Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/37/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci

žalobkyne: Bc. Z., bytom K., právne zastúpenej JUDr. J., advokátom v B., proti žalovanej:

Univerzita Komenského v Bratislave, Šafárikovo nám. č. 6, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OŠV 2192/2007/D IV/7 zo dňa 23.7.2007, o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -47 zo dňa

23.10.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -47 zo dňa 23.10.2008 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej

č. OŠV 2192/2007/D IV/7 zo dňa 23.7.2007 a prvostupňové rozhodnutie dekana Právnickej

fakulty UK v Bratislave č. ŠO 2622/2007 D IV/7 zo dňa 6.6.2007 z r u š u j e a vec

v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 380,88 € a to na účet

jej právneho zástupcu JUDr. J. č. ú. X., vedený vo V., a. s., v lehote 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu, ktorou

sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia

č. OŠV 2192/2007 D IV/7 zo dňa 23.7.2007, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie dekana

Právnickej fakulty UK v Bratislave č. ŠO 2622/2007 D IV/7 zo dňa 6.6.2007 o vylúčení

žalobkyne zo štúdia z dôvodu podľa o vysokých

školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) pre nesplnenie požiadaviek vyplývajúcich zo študijného

programu a zo študijného poriadku.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalobkyňa bola vylúčená

na základe skutočnosti, že neuspela na treťom opravnom termíne štátnej skúšky z predmetu

medzinárodné právo a teda vylúčenie žalobkyne nastalo podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona

v spojení s čl. 23 bod 1 a/ Študijného poriadku UK v Bratislave pre nesplnenie požiadaviek

vyplývajúcich zo študijného poriadku. Za nedôvodnú považoval krajský súd námietku

žalobkyne o nedodržaní zákona a skúšobného poriadku pri stanovovaní termínov štátnych

skúšok, keď z administratívneho spisu vyplýva, že termíny štátnych skúšok boli žalobkyni

stanovené podľa čl. 4 ods. 5 skúšobného poriadku Právnickej fakulty UK tak, že časový

odstup medzi jednotlivými predmetmi štátnej skúšky bol dostatočný.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie, ktorým žiadala rozsudok

zrušiť z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu veci a nesprávneho posúdenia veci.

Poukázala na to, že študentkou sa stala za platnosti a účinnosti predchádzajúceho zákona

č. o vysokých školách (ďalej len „“), podľa ktorého

sa malo v zmysle ustanovenia postupovať. Uviedla,

že predchádzajúci neobsahoval žiadne obdobné ustanovenie

ako súčasný zákon, ktoré by stanovovalo maximálnu dobu, počas ktorej muselo byť štúdium

ukončené. Namietla zavádzanie retroaktivity v rozpore s princípmi právneho štátu. Poukázala

i na čl. 19 ods. 4 (zrejme ods. 6) písm. c/ a čl. 3 ods. 8 Študijného poriadku Právnickej fakulty

UK (ďalej len „študijný poriadok“), v kontexte ktorých druhostupňové rozhodnutie bolo

v čase jeho vydania predčasné, pretože žalovaná nesprávne aplikovala v prípade žalobkyne

len dvojročnú štandardnú dĺžku štúdia pre 2. stupeň ako pre študentov denného štúdia

a nie až trojročnú štandardnú dĺžku štúdia pre študentov v externej forme. Zdôraznila,

že v čase rozhodovania jednoznačne nebola prekročená lehota na vykonanie štátnej skúšky

resp. v súčasnosti nemôže byť, keďže žalobkyňa nemá reálnu možnosť ju vykonať v dôsledku

rozhodnutia žalovanej o jej vylúčení.

Namietala tiež časový odstup medzi jednotlivými štátnicami, pričom súd sa zameral

na lehoty pri predmete medzinárodné právo, ale nezameral sa na jednotlivé termíny

v kontexte všetkých predmetov. Pripomenula, že dňa 10.10.2005 nevyhovela na štátnici

z medzinárodného práva, pričom termín štátnice z občianskeho práva mala stanovený

na 28.9.2005, t.j. medzi jednotlivými štátnicami bol len 11-dňový odstup, čo je v rozpore

s čl. 17 ods. 2 študijného poriadku, podľa ktorého časový odstup jednotlivých skúšok

z predmetov štátnej skúšky je najmenej 14 dní, čo v danom prípade nebolo dodržané.

Namietala aj skutočnosť, že jej nebolo umožnené nahliadnuť do písomnej časti štátnej skúšky,

ktorej podľa vyhodnotenia nemala vyhovieť, čím nebola pripustená na ústnu časť skúšky dňa

4.6.2007, ktorú žalovaná nepredložila ani na pojednávaní.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok krajského

súdu potvrdiť ako vecne správny. K námietke žalobkyne, že neprekročila štandardnú dĺžku

štúdia a že táto mala byť posudzovaná podľa , ktorý nemal žiadne

obdobné ustanovenie, aké má súčasný zákon v , uviedla, že

vzťahujúci sa na študentov študijných odborov zriadených podľa predpisov účinných

pred účinnosťou nestanovuje maximálnu dĺžku štúdia, avšak

v druhej vete § 20 uvádza, že ak študent neskončí štúdium v termíne určenom študijným

a skúškovým poriadkom, prestáva byť študentom vysokej školy koncom školského roka,

v ktorom mal skončiť vysokoškolské štúdium. Poukázala na čl. 4 ods. 9 študijného poriadku

(zrejme skúšobného poriadku) účinného od 10.9.1997, podľa ktorého študent musí štátnu

skúšku vykonať do 2 rokov od splnenia podmienok, ktoré stanovuje študijný program

pre účasť na štátnej skúške. Zdôraznila, že žalobkyňa bola vylúčená z dôvodu nevyhovenia

na 3. opravnom termíne a teda že už žiadny opravný termín nemala. V súvislosti s tým

vyjadrila názor, že rozhodnutie o protiústavnosti stanovenia dĺžky vysokého štúdia nemôže

mať vplyv na vylúčenie žalobkyne.

K žalobkyňou vytýkanej skutočnosti o nedodržaní predpísaného časového odstupu

medzi jednotlivými skúškami uviedla, že na žalobkyňu sa vzťahuje študijný poriadok účinný

od 10.9.1997 a podľa čl. 4 ods. 5 skúšobného poriadku študent je v skúšobnom období

skúšaný najviac z jedného predmetu štátnej skúšky v jednom týždni, pričom časový odstup

medzi jednotlivými predmetmi časti štátnej skúšky je najmenej 6 kalendárnych dní a nie 15,

ako uvádza žalobkyňa. Dodala, že žalobkyni bolo umožnené nahliadnuť do písomnej časti

štátnej skúšky dňa 4.6.2007.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v intenciách dôvodov

podaného odvolania a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zmeniť. Vo veci rozhodol

bez nariadenia pojednávania ( ) s tým, že rozsudok verejne vyhlásil

dňa 2. februára 2010 potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli

súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní

vopred ( a ).

Z obsahu spisu prvostupňového súdu ako aj z administratívneho spisu žalovaného

vyplýva, že žalobkyňa sa stala študentkou Právnickej fakulty UK dňom jej zápisu

t. j. 4.10.1999.

Rozhodnutím dekana Právnickej fakulty UK v Bratislave č. ŠO 2622/2007 D IV/7

zo dňa 6.6.2007 bola podľa vylúčená zo štúdia

pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku

s odôvodnením, že preskúmaním jej študijných výsledkov bolo zistené, že nevyhovela

na treťom opravnom termíne štátnej skúšky z predmetu „medzinárodné právo“.

Na základe odvolania žalobkyne bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené

rozhodnutím žalovanej č. OŠV 2192/2007/D IV 7 zo dňa 23.7.2007 s konštatovaním,

že nebolo zistené porušenie , Štatútu Právnickej fakulty UK,

Študijného poriadku ani skúšobného poriadku Právnickej fakulty UK z 24.11.1997

a 7.3.2005. Z odôvodnenia vyplýva, že podľa čl. 4 ods. 8 skúšobného poriadku, ak študent

na štátnej skúške neprospel aspoň z jedného predmetu, klasifikácia štátnej skúšky je

„neprospel“; študent má právo na dva opravné termíny a na základe jeho písomnej žiadosti,

po vyjadrení vedúceho odboru a skúšajúcich, môže dekan určiť tretí opravný termín.

Žalovaná konštatovala, že žalobkyňa dňa 4.6.2007 nevyhovela na treťom opravnom termíne

štátnej skúšky z predmetu „medzinárodné právo“ a vyčerpala celkovú lehotu v časovom

rozpätí dvoch rokov, danú ods. 9 citovaného článku, čím žalobkyňa v zmysle čl. 23 ods. 1

písm. a/ citovaného študijného poriadku nesplnila požiadavky vyplývajúce zo študijného

programu a zo študijného poriadku fakulty.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

bola zamietnutá žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o vylúčení žalobkyne

zo štúdia na Právnickej fakulte UK v Bratislave a preto odvolací súd preskúmal rozsudok

súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho

konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovanej a konanie mu predchádzajúce.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa dôsledne nevysporiadal

so všetkými námietkami žalobkyne, keďže táto v žalobe ako aj v odvolaní proti rozsudku

krajského súdu opakovane namietala aplikáciu s poukazom

na ustanovenie § 109 ods. 1 tohto zákona.

Podľa , posledná veta študenti študijných

odborov zriadených podľa predchádzajúcich predpisov a študenti doktorandského štúdia

vo vedných odboroch alebo v umeleckých odboroch zriadených podľa predchádzajúcich

predpisov dokončia štúdium podľa predchádzajúcich predpisov.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobkyňa sa stala študentkou fakulty dňa 4.10.1999,

je s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie nepochybné, že podmienky jej štúdia

bolo potrebné posudzovať podľa právneho režimu vyplývajúceho zo

Obdobne v jej prípade bolo potrebné aplikovať ustanovenia predchádzajúceho

Študijného poriadku a Skúšobného poriadku Právnickej fakulty UK a to s poukazom na čl. 1

ods. 4 Študijného poriadku schváleného dňa 7.3.2005, podľa ktorého sa na študentov

prijatých v akademickom roku 2002/2003 a skôr vzťahuje Študijný a skúšobný poriadok

fakulty schválený dňa 19.2.1997 v znení neskorších zmien a doplnkov.

Štúdium, vykonávanie skúšok a prípadné ukončenie štúdia sa nepochybne v prípade

žalobkyne riadilo a ustanoveniami skoršieho skúšobného

a študijného poriadku fakulty (účinných od 10.9.1997).

Prvostupňové správne rozhodnutie o vylúčení žalobkyne zo štúdia však bolo vydané

s poukazom na so strohým konštatovaním,

že žalobkyňa nevyhovela na treťom opravnom termíne, pričom aj druhostupňové správne

rozhodnutie nesprávne odkazuje na neskorší , ako aj na

písm. a/ neskoršieho študijného poriadku (podľa ktorého je študent vylúčený zo štúdia,

ak nesplní požiadavky vyplývajúce zo študijného programu a zo študijného poriadku fakulty)

a tiež na čl. 4 ods. 8 a 9 (bližšie neurčeného) skúšobného poriadku.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že námietka žalobkyne o nesprávnom

právnom posúdení veci je dôvodná a naviac podľa názoru odvolacieho súdu nad prijateľnú

mieru strohé odôvodnenie rozhodnutia o vylúčení žalobkyne zo štúdia ako aj druhostupňové

potvrdzujúce správne rozhodnutie sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Stručný

odkaz na dikciu zákona a interných predpisov, ktoré sa na daný prípad nevzťahujú,

bez bližšieho uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, a úvah, ktorými

bola žalovaná vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, a ako

sa vysporiadala s námietkami žalobkyne, nezodpovedá požiadavkám dostatočného

odôvodnenia správneho rozhodnutia.

Napriek tomu, že na konanie v predmetnej veci sa v zmysle

Z. z. správny poriadok nevzťahuje (hoci inak vykazuje štandardného správneho konania

a rozhodnutia a predchádzajúca právna úprava – použitie správneho

poriadku v § 34 stanovoval), vzhľadom na to, že vo veci rozhodovala verejná vysoká škola

t. j. právnická osoba, ktorá zo zákona disponuje oprávnením rozhodovať o právach,

a povinnostiach fyzických osôb (a ich rozhodnutia tak podliehajú preskúmaniu súdom

v zmysle a nasl. ), nemožno upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych

požiadaviek kladených na konania a rozhodnutie správnych orgánov vyplývajúcich

napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77)31 z 28.9.1977 o ochrane jednotlivca

v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov resp. z Odporúčania Výboru ministrov Rady

Európy Rec (2007)7 z 20.6.2007 o dobrej verejnej správe čl. 17, v zmysle ktorého musia byť

správne rozhodnutie formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia

obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré bolo

vydané.

Treba tiež pripomenúť, že konanie a rozhodovanie súdu o žalobe je konaním

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa piatej časti a nie je pokračovaním

administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu prvého stupňa doplňovať vecnú

či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovanej, ktorá mala byť uvedená už v odôvodnení

rozhodnutia a tento nedostatok nemožno odstrániť dôvodmi dodatočne uvedenými

vo vyjadrení k žalobe, prípadne vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne proti rozsudku súdu

prvého stupňa.

Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov tak podľa názoru odvolacieho súdu

trpia vadami (, ), ktoré mali vplyv na ich zákonnosť a tieto

nedostatky nemal súd prvého stupňa ponechať bez povšimnutia.

Z uvedených dôvodov neboli podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku

krajského súdu a ani jeho zrušenie ( v spojení s ), preto ho odvolací súd

v súlade s ustanovením zmenil tak, že zrušil rozhodnutia správnych

orgánov a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s

ods. 1 tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania celkovo v sume 380,88 €,

ktoré tvoria trovy konania pred krajským súdom v sume 250,70 € a trovy odvolacieho konania

v sume 130,18 € určené v súlade s vyhláškou MS SR č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl.“). Trovy konania

pred krajským súdom pozostávajú:

- z odmeny za dva úkony právnej služby realizované v roku 2007 a to

- prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhl.) ... 1.371,–Sk (45,51 €)

- podanie žaloby zo dňa 21.9.2007 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.) ... 1.371,–Sk (45,51 €)

- z prislúchajúceho režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhl. - dvakrát po 178,–Sk (5,91 €)

- z odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2008 - účasť na pojednávaní pred krajským

súdom dňa 23.10.2008 (§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhl.) ... 1.465,– Sk (48,63 €)

- z prislúchajúceho režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhl. ...190,– Sk (6,31 €)

- zo zvýšenia sumy odmien za úkony právnej služby o 19%-nú DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl.,

teda 19% zo základu 4.207,–Sk (139,65 €), ktorý predstavuje súčet odmien za 3 úkony

právnej služby ... 799,30 Sk (26,53 €)

- zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 2.000,–Sk (66,39 €).

Trovy odvolacieho konania pozostávajú:

- z odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2008 - podanie odvolania zo dňa 12.12.2008

(§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.) ... 1.465,– Sk (48,63 €)

- z prislúchajúceho režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhl. ...190,– Sk (6,31 €)

- zo zvýšenia sumy odmien za úkony právnej služby o 19%-nú DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl.,

teda 19% zo základu 1.465,–Sk (48,63 €) ... 278,40 Sk (9,24 €)

- zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie v sume 66,–€.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 02. februára 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová