Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžk/23/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): P. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX . A., právne zastúpenej JUDr. Stanislavom Rešutíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom M. R. Štefánika 29/36, 977 01 Brezno, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľudovíta Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2019/012486-2-PN zo dňa 13.3.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -40 z 18.6.2020 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -67 z 23.2.2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný - Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BB- OVBP2-2019/012486-2-PN zo dňa 13.3.2019 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil ním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu - Mesta Brezno č. MsÚ-2019/442-05 z 4.2.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým tento ako stavebný úrad príslušný podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) na základe stavebného zákona a na podklade výsledkov vykonaného dokazovania podľa v spojení s , a stavebného zákona nariadil žalobkyni ako stavebníčke odstránenie stavby: „Stavba“ na pozemkoch parcelné číslo C-KN XXXX/XX, E-KN XXXX/X (C-KN XXXX/ X) v katastrálnom území A..

2. Predmetom nariadenia odstránenia bola jednopodlažná stavba pozostávajúca z dvoch unimobuniek prekrytých plytkou sedlovou strechou, zvonku tepelne izolovaných polystyrénom. V obvodových stenách unimobuniek bol vyrezaný otvor a spojením unimobuniek vznikla obytná miestnosť s kuchynským kútom so vstupom priamo z dvora. V druhej unimobunke vznikla izba, z ktorej sa vchádza do kúpeľne s WC. Prívod vody do stavby je predĺžením rozvodov vody zo susedného rodinného domu postaveného na pozemku parcelné číslo C-KN XXXX/X. Splaškové odpadové vody sú odvedené predĺžením jestvujúcej kanalizačnej prípojky k rovnakému rodinnému domu. Na elektrickú energiu je stavba napojená vzdušným elektrickým predlžovacím káblom z bytu M. W. v susedom dome na ul. V.. Vykurovanie je riešené lokálne

kachľami na pevné palivo s odvodom spalín oceľovou komínovou rúrou vyvedenou cez bočnú stenu stavby.

3. V prvostupňovom rozhodnutí stavebný úrad určil podmienky, za dodržania ktorých sa mala stavba odstrániť v lehote jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia popísal stavebný úrad priebeh administratívneho konania, preukázaný skutkový stav veci, citoval aplikované zákonné ustanovenia. Po zistení, že na predmetnú stavbu nebolo vydané žiadne stavebné povolenie, resp. súhlas s uskutočnením ohlásenej jednoduchej stavby a žalobkyňa ako stavebníčka na základe výzvy v priebehu konania o dodatočnom povolení stavby postavenej bez stavebného povolenia, napriek poučeniu o možnom nariadení odstránenia stavby nepredložila požadované doklady, stavebný úrad uzavrel, že nebolo možné predmetnú stavbu ani dodatočne povoliť a preto bolo potrebné rozhodnúť o nariadení jej odstránenia. Súčasťou administratívneho spisu bolo aj stanovisko Mesta Brezno k zámeru - dodatočné povolenie stavby rodinného domu na pozemku parcela č. E-KN XXXX/X v katastrálnom území A. z 10.4.2018. Z neho vyplynulo, že predmetná stavba je podľa mapy svahovej deformácie umiestnená na parcele nachádzajúcej sa v aktívnej zóne. Stavba bola postavená na severnom svahu zosuvového územia, kde hrozí riziko poškodenia stability a následného zosuvu svahu. Svah v danej lokalite nie je zabezpečený, a teda nie sú vybudované opatrenia pre jeho stabilizáciu s cieľom predídenia mimoriadnej situácii. Na základe uvedeného preto nebol daný súhlas s výstavbou v danej lokalite.

4. Žalobkyňa v podanom odvolaní uviedla, že si chce stavbu riadne zlegalizovať a mať ju vo svojom vlastníctve.

5. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania, obsah podaného odvolania, citoval príslušné zákonné ustanovenia a obsah prvostupňového rozhodnutia, pričom skonštatoval, že po preskúmaní spisového materiálu zistil, že začatiu konania o odstránení stavby predchádzalo začatie konania o dodatočnom povolení stavby spolu s výzvou na predloženie dokladov a preukázanie, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a stavebného zákona. O odstránení stavby bolo rozhodnuté z dôvodu, že žalobkyňa požadované doklady nepredložila, pričom jej odvolanie bolo posúdené ako nedôvodné, keďže žalobkyňa nepostupovala v administratívnom konaní aktívne.

II. Konanie na krajskom súde

6. Žalobkyňa sa (všeobecnou) správnou žalobou včas podanou na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobkyňa namietala, že tieto rozhodnutia boli vydané orgánmi verejnej správy, ktoré neboli na to oprávnené, čo je dôvod na ich zrušenie podľa (ďalej len „“). S poukazom na a a stavebného zákona argumentovala, že unimobunka nie je podľa slovenského práva nehnuteľnou vecou a nie je ani stavbou, ale je hnuteľnou vecou. Tento svoj právny názor podporila poukazom na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 30.12.2014, predmetom ktorého bolo umožniť navrhovateľovi dočasne vstup k hnuteľnej veci - unimobunke. V nadväznosti na uvedené považovala za nepoužiteľné a neaplikovateľné ustanovenie v spojení s , a stavebného zákona, pretože tie sa týkajú práv a povinností k stavbe, a nie k hnuteľnej veci. S poukazom na a zdôraznila, že štátne orgány sú povinné postupovať tak, ako im príslušné zákonné normy prikazujú. Nemôžu ignorovať zákonný imperatív konať istým spôsobom a nemôžu postupovať a rozhodovať podľa vlastnej ľubovôle bez ohľadu na dikciu predpisu. Tvrdila, že žalovaný, ani stavebný úrad nepostupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami o správnom konaní (správny poriadok), hoci ich vo svojich rozhodnutiach citovali. Poukázala na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , a tvrdila, že vydanými rozhodnutiami naplnili orgány verejnej správy dôvod na ich zrušenie nielen podľa , ale aj podľa až g) .

7. Súčasťou podanej správnej žaloby bol aj návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. -29 z 12.6.2019 tak, že návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že orgány verejnej správy rozhodli o odstránení hnuteľnej veci, a nie stavby, a teda rozhodovali na základe zákonom im nezverenej právomoci. Dôvodil, že stavebný zákon obsahuje legálnu definíciu stavby v § 43 ods. 1, ktoré citoval a uviedol, že uvedené ustanovenie slúži na administratívno-právne vymedzenie pojmu „stavba“ pre účely konaní podľa stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov, a teda aj na účely odstraňovania stavieb. Právna úprava vyplývajúca z a považuje za nehnuteľnosť iba stavbu spojenú so zemou pevným základom, t. j. spôsobom upevnenia vyplývajúcim aj z stavebného zákona a stavby, využívajúce ostatné formy pevného spojenia so zemou v zmysle až e) stavebného zákona považuje za hnuteľnosti. Zdôraznil, že unimobunka, ktorá je privezená na miesto určenia s nárokmi na pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia podlieha povoľovaciemu procesu podľa stavebného zákona (územné rozhodnutie a stavebné povolenie, resp. zlúčené územné a stavebné povolenie) z dôvodu, že je potrebné z hľadiska dodržania súladu s územno-plánovacou dokumentáciou podľa stavebného zákona a z hľadiska dodržania základných požiadaviek na stavby v zmysle stavebného zákona a všeobecných technických požiadaviek na výstavbu podľa a stavebného zákona overiť jej umiestnenie a realizáciu. Žalovaný konštatoval, že stavebný úrad rozhodol v súlade so zákonom, keď žalobkyni nariadil odstránenie predmetnej stavby, pretože žalobkyňa v stanovenej lehote, a ani do vydania rozhodnutia o odstránení stavby, stavebnému úradu nepredložila žiaden doklad k dodatočnému povoleniu stavby, na ktorého predloženie bola vyzvaná výzvou z 25.10.2018 a ani nepožiadala stavebný úrad o predĺženie lehoty na doloženie dokladov. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania súladu stavby zrealizovanej bez stavebného povolenia s verejným záujmom je v konaní o dodatočnom povolení stavby na stavebníkovi. Žalobkyňa však napriek výzve stavebného úradu bola pasívna a nepredložila žiadny doklad, ktorým by súlad stavby s verejným záujmom preukázala a nevyvinula ani žiadne právne kroky k vysporiadaniu vlastníckych práv k pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Preto bolo vydanie rozhodnutia o odstránení predmetnej stavby jediným možným právnym následkom po zistení, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia.

9. Krajský súd rozsudkom č.k. -40 z 18.6.2020 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -67 z 23.2.2021 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) správnu žalobu zamietol a žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal. Preskúmavané rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že:

- predmetná jednopodlažná stavba pozostávajúca z dvoch unimobuniek, ktoré boli stavebne spojené, zateplené, prekryté plytkou sedlovou strechou a napojené na vodu, kanalizáciu aj elektrickú energiu spĺňa legálnu definíciu stavby podľa § 43 ods. 1 stavebného zákona, pretože ide o stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou, a to pripojením na siete a zariadenia technického vybavenia územia a jej osadenie si vyžadovalo úpravu podkladu,

- na účely navrhovania stavieb, ich povoľovania a umiestnenia, uskutočňovania a užívania, ako aj na účely odstraňovania stavieb, t. j. na účely konania podľa stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov je pojem „stavba“ administratívno-právne vymedzený v § 43 stavebného zákona, na základe čoho je na vydanie rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby, ktorá bola uskutočnená bez stavebného povolenia, v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona vecne príslušný stavebný úrad,

- argumentácia žalobkyne, že o odstránení predmetnej stavby neboli oprávnené rozhodnúť orgány verejnej správy, ktoré preskúmavané rozhodnutia vydali, pretože predmetná stavba nie je stavbou podľa § 43 stavebného zákona, ale hnuteľnou vecou, nemohla obstáť, pretože bola v rozpore so zisteným skutkovým stavom veci a platnou právnou úpravou,

- na účely administratívneho (správneho) konania, ktorým je v zmysle vyššie uvedeného aj konanie o dodatočnom povolení stavby, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia, ako tomu bolo v preskúmavanej veci, je stavba zadefinovaná v § 43 ods. 1 stavebného zákona tak, že je to stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu,

- označenie unimobunky za hnuteľnú vec v žalobkyňou poukazovanom rozhodnutí vydanom v občianskoprávnom konaní, ktorého predmetom bola úprava súkromnoprávnych vzťahov jeho účastníkov, nemalo žiadny právny význam pre rozhodnutie o zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V spornej otázke právnej charakteristiky predmetnej stavby totiž vychádzalo z noriem súkromného práva

- , ktorý nemožno aplikovať na oblasť verejného práva, ktoré obsahuje v stavebného zákona vlastnú definíciu stavby. Orgány verejnej správy sa pri rozhodovaní správne riadili

na vec sa vzťahujúcou normou verejného práva a správne vychádzali zo zákonnej definície stavby podľa § 43 stavebného zákona.

III. Konanie na kasačnom súde

10. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa , pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľka navrhla kasačnému súdu preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie, resp. alternatívne preskúmavané rozhodnutie zmeniť tak, že sa rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušuje.

11. Podanie kasačnej sťažnosti sťažovateľka odôvodnila predovšetkým tým, že predmetná „unimobunka nie je podľa slovenského práva nehnuteľnou vecou a nie je ani stavbou, ale je hnuteľnou vecou, aj v prípade pripojenia na siete a zariadenia technického vybavenia územia, pričom charakter týchto pripojení nebol predmetom skúmania v administratívnom konaní s ohľadom na individuálne okolnosti a žalovaným uvádzaným spôsobom pripojenia, čo nie je dostatočne právne a lege artis udržateľné pre hodnotenie unimobunky ako stavby podľa stavebného zákona v tejto prejednávanej veci S poukazom na uvedené skutočnosti sú tak nepoužiteľné a neaplikovateľné ust. § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 2, 5 a 6 písm. a) stavebného zákona, ktoré sa týkajú práv a povinností k stavbe, nie k hnuteľnej veci.“

12. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe.

IV. Právny názor kasačného súdu

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (g ods. 4 a 6 v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp.zn. . Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

14. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd ( ) predovšetkým postupom podľa v spojení s preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala žalobkyňa - sťažovateľka v lehote včas ( ), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami.

15. Fundamentálnou otázkou v danej veci je posúdenie, či predmetná „unimobunka“ má povahu stavby v zmysle § 43 stavebného zákona a mohla byť tak predmetom rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby vydaného podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 2, 5 a 6 písm. a) stavebného zákona. 16. Z princípu jednotnosti a bezrozpornosti právneho poriadku vyplýva, že použitie určitého pojmu a výklad jeho obsahu by mal byť vo viacerých právnych predpisoch rovnaký. Obmedzenosť jazykových prostriedkov však v určitých prípadoch môže viesť k tomu, že určitý pojem môže mať viacero odlišných normatívnych významov. Typickým príkladom je aj pojem „stavba“. Stavba má totiž v slovenskom právnom poriadku dva odlišné i keď komplementárne prepojené významy. V tomto smere možno rozoznávať občianskoprávnu a stavebnotechnickú stavbu.

17. Podstatou vymedzenia stavby v občianskoprávnom (súkromnoprávnom) význame je jej definovanie ako nehnuteľnej veci. V zmysle a (občianskoprávna) stavba musí byť spojená so zemou pevným základom, pričom nie je súčasťou pozemku. Pevné spojenie so zemou pritom zákonodarca v bližšie nevymedzuje.

18. V stavebnotechnickom význame je stavba vymedzená ako výsledok stavebnej činnosti, pričom jej legálna definícia je obsiahnutá v § 43 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého stavbou je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevné spojenie so zemou je pritom zákonodarcom bližšie vymedzené v druhej vete § 43 ods. 1 stavebného zákona.

19. Z porovnania občianskoprávneho a stavebnotechnického vymedzenia stavby je zrejmé, že to stavebnotechnické je významovo širšie, pretože stavbou spadajúcou pod toto vymedzenie je aj stavba, ktorá síce nie je pevne spojená so zemou, ale ktorej osadenie vyžaduje úpravu terénu.

20. To následne znamená, že každá občianskoprávna stavba je súčasne aj stavbou stavebnotechnickou a tiež, že stavebnotechnickou stavbou môže byť aj taká stavba, ktorá je z pohľadu hnuteľnou vecou.

21. Obdobný záver nakoniec vyplýva aj z odbornej spisby, podľa ktorej „pri stavbách je totiž potrebné rozlišovať, či sa jedná o stavbu v občianskoprávnom zmysle alebo o stavbu majúcu len stavebnotechnický charakter v zmysle a nasl. StavZ. stavbu bližšie nedefinuje a v len ustanovuje, že nehnuteľnosťou je aj stavba spojená so zemou pevným základom. Čo sa rozumie pod spojením so zemou pevným základom bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu. V zásade však bude musieť ísť o také pevné spojenie, pri ktorého narušení dochádza k zániku či rozhodujúcemu znehodnoteniu alebo znefunkčneniu stavby. Každá stavba majúca občianskoprávnu povahu je súčasne aj stavbou podľa stavebných predpisov, pričom opačne tento záver neplatí.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. II. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 855.).

22. Opísané rozlišovanie medzi stavbou v občianskoprávnom a stavebnotechnickom zmysle má svoj nesporný aplikačný význam. Je logické, že pokiaľ o stavbe hovorí , má na mysli jej občianskoprávne vnímanie a naopak pod stavbou uvedenou v stavebnom zákone sa bude rozumieť jej stavebnotechnické vymedzenie.

23. Právomoc stavebného úradu nariadiť odstránenie stavby je normatívne upravená v § 88 a § 88a ods. 2, 5 a 6 stavebného zákona. Pokiaľ sa v týchto ustanoveniach hovorí o stavbe, logicky sa ňou rozumie jej stavebnotechnické vymedzenie legálne definované v § 43 ods. 1 stavebného zákona.

24. Z vyššie uvedeného je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že stavebný úrad je oprávnený rozhodnúť o nariadení odstránenia aj takej stavebnotechnickej stavby, ktorá z občianskoprávneho pohľadu má povahu hnuteľnej veci (napr. unimobunky).

25. Mesto Brezno ako stavebný úrad preto jednoznačne bolo oprávnené rozhodnutím č. MsÚ-2019/442-05 z 4.2.2019 podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 2, 5 a ods. 6 písm. a) stavebného zákona nariadiť odstránenie príslušnej stavby - „unimobunky“. V dôsledku toho nemožno voči tomuto prvostupňovému a ani voči k nemu nadväzujúcemu odvolaciemu rozhodnutiu žalovaného dôjsť k záveru, že by orgány verejnej správy konali nad rámec svojej právomoci - ultra vires.

26. Po preskúmaní dôvodu kasačnej sťažnosti dospel preto kasačný súd k záveru, že táto nie je dôvodná. Zo strany kasačného súdu nebolo teda zistené, že by krajský súd v konaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd sa v napadnutom rozhodnutí vecne správne vysporiadal s podanou správnou žalobou a svoje právne závery aj náležite odôvodnil. 27. Vzhľadom na opísané skutočnosti bolo preto zo strany kasačného súdu potrebné kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa zamietnuť.

28. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľky v kasačnom konaní jej nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod ani na postup podľa .

29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá v spojení s ).

Stavebný úrad je oprávnený rozhodnúť o nariadení odstránenia aj takej stavebnotechnickej stavby (§ 43 ods. 1 stavebného zákona), ktorá z občianskoprávneho pohľadu má povahu hnuteľnej veci (napr. unimobunky).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.