Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/135/2006

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy

Sakálovej a sudcov JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci žalobcov

1/ Ing. T. Ž., bývajúceho v B., 2/ O. Ž., bývajúceho v N., 3/A. Ž., bývajúceho v R., 4/ A. Ž.

bývajúcej K., 5/ Ing. J. Ž., bývajúceho v B. a 6/ E. Ž. bývajúcej v K., proti žalovanej Obec

N., zastúpenej JUDr. P. V., advokátom v N., o vydanie nehnuteľnosti podľa zákona č.

, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.zn. , o dovolaní

žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 16. marca 2006 sp.zn. 5 Co

360/2005 rozhodol

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalobcom 1/ až 6/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom (v poradí tretím) z 24. mája 2005 č.k.

8 CC.. 796/1991-559 zamietol žalobu pokiaľ sa ňou žalobcovia voči žalovanej domáhali

vydania a to žalobcom 1/ až 4/ každému z nich podiel 1/5 a žalobcom 5/ a 6/ podiel 1/10

2

z parcely KN – CC... č. X., ostatné plochy o výmere X. m, zapísanej na LV č. X. kat.úz. N.

a to tej časti, ktorá podľa geometrického plánu vyhotoviteľa geodeta Ing. M. B.z 29. júla

2

2003 č. T., zodpovedá parcele č. X., ostatné plochy o výmere X. m, kat.úz. N.. Žalovanej

náhradu pomernej časti trov konania nepriznal. Z trov štátu vzniknutých v tomto konaní vo

výške 12 425 Sk zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť ich časť vo výške 3 793 Sk

a žalobcov 1/ až 6/ zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť ich časť vo výške

8 632 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok odôvodnil vykonaným

dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že žalobcovia 1/ až 6/ sa domáhali

reštitučného nároku podľa o zmiernení následkov niektorých

majetkových krívd – vydania pozemkov parc.č. X., X. a X. kat.úz. N.. Pozemky parc.č. X.

a parc.č. X. už boli právoplatne vydané. Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa žalobcovia 1/ až 6/

2

domáhali vydania parc.č. X. o výmere X. mžalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej

legitimácie, pretože vykonaným dokazovaním mal preukázané, že držiteľom tejto parcely v

čase účinnosti bola T. N., ktorá využívala škvárové futbalové ihrisko

na tréningy. Ďalším dôvodom brániacim vydaniu bola skutočnosť, že toto ihrisko je stavbou,

preto s poukazom na stavby sa nevydávajú.

Na odvolanie žalobcov 1/ až 6/ Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 16. marca 2006

sp.zn. rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť

žalobcom 1/ až 4/ vydať každému z nich podiel 1/5 a žalobcom 5/ a 6/ podiel 1/10 z parcely

2

KN – CC... č. X. „ostatné plochy“ o výmere X. mzapísanej na liste vlastníctva č. X. kat.úz.

N., a to tej časti, ktorá podľa geometrického plánu vyhotoviteľa – geodeta Ing. M. B. z 29.

2

júla 2003 č. T., zodpovedá parcele č. X. „ostatné plochy“ o výmere X. mv kat.úz. N., do

tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi 1/

trovy prvostupňového konania 500 Sk, žalobcovi 2/ trovy odvolacieho konania 154 Sk

a povinnosť zaplatiť trovy vzniknuté štátu v sume 12 425 Sk, všetko do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd na rozdiel od právneho záveru súdu prvého stupňa mal

za to, že súdom zistené stavebné úpravy pozemku nie sú stavbou v zmysle

občianskoprávnom. Kvalifikácia stavebných úprav ako „futbalové tréningové ihrisko“ s tým,

že táto stavba obsahuje „škvárové tréningové ihrisko“ nie je rozhodujúca, pretože ide síce

o výsledok určitej stavebnej činnosti, ale vôbec nie ako veci samostatnej a teda nemôže ísť ani

o stavbu v zmysle . V tejto súvislosti poukázal na odborné

vyjadrenie Znaleckého ústavu Slovenskej technickej univerzity stavebnej fakulty v Bratislave

z 18. októbra 2005, ktoré uvádza, že za stavbu sa považuje stavebná konštrukcia postavená

stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou, alebo ktorej

osadenie vyžaduje úpravu terénu. Pevným spojením so zemou sa rozumie popri spojení

pevným základom aj upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ, k zemi,

o inú stavbu, ukotvenie pilotami alebo lanami, kotvou k zemi, alebo na inej stavbe, pripojenie

na siete a zariadenia technického vybavenia, umiestnenie pod zemou. Preto odvolací súd

škvárové tréningové ihrisko nepovažoval za stavbu, brániacu vydaniu pozemku (§ 10 ods. 4

). Odvolací súd neprisvedčil právnemu záveru prvostupňového súdu,

že žalovaná nie je povinnou osobou na vydanie pozemku, pretože v čase účinnosti zákona č.

tento pozemok nedržala. Konštatoval, že oprávnené osoby splnili zákonné

predpoklady vyžadované citovaným zákonom. V konaní bolo nepochybne preukázané, že

sporná nehnuteľnosť okrem iných bola odňatá právnemu predchodcovi žalobcov podľa

vládneho nariadenia č. a prešla na štát, ktorý odňaté nehnuteľnosti neskôr

previedol do správy MNV N.. Jedine žalovaná bola a je oprávnenou disponovať s touto

nehnuteľnosťou. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že 18. júla 1972 bola medzi MNV N.

a T. uzavretá hospodárska zmluva o užívaní predmetnej nehnuteľnosti. Obec N. (resp. MNV

alebo Obecný úrad N.) po celú dobu, a to od času odňatia nehnuteľnosti, bola v

evidencii nehnuteľností vedená ako ich vlastník. Odvolací súd mal za to, že právne

disponovať s touto nehnuteľnosťou mohla vždy len Obec N., ktorej odvolací súd túto

povinnosť aj uložil. Uvedený výklad nie je v rozpore s ,

podľa ktorého vydanie sa týka vecí, ktoré držali ku dňu účinnosti tohto zákona právnické

osoby. Nepochybne táto nehnuteľnosť právnickou osobou bola držaná. Ak aj fakticky držala

nehnuteľnosť T. a právne bol zapísaný na liste vlastníctva pre vlastníka MNV N., predchodcu

žalovaného, právne vydať tak, aby tento úkon bol aj vkladuschopný, mohol jedine ten, kto je

zapísaný na liste vlastníctva a tým je žalovaná. Preto odvolací súd zaviazal žalovanú

k vydaniu spornej nehnuteľnosti žalobcom v podieloch tak, ako to uviedol vo výroku svojho

rozsudku. I napriek námietke žalovanej ohľadne včasnosti doručenia výzvy na vydanie

nehnuteľnosti žalovanej sa odvolací súd touto nezaoberal, s poukazom na to, že táto otázka

bola v priebehu konania vyriešená. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 141 ods. 1 , §

148,

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalovaná, keď prípustnosť

vyvodzovala z ustanovenia a ako dovolací dôvod uvádzala nesprávne

právne posúdenie odvolacím súdom. Vyčítala odvolaciemu súdu, že sa nevyporiadal s jej

námietkou a to, že jej nebola doručená výzva na vydanie nehnuteľnosti v lehote stanovenej

zákonom. Taktiež nepovažovala záver odvolacieho súdu v otázke pasívnej legitimácie

žalovanej za vecne správny, keďže zastávala názor, že vec v čase účinnosti zákona držala T..

Tiež sa nestotožnila s názorom odvolacieho súdu, že futbalové ihrisko nemožno považovať za

stavbu. Podľa jej názoru za stavbu je potrebné považovať každú stavbu, na ktorú je potrebné

stavebné povolenie. Ak by sa nejednalo o stavbu, stavebný úrad by stavebné povolenie

nevydával. Mala za to, že okresný súd sa podrobne vyporiadal s touto otázkou, pričom

žalovaná považuje názor krajského súdu v tejto veci za subjektívny, ktorý nemá oporu vo

výsledkoch dokazovania a ustálenej judikatúry súdov. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby

dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu účastníčkou konania

v zákonnej lehote ( ), a že ide o rozsudok, proti ktorému je prípustné (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle ustanovenia možno dovolanie odôvodniť len niektorým

alebo niektorými z dôvodov taxatívne v ňom určených. Z obsahu dovolania v predmetnej veci

vyplýva, že dovolateľka uplatnila dovolací dôvod podľa t.j., že

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. O nesprávne

právne posúdenie veci ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne

použiť, alebo súd síce aplikoval správny právny predpis ale nesprávne ho vyložil. Podľa

názoru dovolacieho súdu uvedený dovolací dôvod v tejto veci nie je daný.

o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd (ďalej

len ) upravil zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd

spôsobených fyzickým a súkromným právnickým osobám odňatím vlastníckeho práva

k nehnuteľným prípadne hnuteľným veciam podľa vládneho nariadenia č.

a podľa za podmienok ďalej uvedených v zákone.

Zmiernenie následkov týchto majetkových krívd podľa tohto zákona spočíva

predovšetkým vo vydaní veci, ktorá bola oprávnenej osobe odňatá. Jednou z podmienok pre

uplatnenie práva podľa tohto zákona je písomná výzva na vydanie veci oprávnenej osoby

povinnej osobe, ktorá držala ku dňu účinnosti tohto zákona vec (§ 5 ods. 1, s pripojením

príslušných dokladov § 6). Zákon však súčasne ustanovuje kogentne v ustanovení § 19 ods. 1

aj lehotu, v ktorej je treba túto výzvu na vydanie veci prípadne na iné

plnenie povinnej osoby uplatniť. Táto lehota je zákonom určená v tomto ustanovení tak, že

oprávnená osoba musí povinnú osobu vyzvať do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti zákona.

Výzva je prejavom vôle, ktorým sa uplatňuje toto právo, pričom ak toto právo nebolo

uplatnené v danej lehote zanikne, čo vyplýva výslovne aj z dikcie tohto ustanovenia in fine

(„inak nárok zaniká“). Ide teda o lehotu prekluzívnu.

V prejednávanej veci odvolací súd otázku náležitosti a včasnosti podania výzvy

oprávnenými osobami v súlade s vyššie uvedenými zásadami riešil vo svojom uznesení

(v poradí druhom) zo 7. septembra 1999 sp.zn. . Vychádzajúc zo skutkových

zistení súdu prvého stupňa dospel k jednoznačnému záveru, že výzva bola uplatnená riadne

a včas. Správne preto odvolací súd v rozhodnutí dovolaním napadnutom na tieto závery

odkazuje.

Nárok na vydanie nehnuteľnosti podľa je zákonným nárokom,

ktorý vzniká splnením všetkých podmienok v ňom ustanovených. Aj podľa názoru

dovolacieho súdu zákonné predpoklady vyžadované citovaným zákonom v danej veci boli

splnené. Vzhľadom na obsah podaného dovolania bolo úlohou dovolacieho súdu posúdiť, či

vydaniu nehnuteľnosti nebráni ustanovenie a či dovolací

súd uvedenú okolnosť správne právne posúdil.

Podľa pozemok, na ktorom je umiestnená stavba,

ktorá bola zriadená až po prevzatí pozemku štátom sa nevydáva; oprávnenej osobe prislúcha

peňažná náhrada (§ 14).

Stavbou z hľadiska občianskeho práva treba rozumieť výsledok stavebnej činnosti,

pokiaľ jej výsledkom je vec v právnom zmysle, teda spôsobilý predmet občianskoprávnych

vzťahov vrátane vlastníckeho práva. Podľa názoru dovolacieho súdu (zhodne s názorom

odvolacieho súdu) za takúto vec nemožno považovať futbalové tréningové ihrisko (škvárové

tréningové ihrisko), ktoré síce vzniklo ako výsledok určitej stavebnej činnosti, avšak nie je

vecou v právnom zmysle. Odvolací súd preto správne uzavrel, keď ihrisko umiestnené na

spornom pozemku nepovažoval za stavbu, ktorá by bránila vydaniu pozemku podľa § 10

ods. 4

Odvolací súd v danej veci správne právne posúdil aj okolnosti rozhodujúce pre určenie

povinnej osoby. Je nepochybné, že sporná nehnuteľnosť bola odňatá právnemu predchodcovi

žalobcov podľa vládneho nariadenia č. a prešla na štát, ktorý odňaté

nehnuteľnosti neskôr previedol do správy MNV N.. Sporná nehnuteľnosť KN – C. parc. č.

2

X. o výmere X. mje zapísaná na LV č. X. pre Obec N. kat.úz. N.. Treba uviesť, že vlastník

je vždy držiteľom veci a ako taký môže s ňou disponovať a to aj tým, že ju odovzdá do

užívania inému. V prejednávanej veci spornú nehnuteľnosť na základe hospodárskej zmluvy

z 18. júla 1972 žalovaná odovzdala do užívania T. Týmto sa však jej postavenie ako držiteľky

veci žiadnym spôsobom nezmenilo a preto žalovanej určená povinnosť odvolacím súdom

vydať spornú nehnuteľnosť žalobcom v stanovených podieloch je v súlade s § 4 ods. 1

Z uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod podľa nie je daný

a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali za

následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalovanej podľa zamietol.

Žalobcom 1/ až 6/ úspešným v dovolacom konaní náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, lebo im v súvislosti s ním žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. marca 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :