplotený areál, v rámci ktorého na jeho spevnených plochách umiestnil odstraňované stavby, je označené ako plocha Z2 - plochy zelene - izolačná zeleň, brehové porasty, nelesná drevinná vegetácia. Za prípustné funkcie boli označené len: vysoká a nízka zeleň založená a udržiavaná podľa jej špecifickej funkcie. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca si bol vedomý povahy predmetnej plochy a jej prípustných funkcií, ktoré vonkoncom nezahŕňali taký výkon úprav a činností aké realizoval na parc. č. 2968/4 žalobca. Žalobca podal dňa 24.01.2018 na Obecný Teplička nad Váhom „Žiadosť o zmenu územného plánu“, v ktorej uviedol nasledovné: „Dňa 9.10.2017 som Vám zaslal žiadosť o stanovisko k prípravnému zámeru výstavby objektu školiace centrum parc. č. C KN 2986/4 (pozn. správne má byť parc. č. C KN 2968/4) v F. G. H.. Vzhľadom na Vašu odpoveď zo dňa 30.10.2017 „Predmetný pozemok

parc. č. C KN 2986/4 sa podľa schváleného Územného plánu obce Teplička nad Váhom (schválený 23. mája 2017 v lokalite Z 2 – plochy zelene : izolačná zeleň, brehové porasty, nelesná drevinná vegetácia). To znamená, že v danej lokalite sú plochy pozemkov určené len pre vysokú a nízku zeleň, založenú a udržiavanú podľa jej špecifickej funkcie. Týmto Vás žiadam o zmenu územného plánu v zmysle mojej žiadosti zo dňa 9.10.2017.“ Správny súd sa potom v plnom rozsahu stotožňuje so záverom žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že na pozemku parc. č. 2968/4 je vylúčená akákoľvek stavebná činnosť, o čom mal nepochybne žalobca s poukazom na ním realizovanú „Žiadosť o zmenu územného plánu“ vedomosť, keď i napriek tejto vedomosti na danom pozemku najprv vyrúbal dreviny a následne vykonal rozsiahle terénne úpravy, ktoré si vyžiadali vybudovanie oporných gabiónových múrov, vybudovanie oplotenia pozemku pozostávajúceho z betónovej podmurovky, nosných oceľových stĺpikov kotvených do oporných múrov a pravdepodobne do základových pätiek a z nenosnej výplne z vlnitého plechu, a to po celom obvode spevnenej plochy, čím vytvoril tzv. uzatvorený areál so vstupnou bránou, na pozemok ktorého po jeho vyrovnaní a spevnení zámkovou dlažbou osadil odstraňované objekty. Obec Teplička nad Váhom ako preto postupovala v súlade so zákonom, keď Rozhodnutím č. /JH zo dňa 27. 12. 2021 podľa v spojení s a nariadila žalobcovi odstránenie príslušných stavieb „oplotenia“, „3 ks kontajnerov“, „skladu“, „záhradnej chatky“, vrátane „spevnenej plochy zo zámkovej dlažby“.

44. Za irelevantnú považuje správny súd námietku žalobcu, že z rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa nevyplýva čo je tzv. „búranisko“ a ako má byť zabezpečené, keď má žalobca nariadené odstránenie oplotenia. Správny súd považuje za zrejmé, že búranisko sa viaže k odstraňovaným stavbám, ktoré sú jasne v rozhodnutí orgánu verenej správy identifikované nielen ich pomenovaním, ale aj ich umiestnením, a teda územie, kde sa budú búracie práce predmetných stavieb vykonávať, predstavuje potom „búranisko“. Žalobca namietal i to, že z rozhodnutia orgánu verejnej správy nevyplýva ako má byť zabezpečené búranisko, keď má rozhodnutím nariadené odstránenie oplotenia. K tejto námietke správny súd uvádza, že skutočnosť, že orgán verejnej správy prvého stupňa nevyšpecifikoval, ako presne má žalobca zabezpečiť búranisko za situácie nariadenia odstránenia oplotenia proti prístupu nepovolaných osôb, je bez vplyvu na zákonnosť jeho rozhodnutia o nariadení odstránenia nepovolených stavieb, keď i samotný žalobca v správnej žalobe bližšie nedefinuje, aký vplyv na zákonnosť samotného rozhodnutia má mať absencia vymedzenia konkrétneho spôsobu zabezpečenia búraniska proti prístupu nepovolaným osobám. Vo všeobecnosti správny súd uvádza, že búranisko je možné opatriť tak výstražnými nápismi alebo páskami s tým, že prístup nepovolaným osobám je možné zabezpečiť napr. aj strážnou službou vykonávanou formou nepretržitej prítomnosti bezpečnostných pracovníkov na objekte búraniska, keď uvedené je na žalobcovi. Nie je preto možné skonštatovať, že samotná absencia presného vymedzenia zabezpečenia búraniska proti prístupu nepovolaných osôb spôsobila v predmetnej veci žalobcovi akúkoľvek ujmu na jeho právach alebo by mala vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.

45. Za nedôvodnú správny súd považoval i námietku žalobcu, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne nezaoberal skutočnosťou, že orgán verejnej správy prvého stupňa so žalobcom riadne nekonal v zmysle a Správneho poriadku. V rozhodnutí žalovaného sa žalovaný s odvolacou námietkou žalobcu vo vzťahu k vytýkanému doručovaniu oznámenia zo dňa 04.11.2021 vysporiadal na str. 9 napadnutého rozhodnutia, keď uviedol nasledovné: „Stavebník a vyplýva to aj zo správneho spisu, si na obálke, v ktorej v priebehu celého konania doručoval svoje písomností / vyjadrenia, doklady, ohlásenia/ uvádzal adresu ul. Kostelného 1251/9 Teplička nad Váhom. Na tejto adrese, na ktorej sa preukázateľne zdržiaval, osobne dňa 18.01.2022, t.j. viac ako mesiac po tom, čo na doručovanej adrese podľa tvrdenia jeho splnomocneného zástupcu už nemal bývať a zdržiavať sa, prevzal osobne od poštovej doručovateľky aj meritórne rozhodnutie. Neprevzatie oznámenia preto vyhodnotil OÚ Žilina ako účelové konanie zo strany stavebníka a ako jeho nečinnosť, ktorou si sám zmaril právo oboznámiť sa s podkladmi a zisteniami stavebného pred vydaním rozhodnutia odhliadnuc, že aj v prípade jeho uplatnenia s prihliadnutím na rozpor nepovolených stavieb s územným plánom obce, by táto skutočnosť nebola spôsobilá ovplyvniť výsledok.“ Skutočnosť, že sa žalobca s takýmto vysporiadaním sa s jeho odvolacou námietkou nestotožňuje, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Žalobca svoju žalobnú námietku ďalej rozvíja v správnej žalobe v tom smere, že mu orgán verejnej správy prvého stupňa nedoručoval svoje písomné podania, na ktoré žalobca poukázal v odvolaní, čím došlo k porušeniu práv a oprávnených záujmov, ktoré však už žalobca bližšie nekonkretizoval. Predmetná námietka bola správnym súdom tiež vyhodnotená ako nedôvodná. Z obsahu odvolania správny súd zistil, že žalobca namietal, že mu nebola

doručovaná „písomná zásielka o nariadení ústneho pojednávania na deň 01.12. 2021“, t.j. oznámenie zo dňa 04.11.2021 s tým, že orgán verejnej správy prvého stupňa mal podľa žalobcu dňa 04.11.2021 vedieť, že žalobca už v obci Teplička nad Váhom nežije. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že orgán verejnej správy prvého stupňa doručoval oznámenie zo dňa 04.11.2021 prostredníctvom poštového podniku v obálke s predtlačou „Doručenka. Doporučene. Do vlastných rúk. Opakované doručovanie“, keď predmetnú písomnosť podal na pošte Teplička nad Váhom dňa 05.11.2021. Adresa na doručovanie bola v prípade doručovania oznámenia zo dňa 04.11.2021 nasledovná: A. B., A. I. XXXX/X, XXX XX F. G. H.. Predmetná adresa sa zhodovala s tou, ktorú sám žalobca uvádzal na svojich podaniach adresovaných orgánu verejnej správy prvého stupňa. Správny súd lustráciou v Registri obyvateľov zistil, že žalobca bol v čase od 08. 03.2011 do 24.01.2022 prihlásený na trvalý pobyt na adrese A. I. XXXX/X, F. G. H.. Od 24.01.2022 do 14.09.2022 bol prihlásený na trvalý pobyt na adrese: I. XXXX/XX, G. M. – Dedinka pri Dunaji a od 14.09.2022 je žalobca prihlásený na trvalý pobyt na adrese: C. D. XXXX/X, E. – Petržalka. V čase doručovania oznámenia zo dňa 04.11.2021 mal teda žalobca registrovaný trvalý pobyt na adrese A. I. XXXX/X, F. G. H., t.j. na adrese označenej orgánom verejnej správy prvého stupňa ako adresa na doručovanie. Z administratívneho spisu mal zároveň správny súd za preukázané, že žalobca sa na predmetnej adrese zdržiaval tak pred doručovaním oznámenia zo dňa 04.11.2021, ako i po ňom. Dňa 03.11.2021 si na predmetnej adrese prevzal písomnosť zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa označenú ako „Doplnenie podkladov – oznámenie“ č. /JH zo dňa 18.10.2021. Rovnako si na predmetnej adrese prevzal dňa 18.01.2022 aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa o nariadenom odstránení nepovolených stavieb. Z administratívneho spisu mal správny súd tiež preukázané, že poštová zásielka obsahujúca oznámenie zo dňa 04.11.2021 bola od 08.11.2021 uložená na pošte Teplička nad Váhom – poštový priečinok, a to až do 01.12.2021, pričom v danom čase uloženia poštovej zásielky od 08.11.2021 do 01.12.2021 mal žalobca stále registrovaný trvalý pobyt práve v obci Teplička nad Váhom, v ktorej sa preukázateľne zdržiaval (preberal zásielky) a mohol si poštovú zásielku vyzdvihnúť. Je dôkazným bremenom adresáta, a nie orgánu verejnej správy, aby preukázal, že sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. 09. 2007 (bod 21. - 23.), na ktorý odkazuje Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -13 zo dňa 16. 06. 2011). Pokiaľ sa žalobca nemienil viac zdržiavať na adrese svojho trvalého pobytu A. I. XXXX/X, F. G. H. mohol a mal predmetnú skutočnosť v súlade s § 4 ods. 1 Správneho poriadku oznámiť orgánu verejnej správy prvého stupňa spolu s uvedením adresy, na ktorej bude namiesto adresy trvalého pobytu preberať písomnosti. Pokiaľ žalobca ďalej namieta nedoručovanie písomností orgánu verejnej správy prvého stupňa na adresu trvalého pobytu žalobcu bez bližšej konkretizácie, o ktoré konkrétne podania sa jedná a tiež i bez konkretizácie právnych predpisov, ktoré mali byť takýmto žalobcom tvrdením postupom zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa porušené a s akým dopadom vo vzťahu k zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, tak je nutné vyhodnotiť predmetnú námietku výlučne ako všeobecnú, a teda neumožňujúcu súdny prieskum. Zároveň správny súd uvádza, že žalobca v správnej žalobe nešpecifikuje, aký dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného mala skutočnosť, že zásielka obsahujúca oznámenie zo 04.11.2021 bola vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 01.12.2021, keď je nutné zdôrazniť, že formálne zopakovanie administratívneho konania v časti doručovania oznámenia zo 04.11.2021 by nepredstavovalo pre žalobcu, vo vzťahu k skutkovej stránke veci, reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.

46. Žalobca namietal i to, že orgány verejnej správy nekonali s inými dotknutými osobami v zmysle (vlastníkmi susedných pozemkov či stavieb). Žalobca však v správnej žalobe neuvádza, ako boli prípadným žalobcom namietaným postupom orgánu verejnej správy dotknuté jeho subjektívne práva vo väzbe na zákonnosť vydaného napadnutého rozhodnutia žalovaným v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa. Predmetnú námietku správny súd vyhodnotil preto ako nekonkrétnu a nedôvodnú.

47. Žalobca v správnej žalobe len vo všeobecnosti bez bližšej konkretizácie uvádzal, že orgány verejnej správy svojvoľne interpretujú a vykladajú ustanovenia ohľadom stavieb a ohlásenia v zmysle . Žalobca bližšie vo väzbe na napádanú ne/zákonnosť rozhodnutia žalovaného však nerozvádza, v čom má svojvoľná interpretácia a ktorých konkrétnych ustanovení spočívať, pričom správny súd opakovane uvádza, že všeobecne uplatnené námietky, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v rámci žalobných bodov správnej žaloby, neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa. Všeobecne žalobca odkazuje i na „odlišné“ závery ohľadom

stavieb vyplývajúce z odpovedí Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zo dňa 11.07.2006 a zo dňa 15.11.2016 oproti tým, ktoré uvádza žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Opätovne žalobca nekonkretizoval o aké „odlišné“ závery sa má jednať. Samotná skutočnosť, že sa žalobca domnieva, že záver žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa o tom, že odstraňované objekty sú stavbami, sama o sebe nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tvrdenia žalobcu, že pri právnom posúdení čo je a nie je stavba je potrebné vychádzať z ako lex generalis nemožno akceptovať. Rozlišovanie medzi stavbou v občianskoprávnom a stavebnotechnickom zmysle má svoj nesporný aplikačný význam. Pokiaľ o stavbe pojednáva má na mysli jej občianskoprávne vnímanie, avšak pod stavbou uvedenou v sa bude rozumieť jej stavebnotechnické vymedzenie, keď je zrejmé, že každá stavba majúca občianskoprávnu povahu je súčasne aj stavbou podľa stavebných predpisov avšak opačne tento záver neplatí. Aj samotný komentár k k ust. uvádza, že: „Stavebné predpisy chápu pojem „stavba“ dynamicky, teda ako činnosť zameranú na dosiahnutie diela (niekedy však i ako toto dielo samotné). Na účely občianskeho práva je pojem „stavba“ nutné vykladať staticky, ako vec v právnom zmysle.“ (In: N. O., P. M., A. E., N. Q., Q. R., N. F. a kol. I. a II. zväzok. Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 816).

48. V správnej žalobe žalobca poukazoval i na to, že „lodný kontajner, sklad a záhradná chatka“ sú hnuteľné veci a nie sú stavebnou konštrukciou. Zároveň tvrdil, že žalovaný by mal preukázať, že stavby, o ktorých odstránení rozhodol (lodný kontajner aj záhradná chatka), sú stavebnými výrobkami. Správny súd vyhodnotil predmetné námietky ako nedôvodné. Z administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca ohlásil dňa 24.01.2018 orgánu verejnej správy prvého stupňa ako stavebné úpravy podľa (oplotenie pozemku parc. č. 2968/4). Orgán verejnej správy prvého stupňa oznámil žalobcovi listom zo dňa 28. 02.2018, že ohlásená drobná stavba podlieha stavebnému povoleniu a žalobca na oznámenie reagoval listom zo dňa 07.03.2018 tak, že zaslal podklady a zároveň uviedol, že on ako stavebník „je spôsobilý vykonávať odborný dozor nad drobnou stavbou.“ Dňa 16.08.2018 žalobca doručil aj žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia a to vo vzťahu k stavbe „oporný múr a oplotenie pozemku (pre účely stabilizácie svahu a ochranu pozemku)“. Ohľadom základných údajov o stavbe, jej členení, technickom alebo výrobnom zariadení, budúcej prevádzke a jej vplyve na životné prostredie a zdravie ľudí a súvisiacich opatreniach žalobca uviedol: „Gabiónový oporný múr a oplotenie pozemku bude slúžiť pre účely stabilizácie svahu, ochranu pozemku pred priľahlým vodným tokom a vstupom nepovolaných osôb na predmetný pozemok“. Listom zo dňa 24.08.2021, doručeným dňa 27.08.2021 na orgán verejnej správy prvého stupňa, ohlásil žalobca drobnú stavbu, a to „záhradný domček drevenej konštrukcie, rozmer 3,3 m x 4, 8 m“. Na základe výzvy na doplnenie podkladov žalobca následne dňa 06.10.2021 doplnil situačný výkres umiestnenia záhradného domčeka, pričom v rámci popisu záhradného domčeka uviedol, že tento má rozmery 3,3 x 4,8 m, je drevenej konštrukcie so sedlovou strechou, pokrytou hliníkovým plechom. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si bol jednak vedomý výkonu úprav podkladu na umiestnenie stavieb na parc. č. 2968/4 ako i toho, že sú to stavby, keďže sám používa tento pojem a obracia sa na . Argumentácia žalobcu, že si zakúpil lodné kontajnery a záhradnú chatku ako hnuteľné veci, a preto nie je možné tvrdiť, že sú stavbou v zmysle definície v , neobstojí. Ani záhradnú chatku, o ktorej sám žalobca uviedol, že je drevenou konštrukciou, vyrobenou z tatranského profilu a materiál je smrek profil 19 mm a ohlásil ju ako drobnú stavbu a ani kontajnery značných rozmerov (z toho dva s pôdorysnými rozmermi 12,0 x 2,60 m a jeden s pôdorysom o rozmere 6 x 2,7 m), a teda i rozmerom zodpovedajúcou hmotnosťou bez ohľadu na ich stavebno-technické riešenie (t.j. bez ohľadu na to či sú vyrobené napr. z ocele alebo iného materiálu) a ani plechový sklad nemožno len letmo uložiť na neupravený zemský povrch bez zásahu človeka (tak, ako bola parc. č. 2968/4 pred zásahmi žalobcu zdokumentovaná fotografiami z roku 2014), keďže by mohlo dôjsť k ohrozeniu samotného používateľa ako i okolia.

49. S námietkou žalobcu, že oplotenie pozemku a terénne úpravy parc. č. 2968/4 boli vykonané právnym predchodcom žalobcu p. K. C. J., keď nemal mať námietky proti uskutočneniu drobnej stavby „oplotenie pozemku parc. č. 2968/4 CKN, katastrálne územie F. G. H.“, sa žalovaný relevantne vysporiadal na str. 9 rozhodnutia žalovaného. Z „Oznámenia k ohláseniu drobnej stavby“ č. zo dňa 11.12.2015 vyplynulo, že pôvodne oplotenie malo pozostávať z oceľových stĺpikov a poplastovaného pletiva s výškou 2m. Žalobca podal dňa 24.01.2018 nové „Ohlásenie stavebných úprav podľa a vyhlášky č. “ ohľadom oplotenia parc. č. 2968/4, keď spôsob jeho stavebného riešenia je a to nielen konštrukčne, ale aj materiálovo

odlišné, a preto sa správny súd stotožňuje so žalovaným, že akýkoľvek odkaz žalobcu na oplotenie pozemku v zmysle predchádzajúceho ohlásenia zámeru uskutočniť drobnú stavbu – oplotenie parc. č. 2968/4 C. J. neobstojí vo väzbe na žalobcom realizované ohlásenie stavebných úprav z 24.01.2018.

50. Vo vzťahu k argumentácií vznesenej v replike žalobcom (absencia definície „úpravy podkladu“, „zemných úprav“, absencia dôkazov o nelegálnej úprave parc. č. 2968/4, nezákonnosť fotografií zo spisu žalovaného, poukazovanie na zámer vybudovania nového oplotenia z betónových stĺpov v zmysle ohlásenia žalobcu z 24.01.2018 ako i na správanie sa žalobcu ako i jeho právneho predchodcu ako riadneho hospodára) správny súd uvádza, že táto bola produkovaná až po lehote na podanie správnej žaloby, teda po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle , t.j. oneskorene a správny súd sa ňou preto vecne nezaoberal.

51. Správny súd vychádzajúc z obsahu žalobných námietok žalobcu, ktorými je podľa viazaný, nezistil dôvod pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa . Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na žalobu ako nedôvodnú zamietol.

52. O trovách konania správny súd rozhodol podľa (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa .

53. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá nemá odkladný účinok ( ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.