Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)bd5/376980.1a0cb5.pdf
PDF · 143.31 KB
No categories available
1Sžo/37/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžo/37/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka
a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci
žalobkyne: Bc. Z., bytom K., právne zastúpenej JUDr. J., advokátom v B., proti žalovanej:
Univerzita Komenského v Bratislave, Šafárikovo nám. č. 6, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OŠV 2192/2007/D IV/7 zo dňa 23.7.2007, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 255/2007-47 zo dňa
23.10.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S 255/2007-47 zo dňa 23.10.2008 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej
č. OŠV 2192/2007/D IV/7 zo dňa 23.7.2007 a prvostupňové rozhodnutie dekana Právnickej
fakulty UK v Bratislave č. ŠO 2622/2007 D IV/7 zo dňa 6.6.2007 z r u š u j e a vec
v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 380,88 € a to na účet
jej právneho zástupcu JUDr. J. č. ú. X., vedený vo V., a. s., v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu, ktorou
sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia
č. OŠV 2192/2007 D IV/7 zo dňa 23.7.2007, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie dekana
Právnickej fakulty UK v Bratislave č. ŠO 2622/2007 D IV/7 zo dňa 6.6.2007 o vylúčení
žalobkyne zo štúdia z dôvodu podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých
školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 131/2002 Z. z.“) pre nesplnenie požiadaviek vyplývajúcich zo študijného
programu a zo študijného poriadku.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalobkyňa bola vylúčená
na základe skutočnosti, že neuspela na treťom opravnom termíne štátnej skúšky z predmetu
medzinárodné právo a teda vylúčenie žalobkyne nastalo podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona
v spojení s čl. 23 bod 1 a/ Študijného poriadku UK v Bratislave pre nesplnenie požiadaviek
vyplývajúcich zo študijného poriadku. Za nedôvodnú považoval krajský súd námietku
žalobkyne o nedodržaní zákona a skúšobného poriadku pri stanovovaní termínov štátnych
skúšok, keď z administratívneho spisu vyplýva, že termíny štátnych skúšok boli žalobkyni
stanovené podľa čl. 4 ods. 5 skúšobného poriadku Právnickej fakulty UK tak, že časový
odstup medzi jednotlivými predmetmi štátnej skúšky bol dostatočný.
Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie, ktorým žiadala rozsudok
zrušiť z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu veci a nesprávneho posúdenia veci.
Poukázala na to, že študentkou sa stala za platnosti a účinnosti predchádzajúceho zákona
č. 172/1990 Zb. o vysokých školách (ďalej len „zákon č. 172/1990 Zb.“), podľa ktorého
sa malo v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. postupovať. Uviedla,
že predchádzajúci zákon č. 172/1990 Zb. neobsahoval žiadne obdobné ustanovenie
ako súčasný zákon, ktoré by stanovovalo maximálnu dobu, počas ktorej muselo byť štúdium
ukončené. Namietla zavádzanie retroaktivity v rozpore s princípmi právneho štátu. Poukázala
i na čl. 19 ods. 4 (zrejme ods. 6) písm. c/ a čl. 3 ods. 8 Študijného poriadku Právnickej fakulty
UK (ďalej len „študijný poriadok“), v kontexte ktorých druhostupňové rozhodnutie bolo
v čase jeho vydania predčasné, pretože žalovaná nesprávne aplikovala v prípade žalobkyne
len dvojročnú štandardnú dĺžku štúdia pre 2. stupeň ako pre študentov denného štúdia
a nie až trojročnú štandardnú dĺžku štúdia pre študentov v externej forme. Zdôraznila,
že v čase rozhodovania jednoznačne nebola prekročená lehota na vykonanie štátnej skúšky
resp. v súčasnosti nemôže byť, keďže žalobkyňa nemá reálnu možnosť ju vykonať v dôsledku
rozhodnutia žalovanej o jej vylúčení.
Namietala tiež časový odstup medzi jednotlivými štátnicami, pričom súd sa zameral
na lehoty pri predmete medzinárodné právo, ale nezameral sa na jednotlivé termíny
v kontexte všetkých predmetov. Pripomenula, že dňa 10.10.2005 nevyhovela na štátnici
z medzinárodného práva, pričom termín štátnice z občianskeho práva mala stanovený
na 28.9.2005, t.j. medzi jednotlivými štátnicami bol len 11-dňový odstup, čo je v rozpore
s čl. 17 ods. 2 študijného poriadku, podľa ktorého časový odstup jednotlivých skúšok
z predmetov štátnej skúšky je najmenej 14 dní, čo v danom prípade nebolo dodržané.
Namietala aj skutočnosť, že jej nebolo umožnené nahliadnuť do písomnej časti štátnej skúšky,
ktorej podľa vyhodnotenia nemala vyhovieť, čím nebola pripustená na ústnu časť skúšky dňa
4.6.2007, ktorú žalovaná nepredložila ani na pojednávaní.
Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok krajského
súdu potvrdiť ako vecne správny. K námietke žalobkyne, že neprekročila štandardnú dĺžku
štúdia a že táto mala byť posudzovaná podľa zákona č. 172/1990 Zb., ktorý nemal žiadne
obdobné ustanovenie, aké má súčasný zákon v § 65 ods. 2, uviedla, že zákon č. 172/1990 Zb.
vzťahujúci sa na študentov študijných odborov zriadených podľa predpisov účinných
pred účinnosťou zákona č. 131/2002 Z. z. nestanovuje maximálnu dĺžku štúdia, avšak
v druhej vete § 20 uvádza, že ak študent neskončí štúdium v termíne určenom študijným
a skúškovým poriadkom, prestáva byť študentom vysokej školy koncom školského roka,
v ktorom mal skončiť vysokoškolské štúdium. Poukázala na čl. 4 ods. 9 študijného poriadku
(zrejme skúšobného poriadku) účinného od 10.9.1997, podľa ktorého študent musí štátnu
skúšku vykonať do 2 rokov od splnenia podmienok, ktoré stanovuje študijný program
pre účasť na štátnej skúške. Zdôraznila, že žalobkyňa bola vylúčená z dôvodu nevyhovenia
na 3. opravnom termíne a teda že už žiadny opravný termín nemala. V súvislosti s tým
vyjadrila názor, že rozhodnutie o protiústavnosti stanovenia dĺžky vysokého štúdia nemôže
mať vplyv na vylúčenie žalobkyne.
K žalobkyňou vytýkanej skutočnosti o nedodržaní predpísaného časového odstupu
medzi jednotlivými skúškami uviedla, že na žalobkyňu sa vzťahuje študijný poriadok účinný
od 10.9.1997 a podľa čl. 4 ods. 5 skúšobného poriadku študent je v skúšobnom období
skúšaný najviac z jedného predmetu štátnej skúšky v jednom týždni, pričom časový odstup
medzi jednotlivými predmetmi časti štátnej skúšky je najmenej 6 kalendárnych dní a nie 15,
ako uvádza žalobkyňa. Dodala, že žalobkyni bolo umožnené nahliadnuť do písomnej časti
štátnej skúšky dňa 4.6.2007.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v intenciách dôvodov
podaného odvolania a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zmeniť. Vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) s tým, že rozsudok verejne vyhlásil
dňa 2. februára 2010 potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli
súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní
vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Z obsahu spisu prvostupňového súdu ako aj z administratívneho spisu žalovaného
vyplýva, že žalobkyňa sa stala študentkou Právnickej fakulty UK dňom jej zápisu
t. j. 4.10.1999.
Rozhodnutím dekana Právnickej fakulty UK v Bratislave č. ŠO 2622/2007 D IV/7
zo dňa 6.6.2007 bola podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona č. 131/2002 Z. z. vylúčená zo štúdia
pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku
s odôvodnením, že preskúmaním jej študijných výsledkov bolo zistené, že nevyhovela
na treťom opravnom termíne štátnej skúšky z predmetu „medzinárodné právo“.
Na základe odvolania žalobkyne bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené
rozhodnutím žalovanej č. OŠV 2192/2007/D IV 7 zo dňa 23.7.2007 s konštatovaním,
že nebolo zistené porušenie zákona č. 131/2002 Z. z., Štatútu Právnickej fakulty UK,
Študijného poriadku ani skúšobného poriadku Právnickej fakulty UK z 24.11.1997
a 7.3.2005. Z odôvodnenia vyplýva, že podľa čl. 4 ods. 8 skúšobného poriadku, ak študent
na štátnej skúške neprospel aspoň z jedného predmetu, klasifikácia štátnej skúšky je
„neprospel“; študent má právo na dva opravné termíny a na základe jeho písomnej žiadosti,
po vyjadrení vedúceho odboru a skúšajúcich, môže dekan určiť tretí opravný termín.
Žalovaná konštatovala, že žalobkyňa dňa 4.6.2007 nevyhovela na treťom opravnom termíne
štátnej skúšky z predmetu „medzinárodné právo“ a vyčerpala celkovú lehotu v časovom
rozpätí dvoch rokov, danú ods. 9 citovaného článku, čím žalobkyňa v zmysle čl. 23 ods. 1
písm. a/ citovaného študijného poriadku nesplnila požiadavky vyplývajúce zo študijného
programu a zo študijného poriadku fakulty.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
bola zamietnutá žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o vylúčení žalobkyne
zo štúdia na Právnickej fakulte UK v Bratislave a preto odvolací súd preskúmal rozsudok
súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho
konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovanej a konanie mu predchádzajúce.
Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa dôsledne nevysporiadal
so všetkými námietkami žalobkyne, keďže táto v žalobe ako aj v odvolaní proti rozsudku
krajského súdu opakovane namietala aplikáciu zákona č. 131/2002 Z. z. s poukazom
na ustanovenie § 109 ods. 1 tohto zákona.
Podľa § 109 ods. 1, posledná veta zákona č. 131/2002 Z. z. študenti študijných
odborov zriadených podľa predchádzajúcich predpisov a študenti doktorandského štúdia
vo vedných odboroch alebo v umeleckých odboroch zriadených podľa predchádzajúcich
predpisov dokončia štúdium podľa predchádzajúcich predpisov.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobkyňa sa stala študentkou fakulty dňa 4.10.1999,
je s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie nepochybné, že podmienky jej štúdia
bolo potrebné posudzovať podľa právneho režimu vyplývajúceho zo zákona č. 172/1990 Zb.
Obdobne v jej prípade bolo potrebné aplikovať ustanovenia predchádzajúceho
Študijného poriadku a Skúšobného poriadku Právnickej fakulty UK a to s poukazom na čl. 1
ods. 4 Študijného poriadku schváleného dňa 7.3.2005, podľa ktorého sa na študentov
prijatých v akademickom roku 2002/2003 a skôr vzťahuje Študijný a skúšobný poriadok
fakulty schválený dňa 19.2.1997 v znení neskorších zmien a doplnkov.
Štúdium, vykonávanie skúšok a prípadné ukončenie štúdia sa nepochybne v prípade
žalobkyne riadilo zákonom č. 172/1990 Zb. a ustanoveniami skoršieho skúšobného
a študijného poriadku fakulty (účinných od 10.9.1997).
Prvostupňové správne rozhodnutie o vylúčení žalobkyne zo štúdia však bolo vydané
s poukazom na § 66 ods. 1 písm. c/ zákona č. 131/2002 Z. z. so strohým konštatovaním,
že žalobkyňa nevyhovela na treťom opravnom termíne, pričom aj druhostupňové správne
rozhodnutie nesprávne odkazuje na neskorší zákon č. 131/2002 Z. z., ako aj na čl. 23 ods. 1
písm. a/ neskoršieho študijného poriadku (podľa ktorého je študent vylúčený zo štúdia,
ak nesplní požiadavky vyplývajúce zo študijného programu a zo študijného poriadku fakulty)
a tiež na čl. 4 ods. 8 a 9 (bližšie neurčeného) skúšobného poriadku.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že námietka žalobkyne o nesprávnom
právnom posúdení veci je dôvodná a naviac podľa názoru odvolacieho súdu nad prijateľnú
mieru strohé odôvodnenie rozhodnutia o vylúčení žalobkyne zo štúdia ako aj druhostupňové
potvrdzujúce správne rozhodnutie sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Stručný
odkaz na dikciu zákona a interných predpisov, ktoré sa na daný prípad nevzťahujú,
bez bližšieho uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, a úvah, ktorými
bola žalovaná vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, a ako
sa vysporiadala s námietkami žalobkyne, nezodpovedá požiadavkám dostatočného
odôvodnenia správneho rozhodnutia.
Napriek tomu, že na konanie v predmetnej veci sa v zmysle § 108 zákona č. 131/2002
Z. z. správny poriadok nevzťahuje (hoci inak vykazuje štandardného správneho konania
a rozhodnutia a predchádzajúca právna úprava – zákon č. 172/1990 Zb. použitie správneho
poriadku v § 34 stanovoval), vzhľadom na to, že vo veci rozhodovala verejná vysoká škola
t. j. právnická osoba, ktorá zo zákona disponuje oprávnením rozhodovať o právach,
a povinnostiach fyzických osôb (a ich rozhodnutia tak podliehajú preskúmaniu súdom
v zmysle § 244 ods. 2 a nasl. OSP), nemožno upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych
požiadaviek kladených na konania a rozhodnutie správnych orgánov vyplývajúcich
napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77)31 z 28.9.1977 o ochrane jednotlivca
v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov resp. z Odporúčania Výboru ministrov Rady
Európy Rec (2007)7 z 20.6.2007 o dobrej verejnej správe čl. 17, v zmysle ktorého musia byť
správne rozhodnutie formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia
obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré bolo
vydané.
Treba tiež pripomenúť, že konanie a rozhodovanie súdu o žalobe je konaním
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa piatej časti OSP a nie je pokračovaním
administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu prvého stupňa doplňovať vecnú
či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovanej, ktorá mala byť uvedená už v odôvodnení
rozhodnutia a tento nedostatok nemožno odstrániť dôvodmi dodatočne uvedenými
vo vyjadrení k žalobe, prípadne vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne proti rozsudku súdu
prvého stupňa.
Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov tak podľa názoru odvolacieho súdu
trpia vadami (§ 250j ods. 2 písm. a/, d/ OSP), ktoré mali vplyv na ich zákonnosť a tieto
nedostatky nemal súd prvého stupňa ponechať bez povšimnutia.
Z uvedených dôvodov neboli podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku
krajského súdu a ani jeho zrušenie (§ 220 v spojení s § 246c OSP), preto ho odvolací súd
v súlade s ustanovením § 250ja ods. 3 OSP zmenil tak, že zrušil rozhodnutia správnych
orgánov a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 250k
ods. 1 OSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania celkovo v sume 380,88 €,
ktoré tvoria trovy konania pred krajským súdom v sume 250,70 € a trovy odvolacieho konania
v sume 130,18 € určené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl.“). Trovy konania
pred krajským súdom pozostávajú:
- z odmeny za dva úkony právnej služby realizované v roku 2007 a to
- prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhl.) ... 1.371,–Sk (45,51 €)
- podanie žaloby zo dňa 21.9.2007 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.) ... 1.371,–Sk (45,51 €)
- z prislúchajúceho režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhl. - dvakrát po 178,–Sk (5,91 €)
- z odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2008 - účasť na pojednávaní pred krajským
súdom dňa 23.10.2008 (§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhl.) ... 1.465,– Sk (48,63 €)
- z prislúchajúceho režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhl. ...190,– Sk (6,31 €)
- zo zvýšenia sumy odmien za úkony právnej služby o 19%-nú DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl.,
teda 19% zo základu 4.207,–Sk (139,65 €), ktorý predstavuje súčet odmien za 3 úkony
právnej služby ... 799,30 Sk (26,53 €)
- zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 2.000,–Sk (66,39 €).
Trovy odvolacieho konania pozostávajú:
- z odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2008 - podanie odvolania zo dňa 12.12.2008
(§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.) ... 1.465,– Sk (48,63 €)
- z prislúchajúceho režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhl. ...190,– Sk (6,31 €)
- zo zvýšenia sumy odmien za úkony právnej služby o 19%-nú DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl.,
teda 19% zo základu 1.465,–Sk (48,63 €) ... 278,40 Sk (9,24 €)
- zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie v sume 66,–€.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 02. februára 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová