Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8CoCsp-38-2021.pdf
PDF · 88.61 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/38/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobkyne: V. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. Y. XXXX/XX, XXX XX Y. - A., zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: SUNFLOWER TOURS, s. r. o., so sídlom Pražská 11, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 595 540, o zaplatenie 1.714,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 24Csp/89/2020-148 zo dňa 23. februára 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Martin (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 24Csp/89/2020-148 zo dňa 23. 02. 2021 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.714,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.714,- eur od 29. 01. 2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni proti žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. V odôvodnení konštatoval, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom predstavujúcu ňou zaplatenú cenu zájazdu, ktorý bol predmetom zmluvy o zájazde, ktorá zmluva bola dohodou zrušená. 3. Žalovaný považoval podanú žalobu za predčasnú z dôvodu, že má snahu o mimosúdnu dohodu so žalobkyňou, ktorá však na jeho návrh neodpovedala. 4. Vychádzajúc z ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) súd konštatoval, že žalovaný nepoprel žiadne skutkové tvrdenia žalobkyne, preto vychádzal z nesporných tvrdení, že žalobkyňa so žalovaným dňa 23. 07. 2019 uzavrela zmluvu o zájazde č. ID 4414998 a žalovanému zaplatila cenu tohto zájazdu vo výške 1.714,- eur, že uzavretá zmluva o zájazde bola dohodou strán sporu zrušená, avšak žalovaný žalobkyni zaplatenú cenu zájazdu nevrátil, ako aj uznanie dlhu žalovaným. 5. Citujúc ust. § 457, § 558 vety prvej Občianskeho zákonníka mal teda súd preukázané, že uzavretá zmluva o zájazde bola zrušená a žalovaný je povinný žalobkyni vrátiť zaplatenú cenu zájazdu podľa tejto zmluvy. Súd preto žalobe, ktorú považoval za dôvodnú, v celom rozsahu vyhovel. 6. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka súd žalobkyni okrem istiny priznal aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle podanej žaloby. 7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal proti žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.
8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) C. s. p. odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. 9. Podľa žalovaného dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom sám vo svojom rozsudku vyhlásil, že dokazovanie nevykonal a vychádzal iba z faktu, že nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne. 10. Žalovaný namietal, že by nárok voči žalovanej uznal, v tomto smere si súd jeho tvrdenia vyložil zjavne mylne. Nepoprel, že medzi ním a žalobkyňou došlo k uzavretiu zmluvy o zájazde, čo však neznamená, že súd nemal vykonať dokazovanie s cieľom preukázania uzavretia zmluvy a jej zaplatenia. Keďže súd žiadne dokazovanie nevykonal, nemohol ani dospieť ku skutkovým zisteniam. Zotrval na tvrdení, že nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy nevznikol a žaloba bola podaná predčasne. 11. Podľa žalovaného je napadnutý rozsudok okresného súdu i nedostatočne odôvodnený, keď súd sa v napadnutom rozsudku obmedzil len na konštatovanie, že nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne, a preto nevykonal dokazovanie, nie je však jasné ako potom mohol dospieť k záveru, že nárok žalobkyne uznal. Postupom súdu podľa jeho názoru došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj právo na primerané odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
12. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 13. Tvrdenia žalovaného, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, považovala za neopodstatnené. Súd, vzhľadom na skutkové okolnosti tvrdené stranami sporu, považoval uplatnený nárok za dôvodný. Právne posúdenie a odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu tak považuje za zrozumiteľné a správne. Súd prvej inštancie v predmetnej veci riadne odôvodnil, na základe čoho dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku. Žalovaný účinne nepoprel jej skutkové tvrdenia, pričom za účelom preukázania opaku nenavrhol vykonať a ani sám nepredložil žiaden dôkaz. 14. Podľa žalobkyne napadnutý rozsudok okresného súdu spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia a to, že žalovaný sa nestotožňuje s názorom súdu ešte neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
15. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne nezaujal žiadne stanovisko.
16. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovaného, vyjadrenia žalobkyne a obsahu predloženého spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne i správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav, uviedol a citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah pri svojom rozhodovaní vychádzal. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 2 C. s. p., konštatujúc správnosť týchto dôvodov v podstatných bodoch na ne odkazuje.
18. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, s tým, že tento nemá náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd uvádza, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, však nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument strany sporu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa v prejednávanej veci stalo (pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03. 07. 2003, sp. zn. I. ÚS 361/2010 zo dňa 14. 09. 2011, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5MCdo 8/2008 zo dňa 17. 06. 2009). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (II. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Keďže súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku riadne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné a z jeho odôvodnenia sú zrejmé i úvahy, ktoré súd viedli k vyhoveniu žalobe, nepovažuje odvolací súd námietku žalovaného spočívajúcu v porušení práva na spravodlivý proces v dôsledku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku za dôvodnú.
19. Žalovaný v odvolaní namietal i skutkové zistenia súdu prvej inštancie s odôvodnením, že súd vo veci nevykonal žiadne dokazovanie.
20. V nadväznosti na uvedenú odvolaciu námietku, ktorú odvolací súd rovnako nepovažuje za dôvodnú, odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 215 C. s. p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. I keď základným spôsobom obstarávania skutkových poznatkov súdom je spravidla dokazovanie, ktoré upravuje § 185 a nasl. Civilný sporový poriadok, nie je vylúčené, aby súd skutkové poznatky získal aj iným spôsobom, ktorý však musí byť v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Jedným zo spôsobov získania skutkových poznatkov súdom je aj osvojenie si zhodných, resp. nesporných tvrdení strán sporu.
21. Podľa § 151 C. s. p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinného.
22. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal práve z nesporných tvrdení strán sporu, keď žalovaný v priebehu konania (v odpore proti platobnému rozkazu ani v následných vyjadreniach produkovaných v priebehu konania) nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne v žalobe (uzavretie zmluvy o zájazde dňa 23. 07. 2019, úhradu faktúry žalobkyňou vo výške 1.714,- eur, ukončenie zmluvy o zájazde dohodou strán, e-mailovú komunikáciu ohľadne vrátenia žalobkyňou zaplatenej ceny zájazdu, uznanie dlhu žalovaným ani skutočnosť, že zo strany žalovaného nedošlo k vráteniu ceny zájazdu), žalobu považoval za predčasnú len z dôvodu, že žalobkyni navrhol určitý spôsob vyporiadania, čo však žalovaný nepreukázal, a s ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vysporiadal (bod 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku).
23. Keďže skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe žalovaný účinne nepoprel, tieto súd správne, v súlade s ust. § 151, § 186, § 215 C. s. p., považoval za preukázané tak ako boli žalobkyňou tvrdené. Nakoľko žiadne z tvrdení uvedených v žalobe neboli sporné, súd dôvodne pristúpil k rozhodnutiu o nevykonaní dokazovania navrhnutého žalobkyňou (žalovaný vykonanie žiadneho dôkazu nenavrhol) a vychádzal zo skutkového stavu zisteného z týchto nesporných skutkových tvrdení. V civilnom sporovom konaní je totiž potrebné na základe vykonaných dôkazov vyhodnocovať pravdivosť sporných skutkových tvrdení strán, nie nesporných skutkových tvrdení. Pokiaľ ide o nesporné skutkové tvrdenia, vzhľadom na ich „nesporný“ charakter, nie je potrebné a ani hospodárne tieto dokazovať. Pokiaľ súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalovaný nárok žalobkyne uznal, ide o prevzaté skutkové tvrdenie zo žaloby žalobkyne, ktoré tvrdenie žalovaný pred súdom prvej inštancie rovnako nepoprel. Odvolací súd len dodáva, že žalovaný skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe nepoprel ani v podanom odvolaní (s výnimkou uznania nároku žalobkyne, keď z odvolania však nevyplýva, že by uvedené „popretie“ smerovalo proti uznaniu, na ktoré poukazovala žalobkyňa v žalobe).
24. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a záverov odvolací súd, vyhodnotiac odvolanie žalovaného ako nedôvodné, napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, pri rozhodovaní o ktorých súd správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 C. s. p.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalobkyňa, a to v celom rozsahu, preto jej súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)