Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/52/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a členov senátu JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému D. D., nar. XX.XX.XXXX v H. T., trvale bytom H. T., U. E. 8, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., o odvolaniach obžalovaného a prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len prokurátor) proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 11.03.2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.05.2022 takto

rozhodol:

I. Podľa , z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Na podklade sa

obžalovaný D. D., nar. XX.XX.XXXX v H. T., trvale bytom H. T., U. E. 8, t. č. v Ústave na výkon väzby Ilava

o d s u d z u j e :

Podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zák., s prihliadnutím na § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

II. Podľa sa odvolanie obžalovaného D. D. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 11.03.2022, bol obžalovaný D. D. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 22.09.2020 o 2:30 hodine, v spálni na poschodí rodinného domu na adrese U. E. 8, pristúpil k bývalej manželke I. D. a nožom o dĺžke čepele 17,5 cm ju bodol do ľavej časti hrudníka, čím jej spôsobil poranenie obalu srdca (perikardu) idúce do dutiny brušnej cez perforovanú bránicu s perforáciou hrubého čreva v oblasti slezinového ohybu a so zakrvácaním do dutiny brušnej, pričom bodná rana bola dĺžky cca 1,5 cm a hĺbky 12-15 cm, čím jej spôsobil ťažké zranenie a tiež jej spôsobil bodné poranenie strednej tretiny ramena o dĺžke cca 5 cm a hĺbke cca 15 mm s poranením svalu musculus biceps brachii, pričom tieto jej zranenia si vyžiadali chirurgické ošetrenie vykonané v Nemocnici s poliklinikou Považská Bystrica.

Za to bol odsúdený podľa § 145 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8, § 37 písm. m), § 39 ods. 2 písm. a), Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. okresný súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci (kuchynského noža o celkovej dĺžke 30 cm), podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. mu uložil ochranný dohľad na 3 (tri) roky a podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 3 písm. f), ods. 4 písm. a) Tr. zák. mu uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou I. D. v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami v čase plynutia ochranného dohľadu a povinnosť spočívajúcu v príkaze nepribližovať sa v čase plynutia ochranného dohľadu k poškodenej I. D. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej. Okresný súd súčasne podľa obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej I. D., nar. XX.XX.XXXX v H. T., trvale bytom U. E. 8, škodu vo výške 9.172,80 eur (bolestné) a poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 6.261,17 eur, všetko do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že podľa poškodenú I. D. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti výroku o vine a treste citovaného rozsudku, ako aj konaniu, ktoré mu predchádzalo podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný D. D., ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu, pričom sa domáhal, aby dovolací (správne má byť odvolací) súd napadnutý rozsudok zrušil podľa , , , a . On nenaplnil skutkovú podstatu trestného činu vraždy v štádiu pokusu a jeho obvinenie bolo políciou účelovo nadkvalifikované. Pochybnosti prípadu vyplynuli aj z výsluchov MUDr. R., MUDr. E. a MUDr. R., ako aj znaleckej organizácie LEGE ARTIS, ktorej zástupkyňa počas výsluchu potvrdila, že vychádzali len z trestného spisu a už zadováženej lekárskej dokumentácie bez toho, aby si opätovne vyžiadali zdravotnú dokumentáciu. Výsluchom MUDr. R. za účasti znalcov MUDr. E. a MUDr. Štullera sa preukázalo, že u poškodenej sa na ramene jednalo len o povrchovú reznú ranu, a teda nie bodnú ranu ako je uvedené v lekárskych správach a znaleckých posudkoch, a ktorá mohla vzniknúť tým, že keď chytal poškodenú pod ramenami oboma rukami, mohol ju porezať na ramene nožom, ktorý stále držal v pravej ruke, potom čo jej nedokázal zabrániť, aby mu chytila ruku a sama sa zranila. Keďže samotní znalci MUDr. R. a MUDr. R. mali medzi sebou pochybnosti, tak súd pripustil vykonanie revízneho znaleckého posudku prostredníctvom prizvanej znaleckej organizácie LEGE ARTIS č. 4/2022, ktorej závery na hlavnom pojednávaní predniesla znalkyňa doc. MUDr. J. M. O., PhD. z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, ktoré boli zhodné so zisteniami MUDr. R.. Závery znalcov, ako aj znaleckej organizácie nemožno hodnotiť, že sú bez akýchkoľvek pochybností, práve naopak, hlavne zistený záver MUDr. R. bol očividne ovplyvnený vyšetrovateľkou a OČTK, nakoľko sa nestotožnila so závermi znalca MUDr. E., ktorý ako jediný aj fyzicky v NsP Považská Bystrica liečil a následne lekársky vyšetroval poškodenú I. D. a sám OČTK uviedol, že zranenie poškodenej mohlo vzniklo tým spôsobom ako opísal obvinený, teda možným sebapoškodzovaním, než aktívnym konaním inej osoby. Počas toho ako sa cez poškodenú načahoval ku kľučke okna, aby ho zatvoril ľavou rukou, tak povedala, že ak ju chce zabiť, tak nech ju zabije a zrazu len chytila jeho pravú ruku s nožom a bodla sa. Bolo to rýchle a nestačil tomu zabrániť. Je pravda, že nožík držal v ruke on, no nevie, či počas toho ako sa raz bodla, či aj on spravil nejaký pohyb. Nesúhlasí s tvrdením, že bývalej manželke neposkytol pomoc. Ihneď potom ako jej pomohol ľahnúť na posteľ, podal jej uterák, aby si ho priložila na ranu a následne jej podal aj jej mobil, aby ho odblokovala svojim odtlačkom prsta až sa môže privolať záchranka. Odmieta tvrdenie poškodenej, že ju mal údajne pichnúť tak, že mal k nej pristúpiť a bodnúť ju celou silou do hrudníka, tak ako to uviedla ona a aj ukázala počas rekonštrukcie, a taktiež zopakovala aj súdu na hlavnom pojednávaní. Nepoňal úmysel iného usmrtiť, nemal a ani nemá k takémuto konaniu motív a hlavne, že samotné zranenia, tak ako uviedli všetci znalci, poškodenú neohrozovali na živote a ani jej nemohli spôsobiť smrť, nakoľko poškodenej bola poskytnutá špecializovaná lekárska pomoc, keďže sa jednalo o jedno bodnutie smerujúce zhora nadol mimo orgány ohrozujúce človeka na živote a povrchové poranenie ramena bez potreby zošívania, pričom poranenia sú stredne ťažké a nezanechávajú trvalé následky. Znalec PhDr. I. T. potvrdil na hlavnom pojednávaní, že agresivita nie je zvýraznenou črtou jeho osobnosti, nikdy sa nedopustil žiadneho trestného činu, či priestupku, vždy mal čistý register. Došlo aj k porušeniu práv na jeho obhajobu v prípravnom konaní a namietal nečitateľné zdravotné záznamy (lekársku prepúšťaciu správu z č.l. 710-717 trestného spisu). V prípravnom konaní aj počas hlavného pojednávania došlo k závažným procesným pochybeniam, ktoré spočívajú v porušení jeho práva na riadne zistenie skutkových okolností, ako aj v nezákonnom postupe OČTK a

porušení práva na obhajobu, a preto sa domáhal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodol vo veci sám tak, že napraví na ňom spáchanú krivdu nesprávne právne nadkvalifikovaného skutku a oslobodí ho spod obžaloby, alternatívne ho odsúdi na primeraný trest za ublíženie na zdraví z nedbanlivosti, ku ktorému sa súdu prvého stupňa priznal a svoju vinu aj oľutoval.

Proti výroku o treste uvedeného rozsudku podal v zákonnej lehote v neprospech obžalovaného odvolanie aj prokurátor, nakoľko mal za to, že obžalovanému bol uložený trest v rozpore s § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., pričom súd nedôvodne aplikoval postup podľa Tr. zák. a obžalovanému uložil neprimerane nízky trest odňatia slobody. Okresný súd sa nevysporiadal s otázkou, prečo by bolo vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu trestného činu, použitie trestnej sadzby ustanovenej pre obžalovaného neprimerane prísne. Nemožno hodnotiť povahu alebo závažnosť predmetného pokusu trestného činu vraždy ako menej závažnú, ktorá by odôvodňovala mimoriadne zníženie trestu v prípade obžalovaného. Osobné pomery obžalovaného nie sú takými mimoriadnymi okolnosťami, ktoré by odôvodňovali v jeho prípade mimoriadne zníženie trestu a naviac súd pri ukladaní trestu ani neaplikoval ustanovenie Tr. zák., pri ktorom by mohol zdôvodňovať mimoriadne znížený trest osobnými pomermi obžalovaného. Obžalovaný počas priebehu celého trestného konania neprejavil žiadnu ľútosť za spáchanie obzvlášť závažného zločinu, aj na hlavnom pojednávaní ľutoval len sám seba a v tomto smere aj prejavoval svoje emócie. Trest by mal byť ukladaný v strede, prípadne až v hornej polovici individuálne upravenej trestnej sadzby aj z toho dôvodu, že predmetný skutok spáchal krátko po prepustení z väzby, resp. výkonu trestu za násilný trestný čin spáchaný tiež voči poškodenej, kedy jej priamo hrozil smrťou a po prepustení z výkonu trestu sa naozaj o usmrtenie poškodenej aj pokúsil. Použitie zmierňovacieho ustanovenia podľa Tr. zák. bolo v posudzovanej trestnej veci nedôvodné, v dôsledku čoho je uložený trest odňatia slobody neprimeraný a nezákonný, lebo je mimo zákonnej trestnej sadzby. Navrhol, aby odvolací súd podľa , zrušil odvolaním napadnutý výrok o treste z rozsudku súdu prvého stupňa a podľa rozhodol sám tak, že obžalovanému uloží prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody bez použitia ustanovení Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody.

Prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že s dôvodmi odvolania sa nestotožňuje, výrok o vine súdu prvého stupňa považuje za vecne správny. Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje predovšetkým jeho bývalá manželka (poškodená) I. D., ktorá na hlavnom pojednávaní opakovane podrobne opísala konanie obžalovaného. Jej výpoveď možno jednoznačne považovať za vierohodnú, keď ani jej opakovanými krížovými výsluchmi neboli zistené a preukázané žiadne fabulácie. Zo záverov znaleckého posudku č. 83/2020 vypracovaného znalcom PhDr. I. T. vyplýva, že pri vyšetrení poškodenej I. D. nezistil zvýšené tendencie k sebadeštrukčnému, či autoagresívnemu konaniu, nie sú prítomné poruchy vnímania a myslenia. Všeobecná psychologická vierohodnosť je zachovaná, nemá sklony konfabulatórne spracúvať udalosti tvoriace predmet vyšetrovania. Jej výpovede v rámci realizovaných výsluchov v predmetnej trestnej veci hodnotil z psychologického hľadiska ako vierohodné a aj špecifická psychologická vierohodnosť je zachovaná. Poukázal tiež na závery znaleckého posudku č. 84/2020 znalca PhDr. I. T., ktorý uviedol, že obžalovaný sa nedokázal vyrovnať s rozvodom, podozrieval manželku z nevery, prežíval stav úzkosti z pocitu neistoty, mal strach z opustenia. Ich manželstvo bolo rozvedené, čo silne emocionálne prežíval, pričom v rámci vyšetrovania sa zmieňoval, že po rozvode, v zlom emočnom rozpoložení, impulzívne roztrhal rozvodové papiere. Po rozvode pokračoval vo svojich majetníckych nárokoch voči exmanželke, ktorú sa snažil vrátiť do vzťahu. Naďalej bol voči nej žiarlivý, kontroloval ju a podozrieval. Produkoval iracionálne žiarlivostné presvedčenia, ktoré mali silný emočný náboj a ktoré intenzívne zaplavovali a ovplyvňovali jeho osobnosť najmä z hľadiska pocitov poníženej hrdosti, urazenej samoľúbosti, resp. sa dostávali do popredia negatívne myšlienky zraňujúce jeho ego a produkovali v ňom hnev a zlosť s cieľom donútiť, pokoriť exmanželku, aby zotrvala vo vzťahu. V tejto situácii, keď sa exmanželka odmietala vrátiť do vzťahu s obžalovaným, narastal v obžalovanom negativizmus, jeho modulácia afektu zlyhávania v podobe zvýšenej impulzivity v správaní, resp. v konaní, čoho dôsledkom bolo jeho počínanie v daný deň, keď exmanželku navštívil v bytovej jednotke, a aj napriek tomu, že mala z neho strach a odmietala sa s ním rozprávať, či zotrvať v jednej miestnosti, ju do toho nútil. Verzia obžalovaného o samopoškodení poškodenej nebola podporená žiadnym dôkazom vyprodukovaným na hlavnom pojednávaní. Jediným dôkazom v prospech obžalovaného bol znalecký posudok vypracovaný znalcom MUDr. E. v prípravnom konaní, ktorý však po oboznámení s ďalšími dôkazmi už v prípravnom konaní poprel pôvodné závery a vylúčil vôbec možnosť samopoškodenia poškodenou. Vo vzťahu k mechanizmu vzniku zranení prokurátor poukázal na závery znaleckého posudku č. 26/2021

vypracovaného MUDr. M. R., PhD., ktoré boli následne potvrdené kontrolným znaleckým posudkom znaleckej organizácie LEGE ARTIS. Až absurdne pôsobí dôvod, prečo by si mala poškodená spôsobiť také výrazné zranenia, ktoré jej dokonca mohli spôsobiť smrť. Bez akéhokoľvek logického základu vyznieva tvrdenie obžalovaného, že poškodená mala na neho zaútočiť nožom, ktorý sa mal nachádzať v jeho bytovej jednotke, pričom ho mala vytiahnuť v spálni spod postele. Toto považoval za absurdné, prečo by poškodená odcudzila obžalovanému nôž z jeho bytovej jednotky a tento si následne preniesla a schovala do svojej spálne. Ďalej poukázal na výpovede svedkov (zasahujúcich policajtov), keď opisovali buď ako sa im obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu, resp. ako im poškodená opísala, akým spôsobom jej obžalovaný ublížil. Obžalovaný ani na mieste krátko po zadržaní nikomu neuvádzal teóriu o samopoškodení poškodenej, s touto verziou prvýkrát prišiel pri rozhodovaní o jeho vzatí do väzby na Okresnom súde Trenčín. Zabezpečený záznam z tiesňového volania poškodenej potvrdzuje, že poškodená naozaj od samého počiatku konštantne opisuje spáchanie skutku rovnako a žiadnym spôsobom ho neprifarbuje. Vzhľadom na lokalizáciu bodných poranení, silou ako mal byť útok spôsobený (malo dôjsť k prerazeniu chrupavkovitej časti rebier v strednej časti hrudníka v oblasti srdca) a spôsob spáchania skutku, teda, že obžalovaný mal s nožom bodnúť poškodenú do hrude, do oblasti srdca, obžalovaný musel byť uzrozumený s tým, že daným útokom jednoznačne môže privodiť smrť poškodenej a z následného počínania si obžalovaného po bodnutí poškodenej vyplýva, že konanie obžalovaného malo smerovať k usmrteniu poškodenej. Obmedzovanie poškodenej zo strany obžalovaného po tom ako ju bodol, ku ktorému malo dôjsť v čase o 2.30 hod. a neumožnenie privolať si pomoc priamo, svedčí o úmysle obžalovaného privodiť poškodenej smrť. Napriek tomu, že k bodnutiu poškodenej malo dôjsť už v čase približne o 2.30 hod., až do 4.58 hod. obžalovaný neprivolal poškodenej rýchlu zdravotnú pomoc a bránil jej v tom, aby si privolala pomoc sama. Túto si mala poškodená privolať sama až po tom, ako sa jej podarilo vymaniť spod moci obžalovaného, ktorý ju dovtedy mal držať a strážiť v izbe na poschodí ich spoločného domu. Navrhol preto, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora prostredníctvom obhajcu nesúhlasil s jeho argumentami a s tým, že súdom uložený trest vo výmere 14 rokov je neakceptovateľný a neprimerane nízky z pohľadu generálnej prevencie. On žiadnym spôsobom nenaplnil skutkovú podstatu trestného činu vraždy v štádiu pokusu. Domáhal sa, aby odvolací súd prehodnotil právnu kvalifikáciu žalovaného skutku a túto zmenil z nadkvalifikovanej právnej kvalifikácie z trestného činu vraždy v štádiu pokusu na trestný čin ublíženia na zdraví. On nepoňal úmysel iného usmrtiť, nemal a ani nemá k takémuto konaniu motív a samotné zranenia nemohli spôsobiť smrť, nakoľko poškodenej bola poskytnutá špecializovaná lekárska pomoc (zhodný záver všetkých troch znalcov), keďže sa jednalo o jedno bodnutie smerujúce zhora nadol mimo orgány ohrozujúce človeka na živote, pričom poranenia sú stredne ťažké a nezanechávajú trvalé následky. Poškodená skresľuje, zavádza a zveličuje skutkové udalosti. V minulosti nebol voči bývalej manželke ani k deťom agresívny, násilný, nikdy na svojich blízkych nepoložil ruku, ani sa nedopustil žiadneho trestného činu, či priestupku, vždy mal čistý register. Nielen v prípravnom konaní, ale aj počas hlavného pojednávania došlo k závažným procesným pochybeniam, ktoré spočívajú v porušení jeho práva na riadne zistenie skutkových okolností, vychádzajúc zo zlej právnej kvalifikácie skutku, ako aj v nezákonnom postupe OČTK a porušení práva na obhajobu a preto sa domáha, aby odvolací súd podľa odvolanie prokurátora zamietol a rozsudok napadnutý jeho odvolaním zrušil podľa , , , a a podľa rozhodol vo veci sám alebo vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a tak napravil na ňom spáchanú krivdu a oslobodil ho spod obžaloby za zločin, ktorý nespáchal, alternatívne ho odsúdil na primeraný trest za ublíženie na zdraví z nedbanlivosti, ku ktorému sa súdu prvého stupňa priznal a svoju vinu oľutoval.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu konanom o podaných odvolaniach, za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti poškodených (I. D. a zástupkyne Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.), prokurátor krajskej prokuratúry navrhol po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste odňatia slobody obžalovanému bez použitia ustanovenia Tr. zák. uložiť prísnejší trest odňatia slobody, špecifikovaný v prečítanom odvolaní a zároveň navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa

Obhajca obžalovaného navrhol, aby krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa podľa , , , , obžalovaného buď sám oslobodil spod obžaloby a tým napravil na ňom spáchanú krivdu právneho nadkvalifikovania skutku, alternatívne nech je mu uložený primeraný trest za spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti, ku ktorému sa

súdu prvého stupňa priznal a svoju vinu oľutoval. Vo vzťahu k odvolaniu prokurátora navrhol toto ako nedôvodné zmietnuť podľa

Obžalovaný v konečnom návrhu s plačom uviedol, že sa necíti byť vinným zo spáchania trestného činu vraždy, cíti sa vinným len z toho, čo už uviedol jeho obhajca, a aj on pri svojich výsluchoch. Podľa jeho názoru nebola vec dostatočne vyšetrená, okrem toho, čo povedal jeho obhajca žiada krajský súd, aby vec vrátil okresnému súdu z dôvodu nech sa zistí celková pravda. Domáhal sa uloženia nižšieho trestu, ale v najprísnejšom stupni stráženia, ak ho krajský súd bude považovať za vraha.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaného D. D. a prokurátora podaného v neprospech obžalovaného D. D. podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , na verejnom zasadnutí 26. mája 2022 na podklade včas podaných odvolaní obžalovaného D. D. a prokurátora preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť odvolateľmi napadnutých výrokov o vine a treste odňatia slobody (v nadväznosti na to aj výrokov o spôsobe jeho výkonu, treste prepadnutia veci, ochrannom dohľade, obmedzení, povinnosti a náhrade škody), ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa . Uvedeným postupom zistil, že dôvodné je len odvolanie prokurátora podané v neprospech obžalovaného D. D. proti výroku o treste odňatia slobody a naproti tomu odvolanie obžalovaného D. D. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Preskúmaním správnosti postupu konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutých výrokov rozsudku vo vzťahu k obžalovanému D. D., odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by už samé o sebe zakladali dôvod pre ich zrušenie.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal vo vzťahu k prejednávanému skutku všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, objasnenia všetkých skutočností významných pre rozhodnutie a na podklade vykonaných dôkazov správne zistil okolnosti, za ktorých obžalovaný D. D. spáchal skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného i akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. So zreteľom na to, že dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd na seba navzájom nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o správnosti skutkových záverov okresného súdu, ako aj o priebehu skutkového deja. Okresný súd procesne správne a dôsledne pri ustálení viny u obžalovaného D. D. vychádzal tiež z priamych i nepriamych dôkazov, keď okrem iného zhodnotil priamo usvedčujúcu výpoveď I. D. (poškodenej), podporne výpovede svedkov D. D. ml. (syna obžalovaného), práp. Bc. D. Q., A. E., H. U., práp. E. H. (príslušníkov PZ) v kontexte znaleckých posudkov č. 5/2020, č. 26/2021, č. 4/2022 (konštatujúcich rozsah a spôsob, akým došlo k zraneniam poškodenej), znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická biológia, kriminalistická genetická analýza preukazujúceho, že na stere rukoväte noža sa nachádza DNA poškodenej a obžalovaného, znaleckých posudkov č. 83/2020 (preukazujúceho schopnosť vnímania, myslenia a vierohodnosti vyjadrovania poškodenej), č. 84/2020 (vyjadrujúceho tiež vzťah obžalovaného k poškodenej), zápisnice o obhliadke miesta činu s príslušnou fotodokumentáciou, zápisníc o rekonštrukcii (osobitne za účasti obžalovaného a poškodenej) s fotodokumentáciou, záznamu z volania poškodenej na tiesňovú linku zo dňa 22.09.2020 a rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. zo dňa 03.06.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 16.07.2020, ktorým bol obžalovaný v minulosti uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , Tr. zák. s poukazom na a Tr. zák. vo vzťahu k poškodenej, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Vzhľadom k tomu, že odvolacie námietky obžalovaného sú v podstate úplne totožné s jeho obhajobnými tvrdeniami realizovanými v prípravnom konaní i v konaní pred súdom prvého stupňa (na hlavnom pojednávaní) a okresný súd sa s nimi už náležite a potrebným spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku a krajský súd sa s jeho dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje, v podrobnostiach na ne iba odkazuje.

Vychádzajúc z takto správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani v tom smere, keď konanie obžalovaného právne posúdil (kvalifikoval) ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty spáchaného obzvlášť závažného zločinu tak, ako to podrobne a aj podľa odvolacieho súdu správne odôvodnil okresný súd na strane 16 písomného vyhotovenia svojho rozsudku.

Odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam a právnym záverom ako okresný súd, osvojil si tiež dôvody i úvahy, ktorými ten rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery a preto v podrobnostiach len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Preskúmaním výroku o treste odňatia slobody z podnetu podaných odvolaní prokurátora (v neprospech obžalovaného) a obžalovaného krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné. Okresný súd správne obžalovanému priznal existenciu jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona (bol už za trestný čin odsúdený) pri absencii (neprítomnosti) poľahčujúcej okolnosti. Obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. zo dňa 03.06.2020 (právoplatným dňa 16.07.2020) v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 16.07.2020, ktorým bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Uvedená skutočnosť mala vplyv na to, že bola obžalovanému zohľadnená priťažujúca okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm. m) Tr. zák. z dôvodu, že teraz preskúmavaného skutku (obzvlášť závažného zločinu) sa dopustil necelé tri mesiace po tom, ako vykonal trest odňatia slobody za predchádzajúci trestný čin (prečin). Pre pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností (1:0) okresný súd následne pri ukladaní trestu odňatia slobody správne vychádzal z upraveného rozpätia trestnej sadzby (16 rokov a 8 mesiacov až 20 rokov), nakoľko zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 4 Tr. zák. vo vzťahu k ustanoveniu § 145 ods. 1 Tr. zák.). Okresnému súdu sa však v preskúmavanej veci použitie takto upravenej trestnej sadzby zdalo byť neprimerane prísne a preto obžalovanému mimoriadne znížil trest odňatia slobody podľa § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pričom mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 4 Tr. zák.).

Krajský súd však následne, napriek tomu, že okresný súd správne u obžalovaného zohľadnil pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností (§ 38 ods. 2 Tr. zák.), nevzhliadol možnosť aplikácie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Uvedené ustanovenie (upravujúce hmotnoprávny inštitút mimoriadneho zníženia trestu) by pri preskúmavanej trestnej veci spĺňalo kritériá opodstatnenosti, zákonnosti, primeranosti a spravodlivosti len v situácii, pokiaľ by bolo po skutkovej i právnej stránke nepochybne ustálené, že použitie trestnej sadzby ustanovenej (kam spadá i upravená trestná sadzba podľa Tr. zák.) by bolo vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy stíhaného skutku (obzvlášť závažného zločinu) smerujúceho proti životu iného (poškodenej I. D.) pre obžalovaného neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti by postačoval trest kratšieho trvania. Krajský súd s prihliadnutím na povahu a závažnosť tohto trestného činu preto dospel k záveru, že obžalovanému nie je možné mimoriadne znížiť trest v zmysle ustanovenia Tr. zák., pričom neboli splnené zákonné podmienky ani na postup podľa Tr. zák. Povahu a závažnosť trestného činu je nevyhnutné komplexne posudzovať v každom jednotlivom prípade osobitne s tým, že ju determinuje (určuje) predovšetkým konanie páchateľa (obžalovaného), následok, ako aj okolnosti, prečo k očakávanému následku nedošlo.

V preskúmavanom prípade bolo správne a nepochybne ustálené, že obžalovaný sa konania vymedzeného v skutkovej vete napadnutého rozsudku okresného súdu dopustil, a keďže ho nedokončil, malo to vplyv na právnu kvalifikáciu skutku, kde vývojovým štádiom bol pokus trestného činu (§ 14 ods. 1 k § 145 ods. 1 Tr. zák.). Z hľadiska zavinenia išlo pritom o priamy úmysel obžalovaného, ktorý sa v priebehu krátkeho času zmenil sčasti na úmysel nepriamy (obžalovaný bol uzrozumený s tým, že s prihliadnutím na miesta na tele poškodenej I. D., kde útok z jeho strany smeroval a charakter zranení poškodenej môže nastať smrť tejto osoby). Takéto konanie, ktorému predchádzal rozvod medzi obžalovaním a poškodenou a zároveň 8 (osem) mesačný výkon trestu odňatia slobody v ústave

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia pre menej závažný trestný čin (prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.), ktorého sa dopustil tiež voči (proti) poškodenej bolo uskutočnené len necelé tri mesiace po výkone trestu odňatia slobody za spomínaný prečin. Obžalovaný po spáchaní žalovaného skutku neposkytol poškodenej potrebnú pomoc a ani dobrovoľne neumožnil, aby si poškodená sama ihneď privolala zdravotnícku pomoc, tú si privolala až viac ako dve hodiny po spáchaní skutku obžalovaným. Všetky tieto pre krajský súd rozhodné skutočnosti (útok obžalovaného proti životu poškodenej, i keď v štádiu pokusu, neposkytnutie pomoci poškodenej zo strany obžalovaného bezprostredne po skutku, bránenie poškodenej obžalovaným, aby si sama ihneď po čine privolala adekvátnu, t. j. rýchlu zdravotnícku pomoc) podľa názoru krajského súdu bránia tomu, aby bolo možné obžalovanému mimoriadne znížiť trest odňatia slobody.

Krajský súd s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mali vplyv na výšku trestu odňatia slobody vo vzťahu k obžalovanému mal za to, že trest odňatia slobody, ktorý bude uložený obžalovanému vo výmere 16 (šestnásť) rokov a 8 (osem) mesiacov podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 145 ods. 1 Tr. zák., za súčasného zvýšenia dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. (upravené rozpätie trestnej sadzby 16 rokov a 8 mesiacov až 20 rokov), t. j. na dolnej hranici príslušnej (upravenej) trestnej sadzby, bez mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody (§ 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák.), zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistenú priťažujúcu okolnosť, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. K uvedenému krajský súd dodáva, že pre uloženie trestu odňatia v takejto výmere (na samotnej spodnej hranici upraveného rozpätia trestnej sadzby) malo vplyv tiež ustanovenie § 34 ods. 5 písm. c) Tr. zák., nakoľko obžalovaný, i keď so značným časovým odstupom viac ako dvoch hodín poškodenej podal mobil a umožnil jej ísť hore do izby, v dôsledku čoho si poškodená mohla zavolať rýchlu zdravotnícku pomoc. Krajský súd na výkon trestu odňatia slobody (rovnako ako správne už predtým okresný súd) výnimočne obžalovaného podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože mal za to, že so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného (doteraz bol jedenkrát súdne trestaný, a to nepodmienečným trestom odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia) bude jeho náprava v tomto ústave na výkon trestu lepšie zaručená.

Odvolanie obžalovaného smerovalo proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného a preto krajský súd obligatórne preskúmal aj zákonnosť a odôvodnenosť ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad ( ). Pri tomto prieskume zistil, že okresný súd nepochybil ani vo výroku, ktorým bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci (kuchynského noža o celkovej dĺžke 30 cm). Predmetná vec podlieha trestu prepadnutia veci z dôvodu, že bola použitá na spáchanie trestného činu ( Tr. zák.), je vecou patriacou páchateľovi ( Tr. zák.), pričom zároveň nie sú splnené zákonné dôvody, pre ktoré by podľa Tr. zák. neprichádzalo do úvahy uloženie trestu prepadnutia veci (poškodenej vznikol z činu nárok na náhradu škody, ktorého uspokojenie by bolo znemožnené prepadnutím veci, hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu alebo súd upustil od potrestania páchateľa). Výrok o ochrannom dohľade má zasa svoje opodstatnenie v ustanoveniach Tr. zák. (ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody) a Tr. zák. (ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky). Výrok o obmedzení a povinnosti podľa , Tr. zák. bezprostredne súvisí s charakterom trestnej činnosti a osobou (poškodenou), voči ktorej útok obžalovaného smeroval. Napokon výrok, ktorým okresný súd podľa obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodeným I. D. škodu vo výške 9.172,80 eur (bolestné) a poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. škodu vo výške 6.261,17 eur (do 10 dní od právoplatnosti rozsudku okresného súdu) a výrok, ktorým podľa poškodenú I. D. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces, je tiež správny a zákonný. Škoda priznaná (ustálená) okresným súdom poškodenej I. D. vo výške 9.172,80 eur titulom bolestného totiž plne zodpovedá bodovému ohodnoteniu určenému LEGE ARTIS znaleckou organizáciou, s.r.o. v znaleckom posudku č. 4/2022 a škoda priznaná Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. vo výške 6.261,17 eur titulom nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej I. D. bola riadne a včas uplatnená,

nakoľko bola poverenou zamestnankyňou Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. JUDr. L. P. pri výsluchu vyčíslená.

Z týchto dôvodov potom krajský súd z podnetu odvolania obžalovaného a prokurátora výrokom I. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu podľa , vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu s tým, že na podklade sám vo veci rozhodol a výrokom II. podľa odvolanie obžalovaného D. D. zamietol, a to oboma výrokmi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.