Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-142-2021.pdf
PDF · 180.83 KB
No categories available
13Cob/142/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: A.R.K. ateliér, s.r.o., so sídlom Okrová 1145/5, 010 03 Žilina - Budatín, IČO: 36 859 087, zastúpenému zástupcom KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti žalovanému: UBC Group a.s. (United business corporations a.s.), so sídlom Vrátna dolina 1, 013 06 Terchová, IČO: 31 645 950, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária AŠTARY, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53 588 452, v spore o zaplatenie 7.080 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/122/2019-215 zo dňa 24. júna 2021 v spojení s opravným uznesením č.k. 19Cb/122/2019-230 zo dňa 12. augusta 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/122/2019-215 zo dňa 24. júna 2021 v spojení s opravným uznesením č.k. 19Cb/122/2019-320 zo dňa 12. augusta 2021 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením (ďalej len ,,rozsudok“) okresný súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 7.080,- Eur s príslušenstvom, ktorý nárok odôvodnil tým, že žalovanému zaslal Ponuku architektonických prác zo dňa 03.01.2019 na spracovanie architektonických prác pre stavbu Hotel Skleník. Cenová ponuka sa týkala predpokladaných výkonov, a to vypracovanie architektonickej štúdie a vizualizácie exteriéru. Žalobca v cenovej ponuke zároveň uviedol, že po odovzdaní celého plnenia bude žalovanému vystavená faktúra so splatnosťou 14 dní od vystavenia a pre vypracovanie architektonickej štúdie stavby, vrátane vizualizácie, bol žalovaný povinný poskytnúť žalobcovi podklady. Žalovaný prijal cenovú ponuku žalobcu bez akýchkoľvek pripomienok a v januári 2019 si u žalobcu objednal vypracovanie architektonických a projektových prác na stavbe Hotel Vrátna dolina, Terchová. Žalobca v zmysle dohody a odsúhlasenej cenovej ponuky odovzdal dňa 30.01.2019 žalovanému architektonickú štúdiu stavby pre stavbu Hotel Vrátna, Terchová. Po odovzdaní diela žalobca vystavil žalovanému faktúru na sumu 8.400,- Eur bez DPH, t.j. 10.080,- Eur s DPH, so splatnosťou 13.02.2019. Dňa 25.03.2019 žalovaný zaplatil na účet žalobcu časť sumy vo výške 3.000,- Eur.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému dňa 18.07.2019 v rámci upomínacieho konania uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu. Podľa žalovaného nie je pravda,
že by žalobca doručil žalovanému cenovú ponuku na spracovanie architektonických prác, ako tvrdí v žalobe, že by žalovaný niekedy žalobcovi cenovú ponuku schválil a že by ju žalovaný prijal bez akýchkoľvek pripomienok. Taktiež nie je pravda, že by si žalovaný objednal v januári 2019 u žalobcu vypracovanie architektonických a projektových prác, ani čokoľvek iné. Nie je pravda, že by žalovaný so žalobcom uzatvoril akúkoľvek dohodu o čomkoľvek. Poprel, že by žalobca žalovanému odovzdal dňa 30.01.2019, a to ani inokedy nejakú architektonickú štúdiu. Zároveň uviedol, že nie je pravda, že by žalovaný zaplatil žalobcovi akúkoľvek peňažnú sumu. Všetky dôkazy, ktoré žalobca priložil k žalobe, sú listinami jednostranne vyhotovenými žalobcom, ktoré žalovaný nikdy neodsúhlasil. Ani na predloženej ponuke architektonických prác sa nenachádza podpis žalovaného, ale iba podpis žalobcu, na predloženom expedičnom liste zo dňa 30.01.2019 sa rovnako nachádza iba podpis žalobcu. Faktúra č. 2019/001 z 30.01.2019 nebola žalovanému doručená. Žalovaný uviedol, že od žalobcu si neobjednal žiadne dodanie tovaru alebo služby, nedohodol sa so žalovaným na žiadnej cene za nejaké plnenie žalobcu a napokon od žalobcu žiaden tovar alebo službu ani neprevzal.
4. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd poukázal na následné vyjadrenie žalobcu, vyjadrenie žalovaného, dôkazy vykonané a hodnotené postupom podľa § 150, § 151, § 191 CSP a z nich zistený skutkový stav, ktorý posúdil za aplikácie ust. § 642, § 577, § 566 Obchodného zákonníka a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.
5. Z ponuky architektonických prác adresovanej žalovanému od žalobcu vyplývalo, že v zmysle požiadavky, osobných stretnutí, predloženia podkladov a obhliadky stavby žalobca predkladá ponuku na spracovanie architektonických prác pre stavbu Hotela Skleník, prestavba, prístavba, Vrátna dolina, Terchová, ktorá ponuka je datovaná 03.01.2019 a opatrená podpisom A.. C.. K. F.. Zároveň s danou ponukou bol predložený aj tzv. expedičný list zo dňa 30.01.2019 podpísaný A.. C.. K. F., adresovaný žalovanému. S danou ponukou bol predložený aj tzv. expedičný list zo dňa 30.01.2019, podpísaný A.. C.. K. F., podľa ktorého žalobca posiela žalovanému 3 vyhotovenia dohody a odsúhlasenej ponuky pre stavbu Hotel Vrátna, Terchová.
6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX mal okresný súd zistené, že objekt, pre ktorý žalobca vykonal architektonickú štúdiu, je vo vlastníctve žalovaného. V architektonickej štúdii stavby je uvedené, že sa týka objektu Hotel Terchová, Vrátna dolina, prestavba a prístavba, na ktorej je uvedený objednávateľ Licitor group, a.s., spracovateľ žalobca s uvedením 09_2018 (prílohová obálka č.l. 153 spisu).
7. Okresný súd mal preukázané, že žalobca vystavil žalovanému ako odberateľovi faktúru č. 2019/001 na sumu 10 080,- Eur s DPH, pričom v texte faktúry je uvedené, že na základe vzájomnej dohody fakturuje vykonané architektonické a projektové práce na stavbe Hotel Vrátna dolina, Terchová, Architektonická štúdia stavby s vizualizáciou zákazka č. 2019__01. Faktúra bola vystavená dňa 30.01.2019 so splatnosťou 13.02.2019 (č.l. 12 spisu), ktorej doručenie žalovaný poprel.
8. Z predloženého vkladu v hotovosti (č.l. 30 spisu) vyplývalo, že dňa 25.03.2019 bola vykonaná transakcia vklad hotovosti vo výške 3.000,- Eur H. P. s poznámkou pre príjemcu H. P., vkladateľ H. P.. V predmetnom potvrdení o hotovostnom vklade platba nebola špecifikovaná žiadnym variabilným číslom.
9. Žalobca uviedol, že bol oslovený spoločnosťou Licitor group, a.s., ktorého vraj mal osloviť žalovaný na návrh na architektonickú štúdiu. Nekomunikoval priamo so žalovaným, ale iba so spoločnosťou Licitor group, a.s., konkrétne s E.. F., ktorý uviedol, že je sprostredkovateľom, teda zástupcom žalovaného. Následne vykonal obhliadku a po obhliadke sa stretol s pánom F. v kancelárii spoločnosti Licitor group, a.s., kde bol s pánom F. a tento vzťah vnímal tak, že pán F. je sprostredkovateľom alebo zástupcom žalovaného. Viac neriešil, nakoľko so spoločnosťou Licitor group, a.s. už funguje dlhšie obdobie, mal dôveru k pán F.. Uviedol, že nevidel žiadnu listinu, z ktorej by vyplývalo, že pán F., resp. Licitor group, a.s. je skutočne splnomocnený alebo poverený žalovaným. Žalobca žiadal projektovú dokumentáciu na vypracovanie štúdie, ktorá mu bola poskytnutá e-mailom dňa 14.08. od spoločnosti Licitor group, a.s., a to konkrétne stavebné výkresy a bola to kompletná projektová dokumentácia. Následne dňa 13.09. poslal ponuku pánovi F., na čo mu bolo oznámené, že je to akceptované a tak dňa 21.09. odovzdal vypracovanú štúdiu, pričom všetko prebehlo v roku 2018. Pán F. mu e-mailom 25.01.2019 oznámil, že zo strany žalovaného je všetko akceptované a môže vystaviť faktúru, preto dňa 04.03.2019 zaslal pánovi P. faktúru. Následne 07.03.2019 mu bol doručený e-mail, že sa má obrátiť na právneho zástupcu žalovaného, ktorý mu oznámil, že žiadny nárok z danej faktúry neuznáva. Následne dňa
25.03. mu bola uhradená suma 3.000,- Eur. Prvá ohliadka bola vykonaná 14.04.2018, areál objektu bol voľne prístupný, ale do objektu mu bolo umožnené vstúpiť prostredníctvom dvoch osôb ako zástupcov vlastníka. Žalobca potvrdil, že ponuku aj s cenovou ponukou pripravil a predložil pánovi F., pričom k označeniu objednávateľa spoločnosti Licitor group, a.s. v architektonickej štúdii uviedol, že to urobil tak, ako to bolo k tomu dňu vyhotovené. Žalobca potvrdil, že p. P. nikdy predtým nevidel ani nebol v sídle žalovaného, nikdy nežiadal doklad o nejakom vzťahu medzi J. F. a žalovaným, nakoľko obchodný vzťah so spoločnosťou Licitor group, a.s. bol na dôvere. Žalobca uviedol, že nepreveroval, či skutočne žalovaný si objednáva architektonickú štúdiu a faktúru vystavil na žalovaného z dôvodu, že e-mailom mu bolo od p. F. oznámené, že je všetko odkomunikované.
10. Žalovaný zotrval na tvrdení, že so žalobcom nemá žiaden zmluvný vzťah čo sa týka nejakej projektovej dokumentácie, či architektonickej štúdie. Dokonca žalovaný žalobcu nikdy pred súdnym pojednávaním ani nevidel. Žalovaný nikoho nepoveril, aby vyhotovil nejakú štúdiu. Poukázal na to, že J. F., resp. jeho spoločnosť Licitor group, a.s. mala záujem od žalovaného odkúpiť predmetnú nehnuteľnosť. Pravdepodobne p. F. mal investičný zámer a objednávateľom predmetnej štúdie je spoločnosť Licitor group, a.s.. Zdôraznil, že J. F. nikdy nemal žiadne splnomocnenie, ani žiadne poverenie, ani žiadny iný právny titul, ktorý by ho oprávňoval konať v mene a na účet žalovaného vo vzťahu k žalobcovi. Samotná architektonická štúdia nikdy žalovanému ani odovzdaná nebola, nikdy jej cenu neodsúhlasil a platba 3.000,- Eur nikdy nebola zaúčtovaná ako platba nejakej faktúry žalobcu voči žalovanému. Išlo o použitie peňažných prostriedkov H. P. ako fyzickej osoby, nie o použitie peňažných prostriedkov žalovaného. Predmetnú úhradu neuhradila spoločnosť, uhradila to matka p. P. H. P. zo svojho účtu, nie zo spoločnosti žalovaného. Išlo o úhradu finančnej čiastky, ktorá bola vnesená p. P. do banky. Ak žalobca argumentoval e-mailovou komunikáciou, tak žalovaný túto predložil, z ktorej vyplýva, že žalobca dňa 04.03.2019 zaslal žalovanému e-mail, kde uviedol, že od p. F. dostal správu, že môže vystaviť faktúru za architektonickú štúdiu prestavby a prístavby hotela Skleník vo Vrátnej, ktorú spracovával. Jeho chybou sa stalo, že vystavená faktúra sa nedostala k žalobcovi, na čo žalovaný e-mailom zo dňa 07.03.2019 žalobcovi oznámil, že aby sa obrátil na jeho právnika. Na základe toho právny zástupca žalovaného e-mailom z 11.03.2019 vyzval, aby mu predložil dohody, resp. preukázanie právneho titulu, na základe ktorého vystavil spomínanú faktúru. Na to žalobca e-mailom z 11.03.2019 odpovedal, že jednalo sa o ústnu dohodu medzi žalovaným a p. F. so spoločnosťou Licitor group, a.s., ktorý bol komunikačným spojivom medzi nimi. Ďalej z e-mailovej komunikácie vyplýva, že J. F. oznámil žalobcovi, že môže po dohode so žalovaným vystaviť faktúru, že je to v poriadku, pričom právny zástupca žalovaného oznámil žalobcovi, že J. F., ktorý si štúdiu objednával a s ktorým v tejto veci žalobca komunikoval, nie je štatutárom, ani zamestnancom, ani splnomocnencom, ani poverenou osobou, ani žiadnou inou osobou, ktorej konanie by bolo pričítateľné spoločnosti žalovaného. Žalovaný uviedol, že s J. F. komunikovali ohľadom kúpy, a preto mu umožnil prístup do predmetného objektu.
11. Okresný súd na základe zhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania postupom podľa § 191 ods. 1 CSP, a to výsluchom svedka H.. H. E., E.. J. F., A.. H. J., svedkyne H. P., doloženými listinami, a to aj predloženými fotografiami sms správ posúdil, že k uzatvoreniu žiadnej zmluvy o sprostredkovaní, vzťahu zodpovedajúcemu komisionárskej zmluve, uzatvorením mandátnej zmluvy v danej veci nedošlo. Podľa okresného súdu nebolo preukázané uzatvorenie žiadnej zmluvy, pričom sám žalobca uviedol, že vo veci danej architektonickej štúdie komunikoval výlučne s J. F., so žalovaným sa nikdy pred pojednávaním nestretol. Nikdy s ním nekomunikoval žiadnou formou, ani osobne, ani telefonicky. Spornú faktúru zaslal iba E.. J. F. a žalovanému ju nedoručil, následne mu bola doručená až v marci 2019. Na to prebehla komunikácia medzi žalobcom a žalovaným, v rámci ktorej bolo oznámené žalobcovi, že nedošlo k žiadnej dohode a žalovaný si od žalobcu nič neobjednal. Žalovaný predmetnú faktúru rozporoval. Vo vzťahu k úhrade 3.000,- Eur dňa 25.03.2019 okresný súd posúdil, že predmetná úhrada nebola uskutočnená z účtu žalovaného a z ničoho nevyplývalo, že by išlo o finančné prostriedky patriace žalovanému. Žalovaný uvedenú úhradu poprel. Z potvrdenia o transakcii vyplývalo, že išlo o peňažné prostriedky A.. H. P. ako súkromnej osoby, čo bolo uvedené aj v poznámke pri tejto platbe v znení vkladateľ H. P.. Platba bola uskutočnená H. P., ktorá je matkou H. P. s tým, že podľa výsluchu svedkyne išlo o mylnú platbu, ktorá mala byť určená tretej osobe. Okresný súd neposúdil, že by išlo o uznanie záväzku v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, pretože čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania zvyšku dlhu len za podmienky, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Zo strany žalovaného nedošlo k uznaniu žalobcovho nároku a z poukázanej platby na účet žalobcu nebolo možné konštatovať, že išlo o platbu danej faktúry žalovaným. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že pred podaním žaloby žalobcu voči žalovanému vyzval A.. H. P. žalobcu na vrátenie
sumy vo výške 3.000,- Eur. Podľa okresného súdu potvrdenie danej úhrady, či uznanie nepreukázal ani predložený prepis sms správ, podľa ktorej p. P. uviedol, že „ide o peniaze z účtu jeho mamy, kľudne ich môžete použiť“, pretože z tohto textu jednoznačne nevyplýva, že ide o správu skutočne od žalovaného, čo nebolo preukázané, dokonca nebolo zrejmé, či ide skutočne o komunikáciu týkajúcu sa predmetnej štúdie, či ide o súvislú komunikáciu a nie o vytrhnutie z kontextu. Z danej správy bolo zrejmé, že H. P., pokiaľ je autorom tej správy, bol odcestovaný a nemá dostatok informácií, čo bolo zrejmé aj z toho, že uvádzal, že peniaze sú z účtu jeho mamy, hoci v skutočnosti jeho matka vkladala hotovosť, nešlo teda o prevod z účtu a z ničoho nevyplývalo, že daná suma bola z účtu jeho matky. Uvedenie v sms „nech počká, potom to dajú do poriadku“ naznačovalo, že autor sms nemal dostatok informácií a chcel to riešiť následne. Z predložených sms správ hodnoverne a objektívne nevyplýva čiastočná úhrada faktúry a ani to, že sa týka komunikácie predmetnej faktúry. Z ničoho ani nebolo zrejmé, prečo by mal žalovaný poveriť p. P. zaplatiť predmetnú faktúru za žalovaného vkladom v hotovosti iba v sume 3.000,- Eur bez uvedenia variabilného symbolu či inej špecifikácie platby.
12. Čo sa týka výsluchov svedkov H.. H. E., E.. F., A.. J., podľa okresného súdu právny zástupca žalovaného správne poukázal na to, že ide o osoby blízko spojené s p. F. s tým, že tieto osoby nepotvrdili existenciu akejkoľvek dohody akéhokoľvek záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že všetci svedkovia mali vedomosť o daných skutočnostiach len z vyjadrení p. F., ktorý tvrdil, že p. P. údajne o všetkom vedel a všetko mu odsúhlasil. Z ničoho nevyplývala žiadna zmluva, žiadna dohoda medzi E.. F. či spoločnosťou Licitor group, a.s. a žalovaným, resp. p. P., dokonca ani žiadna zmluva medzi žalobcom a žalovaným. Z ničoho nevyplynula cena, vedomosť o cene, dokonca na architektonickej štúdii je uvedený objednávateľ Licitor group, a.s. a nie žalovaný. Ak žalovaný nerozporoval uvedenie objednávateľa na danej štúdii, tak ani nebol dôvod rozporovať tento údaj, ak žalovaný bol presvedčený, že si štúdiu neobjednal. Bolo nepochybné, že žalobca komunikoval iba s p. F., faktúru vystavil žalovanému napriek tomu, že aj sám žalobca potvrdil na architektonickej štúdii, že objednávateľom nie je žalovaný, ale Licitor group, a.s.. Žalobca potvrdil, že nemal žiadnu dohodu so žalovaným a pokiaľ mu E.. F., s ktorým žalobca celú vec komunikoval, tvrdil nejaké skutočnosti, údajné dohody so žalovaným, tieto si nepreveril napriek tomu, že ako podnikateľský subjekt mal konať obozretne. Ak svedok E.. F. tvrdil, že mal nejaké poverenie, z ničoho táto skutočnosť nevyplývala. To, že žalovaný súhlasil s nejakou štúdiou, podľa okresného súdu neznamená, že by ju bol povinný automaticky zaplatiť, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že E.. F., resp. nejaký ďalší subjekt mal možný nejaký záujem o danú nehnuteľnosť, čo nevylúčilo vyhotoviť si nejakú štúdiu za tým účelom. Okresný súd považoval za nelogické, ak spoločnosť ako je Licitor group, a.s. alebo iný subjekt, si v rámci svojich podnikateľských aktivít nezabezpečia profesionálnym postupom listiny preukazujúce akýkoľvek vzťah, poverenie, splnomocnenie a podobne. Súhlasil s právnym zástupcom žalovaného, že je nelogické, aby pri pomerne rozsiahlej komunikácii či už správami, e-mailmi a pod., si nedal E.. F. priamo žalovanému preukázateľne odsúhlasiť vykonanie danej architektonickej štúdie, a ani ju nijakým spôsobom preukázateľne žalovanému neodovzdal. Žalobca odovzdal architektonickú štúdiu E.. F. a štúdia zo strany žalobcu žalovanému nikdy odovzdaná nebola.
13. Okresný súd posúdil, že pre priznanie nároku žalobcovi nepostačuje iba tvrdenie, že E.. F. uviedol, že p. P. o všetkom vedel a všetko odsúhlasil. Ani svedkovia navrhnutí žalobcom nepotvrdili jasne priebeh a obsah stretnutia J. F. s p. P.. Svedok J. sa nevedel vyjadriť ku konkrétnym skutočnostiam ako bola výška ceny a pod., ale zároveň si pamätal, že tam bola nejaká dohoda o cene. Svedkami nebolo ani potvrdené, či skutočne došlo k odsúhlaseniu nejakej ceny a či došlo vôbec k objednávke zo strany žalovaného voči žalobcovi, resp. prostredníctvom p. F.. Okresný súd zároveň zdôraznil, že pokiaľ by aj došlo k nejakému odsúhlaseniu ceny žalovaným E.. F., tak z ničoho nevyplývalo, že E.. F. bol skutočne nejaký sprostredkovateľ alebo iná oprávnená osoba konať za žalovaného so žalobcom. Podľa okresného súdu z architektonickej štúdie jednoznačne vyplývalo uvedenie, kto je objednávateľom. Ak žalobca vedel alebo bol presvedčený o tom, že štúdiu vykonáva pre žalovaného, ktorý vraj všetko odsúhlasil, nebol dôvod, aby na danú architektonickú štúdiu uvádzal objednávateľa spoločnosť Licitor group, a.s. a nie žalovaného.
14. Okresný súd poukázal na to, že E.. F. konal so žalobcom, konal aj so žalovaným, ale z ničoho nevyplývalo nejaké sprostredkovanie či iný vzťah, na základe ktorého by E.. F. bol oprávnený konať so žalobcom za žalovaného. Sám E.. F. potvrdil, že nešlo o sprostredkovanie a z daných sms správ nevyplývalo, či táto komunikácia prebiehala medzi žalovaným ako právnickou osobou alebo p. P. ako fyzickou osobu, aj keď bolo zrejmé, že nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalovaného, teda je logické, že
akékoľvek vyjadrenia k daným nehnuteľnostiam prostredníctvom p. P. je nutné vnímať ako vyjadrenia právnickej osoby. V sms správach žalovaný súhlasil s tým, aby žalobca použil sumu 3.000,- Eur, ale z ničoho nevyplývala iná suma, ani dohoda na takú sumu, ako je vystavená faktúra a zároveň z prepisov sms správ bolo zrejmé, že H. P. nemal známe a zrejmé všetky skutočnosti, keď požadoval od E.. F., aby počkal, kým sa vráti a potom všetko vyriešia.
15. Okresný súd zhodnotil, že cenové ponuky či štúdia, všetko bolo vykonávané a odovzdané spoločnosti Licitor Group, a.s. a z ničoho nevyplývalo, že E.. F. predložil žalovanému nejakú ponuku. Podľa okresného súdu svedkyňa P. uviedla okolnosti týkajúce sa vykonanej platby 3.000,- Eur, pričom ďalšie priame platby zo strany žalovaného iným subjektom podľa okresného súdu nebol dôvod preukazovať, nebol žiaden dôvod pre vykonanie takého dôkazu a ani vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne F., keďže nebola rozporovaná ohliadka, zabezpečenie kľúčov a prístup do daného objektu. Z uvedeného preto okresný súd tieto dôkazy nevykonal.
16. V závere okresný súd zhrnul, že nárok žalobcu nie je opodstatnený, pretože žalobca nepreukázal, že žalovaný si u neho objednal štúdiu, a to ani prostredníctvom J. F., či spoločnosti Licitor group, a.s.. Podľa okresného súdu nepostačuje iba to, že žalobca dôveroval E.. F., a teda veril jeho tvrdeniam, že žalovaný si objednal architektonickú štúdiu, že súhlasí s cenou a že poveril E.. F.. Žalobca nevedel uviesť a nešpecifikoval, či ide o vzťah žalovaného s E.. F. alebo o vzťah žalovaného so spoločnosťou Licitor Group, a.s. a kto mal byť teda sprostredkovateľ, čo z ničoho nevyplývalo a ničím uvedené nepreukázané nebolo. Hoci žalobca tvrdil, že objednávateľom je žalovaný, v danej štúdii uviedol bez logického vysvetlenia spoločnosť Licitor group, a.s.. Ak by bol žalobca nepochybne presvedčený, že objednávateľom je žalovaný, neuvádzal by v danom dokumente iný subjekt. Vysvetlenie žalobcu, že sa to tak bežne robilo, podľa okresného súdu neobstojí a nebola preukázaná nejaká prax žalobcu. Okresný súd poukázal na rozpory v tvrdeniach žalobcu v žalobe a na pojednávaní. Žalobca v žalobe a v písomnom vyjadrení tvrdil, že komunikoval so žalovaným, jemu doručil cenovú ponuku, architektonickú štúdiu po osobných stretnutiach. Následne pred okresným súdom tvrdil, že so žalovaným sa nikdy nestretol, nikdy nerokoval, všetko komunikoval iba s E.. F., teda si vo svojich tvrdeniach rozporoval. Bol to žalovaný, ktorý poprel doručenie dokumentov, osobné stretnutia tvrdené žalobcom. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalobca nemal ani vedomosť, či ide o sprostredkovanie, či ide o splnomocnenie, čo je aj rozdiel pre prípadnú fakturáciu, čo ako podnikateľský subjekt, pri ktorom sa predpokladá určitá profesionalita, vedieť mal. Žalobca potvrdil aj to, že nedoručil žalovanému faktúru, čo vyplýva z e- mailovej korešpondencie. Z uvedených zistení preto okresný súd žalobu zamietol.
17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v konaní úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
18. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP. Mal za to, že okresný súd sa s prostriedkami procesného útoku žalobcu dostatočne nevysporiadal, dôkazy posúdil príkro jednostranne a len jednotlivo bez zohľadnenia ich vzájomnej súvislosti, v dôsledku čoho nesprávne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil a porušil zásadu rovnosti účastníkov konania. Žalobca rozhodnutie prvoinštančného súdu považoval za nezákonné, ústavne nekonformné, právne neudržateľné, v rozpore s ustálenou judikatúrou a za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne.
19. Podľa žalobcu sa okresný súd pri rozhodovaní a zisťovaní skutkového a právneho stavu veci nezaoberal viacerými skutočnosťami tvrdenými žalobcom, nesprávne vyhodnotil skutkový a právny stav veci, svojvoľne interpretoval vykonané dôkazy v neprospech žalobcu a svojimi hodnotiacimi úvahami príkro zvýhodnil žalovaného na úkor žalobcu. Žalobca nedisponoval priamym dôkazom o existencii dohody na zastupovanie žalovaného spoločnosťou LG, nakoľko táto bola uzatvorená ústne na podklade predchádzajúcej obchodnej spolupráce. Absencia priameho dôkazu však podľa žalobcu nemôže byť automaticky vykladaná na jeho ťarchu ako neunesenie dôkazného bremena, môže predstavovať nanajvýš sťaženú dôkaznú situáciu. Žalobca svoj nárok preukazoval svedeckými výpoveďami, čiastočnou úhradou záväzku, prepisom sms správ, fotografiami z uskutočnenej obhliadky a radou ďalších nepriamych dôkazov založených na časovej a logickej súslednosti. Tieto dôkazy okresný súd vyhodnotil za nedostatočné, v ktorej súvislosti žalobca podčiarkol to, že obe strany sporu sa v
prevažnej miere ocitli v dôkaznej situácii, tzv. „tvrdenia voči tvrdeniu“. Podľa žalobcu okresný súd zo skutočností, ktoré vyplynuli z výsluchu žalobcu v rozhodnutí, výslovne podčiarkuje tie, ktoré majú preukazovať neexistenciu vzťahu zastúpenia medzi žalovaným a spoločnosťou LG, pričom tvrdenia žalobcu, v zmysle ktorých sa javí nelogické, aby žalobca vstúpil do objektu cudzej osoby a aby vypracoval architektonickú štúdiu, ktorá je časovo a finančne nákladná a aby žalovaný uhradil na účet žalobcu, s ktorým údajne nemal žiadny záväzkový vzťah, finančnú sumu vo výške 3.000,- Eur, z hľadiska dôkaznej sily opomenul a vôbec ich nezohľadnil. Zo žalobcovej výpovede bolo zrejmé, že sám nemal pochybnosti o tom, že svoje služby poskytuje pre žalovaného a nie pre spoločnosť LG. Písomnú objednávku nevyžadoval, nakoľko nešlo o prvú obchodnú záležitosť, ktorú pre LG zabezpečoval. To, že sa so žalovaným, resp. jeho štatutárnym orgánom nikdy osobne nestretol alebo nekomunikoval, alebo to, že nikdy nevidel listinu preukazujúcu poverenie na zastupovanie, predsa nemôže automaticky preukazovať neexistenciu zastúpenia a skutočnosť, že nekonal pre žalovaného, ale pre LG. Okresný súd vyhodnotil výpoveď svedka E.. F. ako nehodnovernú, pričom zvýraznil len tie skutočnosti, ktoré boli v prospech žalovaného. Tvrdenia svedka, že žalovaný si objednal štúdiu na základe ústnej zmluvy a že aby mu on pomohol s danou štúdiou, žalovaný o cene za danú štúdiu vedel; nemal záujem danú nehnuteľnosť odkúpiť; zostali len v rovine konštatácie, bez ich zhodnotenia a pripísania dôkaznej sily v prospech žalobcu. Výpoveď svedka p. E. okresný súd posúdil ako predpripravenú, ktorý záver žalobca považoval za vykonštruovaný a nepodložený. Tak, ako pri výpovedi žalobcu a svedka E.. F., aj výsluch svedka p. E. okresný súd interpretoval a hodnotil výlučne v prospech žalovaného. Nezohľadnil tvrdenia svedka, v ktorých potvrdil, že žalovaný spolupracuje so spoločnosťou LG, že žalovaný sa zúčastnil rokovania, predmetom ktorého bol hotel Skleník v Terchovej, prehlásil, že LG nikdy nemala investičný zámer s daným objektom, potvrdil uskutočnenie obhliadky, že žalovaným bolo spoločnosti LG udelené splnomocnenie bez vedomosti či v písomnej alebo ústnej forme. Výpoveď svedka p. J. okresný súd vyhodnotil ako nepodloženú, postavenú na domnienkach a pocitoch, v ktorej súvislosti podľa názoru žalobcu okresný súd išiel až do krajnosti, ak prijal záver, že to, že p. P. odsúhlasil nejakú cenu, neznamená, že ju aj zaplatí. Zdá sa nelogické, aby bola vôbec predmetom rokovania nejaká cenová ponuka a vyslovený súhlas bez toho, aby sa mal sledovať cieľ jej zaplatenia. Podľa žalobcu je absolútne korektné, logické a právne udržateľné, že keď niekto vysloví súhlas s cenou, je automaticky minimálne uzrozumený s tým, že túto cenu aj zaplatí a nepriamo takýto súhlas potvrdzuje aj existenciu objednávky či dohody o zastupovaní. Aj výpoveď svedka p. J. okresný súd hodnotil a posúdil výlučne v prospech žalovaného. Žalobca namietal spôsob, akým sa okresný súd vysporiadal s dôkazom preukázanej čiastočnej úhrady v prospech účtu žalobcu a predloženými sms správami medzi p. P. a E.. F.. Pri hodnotení uvedeného faktu okresný súd nevnímal akosi priveľa náhod spočívajúcich v mylnej platbe, a to súčasne na účet žalobcu ako veriteľa, ktorý sa v danom období domáhal úhrady a súčasne subjektu, ktorého čísla účtu matka žalovaného nemala odkiaľ vedieť. Zdôraznil, že nemôže byť na ťarchu žalobcu, akým spôsobom tretia osoba vykoná platbu na jeho účet a čo uvedie do poznámky. Záver okresného súdu, že išlo o peňažné prostriedky p. P. len preto, lebo bol ako vkladateľ uvedený v poznámke, považoval za nedostatočné a právne neudržateľné. Namietal, že obsah poznámky, ako aj neuvedenie variabilného symbolu vylučuje, že by išlo o čiastočnú úhradu žalobcovej faktúry a tieto závery nemôžu byť podkladom spravodlivého rozhodnutia. Podľa žalobcu sa prieči akejkoľvek logike, aby bola platba mylne realizovaná na konkrétny bankový účet, ak nebola sporná skutočnosť, že medzi stranami neexistoval dovtedy žiadny iný záväzkový vzťah. Považoval za nepredstaviteľné, že vklad bol realizovaný na účet žalobcu, ktorý žalovaný nemal odkiaľ poznať, a teda ani p. P.. Argumentáciu svedkyne p. P., považoval za vykonštruovanú. V súvislosti s výsluchom p. P. žalobca namietal, že svedkyňa presne s úplnou istotou sa vyjadrovala ku skutočnostiam, ktoré nespadajú do jej kompetencií účtovníčky. Podľa žalobcu s čiastočnou úhradou úzko súvisia aj ním predložené sms správy. Okresný súd spochybnil pravdivosť týchto sms správ, ktorých pravosť a totožnosť bola preukázaná priamo na pojednávaní dňa 07.05.2020 predložením mobilného telefónu E.. F. k nahliadnutiu. Teda súd mal možnosť overiť obsah a totožnosť predložených správ v telefóne. K hodnoteniu správ okresným súdom žalobca namietal, že tieto nevychádzajú zo žiadneho tvrdenia, predstavujú svojvoľné dotváranie skutkového stavu. Zvýraznil i to, že k čiastočnej úhrade došlo dňa 25.03.2019, teda po tom, ako mal právny zástupca žalovaného oboznámiť žalobcu s dôvodmi rozporovania právneho titulu pohľadávky žalobcu. Ak by si žalovaný nebol plne vedomý svojho záväzku voči žalobcovi, bolo nelogické, aby čiastočne tento záväzok uhradil napriek tomu, že bol informovaný o údajnej neexistencii právneho titulu pohľadávky žalobcu. Okresný súd tak nezohľadnil všetky vzájomné súvislosti dôkazu sms. Okresný súd sa ani nevysporiadal s tvrdením, že vyjednanie fakturovaných služieb žalovaným preukazuje aj súčinnosť, ktorú žalovaný žalobcovi prostredníctvom LG poskytoval formou predloženia potrebných listinných podkladov a sprístupnenia uzamknutého objektu pre účely ohliadky. Pokiaľ sa žalovaný
snažil vyvrátiť tieto nepriame dôkazy, tak táto skutočnosť zostala len v rovine tvrdenia o tom, že LG prejavila záujem o kúpu. Žalovaný nepredložil žiadnu dohodu, rezervačnú zmluvu, či zmluvu o budúcej zmluve, prípadne akúkoľvek inú zmluvu, z ktorej by bol investičný zámer spoločnosti LG zrejmý, pričom každý jeden svedok údajný investičný zámer jednoznačne poprel. Ak okresný súd vytýkal žalobcovi či spoločnosti LG, že nekonali primerane s odbornou starostlivosťou podnikateľa, tak aj žalovaný je podnikateľský subjekt, na ktorého by mali byť kladené rovnaké nároky. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že E.. F. nepostupoval v komunikácii so žalovaným primerane k obchodným zvyklostiam napriek jeho vzdelaniu či funkcii v obchodnej spoločnosti, tak i v tejto konštatácii žalobca vníma porušenie zásady rovnosti strán, pretože rovnaké nároky by mal vyžadovať aj od žalovaného. Pán P. má rovnako vysokoškolské vzdelanie, zastáva funkciu v obchodnej spoločnosti, a teda by mal tiež byť uzrozumený s podnikateľským rizikom. Nie je zrejmé, prečo v rozpore so zásadou rovnosti takýmito nárokmi zaťažuje okresný súd len E.. F.. Podľa žalobcu, zo strany okresného súdu došlo v rámci hodnotenia dôkazov k takým vadám, ktoré mali za následok porušenie práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu veci a z nesprávneho právneho posúdenia. Mal za to, že procesná obrana žalovaného spočívala len v rozporovaní tvrdení žalobcu, v rovine tvrdenia bez podloženia dôkazmi, v rozpore s Čl. 8 CSP. Dôkazná povinnosť, rovnako ako povinnosť tvrdiť a s nimi spojené bremená, nezaťažujú len žalobcu, ale aj žalovaného, v ktorej súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 217/2007. Opätovne zvýraznil, že obe strany sa v okolnostiach danej veci ocitli v prevažne dôkaznej situácii tvrdenia voči tvrdeniu a požadoval za pozoruhodné, že tvrdenia žalovaného považoval okresný súd vo väčšine prípadov v celom rozsahu za pravdivé, zatiaľ čo tvrdenia žalobcu generálne posúdil ako nehodnoverné. Okresný súd vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu a ním navrhnutých svedkov neuplatnil zásadu racionálneho či logického hodnotenia jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. V súvislosti s právom na spravodlivý proces a zásadu rovnosti strán vo vzťahu k hodnoteniu jednotlivých svedeckých výpovedí, žalobca vníma nerovný prístup k stranám sporu. Jednostranné hodnotenie dôkazov, bez zohľadnenia ich vzájomnej súvislosti, svojvoľná interpretácia dôkazov, ktorá nie je ničím podložená, ako aj nezohľadnenie logických a časových súvislostí jednotlivých okolností, má podľa žalobcu za následok vydanie rozhodnutia, ktoré je nespravodlivé, nezákonné, ústavne nekonformné, v rozpore so zásadou rovnosti strán a práva na spravodlivý proces. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že ani sám žalobca nemal ustálené, na základe akého vzťahu medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou LG, prípadne E.. F. vypracoval objednané štúdie, tak žalobca poukázal na to, že v podanej žalobe uvádza okrem iného pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, avšak nemá povinnosť uviesť právne posúdenie veci či ustanovenie zákona, ktorými odôvodňuje svoj nárok.
20. Odvolateľ pripomienkoval aj to, že mu nie je zrejmé, prečo okresný súd mal potrebu skúmať, či osoba p. P. a E.. F. konala ako fyzická osoba, či ako člen štatutárneho orgánu, keď žiadna zo strán nerozporovala, že išlo o úkony medzi obchodnými spoločnosťami. Nie je zrejmé, prečo okresný súd považoval za potrebné subsumovať sporný vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou LG pod zmluvu o sprostredkovaní, komisionársku zmluvu, či mandátnu zmluvu, ktoré si obligatórne vyžadujú dojednanie odplaty. Absencia dojednania odplaty nebráni tomu, aby spoločnosť LG zastupovala žalovaného v konaní pred žalobcom na základe ústnej plnej moci, v ktorej súvislosti poukázal na ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka a záver vyjadrení v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/8/2014.
21. Žalobca ďalej namietal procesné pochybenie okresného súdu, keď opomenul vykonať svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 181 ods. 2 CSP, keď mal za to, že opis sporných skutočností a predbežného právneho posúdenia veci z hľadiska jeho obsahu, rozsahu a spôsobu nenaplnil atribúty určitosti a zrozumiteľnosti v takej miere, aby žalobca prehodnotil vlastnú procesnú pozíciu, prispôsobil vecnú a efektívnu právnu argumentáciu, substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Podľa žalobcu pre rozhodnutie podstatné závery okresného súdu neboli v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom zdôvodnené, sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, čo založilo nepreskúmateľnosť, ako aj arbitrárnosť rozhodnutia. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
22. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 2.9.2021 bolo odvolanie žalobcu doručené žalovanému prostredníctvom zástupcu (doručenka na č.l. 247 rub spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 20 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.
23. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
24. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/142/2021-268 zo dňa 20.04.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 17.05.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za akceptovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
25. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s § 380 ods. 1 CSP krajský súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.
26. Podstatou odvolania žalobcu boli námietky, že okresný súd sa pri zisťovaní skutkového a právneho stavu nezaoberal viacerými skutočnosťami, v dôsledku nesprávnych skutkových zistení, podľa výsledkov vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V rámci hodnotenia dôkazov došlo k porušeniu zásady rovnosti sporových strán, a tým k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Ďalej žalobca v procesnej rovine namietal opomenutie postupu okresného súdu v zmysle § 182 CSP a nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
27. K jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu v procesnej i hmotnoprávnej rovine tak, ako boli vyjadrené v ním podanom odvolaní zo dňa 13.08.2021, krajský súd uvádza nasledovné posúdenie.
28. K odvolaciemu dôvodu žalobcu o nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie a jeho arbitrárnosti krajský súd primárne poukazuje na to, že štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého prvoinštančného rozsudku dospel k záveru, že tento kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí spĺňa. Napriek tomu, že zo strany okresného súdu nebola dodržaná štruktúra odôvodnenia tak, ako je koncipovaná v § 220 ods. 2 CSP, čo vedie k istej neprehľadnosti a neucelenosti, z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, čoho sa žalobca svojou žalobou domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko (vyjadrenie) žalovaného k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom ustálený (zistený), aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený stav pod aplikovanú právnu normu, t.j. aké právne závery vyplývajú z (ne)zistených subjektívnych práv a povinností procesných strán vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol svoje zistenia, popísal relevantné dôkazy, a to vyjadrenia strán, listinné dôkazy, výpovede svedkov. Uviedol, ako tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti hodnotil a ako na základe tohto vyhodnotenia vec právne posúdil. Teda rozsudok okresného súdu obsahuje zdôvodnenie, uvedenie dôkazov, z ktorých okresný súd vyvodil skutkový záver, identifikoval zistený skutkový stav a následne prijatý právny záver riadnym spôsobom vyjadril. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je zvýrazniť práve tie dôkazy, ktoré mali pre vec podstatný, rozhodujúci význam, čo aj okresný súd uskutočnil. Odvolací súd zdôrazňuje, že za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa - žalobcu. To, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia. Krajský súd dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu obsahuje dostatočnú argumentáciu k meritu veci, nie je ho možno považovať za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne, pretože skutkové a právne závery nie sú zjavne neodôvodnené. Odvolací súd preto konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu nie je nepreskúmateľné.
29. K námietke, že okresný súd si nesplnil povinnosť v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP, krajský súd poukazuje na znenie zákonného ust. § 181 ods. 2 CSP, zmyslom ktorého je v sporovom konaní stanoviť okruh nesporných skutkových tvrdení a sporných skutočností, ktoré budú predmetom
dokazovania, určenie dôkazov na vykonanie, ktoré strany navrhli k preukázaniu svojich tvrdení. Predmetné ustanovenie má tým viesť k naplneniu účelu a zmyslu procesného práva, ktorým je zásada hospodárnosti a účelnosti súdneho konania a do istej miery aj predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, avšak toto ustanovenie pri jeho nedodržaní, nemá právny dôsledok, resp. následok, ktorý by bránil konajúcemu súdu ďalej v konaní a dokazovaní pokračovať, keďže primárne je vecou postupu súdu určiť ďalší priebeh konania v rovine aj vykonávaného a nevykonávaného dokazovania. Ustanovenie § 181 ods. 2 CSP nemá zákonné postavenie poučovacej povinnosti súdom, a tým nemôže niesť so sebou dôsledok nesprávneho postupu, prípadne vadnosti konania pred okresným súdom. Ako už bolo uvedené, zmyslom ust. § 181 ods. 2 CSP je objasnenie, čo zostáva v súdnom konaní predmetom spornosti a na základe tohto zistenia potom okresný súd posúdi ďalší priebeh konania, dokazovania, ale je to výlučne v dispozícii súdu, ktoré z dôkazov budú vykonané a v akom štádiu bude dokazovanie ukončené. Toto zhodnotenie krajským súdom má oporu aj v ust. § 181 ods. 3 CSP, podľa ktorého v konaní sa postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany a v súlade s ustanoveniami o dokazovaní. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že ust. § 181 ods. 2 CSP je obdobou pôvodného ustanovenia § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, vo vzťahu ku ktorému ustanoveniu pôvodného procesnoprávneho predpisu Občianskeho súdneho poriadku Ústavný súd SR v uznesení č.k. IV. ÚS 326/2012-13 zo dňa 21. júna 2012 uviedol, že ...„Porušenie citovaného zákonného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný postup prvostupňového súdu v podanom odvolaní a pod.“. Ďalej v tomto rozhodnutí Ústavný súd SR uviedol, že ani prípadné porušenie uvedeného zákonného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nemá priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Vzhľadom k priebehu súdneho konania a postupu okresného súdu žalobcovi ako strane sporu bolo umožnené uplatňovať procesné práva, t.j. že žalobca nebol vylúčený z týchto procesných práv, a tým zákonite konanie pred okresným súdom nemá procesnú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto ani v tomto smere nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu.
30. K namietanému porušeniu zásady rovnosti strán v súdnom konaní, postupom okresného súdu krajský súd uvádza, že zásada rovnosti strán v súdnom konaní je vyjadrená nielen v Čl. 6 ods. 1 CSP, ale aj v čl. 47 Ústavy SR. Zásada rovnosti sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (PL ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením strán sporu možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v súdnom procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavnoprávnych princípov civilného sporového konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia strany sporu, nie je podstatné ani to, ktorá zo strán sporu sa stane žalobcom a ktorá zo strán sporu je žalovaný. Zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces“ je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“, ale tiež aj s princípom „rovnosti zbraní“ pre všetky strany súdneho konania. Vo vzťahu k postupu okresného súdu tento postupoval v súlade s Čl. 6 ods. 1 CSP, ako aj v spojení s Čl. 8 CSP, keď v zmysle návrhov sporových strán vykonával dokazovanie, a to listinnými dôkazmi a ich výsluchmi svedkov. Pokiaľ v konaní pred okresným súdom vo veci boli produkované dôkazné prostriedky, ktoré boli okresným súdom hodnotené a z ktorých okresný súd ustálil nedôvodnosť žalobcovho nároku, tak z tejto roviny nebolo možné konštatovať, že by postupom okresného súdu došlo k porušeniu zásady rovnosti, ak okresný súd všetky vykonané dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti so zohľadnením toho, čo z vykonaných dôkazných prostriedkov v konaní vyšlo najavo.
31. Pre spôsob vedenia konania, dokazovania pred okresným súdom boli podstatné tvrdenia žalobcu a žalovaného v spojení s Čl. 8 CSP, podľa ktorého „Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu“.
32. V súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalobcu za aplikácie ustanovenia § 383 CSP je potrebné zdôrazniť vymedzenie žalobcovho nároku, ktorý sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy
7.080,- Eur, na tom skutkovom tvrdení, že v zmysle dohody a odsúhlasenej cenovej ponuky odovzdal dňa 30.01.2019 Architektonickú štúdiu pre stavbu Hotela Skleník, a po odovzdaní diela vystavil žalovanému faktúru na sumu 8.400,- Eur bez DPH, splatnú dňa 13.02.2019, z ktorej dňa 25.03.2019 žalovaný časť v sume 3.000,- Eur zaplatil. Žalobca tvrdil, že na základe dohody uzavretej so žalovaným plnil, ktoré plnenie v neuhradenom rozsahu uplatňoval v súdnom konaní proti žalovanému s tvrdením, že došlo k vzniku nároku na zaplatenie ceny poskytnutého plnenia.
33. Žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu popieral s tvrdením, že si u žalobcu neobjednal v januári 2019 vypracovanie architektonických a projektových prác, že neuzatvoril so žalobcom akúkoľvek dohodu, že by mu žalobca odovzdal dňa 30.01.2019 a ani inokedy architektonickú štúdiu. Žalobca popieral, že by žalobcovi akúkoľvek finančnú sumu zaplatil, pokiaľ aj došlo k platbe 3.000,- Eur, išlo o platbu omylom, ktorej vrátenia sa domáha súdnou cestou.
34. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, pričom Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Strana musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca tvrdil, že so žalovaným dohodu, predmetom ktorej bolo vypracovanie architektonickej štúdie v dohodnutej cene a že na základe takto uzavretej dohody žalovanému plnil, musel toto tvrdenie preukázať. Pre posúdenie skutkového stavu a jeho právneho zhodnotenia podľa krajského súdu bolo určujúce vo vzájomnej súvislosti tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 191 CSP, posúdiť výpovede strán, svedkov, obsah listinných dôkazov za súčasného prihliadnutia k všetkému, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Nebolo možné izolovane hodnotiť listinné dôkazy, ale komplexne vykonané dokazovanie v celej sporovej veci.
35. Krajský súd konštatuje, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie bol úplný a bol základom pre posúdenie žalobcovho nároku. Žalobca mal vytvorenú možnosť, aby pred okresným súdom preukázal zmluvný vzťah so žalovaným, a to za žalovaného oprávnenou osobou, od ktorého zmluvného vzťahu odvodzoval vznik povinnosti žalovaného zaplatiť takto dohodnutú cenu žalobcom poskytnutého plnenia. Žalobca si bol vedomý, že na ňom je dôkazné bremeno o preukázaní zmluvného vzťahu so žalovaným so všetkými jeho atribútmi. I napriek uvedenému sa mu z označených a vykonaných dôkazov nepodarilo preukázať uzavretie zmluvného vzťahu so žalovaným.
36. V rámci konania pred súdom prvej inštancie nebolo medzi stranami sporné to, že žalobca vo vzťahu k založeniu zmluvného vzťahu a z neho vyplývajúcich práv a povinností priamo so žalovaným nekomunikoval a ani mu predmet plnenia priamo neodovzdal. Z týchto zhodných tvrdení strán odvolací súd postupom podľa ust. § 186 ods. 2 CSP vychádzal.
37. Sporným i v odvolacom konaní tak zostali rozdielne tvrdenia strán sporu, a to žalobcu a žalovaného v tom, že v mene žalovaného ako oprávnená osoba mal konať p. F.. Žalobca uviedol, že bol oslovený spoločnosťou Licitor group, a.s., konkrétne s p. F., za žalovaného, čo vnímal tak, že p. F. je sprostredkovateľom alebo zástupcom žalovaného. Projektová dokumentácia bola žalobcovi poskytnutá spoločnosťou Licitor group, a.s., cenovú ponuku poslal p. F., ktorému i odovzdal vypracovanú štúdiu a po odsúhlasení p. F. vystavil faktúru pre žalovaného. Oprávnenie p. F. konať v mene a na účet žalovaného v súvislosti so zmluvným vzťahom týkajúcim sa vypracovania architektonickej štúdie, žalovaný popieral. 38. V zhode s okresným súdom i odvolací súd uvádza, že úspech žalobcu bol závislý na tom, či z dokazovania realizovaného pred okresným súdom v tomto civilnom sporovom súdnom konaní, podľa procesnej iniciatívy strán bolo možné pri aplikácii ust. § 215 CSP vyvodiť záver o existencii pohľadávky žalobcu voči žalovanému titulom ceny na základe dohody poskytnutého plnenia. Inak povedané, podstatným bolo posúdiť, či konanie p. F. v mene žalovaného, bolo konaním oprávnenej osoby a žalovaného zaväzovalo. 39. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že uzatvoreniu zmlúv predchádza zmluvné vyjednávanie, teda proces, v ktorom sa tvorí obsah zmluvy, ktorý končí okamihom, v ktorom dá navrhovateľ (oferent) druhej strane (oblátovi) najavo, že sa cíti byť viazaný svojim prejavom vôle. Zmluva vzniká úplným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy, a to zmluvných strán, resp. osôb oprávnených konať za tieto zmluvné strany.
40. Pre rozdielnosť poskytnutých tvrdení žalobcu a žalovaného bolo určujúce, vo vzťahu ku tvrdenému oprávnenému konaniu p. F. v mene žalovaného posúdiť, či dôkazný stav uvedené preukázal. Nebolo sporu o tom, že v danom prípade absentovali priame dôkazy, a preto v druhom rade nastúpil okruh tzv. nepriamych dôkazov, a to výpovede svedkov p. F., H.. E., p. J., p. P., sms-správy, doložené listiny. Ani týmto okruhom dôkazov k okolnostiam kreovania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným prostredníctvom p. J. F., sa ani podľa názoru krajského súdu uvedené žalobcovi preukázať nepodarilo. V prvom rade je potrebné poukázať na tvrdenie žalobcu v žalobe a doložené dôkazy, podľa ktorých dňa 03.01.2019 zaslal žalovanému Ponuku architektonických prác, ktorú žalovaný prijal a v januári 2019 si objednal vypracovanie Architektonickej štúdie stavby pre stavbu: Hotel - Vrátna, Terchová. Žalovaný v zmysle dohody a odsúhlasenej cenovej ponuky odovzdal dňa 30.1.2019 žalovanému architektonickú štúdiu a vystavil faktúru č. 2019/001 na sumu 10.080 Eur s DPH. Z obsahu listinného dôkazu, a to Ponuka architektonických prác vyplýval dátum 03.01.2019 a termín spracovania podľa jej bodu D. do 31.01.2019. Ďalší dôkaz - Expedičný list, prílohou ktorého sú tri vyhotovenia Architektonickej štúdie stavby pre stavbu: Hotel - Vrátna, Terchová, je datovaný dňa 30.01.2019 a faktúra č. 2019/001 na 10.080 Eur s DPH bola vystavená dňa 30.01.2019, s údajom dátum dodania služby: 30.01.2019. Tieto listinné dôkazy obsahovali označenie objednávateľa: SLOVAK INVEST CORPORATION, a.s. (č.l. 9-12 spisu). Oproti týmto tvrdeniam a dôkazom, žalobca do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 07.05.2020 (č.l. 154 a nasl. spisu) uviedol, že bol oslovený spoločnosťou Licitor group, a.s., ktorého mal osloviť žalovaný, konkrétne komunikoval s p. F.. Žalobca uviedol aj to, že žiadal projektovú dokumentáciu, ktorá mu bola poskytnutá e-mailom dňa 14.08. od spoločnosti Licitor group, a.s. a dňa 13.09. poslal ponuku p. F. a tak 21.9. odovzdal vypracovanú štúdiu (ktorú dnes predložil súdu). Tomuto tvrdeniu zodpovedá údaj uvedený v samotnej štúdii, t.j. 09 2018 (prílohová obálka na č.l. 153 spisu), v ktorej je však uvedený ako objednávateľ Licitor group, a.s.. Ďalej žalobca uviedol, že ...,,všetko prebehlo v r. 2018. Na to mi mailom oznámil p. F., že je to všetko zo strany žalovaného akceptované a môžem vystaviť faktúru a 04.03.2019 zaslal p. P. fakúru“. Išlo teda o odlišné tvrdenia oproti tvrdeniam žalobcu v žalobe a doloženým dôkazom, čo nebolo hodnoverne zo strany žalobcu vysvetlené. Časové údaje ohľadne ponuky, ohliadky a vypracovania podľa výpovede žalobcu pred okresným súdom v podstate potvrdil svedok p. F.. Svedok p. F. do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 07.05.2020, konkrétne od č.l. 166 spisu uviedol, že žalovaný si objednal štúdiu na základe ústnej zmluvy, požiadal ho, aby mu pomohol s danou štúdiou, potvrdil, že žalovaný o cene za danú štúdiu vedel, mal vedomosť, čo žalovaný popieral s tvrdením, že E.. F. nepoveril na vypracovanie takejto štúdie a čo sa týka ohliadky, mal vedomosť o tom, že p. F. má záujem kúpiť uvedenú nehnuteľnosť, čo zas rozporoval svedok p. F.. Svedok p. F. vypovedal aj o tom, že cenová ponuka bola daná dňa 20.09. po ohliadke, ktorá bola 14.04.2018, potom bola vypracovaná štúdia ako aj, že štúdiu žalovanému odovzdal dňa 16.10.2018. Výpoveď p. F. v časových údajoch zodpovedá tomu, že práce na štúdii boli realizované v roku 2018, ako je uvedené i v samotnej štúdii, t.j. 09 2018, a naznačuje skôr pravdivosti tvrdenia žalovaného o tom, že v súvislosti so zamýšľanou kúpou nehnuteľnosti p. F. si tento dal vypracovať predmetnú štúdiu. Výpoveď svedka p. F. ohľadne časového intervalu, kedy malo dôjsť k založeniu zmluvného vzťahu, medzi žalobcom a žalovaným, konajúcim prostredníctvom p. F., a to rok 2018, bola tak v rozpore s časovými údajmi v listinných dôkazoch doložených samotným žalobcom datovaných rokom 2019, a preto s ohľadom i na postavenie svedka v spoločnosti Licitor group, a.s., bola správne okresným súdom zhodnotená ako rozporná a nehodnoverná. Čo sa týka svedkov p. H.. E., p. J., vo vzťahu ku konaniu p. F., títo vypovedali o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli sprostredkovane, a to práve od p. F.. Svedok H.. E. potvrdil, že pri komunikáciách medzi p. P. a p. F. nikdy nebol, teda mal vedomosť iba z toho, čo mu povedal p. F.. Svedok p. J. sa vyjadril v tom smere, že bol účastný stretnutia, kde sa riešil okrem iného i daný projekt za prítomnosti p. P., p. F., nevedel presne uviesť, či sa riešila nejaká cena alebo nejaká čiastka za vypracovanie, nebolo jasne povedané, či bola daná objednávka na projektovú dokumentáciu a pod., sám to však vnímal, ako keby išlo o konkrétnu dohodu. Sám nevedel potvrdiť, aká konkrétna suma bola odsúhlasená. Ani podľa názoru odvolacieho súdu samotná platba 3.000,- Eur vložená na účet žalobcu, nebola, a to ani v spojení s sms-správou, dôkazom preukazujúcim založenie a existenciu tvrdeného právneho vzťahu žalobcu a žalovaného (konajúceho p. F.). Ak v súvislosti s touto platbou žalobca tvrdil dôkazné bremeno žalovaného, tak sa zvýrazňuje to, že žalovaný nemôže preukazovať neexistujúcu skutočnosť. Žalovaný vysvetlil ako došlo ku vkladu v hotovosti 3.000,- Eur, svedkyňa P. popísala dôvod uskutočnenia tejto platby (súkromná záležitosť), ako aj, akým spôsobom spoločnosť žalovaného vykonáva platby na faktúry. Údaje v listine - vklad v hotovosti, a to označenie p. P., p. P., ako súkromných osôb, bez uvedenia variabilného symbolu (označenia faktúry), prípadne poznámky k platbe, osvedčujú tvrdenia svedkyne p. P. o účele platby (súkromná záležitosť), t.j. že nešlo o platbu, ktorej adresátom/príjemcom mal byť žalobca, ale že účet žalobcu bol uvedený omylom. Z okolností,
ktoré boli popísané svedkami, z obsahu doložených z listinných dôkazov a ani z sms-správ však ani nepriamo nebol preukázaný stav oprávnenosti p. F. konať v mene žalovaného, ktorému konaniu by bolo možné prisúdiť účinky zaviazanosti žalovaného.
41. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne a nerovnovážne hodnotenie výpovedí svedkov, tak krajský súd poukazuje na to, že predsa svedok vypovedá v civilnom sporovom konaní o tom, čo svojimi zmyslami vnímal, o skutočnostiach tvoriacich predmet výsluchu, teda to, čo bezprostredne vnímal. Pri dôkaze výpoveďou svedka súd hodnotí vierohodnosť výpovede, a to s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k stranám sporu v prejednávanej veci, aká je jeho vedomosť o okolnostiach, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorých vypovedá a poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov, teda do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne či sa vzájomne doplňujú. Je potrebné súhlasiť so žalobcom v tom smere, že sama okolnosť, že svedkovia sú pracovníkmi p. F., a priori nevylučuje vierohodnosť ich výpovede, avšak okresný súd kládol dôraz práve na to, ako boli svedkovia účastní skutočností, o ktorých vypovedali, vo väzbe na vzájomnú súvislosť udalostí, na poznatky hodnotené na základe hodnotenia iných dôkazov, teda, do akej miery bola výpoveď toho-ktorého svedka súladná s inými dôkazmi, či im odporovala, príp. či sa vzájomne dopĺňajú a až po celkovom posúdení vyslovil ich záver o ich pravdivosti či nepravdivosti. Okresný súd výpovede svedkov nevyhodnocoval izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi vykonávanými v prejednávanej veci.
42. V súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov pred okresným súdom sa zvýrazňuje to, že súd pri hodnotení dôkazov nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť, pričom do obsahu základného práva strany sporu nepatrí právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, príp. dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Vykonané dôkazy hodnotí súd z hľadiska ich pravdivosti, dôležitosti, výpovednej hodnoty v kontexte s ostatnými dôkazmi a zisťovaným skutkovým stavom v tej-ktorej samotnej sporovej právnej veci. Okresný súd v čase svojho konania a rozhodovania všetky vykonané dôkazy pred ním vyhodnotil, ich zhodnotenie aj zdôvodnil, a pokiaľ uvedené nebolo vykonané v zmysle predstáv žalobcu, prípadne jeho námietok, tak uvedené neviedlo k nesprávnemu skutkovému zisteniu, a tým ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Podľa záveru krajského súdu okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý aj vecne správne posúdil a právne vyhodnotil. Okresný súd dostatočne posudzoval priame, nepriame dôkazy, a tieto i vyhodnocoval.
43. Ak žalobcovi nebolo zrejmé, prečo okresný súd sporný vzťah subsumoval pod zmluvu o sprostredkovaní, komisionársku zmluvu či mandátnu zmluvu, ktorá vyžaduje dojednanie odplaty, pričom nič nebráni tomu, aby Licitor group, a.s. zastupoval za žalovaného na základe ústneho plnomocenstva, tak zvýrazňuje odvolací súd, že tvrdenie o vzťahu sprostredkovania použil sám právny zástupca žalobcu (č.l. 211 rub spisu), a preto postup okresného súdu bol na mieste. Odhliadnuc od uvedeného uvádza odvolací súd, že je zrejmé, že plnomocenstvo v zmysle zákona nevyžaduje predloženie plnej moci tretej osobe, avšak zo všetkých okolností musí byť zrejmé, že táto tretia osoba koná ako zástupca v mene zastúpeného. Pokiaľ žalobca vo vyvolanom súdnom konaní tvrdí zastúpenie žalovaného treťou osobou, čo žalovaný popiera, musí to dokázať. K tomuto tvrdeniu neboli predložené priame dôkazy a nepreukázali to ani nepriame dôkazy, a to výpovede svedkov H.. E. a p. J., ktorí neboli účastní takýchto osobných stretnutí a vedomosť mali len práve od p. F.. Nebol tak preukázaný žalobcom tvrdený stav, podľa ktorého p. F. bol oprávnený konať v mene žalovaného, ktorému konaniu by bolo možné prisúdiť účinky zaviazanosti žalovaného.
44. V rámci tých dôkazov, ktoré boli vykonané pred okresným súdom, krajský súd uvádza, že nedošlo k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri absencii priamych dôkazov tu nastúpili nepriame dôkazy, ktoré však nemali v sebe výpovednú hodnotu, potvrdzujúcu argumentáciu žalobcu o ním uplatnenom nároku. Ani priame dôkazy, a to výpoveď žalobcu a výpoveď žalovaného, doložené listiny nepreukázali založenie zmluvného vzťahu a rad nepriamych dôkazov prezentovaných zo strany žalobcu uvedené nepotvrdil.
45. Uvádza odvolací súd, že to bol žalobca, ktorý pokiaľ tvrdil existenciu nároku na zaplatenie zmluvnej odmeny voči žalovanému, bolo na ňom dôkazné bremeno toto tvrdenie preukázať, k čomu nedošlo. V súvislosti s dôkazným bremenom žalobcu krajský súd poukazuje na to, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Dôkazné bremeno ohľadne určitých
skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky, ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí (uznesenie NS ČR sp. zn. 30Cdo 267/2006, rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdo M 257/97).
46. Ak žalobca, na podnet ktorého začalo konanie, nepreukázal, že žalovaný je nositeľom hmotno- právnych povinností v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, potom dospel odvolací súd k záveru o neopodstatnenosti jeho odvolacieho dôvodu, že rozhodnutie okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení a súd koná v rozpore so základnými princípmi CSP a princípom spravodlivosti zakotvenom v čl. 1 ods.1 Ústavy SR.
47. Krajský súd konštatuje, že ani jeden z vyjadrených odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný, a preto nezaložil dôvod ani na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na nové konanie, a preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Osobitne výrok o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie odvolaním žalobcu nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.
48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.