Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Tk-1-2021.pdf
PDF · 172.9 KB
Case nature
Area
Subarea
8Tk/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred senátom zloženým z predsedu senátu JUDr. Mariána Manducha a prísediacich Boženy Janurovej a Mgr. Gabriela Chromiaka na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 11.03.2022 pomerom hlasov členov senátu tri ku nule (3:0) takto
rozhodol:
Obžalovaný
D. D., nar. XX.XX.XXXX v H. T., trvale bytom H. T., U. E. 8, t. č. v ÚVV a ÚVTOS Ilava,
je v i n n ý , ž e
dňa 22.09.2020 o 2:30 hodine, v spálni na poschodí rodinného domu na adrese U. E. 8, pristúpil k bývalej manželke I. D. a nožom o dĺžke čepele 17,5 cm ju bodol do ľavej časti hrudníka, čím jej spôsobil poranenie obalu srdca (perikardu) idúce do dutiny brušnej cez perforovanú bránicu s perforáciou hrubého čreva v oblasti slezinového ohybu a so zakrvácaním do dutiny brušnej, pričom bodná rana bola dĺžky cca 1,5 cm a hĺbky 12-15 cm, čím jej spôsobil ťažké zranenie a tiež jej spôsobil bodné poranenie strednej tretiny ramena o dĺžke cca 5 cm a hĺbke cca 15 mm s poranením svalu musculus biceps brachii, pričom tieto jej zranenia si vyžiadali chirurgické ošetrenie vykonané v Nemocnici s poliklinikou Považská Bystrica,
t e d a
dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle usmrtiť iného, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo.
T ý m s p á c h a l
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa 14 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 , odsek 8 Trestného zákona, s prihliadnutím k § 37 písmeno m) Trestného zákona a v spojení s § 39 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) rokov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to: kuchynský nôž o celkovej dĺžke 30 cm.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj ochranný dohľad na 3 (tri) roky.
Podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 3 písmeno f), odsek 4 písmeno a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou I. D. v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami v čase plynutia ochranného dohľadu, a povinnosť spočívajúcu v príkaze nepribližovať sa v čase plynutia ochranného dohľadu k poškodenej I. D. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným:
- I. D., nar. XX.XX.XXXX v H. T., trvale bytom U. E. 8, škodu vo výške 9.172,80 Eur (bolestné),
- poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 6.261,17 Eur
všetko do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodenú I. D., nar. XX.XX.XXXX v H. T., trvale bytom U. E. 8, so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh procesných strán výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov I. D., E. J., E. A., D. D. ml., O. D., Bc. D. Q., A. E., H. U., E. H., E.. A. R., D. H., výsluchom znalcov MUDr. Pavla Mičiaka, MUDr. Františka Štullera, PhD., PhDr. Andreja Benkoviča, MUDr. Antona Puchoňa, doc. MUDr. Silvie Farkašovej Iannaccone, PhD., prečítaním znaleckých posudkov KEÚ PZ Bratislava z odboru Kriminalistika, odvetvie Kriminalistická informatika, Mechanoskopia, Kriminalistická biológia a genetická analýza, Kriminalistická chémia, Daktyloskopia, a prečítaním listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol, že s poškodenou I. D. boli manželmi 31 rokov, s rozvodom nesúhlasil a dodnes nevie aký bol dôvod rozpadu ich manželstva. Krátko po rozvode bol odsúdený za nebezpečné vyhrážanie voči bývalej manželke, trest si odsedel. Dňa 16.07.2020 bol prepustený z výkonu trestu a jeho syn D. mu dal kľúče od novej bytovej jednotky, aby nebýval s bývalou manželkou. Počas výkonu väzby, resp. trestu, t.j. 8 mesiacov sa s bývalou manželkou nijakým spôsobom nekontaktoval. K výpovedi poškodenej, ktorá opísala incident, ktorý sa mal odohrať týždeň po prepustení z výkonu trestu a pri ktorom ju mal fyzicky napadnúť uviedol, že to nie je pravda, nikdy ju nebil, ani nefackal, vždy sa s ňou rozprával len cez okno, resp. na určitú vzdialenosť. Ku skutku, za ktorý je stíhaný uviedol, že XX.XX.XXXX. mal narodeniny, dňa 21.09.2021 mu prišiel zagratulovať syn E., vypili spolu po jednom štamprlíku, vedel že bývalá manželka by mala prísť z práce okolo 22:30 hodiny, tak ju čakal pri terase, chcel sa s ňou rozprávať. Ona prišla, odomkla dvere, keď na ňu prehovoril, tak sa zľakla, on za ňou vošiel dovnútra a zatvoril dvere. Začala na neho striekať sprej, on jej dal však ruku preč a rozptýlilo sa to smerom do ovzdušia. V rukách nič nedržal, keď k nej pristúpil. Potom odišli spolu do kuchyne a on jej povedal, že sa pôjdu hore do izby rozprávať. Bývalá manželka išla hore po schodoch dobrovoľne a vošla do spálne. Ešte predtým jej v kuchyni vybral z tašky mobilný telefón. Začali sa rozprávať a on od nej chcel počuť, prečo sa rozpadlo ich manželstvo, prečo si našla milenca, aká je príčina, ona mu však k tomu nič nechcela povedať, kričala na neho, aby odišiel, že pôjde do väzenia. On však neodišiel, pretože sa rozprávali aj o predaji domu. Keď chcela ísť na záchod, tak on ju doprevádzal, pričom nevedel vysvetliť z akého dôvodu. Približne o druhej v noci, keď išla zo záchoda, tak sa rozbehla dole schodmi, chytila sprej a znovu sa ho pokúsila ostriekať, on jej však chytil ruku a nastriekala si sebe do tváre. On stále neodchádzal, lebo potreboval od nej zistiť, prečo chce predať dom a spraviť z neho bezdomovca. Po návrate do spálne začala byť agresívna, kričala po ňom, hádzala po ňom topánky a zrazu vybrala uprostred postele nôž a začala sa s ním na neho zaháňať. On ju priľahol a podarilo sa mu vziať jej nôž.
Ten nôž spoznal, patril jemu, pýtal sa jej čo tam robí a prečo ho chce zabiť. Ona na neho znova kričala, postavila sa k oknu a začala kričať o pomoc. On sa postavil z postele a s nožom v ruke išiel zatvoriť okno, pričom keď ho zatváral mu povedala, „Keď ma chceš zabiť, tak ma zabi“, chytila mu ruku, v ktorej držal nôž a pichla sa jeden krát. On zostal vyľakaný, nôž vytiahol a povedal jej, že sa bodla, následne ju chytil a položil na posteľ, ľahol si k nej, hladkal ju, ona mu hovorila, že ju bodol, ale on jej odpovedal, že sa bodla sama. Chytil uterák a dal jej ho na ranu, nevedel čo má robiť, chcel jej pomôcť, ale niečo mu bránilo, len ju hladkal a hovoril jej nech neumrie. Pomohol jej postaviť sa pridržiaval ju pri tom ako kráčala na schody, kam si sadla. Ona mu rozprávala, že ho ľúbi a že nechce zomrieť, on jej povedal, že to nedovolí, išiel do spálne pre mobil, dal jej ho nech si zavolá pomoc, ona si ho zobrala a odišla do druhej izby, kde sa zamkla. On išiel dole, nôž položil v kuchyni a odišiel do svojej bytovej jednotky pre peniaze, obul sa a vyšiel von, kde ho spacifikovali policajti a po chvíli prišla aj záchranka. Pár dní pred incidentom mal predmetný nôž vo svojej bytovej jednotke a nevie ako sa k nemu dostala bývalá manželka. Na záver uviedol, že nie je vrah, nechcel jej ublížiť nikdy v živote, len ju chcel získať späť. Svedkyňa poškodená I. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne o relevantných skutočnostiach ako v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedla, že dňa 21.09.2021 okolo 22:30 hodiny prišla z práce domov a keď otvárala vchodové dvere, vtlačil sa jej dovnútra obžalovaný. V ruke držal nôž, pýtala sa ho prečo to robí a vytiahla kaser, ktorým sa ho snažila postriekať, on jej ho však vyrazil. Povedal jej, že idú do spálne. Keď sa ho pýtala prečo to robí, on jej povedal, že odkedy prišiel z väzby jej hovoril, že sa porozprávajú, že on jej dával šance dva mesiace, aby buď odišla, alebo sa porozprávali a teraz je ten čas. Sadli si do spálne na posteľ, kde jej začal vyčítať veci z minulosti. Keď sa ho pýtala, prečo je tam s nožom, tak jej povedal, že zháňal pištoľ, ktorú nezohnal, ale keby ju mal, tak ju strelí rovno do srdca. Asi do druhej rána boli v spálni, keď ho prosila, že potrebuje ísť na záchod, tak on chodil s ňou. Zo záchoda sa rozbehla dole schodmi, chytila kaser a snažila sa ho postriekať, lenže ju potočil a postriekala aj sama seba a začala plakať. Išla sa do kúpeľne opláchnuť, kde sa jej podarilo otvoriť okno a začala kričať o pomoc. To ho tak rozzúrilo, že ju chytil lakťom pod krk a ťahal ju naspäť do spálne. Potom si zarezal nožom do ruky, ktorá mu začala krvácať. Dal jej vankúš na hlavu, pritlačil ju na posteľ a snažil sa ju zviazať, v mikine mu zacítila lepiacu pásku, to sa mu však nepodarilo a vytrhla sa mu. Ďalej sa rozprávali o dome, predtým jej sľúbil, že si zoberie úver, aby ju vyplatil, avšak na tej posteli jej povedal, že on žiadny úver nevybavoval a že toto bolo to moje vyplatenie peňazí, lebo že nič viac ďalej nebude nasledovať. Potom jej znovu vyčítal, že mu zničila život a podobne, ona sa postavila k oknu, on k nej pristúpil a vrazil jej nôž do hrudníka. Jej hneď začalo šumieť v ušiach a pýtala sa ho prečo ju bodol, on na to ešte silno zatlačil, jej začalo chrčať v hrudníku. Potom ju chytil za ruku, aby si ľahla na posteľ. On si sadol vedľa nej, a dal si cez ňu ruku. Začala ho prosiť, nech ju pustí, že ona chce ešte žiť, tiekla jej krv zo zranenia na ruke, ktoré nevie ako utrpela, on jej však povedal, že zostane tam, budú spolu. Asi do piatej rána ho stále opakovane prosila, aby privolal pomoc. Asi o štvrtej sa vypýtala na záchod, kam ju odprevadil, potom si išla sadnúť na schody a tam ho ďalšiu hodinu prehovárala a prosila, aby jej privolal pomoc, začala mu klamať, že ho stále miluje, že ho má rada, že mu porodila deti, prisahala mu, že na neho nepodá trestné oznámenie, začala ho bozkávať a on sa rozplakal. Asi o piatej jej podal mobil a odišiel dolu schodišťom, ona odišla do izby a zavolala si záchranku, kde im opísala, čo sa jej stalo. Asi za 5 minút prišli policajti a po nich záchranári, ktorí jej poskytli prvú pomoc. Keď ju vyvážali von z domu videla ako leží jej bývalý manžel na tráve a ruky mal spútané vzadu. K nožu, ktorým ju obžalovaný bodol uviedla, že patril jeho otcovi, používali ho na zabíjačkách a vrátila mu ho po návrate z výkonu trestu s ostatnými vecami, ktoré si pýtal. Potom keď chodila po doktoroch, tak jej vraveli, že nemá štandardne umiestnené srdce, že ho má vyššie, že to ju asi zachránilo, že mala šťastie, že prežila. K motívu obžalovaného uviedla, že je chorobne žiarlivý, neustále jej aj v minulosti kontroloval mobil, hrabal sa jej v bielizni a podobne.
Svedkyňa E. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že rezervačná zmluva zo dňa 31.08.2020 bola riadne podpísaná a finančná hotovosť zaplatená. Túto zmluvu pripravoval jej známy a preto je na nej uvedené, že peniaze budú vyplatené na peňažný účet. Svedkyňa E. A., sestra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že k vzťahu obžalovaného s poškodenou sa nevie bližšie vyjadriť, ale zdal sa jej v poriadku. Avšak na oslave jej päťdesiatky videla, že medzi nimi nie je niečo v poriadku. Nemôže povedať nič zlé na poškodenú a ani obžalovaného. Poškodená sa jej zdala byť dominantnejšia.
Svedok D. D. ml., syn obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol, že rodičia sa rozviedli, dôvodom boli nezhody, nerozumeli si, dochádzalo ku každodenným hádkam, hádali sa pred rozvodom často o peniaze, otec mal podozrenie, že mama má priateľa, spolužiaka zo strednej školy, načo mu mama povedala,
že to nie je pravda, že nikoho nemá, čomu obžalovaný neveril. Medzi nimi dochádzalo do rozvodu len ku vulgárnym osočovaniam, nedochádzalo k fyzickým útokom. Tieto rozpory boli dôvodom rozvodu, po rozvode rodičia a on bývali stále spolu v tej väčšej časti rodinného domu, v tej menšej býval brat E. D. so svojou ženou. Počas tohto obdobia po rozvode začal obžalovaný sa vyhrážať mame, že napr. môže spadnúť zo schodov, že pôjde z domu nohami napred, na základe toho bol obžalovaný v decembri 2019 vzatý do väzby, následne sa brat odsťahoval so ženou, a plánovali, že keď obžalovaný príde domov z väzenia, tak začne bývať v tej menšej časti domu. Obžalovaný bol vo väzbe 8 mesiacov, keď sa vrátil, tak svedok s mamou chceli, aby išiel do tej menšej časti bývať sám, s tým nesúhlasil. Svedok sa s obžalovaným pohádal, povedal mu, aby býval sám, aspoň po dobu, kým sa s mamou neodsťahujú, nakoľko oni dvaja plánovali ísť preč z domu. Oni zložili zálohu na rodinný dom do K., v decembri sa mali sťahovať. Mama chcela v rámci vysporiadania majetku, aby ju obžalovaný vyplatil, a to sumou 50.000,- až 60.000,- Eur. Rodinný dom bol po maminých rodičoch, ale otec s mamou ho spoločne prerobili, mama mala väčšiu spoluúčasť na dome ako otec. Otec najskôr chcel vyplatiť mamu, ale niekedy 2-3 týždne dozadu povedal mame, že to „porieši inak“, takto mu to povedala mama, taktiež mu povedala, že sa jej podľa jej názoru vyhráža. Mama po dvore nosievala kaser, podľa neho sa bála obžalovaného. Mama mu hovorievala, keď sa s otcom rozprávala posledné týždne, ako ho pustili z väzby, tak zatínal päste, preto nosila ten kaser. Týždeň dva dozadu, presný dátum nevie povedať, otcovi vravel, že mama si chce zobrať úver, aby si mohli kúpiť ten dom v Udici, ale že potrebuje, aby v banke v Slovenskej sporiteľni sa zrušilo na ich spoločnom účte jej spolumajiteľstvo, teda aby jej meno tam nefigurovalo. Otec mu povedal, že ak sa mu bude chcieť, tak pôjde do banky. Na zrušenie sa vyžadoval súhlas obidvoch. Ostalo ticho, mama mu povedala, že otec jej o tom nič nehovoril. Včera videl otca, ako pred domom fajčil, mama bola v okne. Mohlo byť tak okolo 12:00 hod., po chvíľke prišla za ním mama do izby a povedala mu, že otec jej chce vyplatiť 60.000,- Eur, bola natešená. Tiež mu povedala, že otec jej sľúbil, že pôjdu dnešný deň do banky, ale čas nepovedal. Mama okolo 13:00 hod. išla do roboty, robí v spol. DRB, on ostal doma pri počítači, s otcom nekomunikoval, vôbec si ho nevšímal. Potom spal pred nočnou, okolo 17:00 hod. išiel na autobus, na nočnú, robí 12-tky, je zamestnaný v spol. Thyssenkrupp rothe erde Slovakia, a.s., čo je bývalá spol. PSL. V tejto firme robí aj obžalovaný, ale majú opačné zmeny. Otec mal včera voľno, dnešný deň mal mať voľno a zajtra mal ísť do práce na rannú. Oni dvaja sa v robote vôbec nevídajú. Prišiel domov autobusom o cca. 06.40 hod., pred domom stálo policajné auto, pri bránke stáli dvaja policajti, pýtali sa ho, čo tam robí, povedal, že tam býva, povedali mu, že matka bola pobodaná otcom nožom v oblasti hrudníka, povedali mu, že žije a že je v nemocnici v Považskej Bystrici. Potom ho zaviezli k bratovi, ktorý býva v podnájme na adrese B. XX v H. T.. Odtiaľ išli s bratom autom do nemocnice, kde im povedali, že mamu operujú, ale viac im nechceli povedať. Potom odišiel k priateľke, brat išiel domov. Svedok O. D., brat obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný s poškodenou dobre vychádzali. Zo začiatku im to išlo, potom to bolo horšie, poškodená hrešila obžalovaného, keď išiel na pivo. Nevie kto bol vo vzťahu dominantnejší. Obžalovaný nebol nikdy násilný. Nikdy nevidel, že by obžalovaný fyzicky ublížil poškodenej, či svojim synom. Svedok D. H. na hlavnom pojednávaní uviedol: „Poznám tu prítomného obžalovaného, sme kolegovia v práci a dobrí kamaráti. Kolegovia sme 7 rokov. O tomto skutku som sa dozvedel až ráno v práci, deň po spáchaní skutku. Predchádzajúce dni pred skutkom sme boli spolu na pivo, nevšimol som si na ňom nič zvláštne. Ako človek je veľmi pracovitý a kamarátsky, bol to jediný človek, ktorý bol ochotný mi pomôcť a poradiť, takže po ľudskej stránke bol dobrý. O osobnom živote sme sa moc nebavili. On mi iba spomenul, že sa idú rozvádzať, ale bližšie o nejakých pocitoch sme sa nerozprávali. Jediné čo mi spomínal, že má podozrenie, že jeho priateľka by mala mať priateľa a preto sú tie vzťahy také, aké sú. To, že sa mi obžalovaný sťažoval na to, že by mala mať jeho priateľka priateľa, bolo asi tak pol roka pred skutkom. Neviem či to bolo pred väzbou alebo po tom, ako sa vrátil z väzby. Nepozoroval som na ňom, že by mal nejaké samovražedné sklony.“ Svedok E.. A. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že po vzhliadnutí fotodokumentácie v trestnom spise na č. l. 299 priznáva omyl v dĺžke a hĺbke poranenia ramena poškodenej, ktoré zaznamenal v lekárskej správe zo dňa 22.09.2020.
Svedok Bc. D. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol, že dňa 22.09.2020 v čase o 05:02 hodine boli spolu s kolegom H. a ďalšou, hliadkou H. XXX v zložení por. A. E. a nstržm. H. U. vyslaní na preverenie oznámenia do mestskej časti U. E. č. X v H. T.. Jednalo sa o to, že údajne oznamovateľka I. D. bola napadnutá bývalým manželom. Napadnutá mala byť nožom a aj mala byť bodnutá. Potom ako obidve hliadky prišli na miesto k rodinnému domu v U. E. č. 8, tak hliadka s L. E. a H. U. sa tam už nachádzala. Čakali všetci štyria za plotom, pretože tam bol pustený pes a štekal. A. E. mu hovoril, že po ich príchode
v okne na poschodí rodinného domu stála poškodená I. D., ktorá mala byť zranená a komunikovala s ním. A. teda, keď prišli oni, tak chcel ísť za ňou dovnútra, ale predtým musel spacifikovať psa tak, že mu chcel nastriekať kaserom do očí, avšak sa mu to nepodarilo. V tom vyšiel z rodinného domu pán D. ktorý niečo na nich zakričal a privolal psa, ktorého potom zatvoril do koterca. Následne všetci vošli na pozemok rodinného domu za plot a chceli spacifikovať p. D., teda údajného páchateľa. To sa aj podarilo za pomoci použitia výziev, donucovacích prostriedkov, hmatov, chvatov a následného založenia pút bez toho, aby boli D. D. spôsobené akékoľvek zranenia. Následne bola D. vykonaná bezpečnostná prehliadka. On spolu s H. U. stál vonku, na dvore a strážili D. a A. E. spolu s E. H. išli dovnútra rodinného domu za poškodenou. Tam on nebol prítomný pri tom, čo poškodená bezprostredne hovorila, ale A. E. mu potom hovoril, že bol pre ňu na poschodí domu a pomaly jej pomohol zísť na prízemie domu, dal ju ľahnúť v obývačke asi na gauč tak, aby v kľude čakala na RZP, ktorú si privolala predtým. Potom sa prestriedali a bol pri tej poškodenej D.. Videl, že je ustráchaná, pričom medzi časom prišla aj RZP a poskytovali jej prvú pomoc a následne ju aj odviezli do NsP Považská Bystrica. Videl, že mala krv v okolí brucha. Sťažovala sa na to, že sa jej zle dýcha a na bolesti alebo pichanie v bruchu. Pritom ako strážili p. D. sa ho snažil spolu s kolegami vyťažovať, že čo sa u nich stalo. On povedal, že pichol manželku. Bližšie nehovoril nič. Povedal len to, že nôž, s ktorým ju pichol je v kuchyni na kuchynskej linke. Tento nôž aj na kuchynskej linke našli. Jednalo sa o starý vykosťovací nôž s dĺžkou čepele cca. 20 cm. D. bol obmedzený na osobnej slobode a eskortovaný na OO PZ Považská Bystrica. Následne na oddelení u neho vykonali dychovú skúšku, s negatívnym výsledkom. A. E. spomínal, že poškodená mu uviedla, že večer o 22.30 hod. došla, z práce, z poobednej zmeny. Bývalý manžel ju čakal v dome. Chcel sa s ňou rozprávať. Vyviedol ju údajne na poschodie rodinného domu, kde ju zamkol a tam ju po hádke pichol. Ešte predtým jej povedal, že ju musí zabiť, pretože nemá iné východisko. Mal pri sebe údajne aj nejakú pásku, ktorou ju chcel znehybniť. Pri vykonávaní bezpečnostnej prehliadky však žiadnu pásku u neho nenašli. Zrejme ju mal hore na poschodí domu. Poškodená údajne kolegovi E. hovorila, že potom ako ju bývalý manžel pichol tak jej neprivolal žiadnu pomoc a bránil jej v tom, aby si ju privolala aspoň sama. Nechcel ju pustiť ani z miestnosti, v ktorej zrejme k incidentu došlo. Potom sa jej údajne podarilo nejako ho oklamať, vraj tvrdila, že chce ísť na WC a tak sa jej podarilo akoby ujsť od neho, zobrať do ruky slzotvorný plyn, ktorý mu nastriekala potom do očí a potom sa stihla, zavrieť v nejakej izbe na poschodí a privolala si pomoc. Svedok A. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol, že ako člen hliadky H. XXX dorazili na miesto v čase o 05:09 hodine, hliadka H. XXX o 05:10 hodine. Už z hlavnej cesty smerom do rodinného domu bolo vidieť, že v okne na l. poschodí rodinného domu č. X sa nachádza žena vo veku približne 50 rokov, ktorá kričala s tým, aby dávali pozor, že majú psa. Tejto ženy sa spýtal, či je pani D., uviedla, že áno. Pýtal sa, v akom je zdravotnom stave, uviedla, že je bodnutá. Tiež sa spýtal, kde je pán D., a na toto uviedla, že je niekde v dome. Nakoľko sa pes správal veľmi agresívne, použil na jeho odlákanie slzotvorný plyn, tento ho však nezasiahol, a vtom vyšiel na dvor neznámy muž, ktorý toho psa zatvoril do koterca. Obe hliadky vošli do priestorov dvora rodinného domu. Prvý išiel nstržm. H. U., za ním išiel on a za ním členovia hliadky H. XXX. Spýtal sa toho pána, či sa jedná o pána D., odpovedal že áno. Pýtal sa, či mal nejaký konflikt so svojou bývalou manželkou, na čo uviedol, že nie. Tieto otázky mu kládol len do času, kedy zistili, že v rukách nič nedrží, nakoľko bola tma, pričom pri pokladaní otázok k nemu pristúpili a kolega U. ho ihneď spacifikoval a na zemi mu boli založené putá v spolupráci s hliadkou H. XXX. On už bol medzičasom vnútri rodinného domu, vyšiel na poschodie, nakoľko tá žena sa nachádzala na poschodí, kde v jednej z miestností našiel poškodenú I. D., ktorá si držala uterák pritlačený približne v oblasti bránice a tiež bolo vidieť, že krváca z ľavého ramena. Opätovne sa spýtal na jej zdravotný stav, lebo periférne zazrel v jednej z miestností manželskú posteľ, ktorá bola v 60% od krvi. Ona mi uviedla, že sa cíti slabá a že jej niečo ako keby chrapčalo v oblasti pľúc niekde. Ihneď ju pridržal a chcel ju dať ľahnúť na posteľ, ktorá bola ale krvavá, avšak ona povedala, že nechce ísť na tú posteľ. Tak ju pomaly zviedol dolu schodmi a dal ju ľahnúť na pohovku v obývacej izbe. Kázal jej, nech si to drží silne pritlačené tú ranu. Nakoľko bola pri vedomí a jej stav jej umožňoval odpovedať na jeho otázky, pýtal sa jej, ako došlo k tomu incidentu. Na to uviedla poškodená, že prišla v čase o 22:30 hodine z poobednej zmeny z práce, že v rodinnom dome, v tej časti, kde bývala ona, ju čakal jej bývalý manžel, zatvoril sa s ňou na poschodí do jej spálne. Ďalej mu uviedla, že stále sa s ňou chcel o niečom rozprávať, o čo však ona nemala záujem sa s ním baviť. On ju však v miestnosti držal násilím, a že sa jej stále vyhrážal, hovoril jej ako hotovú vec, že ju musí proste zabiť, že to inak nejde, že mala čas odísť z toho domu a neodišla, proste že ju musí zabiť, že to inak nejde. Tiež mu uviedla, že v mikine, ktorá sa nachádza ešte v tej miestnosti na zemi, mal prichystanú lepiacu pásku, ktorou podľa jeho vyjadrenia ju chcel tou páskou spútať a následne zabiť. Spýtal sa jej kedy asi došlo k tomu bodnému zraneniu, na to uviedla, že v čase
približne o 02:30 hodine a že ju bodol bývalý manžel niekde pri okne. Tie bodné zranenia boli v oblasti bránice a ramena. Ďalej sa pýtal, ako sa jej podarilo zavolať pomoc, lebo on nevedel na aké číslo a ako volala o pomoc. Poškodená povedala, že od času toho bodnutia sa nažila s ním komunikovať, že potrebuje ísť na WC, pomaličky sa odťahovala na posteli. Pričom v tom akurát prišli záchranári, ktorým musel prenechať priestor na jej lekárske ošetrenie a tým prerušil jej vyťažovanie. Pokračoval v ňom až po tom, čo bola poškodená ošetrená, pričom pokračovala tak, že sa nejakým spôsobom dostala k slzotvornému plynu, ktorý tam niekde mala, a ktorý mu nastriekala do očí. Povedala mu, že „ja ho nosím už mesiac stále pri sebe, lebo sa mal aj pred synmi vyjadriť, že ma zabije, zapichne“. Ďalej ju už nevyťažoval. Medzičasom druhí príslušníci vonku vyťažovali pána D., s tým, že kde je nôž, ktorým bodol svoju bývalú manželku. Obvinený uviedol, že na kuchynskej linke. Svedok sa tam išiel pozrieť, pričom sa tam nachádzal nôž o dĺžke približne 18 cm, rúčka asi 8 cm, drevená, špicatý, prišlo mu to ako „vykosťovák“. Na rúčke vzadu na tom noži bola krv.
Svedok H. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol, že na miesto zásahu prišla aj ďalšia hliadka H. XXX, kde členmi hliadky boli E. H. a D. Q.. Tí išli ku nemu, a oni traja ostali pri páchateľovi, pričom kolega E. išiel do domu k žene, k pani D.. Počas toho, ako stáli pri pánovi D., ktorý bol zaistený, ho vyťažovali k tomu, čo sa stalo, na čo on uviedol, že pichol ženu a že nôž je na kuchynskej linke. Nič viac nepovedal. To, čo sa dialo v rodinnom dome, kde kolega E. išiel za pani D., presne uviesť nevie. Vie uviesť až od momentu, keď do priestoru nehnuteľnosti prišla zdravotnícka pomoc, ktorá následne v rodinnom dome začala ošetrovať pani D.. Až vtedy k nej pristúpil, keď bola ošetrovaná. Kolega E. mu povedal, že pani vyťažil k tomu, čo sa udialo v dome, pričom nič bližšie mu viac nepovedal a uviedol, že informoval o tom operačné stredisko. Následne už len pomáhali zdravotníkom pomôcť k prevozu pani D. do nemocnice, konkrétne myslel naloženie do sanitky.
Svedok E. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol, že keď prišli na miesto D. D. stál na dvore a zatváral psa. Jeden z kolegov mu nasadil putá a spravil bezpečnostnú prehliadku. S kolegom vošli dovnútra, legitimovali sa a po schodoch schádzala dole poškodená, ktorá sa držala za hrudník, potom prišla RZP, ktorej oznámil, že môžu ísť ošetriť poškodenú. S poškodenou sa nerozprával, keď sa pýtali D. D. čo sa stalo, tak im povedal, že chcel bývalú manželku primäť k tomu, aby sa k nemu vrátila, pichol ju nožom, ale nechtiac. Zo znaleckého posudku č. 5/2020 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, ktorý na hlavnom pojednávaní predniesol znalec MUDr. H. E., vyplynulo, že poškodená utrpela dňa 22.09.2020 bodné poranenie hrudníka, penetrujúci perikard, pneumoperikard, poranenie ľavej bránice, poranenie 3. segmentu pečene, poranenie lienalnej flexuru kolón, hemoperitoneum, pneumoperitoneum, bodné poranenie ľavého ramena v strednej tretine s léziou svalových vlákien biceps brachii. K mechanizmu bodného poranenia hrudníka poškodenej uviedol, že vzniklo tým spôsobom, že nôž vnikol do hrudníka cez chrupavku VI. rebra, násilie bolo strednej intenzity, pôsobilo kaudokrinálne, čiže smerom odspodu nahor. Toto poranenie bolo spôsobené jednou ranou. Mechanizmus bodného poranenia ľavého ramena bol iný, bol spôsobený druhým bodnutím. Tieto zranenie boli spôsobené nožom zaisteným v trestnom konaní. Popísané zranenia, ktoré utrpela poškodená ju neohrozovali na živote a ani jej nemohli spôsobiť smrť. Najpravdepodobnejší mechanizmus zranenia zodpovedá možnosti, že by sa poškodená bodla nožom, ktorý mal držať v ruke obžalovaný. Objektívnu dobu liečby a práceneschopnosti poškodenej stanovil na 30 dní. Poškodená utrpela z medicínskeho hľadiska ľahké zranenie, pokiaľ ide o bodné poranenie ľavého ramena, ostatné zranenia sú ťažké. Zo znaleckého posudku č. 26/2021 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo, ktorý na hlavnom pojednávaní predniesol znalec MUDr. František Štuller, PhD., vyplynulo, že poškodená utrpela jedno bodné zranenie hrudníka a brucha (poranenie súčasne zasiahlo hrudnú aj brušnú dutinu) a bodnorezné poranenie ľavého ramena s poškodením kože a časti dvojhlavého svalu. Poranenie v danom prípade vzniklo preniknutím jednobritého ostrého bodnorezného nástroja do hrudníka a brucha poškodenej v rámci jedného prieniku nástroja. V danom prípade poranenie hrudníka a brucha bolo spôsobené aktívnym násilným konaním inou osobou tak, že pri zohľadnení topoanatomických miest poranenia a polohy stojmo poškodenej počas útoku, útočník zvieral nôž v ruke tak, že mu čepeľ vyčnievala na malíčkovej hrane ruky, švih rukou zvierajúcou nôž viedol v jednom prudkom oblúku zhora nadol, mierne spredu dozadu a v uhle medzi 40 - 50 stupňami šikmo nadol doprava z jeho pohľadu a doľava z pohľadu poškodenej. Poškodená a útočník stáli proti sebe tvárou v tvár. Poranenie si v danom prípade nemohla spôsobiť poškodená sama vlastným konaním, pretože v prípade úchopu dvoma
rukami za čepeľ noža by bodný kanál prebiehal presne opačne, ako to bolo u poškodenej zistené
- zdola nahor, ako to aj pri takýchto prípadoch je obvyklé. V prípade, že by nôž zvierala v pravej ruke a švih nožom by viedla zhora nadol pri uchopení noža tak, aby vyčnievala čepeľ na malíčkovej hrane ruky, by uhol bodného kanála prebiehal nie doľava, ale doprava. Všetky zasiahnuté štruktúry (pohrudnica, pobrušnica) sú zásobené nervami a citlivé a bolesť. Znalec je toho názoru, že poškodená by si nebola sama schopná pri jednom bodnom poranení zasunúť nôž do takej veľkej hĺbky a cez toľko na bolesť citlivých štruktúr, ako v danom prípade. Znalec podávajúci tento znalecký posudok opakovane pitval osoby, ktoré si privodili samopoškodenie mechanizmom bodného poranenia hrudníka, avšak v danom prípade chýbali atribúty takéhoto konania obvyklé. Poranenia ramena a hrudníka s bruchom nemohli vzniknúť súčasne jedným útokom bodnorezným nástrojom. Znalec vyslovil nesúhlas so závermi znalca MUDr. Mičiaka k mechanizmu vzniku poranení u poškodenej I. D.. Na otázku, či nôž, zobrazený v spise ako stopa č. 5 mohol spôsobiť dané zranenia poškodenej na hrudníku, bruchu aj na ramene, a to vzhľadom na charakter zranení, na smer bodného kanála a pod. znalec uviedol, že si preštudoval popisy poranení a porovnal tieto s technickými parametrami noža zaisteného na mieste činu. Znalec je presvedčený o tom, že daným nožom obe dve poranenia poškodenej I. D. mohli byť veľmi dobre spôsobené. Z hľadiska algoritmu postupu poskytovania pomoci pri bodnom poranení hrudníka od počiatku toto bolo nutné považovať za stav bezprostredne ohrozujúci život, pretože sa logicky predpokladalo poranenie srdca a jeho skoré následky (napr. tamponáda srdca). Po objektivizácii poranení v rámci operačného zásahu bolo zistené, že sa nejednalo o poranenia bezprostredne ohrozujúce život, pretože nebola spôsobená náhla porucha činnosti životne dôležitého orgánu a nebolo spôsobené akútne krvácanie život ohrozujúceho rozsahu. Poranenia v danom stupni po objektivizácii ich rozsahu ohrozili zdravie poškodenej a jej život možnými sekundárnymi následkami. V danom prípade ošetrujúci personál postupoval v súlade so zásadami postupu lége artis, avšak ani tento postup nemohol úplne a jednoznačne vylúčiť možnosť vzniku a rozvoja sekundárnej infekcie v hrudnej a brušnej dutine s ich následkami. To, že sa takto nestalo svedčí o rýchlom a odbornom ošetrení poranení lekármi v rámci operačného zákroku, ktorý zákrok znalec pokladá v danom prípade za nutný. Penetrujúce poranenie hrudníka a brušnej dutiny nesterilným nástrojom s poškodením čreva je poranením, ktoré ohrozuje život sekundárnymi následkami - zápalom a sepsou. Tieto by sa u poškodenej isto rozvinuli aj do smrteľného konca bez poskytnutia špecializovanej lekárskej pomoci. Eo ipso v danom prípade rýchly operačný zákrok zabránil neskorším závažným až smrteľným následkom poranenia. Znalec bol priamym účastníkom rekonštrukcie prípadu, a to časti, ktorú zobrazoval obžalovaný a aj časti, ktorú zobrazovala poškodená. Znalec k časti predvádzanej obžalovaným uviedol, že pri spôsobe držaní noža ním a poškodenou a popise vzniku poranenia podľa jeho verzie, nemohlo poranenie takto vzniknúť, pretože by prebiehalo pod inými uhlami a smermi, než ako to bolo objektivizované u poškodenej lekármi. Znalec v danom prípade a vo vzťahu k vzniknutým poraneniami hodnotil dĺžku práceneschopnosti a dobu liečenia poranení od 23.09.2020 až 30.11.2020 za primeranú. Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie LEGE ARTIS č. 4/2022, ktorý na hlavnom pojednávaní predniesla znalkyňa doc. MUDr. Silvia Farkašová Iannaccone, PhD. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo vyplynulo, že poškodená utrpela dňa 22.09.2020 bodné poranenie na hrudníku vľavo (2,5 cm od mostíka, dĺžka 1,5 mm, hĺbka cca 12 -15 cm), bodné poranenie (defekt) chrupavčitej časti 6. rebra vľavo s poranením pohrudnice, bodné poranenie osrdcovníkového vaku, bodné poranenie bránice s poranením pobrušnice, bodné poranenie ľavého laloka pečene (segment S3), bodné poranenie hrubého čreva v oblasti slezinového ohybu, bodné poranenie na prednej ploche v strednej tretine ľavého ramena s poranením dvojhlavého svalu ramena (dĺžka 15 mm, hĺbka 5 cm). Z charakteru a lokalizácie jednotlivých zranení v oblasti hrudníka a brucha je možné usúdiť, že v danom prípade išlo o jedno kanálovité bodné poranenie hrudníka a brucha. Miestom vbodu bol defekt v oblasti hrudníka vľavo cca 2,5 cm od mostíka v úrovni chrupavčitej časti 6. rebra vľavo. Bodný kanál pokračoval cez stenu hrudníka vľavo, chrupavčitú časť 6. rebra, pohrudnicu, osrdcovníkový vak, bránicu, prednú plochu ľavého laloka pečene a končil poranením steny hrubého čreva v oblasti slezinového ohybu. Celková dĺžka kanálovitého bodného poranenia bola cca 12 -15 cm. Samotný bodný kanál prebiehal zhora nadol voči horizontálnej rovine, mierne spredu dozadu voči frontálne rovine a sprava doľava voči sagitálnej rovine pod uhlom 45 - 50 stupňov. Priebeh bodného kanála je znázornený v záberoch s CT vyšetrenia. Uvedené kanálovité bodné poranenie hrudníka a brucha bolo spôsobené jedným prienikom úzkeho ostrého pozdĺžneho predmetu s ostrým hrotom charakteru bodnorezného nástroja napr. nôž, dýka, ktorý pôsobil jedenkrát na oblasť hrudníka vľavo, a to silou väčšej intenzity a prudkosti (vzhľadom na poranenie rebra a košická podprsenky). Bodnorezný nástroj prenikal v smere jeho dlhej osi zhora nadol, mierne spredu dozadu a sprava doľava, na vzniku poranení sa spolupodieľal aj ostrý hrot a ostrie čepele nástroja. Ďalším poranením bolo bodné poranenie na prednej ploche v strednej tretine
ľavého ramena, ktoré bolo spôsobené jedným prienikom úzkeho ostrého pozdĺžneho predmetu s ostrým hrotom charakteru bodnorezného nástroja napr. nôž, dýka, ktorý pôsobil jedenkrát na oblasť ľavého ramena, a to silou menšej intenzity a prudkosti. Berúc do úvahy vyššie uvedené ako aj charakter a lokalizáciu poranení poškodenej, priebeh bodného kanála v oblasti hrudníka a brucha je možné usúdiť, že uvedené bodné poranenie v oblasti hrudníka a brucha bolo spôsobené aktívnym útokom druhou osobou použitím bodnorezného nástroja - noža. Z vyšetrených okolností (výpovede, rekonštrukcia) vyplýva, že v čase skutku mali byť obaja zúčastnení (poškodená a obvinený) v stojacej polohe vzájomne orientovaní prednými plochami tela k sebe (t.j. tvárou k sebe), pričom obvinený mal držať nôž v pravej ruke. K mechanizmu vzniku poranenia je možné uviesť, že útočník držiac nôž v pravej ruke s rukoväťou uchopenou v dlani malíčkovou hranou ruky k čepelí noža a ostrím čepele noža orientovaným smerom k jeho predlaktiu sa aktívne zahnal nožom na poškodenú smerom prudko zhora nadol mierne spredu dozadu, zľava doprava z jeho pohľadu a sprava doľava z pohľadu poškodenej. Z charakteru a lokalizácie bodného poranenia v oblasti ramena je možné uviesť, že vzniklo pri ďalšom útokom nožom zo strany útočníka voči poškodenej, kedy poškodená mohla najskôr v rámci pasívnej sebaobrany reflexné nastaviť rameno pred dopadajúcim bodnorezným nástrojom. V prípade, že by bolo poranenie na ľavom ramene spôsobené pri vyťahovaní noža z hrudníka, išlo by o poranenie rezné (povrchové) nie poranenie bodné s určitou hĺbkou ako je to zadokumentované v zdravotnej dokumentácii (dĺžka 15 mm, hĺbka 5 cm). Vzhľadom na lokalizáciu poranení nemohlo zranenie v oblasti hrudníka a brucha a zranenie na ľavom ramene vzniknúť súčasne pri jednom útoku bodnorezným nástrojom na poškodenú. Je možné zhrnúť, že kanálovité bodné poranenie v oblasti hrudníka a brucha a bodné poranenie na ľavom ramene bolo spôsobené aktívnym útokom druhou osobou použitím bodnorezného nástroja (nôž), ktorý pôsobil jedenkrát do oblasti hrudníka s poranením orgánov hrudníkovovej a brušnej dutiny a jedenkrát do oblasti ľavého ramena. Išlo teda o dva nezávislé útoky druhej osoby nožom na poškodenú. Nie je možné jednoznačne uviesť, ktoré z poranení vzniklo ako prvé. Je dôležité uviesť, že samotný útok bodnorezným nástrojom (nôž) zo strany druhej osoby bol vedený na oblasti tela, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány (srdce, pľúca, veľké cievy). Poranenia, ktoré utrpela poškodená I. D. sú v priamej príčinnej súvislosti s posudzovaným skutkom dňa 22.09.2020. Ako najzávažnejšie zranenie je možné hodnotiť poranenia orgánov hrudníka a brucha. Následkom poranení v oblasti hrudníka došlo ku zakrvácaniu (hemothorax) do ľavej pohrudnicovej dutiny, vznikom komunikácie medzi pohrudnicovou dutinou vrátane osrdcovníkového vaku a vonkajším prostredím k nahromadeniu vzduchu (pneumothorax) v ľavej pohrudnicovej dutine a k v osrdcovníkovom vaku (pneumoperikard). Následkom poranení orgánov brušnej ku zakrvácaniu do brušnej dutiny (hemoperitoneum) a vytvorením komunikácie brušnej dutiny s vonkajším prostredím cez poranenú bránicu a hrudník k nahromadeniou vzduchu v brušnej dutine (pneumoperitoneum). Uvedené ohrozovali život menovanej možným rozvojom šoku po úraze a krvácaní, ako aj ďalšími neskorými komplikáciami a následkami (kolaps pľúc, zápal brušnej dutiny, odumretie črevnej steny, sepsa). Z medicínskeho hľadiska je možné uvedené poranenia hodnotiť ako poranenia ťažké. Vzhľadom na charakter zranení a dĺžku bodného kanála v oblasti hrudníka a brucha, charakter bodného poranenia na ľavom ramene, mechanické poškodenia šatstva, technické parametre zaisteného kuchynského noža (dĺžka čepele 17, 5 cm, šírka čepele pri rukoväti cca 20 mm, ostrý hrot a jedno ostrie čepele) ako aj na výsledky DNA analýzy ľudskej krvi zaistenej z predmetného noža (zhodná s DNA profilom poškodenej) je možné usúdiť, že uvedené obe zranenia, a to kanálovité bodné poranenia v oblasti hrudníka a brucha ako aj bodné poranenie v oblasti ľavého ramena poškodenej, mohli byť spôsobené predmetným kuchynským nožom (vecná stopa č. 5). V danom prípade je možné vylúčiť, že by si poškodená I. D. spôsobila uvedené poranenia sama vlastným konaním. V prípade, že by poškodená počas skutkového deja uchopila pravú ruku útočníka, v ktorej držal nôž, a viedla by čepeľ noža smerom k sebe, bodný kanál v oblasti hrudníka a brucha by mal iný priebeh (vodorovnejši, plytší). V prípade, že by nôž držala v pravej ruke samotná poškodená by bodný kanál prebiehal opačne t.j. nie doľava, ale doprava. Proti mechanizmu samopoškodenia v danom prípade nasvedčuje aj bodné poranenie ľavého ramena, ktoré si poškodená nemohla spôsobiť sama a ktoré vzniklo pri ďalšom útoku bodnorezným nástrojom na poškodenú, ako aj prerezanie rebra a kostice podprsenky, ktoré si vyžadovalo aktívny útok väčšej intenzity a prudkosti. Zároveň vzhľadom na bohaté nervové a cievne zásobenie poranených štruktúr, by si poškodená nebola schopná sama pri jednom bodnom poranení zasunúť nôž do takej veľkej hĺbky a cez toľko bolestivých štruktúr ako to bolo v danom prípade. Na hlavnom pojednávaní znalkyňa doplnila, že k poškodeniu ohrozujúceho orgánu by mohlo prísť, srdce mohlo byť poškodené nie pri vyššej intenzite, ale pri inom smere, o pár stupňov viac, smerom do vnútra tela, takže týmto útokom mohlo dôjsť k ohrozeniu života poškodenej. Bolo vecou šťastnej náhody, že srdce nebolo poškodené, pretože závisí aj od toho, či je srdce v momente stiahnutia, alebo
roztiahnutia v momente keď preniká bodnorezný nástroj do oblasti osrdcovníkového vaku. Mohlo dôjsť k smrti poškodenej na mieste, ak by bol útok vedený niekoľko milimetrov iným smerom. Zo znaleckého posudku č. 109/2020 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, ktorý na hlavnom pojednávaní predniesol znalec MUDr. Anton Puchoň, vyplynulo, že obžalovaný v súčasnosti netrpí, v minulosti ani v čase spáchania trestného činu netrpel duševnou chorobou v pravom slova zmysle, t.j. psychózou, ani žiadnou inou duševnou poruchou. Obžalovaný v čase páchania trestného činu vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a mohol toto svoje konanie ovládať. Jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase páchania trestného činu boli zachované v plnej miere. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania. Nemožno jednoznačne vylúčiť, že vzťahovačnosť a žiarlivostné myšlienky u obžalovaného časom v budúcnosti neprerastú až do emulačnej paranoje - trvalej duševnej poruchy s bludmi, čiže choromyseľnosti. Vzhľadom k tomu znalec odporučil pred prepustením D. D. na slobodu zopakovať psychologické a psychiatrické skúmanie jeho duševného stavu. Zo znaleckého posudku č. 83/2020 z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, ktorý na hlavnom pojednávaní predniesol znalec PhDr. Andrej Benkovič vyplynulo, že pri vyšetrení poškodenej I. D. znalec nezistil zvýšené tendencie k sebadeštrukčnému, či autoagresívnemu konaniu, nie sú prítomné poruchy vnímania a myslenia. Poškodená dokáže vlastnú obrazotvornosť a fantáziu jasne oddeliť od reality. Z forenzného hľadiska kognitívne funkcie nevykazujú narušenia, ktoré by mali vplyv na schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalosti, ktoré prežila a ktorých sa zúčastnila priamo. Všeobecná psychologická vierohodnosť je zachovaná, nemá sklony konfabulatórne spracúvať udalosti tvoriace predmet vyšetrovania. Vyšetrením poškodenej znalec nezistil tendenciu zveličovať, zľahčovať alebo zamlčiavať udalosti týkajúce sa predmetnej trestnej veci. Znalec nezistil, že by mala poškodená zvýšenú tendenciu k fabulácii, resp. k vedomému skresľovaniu, vymýšľaniu. Jej výpovede v rámci realizovaných výsluchov v predmetnej trestnej veci hodnotil znalec z psychologického hľadiska ako vierohodné. Špecifická psychologická vierohodnosť je zachovaná. Zo znaleckého posudku č. 84/2020 z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, ktorý na hlavnom pojednávaní predniesol znalec PhDr. Andrej Benkovič vyplynulo, že obžalovaný sa nedokázal vyrovnať s rozvodom, podozrieval manželku z nevery, prežíval stavy úzkosti z pocitu neistoty, mal strach z opustenia. Snažil sa udržať manželku v manželstve za každých okolností, odmietal čo i len uvažovať o rozvode. Nakoniec ich manželstvo bolo rozvedené, čo silne emocionálne prežíval, pričom aj sám v rámci vyšetrovania zmieňoval, že po rozvode, v zlom emočnom rozpoložení, impulzívne roztrhal rozvodové papiere. Aj o rozvode sa s danou skutočnosťou nevyrovnal, resp. ju neprijal a opätovne pokračoval vo svojich majetníckych nárokoch voči exmanželke, ktorú sa snažil vrátiť do vzťahu. Naďalej bol voči nej žiarlivý, kontroloval ju, podozrieval ju. Produkoval iracionálne žiarlivostné presvedčenia, ktoré mali silný emočný náboj a ktoré intenzívne zaplavovali a ovplyvňovali jeho osobnosť a to najmä z hľadiska pocitov poníženej hrdosti, urazenej samoľúbosti, resp. sa dostávali do popredia negatívne myšlienky zraňujúce jeho ego a produkovali v ňom hnev a zlosť s cieľom donútiť, pokoriť exmanželku, aby zotrvala vo vzťahu. V tejto situácii, keď sa exmanželka odmietala vrátiť do vzťahu s obžalovaným, narastal v obžalovanom negativizmus, jeho modulácia afektu zlyháva v podobe zvýšenej impulzivity v správaní, resp. v konaní, čoho výsledkom bolo počínanie v daný deň, keď exmanželku navštívil v bytovej jednotke a aj napriek tomu, že mala z neho strach a odmietala sa s ním rozprávať, či zotrvať v jednej miestnosti, ju do toho nútil. Agresivita nie je zvýraznenou črtou osobnosti obžalovaného. Nie je schopný rozlišovať a popisovať pocity druhých, chýba empatia, je anetický. Z hľadiska resocializačnej prognózy zhodnotil znalec možnosť resocializácie obžalovaného ako priaznivú prognózu nápravy. Obžalovaný je dobre socializovaná osobnosť, má vytvorené citovo sýtené rodinné väzby, resp. zázemie. Má predpoklady, schopnosti sa prispôsobiť spoločenským normám. Znaleckými posudkami Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z odboru Kriminalistika, odvetvie Kriminalistická biológia a genetická analýza, Kriminalistická chémia, Daktyloskopia, Kriminalistická informatika, Mechanoskopia boli vyhodnotené biologické a vecného stopy, ktoré boli na mieste činu nájdené a zákonným spôsobom zaistené, pričom bolo tiež zistené, že DNA profily stôp č. 5-4 (ster rukoväte noža) pochádzajú od obžalovaného a poškodenej, teda od dvoch osôb. Z rezervačnej zmluvy zo dňa 31.08.2020 vyplýva, že poškodená ako budúci kupujúci uzatvorila s E. J. ako budúcou predávajúcou zmluvu v zmysle ktorej došlo k zarezervovaniu nehnuteľnosti. Zo záznamu volania poškodenej na tiesňovú linku zo dňa 22.09.2020 vyplýva, že poškodená opisovala priebeh spáchania skutku zhodne ako pri svojich výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní.
Z Rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp. zn. 12T/22/2020 zo dňa 03.06.2020, právoplatného dňa 16.07.2020 vyplýva, že obžalovaný bol odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia na skutkovom základe, že obžalovaný sa aj so zbraňou (kuchynským nožom) vyhrážal zabitím poškodenej I. D. z dôvodu žiarlivosti a podozrievania z nevery a taktiež kvôli tomu, že poškodená sa rozviedla s obžalovaným.
Zo správy spoločnosti thyssenkrupp rothe erde Slovakia, a.s. zo dňa 21.04.2021 vyplýva, že obžalovaný bol ich zamestnancom od 15.01.2008 na pozícii výrobný kalič v riadnom pracovnom pomere na dobu neurčitú. Svoje pracovné povinnosti si plnil svedomito a zodpovedne. V kolektíve bol obľúbený pre nekonfliktnú povahu, pozitívny prístup k práci a ochotu spolupracovať pri kolektívnych úlohách. Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný nebol uznaný vinným z priestupku. Zo správy ÚVTOS a ÚVV Ilava vyplynulo, že správanie a vystupovanie obžalovaného je počas doby výkonu väzby dlhodobo na požadovanej úrovni, prejavuje snahu o dodržiavanie ústavného poriadku, príkazy a nariadenia personálu plní. K osobám, s ktorými prichádza do styku, zachováva zásady slušného správania. Vo vzťahu k iným obvineným neboli zaznamenané konfliktné situácie. Obžalovaný nebol disciplinárne riešený, nebola mu udelená disciplinárna odmena. V zmysle § 32 zákona neprejavil záujem o zaradenie do práce. O umožnenie pracovných činností v ústave v zmysle § 26 odsek 6 zákona, ktoré sú vykonávané dobrovoľne, bez nároku na pracovnú odmenu a ktorých cieľom je zmysluplne zachovávať, rozvíjať a využívať schopnosti obžalovaného a zvládanie negatívnych vplyvov umiestnenia vo výkone väzby, obžalovaný nepožiadal. Z odpisu registra trestov GP SR vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to vyššie uvedeným Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp. zn. 12T/22/2020 zo dňa 03.06.2020, právoplatným dňa 16.07.2020.
Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: vyčíslenie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, zápisnica o vydaní veci + fotodokumentácia, zápisnica o obhliadke mesta činu, zápisnice o rekonštrukcii, záznam z ReDatu, lekárske správy, rozsudok OS Považská Bystrica, rezervačná zmluva na nehnuteľnosť, správa OR PZ, pracovné posudky, správa OÚ Považská Bystrica, správa MÚ Považská Bystrica, výpis z evidencie priestupkov, vyčíslenie nákladov poškodenej, CESDAP, lustrácia SP, správa ÚVTOS a ÚVV Ilava a odpis z RT.
Podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku súd odmietol vykonať na hlavnom pojednávaní obhajcom navrhnutý dôkaz a to oboznámenie rozhodnutia súdu Českej republiky sp. zn. 8Tz/122/1968, z dôvodu jeho irelevantnosti, keďže vyššie uvedené rozhodnutie súdu ČR v inej trestnej veci je nepodstatné pre rozhodnutie.
V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov spôsobom a v rozsahu určenom verejným zasadnutím o predbežnom prejednaní obžaloby a v rozsahu doplneného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Predovšetkým výpoveďami poškodenej a znalcov MUDr. Františka Štullera, PhD., PhDr. Andreja Benkoviča, MUDr. Antona Puchoňa, doc. MUDr. Silvie Farkašovej Iannaccone, PhD., ale aj oboznámeným záznamom volania poškodenej na tiesňovú linku bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a ako bol popísaný v písomne podanej obžalobe. Jednotlivé vykonané priame aj nepriame dôkazy sa vzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom tieto neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené a ani nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich nevierohodnosti. Tieto uvedené dôkazy vrátane niektorých listinných dôkazov, ale aj znaleckých posudkov KEÚ PZ Bratislava z odboru Kriminalistika, odvetvie Kriminalistická informatika, Mechanoskopia, Kriminalistická biológia a genetická analýza, Kriminalistická chémia, Daktyloskopia skutočne vytvárajú ucelený reťazec dôkazov preukazujúcich priamo či nepriamo skutočnosť, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel, že by sám úmyselne bodol nožom poškodenú do jej ľavej časti hrudníka, pričom popísal ako mu chytila ruku, v ktorej držal nôž a pichla sa jeden krát do hrude. V rozpore s touto obranou obžalovaného vypovedala poškodená a keďže predmetný fyzický konflikt medzi obžalovaným a poškodenou nevnímal žiaden iný svedok, bolo potrebné dôsledne vyhodnotiť výpovede obžalovaného a poškodenej jednotlivo, ale aj vo vzťahu k ostatným na hlavnom pojednávaní vykonaným dôkazom. Poškodená vypovedala nielen na hlavnom pojednávaní, ale aj opakovane v prípravnom
konaní jednotne bez akýchkoľvek relevantných rozporov. Podrobne popísala konanie obžalovaného aj s dôveryhodným prejavom opätovného prežívania násilného útoku na jej osobu. I keď sa poškodená nevedela detailne vyjadriť k spôsobu, akým jej obžalovaný spôsobil zranenia, avšak s poukazom na silno traumatizujúce skutočnosti, ktoré poškodená zažila, bola v bezprostrednom ohrození života, je logickým vyústením, že buď tieto detaily nezaregistrovala aj vzhľadom na realizovanú obranu, alebo si ich nezapamätala. Výpoveď poškodenej je podporená aj znaleckými posudkami z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo, keďže znalci MUDr. František Štuller, PhD. a doc. MUDr. Silvia Farkašová Iannaccone, PhD. skonštatovali, že kanálovité bodné poranenie hrudníka a brucha poškodenej bolo spôsobené jedným prienikom úzkeho ostrého pozdĺžneho predmetu s ostrým hrotom charakteru bodnorezného nástroja, pravdepodobne zaisteným nožom, ktorý pôsobil jedenkrát na oblasť hrudníka vľavo, a to silou väčšej intenzity a prudkosti, a to tak, že útočník držiac nôž v pravej ruke s rukoväťou uchopenou v dlani malíčkovou hranou ruky k čepelí noža a ostrím čepele noža orientovaným smerom k jeho predlaktiu sa aktívne zahnal nožom na poškodenú smerom prudko zhora nadol mierne spredu dozadu, zľava doprava z jeho pohľadu a sprava doľava z pohľadu poškodenej. O vierohodnosti výpovede poškodenej svedčí aj záver znalca PhDr. Andreja Benkoviča o jej všeobecnej a špecifickej psychologickej vierohodnosti ako zachovanej, ale aj záznam volania poškodenej na tiesňovú linku, kedy poškodená opisovala priebeh spáchania skutku zhodne ako pri svojich výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. Naopak vyššie uvedená obrana obžalovaného bola podporená aj to len čiastočne výsluchom znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia MUDr. Pavla Mičiaka, ktorý na rozdiel od vyššie uvedených znalcov z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo, k mechanizmu bodného poranenia hrudníka poškodenej uviedol, že vzniklo tým spôsobom, že nôž vnikol do hrudníka cez chrupavku VI. rebra, násilie bolo strednej intenzity, pôsobilo kaudokrinálne, čiže smerom odspodu nahor. Navyše tento zásadný rozpor, či útok smeroval zhora nadol alebo odspodu nahor, medzi znaleckými posudkami znalcov MUDr. Pavla Mičiaka a MUDr. Františka Štullera, PhD. bol odstránený prednesom znaleckého posudku znaleckej organizácie, ktorá bola pribratá do predmetného trestného konania. Keďže obrana obžalovaného napokon nebola podporená žiadnym z relevantných dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd ju vzhliadol ako účelovú, v snahe vyviniť sa z úmyslu spôsobiť smrť poškodenej. Vyššie uvedený záver o účelovosti obžalovaným prezentovanej obrany je napokon posilnený aj skutočnosťou, že pokiaľ by obžalovaný nemal úmysel spôsobiť smrť poškodenej a táto by sa sama bodla do hrudníka, javilo by sa logickejším vyústením, že by to bol práve obžalovaný, ktorý by bezodkladne privolal záchranku, a nie s odstupom času poškodená. Z vyššie uvedených dôvodov bolo skutočne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným v rozsahu kladenom mu za vinu a ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vzhľadom k uvedenému súd obžalovaného uznal vinným zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku právne posúdeného ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa 14 odsek 1 Trestného zákona. Boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky žalovaného trestného činu, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti nasvedčujúce jeho nepríčetnosti. Z výpovede znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria vyplynulo, že v čase spáchania predmetného skutku boli ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného zachované v plnej miere. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia, konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu. Svojím konaním tak obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane ľudského života. Naplnená bola napokon aj objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu, pretože obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle iného úmyselne usmrtiť, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo. Skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle iného úmyselne usmrtiť, je preukázaná predovšetkým spôsobom, akým obžalovaný spôsobil poškodenej bodné poranenie na hrudníku vľavo (2,5 cm od mostíka, dĺžka 1,5 mm, hĺbka cca 12 -15 cm) s poranením pohrudnice a osrdcovníkového vaku nožom o dĺžke čepele 17,5 cm, s ktorým prišiel za poškodenou, pričom podľa znalkyne doc. MUDr. Silvie Farkašovej Iannaccone, PhD. mohlo byť srdce poškodenej poškodené vedením útoku nie pri vyššej intenzite, ale pri inom smere, o pár stupňov viac, smerom do vnútra tela, takže týmto útokom mohlo dôjsť k ohrozeniu života poškodenej. Znalkyňa tiež dodala, že bolo vecou šťastnej náhody, že srdce nebolo poškodené, pretože závisí aj od toho, či je srdce v momente stiahnutia, alebo roztiahnutia v momente keď preniká bodnorezný nástroj do oblasti osrdcovníkového vaku. Mohlo dôjsť k smrti poškodenej na mieste, ak by bol útok vedený niekoľko milimetrov iným smerom. Priamy úmysel obžalovaného usmrtiť poškodenú je umocnený aj jeho konaním bezprostredne po útoku na poškodenú, keď až na jej naliehanie a zaprisahaním, že na neho nepodá trestné oznámenie, jej podal mobilný
telefón, aby si mohla zavolať záchranku. Napokon aj skutočnosť, že niekoľko mesiacov pred spáchaním predmetného skutku sa obžalovaný aj so zbraňou (kuchynským nožom) vyhrážal poškodenej zabitím dotvára ucelený reťazec dôkazov, preukazujúcich priamy úmysel obžalovaného usmrtiť poškodenú. Zo znaleckého posudku č. 84/2020 z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých a výpovedí obžalovaného a svedkov I. D. a D. D. ml. jednoznačne vyplýva aj motív konania obžalovaného, keď sa nevedel vyrovnať s tým, že poškodená sa odmietala vrátiť do vzťahu s ním.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný už bol pred spáchaním predmetného trestného činu obzvlášť závažného zločinu odsúdený, čo je priťažujúcou okolnosťou v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona, na ktorú musí súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, zvýšila sa dolná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona (15 rokov až 20 rokov) o jednu tretinu podľa § 38 odsek 4 v spojení s § 38 odsek 8 Trestného zákona, teda dolná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody sa zvýšila na 16 rokov a 8 mesiacov, čím prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rámci výmery 16 rokov a 8 mesiacov až 20 rokov.
Podľa § 39 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
Je potrebné upriamiť pozornosť na vyššie uvedené zistené skutočnosti súvisiace s osobnými pomermi obžalovaného, teda, že obžalovaný je podľa znalca dobre socializovaná osobnosť, má vytvorené citovo sýtené rodinné väzby, resp. zázemie, má predpoklady, schopnosti sa prispôsobiť spoločenským normám, s priaznivou prognózou jeho nápravy. Obžalovaný bol pred spáchaním predmetného trestného činu dlhodobo a nepretržite zamestnaný u jedného zamestnávateľa, ktorým je kladne hodnotený. Rovnako je obžalovaný kladne hodnotený aj riaditeľom ústavu, v ktorom si vykonáva väzbu. V neposlednom rade je potrebné skonštatovať, že obžalovaný spáchal jediné protispoločenské konanie vo forme dvoch trestných činov z dôvodu svojej žiarlivosti na svoju už bývalú partnerku, pričom vo svojom živote mimo partnerského vzťahu viedol riadny život bez násilných prejavov, v konečnom dôsledku aj znalec skonštatoval, že agresivita nie je zvýraznenou črtou osobnosti obžalovaného. S prihliadnutím na tieto skutočnosti sa javí použitie vyššie uvedenej trestnej sadzby neprimerane prísne, keďže na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
V rámci zváženia všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery s prihliadnutím na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, zistenú priťažujúcu okolnosť a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, je potrebné upriamiť pozornosť na obzvlášť závažný následok spáchaného najzávažnejšieho trestného činu, keď obžalovaný urobil všetko preto, aby spôsobil smrť poškodenej a len zhodou okolností, ktoré však obžalovaný neovplyvnil, nespôsobil jej smrť. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 14 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, teda nie obligatórne s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, keďže súd dospel k záveru, že so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného, bude náprava obžalovaného lepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd obžalovanému zároveň uložil trest prepadnutia veci použitej na spáchanie predmetného trestného činu. Súd obžalovanému obligatórne v zmysle § 76 odsek 1 Trestného zákona uložil ochranné opatrenie, a to ochranný dohľad v trvaní 3 roky, ktorý by za súčinnosti probačného úradníka a uloženého obmedzenia a povinnosti obžalovanému, mal dopomôcť k jeho náprave, teda k vedeniu riadneho života. Takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných pomerov obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, je dostatočným trestom.
Súd zároveň zaviazal obžalovaného na náhradu škody poškodeným I. D. a VšZP, a.s., keďže ich včas a riadne uplatnené nároky na náhradu škody a to bolestné poškodenej I. D. v zmysle znaleckého posudku znaleckej organizácie LEGE ARTIS č. 4/2022, a náklady súvisiace s liečbou poškodenej v zmysle potvrdení o náhradách vynaložených nákladov súvisiacich s liečbou boli po vykonanom dokazovaní v rámci adhézneho konania v plnom rozsahu preukázané. So zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody poškodenú I. D. súd odkázal na civilný proces, keďže ňou uplatnené sťaženie spoločenského uplatnenia nebolo v rámci adhézneho konania v plnom rozsahu preukázané. dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle usmrtiť iného, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.