Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/170/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: N. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. O. XXXX, sokak, XX/XX B., V. H., právne zastúpená: Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., IČO: 47 239 441, Radvanská 21, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, Limbová 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LFZSU 15884/2019-LF-GM zo dňa 04.12.2019, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, dekana Lekárskej Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave č. LFSZU 15884/2019- LF-GM zo dňa 04.12.2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyni sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Konanie pred správnym orgánom

1. Žalobkyňa ako zahraničný študent so žalovaným ako univerzitou uzavreli dňa 27.10.2015 zmluvu o zabezpečení vysokoškolského štúdia pre zahraničného študenta v odbore všeobecného lekárstva. Žalobkyňa mala absolvovať predmet „Medical Biochemistry“ do 15.10.2017, pričom dňa 12.10.2017 žalobkyňa požiadala o vypísanie ďalšieho termínu z tohto predmetu. Dňa 16.10.2017 bola žiadosť žalobkyne žalovaným zamietnutá. 2. Rozhodnutím žalovaného, dekanky Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave č. 460/2017-LF-GM zo dňa 16.10.2017 bola žalobkyňa vylúčená zo štúdia. Rozhodnutie o vylúčení žalobkyňa napadla všeobecnou správnou žalobou. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -241 zo dňa 30.05.2019 bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušení a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V čase podania správnej žaloby o rozsudku prebiehalo konanie pred kasačným súdom o kasačnej sťažnosti žalovaného. 3. Dňa 23.09.2019 žalobkyňa zaslala žalovanému odstúpenie od zmluvy o zabezpečení štúdia odvolávajúc sa na článok 6 bod 6.5. tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy odôvodnila tým, že od 16.10.2017 žalovaná odmietala poskytovať žalobkyni štúdium v zmysle zmluvy o zabezpečení štúdia, a preto žalobkyňa nemala zabezpečenú výučbu v rozsahu dohodnutom v zmluve. 4. Žalovaný dňa 15.08.2019 odoslal žalobkyni „Oznámenie o začatí konania o vylúčení zo štúdia". Oznámenie bolo zasielané na adresu: N. B., B. Z. 4, G., V.. V oznámení žalovaný vyzval žalobkyňu, aby sa v 15-dňovej lehote odo dňa doručenia oznámenia vyjadrila k skutočnostiam vedúcim k vylúčeniu zo štúdia na LF SZU a uviedla všetky skutočnosti a dôkazy v súvislosti s vylúčením zo štúdia na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Zásielka s oznámením sa správnemu

orgánu vrátila ako nedoručená dňa 24.09.2019 a týmto dňom žalovaný považoval zásielku za doručenú. Žalobkyňa na výzvu na vyjadrenie sa nereagovala

5. Žalovaný vydal rozhodnutie č. LFZSU 15884/2019-LF-GM zo dňa 04.12.2019 ktorým žalovaný, dekan LFZSU, podľa o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o vysokých školách“) a podľa čl. 28 ods. 1 písm. c/ ods. 2 písm. c, článok 20 ods. 11 a článok 30 os. 1 Študijného poriadku Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave (ďalej aj ako „študijný poriadok“) a podľa čl. V. Smernice č. 6/2013 Rektora Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave rozhodol o vylúčení žalobkyne zo štúdia študijného programu Všeobecné lekárstvo v anglickom jazyku - „Generál Medicine“ pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave a študijného poriadku a Smernice rektora č. 6/2013. 6. Rozhodnutie č. LFZSU 15884/2019-LF-GM zo dňa 04.12.2019 bolo žalobkyni doručované na tú istú korešpondenčnú adresu, na akú je bolo zasielané oznámenie o začatí konania o vylúčení zo štúdia opísané v ods. 4 odôvodnenia rozsudku. Rozhodnutie o vylúčení žalobkyňa prevzala, čo potvrdila na doručenke svojim podpisom. 7. Dôvodom vylúčenia zo štúdia bola podľa žalovaného skutočnosť, že do 15.10.2017 žalobkyňa nevykonala skúšku z opakovane zapísaného predmetu „Lekárska Biochémia“ a tým nesplnili podmienky pre postup do ďalšieho ročníka štúdia na LF SZU. Preskúmaním skutkového stavu a študijných výsledkov bolo zistené, že žalobkyňa nevyužila žiaden zo skorších termínov skúšky „Lekárska Biochémia“, ktoré boli vypísané v akademickom systéme MAIS LF SZU zo strany prof. MUDr. Gustáva Kováča, CSc., MBA (19.09.2017, 26.09.2017 a 03.10.2017), ale prihlásila sa až na posledný možný 4. termín, ktorý sa konal v utorok dňa 10.10.2017. Časové obdobie, v ktorom boli stanovené termíny skúšky z predmetu „Lekárska Biochémia“ (4 termíny) spĺňalo podmienky pre to, aby bol pre všetkých študentov stanovený zodpovedajúci priestor pre vykonanie riadneho aj prípadne opravného termínu. Žalobkyňa bola pri zápise riadne informovaná, že skúškové obdobie pre opakovane zapísané predmety končí dňom 15.10.2017 akademického roka a v 6. ročníku doktorských študijných programov najneskôr do 30.09. daného akademického roka. V prípade, že opakované predmety študent úspešne neabsolvuje, je študent vylúčený zo štúdia podľa zákona o vysokých školách. Zo systému MAIS vyplýva, že z predmetu „Lekárska Biochémia“ bol vypísaný dostatočný počet termínov na absolvovanie riadnej skúšky ako aj opravnej skúšky, t.j. boli vypísané 4 termíny skúšok s celkovou kapacitou 15 miest, pričom na 1. termín skúšky sa prihlásilo 0 študentov (kapacita 4 študenti), na 2. termín skúšky sa prihlásil 1 študent (kapacita 4 študenti), na 3. termín skúšky sa prihlásili 4 študenti (kapacita 4 študenti) a na 4. termín skúšky sa prihlásili 3 študenti (kapacita 3 študenti). LF SZU tak pre študentov vytvorila riadne podmienky na absolvovanie danej skúšky v riadnom a aj prípadnom opravnom termíne. Časové obdobie, v ktorom boli určené termíny skúšky (celkovo 21 dní - 4 termíny) jednoznačne spĺňalo podmienky preto, aby bol stanovený zodpovedajúci priestor pre vykonanie riadneho aj prípadne opravného termínu. Zo systému MAIS vyplýva, že dňa 18.09.2017 sa žalobkyňa prihlásila na 2. termín skúšky, ktorý sa konal dna 26.09.2017, z ktorého sa však dňa 24.09.2017 odhlásila a prihlásila sa na posledný 4. termín skúšky, ktorý sa konal dňa 10.10.2017. Skôr určené termíny tejto skúšky (19.09.2017, 26.09.2017 a 03.10.2017) boli pritom žalobkyni známe už dňa 18.09.2016, kedy boli termíny uverejnené v systéme MAIS. Žalobkyňa poskytnuté termíny nevyužila, hoci neboli obsadené. Na vykonanie skúšky „Lekárska Biochémia“ využila žalobkyňa iba jeden a to posledný nožný termín skúšky napriek tomu, že LF SZU navštevovala už tretí rok a musela si byť vedomá, že ak skúšku z preneseného povinného predmetu v tomto poslednom termíne úspešné nevykoná, bude vylúčená zo štúdia. Žalovaný dodal, že žalobkyni bola známa skutočnosť, že pre ďalšie pokračovanie v štúdiu musí úspešne absolvovať predmetnú skúšku a tiež bola vopred oboznámená s termínom do akého termínu. Preto podľa žalovaného sa žalobkyňa nezachovala dostatočne zodpovedne, riadny zo skorších termínov skúšky nevyužila a prihlásila sa až na posledný možný termín skúšky, ktorý sa konal dňa 10.10,2017, t.j. 5 dní pred uplynutím lehoty podľa či. 20 ods. 11 študijného poriadku. Keďže žalobkyňa skúšku absolvovala neúspešne (hodnotenie - Fx), boli naplnené dôvody na jej vylúčenie zo štúdia. 8. Tvrdenie žalobkyne, že termíny skúšok z predmetu „Lekárska Biochémia“ neboli zverejnené v systéme MAlS aspoň 2 týždne pred začiatkom skúšobného obdobia (v zmysle ČI, 21 ods. 12 študijného poriadku) žalovaný (aj napriek pravdivosti jeho obsahu) vyhodnotil ako irelevantné, nakoľko skúšky je možné vykonať iba počas skúškového obdobia, ktorého začiatok i koniec bol dobre známy. Skutočnosť, že termíny skúšok neboli zverejnené aspoň dva týždne pred začatím skúškového obdobia, nemohla ovplyvniť prípravu na riadne vykonanie týchto skúšok. Uvedené pochybene zo strany skúšajúce tak nemohlo mať vplyv na rozhodnutie o vylúčení zo štúdia.

9. Žalovaný v odôvodnení ďalej poukázal na to, že žalobkyňa sa o neúspešnom vykonaní skúšky dozvedela dňa 10.10.2017, o mimoriadny opravný termín požiadala dekanku LF SZU až dňa 12.10.2017 pričom do konca skúškového obdobia (15.10.2017) nebolo z objektívnych dôvodov (na deň 13.10.2017 bolo vyhlásené rektorské voľné a deň pripadol víkend) už možné stanoviť nový termín ani absolvovať skúšku. Z uvedených dôvodov nebola žiadosť o mimoriadny opravný termín akceptovaná. Právo študenta na udelenie mimoriadneho opravného termínu skúšky zo zákona o vysokých školách ani z interných predpisov SZU, resp. LF SZU nevyplýva, t.j. študent nemá na udelenie mimoriadneho opravného termínu žiadny právny nárok. 10. Žalovaný poukázal na to, že vzhľadom na skutočnosť, že sa žalobkyňa nevyjadrila k oznámeniu o začatí konania, dekan o vylúčení zo žalobkyne zo štúdia rozhodol až po preskúmaní skutkových a právnych tvrdení, ktoré žalobkyňa predložila v súvislosti s pôvodným vylúčením zo štúdia opísaným v ods. 2 odôvodnenia rozsudku. Aj na základe preskúmania argumentov žalobkyne, ktoré boli predmetom konania pred Krajským súdom y Bratislave, sp, zn. ) dekan nezistil žiadne relevantné okolnosti či dôvody osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že vylúčenie zo štúdia z dôvodu nevykonania opakovane zapísaného povinného predmetu ..Lekárska Biochémia“ v lehote do 15.10.2017 by bolo možné považovať za nespravodlivé alebo v rozpore s dobrým i mravmi.

11. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach adresovaných súdu. Žalovaný správny orgán v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutie, pričom jeho odôvodnenie je obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam tohto rozhodnutia a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti V. tohto rozsudku.

II. Žaloba

12. Žalobou elektronicky doručenou súdu dňa 08.07.2020 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LFZSU 15884/2019-LF-GM zo dňa 04.12.2019, ktorým žalovaný, dekan LFZSU, podľa o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o vysokých školách“) a podľa čl. 28 ods. 1 písm. c/ ods. 2 písm. c, článok 20 ods. 11 a článok 30 os. 1 Študijného poriadku Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave (ďalej aj ako „študijný poriadok“) a podľa čl. V. Smernice č. 6/2013 Rektora Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave rozhodol o vylúčení žalobkyne zo štúdia študijného programu Všeobecné lekárstvo v anglickom jazyku - „Generál Medicine“ pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave a študijného poriadku a Smernice rektora č. 6/2013.

13. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný nemal možnosť rozhodnúť o novom vylúčení zo štúdia s účinkami do minulosti, pretože by to bolo v rozpore s princípom právnej istoty (čl. 6 Odporúčaní CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov Rady Európy o dobrej verejnej správe) a takáto možnosť nevyplýva zo zmluvy o zabezpečení štúdia alebo inej právnej normy. Vychádzajúc zo skutočnosti, že od právoplatného zrušenia prvého rozhodnutia o vylúčení (18.07.2019) až do odstúpenia žalobkyňou od zmluvy (23.09.2019) nemohlo druhé rozhodnutie o vylúčení založiť nový dôvod na zánik zmluvy o zabezpečení štúdia, štúdium mohlo zaniknúť výlučne ku dňu 23.09.2019.

14. Žalobkyňa nespochybnila fakt, že na konanie o jej vylúčení žalobkyne podľa § 66 ods. 1 písm. c) zákona o vysokých školách v spojení s čl. 30 ods. 1 Študijného poriadku sa v zmysle ustanovenia § 108 ods. 1 zákona o vysokých školách sa nevzťahuje správny poriadok. Je tiež nesporným faktom, že žiadny zo záväzných interných predpisov SZU alebo Lekárskej fakulty SZU neupravuje procesný postup a ani zásady konania o vylúčení študenta z vysokej školy. To však neznamená, že postup vysokej školy, ako správneho orgánu rozhodujúceho o právach a povinnostiach študenta, môže byť v takomto prípade svojvoľný. Správny orgán je totiž vždy limitovaný , podľa ktorého môže „konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V prípade, ak absentuje výslovná zákonná úprava procesného postupu správneho orgánu, je vždy potrebné aplikovať a ústavné zásady.

15. Implicitnou súčasťou princípu právneho štátu podľa je aj právo na „dobrú správu“, pričom podklad jednotlivých princípov „dobrej správy“ možno vyvodiť aj z iných

čl. . Princípy „dobrej správy“ sú obsiahnuté v dokumentoch Rady Európy a Európskej únie, najmä však v Odporúčaní CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov Rady Európy o dobrej verejnej správe (príloha č. 10), v Rezolúcii (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o ochrane jednotlivca vo vzťahu k aktom správnych orgánov (príloha č. 11), v Odporúčaní R (80) 2 Výboru ministrov Rady Európy o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi a v iných dokumentoch. K záväznosti princípov „dobrej správy“ obsiahnutých v predmetných odporúčaniach sa vyjadril opakovane aj Najvyšší súd Slovenskej republiky: „Napriek tomu, že na konanie v predmetnej veci sa v zmysle správny poriadok nevzťahuje (hoci inak vykazuje štandardného správneho konania a rozhodnutia a predchádzajúca právna úprava - použitie správneho poriadku v stanovoval), vzhľadom na to, že vo veci rozhodovala verejná vysoká škola t. j. právnická osoba, ktorá so zákona disponuje oprávnením rozhodovať o právach, a povinnostiach fyzických osôb (a ich rozhodnutia podliehajú preskúmaniu súdom v zmysle a nasl. ), nemožno upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutie správnych orgánov vyplývajúcich napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77)31 z 28.9.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov resp. z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007) 7 z 20.6.2007 o dobrej verejnej správe čl. 17, v zmysle ktorého musia byť správne rozhodnutia formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré bolo vydané.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 2. februára 2010).

16. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný bol povinný v konaní postupovať v zmysle princípov „dobrej správy“, pričom tak nepostupovali. Postupom správneho orgánu pri vydávaní rozhodnutia o vylúčení žalobkyne došlo k významnému porušeniu princípov „dobrej správy“, k zásahu do práva na spravodlivý proces a zásahu do princípu viazanosti správneho orgánu právom v zmysle , ktoré by mal správny súd v intenciách žaloby posudzovať. Medzi základné princípy „dobrej správy patrí princíp spoluúčasti, princíp transparentnosti a v procesnej forme právo byť vypočutý. Predmetné princípy boli vo významnej forme konaním správneho orgánu pri rozhodovaní o vylúčení žalobkyne zo štúdia významne porušené. Nedoručením oznámenia o začatí konania o vylúčení žalobkyne z Lekárskej fakulty SZU a neumožnením žalobkyni vyjadriť sa ku konaniu o jej vylúčení z Lekárskej fakulty SZU došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Predmetnú vadu možno tiež chápať ako nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci.

17. Podľa čl. 8 Odporúčania CM/REC (2007)7 Výboru ministrov o dobrej verejnej správe: „Ak orgány verejnej správy nemusia konať okamžite, dajú súkromným osobám primeranými prostriedkami možnosť zúčastniť sa prípravy a plnenia takých správnych rozhodnutí, ktoré majú vplyv na ich práva alebo záujmy.“ Odborná literatúra požiadavky tohto článku vykladá nasledovne: „Verejná správa má poskytovať príležitosť dotknutým osobám zúčastňovať sa pri príprave a zavádzaní administratívnych rozhodnutí. Podľa čl. 8 odporúčania CM/Rec (2007) 7 ak orgány verejnej správy nemusia konať okamžite, dajú súkromným osobám primeranými prostriedkami možnosť zúčastniť sa prípravy a plnenia takých správnych rozhodnutí, ktoré majú vplyv na ich práva alebo záujmy. Princíp spoluúčasti podľa Kódexu dobrej verejnej správy zahŕňa právo súkromnej osoby byť vypočutá v prípade, ak ide o individuálny správny ak, ktorým sa o nej rozhoduje (čl. 14) a zúčastniť sa prijímania neregulačných rozhodnutí, ktoré môžu mať vplyv na bližšie neurčený počet osôb (čl.15) ... Členský štát by mal: garantovať osobám, ktoré môžu byť ovplyvnené rozhodnutím, právo na účasť v rozhodovacom procese, garantovať osobám, ktoré môžu byť na takýchto postupoch dotknuté, aby boli jasne informované o príslušných návrhoch a právo, aby im bola poskytnutá príležitosť plne svoje názory vyjadriť. Procesné právo dotknutej osoby na jej vypočutie v rámci postupu pred správnym orgánom zahŕňa právo uplatňovať návrhy (predkladať a navrhovať dôkazy, navrhovať doplnenie podkladov pre rozhodnutie pred jeho vydaním) a vyjadrovať sa (k podkladom a dôkazom zabezpečeným v konaní, k podkladu a k spôsobu jeho zistenia pred vydaním rozhodnutia).”

18. Obdobne tiež čl. 1 Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov o ochrane jednotlivca vo vzťahu k aktom správnych orgánov. Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že jej nebolo doručené „Oznámenie o začatí konania o vylúčení zo štúdia“, pričom žalovaná nebola ani zo strany príslušného poštového podniku informovaná o tom, že by bola zo strany žalovaných doručovaná akákoľvek zásielka. Faktom je, že druhé rozhodnutie o vylúčení bolo žalobkyni doručené. Žalobkyňa v čase odoslania spomenutého oznámenia až do doručenia druhého rozhodnutia o vylúčení nezmenila svoju adresu na doručovanie, preto zostáva

pre žalobkyňu otázne, prečo v prvom prípade (Oznámenie o začatí konania o vylúčení zo štúdia) zásielka žalobkyni bez akejkoľvek informácie na doručovacej adrese nebola doručená a v druhom prípade (druhé rozhodnutie o vylúčení) bola zásielka doručená riadne. Žalovaný doručoval oznámenie o začatí konania o vylúčení zo štúdia nesprávne, k riadnemu doručeniu tohto oznámenia nedošlo, druhé rozhodnutie o vylúčení zo štúdia bolo vydané bez predchádzajúceho riadneho doručenia oznámenia o začatí konania, bez možnosti žalobkyne vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, a preto postup správneho orgánu napĺňa dôvody na zrušenie rozhodnutia o vylúčení žalobkyne v zmysle ustanovenia a .

19. Podľa čl. 17 ods. 1 a 2 Odporúčania CM/REC (2007) 7 Výboru ministrov o dobrej verejnej správe: „1. Správne rozhodnutia sú formulované jednoducho, jasne a zrozumiteľne. Pri každom prijatom individuálnom rozhodnutí je potrebné uviesť príslušné dôvody, vysvetliť právne i faktické dôvody jeho prijatia, minimálne v tých prípadoch, keď takéto rozhodnutia ovplyvňujú práva jednotlivca.“ Obdobne tiež ustanovenie IV. Rezolúcie (77) 31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k aktom správnych orgánov. Odborná literatúra k predmetnému článku uvádza: „P. Svoboda definuje obsah práva účastníka správneho konania na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu ako právo na to, aby rozhodnutie obsahovalo odôvodnenie, v ktorom správny orgán zrozumiteľne, logicky a dostatočne vysvetlí, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vzal do úvahy, aký skutkový stav na základe nich zistil, ako tento skutkový stav posúdil z vecného hľadiska a po právnej stránke; pritom vyjadrí svoje stanovisko ku skutočnostiam, argumentom a dôkazom, ktoré účastníci v konaní uplatnili, prípadne navrhli.“

20. Rozhodnutie o vylúčení žalobkyne zo štúdia je nedostatočne odôvodnené. Jedným z predpokladov vydania druhého rozhodnutia o vylúčení žalobkyne bolo vysporiadanie sa s aktuálnym právnym stavom, ktorý existoval ku dňu vydania rozhodnutia. Nepochybne takýmto predpokladom je skutočnosť, či vôbec žalobkyňa, ktorej sa vylúčenie má týkať má ešte vždy status študenta, teda či je osoba žalobkyne vôbec „vylúčiteľná“ zo štúdia. Žalovaný už v liste zo dňa 21.10.2019 okrem iného uvádza, že „klient považuje odstúpenie od zmluvy o zabezpečení vysokoškolského štúdia zo strany Vašej klientky za neplatné a neuznáva ho.“ Aj napriek tomu, že už v liste zo dňa 21.10.2019 žalovaný vyjadruje svoj názor na platnosť odstúpenia žalobkyne od zmluvy o zabezpečení štúdia, v odôvodnení druhého rozhodnutia o vylúčení žalobkyne absentuje v tejto súvislosti akákoľvek správna úvaha či zdôvodnenie. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo vydané druhé rozhodnutie o vylúčení, je zrejmé, že žalovaný dospel k záveru, že žalobkyňa v čase vydania druhého rozhodnutia o vylúčení ešte vždy požívala status študenta SZU. Tento záver správneho orgánu nebol v druhom rozhodnutí o vylúčení nijakým spôsobom odôvodnený. Žalovaní sa nevysporiadali s tým, prečo nepovažovali odstúpenie žalobkyne od zmluvy za relevantné pre posúdenie veci, resp. prečo odstúpenie žalobkyne od zmluvy ignoroval.

21. Podľa č. 2 ods. 1 a 4 Odporúčania CM/REC (2007) 7 Výboru ministrov o dobrej verejnej správe: „1. Orgány verejnej správy konajú v súlade so zákonmi. Neprijímajú svojvoľné opatrenia, ani keď uplatňujú svoje právo voľnej úvahy. (...) Uplatňujú svoje právomoci iba vtedy, keď im to povoľujú preukázané skutočnosti a príslušné právne predpisy, a uplatňujú ich iba na účely, na ktoré boli tieto právomoci zverené.“ Podľa čl. 7 ods. 7.1. prvá veta zmluvy o zabezpečení štúdia „zmluvné strany sa dohodli, že zmluva sa bude riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky.“ Podľa (ďalej len „“) platí, že: „Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.“ Podľa čl. 6 ods. 6.5 zmluvy o zabezpečení štúdia platí, že „zahraničný študent môže od zmluvy odstúpiť, ak SZU nezabezpečí zahraničnému študentovi výučbu v plnom rozsahu podľa študijných plánov platných v danom akademickom roku.“

22. Žalobkyňa listom doručeným 23.09.2020 odstúpila od zmluvy o zabezpečení štúdia vzhľadom ku skutočnosti, že od 16.10.2017 žalovaný nemal záujem na poskytovaní vysokoškolského štúdia žalobkyni v zmysle zmluvy a ani žalobkyni štúdium neposkytoval, teda neplnil si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o zabezpečení štúdia, čo vyplynulo tak z prvého rozhodnutia o vylúčení, ako aj zo samotnej skutočnosti, že žalovaný sa počas súdneho prieskumu prvého rozhodnutia o vylúčení po celý čas aktívne bránil a napokon uvedené vyplynulo aj z posledného vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti proti rozsudku zrušujúceho prvé rozhodnutie o vylúčení.

23. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec keď na druhé rozhodnutie o vylúčení aplikoval ustanovenia, ktoré sa na vec nevzťahovali, a to konkrétne § 66 ods. 1 písm. c) zákona o vysokých školách a o čl. 28 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c) a čl. 30 ods. 1 Študijného poriadku.

24. Je tomu tak z dôvodu, že štúdium žalobkyne zaniklo už dňa 23.09.2020, keďže podľa § 15 ods. 2 písm. g) zákona o vysokých školách platí, že štatút verejnej vysokej školy obsahuje najmä rámcové podmienky štúdia cudzincov, podľa čl. 22 ods. 5 Štatútu SZU sa o zabezpečení štúdia zahraničného študenta na SZU uzatvára zmluva o štúdiu, ktorú bližšie upravuje čl. 7 ods. 2 Študijného poriadku SZU, podľa čl. 28 ods. 6 Štatútu Lekárskej fakulty SZU v Bratislave o zabezpečení štúdia cudzinca uzatvára fakulta s cudzincom zmluvu o štúdiu, podľa čl. 7 ods. 2 Študijného poriadku práva a povinnosti zahraničných študentov za štúdium a rozsah služieb poskytovaných fakultou sú obsahom zmluvy, ktorú podpisujú zúčastnené strany, t.j. štatutárny zástupca univerzity a študent (resp. jeho zástupca). Práva a povinnosti študenta s inou štátnou príslušnosťou sú rovnaké ako u slovenských študentov, pokiaľ v zmluve nie je uvedené inak, pričom podľa čl. 6 ods. 6.4. zmluvy o zabezpečení štúdia platí, že zmluva skončí (...) odstúpením od zmluvy. Dňa 23.09.2020 bolo doručené odstúpenie žalobkyne od zmluvy o zabezpečení štúdia a v nadväznosti na skutočnosť, že zmluva o zabezpečení štúdia je v zmysle vyššie citovaných ustanovení jediným právnym titulom na zabezpečenie štúdia zahraničného študenta (cudzinca) na SZU, možno odstúpenie od zmluvy považovať vzhľadom na svoj charakter právneho úkonu spočívajúci v jednostrannom právnom úkone študenta voči SZU za tzv. iné skončenie štúdia v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) zákona o vysokých školách (obdobne čl. 28 ods. 1 písm. a) Študijného poriadku) zanechaním štúdia, pričom za deň skončenia štúdia sa v takom prípade považuje deň, keď bolo vysokej škole doručené písomné vyhlásenie študenta o zanechaní štúdia (porovnaj § 66 ods. 2 písm. a) zákona o vysokých školách, obdobne čl. 28 ods. 2 písm. a) Študijného poriadku), teda deň 23.09.2020.

25. Po zániku štúdia žalobcu buď nemalo dôjsť k vydaniu nového rozhodnutia o vylúčení alebo inšpirujúc sa právnou úpravou správneho poriadku a legitímnymi očakávaniami žalovaní mali postupovať tak, že konanie o vylúčení žalobkyne zo štúdia mali žalovaní zastaviť z dôvodu, že odpadol dôvod takéhoto konania. Nie je však povinnosťou žalobcu „hľadať“ riešenie vzniknutej situácie, najmä v prípade, ak si žalovaná 1/ vo svojich interných predpisoch postup v takomto prípade neupravila. Je však potrebné prihliadať na práva účastníkov konania, princípy hospodárnosti a právnej istoty príležitosť plne svoje názory vyjadriť.“

III. Vyjadrenie žalovaného

26. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným elektronicky súdu dňa 07.09.2020, zotrval na svojom pôvodnom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

27. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa na viacerých miestach podanej žaloby odvoláva, resp. dôvodí odstúpením od zmluvy zo dňa 17.09.2019, na základe ktorej malo podľa názoru žalobkyne dôjsť k odstúpeniu od zmluvy o zabezpečení vysokoškolského štúdia pre zahraničného študenta zo dňa 27.10.2015, žalovaný trval na tom, že predmetné odstúpenie od zmluvy zo dňa 17.09.2019 neuznáva a považuje ho za neplatné, tak ako uviedol v liste zo dňa 21.10.2019. Listom zo dňa 21.10.2019 označeným ako „PREDŽALOBNÁ VÝZVA na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9.000,- EUR spolu s príslušenstvom - ODPOVEĎ“, doručeným žalobkyni dňa 24.10.2019, žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu o.i. uviedol, že žalobkyni „nevznikol nárok odstúpiť od zmluvy o zabezpečení vysokoškolského štúdia, nakoľko neboli naplnené podmienky, pre ktoré je zahraničný študent oprávnený odstúpiť od zmluvy o zabezpečení vysokoškolského štúdia (viď bod 6.5. zmluvy o zabezpečení vysokoškolského štúdia). Z uvedeného vyplýva, že SZU nemá povinnosť v danom prípade vrátiť už zaplatené školné. Pre vylúčenie pochybností uvádzame, že klient považuje odstúpenie od zmluvy o zabezpečení vysokoškolského štúdia zo strany Vašej klientky za neplatné a neuznáva ho.“

28. Žalobkyňa bola v akademickom roku 2017/2018 rozhodnutím žalovaného vylúčená zo štúdia, z dôvodu, že do termínu 15.10.2017 úspešne neabsolvovala opakovane zapísaný povinný predmet „Lekárska Biochémia 2“, resp. tento predmet absolvovala s hodnotením známkou nedostatočne (FX). Žalobkyňa dôvod vylúčenia, resp. hodnotenie opakovane zapísaného povinného predmetu známkou nedostatočne (FX) nikdy nespochybňovala. Nesplnenie študijných povinností zo strany žalobkyne je preto potrebné považovať za nesporné. Žalobkyňa prostredníctvom správnej žaloby v konaní pred

Krajským súdom Bratislava sp. zn. poukazovala iba na formálne nedostatky rozhodnutia žalovanej o vylúčení žalobkyne zo štúdia a skutočnosť, že pred vydaním tohto rozhodnutia žalobkyňa nebola o začatí administratívneho konania o vylúčení zo štúdia informovaná a v rámci uvedeného vypočutá. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 30.05.2019, sp. zn. - 241 síce zrušil rozhodnutie žalovanej o vylúčení žalobkyne zo štúdia (z dôvodu formálnych nedostatkov rozhodnutia o vylúčení zo štúdia) a vec vrátil žalovanej na ďalšieho konanie, no zároveň v odôvodnení rozsudku poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa nevyužila na vykonanie skúšky žalovanou stanovené termíny hoci neboli kapacitne všetky obsadené, ktoré žalobkyni boli známe už dňa 18.09.2017, kedy boli termíny uverejnené v systéme. Nakoľko žalobkyňa vedela o tom, že pre ďalšie pokračovanie v štúdiu musí úspešne absolvovať túto skúšku ako aj termín dokedy, bolo preto jej povinnosťou zladiť si svoje aktivity tak, aby bola na skúšku zodpovedne pripravená a mohla ju absolvovať už od začiatku skúšobného obdobia (bod 77. odôvodnenia). Krajský súd v Bratislave poukázal taktiež na skutočnosť, že z vyjadrenia oboch účastníkov konania je zrejmé, že situáciu, kedy objektívne žalobkyňa nemohla byť vyskúšaná, si zapríčinila sama, keďže po tom, čo neuspela na skúške dňa 10.10.2017 okamžite riadnym spôsobom (písomne) nepožiadala dekanku LF SZU o stanovenie ďalšieho termínu, ale urobila tak až dňa 12.10.2017 kedy z objektívnych dôvodov nebolo už možné nový termín určiť a teda ani skúšku absolvovať. Na mimoriadny opravný termín však žalobkyňa ani nemala žiadny nárok (bod 79. odôvodnenia). Krajský súd v Bratislave v bode 81. odôvodnenia tiež konštatoval, že z hľadiska počtu štyroch určených termínov danej skúšky s celkovou kapacitou 15 študentov, pričom skúšku mali absolvovať celkovo 12 študenti je možné prijať záver, že žalovaný počas skúšobného obdobia (18.09.

- 15.10.2017) svojou ponukou vytvoril pre žalobkyňu riadne podmienky pre absolvovanie danej skúšky v riadnom a aj v prípadnom opravnom termíne. Časové obdobie, v ktorom boli určené termíny skúšky (celkovo 21 dní - 4 termíny) jednoznačne spĺňalo podmienky pre to, aby bol pre všetkých študentov (12) stanovený zodpovedajúci priestor pre vykonanie riadneho aj prípadne opravného termínu. Žalobkyňa nevyužila už skorší určený termín absolvovania skúšky, napriek tomu, že musela vedieť (LF SZU už navštevovala tretí rok), že ju musí absolvovať do 15.10.2016. Išlo o pochybenie žalobkyne v tom, že si vybrala až posledný možný termín skúšky.

29. Nie je preto pravdou, ako to tvrdí žalobkyňa v odstúpení od zmluvy, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a žalobkyni nezabezpečil výučbu v plnom rozsahu podľa študijných plánov platných v akademickom roku, čo malo vieš údajne žalobkyňu k tomu aby v zmysle bodu 6.5 článku 6. odstúpila od Zmluvy o zabezpečení vysokoškolského štúdia pre študenta študujúceho v anglickom jazyku a domáhal sa vrátenia školného v celom jeho rozsahu vo výške 9 000 EUR. Podľa bodu 6.5 Zmluvy o zabezpečení vysokoškolského štúdia pre študenta študujúceho v anglickom jazyku Študent môže od zmluvy odstúpiť, ak SZU nezabezpečí študentovi výučbu v plnom rozsahu podľa študijných plánov platných v danom akademickom roku. Práve naopak, žalovaný žalobkyni ako aj všetkým ostatným študentom zapísaným na štúdium v študijnom programe všeobecné lekárstvo s vyučovacím jazykom anglickým výučbu v plnom rozsahu zabezpečil. Skutočnosť, že bola žalobkyňa vylúčená zo štúdia pre nesplnenie si svojich študijných povinností (bez ohľadu na to, že rozhodnutie o vylúčení zo štúdia bolo správnym súdom zrušené a vrátené na ďalšie konanie) nespĺňa charakteristiku porušenia povinnosti zabezpečiť žalobkyni výučbu v plnom rozsahu podľa študijných plánov platných v danom akademickom roku. K porušeniu povinnosti zabezpečiť žalobkyni výučbu v plnom rozsahu podľa študijných plánov platných v danom akademickom roku by mohlo dôjsť len z objektívnych príčin, a to napr. z dôvodu straty akreditácie alebo z dôvodu nemožnosti zabezpečiť materiálno - technické alebo personálne podmienky výučby.

30. O nepravdivosti tvrdenia žalobkyne, že žalovaný údajne žalobkyni nezabezpečoval výučbu v plnom rozsahu podľa študijných plánov platných v danom akademickom roku svedčí aj fakt, že výučba v danom študijnom programe sa v akademickom roku 2017/2018 pre žalobkyňu začala v zmysle plánu dňa 11.09.2017. Od tohto termínu bolo žalobkyni zabezpečené štúdium predmetov príslušných pre konkrétny ročník štúdia.

31. Žalobkyňa mala povinnosť od 11.09.2017 nielen vykonať skúšku z opakovane zapísaného študijného predmetu „Lekárska biochémia 2“, ale mala povinnosť absolvovať aj iné predmety v zmysle zverejneného rozvrhu pre zimný semester 2017. Dňa 10.10.2017 sa žalobkyňa zúčastnila skúšky z opakovane zapísaného predmetu „Lekárska biochémia 2“, ktorú však absolvovala neúspešne s hodnotením FX, na základe čoho bola následne rozhodnutím žalovanej zo dňa 16.10.2017 vylúčená zo štúdia. Ak by predmet „Lekárska biochémia 2“ absolvovala úspešne, mohla postúpiť v štúdiu do ďalšieho semestra, v ktorom už mala vytvorené podmienky na riadne absolvovanie štúdia.

32. Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že žalovaný si vo vzťahu k žalobkyni ako aj vo vzťahu k ostatným študentom študujúcim v anglickom jazyku splnil svoju povinnosť zabezpečiť štúdium v dotknutom študijnom programe v predmetnom akademickom roku 2017/2018 riadne a včas, a preto odstúpenie žalobkyne od zmluvy o zabezpečení vysokoškolského štúdia pre študenta študujúceho v anglickom jazyku je neplatné, nakoľko nedošlo k naplneniu podmienok na odstúpenie žalobkyne od zmluvy.

33. Pokiaľ žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že štúdium žalobkyne zaniklo 23.09.2020 o. i. zanechaním štúdia, nakoľko podľa názoru žalobkyne možno odstúpenie od zmluvy vzhľadom na charakter právneho úkonu považovať za zanechanie štúdia, podľa článku 28, bod 2) študijného poriadku SZU: „Dňom skončenia štúdia je a) pri zanechaní štúdia deň, keď bolo univerzite doručené písomné vyhlásenie študenta o zanechaní štúdia“ Podľa článku 29, bod 1) študijného poriadku SZU: „Študent, ktorý chce zanechať štúdium, svoje rozhodnutie písomne oznámi dekanovi.“ Na základe vyššie uvedeného v spojení s odstúpením žalobkyne od zmluvy zo dňa 17.09.2019 je s prihliadnutím na obsah predmetného právneho úkonu zrejmé, že odstúpenie od zmluvy nie je možné považovať za písomné vyhlásenie žalobkyne o zanechaní štúdia.

34. Je nesporné, že napádané rozhodnutie obsahuje výrok, odôvodnenie ako aj poučenie o opravnom prostriedku. Z napádaného rozhodnutia je zrejmé, ktorej osoby sa týka a na základe akých dôkazov a skutkových a právnych dôvodov bolo vydané. V odôvodnení rozhodnutia je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre rozhodnutie. Vo všeobecnosti možno rozhodnutie považovať za náležite odôvodnené v prípade, ak z neho akákoľvek tretia nezainteresovaná osoba dokáže vyčítať dôvody, na ktorých orgán rozhodnutie založil, a to tak zo stránky skutkovej ako aj právnej, pričom napádané rozhodnutie danú charakteristiku spĺňa. V napádanom rozhodnutí je uvedená citácia relevantných zákonných ustanovení ako aj citácia relevantných ustanovení interných predpisov žalovaných, na základe ktorých bolo napádaného rozhodnutie vydané. Napádané rozhodnutie bolo vydané dekankou Lekárskej fakulty SZU v súlade s ustanovením § 66, ods. 1, písm. c) Zákona o vysokých školách ako aj v súlade s ustanovením článku 28, ods. 1 písm. c), ods. 2, písm. c) a článku 30 ods. 1 študijného poriadku SZU. Zároveň sa žalovaný riadil pri v poradí druhom rozhodovaní o vylúčení právnym názorom Krajského súdu v Bratislave obsiahnutom v rozsudku č. k. -241 zo dňa 30.05.2019. Druhé rozhodnutie o vylúčení obsahuje správnu úvahu žalovanej, t.j. z odôvodnenia napádaného rozhodnutia je zrejmé, na základe akých dôvodov bola žalobkyňa vylúčená zo štúdia. Zároveň napádané rozhodnutie obsahuje správnu úvahu, z akého dôvodu bolo potrebné prijať takého rozhodnutie vo vzťahu k žalobkyni ako aj jasné a zrozumiteľné uvedenie, akým spôsobom boli zo strany žalovaného stanovené termíny skúšok.

35. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že sa žalovaný v odôvodnení napádaného rozhodnutia nevysporiadal s odstúpením od zmluvy žalobkyne, a preto je z tohto dôvodu napádané rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, čo predstavuje vadu podľa ustanovenia , a , žalovaný uviedol, že vo všeobecnosti platí, že správny orgán/súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, (resp. na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.“ (podobne , ). Žalovaná preto odmieta tvrdenie žalobkyne, že skutočnosť, že sa v rozhodnutí neuvádza odstúpenie od zmluvy, (na ktoré žalovaná naviac reagovala samostatným podaním), by zakladala vadu podľa ustanovenia , a .

36. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že žalovaný neumožnil žalobkyni sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, žalovaný uviedol, že žalobkyni bolo doručované oznámenie o začatí konania o vylúčení zo štúdia zo dňa 15.08.2019, pričom ako vyplýva z predkladaných dôkazov zásielka sa zo strany žalobkyne vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Je povinnosťou žalobkyne v prípade zmeny adresy nahlásiť uvedené žalovanému, pričom v prípade, ak opomenutie uvedeného založí vo vzťahu k žalobkyni ako povinnej nepriaznivé následky, tieto nemôžu byť na ťarchu žalovanej. V súvislosti s uvedeným žalovaná odkazuje na rímsku zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“.

IV. Relevantné právne predpisy

37. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

38. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa doručený rozsudok je právoplatný, ak nie je ďalej ustanovené inak.

40. Podľa výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov konania, osoby zúčastnené na konaní, zainteresovanú verejnosť a pre orgány verejnej moci.

41. Podľa rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na splnenie povinnosti, ktorú správny súd vo výroku určil, inak jeho právoplatnosťou.

42. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

43. Podľa § 15 ods. 2 zákona o vysokých školách štatút verejnej vysokej školy obsahuje najmä a) názov a sídlo verejnej vysokej školy a názov jej právneho predchodcu, ak existoval, b) základnú organizačnú štruktúru verejnej vysokej školy vrátane spôsobu určovania počtu a štruktúry pracovných miest, c) ustanovenia o orgánoch a systéme akademickej samosprávy vrátane podmienok, za ktorých je akademický senát verejnej vysokej školy oprávnený vykonávať pôsobnosť akademického senátu fakulty, najmä ak akademický senát fakulty koná v rozpore so zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo vnútornými predpismi vysokej školy alebo fakulty, ak akademický senát fakulty vykonáva svoju pôsobnosť v zložení, ktoré je v rozpore s týmto zákonom alebo vnútornými predpismi fakulty, alebo ak zloženie akademického senátu fakulty nie je možné z objektívnych dôvodov zosúladiť so zákonom alebo s vnútornými predpismi fakulty, d) spôsob voľby kandidáta na rektora a spôsob prijatia návrhu na jeho odvolanie, e) základné charakteristiky systému vysokoškolského vzdelávania a systému ďalšieho vzdelávania poskytovaných vysokou školou, f) rámcové podmienky prijatia na štúdium (§ 57 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/131/20191113.html>) vrátane spôsobu určovania počtu prijímaných uchádzačov, g) rámcové podmienky štúdia cudzincov, h) rámcové ustanovenia o školnom a o poplatkoch spojených so štúdiom (§ 92 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/131/20191113.html>), i) rámcové ustanovenia o sociálnej podpore študentov (§ 97 až 100 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2002/131/20191113.html>) vysokou školou, j) podrobnejšie vymedzenie akademických práv a povinností študentov, k) pravidlá používania akademických insígnií a vykonávania akademických obradov, l) základné zásady pracovnoprávnych vzťahov na vysokej škole a jej fakultách a postup pri rozhodovaní v týchto otázkach, m) vnútorné pravidlá hospodárenia verejnej vysokej školy vrátane pravidiel na vykonávanie podnikateľskej činnosti, n) pravidlá výkonu pôsobnosti fakúlt vo veciach, v ktorých konajú v mene vysokej školy (§ 23 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/131/20191113.html>).

44. Podľa § 38 ods. 1 zákona o vysokých školách dekan je predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo veciach fakulty. Dekan je v pracovnom pomere s vysokou školou, v ktorom je zaradený na fakulte, ktorú riadi; skončenie pracovného pomeru vzťahujúceho sa na výkon funkcie dekana je podmienené predchádzajúcim skončením výkonu funkcie dekana. Vo veciach podľa § 23 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/131/20191113.html> koná v mene verejnej vysokej školy. Dekan zodpovedá za svoju činnosť akademickému senátu fakulty. Dekan zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene vysokej školy (§ 23 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-

predpisy/SK/ZZ/2002/131/20191113.html>), za hospodárenie fakulty a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom vnútornými predpismi verejnej vysokej školy.

45. Podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy.

46. Podľa § 108 ods. 1 zákona o vysokých školách na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/131/20191113.html>, b) rozhodovania o udelení oprávnenia podľa § 49a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/131/20191113.html>, c) rozhodovania o priznaní sociálneho štipendia podľa § 96 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/131/20191113.html>.

47. Podľa článku 15 ods. 1 písm. f) štatútu Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave dekan rozhoduje o vylúčení zo štúdia na fakulte.

48. Podľa článku 20 ods. 11 veta prvá študijného poriadku Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave opakovane zapísané predmety je študent povinný absolvovať najneskôr do 15. septembra daného akademického roka. V prípade, že opakované predmety úspešne neabsolvuje, je študent vylúčený zo štúdia podľa o vysokých školách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

49. Podľa článku 30 ods. 1 veta prvá študijného poriadku Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave dekan pre nesplnenie požiadaviek vyplývajúcich zo študijného programu vylúči zo štúdia študenta, ktorý nesplnil podmienky pre postup do nasledujúceho obdobia štúdia.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

50. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v relevantných intenciách posúdi aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

51. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

52. Niet pochýb o tom, že rozhodnutie o vylúčení vydané žalovaným v správnom konaní bolo rozhodnutím k tomu oprávneného správneho orgánu, pričom za neho konal vecne príslušný dekan Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Po formálnej stránke rozhodnutie zodpovedalo dikcii zákona o vysokých školách, študijného poriadku Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave i štatútu Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave.

53. Správny súd poukazuje na retrospektívu nachádzajúcu sa v ods. 1 až 5 odôvodnenia rozsudku. V stručnosti pripomína, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 27.10.2015 zmluvu o zabezpečení vysokoškolského štúdia pre zahraničného študenta v odbore všeobecného lekárstva. Žalovaný po prvý krát rozhodol o vylúčení žalobkyne rozhodnutím č. 460/2017-LF-GM zo dňa 16.10.2017. Toto rozhodnutie žalovaného bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -241 zo dňa 30.05.2019. Podľa doložky vyznačenej spisovou kanceláriou krajského súdu rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.07.2019. Žalobkyňa dňa 23.09.2019 zaslala žalovanému odstúpenie od zmluvy o zabezpečení štúdia. Žalovaný vydal rozhodnutie č. LFZSU 15884/2019-LF-GM zo dňa 04.12.2019, ktorým žalobkyňu opätovne vylúčil zo štúdia, a to z rovnakých dôvodov, ktoré uviedol v rozhodnutí zo dňa 16.10.2017.

54. Úvodom správny súd poukazuje na to, že v danom prípade sa otázka posúdenia rozhodnutia žalovaného vydaného vo sfére verejného práva nezaobíde bez posúdenia súkromnoprávneho aspektu vzťahu medzi účastníkmi súdneho konania založeného zmluvou zo dňa 27.10.2015 o zabezpečení vysokoškolského štúdia pre zahraničného študenta v odbore všeobecného lekárstva.

55. Podľa účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

56. Podľa od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

57. Podľa odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

58. Účastníci súdneho konania uzavreli inominátnu zmluvu, ktorej predmet zmluva vymedzila v podobe záväzku žalovaného zabezpečiť vysokoškolské vzdelávanie na Lekárskej fakulte žalovaného v akreditovanom doktorskom študijnom programe všeobecné lekárstvo žalobkyni ako zahraničnému študentovi za odplatu, ktorú povinnosť zmluva vymedzila žalobkyni v článku 5.

59. Účastníci zmluvy si zároveň dojednali možnosť odstúpenia od zmluvy:

60. Podľa článku 6 ods. 6.5 zahraničný študent môže od zmluvy odstúpiť, ak SZU nezabezpečí zahraničnému študentovi výučbu v plnom rozsahu podľa študijných plánov platných v danom akademickom roku.

61. Podľa článku 6 ods. 6.7 odstúpenie od zmluvy je účinné dňom, deď bolo doručené v písomnej forme druhej zmluvnej strane. Zmluva sa zrušuje ku dňu odstúpenia od zmluvy.

62. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že účastník zmluvy môže od nej odstúpiť z dôvodov dohodnutých v zmluve, pričom odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku, alebo v inom čase dohodnutom účastníkmi zmluvy. Pokiaľ ide o právny úkon, ktorým je napríklad odstúpenie od zmluvy, mohol by byť považovaný za neplatný napríklad aj z dôvodu, že svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom ( ). Bolo by to napríklad aj v prípade, na ktorý poukazuje žalovaný, že nenastala situácia predpokladaná článkom 6 ods. 6.5 zmluvy, a teda že žalobkyňa nebola oprávnená od zmuvy odstúpiť.

63. Otázka posúdenia platnosti odstúpenia od zmluvy je však za hranicou prieskumu napadnutého rozhodnutia na základe predmetnej správnej žaloby, hoci by nebolo v zmysle vylúčené, aby si správny súd o tejto otázke urobil sám úsudok. Správny súd tak neučinil z logického dôvodu, že pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia otázka platnosti odstúpenia od zmluvy nebola rozhodujúca. Pre správny súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Inými slovami, súd ku dňu rozhodnutia správneho orgánu posudzuje predovšetkým jeho postup a právne závery rozhodnutia vydaného v preskúmavanej veci.

64. Správny súd zdôrazňuje, že žalovaný správny orgán nebol oprávnený sám právne záväzne posúdiť platnosť právneho úkonu, odstúpenia od zmluvy, vykonaného žalobkyňou. Právomoc posúdiť platnosť odstúpenia od zmluvy je daná jedine súdu. Žalovaný sa môže neplatnosti odstúpenia od zmluvy domáhať

samostatnou civilnou žalobou alebo by argumentovať jeho neplatnosťou mohol v súdnom konaní o zaplatenie sumy 9000 eur iniciovanom žalobkyňou (č. l. 145).

65. Pokiaľ s odstúpením žalovaný nesúhlasil, nebol oprávnený ho autoritatívne odmietnuť. V čase vydania rozhodnutia žalovaným, keďže žalobkyňa svoje odstúpenie neodvolala a trvala na ňom a o neplatnosti odstúpenia nerozhodol súd, bolo vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Z administratívneho spisu totiž vyplýva skutočnosť, že na základe právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. -241 zo dňa 30.05.2019 bola žalobkyňa od 18.07.2019 študentkou žalovaného a taktiež z neho vyplýva, že doručením odstúpenia od zmluvy zo dňa 17.09.2019 žalovanému v zmysle článku 6 ods. 6.7 prestala byť žalobkyňa študentkou žalovaného.

66. Z uvedeného dôvodu skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia bol v rozpore s administratívnym spisom, pretože v čase vydania rozhodnutia č. LFZSU GM zo dňa 04.12.2019 žalobkyňa nemohla byť de iure považovaná za študentku žalovaného, a to na základe skutočnosti, že medzi ňou a žalovaným uzavretá zmluva o zabezpečení štúdia dňom doručenia výpovede zanikla.

67. Srávny súd v danej súvislosti dodáva, že pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia bolo právne bez významu, že pokiaľ ide o dôvod odstúpenia od zmluvy, ktorý mohol vyplývať z omylu alebo nesprávneho výkladu zmluvy o zabezpečení vysokoškolského štúdia pre zahraničného študenta v odbore všeobecného lekárstva zo strany žalobkyne, či skutočne bolo v možnostiach žalovaného zabezpečiť v intenciách jeho záväzkov podľa predmetnej zmluvy žalobkyni ako zahraničnému študentovi výučbu v plnom rozsahu podľa študijných plánov platných v danom akademickom roku, a to vzhľadom na špecifickú situáciu, ktorá vznikla a ktorú žalovaný (ale aj krajský súd v rozsudku č. k. -241 zo dňa 30.05.2019) opisoval tak, že žalobkyňa nevyužila na vykonanie skúšky žalovaným stanovené termíny, hoci neboli kapacitne všetky obsadené a tieto boli žalobkyni známe už dňa 18.09.2017, kedy boli termíny uverejnené v systéme MAIS, čo v príčinnej súvislosti vyústilo v konzekvencie opísané v ods. 2 a ods. 5 odôvodnenia rozsudku.

68. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobkyne týkajúce sa pochybenia správneho orgánu pri doručovaní oznámenia o začatí administratívneho konania alebo tvrdenia, že žalovaný v konaní nepostupoval v zmysle princípov „dobrej správy“, týmito sa správny súd už nezaoberal, a to z dôvodu že boli konzumované pochybením žalovaného, ktoré spočívalo v nesprávnej interpretácii vyššie súdom vysvetlenej skutočnosti, že v čase vydania rozhodnutia o vylúčení zo štúdia nebola žalobkyňa študentkou žalovaného, o ktorej vylúčení by mohol žalovaný zákonne rozhodnúť.

69. Sumarizujúc správny súd uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné, a preto ich podľa zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie podľa .

70. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu ( ). Žalovaný v ďalšom konaní bude prihliadať na zistený skutkový stav a obsah administratívneho spisu aj s ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu súdu a bude postupovať v intenciách právneho názoru vysloveného správnym súdom v tomto rozsudku.

71. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

72. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).