Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-15-2023.pdf
PDF · 154.5 KB
No categories available
8Co/15/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. X, F. G., zastúpenej JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, IČO: 36 123 692 proti žalovanému B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. X, F. G., t. č. ÚVV a ÚVTOS Ilava, zastúpenému JUDr. Mgr. Dušanom Divkom, MBA, advokátom, so sídlom Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, IČO: 36 860 654, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 4C/1/2022-260 zo dňa 11. mája 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e s tým, že opravuje rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 4C/1/2022-260 zo dňa 11. mája 2023 v časti vo výroku o uložení povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov peňažnú sumu nasledovne:
„Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 74 838,43 eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku“
II. Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (strán) tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal spoluvlastnícky podiel 3/4 v rodinnom dome súp. č. X na pozemku parc. KN C XXX/X, zapísaný na LV č. XXX k. ú. C. H. v hodnote 98 297 eur, spoluvlastnícky podiel 7/8 v parc. KN C XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 486 m2, parc. KN C XXX/X záhrada o výmere 272 m2 a parc. KN C XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 118 m2, všetko zapísané na LV č. XXX k. ú. C. D. v hodnote 34 495 eur, osobné motorové vozidlo I. J. X.X ev. č. F. XXX G. v hodnote 1 052 eur, osobné motorové vozidlo K. L. ev. č. F. XXX M. v hodnote 7 872 eur a spoločný záväzok voči Štátnemu fondu rozvoja bývania vo výške nesplateného zostatku 8 421,14 eur. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 74 696,43 eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol návrhy a vyjadrenia strán a popísal skutkový stav, zistený vykonaným dokazovaním: strany sporu boli manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 06.11.2019, sp. zn. 14Pc/14/2019-18, právoplatným dňa 14.01.2020. Medzi stranami k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo. Zo zhodného tvrdenia strán sporu mal súd prvej inštancie za preukázané, že počas trvania manželstva nadobudli strany do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zmluvou o kúpe V 628/02-11/02, spoluvlastnícky podiel 3/4 rodinného domu súp. č. X na parc. KN C XXX/X, zapísaný na LV č. XXX k. ú. C. D. a spoluvlastnícky podiel 7/8 v parc. KN C XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 486 m2, parc. KN C XXX/X záhrada o výmere 272 m2 a parc. KN C XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 118 m2, všetko zapísané na LV č. XXX k. ú. C. D.. Žalobkyňa nadobudla na základe Osvedčenia o dedičstve D 756/99 do svojho výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel 1/4 rodinného domu súp. č. X zapísaného na LV č. XXX k. ú. C. D. a spoluvlastnícky podiel 1/8 zhora uvedených pozemkov zapísaných na LV č. XXX k. ú. C. D.. Medzi stranami nebolo sporné, že po nadobudnutí spoluvlastníckych podielov v rodinnom dome súp. č. X a v pozemkoch zapísaných na LV č. XXX k. ú. C. D. vykonali žalobkyňa a žalovaný zo spoločných prostriedkov rekonštrukčné práce rodinného domu a pozemkov a keďže žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou 1/4 v rodinnom dome a 1/8 v pozemkoch, bolo zo spoločných prostriedkov oboch bývalých manželov investované aj do tohto oddeleného majetku žalobkyne. Žalovaný tvrdil, že počas trvania manželstva rodinný dom kompletne zrekonštruovali a teda zhodnotili aj podiel žalobkyne a v rámci viacerých etáp v priebehu rokov 2010-2018 sa zhodila strecha a vymenila sa drevená deka na 2NP za betónovú a následne sa pristavali múry a vykonala sa nadstavba poschodia a zhotovil sa nový krov s novou strešnou krytinou a odkvapmi, vymenili sa všetky okná za nové plastové, kompletne sa zrekonštruovala voda, plyn a kúrenie, prerobilo sa 1NP a pristavala sa nová bytová jednotka s oddeleným vstupom, vymenil sa kotol, krbové kachle a vyvložkoval sa komín, nakoniec sa dom kompletne zateplil polystyrénom a urobila sa nová fasáda. Na pozemku KN C XXX/X sa vybudovali oporné múry a zrovnal sa celý pozemok, vymenilo sa a zrekonštruovalo kompletné oplotenie vrátane brán, vybudovala sa spevnená plocha - dlažba na parkovanie áut a vydláždila sa terasa, na pozemku KN C XXX/X sa vybudovali oporné múry a zrovnal sa celý pozemok, vymenilo sa a zrekonštruovalo kompletné oplotenie vrátane brán. Žalobkyňa s uvedeným tvrdením žalovaného o rozsahu rekonštrukčných prác a teda aj rozsahu investícií do jej oddeleného majetku súhlasila, nesúhlasila s výškou investícií uvádzaných žalovaným. Mala za to, že tieto boli ocenené v rámci určenia všeobecnej hodnoty rodinného domu súp. č. X v znaleckom posudku Ing. Smatanu zo dňa 13.01.2021 a Ing. Bachratého zo dňa 07.10.2022. V priebehu konania uznala a súhlasila s výškou (hodnotou) investícií zo spoločných prostriedkov do jej oddeleného majetku (spoluvlastníckeho podielu 1/4 v rodinnom dome súp. č. X) vo výške 16 383 eur. Žalovaný s uvedenou sumou nesúhlasil, z dôvodu, že takáto suma je nízka, avšak žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení nepredložil a ďalšie dokazovanie nežiadal. Zo zhodného tvrdenia strán sporu mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané, že počas trvania manželstva strany sporu nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zariadenie zhora uvedeného rodinného domu, osobné motorové vozidlo I. J. ev. č. F. XXX G. a K. L. ev. č. F. XXX M.. V priebehu konania strany sporu nežiadali, aby hnuteľné veci - zariadenie rodinného domu súd zhrnul do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko na ich vyporiadaní sa dohodli mimosúdne. Okrem hnuteľných a nehnuteľných vecí ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov mali strany sporu ako bývalí manželia nesplatený úver od Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 8 421,14 eur. Zo záveru znaleckého posudku Ing. Miroslava Smatanu, znalca z odboru stavebníctvo č. 4/2021 zo dňa 13.01.2021, predloženého žalobkyňou v priebehu konania mal súd za preukázané, že znalec určil všeobecnú hodnotu rodinného domu súp. č. X na sumu 122 261,20 eur a pozemkov zapísaných na LV č. XXX na sumu 30 432,24 eur. Zo záveru znaleckého posudku Ing. Adriána Bachratého, znalca z odboru stavebníctvo č. 104/2022 zo dňa 07.10.2022, ktorému súd uložil po vykonaní ohliadky na mieste samom stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľností - rodinného domu súp. č. X, parcely KNC č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 486 m2, parcely KNC č. XXX/X, záhrada o výmere 272 m2, parcely KNC č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 118 m2, všetky zapísané na LV č. XXX, k. ú. C. D., s tým, že bude vychádzať z ich stavu (z hľadiska veku, kvality, miery opotrebenia) ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 14.01.2020 a stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľností aktuálnu v čase vypracovania znaleckého posudku, vyčísliť
rozsah nákladov vynaložených na rekonštrukciu rodinného domu so súp. č. X, ktorá rekonštrukcia bola vykonaná v rokoch 2010 - 2018, v cenách aktuálnych v čase vykonávania rekonštrukcie a vyčísliť rozsah nákladov vynaložených na parcelu KNC č. XXX/X a parcelu KNC č. XXX/X, počas rekonštrukcie vykonanej v rokoch 2015 - 2018, v cenách aktuálnych v čase vykonávania rekonštrukcie mal súd za preukázané, že znalec určil všeobecnú hodnotu rodinného domu súp. č. X na sumu 131 063 eur a pozemkov zapísaných na LV č. XXX na sumu 39 423 eur. V závere znaleckého posudku zhora znalec Ing. Adrián Bachratý uviedol, že podľa vyjadrenia žalobkyne pri obhliadke boli rekonštrukčné práce vykonávané do roku 2005, kedy bol rodinný dom skolaudovaný. Kolaudačné rozhodnutie vydalo mesto Považská Bystrica dňa 20.09.2005 pod č. RM 7676/2005 -TX3- A/10, právoplatné dňa 26.09.2005. Podľa vyjadrenia žalobkyne v rokoch 2015-2018 neboli realizované žiadne rekonštrukčné práce. Znalec Ing. Bachratý bol vypočutý na pojednávaní dňa 18.04.2023 kde uviedol, že ako znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností, nemá možnosť a ani nemôže oceňovať nehnuteľnosti inak ako ich ocenil v znaleckom posudku. Ocenenie stavebných prác a investícií môže urobiť iba znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie stavebných prác. Keď bude takýto znalec prípadne ustanovený bolo by vhodné ustáliť otázky žalovaného, v ktorom roku boli investície vykonané a v akom rozsahu. Žalovaný po výsluchu znalca uviedol, že vzhľadom na výpoveď znalca nenavrhuje znalecké dokazovanie, aj napriek tej skutočnosti, že by boli preukázané investície a stavebné práce do rodinného domu a pozemkov a zotrval na svojom návrhu na vyporiadanie BSM ohľadne vyrovnania jeho podielu v sume 100 000 eur. V súvislosti s investíciami do oddeleného majetku žalobkyne, žalobkyňa na pojednávaní dňa 18.04.2023 uznala investície do svojho spoluvlastníckeho podielu v rodinnom dome súp. č. X o veľkosti 1/4 zo spoločných prostriedkov a to vo výške 16 383 eur. Zo záveru znaleckých posudkov Ing. Miroslava Moravíka, znalca z odboru doprava cestná č. 14/2022 zo dňa 15.07.2022 a č. 15/2022 zo dňa 16.07.2022, ktorému súd určil po vykonaní ohliadky stanoviť všeobecnú hodnotu osobného motorového vozidla I. J., r. v. 1999, EVČ: F. XXX G. a osobného motorového vozidla K. L., r. v. 1999, EVČ: F. XXX M. s tým, že bude vychádzať zo stavu osobných motorových vozidiel (z hľadiska veku, kvality, miery opotrebenia) ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 14.01.2020 a stanoviť všeobecnú hodnotu osobných motorových vozidiel aktuálnu v čase vypracovania znaleckého posudku mal súd za preukázané, že znalec určil všeobecnú hodnotu osobného motorového vozidla I. J. na sumu 1 052 eur a osobného motorového vozidla K. L. na sumu 7 872 eur, ktoré sumy boli medzi stranami nesporné. Na základe Dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 13.12.1988 uzatvorenej medzi býv. Okresným stavebným bytovým družstvom v Považskej Bystrici a žalobkyňou a žalovaným bol žalovanému odovzdaný do osobného užívania trojizbový byt č. p. XXXX/XXX na sídl. N. J. F. G. a nakoľko žalovaný a žalobkyňa boli v tom čase manželia, uzavretím zhora uvedenej Dohody im vzniklo spoločné užívacie právo manželov z predmetnému bytu (Čl. 2 Dohody o odovzdaní a prevzatí bytu). Dohodou o prevode členských práv a povinností zo dňa 16.04.2002 žalobkyňa a žalovaný ako nájomcovia zhora uvedeného bytu previedli svoje členské práva a povinnosti na nového nadobúdateľa. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.03.2022 sp. zn. 8Tk/1/2021 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.05.2022 sp. zn. 2To/52/2022-747, právoplatným dňa 26.05.2022 bol žalovaný uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil voči žalobkyni a za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 16 rokov a 8 mesiacov.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 150 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že žalobkyňa podala žalobu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 03.01.2022, teda v trojročnej lehote, ktorú zákon poskytuje bývalým manželom na podanie návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo uzavretie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V priebehu konania súd ustálil okruh vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ich cenu podľa zhodných tvrdení strán sporu ako aj podľa znaleckých posudkov (okrem výšky investícií do oddeleného majetku žalobkyne - spoluvlastníckeho podielu 1/4 v rodinnom dome súp. č. X a spoluvlastníckeho podielu 1/8 v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX k. ú. C. D., ktorá medzi stranami zostala sporná) a tieto rozdelil medzi strany sporu, pričom vychádzal z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Čo sa týka rodinného domu súp. č. X a pozemkov zapísaných na LV č. XXX, všetko k.ú. C. D., súd predmetné spoluvlastnícke podiely tak v rodinnom dome súp. č. X o veľkosti 3/4 ako aj v pozemkoch zapísaných na LV č. XXX o veľkosti 7/8, prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, pričom pri svojom rozhodovaní, ktorému
z bývalých manželov prikáže spoločné spoluvlastnícke podiely do výlučného vlastníctva prihliadol na tú rozhodnú skutočnosť, že počas trvania manželstva, ale aj po jeho rozvode až do 22.09.2020 v predmetnom rodinnom dome bývala žalobkyňa spolu so žalovaným. Dňa 22.09.2020 bol žalovaný vzatý do väzby a od tej doby v predmetnom rodinnom dome býva iba žalobkyňa, ktorá platí všetky náklady spojené s bývaním a naďalej (od rozvodu manželstva) spláca úver od Štátneho fondu rozvoja bývania, na zabezpečenie ktorého bolo zriadené na predmetnom rodinnom dome a pozemkoch zapísaných na LV č. XXX, všetko k. ú. C. D. záložné právo. Koniec výkonu trestu odňatia slobody žalovaného, zmysle rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.03.2022 sp. zn. 8Tk/1/2021 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.05.2022 sp. zn. 2To/52/2022-747, právoplatným dňa 26.05.2022, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu v štádiu pokusu podľa, ktorého sa dopustil voči žalobkyni, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 rokov a 8 mesiacov, je 22.05.2037. Súd pri svojom rozhodovaní, ktorému z bývalých manželov prikáže spoločné spoluvlastnícke podiely do výlučného vlastníctva prihliadol aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa je aj podielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností, ktoré spoluvlastnícke podiely nadobudla dedením po svojom právnom predchodcovi. Všetky vyššie uvedené skutočnosti sa prejavili pri určení vlastníctva spoločných spoluvlastníckych podielov nehnuteľností bývalých manželov tak, že predmetné spoluvlastnícke podiely súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne s jej povinnosťou vyplatiť za ne žalovanému polovicu ich zostatkovej hodnoty v zmysle záveru znaleckého posudku Ing. Adriána Bachratého, znalca z odboru stavebníctvo č. 104/2022 zo dňa 07.10.2022. Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti, ktoré má súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zobrať na zreteľ, a to ako každý z manželov sa staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, súd síce na ne prihliadol, avšak nezistil také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by viedli k úvahe o rozdielnej starostlivosti o rodinu žalobkyne alebo žalovaného, prípadne väčšiu mieru zásluh niektorého z bývalých manželov o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Ak žalovaný poukazoval na použitie prostriedkov z predaja bytu, ktorý získal od svojho vtedajšieho zamestnávateľa v tejto súvislosti súd uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase uzatvorenia Dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 13.12.1988 boli žalovaný a žalobkyňa manželia a uzavretím zhora uvedenej dohody im vzniklo spoločné užívacie právo k predmetnému bytu. Preto pokiaľ Dohodou o prevode členských práv a povinností zo dňa 16.04.2002 žalobkyňa a žalovaný ako nájomcovia previedli svoje členské práva a povinnosti na nového nadobúdateľa, finančné prostriedky z prevodu získané tvorili spoločný majetok oboch manželov, pričom v konaní nielen že nebola preukázaná výška finančných prostriedkov získaných z prevodu bytu, ale ani nebolo preukázané ich použitie na oddelený majetok žalobkyne, preto pri vyporiadaní BSM súd nemohol na takto získané finančné prostriedky prihliadať. Nakoľko sa jednalo o spoločný majetok bývalých manželov, súd by nemohol prihliadať na takto získané spoločné prostriedky ani pokiaľ by boli použité na nadobudnutie spoločného majetku (napr. spoluvlastníckych podielov v rodinnom dome a pozemkoch). V podaní zo dňa 18.02.2022 si žalovaný uplatnil investície v sume 14 937 eur titulom opravy rodinného domu súp. č. X a v podaní zo dňa 10.05.2022 špecifikoval predmetné investície ako investície do podielov žalobkyne v rodinnom dome a pozemkoch a žiadal, aby súd nariadil znalecké dokazovanie. Žalobkyňa žalovaným tvrdené investície do rodinného domu a pozemkov, vrátane jej spoluvlastníckych podielov nespochybňovala, poukazovala však na tú skutočnosť, že špecifikácia nespĺňa podmienky zákona, nakoľko uvedená špecifikácia je súčasťou stavebného konania resp. kolaudačného konania a investície sú súčasťou ocenenia nehnuteľnosti v rámci stavebného konania. Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo a ustanovil znalca Ing. Adriána Bachratého. Menovaný znalec však investície neocenil a v závere znaleckého posudku uviedol, že podľa vyjadrenia žalobkyne pri obhliadke boli rekonštrukčné práce vykonávané do roku 2005, kde bol rodinný dom skolaudovaný a v rokoch 2015-2018 neboli realizované žiadne rekonštrukčné práce. Na pojednávaní dňa 18.04.2023 znalec uviedol, že ako znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností, nemá možnosť a ani nemôže oceňovať nehnuteľnosti inak ako ich ocenil v znaleckom posudku. Ocenenie stavebných prác a investícií môže urobiť iba znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie stavebných prác. V súvislosti s investíciami do oddeleného majetku žalobkyne žalobkyňa na pojednávaní dňa 18.04.2023 uznala investície do svojho spoluvlastníckeho podielu v rodinnom dome súp. č. X o veľkosti 1/4 zo spoločných prostriedkov a to vo výške 16 383 eur. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že výška investícii uvádzaná žalobkyňou sa mu javí ako nízka avšak po výsluchu znalca nežiadal znalecké dokazovanie na určenie výšky investícii a zotrval
na svojom návrhu na vyporiadanie BSM ohľadne vyrovnania jeho podielu v sume 100 000 eur. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadom investícií bolo významné to, koľko bolo skutočne vynaložené zo spoločného na oddelený majetok žalobkyne, nie je ale významné akú cenu má rodinný dom, či pozemky po rekonštrukcii. Nie je ani rozhodujúce, o akú sumu sa majetok investíciami zhodnotil. Pre rozhodnutie vo veci je podstatné len to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila zo spoločných prostriedkov manželov. V danom prípade medzi stranami neboli teda sporné žalovaným tvrdené a špecifikované investície do rodinného domu a pozemkov, vrátane spoluvlastníckych podielov žalobkyne, spornou zostala len ich výška. Žalovaný najskôr uvádzal sumu 14 937 eur, po tom ako žalobkyňa navrhla sumu 16 383 eur sa mu táto javila nízka avšak ani jedna zo strán dôkaz na preukázanie svojich tvrdení nepredložila. Súd preto pri svojom rozhodovaní o výške investícií vychádzal z tvrdení strán, na ktorej výške sa strany stretli a to na sume 16 383 eur. V priebehu konania strany sporu nežiadali, aby hnuteľné veci - zariadenie rodinného domu súd zhrnul do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko na ich vyporiadaní sa dohodli mimosúdne, preto súd o vyporiadaní hnuteľných vecí
- zariadenia rodinného domu nerozhodoval. Ostatné hnuteľné veci a to osobné motorové vozidlo I. J. a osobné motorové vozidlo K. L., súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, pretože takýto návrh je aj v súlade so zásadou, že hnuteľná vec má byť spravidla prikázaná tomu, kto ju aj užíva a tým aj opotrebováva, keď obe motorové vozidlá aktuálne užíva výlučne žalobkyňa, keďže žalovaný sa v súčasnej dobe nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a predmetné osobné motorové vozidlá neužíva a ani z tohto dôvodu užívať nemôže. Vychádzajúc z týchto úvah, uvedené veci súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne s jej povinnosťou vyplatiť za ne žalovanému polovicu ich zostatkovej hodnoty v zmysle záverov znaleckých posudkov Ing. Miroslava Moravíka, znalca z odboru doprava cestná č. 14/2022 zo dňa 15.07.2022 a č. 15/2022 zo dňa 16.07.2022. V konaní nebolo sporné, že strany sporu ako manželia spoločne počas trvania manželstva uzatvorili zmluvu o úvere so Štátnym fondom rozvoja bývania, ktorý úver nie je ku dňu vyporiadania splatený. Nesplatený zostatok ku dňu zániku manželstva, t.j. ku dňu 14.01.2020 predstavuje sumu 8 421,14 eur. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať spoločné pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Súdna prax však zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov, analogicky s použitím ustanovení § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka, i keď predmetom BSM podľa § 143 Občianskeho zákonníka sú len veci, nie spoločné pohľadávky a dlhy (R 42/1972). Preto vyporiadanie neuhradených spoločných úverov strán sporu je v súlade so súdnou praxou. Vyporiadanie dlhov (záväzkov) manželov podľa okolností prípadu možno vykonať prikázaním dlhu obom účastníkom alebo prikázaním dlhu jednému z účastníkov. Keďže predmetný úver sa viaže k spoločným nehnuteľnostiam, resp. k spoločným spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach, nakoľko prostriedky z neho boli použité na ich úpravu a rekonštrukciu, pričom nebolo sporné a bolo preukázané, že predmetný úver po rozvode manželstva spláca žalobkyňa a v neposlednom rade na predmetných nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky Štátneho fondu rozvoja bývania a keďže súd prikázal predmetné spoluvlastnícke podiely do výlučného vlastníctva žalobkyne je dôvodné, aby aj tento úver od Štátneho fondu rozvoja bývania bol prikázaný vlastníkovi nehnuteľností, teda žalobkyni. Spolu hodnota bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje hodnotu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3/4 v rodinnom dome súp. č. X zapísaného na LV č. XXX k.ú. C. D. vo výške 98 297 Eur, hodnotu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 7/8 v parc. KN C XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 486 m2, parc. KN C XXX/X záhrada o výmere 272 m2 a parc. KN C XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 118 m2, všetko zapísané na LV č. XXX k. ú. C. D. vo výške 34 495 eur, hodnotu hnuteľných vecí - osobného motorového vozidla I. J. vo výške 1 052 eur a osobného motorového vozidla K. L. vo výške 7 872 eur, spolu vo výške 141 716 eur. Z tejto sumy by mal mať každý z manželov podiel 1/2, teda každému by malo pripadnúť 70 716 eur. Pretože súd všetky nehnuteľné veci ako aj všetky hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, žalobkyňa by mala zaplatiť žalovanému z titulu vyporiadania spoluvlastníckeho podielu sumu 70 716 eur, od ktorej súd odpočítal polovicu zostatku úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania (1/2 zo sumy 8 421,14 eur) vo výške 4 210,57 eur a pripočítal polovicu investícií zo spoločných prostriedkov do výlučného vlastníctva žalobkyne (1/2 zo sumy 16 382 eur) vo výške 8 191 eur. Súd teda spolu zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému titulom jeho podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 74 696,43 eur. Vzhľadom na výšku uvedenej sumy, súd prvej inštancie za použitia ustanovenia § 232 ods. 3 CSP uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 74 696,43 eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Vysvetlil, že rozhodovanie o trovách konania pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov má svoje špecifiká v tom, že sa jedná o konanie, v ktorom obe sporové strany majú postavenie žalobcu a žalovaného, súd v týchto sporoch nie je viazaný návrhom strán sporu na vyporiadanie, a môže veci, ktoré procesné strany sporu navrhli zahrnúť do masy BSM vyporiadať aj inak. Jedná sa o sporové konanie, v rámci ktorého určitý spôsob vyporiadania vyplýva z osobitného predpisu. Úspech alebo neúspech v tomto sporovom konaní spočíva v tom, aký podiel sa komu dostane. V danej veci je podstatné, že v rámci výroku rozsudku bola dodržaná základná zásada parity podielov, t.j. každej zo strán bola prikázaná polovica spoločného majetku, a teda žalobkyňa bola procesne úspešná v rovnakom rozsahu ako žalovaný. Strany boli rovnako úspešné aj čo do spôsobu vyporiadania, keď sa v priebehu konania predstavy žalobkyne a žalovaného vzájomne korigovali až v konečnom dôsledku došlo k vyriešeniu ich vzájomných vzťahov. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie ho poškodzuje a žiadal, aby odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť rozsudku z hľadiska ekonomickej výhodnosti. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Mal za to, že veci patriace do BSM, majú podstatne vyššiu hodnotu, ako to bolo ocenené znalcami a priznané súdom, minimálne vo výške 100 000 eur na jeho vyrovnanie. Žiadal, aby sa odvolací súd oboznámil so znaleckými posudkami, jeho písomnými vyjadreniami, obdobnými cenami nehnuteľností ponúkaných v okolí na realitnom trhu, ktoré v rámci konania súdu predložil do spisu a ktoré jednoznačne potvrdzujú, že trhová cena vecí patriacich do BSM je podstatne vyššia, než suma vyčíslená súdom prvej inštancie. Poukázal aj na neustále sa zvyšujúcu výšku inflácie, ktorá zvyšuje aj trhové ceny. Taktiež žiadal, aby mu žalobkyňa bola povinná - v prípade prikázania veci patriacich do BSM žalobkyni -, vyrovnávací podiel uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobkyňa podala návrh na vyporiadanie BSM už pred viac ako rokom, medzičasom si kúpila rodinný dom s.č. XX, stojaci na pozemku parc.č. XXX o výmere 189 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. D., bez tiarch, a teda je možné predpokladať, že má dostatok zdrojov na úhradu vyrovnávajúceho podielu v lehote 3 dní. Alternatívne sa domáhal, aby súd zvážil možnosť prikázať veci patriace do BSM do jeho výlučného vlastníctva, s tým, že by bol povinný žalobkyni zaplatiť na vyrovnanie podielu sumu 100 000 eur, ako to navrhol na poslednom pojednávaní súdu. Vyrovnávací podiel by jej uhradil do 3 dní, keďže jeho rodina je pripravená pomôcť mu s úhradou. Taktiež namietal, že súd prvej inštancie nesprávne určil sumu vyrovnávajúceho podielu z BSM vo výške 74 696,43 eur, hoci správne by mala byť určená vo výške 74 838,43 eur.
5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadrila tak, že s ním nesúhlasí, navrhla, aby odvolací súd odvolanie ako nedôvodné zamietol, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol odsúdený za zločin pokusu vraždy, spáchaný na žalobkyni, bol mu uložený trest odňatia slobody 16 rokov a 8 mesiacov. Žalobkyňa má v súčasnej dobe vážne a trvalo poškodené zdravie, podrobuje sa liečbe pre trvalé následky s tým, že už je právoplatné rozhodnutie, ktorým súd zaviazal žalovaného titulom náhrady škody uhradiť jej bolestné 9 172,80 eur. Do dňa podania vyjadrenia žalovaný nič neuhradil, už je viac ako rok v omeškaní, preto jeho tvrdenia, že chce prikázať nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva a na vyrovnanie podielu vyplatiť žalobkyni 100 000 eur, sú nejasné a nereálne. Žalobca neuhradil ani ďalšiu škodu, ku ktorej bol zaviazaný z titulu jeho trestnej činnosti J. O. F., vo výške 6 261,17 eur a je taktiež v omeškaní. Žalovaný nepreukázal, že by disponoval finančnými prostriedkami, ktoré spomína v odvolaní a ktoré navrhuje súdu, aby ho zaviazal zaplatiť žalobkyni. Svojimi vyjadreniami spôsobuje prieťahy v konaní a snaží sa zamedziť ukončeniu sporu. Výplata vyrovnávacieho podielu 74 696,43 eur je objektívne preukázaná, žalovaný, ktorý bol prítomný osobne na pojednávaní, nenamietal listinné dôkazy, ktorými súd dospel k tejto sume. Pokiaľ ide o lehotu výplaty vyrovnavacieho podielu, ktorú odvolaním žalovaný namieta, poukázala na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú vo vážnych následkoch na zdraví žalobkyne, ktorá následkom pokusu o vraždu má sťažený dennodenný život, nie je schopná riadne sa stravovať a prijímať potravu, má zvýšené náklady na nákup stravy a podporné potravinové prostriedky. Náklady má zvýšené i v súvislosti s nákupom oblečenia, nakoľko vzhľadom na pooperačný stav a zjazvenie tela, nemôže sa dotýkať umelých vláken, musí si kupovať oblečenie z bavlny, načo musí vynakladať značné finančné prostriedky. Strany sporu majú aj spoločné záväzky, ktoré doposiaľ žalobkyňa uhrádza
sama a v súvislosti s jej nepriaznivým zdravotným stavom si nemôže dovoliť zostať práceneschopnou. Lehota 90 dní je primeraná, v danej lehote je aj so zhoršeným zdravotným stavom možné doriešiť výplatu vyrovnávacieho podielu a riešiť vzájomné záväzky napr. i započítaním.
6. Ďalšie písomné vyjadrenia stranami podané neboli.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. 8. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
12. Predmetom konania je vyporiadanie BSM strán sporu.
13. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne, vykoná sa jeho vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva, a to podľa zásad uvedených v § 150. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
14. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal BSM manželov tak, že prikázal spoluvlastnícky podiel 3/4 v rodinnom dome súp. č. X na pozemku parc. KN C XXX/X, zapísaný na LV č. XXX k. ú. C. H. v hodnote 98 297 Eur, spoluvlastnícky podiel 7/8 v parc. KN C XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 486 m2, parc. KN C XXX/X záhrada o výmere 272 m2 a parc. KN C XXX/ X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 118 m2, všetko zapísané na LV č. XXX k. ú. C. D. v hodnote 34 495 eur, osobné motorové vozidlo I. J. X.X ev. č. F. XXX G. v hodnote 1 052 eur, osobné motorové vozidlo K. L. ev. č. F. XXX M. v hodnote 7 872 eur a spoločný záväzok voči Štátnemu fondu rozvoja bývania vo výške nesplateného zostatku 8 421,14 eur. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu z bezpodielového spoluvlastníctvo manželov sumu 74 696,43 eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo. Žalovaný v odvolaní namietal výšku vyrovnacieho podielu, ktorý bola žalovaná zaviazaná uhradiť mu s poukazom na to, že veci, patriace do BSM majú podľa neho omnoho vyššiu hodnotu, než ako ustálil súd prvej inštancie. Ďalej namietal nesprávny spôsob výpočtu výšky predmetného vyrovnacieho podielu súdom prvej inštancie a lehotu na plnenie, v ktorej je žalobkyňa povinná uhradiť mu vyrovnací podiel. Napokon žiadal, aby boli všetky veci, patriace do BSM prikázané jemu a on aby bol zaviazaný na výplatu vyrovnacieho podielu žalobkyni vo výške 100 000,- eur do 3 dní.
15. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
16. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP.
17. Námietky žalovaného, uvedené v odvolaní, boli v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie, a podľa názoru odvolacieho súdu po preskúmaní veci nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie presne a jasne uviedol, ktoré tvrdenia strán považoval za preukázané a ktoré tvrdenia vyhodnotil ako nepreukázané. Hodnotenie vykonaných dôkazov obsahuje úvahy súdu prvej inštancie, ktoré majú logickú postupnosť a oporu v skutkových zisteniach. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie podriadil pod príslušné právne normy, ktoré vo veci aplikoval a túto aplikáciu vyjadril svojím myšlienkovým postupom. Odvolací súd je toho názoru, že formulácie použité súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sú určité a zrozumiteľné, odôvodnenie je ako celok presvedčivé a z hľadiska obsahu spĺňa aj kvalitatívnu požiadavku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
18. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné:
19. Z obsahu spisu vypláva, že v súdenej veci nie je sporné, že strany sporu predmetom vyporiadania BSM urobili spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach (podiel 3/4iny k rodinnému domu s. č. X na pozemku parc. KN C XXX/X, zapísaný na LV č. XXX k. ú. C. H., podiel 7/8-ín k pozemkom parc. KN C XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 486 m2, parc. KN C XXX/ X záhrada o výmere 272 m2 a parc. KN C XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 118 m2, všetko zapísané na LV č. XXX k. ú. C. D.), osobné motorové vozidlo I. J., osobné motorové vozidlo K. L. a ich spoločný záväzok voči Štátnemu fondu rozvoja bývania vo výške nesplateného zostatku. Strany sporu nežiadali, aby hnuteľné veci - zariadenie rodinného domu boli zahrnuté do masy BSM, nakoľko na ich vyporiadaní sa dohodli mimosúdne.
20. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného ohľadne prikázania hnuteľných vecí (osobných motorových vozidiel) do výlučného vlastníctva žalobkyne, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne v tomto smere prihliadol na zásadu, že hnuteľná vec má byť spravidla prikázaná tomu, kto ju aj užíva a tým aj opotrebováva. Keďže obe motorové vozidlá aktuálne užíva výlučne žalobkyňa, žalovaný sa v súčasnej dobe nachádza vo výkone dlhoročného trestu odňatia slobody a predmetné osobné motorové vozidlá objektívne užívať nemôže, správne súd prvej inštancie prikázal vozidlá do výlučného vlastníctva žalobkyne s jej povinnosťou vyplatiť za ne žalovanému polovicu ich zostatkovej hodnoty. Hodnota oboch vozidiel bola určená konkrétne, znaleckým dokazovaním, vykonaným súdom prvej inštancie (znalecké posudky Ing. Miroslava Moravíka, znalca z odboru doprava cestná č. 14/2022 zo dňa 15.07.2022 a č. 15/2022 zo dňa 16.07.2022) na sumu 1 052,- eur (OMV I. J.) a 7 872 eur (OMV
K. L.). Žalovaný v konaní inú hodnotu týchto konkrétnych motorových vozidiel nepreukázal, kontrolné znalecké dokazovanie ohľadne ich hodnoty vykonať nenavrhol. Sám žalovaný pritom vo vyjadrení zo dňa 18.02.2022 pripustil, že OMV I. J. môže mať vzhľadom na jeho vek (r.v. 1999) takmer nulovú hodnotu, pre OMV K. L. požadoval hodnotu 7 311,50 eur, teda menej, než ako bolo napokon stanovené v konaní znalcom.
21. Čo sa týka prikázania spoluvlastníckych podielov v nehnuteľnostiach žalobkyni, súd prvej inštancie správne postupoval, keď tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne za zohľadnenia skutočností zistených ním vykonaným dokazovaním, a to že odo dňa 22.09.2020, kedy bol žalovaný vzatý do väzby, v predmetnom rodinnom dome býva iba žalobkyňa, ktorá platí všetky náklady spojené s bývaním a od rozvodu manželstva spláca úver, na zabezpečenie ktorého bolo zriadené na predmetnom rodinnom dome a pozemkoch záložné právo. Žalobkyňa je zároveň aj podielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností, ktoré spoluvlastnícke podiely nadobudla dedením po svojom právnom predchodcovi. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom na to, že žalovaný je t.č. vo výkone dlhoročného trestu odňatia slobody, nie je predpoklad že by nehnuteľnosti v dohľadnej dobe mohol reálne užívať, zabezpečovať ich údržbu a obhospodarovanie. Právne významnou okolnosťou pre posúdenie, komu má byť v rámci vyporiadania BSM prikázaná nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva je totiž i to, kto sa o nehnuteľnosť stará (okrem iného platí platby za služby súvisiace s užívaním nehnuteľnosti, resp. úvery, slúžiace na nadobudnutie danej nehnuteľnosti) a kto môže zabezpečiť jej riadne užívanie i v budúcnosti. Záveru súdu prvej inštancie, že na základe týchto skutočností bolo dôvodné predmetné spoluvlastnícke podiely prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne s jej povinnosťou vyplatiť za ne žalovanému polovicu ich zostatkovej hodnoty, potom niet čo vytknúť.
22. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú hodnotu spoluvlastníckych podielov v nehnuteľnostiach, súdom ustanovený znalec z odboru stavebníctvo Ing. Adrian Bachratý podal znalecký posudok č. 104/2022 zo dňa 07.10.2022, ktorým určil všeobecnú hodnotu rodinného domu s. č. X na sumu 131 063 Eur a pozemkov zapísaných na LV č. XXX na sumu 39 423 Eur. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď pri určení hodnoty nehnuteľností vychádzal práve zo záverov daného znaleckého posudku, a to vzhľadom na to, že žalovaný v konaní inú hodnotu spoluvlastníckych podielov v nehnuteľnostiach relevantným spôsobom nepreukázal. Povinnosť tvrdenia, i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, totiž leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Pokiaľ žalovaný v konaní predložil dva inzeráty z realitných webových portálov, jeden, týkajúci sa rodinného domu s pozemkami v obci Predmier, okres Bytča na sumu 290 000,- eur a druhý, týkajúci sa rodinného domu s pozemkami v m.č. Považskej Bystrice, Jelšove, na sumu 399 000,- eur, v konaní nepreukázal, že by išlo o nehnuteľnosti zodpovedajúce vekom, stavom, rozlohou, vybavenosťou a ďalšími parametrami vyporadúvaným nehnuteľnostiam. Žalovaný pritom po výsluchu znalca Ing. Bachratého na pojednávaní súdu uviedol, že vzhľadom na výpoveď znalca nenavrhuje ďalšie znalecké dokazovanie (aj napriek tej skutočnosti, že by mohli byť preukázané jeho investície a stavebné práce do rodinného domu a pozemkov) a zotrval na svojom návrhu na vyporiadanie BSM ohľadne vyrovnania jeho podielu celkovou sumou 100 000 eur. Odvolací súd pre úplnosť konštatuje, že znalec Ing. Adrian Bachratý si splnil svoju znaleckú úlohu, tak ako mu bola uložená uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 4C/1/2022-129 zo dňa 27.06.2022. Hodnoteniu znaleckého posudku ako dôkazu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Z tohto hľadiska znalecký posudok č. 104/2022 zo dňa 07.10.2022 znalca Ing. Adriana Bachratého nevykazuje nedostatky, je komplexný, konzistentný s vyjadreniami znalca na pojednávaní, je presvedčivý a logický, neobsahuje vnútorné rozpory a niet zákonného dôvodu, pre ktorý by nebolo možné na tento znalecký úkon pri rozhodovaní prihliadať. Žalovaný v priebehu prvoinštančného konania iný znalecký posudok na podporu svojej argumentácie nepredložil. Táto odvolacia námietka žalovaného dôvodná nebola.
23. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal i s námietkou žalovaného ohľadne prostriedkov z predaja bytu, investovaných do kúpy nehnuteľností (odsek 31 napadnutého rozsudku) a s námietkou žalovaného ohľadne výšky investícií do podielov žalobkyne v rodinnom dome a pozemkov (odsek 32 až 34 napadnutého rozsudku), s ktorými závermi sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne
odkazuje. Predmetné závery súdu prvej inštancie ohľadne týchto jeho námietok žalovaný v odvolaní napokon ani nespochybňuje a ich nesprávnosť nenamieta.
24. Ďalej súd prvej inštancie správne, vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe (už rozhodnutie Najvyššieho súdu publikované pod č. R 46/1966), neponechal stranou ani nesplatenú pohľadávku, ktorá vznikla za trvania manželstva strán sporu zo zmluvy o úvere so Štátnym fondom rozvoja bývania. Nesplatený zostatok ku dňu zániku manželstva, t.j. ku dňu 14.01.2020, vo výške 8 421,14 eur, vzhľadom na to, že daný úver sa viaže k spoločným nehnuteľnostiam, resp. k spoločným spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach; že predmetný úver po rozvode manželstva spláca žalobkyňa; a že na predmetných nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky veriteľa z úveru, správne prikázal manželovi, ktorému boli prikázané do výlučného vlastníctva i nehnuteľnosti, teda žalobkyni.
25. Súd prvej inštancie na základe týchto skutočností správne uzavrel, že z dôvodu prikázania všetkých nehnuteľných i hnuteľných vecí, ktoré strany sporu urobili predmetom vyporiadania, do výlučného vlastníctva žalobkyne, žalobkyňa by mala zaplatiť žalovanému z titulu vyporiadania spoluvlastníckeho podielu polovicu ich hodnoty, od ktorej správne odpočítal polovicu zostatku úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania a pripočítal polovicu investícií zo spoločných prostriedkov bývalých manželov do výlučného vlastníctva žalobkyne.
26. Je nepochybné, že súd prvej inštancie v konaní správne zistil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal, avšak výlučne v dôsledku chyby v počítaní vo výroku rozsudku nesprávne určil sumu, ktorú zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému titulom jeho podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov na 74 696,43 eur. Celková hodnota vyporadúvaných vecí je 141 716 eur, z toho 1-ica predstavuje sumu 70 858,- eur (a nie 70 716,- eur ako v dôsledku chyby v počítaní uvádza súd prvej inštancie v ods. 40 napadnutého rozsudku). Od tejto sumy je potrebné – ako správne uvádza súd prvej inštancie - odpočítať polovicu zostatku úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania (1/2 zo sumy 8 421,14 eur, t.j. sumu 4 210,57 eur) a pripočítať polovicu investícií zo spoločných prostriedkov do výlučného vlastníctva žalobkyne (1/2-ica zo sumy 16 382 eur vo výške 8 191 eur), čo predstavuje vyrovnávací podiel v prospech žalovaného vo výške 74 838,43 eur (a nie 74 696,43 eur, ako ustálil súd prvej inštancie). Odvolací súd popísané pochybenie súdu prvej inštancie napravil opravou napadnutého rozsudku podľa § 224 CSP v časti vo výroku o uložení povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov peňažnú sumu tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu z bezpodielového spoluvlastníctvo manželov sumu 74 838,43 eur , a to v lehote 90 dní.
27. Ďalšia odvolacia námietka žalovaného sa týkala lehoty na plnenie, stanovenej súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku.
28. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
29. Rozsudky, ktoré ukladajú určitú povinnosť, sú zásadne vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Lehota na plnenie zásadne tvorí tri dni. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu, kratšia lehota prípustná nebude. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu, napr. podľa sociálnej a rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby, ktorej sa ukladá povinnosť a podobne. V súdenej veci odvolací súd vzhľadom na povahu súdneho konania a na výšku peňažnej náhrady, priznanej žalovanému vo vzťahu k žalobkyni, mal za primeranú lehotu na plnenie 90 dní, rovnako ako súd prvej inštancie. Odvolací súd podotýka, že takto určená dlhšia lehota na plnenie neohrozí zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného a umožní žalobkyni zabezpečiť a realizovať riadne plnenie súdom uloženej povinnosti.
30. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku III. o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil.
31. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP s tým, že podľa § 224 ods. 1 CSP opravil chybu v počítaní vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie, v časti o uložení povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov peňažnú sumu. Takýto postup odvolacieho súdu zákon nevylučuje, naopak, ust. § 224 CSP pritom umožňuje súdu opraviť pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila na vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia (Rc 37/1969).
32.1 Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.
32.2 Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
32.3 Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32.4 Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32.5 Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32.6 Vzhľadom na to, že v odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, že jej vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že i keď vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalovaného, týkajúcu sa chyby súdu prvej inštancie v počítaní čo do výšky vyrovnacieho podielu, nepripočítal túto skutočnosť na ťarchu žalobkyne, resp. nevyhodnotil ju ako čiastočný úspech žalovaného v odvolacom konaní vzhľadom na to, že išlo o zanedbateľný rozdiel, pričom danú námietku bolo možné uplatniť formou návrhu na opravu rozsudku súdu prvej inštancie, o ktorom by rozhodoval súd prvej inštancie a nebola by tak predmetom odvolacieho konania.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).